Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 6S/20/2016 z 27. 4. 2017 Citácia: rozsudok Krajského súdu Prešov z 27. apríla 2017, sp. zn. 6S/20/2016, ECLI:SK:KSPO:2017:8016200434.2 Krajský súd Prešov | 6S/20/2016 | ECLI:SK:KSPO:2017:8016200434.2 | 2017-04-27 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov Citované ustanovenia: SSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/028af414-d234-4d99-be98-a5c24a2b6936 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2017:8016200434.2 Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 6S/20/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8016200434
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 04. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Tobiašová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8016200434.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Tobiašovej a sudkýň
JUDr. Ľuboslavy Mruškovičovej a JUDr. Kataríny Morozovej Nemcovej v právnej veci žalobcu KFŠ -
DELTA, s.r.o., so sídlom Bardejov, Štefánikova 78, IČO: 36 479 411, zastúpeného advokátom JUDr.
Svätoslavom Vaškom, so sídlom Bardejov, Baštova 5/A, proti žalovanému Národnému inšpektorátu
práce, so sídlom Košice, Masarykova 10, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo dňa 11.
marca 2016 číslo: OPS/BEZ/2015/2359, O-79/2016, na základe správnej žaloby takto

r o z h o d o l :

Žalobu zamieta.

Náhradu trov konania účastníkom nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Preskúmavaným rozhodnutím zo dňa 11.03.2016 žalovaný ako príslušný odvolací orgán podľa
§ 6 ods. 1 písm. b/ a § 21 ods. 3 zákona č. 125/2006 Z.z. o inšpekcii práce a o zmene a
doplnení zákona č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o inšpekcii práce“) vo veci odvolania
žalobcu proti rozhodnutiu Inšpektorátu práce Nitra zo dňa 15.12.2015, č.k.: 354-I/14/práv., IPNR OPS/
ROZ/2015/47 (ďalej len „rozhodnutie inšpektorátu práce“), ktorým zamietol návrh žalobcu na obnovu
konania č.k.:354/14/práv. zo dňa 07.05.2015 rozhodol tak, že podľa § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967
Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „Správny poriadok“) odvolanie žalobcu
zamietol a rozhodnutie inšpektorátu práce potvrdil.

2. V odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia uviedol, že dňa 13.05.2015 bolo na inšpektorát práce
doručené podanie, ktorým sa žalobca prostredníctvom svojho splnomocneného zástupcu domáhal
povolenia obnovy konania č. 354/14/práv., výsledkom ktorého bolo vydanie rozhodnutia o uložení pokuty
za porušenie § 118 ods. 1 zákona č. 318/2001 Z.z. Zákonníka práce v znení neskorších predpisov (ďalej
len „Zákonník práce“).

3. Predmetné rozhodnutie č. 345/14/práv. zo dňa 21.10.2014, ktorým inšpektorát práce finančne postihol
žalobcu sumou 1.000,- eur nadobudlo právoplatnosť dňa 14.11.2014. O tejto skutočnosti bol žalobca
upovedomený listom zo dňa 20.02.2015, ktorým odvolací orgán vyhodnotil odvolanie žalobcu smerujúce
voči tomuto prvostupňovému rozhodnutiu ako oneskorene podané a dôvody v ňom uvedené ako
nespôsobilé privodiť zmenu alebo zrušenie prvostupňového rozhodnutia v rámci mimo odvolacieho
konania podľa § 65 Správneho poriadku.

4. Žalobca (účastník konania) využijúc svoju zákonnú možnosť podal voči právoplatnému rozhodnutiu
návrh na povolenie obnovy konania, v ktorom žiadal, aby inšpektorát práce obnovu konania povolil, a to z



dôvodov uvedených v § 62 ods. 1 písm. c/ a e/ Správneho poriadku. Túto svoju žiadosť odôvodnil najmä
tým, že vytknuté neposkytnutie časti mzdy, ktoré bolo predmetom uloženia pokuty, bolo len formálnym
pochybením, ktoré ešte pred výkonom inšpekcie práce odstránil.

5. Inšpektorát práce po oboznámení sa s predostretými dôvodmi obnovy konania vydal dňa 29.5.2015
rozhodnutie (konkrétne rozhodnutie č. 354/14/práv.), ktorým zamietol návrh účastníka konania na
povolenie obnovy konania, a to jednak z dôvodu nedodržania subjektívnej lehoty na podanie návrhu,
ako aj z dôvodu nepreukázania toho, akým spôsobom malo byť účastníkovi konania odňaté právo
zúčastniť sa na konaní (dôvod na povolenie obnovy konania podľa § 62 ods. 1 písm. c/ Správneho
poriadku), prípadne ktoré dôkazy, o ktoré sa rozhodnutie opiera, sú nepravdivé (dôvod na povolenie
obnovy konania podľa § 62 ods. 1 písm. e/ Správneho poriadku). Predmetný správny akt bol účastníkovi
konania preukázateľne doručený dňa 08.06.2015.

