Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 4S/38/2016 z 8. 3. 2017 Citácia: rozsudok Krajského súdu Prešov z 8. marca 2017, sp. zn. 4S/38/2016, ECLI:SK:KSPO:2017:8016200723.2 Krajský súd Prešov | 4S/38/2016 | ECLI:SK:KSPO:2017:8016200723.2 | 2017-03-08 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov Citované ustanovenia: zákon č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zákon č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce, zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/456f1d6f-2c8d-4f2c-b3a1-c12c7726cfdd Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2017:8016200723.2 Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 4S/38/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8016200723
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 03. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Zoľáková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8016200723.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Zoľákovej a členiek senátu
Mgr. Magdalény Želinskej a JUDr. Evy Slávikovej v právnej veci žalobcu N.. T. T., bytom v W. XX, právne
zastúpeného JUDr. Ladislavom Miklošom, advokátom, Vodná 6, Košice proti žalovanému Národnému
inšpektorátu práce, Masarykova 10, 040 01 Košice o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu
žalovaného zo dňa 5. augusta 2016 č. OPS/BEZ/2016/4642, 0-452/2016 na základe žaloby takto

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a .

N e p r i z n á v a účastníkom konania nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

I.

1. Inšpektorát práce Prešov rozhodnutím zo dňa 27. mája 2016 č.k.: P: 45/2016-R,
S/2016/455/10104/16 uložil žalobcovi pokutu vo výške 2000 EUR podľ § 19 ods. 2 písm. a) bod 1 zákona
č. 125 2006 Z.z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a
nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov ďalej
len ..zákon o inšpekcii práce“/ a podľa ustanovenia § 46 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní
v znení neskorších predpisov za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania podľa § 3 ods. 2 v
nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. b) zákona č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní
a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 82/2005
Z.z., a to vtlom, že fyzická osoba, ktorá je podnikateľom lng. T. T.. XXX XX W. XX. IČO 34832971 v
dňoch 16.11.2015 od 11 hodiny 50 minúty do 13 hodiny 20 minúty a 17.11.2015 od 11 hodiny 30 minúty
do 13 hodiny 30 minúty využívala závislú prácu fyzickej osoby: p. T. W., nar. XX.XX.XXXX. trvale bytom
XXX XX W. XXX, ktorá pre zamestnávateľa vykopávala prácu čašníčky na prevádzke Motorest MARKO,
072 51 Krčava 16, mala s ňou založený pracovnoprávny vzťah podľa osobitného predpisu zákon č.
311/2001 Z.z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov platného v čase vzniku nedostatku (ďalej
len „Zákonník práce“), a to dohodu o pracovnej činnosti zo dňa 16.11.2015 a nesplnila si povinnosť
podľa osobitného predpisu (zákon č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov).
Nelegálne zamestnávanie bolo zistene dňa 21.12.2015, a to kontrolou dokladov predložených na
požiadanie inšpektora prace dňa 21.12.2015. Pokuta je splatná do 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto
rozhodnutia, účastník konania ju poukáže na účet Inšpektorátu práce Prešov, číslo účtu: SK47 8180
0000 0070 0010 2690. K-symbol: 0558. V-symbol: 4516, špecifický symbol 15501

2. Voči uvedenému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie.



3. Žalovaný rozhodnutím zo dňa 05.08.2016 č. OPS/BEZ/2016/4642, 0-452/2016 rozhodol o odvolaní
žalobcu tak, že podľa § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov
odvolanie účastníka konania zamietol a rozhodnutie Inšpektorátu práce Prešov č. k. P: 45/2016-R,
S/2016/455/10104/16 zo dňa 27.05.2016 potvrdil.

4. Výrok rozhodnutia odôvodnil tým, že z administratívneho spisu zistil, že dňa 17.12.2015 bola u
účastníka konania a v dňoch 16.02.2016 a 22.02.2016 na inšpektoráte práce uskutočnená inšpekcia
práce zameraná na kontrolu dodržiavania zákazu nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania podľa
Zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní. Pri výkone inšpekcie práce inšpektorát práce
zistil nedostatky, ktorými bol porušený Zákon o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a ktoré
boli správnym orgánom zdokumentované v protokole o výsledku inšpekcie práce č.: IPV-60-51-1.2/P-
B28-16 zo dňa 22.02.2016. Protokol bol dňa 22.02.2016 prerokovaný a prevzatý účastníkom konania.
Dňa 26.02.2016 bolo inšpektorátu práce doručené vyjadrenie účastníka konania k protokolu, s ktorým sa
neskôr inšpektorát práce vysporiadal v rámci dodatku č. 1 k protokolu. Na základe poznatkov získaných
počas inšpekcie začal inšpektorát práce ako prvostupňový správny orgán správne konanie vo veci
uloženia pokuty za porušenie ustanovenia § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. b) Zákona o
nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní.

5. Žalovaný preskúmaním veci dospel k záveru, že správny orgán prvého stupňa jednoznačne preukázal,
že zo strany účastníka konania došlo k porušeniu ustanovenia § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2
písm. b) Zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní tým, že v dňoch 16.11.2015 od 11:50
hod. do 13:20 hod. a 17.11.2015 od 11:30 hod. do 13:30 hod. využíval závislú prácu fyzickej osoby p.
T. W., ktorá pre neho vykonávala prácu čašníčky na prevádzke Motorest MARKO, 072 51 Krčava 16,
mal s ňou založený pracovnoprávny vzťah podľa osobitného predpisu - Zákonníka práce, a to dohodu
o pracovnej činnosti zo dňa 16.11.2015 a nesplnil si povinnosť podľa osobitného predpisu - Zákona o
sociálnom poistení. K splneniu povinnosti zo strany účastníka konania teda k prihláseniu do registra
poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia sociálnej poisťovne došlo dňa 17.11.2015 o
18:22 hod. tak, ako to vyplýva aj z registračného listu fyzickej osoby p. T. W.. Nelegálne zamestnávanie
bolo zistené dňa 21.12.2015, a to kontrolou dokladov predložených na požiadanie inšpektora práce dňa
21.12.2015. Popísaný skutkový stav jednoznačne potvrdzujú relevantné listinné dôkazy, z ktorých pri
svojom konaní a rozhodovaní odvolací správny orgán, ako aj prvostupňový správny orgán vychádzal a
ktoré jednoznačne potvrdzujú spáchaný správny delikt účastníkom konania, a to najmä protokol, dohoda
o pracovnej činnosti s T. W., uzavretá dňa 16.11.2015, registračný list, prihláška do sociálnej poisťovne
zo dňa 17.11.2015 o 18:22:05 hod. a evidencia dochádzky za mesiace 11/2015 a 12/2015.