6. Účastník konania sa prostredníctvom svojho splnomocneného zástupcu proti rozhodnutiu o zamietnutí
návrhu na obnovu konania odvolal. O odvolaní rozhodujúci Národný inšpektorát práce (svojím
rozhodnutím č. OPS/BEZ/2015/2359, O-327/2015 zo dňa 31.7.2015 napadnutý prvostupňový akt zrušil
a vec vrátil inšpektorátu práce s odôvodením, že sa dopustil procesného pochybenia, a to v dôsledku
nejednoznačného vymedzenia predmetu konania v jeho výrokovej časti. Odvolací orgán v tejto súvislosti
poukázal na fakt, že z výroku preskúmavaného rozhodnutia nie je zrejmé, o akom návrhu na obnovu
konania bolo rozhodované, ba ani to, obnovy ktorého konania sa účastník konania prostredníctvom
tohto návrhu dožadoval. Strohá konštatácia inšpektorátu práce o tom, že „sa návrh na obnovu konania
zamieta“ tak nielenže vyvoláva možnosť zameniť si konanie s iným, ale s oporou v judikatúre predstavuje
aj legitímny dôvod na postup odvolacieho orgánu v zmysle § 59 ods. 3 Správneho poriadku.

7. Inšpektorát práce po obdŕžaní právoplatného rozhodnutia odvolacieho orgánu a po oboznámení sa
s dôvodmi vedúcimi odvolací orgán k vyššie spomenutému postupu, vydal vo veci nové rozhodnutie
(rozhodnutie č. 354-I/práv., IPNR OPS/ROZ/2015/47 zo dňa 15.12.2015, ktoré bolo splnomocnenému
zástupcovi účastníka konania preukázateľne doručené dňa 28.12.2015), ktorým opätovne zamietol
návrh účastníka konania na obnovu konania č.k.: 354/14/práv. zo dňa 7.5.2015. Tento svoj postup
odôvodnil rovnako ako v predchádzajúcom rozhodnutí, a to nedodržaním subjektívnej lehoty pre podanie
návrhu, stanovenej v § 63 ods. 3 Správneho poriadku, ako aj tým, že účastníkom konania predostreté
dôvody obnovy konania nie sú z jeho strany preukázané.

8. Účastník konania podal prostredníctvom svojho splnomocneného zástupcu odvolanie aj voči tomuto
rozhodnutiu. Vo svojom podaní zo dňa 11.01.2016, ktoré bolo v ten istý deň odovzdané aj na poštovú
prepravu, žiadal odvolací orgán, aby napadnuté rozhodnutie inšpektorátu práce zrušil (a tým povolil
obnovu konania), a to jednak z dôvodu včasnosti podania návrhu, ktorým sa povolenia obnovy konania
dožadoval, ako aj so zreteľom na príliš striktné, formalistické a arbitrárne posúdenie listinných dôkazov
a dôvodov, ktoré ho k podaniu návrhu viedli.

9. Národný inšpektorát práce ako odvolací orgán v zmysle ustanovenia § 59 ods. 1 Správneho poriadku
preskúmal napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu a po zhodnotení právneho a skutkového stavu
dospel k nasledovným záverom:

10. Po preskúmaní predmetného individuálneho správneho aktu a súvisiaceho spisového materiálu má
národný inšpektorát práce za to, že prvostupňový orgán postupoval vecne správne, keď rozhodol o
zamietnutí návrhu účastníka konania na povolenie obnovy konania, pričom poukázal na všeobecné
predpoklady obnovy konania a taktiež na podmienky uvedené v § 62 ods.1 Správneho poriadku.

11. V rámci obnovy konania nie sú prípustné iné dôvody, a preto ak by boli uplatnené takéto dôvody,
správny orgán by musel takýto podnet zamietnuť.

12. Z návrhu účastníka konania zo dňa 07.05.2015 sa stalo odvolaciemu orgánu známym, že jeho
splnomocnený zástupca vidí dôvody pre obnovu konania v ustanovení § 62 ods. 1 písm. c/ a e/
Správneho poriadku.

13. Povolenie obnovy konania z dôvodu, že nesprávnym postupom správneho orgánu sa účastníkovi
konania odňala možnosť zúčastniť sa na konaní, ak to mohlo mať podstatný vplyv na rozhodnutie



a ak sa náprava nemohla urobiť v odvolacom konaní (teda dôvod zakotvený v § 62 ods. 1 písm. c/
citovaného zákona), však prichádza do úvahy iba v tom prípade, ak správny orgán postupoval v rozpore
s procesnoprávnymi normami, pričom tento jeho postup zapríčinil, že účastník konania nemal možnosť
uplatniť v konaní všetky svoje procesné práva. Môže ísť o situáciu, keď správny orgán nepriznal osobe
postavenie účastníka konania, hoci tak mal urobiť, o situáciu, keď nezisťoval v správnom konaní všetkých
účastníkov konania, porušil povinnosť podľa § 18 ods. 3 Správneho poriadku, a neupovedomil všetkých
účastníkov konania o začatí konania predpísaným spôsobom alebo tiež o situáciu, keď účastníkovi
konania svojím nezákonným postupom sťažil uplatnenie jeho procesných práv (napr. odoprel mu
realizovať jeho právo podľa § 33 Správneho poriadku). Z dikcie zákona taktiež vyplýva, že obnovy
konania z uvedeného dôvodu sa nemôže úspešne domôcť ten, kto si neúčasť alebo nedostatočnú účasť
na konaní zavinil sám.

14. Z predmetného podania účastníka konania zo dňa 07.05.2015 však nevyplýva, akým spôsobom malo
dôjsť k naplneniu tohto dôvodu obnovy konania, hoci sa splnomocnený zástupca naň odvoláva. Odvolací
orgán však napriek tomu preskúmal celý postup inšpektorátu práce v správnom konaní, ktorého obnovy
sa účastník konania domáha, pričom dospel k záveru, že ten nevykazuje znaky žiadneho pochybenia
v dôsledku upretia procesných práv účastníka konania. Ako vyplýva zo spisovej zložky, účastník
konania dostal možnosť vyjadriť sa k vytýkanému nedostatku, podkladom pre vydanie rozhodnutia, bol
oboznámený s jeho právom nahliadnuť do spisu, ako aj s oprávnením predkladať, prípadne navrhnúť
na podporu svojich tvrdení dôkazy, ktoré sú mu známe. V rámci svojho stanoviska k návrhu na postih
však deklaroval iba neúmyselnosť svojho protiprávneho konania, jeho odstránenie na základe vlastných
zistení, či fakt, že pri výkone inšpekcie práce spolupracoval. Po obdŕžaní rozhodnutia o uložení pokuty
potom využil aj svoje právo odvolať sa voči rozhodnutiu, a preto akúkoľvek úvahu o nesprávnosti
úradného postupu správneho orgánu (vedúcu k odňatiu možnosti účastníka konania zúčastniť sa na
konaní), považuje odvolací orgán za nesprávnu, skutkovo i právne nepodloženú.

15. Čo sa týka ďalšieho účastníkom konania predostretého dôvodu obnovy konania (konkrétne dôvodu
uvedeného v § 62 ods. 1 písm. e/ Správneho poriadku), tak tu druhostupňový spávny orgán poznamenal,
že právne neobstojí ani záver splnomocneného zástupcu o tom, že právoplatné rozhodnutie inšpektorátu
práce o uložení pokuty sa opiera o dôkazy, ktoré sa ukázali ako nepravdivé, alebo rozhodnutie sa
dosiahlo trestným činom.

16. Ako vyplýva nielen z návrhu na obnovu konania, ale aj z iných vyjadrení účastníka konania v priebehu
správneho konania, ten skutočnosť nevyplatenia časti mzdy dotknutým zamestnancom O. A., K. F.
(obom za obdobie mesiacov november 2013 a december 2013) a N. F. (za mesiac december 2013),
zistenú z účastníkom konania predložených dôkazov pri výkone inšpekcie, skutkovo nijako nerozporuje.
Naopak, toto svoje konanie ospravedlňuje zlyhaním ľudského faktora a v dôsledku technického zlyhania
počítačovej techniky, nápravou pochybenia ešte pred výkonom inšpekcie práce (konkrétne v mesiaci
február 2014), či pravdepodobným nevznesením obvinenia zo strany príslušného útvaru policajného
zboru za tento skutok. Žiaden z týchto argumentov však nepodporuje záver, že rozhodnutie o uložení
pokuty vychádzalo z dôkazov, ktoré sa ukázali ako nepravdivé, alebo rozhodnutie sa dosiahlo trestným
činom, a teda účastníkom konania uvedený dôvod pre obnovu konania podľa § 62 ods. 1 písm. e/
Správneho poriadku.

17. Národný inšpektorát práce majúc na zreteli to, že účastník konania vo svojom návrhu na obnovu
konania, okrem odvolávania sa vyššie citované ustanovenia (konkrétne na ust. § 62 ods. 1 písm. c/ a e/
Správneho poriadku) neuviedol žiaden konkrétny dôvod, pre ktorý by mala byť obnova konania v zmysle
týchto zákonných ustanovení povolená, preto rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto
aktu aplikácie práva. Mal za to, že návrh podaný účastníkom konania nie je dostatočne presvedčivý
na to, aby správny orgán, ktorý rozhoduje o obnove konania, dospel k záveru, že sú splnené zákonné
podmienky pre jej povolenie. Účastník konania tým, že vo svojom návrhu neuviedol také skutočnosti,
ktoré svedčia v prospech povolenia obnovy konania, ani nepredložil také dôkazy, ktoré by naznačovali
odňatie procesných práv účastníka konania, či nepravdivosť dôkazov, o ktoré sa napadnuté rozhodnutie
opieralo, nepreukázal dôvodnosť postupu inšpektorátu práce v súlade s § 62 a nasl. Správneho poriadku.