6. K odvolacej námietke, že výrok rozhodnutia trpí vadou spočívajúcou v nevymedzení miesta, kde sa
zistilo že účastník konania sa dopustil správneho deliktu uviedol, že výrok napadnutého rozhodnutia
považuje za dostatočne presne, jednoznačne a určito vymedzený, a to takým spôsobom, aby nebolo
možné správny delikt zameniť s iným. Miestne určenie správneho deliktu spočíva v určení miesta, kde
sa účastník konania dopustil správneho deliktu, a nie miesta, kde správny orgán zistil, že ku vzniku
správneho deliktu došlo. Z výroku napadnutého rozhodnutia vyplýva, že účastník konania využíval
závislú prácu T. W., ktorá pre účastníka konania vykonávala prácu čašníčky na prevádzke Motorest
MARKO, 072 51 Krčava 16, čím bol správny delikt miestne vymedzený.

7. K ďalšej odvolacej námietke, že rozhodnutie neobsahuje vo výroku špecifikáciu dokladov, z
ktorých bol vyvodený nedostatok, uviedol, že v danom prípade prvostupňový správny orgán v
napadnutom rozhodnutí výrok jednoznačne, nezameniteľné a stručne naformuloval a následne v súlade
s platnými právnymi predpismi dostatočne popísal a zdôvodnil v odôvodnení rozhodnutia, kde zároveň
vyšpecifikoval aj skutočnosti a dôkazy, ktoré boli podkladom pre vydanie rozhodnutia.

8. K namietanému nepravdivému konštatovaniu závislej práce z dôvodu, že správny orgán fyzicky
výkon práce T. W. pre účastníka konania nezistil a nesprávne použil právny predpis, keď správny delikt
nesprávne subsumoval pod ustanovenie § 2 ods. 2 písm. b) Zákona o nelegálnej práci a nelegálnom
zamestnávaní, lebo v danom prípade nešlo o domáckeho zamestnanca uviedol, že túto námietku v časti
nesprávnej subsumpcie považuje za zmätočnú, keďže platné ustanovenie § 2 ods. 2 písm. b) Zákona o
nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní neustanovuje podmienku výkonu závislej práce domáckym
zamestnancom.



9. K namietanému nekonfrontovaniu kvality zisteného skutku s následkami konania uviedol, že tieto
skutočnosti nemajú žiaden dopad na právne posúdenie veci a nijakým spôsobom nespochybňujú
spáchanie správneho deliktu. Zákon o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní neustanovuje
povinnosť správneho orgánu skúmať, či nesplnením zákonom uloženej povinnosti došlo alebo nedošlo
k určitému dopadu napríklad na verejné financie, napr. z dôvodu neodvedenia odvodov do sociálnej
poisťovne alebo do zdravotnej poisťovne a pod., príp. či došlo k jej splneniu pod ťarchou kontroly alebo
dobrovoľne, či ide o úmyselné alebo nedbanlivostné nesplnenie uloženej povinnosti, príp. či sa jedná
len o nepatrné oneskorenie, alebo nie. Uvádzané skutočnosti Zákon o nelegálnej práci a nelegálnom
zamestnávaní nedefinuje ako možné liberačné dôvody s možnosťou vyviniť sa zo zodpovednosti za
tento zistený správny delikt.

10. K namietanému nesplneniu jednotlivých znakov závislej práce uviedol, že inšpektorát práce
jednoznačne preukázal naplnenie znakov závislej práce v predmetnom prípade a námietku účastníka
konania považuje za neopodstatnenú.

11. K namietanému nenariadeniu ústneho pojednávania a k odňatiu práva na spravodlivý proces
poukázal na ustanovenie § 21 Správneho poriadku a uviedol, že povaha prejednanej veci si
nevyžadovala nariadenie ústneho pojednávania, lebo tým by sa neprispelo k objasneniu prejednávanej
veci, lebo nedostatok týkajúci sa porušenia zákazu nelegálneho zamestnávania považoval správny
orgán za dostatočne preukázaný. K čestnému vyhláseniu zamestnankyne p. T. W. poukázal na
ustanovenie § 39 Správneho poriadku, z ktorého vyplýva, že čestné vyhlásenie môže urobiť len účastník
konania, a nie je prípustné zo strany iných subjektov, ktoré sa zúčastňujú na konaní.

12. K odvolacej námietke, že protokol nebol podpísaný druhým inšpektorom práce, ktorý sa zúčastnil
na výkone inšpekcie práce uviedol, že výkon inšpekcie práce prebieha z objektívnych dôvodov vždy
prostredníctvom tímu inšpektorov práce, pričom nositeľom úlohy je vždy len jeden inšpektor práce,
ktorý je zodpovedný aj za vypracovanie výsledného materiálu - v danom prípade protokolu o výsledku
inšpekcie práce, a ten následne aj podpisuje. Tak to bolo aj v tomto prípade.

13. K namietanému nedostatočne zistenému skutkovému stavu veci uviedol, že prvostupňový správny
orgán pri vydaní napadnutého rozhodnutia vychádzal zo spoľahlivého skutkového stavu a z
relevantných listinných dôkazov, ktoré boli predložené k výkonu inšpekcie práce. Zákon jednoznačne
stanovuje, že právnická osoba a fyzická osoba, ktorá je podnikateľom, nesmie nelegálne zamestnávať
a ukladá zamestnávateľovi povinnosť prihlásiť zamestnanca do registra poistencov pred vznikom týchto
poistení, najneskôr pred začatím výkonu činnosti zamestnanca a odhlásiť najneskôr v deň nasledujúci
po zániku týchto poistení. V tejto súvislosti poukázal aj na inštitút objektívnej zodpovednosti za správne
delikty, podľa ktorej zamestnávateľ je zodpovedný už tým, že k porušeniu došlo, bez ohľadu, či ide o
zavinené alebo nezavinené konanie či opomenutie. Pre vznik objektívnej zodpovednosti zamestnávateľa
za správny delikt je nepodstatné, či k pochybeniu došlo zavinením určitých okolností, zavinením
zamestnancov zamestnávateľa alebo iných subjektov ako zamestnávateľa.