18. Odvolací správny orgán poukázal, že citovaný právny predpis ukladá účastníkovi konania uviesť
dôvody obnovy konania, je potrebné, aby tak urobil nielen všeobecným odkazom aspoň na jeden z
týchto dôvodov, ktoré vypočítava § 62 ods. 1, ale aby súčasne uviedol, kedy sa o skutočnostiach, ktoré



uplatňuje ako dôvod obnovy, dozvedel a prečo ich nemohol uplatniť v priebehu pôvodného konania.
Keďže však účastník konania vo svojom návrhu neuviedol žiadnu takú skutočnosť, ktorú by bolo možné
subsumovať pod niektorý z ním predostretých zákonných dôvodov na obnovu konania, odvolací orgán
usúdil, že jeho požiadavku (na povolenie obnovy konania) nie je možné vyhodnotiť inak ako právne
neupotrebiteľnú. Odvolací orgán sa tak stotožnil s právnym názorom inšpektorátu práce, ktorý na
základe zistených skutočností rozhodol o návrhu účastníka konania tak, ako je to uvedené vo výrokovej
časti jeho rozhodnutia. Na veci pritom nič nemení ani účastníkom konania namietaná včasnosť podania
návrhu na obnovu konania. Ak by žalovaný aj pripustil skutočnosť, že predmetný návrh bol podaný včas,
vzhľadom na fakt, že z neho nie je zrejmá žiadna okolnosť, ktorou by bolo potrebné sa zaoberať na
účely prípadného povolenia obnovy konania v zmysle § 62 ods. 1 písm. c/ alebo e/ Správneho poriadku,
nebolo možné o ňom rozhodnúť inak, ako to učinil inšpektorát práce v napadnutom správnom akte.

19. Včas podanou žalobou pôvodne podanou na Krajský súd v Košiciach dňa 11.05.2016 a uznesením
Krajského súdu v Košiciach sp.zn. 6S/52/2016-17 zo dňa 12. mája 2016 postúpenou na Krajský súd v
Prešove ako súdu miestne príslušnému na toto konanie, sa žalobca domáha preskúmania zákonnosti
rozhodnutia žalovaného z dôvodu, že právny stav a skutkové okolnosti v čase vydania napadnutého
rozhodnutia nenasvedčovali zisteniam inšpektorátu práce pri výkone inšpekcie práce, a to, že u
menovaných zamestnancov malo dôjsť k nevyplateniu časti mzdy. Žalobca dôvodil, že už v rámci výkonu
inšpekcie práce uviedol vo svojich ústnych a písomných podaniach, že si uvedomuje nedostatky, avšak
tieto boli spôsobené tým, že došlo ku nesúladu údajov uvedených v pracovných zmluvách a výplatných
páskach menovaných zamestnancov, pričom tento nesúlad bol ihneď odstránený po jeho vlastnom
zistení. Došlo k zlyhaniu ľudského faktora v dôsledku technického zlyhania počítačovej techniky, kedy
programové vybavenie nevzalo správny mzdový koeficient a namiesto nového uložilo pôvodný. Ihneď
po tomto zistení svoje pochybenie napravil v mesiaci február 2014, teda ešte pred vykonaním inšpekcie
práce. Namietal, že inšpektorát práce vychádzal iba z formálnych nedostatkov a rozporov, ktoré vznikli
tým, že v pracovnej zmluve a vo výplatných páskach boli uvedené rôzne koeficienty hodinovej mzdy
a preto automaticky považoval toto zistenie za porušenie povinnosti nevyplatenia časti mzdy. Ním
predložené doklady preukázali, že aj keď tieto nedostatky zistené boli, pričom ich zistil on sám, vykonal
nápravu a doplatil časť miezd menovaným zamestnancom ešte v mesiaci február 2014, teda ešte
pred výkonom inšpekcie práce, na základe ktorej bol vydaný protokol č. INA-27-10-2.3/P-A24,A25-14
zo dňa 21.05.21014 (ďalej len Protokol) v spojení s Dodatkom č. 1 zo dňa 28.05.2014 k uvedenému
Protokolu a následne bolo začaté konanie o uloženie pokuty pod č. 354/14/práv., ktoré bolo ukončené
vydaním rozhodnutia zo dňa 21.10.2014. Skutočnosť, že z jeho strany boli splnené zákonné povinnosti
vyplývajúce zo Zákonníka práce spočívajúce v tom, že menovaní zamestnanci mali vyplatenú celú
mzdu tak ako bola medzi nimi dohodnutá, musel zdôvodňovať aj pred vyšetrovacími orgánmi OR
PZ v Bardejove, ktoré začali trestné konanie pre prečin nevyplatenia mzdy a odstupného podľa §
214 ods. 1 Trestného zákona na základe podnetu inšpektorátu práce. Žalobca ďalej argumentoval,
že zamestnankyni O. A. bola za mesiace november 2013 a december 2013 vyplatená mzda v plnej
výške, a to vykonaním doplatku v mesiace február 2014, vo výške 18,19 eur za mesiac november 2013
vo výške 13,41 eur za mesiac december 2013. U zamestnanca N. F. boli taktiež vykonané doplatky
mzdy za mesiac december 2013, a to v mesiaci február 2014, kedy mu bola doplatená sumy 42,52
eur. U zamestnanca K. F. za mesiace november 2013 a december 2013 bol v mesiaci február 2014
vyplatený doplatok 13,44 eur ako doplatok mzdy za mesiac november 2013 a suma 42,15 eur ako
doplatok mzdy za mesiac december 2013. Inšpektorát práce však nezohľadnil tieto ním tvrdené a
preukázané skutočnosti. Vychádzal iba z formálnych nedostatkov, že u menovaných zamestnancov
nekorešpondovala hodinová mzda uvedená v pracovnej zmluve s hodinovou mzdou uvedenou vo
výplatnej páske a tak dospel k záveru, že tým muselo automaticky dôjsť z jeho strany k nevyplateniu
časti mzdy u menovaných zamestnancov. Dôkazom toho, že rozhodnutie inšpektorátu práce o udelení
pokuty za porušenia zistené v Protokole zo dňa 21.05.2014 v spojení s Dodatkom č. 1 zo dňa 28.05.2014
k Protokolu je nezákonné vyplýva aj z trestného konania vedeného OR PZ Bardejov na podnet
inšpektorátu práce. Tieto skutočnosti len preukazujú, že vydané rozhodnutie inšpektorátom práce zo
dňa 21.10.2014 č.k. 354/14/práv. je nezákonné. Žalobca nemá (ani nemôže mať) vedomosť o tom či,
a akým výsledkom skončilo trestné konanie, avšak vzhľadom na odstup času od vykonania výsluchov
zástupcov žalobcu usudzuje, že trestné konanie mohlo byť skončené. Inšpektorát práce, keďže bol
oznamovateľom, musel mať o tom vedomosť. Žalobca považuje napadnuté rozhodnutie žalovaného
zo dňa 11.03.2016 za nezákonné, pretože neboli zohľadnené dôvody žalobcu v návrhu na povolenie
obnovy konania v zmysle § 62 a nasl. Správneho poriadku. Konštatovanie žalovaného, že žalobca
svoj návrh na povolenie obnovy konania odôvodnil len všeobecným poukazom na § 62 ods. 1 písm.