14. Zdôraznil, že účastníkovi konania neboli odňaté žiadne jeho procesné práva. Prvostupňový
správny orgán akceptoval všetky v lehote podané návrhy a podania účastníka konania. Správny orgán
postupoval tak, aby chránil práva účastníka konania, pričom ho informoval o tom, za aký správny delikt
má byť uložená sankcia, bol mu poskytnutý dostatočný čas na prípravu, mal možnosť sa vyjadriť k
správnemu deliktu, za ktorý mu následne bola uložená sankcia. Inšpektorát práce sa náležite vysporiadal
so všetkými námietkami účastníka konania v predmetnom rozhodnutí.

15. K výške sankcie uviedol, že prvostupňový správny orgán pri určovaní výšky pokuty prihliadal na
zákonné relevantné skutočnosti, ktoré mu vyplývajú z ustanovenia § 19 ods. 2 písm. a) bod. 1 a ods.
6 Zákona o inšpekcii práce. Svoje rozhodnutie riadne zdôvodnil. Prihliadal na závažnosť zisteného
porušenia povinností a jeho následkov, počet zamestnancov zamestnávateľa, riziká, ktoré sa vyskytujú
v činnosti zamestnávateľa, počet nelegálne zamestnávaných fyzických osôb, skutočnosť, či zistené
porušenie povinností je dôsledkom neúčinného systému riadenia ochrany práce u zamestnávateľa alebo
či ide o ojedinelý výskyt nedostatku a či sa jednalo o opakované zistenie nelegálneho zamestnávania.
Zároveň poukázal na to, že Zákon o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní neumožňuje
upustiť od potrestania za tento správny delikt alebo odpustiť uloženie pokuty, ale výslovne ukladá
povinnosť sankcionovať konanie, ktoré naplní znaky skutkovej podstaty správneho deliktu nelegálneho



zamestnávania, a to v minimálnej sume 2000 EUR, a ak ide o nelegálne zamestnávanie dvoch a
viac fyzických osôb súčasne, najmenej 5000 EUR, pričom neumožňujú prihliadnuť na motív, následky
ani dodatočné odstránenie tohto nedostatku inak ako pri stanovovaní výšky pokuty. Inšpektorát práce
uložením pokuty vo výške 2000 EUR sledoval najmä jej výchovné a represívne pôsobenie, pričom
prihliadal na rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 2 Sž-oKs 56/2006, podľa ktorého „...musí mať
silu odradiť od nezákonného postupu aj iné právnické osohy, ktoré sú nositeľmi rovnakých zákonných
povinností. Takýto účinok však môže vyvolať iba postih zodpovedajúci významu chráneného záujmu
včas a vecne správne vyvodený. Ak ide o finančný postih, nemôže byť neprimerane mierny vo vzťahu
k závažnosti protiprávneho konania a jeho následkom, nevyhnutne teda musí v sebe obsahovať aj
represívnu zložku.“ Sankcia vo výške 2000 EUR je primeraná, plniaca preventívnu funkciu a nakoľko
bude citeľná aj v majetkovej sfére účastníka konania, splní aj svoju represívnu funkciu a odradí účastníka
konania od ďalšieho nezákonného konania v budúcom období. Zároveň zdôraznil, že sa jedná o
minimálnu možnú výšku pokuty. Odvolací orgán uplatňujúc analógiu vo vzťahu k rozsudku Najvyššieho
súdu SR, sp. zn. Sž-o-Ns 19/2003: „...by bol oprávnený jeho rozhodnutie, pokiaľ ide o výšku sankcie
zrušiť iba v tom prípade, keby voľná úvaha, ktorou sa inšpektorát práce riadil nezodpovedala obsahu
spisu alebo sa priečila zásadám logického myslenia.“

II.

16. Žalobca sa žalobou zo dňa 30.09.2016 domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného zo dňa 05.08.2016
č. OPS/BEZ/2016/4642, 0-452/2016 a rozhodnutia Inšpektorátu práce Prešov č.k.: P: 45/2016-R,
S/2016/455/10104/16 zo dňa 27.05.2016 a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie. Zároveň si
uplatnil nárok na náhradu trov konania.

17. Žalobu odôvodnil tým, že poukázal na nezákonnosť a nepreskúmateľnosť rozhodnutia správnych
orgánov. Ďalej, že veci správnych deliktov majú podľa ustálenej štrasburskej judikatúry v zásade
charakter konania o trestnom obvinení a správny orgán musí preto rešpektovať procesné práva
obvineného zo správneho deliktu, základné zásady správneho konania a čl. 6 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd ( ďalej len „Dohovor“), ktorý zaručuje právo na spravodlivý proces.

18. Namietal, že administratívny spis nie je žurnalizovaný. Vychádzal z toho, že obe rozhodnutia,
ktoré mu boli doručené, podklady k rozhodnutiu, ktoré mu boli predložené bez spísania zápisnice o
nahliadnutí do spisu okrem spisovej značky neobsahujú ani čísla listov. Žurnalizovanie administratívneho
spisu je podstatnou administratívnou činnosťou správneho orgánu pri vedení administratívneho spisu,
čo podporuje spravodlivý správny proces/konanie. V tejto súvislosti poukázal na vyhlášku MS SR č.
543/2005 Z.z.
19. Ďalej poukázal na to, že výrok z rozhodnutia o postihu za správny delikt neobsahuje popis skutku
s uvedením miesta, času a spôsobu jeho spáchania, prípadne aj uvedenie iných skutočnosti, ktoré sú
potrebné k tomu, aby nemohol byť zamenený s iným správnym deliktom. Tým. že žalovaný neuviedol
tieto náležitosti do výroku svojho rozhodnutia, podstatne porušil ustanovenie zákona o správnom konaní
(§ 47 ods. 2 Správneho poriadku). Z opísania a zaznamenania priebehu vykonávania kontroly nie
je jednoznačne zrejmé presné miesto spáchania správneho deliktu. Žalovaný vymedzil skutok len s
poukazom na príslušné ustanovenia právnych predpisov, resp. aj na obsah protokolu o inšpekcii práce
alebo inej listiny. Konštatovanie výroku rozhodnutia, tak ako je uvedené je nedostatočné a spôsobuje
nezákonnosť rozhodnutia z dôvodu jeho nepreskúmateľnosti. Rozhodnutie o uložení sankcie vo výroku
neobsahuje riadne popísanie skutku a nie je z neho zrejmé bez akýkoľvek pochybností, čoho sa žalobca
dopustil, kedy sa deliktu dopustil, kde sa dopustenie deliktu zistilo a v čom spočíva spáchaný delikt. Ďalej,
že odôvodnenie rozhodnutí neobsahuje skutočnosti, podklady, ktoré pri vydaní rozhodnutia žalovaný
použil, resp. ktoré skutočnosti, podklady nepoužil alebo nepovažoval za potrebné použiť a ani neuviedol,
z akých dôvodov tieto skutočnosti v odôvodnení rozhodnutia nepotreboval uviesť, čim bol porušený §
47 ods. 3 Správneho poriadku. Neuvedenie potrebných a požadovaných náležitosti do odôvodnenia
rozhodnutia nie je v súlade so zásadou obsahovosti rozhodnutia Výrok rozhodnutia v časti určenia
zistenia vykonávania závislej práce T. W. spočívajúcej v práci „čašníčky“ sa nezakladá na žiadnom
právnom ani vecnom základe, nakoľko správny orgán túto závislú prácu fyzicky žiadnym spôsobom
nezistil. Rozhodnutie je bez presnejšej nezameniteľnej špecifikácie a opisu dokladov, z ktorých správny
delikt mal byť spáchaný nepreskúmateľné, pričom je nevyhnutné k dokázaniu nelegálnej práce uviesť
miesto, kde mal byť správny delikt dokázaný. Výroková časť prvostupňového správneho rozhodnutia
obsahuje skutkovo neurčité vymedzenie miesta dokázania správneho deliktu, poukazujúce iba na