c/, e/ Správneho poriadku bez uvedenia konkrétnych skutočností, ktoré by mohol žalovaný pri svojom
rozhodovaní subsumovať pod nejaký dôvod na obnovu konania je nepravdivý. Skutočnosti uvedené pod
bodmi 1.až 7. sú dostatočnými dôvodmi podľa písm. c/ a e/. Na základe týchto skutočností navrhol, aby
krajský súd rozhodnutie žalovaného zo dňa 11.03.2016 zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.
Zároveň si uplatnil právo na náhradu trov konania.

20. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zotrval na skutkovej a právnej argumentácii uvedenej v
preskúmavanom rozhodnutí a navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.

21. Dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len SSP).

22. Podľa § 491 ods. 1 SSP ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté
podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

23. Podľa § 491 ods. 2 SSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo
dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona, ak by boli
v neprospech žalobcu, ak je ním fyzická osoba alebo právnická osoba.

24. Vzhľadom na uvedené, aj keď v danej veci začalo konanie podľa piatej časti O.s.p. (zákon č. 99/1963
Zb.), t.j. predo dňom nadobudnutia účinnosti SSP, dokončí sa podľa SSP.

25. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom
chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších
veciach ustanovených týmto zákonom.

26. Podľa § 2 ods. 2 SSP každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli
porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy,
nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok
ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

27. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych
práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

28. Podľa § 190 SSP ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje
k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

29. S poukazom na vyššie citované zákonné ustanovenia krajský súd ako správny súd preskúmal
napadnuté rozhodnutie a konanie, ktoré mu predchádzalo, vypočul povereného zástupcu žalovaného s
tým, že podľa § 114 SSP konal a rozhodol v neprítomnosti právneho zástupcu žalobcu, oboznámil sa s
obsahom administratívneho spisu a jednomyseľne dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.

30. Predmetom preskúmania je rozhodnutie a postup žalovaného, ktorý vo veci rozhodoval o opravnom
prostriedku žalobcu proti rozhodnutiu Inšpektorátu práce Nitra zo dňa 15.12.2015 o zamietnutí návrhu
žalobcu na obnovu konania č.k.: 354/14/práv. zo dňa 07.05.2015.

31. Žalobca v žalobe namietal, že rozhodnutie žalovaného je nezákonné z dôvodu, že bol nesprávne
vyhodnotený zistený skutkový stav vo vzťahu k jeho návrhu na povolenie obnovy konania.