ustanovenie § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. b) zákona a na pomenovanie závislej práce
spočívajúce v nedokázanom tvrdení o práci čašníčky, s absenciou skutkového, t.j. miestneho, časového
a vecného vymedzenia skutku, ktorý je správnym deliktom. Argumentácia žalovaného uvedená v
odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia k tejto otázke je nepostačujúca. Prístup k dokazovaniu
správnych deliktov a porušovaniu právnych predpisov musí byť materiálny a nie len a jedine formálny.
Bolo by popretím princípu právneho štátu, keby sa dokazovanie nelegálnej práce malo vykonávať
spätne, len z predložených dokladov, bez samotnej fyzickej kontroly kontrolného orgánu a riadneho
zadokumentovania tohto stavu. Potom by mohol žalovaný postihovať žalobcu aj za možné chyby v
písaní, keď len nedopatrením, resp. neúmyselne by boli uvedené chybne údaje v evidencii dochádzky
zamestnancov, najmä keď táto môže byt vedená rôznymi spôsobmi.

20. Argumnentoval tým, že nie je dostatočne a zrozumiteľne opísaný stav, akým spôsobom mal
žalovaný dokázať skutočnú prácu T. W. (okrem len z už konštatovaného formálneho zistenia len
z evidencie dochádzky), resp. či vykonávanie tohto druhu práce bolo aj riadne dokázané, pričom
nepostačuje len formálne konštatovanie, že osoba vykonávala závislú prácu čašníčky pre žalobu. Závislú
prácu T. W. žiadnym spôsobom nepreukázal a materiálne nedokázal, preto je zistený skutkový stav
nedostatočný a neobjektívny, ktorý mohol žalovaný bez akýchkoľvek prekážok odstrániť výsluchom
menovanej pracovníčky za prítomnosti žalobcu. Absencia presného opisu skutku, presného učenia
miesta zistenia správneho deliktu vo výroku rozhodnutia spôsobuje jeho nepreskúmateľnosť. Odmietol
tvrdenie žalovaného k aplikácii ustanovenia § 3 ods. 2 v spojení s § 2 ods. 2 písm. b) zákona
č. 82/2005 Z.z., keďže prijatie právneho záveru o nelegálnom zamestnávaní účastníkom konania
ako zamestnávateľom musí vychádzať zo skutkových zistení, ktoré spôsobom vylučujúcim akékoľvek
pochybnosti preukazujú, že zamestnávaná osoba vzhľadom k časovému sledu mohla začať a skutočne
aj začala vykonávať pracovnú činnosť podľa pracovnej zmluvy. Zdôraznil, že predloženie pracovnej
zmluvy, evidencie pracovného času a potvrdenie prihlášky do uvedeného registra sociálnou poisťovňou
bez ďalšieho (najmä preukázateľného dôkazu o vykonávaní závislej práce čašníčky) je nepostačujúce
na ustálenie záveru o nelegálnom zamestnávaní ním ako zamestnávateľom najmä s prihliadnutím na
skutočnosť, že pracovná zmluva bola účastníkmi pracovnoprávneho vzťahu podpísaná dňa 16.11.2015,
prihláška do registra bola spísaná a podpísaná na druhý deň a sociálnou poisťovňou bola potvrdená deň
nasledujúci 17.11.2015 o 18:22 hod., najmä ak deň 17.11.2015 je dňom štátneho sviatku a nebolo možné
dňa 17.11.2015 osobne nahlásiť menovanú pracovníčku do sociálnej poisťovne (účastník konania
tak urobil elektronickou formou dňa 17.11.2015 o 18:22 hod.). Skutočnosť začatia výkonu činnosti
nepotvrdila ani samotná zamestnankyňa, keď uviedla, že v predmetné dni -nevykonávala žiadnu závislú
prácu, ale bola len oboznamovaná budúcim výkonom predmetu zmluvy a neúmyselné sa zapísala do
evidencie dochádzky, mysliac si, že to tak má byť, pričom je zrejmé, že žalovaný žiadnym spôsobom
nedokázal svoje tvrdenie, že menovaná pracovníčka mala vykonávať prácu čašníčky, keď nebol dňa
16.11.2015 ani dňa 17.11.2015 prítomný v prevádzke, kde mala menovaná pracovníčka vykonávať podľa
správneho orgánu závislú prácu pre účastníka konania spočívajúcu v práci čašníčky. Ak správny orgán
odmietol ako dôkaz čestné vyhlásenie menovanej čašníčky, tak mal riadne zabezpečiť overenie si tohto
čestného vyhlásenia jej výsluchom, čo neurobil.

21. Ďalej poukázal na to, že cieľom zákonodarcu úpravou zákazu nelegálneho zamestnávania
ustanovenou v § 3 ods. 2 v spojení s § 2 ods. 2 zákona bolo zamedziť nelegálnemu zamestnávaniu
fyzických osôb zamestnávateľom. Postup správneho orgánu voči nemu sa mu javí ako šikanózny, keď
formalistickým výkladom právnej úpravy nelegálneho zamestnávania stanovenej v § 3 ods. 2 v spojení s
§ 2 ods. 2 zákona takmer počítal hodiny pre splnenie včasnosti registrácie v sociálnej poisťovni. Účelom
zákona č. 125/2006 Z.z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci
a nelegálnom zamestnávaní je stanoviť povinnosť pre podnikateľov nevyužívať závislú prácu fyzických
osôb bez založenia pracovnoprávnych vzťahov podľa osobitného predpisu, aj povinnosť ukladať pokuty
podľa citovaného zákona, avšak povinnosťou štátnych a verejných kontrolných správnych orgánov
podľa Ústavy SR a Dohovoru je aj ochrana oprávnených záujmov ako aj všetkých procesných práv
účastníkov konania pred nezákonným a nesprávnym úradným postupom správnych a daňových orgánov
v materiálnom zmysle, a preto i prístup k zákonu musí byť materiálny a nie formálny.