32. Správny súd argumentuje, že jednou zo záruk právnej stability vzťahov založených správnym
rozhodnutím je záväznosť a nezmeniteľnosť právoplatného rozhodnutia. Aj v správnom práve zásadne
platí princíp „rei iudicatae“, ktorý znamená, že o právoplatne rozhodnutej veci nemožno znova
rozhodovať. Ide nielen tzv. formálnu právoplatnosť, ale aj materiálnu právoplatnosť. Výnimku tvoria
prípady označované v teórii ako mimoriadne opravné prostriedky (obnova konania a preskúmanie
rozhodnutia mimo odvolacieho konania), ktorými sa dosahuje náprava právoplatných správnych
rozhodnutí. Dôvodom pre takýto postup je existencia závažných skutočností, ktoré spochybňujú
správnosť a spravodlivosť rozhodnutia. Spravidla pôjde o nedostatočné zistenie skutkového stavu alebo
porušenie takých procesných podmienok, ktoré vyvolávajú pochybnosti o objektivite správneho konania.



33. Účelom obnovy konania je odstránenie uvedených nedostatkov a vydanie nového meritórneho
rozhodnutia. So zreteľom na skutočnosť, že ide o mimoriadny opravný prostriedok v porovnaní s
odvolaním (rozkladom), Správny poriadok ustanovuje určité obmedzenia (dôvodom obnovy môžu byť
len skutočnosti uvedené v Správnom poriadku, časové limity na uplatnenie podnetu a pod.).

34. Podľa § 62 ods. 1 Správneho poriadku, konanie pred správnym orgánom ukončené rozhodnutím,
ktoré je právoplatné sa na návrh účastníka konania obnoví, ak
a/ vyšli najavo nové skutočnosti alebo dôkazy, ktoré mohli mať podstatný vplyv na rozhodnutie a nemohli
sa v konaní uplatniť bez zavinenia účastníka konania;
b/ rozhodnutie záviselo od posúdenia predbežnej otázky, o ktorej príslušný orgán rozhodol inak;
c/ nesprávnym postupom správneho orgánu sa účastníkovi konania odňala možnosť zúčastniť sa na
konaní, ak to mohlo mať podstatný vplyv na rozhodnutie a ak sa náprava nemohla urobiť v odvolacom
konaní;
d/ rozhodnutie vydal vylúčený orgán a ak to mohlo mať podstatný vplyv na rozhodnutie a ak sa náprava
nemohla urobiť v odvolacom konaní;
e/ rozhodnutie sa opiera o dôkazy, ktoré sa ukázali ako nepravdivé alebo rozhodnutie sa dosiahlo
trestným činom.

35. Podľa § 62 ods. 2 Správneho poriadku, správny orgán nariadi obnovu konania z dôvodov uvedených
v odseku 1, ak je na preskúmaní rozhodnutia všeobecný záujem.

36. Nesprávnym postupom správneho orgánu, ktorým sa účastníkovi konania odňala možnosť zúčastniť
sa na konaní (§ 62 ods.1 písm. c/) sa rozumie prípad, keď sa účastníkovi vôbec odoprelo toto jeho
postavenie podľa § 14 Správneho poriadku, alebo mu nebola daná možnosť uplatniť svoje práva
alebo právom chránené záujmy. V tomto prípade sa má na zreteli predovšetkým porušenie oprávnení
uvedených v § 33 Správneho poriadku.

37. Na uplatnenie dôvodu v zmysle § 62 ods. 1 písm. e/ Správneho poriadku, že rozhodnutie sa opiera
o dôkazy, ktoré sa ukázali ako nepravdivé , je potrebné preukázať, že v správny orgán vydal rozhodnutie
na základe nepravdivých a neúplných svedeckých výpovedí, falšovaných listín, nepravdivých čestných
vyhlásení a pod. Na uplatnenie dôvodu, že rozhodnutie sa dosiahlo trestným činom ( tiež § 62 ods. 1
písm. e/) je rozhodujúci právoplatný rozsudok súdu o tom, že bol spáchaný trestný čin a kto ho spáchal.
Nestačí iba dôvodné podozrenie zo spáchania trestného činu alebo konanie, ktoré napríklad zakladá iba
skutkovú podstatu priestupku. Trestného činu v súvislosti s rozhodovaním správneho orgánu sa môže
dopustiť tak zamestnanec správneho orgánu ako aj účastník konania alebo iný subjekt, ktorý sa zúčastnil
na konaní, napr. svedok, znalec a pod. So zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu môže ísť najmä
o trestný čin zneužívania právomoci verejného činiteľa, marenia úlohy verejným činiteľom, prijímania
úplatku, podplácania, nepriamej korupcie, nepravdivého znaleckého posudku, tlmočníckeho úkonu a
prekladateľského úkonu, falšovanie a pozmeňovanie verejnej listiny, úradnej pečiatky, úradnej uzávery,
úradného znaku a úradnej značky a pod.

38. Z obsahu administratívneho spisu žalovaného mal správny súd za preukázané, že žalobcovi bola
uložená pokuta vo výške 1.000,- eur za porušenie povinnosti vyplývajúcej z § 118 ods. 1 Zákonníka
práce, ktorého sa dopustil tým, že neposkytol zamestnancom O. za mesačné obdobie november
2013 a december 2013 a zamestnancovi N. F. za mesačné obdobie december 2013 časť mzdy za
vykonanú prácu. Žalobca v pozícii zamestnávateľa tak neposkytol vyššie menovaným zamestnancom za
rozhodujúce obdobie mzdu v takej výške ako bol ich zákonný nárok vyplývajúci z dohodnutých mzdových
podmienok. Táto skutočnosť sa stala inšpekčným orgánom známou nielen na základe pracovných
zmlúv a výplatných lístkov, resp. mzdového listu, ale aj zo žalobcom poskytnutých výplatných listín, v
ktorých je evidentné, že zúčtovaná a vyplatená mzda dotknutým zamestnancom vzhľadom na počet nimi
odpracovaných hodín predstavuje nižšiu sumu ako mala byť poskytnutá podľa dojednania zakotveného
v pracovných zmluvách. Žalobca voči skutkovým zisteniam nevzniesol žiadne námietky ani nenavrhol
dôkazy, ktoré by akokoľvek spochybňovali inšpektorátom práce zistené skutočnosti svedčiace o tom,
že zo strany žalobcu ako zamestnávateľa došlo k porušeniu povinnosti vyplývajúcej mu z § 118 ods.
1 Zákonníka práce.



39. Tvrdenie, že žalobca svoje pochybenie, ktoré bolo predmetom uloženia pokuty odstránil po vlastnom
zistení ešte v mesiaci február 2014, teda v čase pred výkonom inšpekcie práce, nezbavuje žalobcu
zodpovednosti za vytýkané porušenie povinností, a to so zreteľom na skutočnosť, že Zákonník práce vo
vzťahu k povinnosti zamestnávateľa poskytovať mzdu za vykonanú prácu určuje aj termín jej splatnosti.
Zamestnávateľ na účely dodržania § 118 ods. 1 Zákonníka práce musí dohliadnuť nielen na to, či bola
zamestnancovi poskytnutá mzda v zodpovedajúcej výške, ale aj na fakt, či tak bolo učinené najneskôr
do konca nasledujúceho kalendárneho mesiaca, ak sa vo kolektívnej zmluve alebo v pracovnej
zmluve nedohodlo inak. Z pracovných zmlúv dotknutých zamestnancov je však zrejmý záväzok žalobcu
poskytovať mzdu splatnú pozadu za mesačné obdobie najneskôr do konca nasledujúceho kalendárneho
mesiaca aj za predpokladu zohľadnenia dodatočnej výplaty časti mzdy v mesiaci február 2014 nebolo
splnené. Ak teda inšpektorát práce počas výkonu inšpekcie práce skonštatoval, že žalobca porušil § 118
ods. 1 Zákonníka práce tým, že neposkytol zamestnancom O. za mesačné obdobie november 2013 a
december 2013 a zamestnancovi N. F. za mesačné obdobie december 2013 časť mzdy za vykonanú
prácu, tak vychádzal zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu a zo správneho právneho posúdenia a
tieto skutočnosti sa stali legitímnym dôvodom pre postih žalobcu.

40. Zákon č. 125/2006 Z.z. o inšpekcii práce v čase spáchania skutku ako aj v čase prebiehajúceho
správneho konania spájal s predmetným nedostatkom postih až do výšky 100.000,- eur, ktorý bol
inšpektorát práce oprávnený uložiť najneskôr do 3 rokov odo dňa, keď bola porušená povinnosť (§
19 zákona č. 125/2006 Z.z. o inšpekcii práce). Preto ak inšpektorát práce po zistení nedostatku uložil
sankciu vo výške 1.000,- eur, nijako nevybočil z medzí ustanovených zákonom, a to aj napriek tomu, že
zo strany žalobcu došlo k dobrovoľnému odstráneniu tohto pochybenia, teda k doplateniu časti mzdy za
mesiace november a december 2013 vo februári 2014 tak, ako to deklaruje v podanom návrhu.

41. Správny súd sa zaoberal aj otázkou, či správne orgány v rámci konania o povolení obnovy
dostatočným spôsobom preskúmali existenciu zákonných dôvodov na obnovu konania a či bol návrh
uplatnený včas a oprávneným subjektom.

42. Podľa § 63 ods. 3 Správneho poriadku, návrh sa podáva na správnom orgáne uvedenom v ods. 1 v
lehote 3 mesiacov odo dňa, keď sa účastník dozvedel o dôvodoch obnovy, najneskôr však do 3 rokov od
právoplatnosti rozhodnutia; v rovnakej lehote môže správny orgán obnovu konania nariadiť. Zmeškanie
lehoty (§ 28) nemožno odpustiť.