22. Poukázal na procesné pochybenia žalovaného, ktoré je takou vadou konania, ktorá môže mať
vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia, keďže žalovaný porušil procesné právo účastníka klásť
svedkovi otázky, pričom v procese správneho konania požadoval dôkladné a objektívne objasnenie
veci. Bolo mu odňaté právo byť prítomný pri dokazovaní veci a klásť svedkom otázky na ústnom



pojednávaní. Svojím postupom žalovaný nedostatočne a nespoľahlivo zabezpečil dôkazy pri zisťovaní
údajného správneho deliktu ich vzájomnou konfrontáciou za účelom objektívneho zistenia, či malo ísť o
využívanie závislej práce bez splnenia povinnosti podľa osobitného predpisu. Ďalej vytýkal správnemu
orgánu, že neboli odstránené rozpory medzi jeho výpoveďou, vyjadrením menovanej pracovníčky
a tvrdením žalovaného. Odstránenie rozporov žalovaný neuskutočnil výsluchom účastníkov konania
a svedkov, vykonaním ich vzájomnej konfrontácie, príp. vykonaním ďalších dôkazov poukazujúcich
hodnovernosť výpovedi svedkov, a to vyžiadaním si správy o povesti, prípadne pracovnom hodnotení
osôb vypočúvaných v konaní. Žalovaný s ním neprejednal priestupok kladený mu za vinu na ústnom
pojednávaní a na ústne pojednávanie ho ani nepredvolal po začatí správneho konania, čo je takou vadou
konania, ktorá má za následok odňatie práva žalobcovi na spravodlivý proces pred orgánom verejnej
správy podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR.

23. Argumentáciu žalovaného v súvislosti s nariadením ústneho pojednávania považuje za irelevantnú,
pretože princíp verejnosti, ústnosti a prítomnosti na prerokovaní veci v konaní pred správnym orgánom
nebol v súlade s ustálenou judikatúrou ESĽP. Správny orgán nevyužil všetky dostupné prostriedky k
dostatočnému a objektívnemu objasneniu veci. V tejto súvislosti poukázal na štrasburskú judikatúru
(viď Lauko vs SR, rozsudok Neumeister c/a Rakúsko z júla 1976) a ďalej nález Ústavného súdu SR
č. 231/2010 a rozsudok NS SR č. 5Sžo/235/2010, v zmysle ktorých účastník konania má právo sa
k veci ústne vyjadriť, byť prítomný pri dokazovaní, klásť svedkom otázky a ústne pojednávanie malo
byť nariadené už pred vydaním prvostupňového rozhodnutia. Bolo povinnosťou žalovaného procesnú
vadu konania odstrániť a ústne pojednávanie nariadiť pred vydaním druhostupňového rozhodnutia.
V správnom konaní o správnom delikte, ktoré má spĺňať požiadavky Dohovoru, je potrebné vykonať
ústne pojednávanie pred správnym orgánom prvého stupňa, najmä keď sa účastník konania ústneho
pojednávania nevzdal, naopak vyvíjal dostatočnú a opakovanú súčinnosť pri správnom konaní za
účelom dostatočného a objektívneho objasnenia veci, avšak žalovaný toto jeho právo zamietal bez
relevantného odôvodnenia. Odporúčanie Výboru ministrov Rady Európy č. (91) 1 o správnych sankciách
(ďalej ako „odporúčanie č. (91) 1") vyjadrilo princíp viazanosti právom v čl. 1. v ktorom európske správne
právo rozšírilo správne konanie o záruky - právo byť vypočutý na ústnom pojednávaní.

24. Ďalej namietal, že správny orgán sa pri kontrole a v protokole o kontrole vôbec nevysporiadal
so všetkými znakmi závislej práce uvedenými v zákonníku práce platnom v čase kontroly a či tieto
znaky závislej práce boli aj kumulatívne naplnené pre definovanie závislej prace menovanej osoby
a pre naplnenie skutkovej podstaty správneho deliktu nelegálnej práce. Predmetný správny delikt
správny orgán zistil len dokumentačným spôsobom, pričom z vyjadrenia T. W. vyplýva, že nevykonávala
prácu čašníčky, ale bola len oboznamovaná s budúcim výkonom predmetu zmluvy a neúmyselné sa
zapísala do evidencie dochádzky, mysliac si, že to tak má byť, to znamená, že menovaná nevykonávala
v predmetné dni žiadnu závislú prácu tak, ako ju v protokole a v rozhodnutí definuje žalovaný.
Žalovaný žiadnym spôsobom nezistil ani nezadokumentoval, či uvedená, žalovaným v rozhodnutí
definovaná závislá práca T. W. bola vykonávaná vo vzťahu nadriadenosti zamestnávateľa - žalobcu a
podriadenosti zamestnanca, podľa pokynov zamestnávateľa, v jeho mene, v pracovnom čase určenom
zamestnávateľom a na dohodnutom mieste výkonu práce.

25. Poukázal na formálne odôvodnenie právnych predpisov pri odôvodňovaní pokuty a na konkrétny
charakter pokuty. Uviedol, že takéto formálne, všeobecné, nekonkrétne odôvodnenie, odvolávajúce sa
na citované zákonné ustanovenia nepostačuje, pretože určenie výšky pokuty je výsledkom správneho
uváženia, ktoré je preskúmateľné aj súdom podľa § 192 CSP. Z rozhodnutia žalovaného nie je možné
zistiť, aká vlastne bola závažnosť priestupku, nakoľko žalovaný sa nevysporiadal s otázkou závažnosti
zisteného porušenia povinnosti, spôsobu jeho spáchania, aká bola závažnosť ich následkov, vôbec v
odôvodnení rozhodnutia v časti určenia výšky pokuty nevyhodnotil počet zamestnancov žalobcu, keď
toto zdôvodnenie riadne neodôvodnil a taktiež nie je možné zistiť, či vôbec a do akej miery vzal žalovaný
do úvahy tú skutočnosť, že žalobca poprel nedostatočne zistený skutkový stav. Rozhodnutie žalovaného
o uložení sankcie v časti, pokiaľ ide o jej výšku je nepreskúmateľné, nedostatočne zdôvodnené,
čo má podstatný vplyv na zákonnosť rozhodnutia. Konštatovanie žalovaného ohľadom preventívnej,
represívnej a výchovnej funkcii uloženej pokuty považuje za príliš formalistické a všeobecné.

26. Namietal nezákonnosť dôkazu - protokolu o výsledku inšpekcie práce č. IPV-60-51-1.2/P-B28-16,
lebo tento nie je podpísaný inšpektorom práce T.. J. L., pričom inšpekciu práce mal vykonať aj menovaný
inšpektor. Protokol o výsledku inšpekcie práce č. IPV-60-51-1.2/P-B28-16, úloha č. B 16 138, 2016/3565



nespĺňa požiadavky § 14 ods. 1 Zákona o inšpekcii práce č. 125/2006 Z.z. v zneni neskorších predpisov.
Protokol mal byť podpísaný všetkými inšpektormi, ktorí vykonali kontrolu, čo v tomto prípade nebolo
dodržané. Z toho dôvodu je aj samotné rozhodnutie nezákonné.

27. Poukázal aj na povinnosť uloženú v časti „Opatrenia“' Protokolu o inšpekcii práce vo vzťahu k
nemu, ktoré má povahu tzv. sankcie, resp. rozhodnutia, ktoré ako také ukladá kontrolovanej osobe určité
povinnosti. Tieto povinnosti, aby boli vynútiteľné, musia byť aj náležíte identifikované, špecifikované, čo v
danom prípade nebolo splnene. Opatrenia, ktoré boli uložené v protokole v bode povinnosti sú neurčitého
charakteru, nakoľko nie je z nich zrejmé, o aké konkrétne povinnosti a aké konkrétne opatrenia má
isť, a teda sú nevykonateľné. Aj z uvedených dôvodov je protokol o inšpekcii práce č IPV-60-51-1.2/P-
B28-16, úloha č. B 16 138 2016 3565 nezákonný, keďže nie je zrejmé, aké opatrenie, na dodržiavanie
akého ustanovenia právneho predpisu má kontrolovaná osoba prijať, z tohto dôvodu aj ďalšie následné
opatrenie, ktoré ukladá kontrolovanej osobe povinnosť doručiť inšpektorátu práce písomnú správu o
splnení opatrení na odstránení zistení porušení predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia
pri práci a ich príčin v lehote do 5 dni po uplynutí lehoty na ich odstránenie nepreskúmateľné.

28. Zdôraznil, že z dôvodu, že v danom prípade neprebehlo ústne pojednávanie, namieta aj relevantnosť
protokolu ako dôkazu v tom smere, že samotný protokol o výsledku inšpekcie práce nepostačuje na
preukázanie tých skutočnosti, ktoré sú pre posúdenie veci relevantné. Žalovaný bezo zvyšku nevyriešil
otázku vzťahov podriadenosti a nadriadenosti ako znaku závislej práce, a k tejto téme sa protokol o
výsledku inšpekcie práce nijako nedotýka. Protokol o výsledku inšpekcie práce nie je akceptovateľným
riadnym dôkazom aj ohľadom naplnenia ďalších znakov závislej práce, najmä výkonu práce podľa
pokynov zamestnávateľa v jeho mene.

29. Zdôraznil, že s ohľadom na to, že sankčné konanie je trestným konaním podľa čl. 6 Dohovoru o
ochrane ľudských práv základných slobôd je potrebné, aby bol správny orgán ten, kto mal preukázať
vinu žalobcu bez pochybnosti, vedeným pritom vyšetrovacou zásadou charakteristickou pre správne
konanie začatú z moci úradnej (napr. stanovisko NSS ČR v rozsudku zo dňa 18. decembra 2003,
č.j. 6 A 45/2001-31, kde uviedol: povinnosť preukázať, že ide zastrený pracovnoprávny vzťah, leží na
správnom orgáne, pretože jeho úlohou je vyvrátiť tvrdenia účastníka konania o tom, že o taký zastrený
pracovnoprávny vzťah nejde). Protokol o výsledku inšpekcie práce v danom prípade nezachytáva
žiadne pomerne jednoznačné pozorovanie inšpektorov práce vykonávajúcich kontrolu o povahe činnosti
menovanej osoby (či osobne obsluhovala zákazníkov, či preberala peniaze, či vydávala tovar). Z
informácii podaných menovanou osobou v rámci kontroly nevyplýva naplnenie ďalších znakov závislej
práce (či menovaná jednoznačne vykonávala činnosť na základe pokynov žalobcu, s využitím jeho
prostriedkov voči zákazníkom a jednoznačne tiež v jeho mene).

III.

30. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Uviedol, že
pokuta vo výške 2000 EUR bola žalobcovi uložená za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania
zakotveného v § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. b) zákona č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci
a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,
ktorého sa žalobca dopustil tým, že v dňoch 16.11.2015 od 11:50 hod. do 13:20 hod. a 17.11.2015 od
11:30 hod. do 13:30 hod. využíval závislú prácu fyzickej osoby T. W., ktorá pre žalobcu vykonávala prácu
čašníčky na prevádzke Motorest MARKO, 072 51 Krčava 16, mal s ňou založený pracovnoprávny vzťah
podľa zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonníka práce v znení neskorších predpisov, a to dohodu o pracovnej
činnosti zo dňa 16. 11. 2015 a nesplnil si povinnosť podľa osobitného predpisu - zákona č. 461/2003
Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov.

31. K žalobným námietkam uviedol, že spis týkajúci sa žalobcu bol nielen žurnalizovaný, ale jednotlivé
listy obsahovali okrem spisovej značky aj čísla listov, jednotlivé dokumenty obsiahnuté v spise
boli chronologicky zoradené a spis obsahuje všetky registratúrne náležitosti vyžadované zo strany
inšpektorátu práce. Žalobca v prebiehajúcom správnom konaní nevyužil možnosť a neuplatnil právo
nazrieť do spisu vedeného inšpektorátom práce Prešov, a preto nemôže disponovať vedomosťou o stave
a žurnalizácii správneho spisu vedeného na inšpektoráte práce Prešov a jeho tvrdenia môžu vychádzať
len z domnienok alebo špekulácií.