43. Z citovaného ustanovenia vyplýva, že zákon na uplatnenie návrhu na obnovu konania ustanovuje
trojmesačnú subjektívnu lehotu a trojmesačnú objektívnu lehotu. Začiatok plynutia trojmesačnej lehoty
je daný subjektívne a viaže sa na okamih, keď sa účastník dozvedel o zákonných dôvodoch na obnovu
konania. V zásade lehota začína plynúť dňom, keď účastník konania toto právo mohol uplatniť po
prvýkrát.

44. Žalobca subjektívnu trojmesačnú lehotu na uplatnenie návrhu na obnovu konania nedodržal. Dôvody,
ktoré uvádza v návrhu na obnovu konania uviedol už vo svojom odvolaní zo dňa 28.11.2014 proti
rozhodnutiu č.k. 354/14/práv., t.j. ide o tie isté skutočnosti, ktoré uvádzal v odvolaní. Ak teda správny
orgán konštatoval, že dôvody, ktoré sú podľa žalobcu dôvodmi na obnovu konania, žalobca poznal už
pri podaní odvolania. Zo strany žalobcu teda nebola dodržaná trojmesačná lehota na podanie návrhu,
nakoľko návrh bol správnemu orgánu doručený dňa 13.05.2015, t.j. viac ako 5 mesiacov od podania
odvolania.

45. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na právny názor Najvyššieho súdu SR vyslovený v rozsudku
sp.zn. 6Sžo/29/2014... „Podstatnou náležitosťou návrhu na obnovu konania je uvedenie dôvodov obnovy
konania a skutočnosti svedčiace o tom, že návrh je podaný včas. Na obnovu konania však nestačí, aby
tieto skutočnosti a dôkazy boli len nové; musia byť takej kvality, že keby sa uplatnili v pôvodnom konaní,
mohli by zmeniť názor správneho orgánu na rozhodnutie vo veci. Otázku, či konkrétna skutočnosť,
môže mať podstatný vplyv na rozhodnutie, musí správny orgán posúdiť podľa okolností konkrétnej
veci. Ďalšou podmienkou, ktorá musí byť splnená je, že skutočnosti alebo dôkazy sa nemohli v konaní
uplatniť bez zavinenia účastníka konania. Podľa § 34 ods. 3 Správneho poriadku, účastník konania
je povinný na podporu svojich tvrdení navrhnúť dôkazy, ktoré sú mu známe. Dôvodom na obnovu
konania je teda len situácia, keď účastník konania skutočnosť alebo dôkaz nepoznal (napr. nevedel o
existencii dôkazu), alebo bez jeho viny sa nemohol vykonať. Vždy je potrebná existencia objektívneho



dôvodu, ktorý znemožnil účastníkovi konania uplatniť konkrétnu skutočnosť alebo dôkaz v príslušnom
správnom konaní. Obnova konania je inštitút, ktorým sa odstraňujú skutkové omyly, nedostatky v
skutkovom práve pre nevykonanie dôkazov. Jej účelom je okrem uvedeného odstránenia skutkových
nedostatkov aj vydanie nového meritórneho rozhodnutia. V konaní o povolení obnovy sa nepreskúmava
zákonnosť právoplatného rozhodnutia. Inštitútom na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia sú riadne
opravné prostriedky a po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia, jeho zákonnosť možno preskúmať
len na základe preskúmania mimo odvolacieho konania alebo mimoriadneho opravného prostriedku.“

46. Správny súd sa stotožnil s argumentáciou správnych orgánov, pretože žalobca v návrhu na povolenie
obnovy konania žiadnym spôsobom nepreukázal, že sa mu bola odňatá možnosť zúčastniť sa na konaní
a táto skutočnosť mohla mať podstatný vplyv na rozhodnutie a nepreukázal ani to, že rozhodnutie
správneho orgánu sa opiera o dôkazy, ktoré sa ukázali ako nepravdivé alebo že sa rozhodnutie dosiahlo
trestným činom.

47. Rozhodnutie žalovaného je jasné, zrozumiteľné, vydané v medziach logickej správnej úvahy,
skutkový stav bol dostatočne zistený a následne aj správne práve posúdený.

48. Z uvedených dôvodov správny súd podľa § 190 SSP žalobu ako nedôvodnú zamietol.

49. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 167 ods. 1 v spojení s § 168 SSP. Žalobca nebol v konaní
úspešný a nebol naplnený ani dôvod uvedený v § 168 SSP.

50. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu v pomere hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, a to v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia
krajského súdu oprávnenému subjektu, ktorú je potrebné podať na Krajský súd v Prešove (§ 443 ods.
2 písm. a/ v spojení s § 444 ods. 1 SSP).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podaných podľa § 57 SSP uviesť
označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
SSP sa podáva (ďalej len sťažnostné body), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné
body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 1, 2 SSP)

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom.

Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen,
ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie II.
Stupňa; ak ide o konanie o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/ SSP; ak je žalovaným Centrum
právnej pomoci (§ 449 ods. 1, 2 SSP).