32. Výrok predmetného rozhodnutia je dostatočne presný, jednoznačne a určito vymedzený, a to
takým spôsobom, aby nebolo možné správny delikt zameniť s iným. Miestne určenie správneho deliktu
spočíva v určení miesta, kde sa žalobca dopustil správneho deliktu a nie miesta, kde správny orgán
zistil, že ku vzniku správneho deliktu došlo. Miestne určenie skutku preto považuje za dostačujúce a
vyplývajúce priamo z výroku rozhodnutia, keďže správny orgán vo výroku predmetného rozhodnutia
preukázateľne uviedol, že žalobca využíval závislú prácu T. W., ktorá pre neho vykonávala prácu
čašníčky na prevádzke Motorest MARKO. 072 51 Krčava 16, čím správny delikt miestne vymedzil.
Správny orgán v predmetnom rozhodnutí výrok jednoznačne, nezameniteľne a stručne naformuloval
a následne v súlade s platnými právnymi predpismi dostatočne popísal a zdôvodnil v odôvodnení
rozhodnutia, kde zároveň vyšpecifikoval aj skutočnosti a dôkazy, ktoré boli podkladom pre vydanie
rozhodnutia. Táto časť odôvodnenia je obsiahnutá na str. 6 a 7 rozhodnutia inšpektorátu práce Prešov
č.k. P: 45/2016-R, S/2016/455/10104/16 zo dňa 23.02.2016.

33. Považuje za dostatočne a jednoznačne preukázané, že žalobca sa dopustil správneho deliktu
spočívajúceho v porušení zákazu nelegálneho zamestnávania a žalovaný považuje za dostatočne
preukázanú skutočnosť výkonu závislej práce na základe predložených dokladov zo strany žalobcu
a aj takto zistené porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania považuje za súladné s platnou
právnou úpravou, keďže platné právne predpisy nestanovujú podmienku, aby inšpektoráty práce boli
fyzicky prítomné pri výkone závislej práce kontrolovanou fyzickou osobou, aby bolo následne možné
konštatovať porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania.

34. K námietke nevykonania ústneho pojednávania vo veci uviedol, že nariadením ústneho pojednávania
by sa neprispelo k objasneniu prejednávanej veci, nakoľko nedostatok týkajúci sa porušenia zákazu
nelegálneho zamestnávania považuje správny orgán za dostatočne preukázaný.

35. Ďalej uviedol, že je toho názoru, že Inšpektorát práce Prešov jednoznačne preukázal naplnenie
znakov závislej práce v predmetnom prípade a preto námietku žalobcu v tomto smere považuje za
neopodstatnenú.

36. Čo sa týka odôvodnenia výšky pokuty, túto žalovaný považuje za dostatočnú a zohľadňujúcu
konkrétny prípad účastníka konania a zároveň uviedol, že správny orgán svoju diskrečnú právomoc
použil v rámci zákonného rámca, z tohto rámca nijakým spôsobom nevybočil, inštitút správnej úvahy
nezneužil, svoje rozhodnutie dostatočným spôsobom zdôvodnil, správna úvaha pri tejto výške bola
použitá v súlade so zákonom o inšpekcii práce. Správny orgán sa pri ukladaní pokuty musí riadiť dikciou
zákona o inšpekcii práce a je povinný pristúpiť k uloženiu sankcie ex offo, t.j. akonáhle bolo zistené
spáchanie správneho deliktu nelegálneho zamestnávania.

37. K námietke, že protokol nebol podpísaný inšpektorom práce Mgr. J. L. uviedol, že výkon inšpekcie
práce prebieha z objektívnych dôvodov vždy prostredníctvom tímu inšpektorov práce, pričom nositeľom
úlohy je vždy jeden inšpektor práce, ktorý je zodpovedný aj za vypracovanie výsledného materiálu - v
danom prípade protokolu o výsledku inšpekcie práce a ten následne aj podpisuje a v zmysle uvedeného
prebehol aj výkon inšpekcie práce u účastníka konania v súlade s ustanoveniami platných právnych
predpisov.

38. Správny orgán prvého stupňa v rámci výkonu inšpekcie práce, ako aj v prebiehajúcom správnom
konaní postupoval v súlade s ustanoveniami platných právnych predpisov postupoval tak, aby chránil aj
práva žalobcu, pričom žalobca bol informovaný o tom, za aký správny delikt mu má byť uložená sankcia,
bol mu poskytnutý dostatočný čas na prípravu, mal možnosť sa vyjadriť k správnemu deliktu, za ktorý
mu následne bola uložená sankcia. Správny orgán prvého stupňa okrem toho, že dospel k správnym
skutkovým zisteniam a k správnemu právnemu posúdeniu veci popísal zodpovedne aj skutkový stav, čo
sa týka samotného porušenia povinnosti, ktoré bolo predmetom uloženia pokuty.

39. Obidve správne orgány sa riadili zásadami správneho trestania a ich postup podľa názoru
žalovaného nevykazuje také známky pochybenia, ktoré by boli dôvodom na zrušenie napadnutého
rozhodnutia zo strany konajúceho súdu.

IV.



40. Z administratívneho spisu bolo zistené, že sa v ňom nachádza zoznam kontrolovaných osôb
kontrolovaného subjektu Ing. T. T. v prevádzke Motorest MARKO, 072 51 Krčava 16, ktorá bola vykonaná
dňa 17.12.2015 a boli kontrolované osoby, okrem iného Martina Koreňová. Ako vykonávaná práca bola
uvedená obsluha a kde je uvedený aj podpis tejto kontrolovanej osoby. Inšpektorát práce vyžiadal od
Ing. T. T. doklady potrebné na výkon inšpekcie, a to evidenciu dohôd o práce vykonávaných mimo
pracovného pomeru, kópiu dokladov preukazujúcich pracovnoprávny vzťah uvedených osôb, ktoré pre
neho 17.12.2015 vykonávali na uvedených pracoviskách prácu, registračné listy vyššie špecifikovaných
osôb, preukazujúce splnenie povinnosti zamestnávateľa voči sociálnej poisťovni, evidenciu pracovného
času za mesiac 11/2015 a 12/2015 a poskytnutie ďalších informácií uvedených vo vyžiadaní.

41. V administratívnom spise sa nachádza dohoda o pracovnej činnosti, spísaná medzi
zamestnávateľom Ing. T. T. a zamestnankyňou T. W. zo dňa 16.11.2015, kde je ako predmet činnosti
uvedená práca: čašníčka s tým, že práca sa podľa tejto dohody začne vykonávať 16.11.2015, dojednaný
rozsah práce času: 10 hodín týždenne, doba, na ktorú sa dohoda uzatvára: od 16.11.2015 do
31.12.2015, výška odmeny za vykonanú prácu a ďalšie náležitosti dohody o pracovnej činnosti. Dohoda
je podpísaná zamestnávateľom a zamestnankyňou. Ďalej sa v administratívnom spise nachádza
evidencia dochádzky za november 2015 T. W., z ktorej vyplýva, že vykonávala prácu 16.11. od 11:00
do 13:00 hod., 17.11 od 11:30 do 13:30 hod. a ďalšie dni v novembri. V administratívnom spise sa ďalej
nachádza registračný list fyzickej osoby, z ktorého vyplýva, že registračný list T. W. je zo dňa 17.11.2015
s uvedením času 18:22:05 hod..

42. V administratívnom spise sa ďalej nachádza protokol Inšpektorátu práce Prešov zo dňa 22.02.2016
č. IPV-60-51-1.2/P-B28-16, úloha č. B 16 138, 2016/3565. Protokol bol spísaný za prítomnosti N.. T.
T. a bolo konštatované, že dňa 17.12.2015 od 9:35 do 10:05 hod bola vykonaná kontrola fyzických
osôb nachádzajúcich sa na pracovisku: Motorest MARKO, 072 51 Krčava 16, kde pre kontrolovaný
subjekt vykonávali závislú prácu tieto osoby: T. X.. H. B. a T. W.. Zamestnankyňa T. W. podľa
predloženej dochádzky kontrolovaným subjektom v mesiaci 11/2015 pracovala v dňoch 16.11.2015 od
11:50 hod. do 13:20 hod. a 17.11.2015 od 11:30 hod. do 13:30 hod.. Overovaním v registri poistencov
a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia vedeného sociálnou poisťovňou bolo zistené, že
u fyzickej osoby vykonávajúcej pre kontrolovaný subjekt závislú prácu nebola splnená povinnosť
zamestnávateľa voči sociálnej poisťovni prihlásiť zamestnanca do registra poistencov a sporiteľov
starobného dôchodkového sporenia najneskôr pred začatím výkonu činnosti zamestnanca - T. W..
Kontrolovaný subjekt si povinnosť zamestnávateľa voči sociálnej poisťovni splnil až 17.11.2015 o 18:22
hod. Nedostatok uvedený v tomto protokole bol zistený z dokladov predložených zamestnávateľom
(kópia dokladov preukazujúcich pracovnoprávny vzťah osoby T. W.), ktorá pre neho dňa 17.12.2015
vykonávala na uvedenom pracovisku prácu - kópie, registračné listy vyššie vyšpecifikovaných fyzických
osôb preukazujúce splnenie oznamovacej povinnosti zamestnávateľa voči sociálnej poisťovni - kópie,
evidenciu pracovného času osoby za mesiace 11/2015, 12/2015 - kópie, a z prehľadov poistení z
registra poistencov a spotrebiteľov starobného dôchodkového sporenia vedeného sociálnou poisťovňou
u kontrolovanej osoby, ktoré bolo vykonané inšpektorom práce prostredníctvom vstupu cez GRID kartu.
N.. T. T. uviedol, že sa k zisteným skutočnostiam vyjadrí v písomne stanovenej lehote. Následne dňa
26.02.2016 doručil Inšpektorátu práce Prešov, Konštantínova 6 vyjadrenie k protokolu, kde uviedol, že
dňa 16.11.2015 zavolal p. W. asi o 11:45 hod. a ponúkol jej prácu čašníčky na dohodu o pracovnej
činnosti v čase potreby, t,j, výdaj obedov. Ona súhlasila a tak s ňou spísal dohodu o pracovnej činnosti.
Následne ju poučil o ochrane zdravia a bezpečnosti pri práci, protipožiarnej ochrany a ochrany životného
prostredia. Po týchto formálnych veciach išli na prevádzku, kde jej povedal, aby si vypísala meno na
dochádzkový list. Ešte od nej požadoval zdravotný preukaz. Nakoľko ho nemala pri sebe, poslal ju domov
s tým, že zajtra ho donesie a prejde si prevádzku a oboznámi sa zo sortimentom tovarov a hlavne cenami.
Domov odišla pred pol druhou. Poobede išiel do kancelárie zaslať nahlášky elektronicky do sociálnej
poisťovne a zdravotnej poisťovne .Skúšal sa pripojiť na internet asi trikrát, no neúspešne. Nechal to s
tým, že tak urobí, keď sa vráti z nákupu tovaru, lebo 17.11. bol štátny sviatok.. Následne zabudol odoslať
prihlášky. Dňa 17.11.2015 bol štátny sviatok a bolo veľmi málo stravníkov, a tak, keď prišla p. W. do
práce, neobsluhovala zákazníkov, ale mala vypisovať tovar na objednanie . Keď odchádzala domov, tak
sa zapísala do dochádzky, ale sa zapísala do dochádzky aj na 16.11.2015, t.j. 11:50 do 13:20 hod., čo
nemala robiť, lebo nevykonávala žiadnu činnosť. Dňa 16.11.2015 nemal byť v jej dochádzke urobený
žiadny záznam, lebo v tom čase bola s ňou urobená len dohoda o pracovnej činnosti. Dňa 17.11.2015
išiel urobiť nahlášky na poisťovne, ale mal problém pripojiť sa. Podarilo sa mu to až neskôr poobede z



iného počítača u jeho známej. Priznáva svoj podiel viny, že prehliadol to, že v deň 16.11.2015 nemala
byť zapísaná p. W. v dochádzke.

43. Ďalej sa v administratívnom spise nachádza čestné prehlásenie T. W., ktorá uviedla, že dňa
16.11.2015 podpísala dohodu o pracovnej činnosti s N.. T. T. v motoreste MARKO, Krčava a podpísala
aj dochádzkovú listinu na deň 16.11.2015, aj keď v tomto motoreste v tento deň nepracovala.

44. V administratívnom spise sa ďalej nachádza dodatok č. 1 k protokolu o výsledku inšpekcie práce
č.: IPV-60-51-1.2/P-B28-16 zo dňa 22.02.2016 k vyjadreniu a predloženým dokladom, kde je uvedené,
že inšpektor práce berie na vedomie vydarenie kontrolovaného subjektu. Inšpektor práce vychádzal z
dokladov predložených zamestnávateľom do prerokovania protokolu. Inšpektor práce berie na vedomie
vyjadrenie k protokolu zo dňa 23.02.2016, čestné prehlásenie p. T. W. a zamestnávateľom predložené
doklady. Vyjadrenie k protokolu a predložené doklady vrátane čestného prehlásenia považuje inšpektor
práce za účelové, ktoré nie sú spôsobilé privodiť účinok zamýšľaný zamestnávateľom z toho dôvodu, že
k takémuto doloženiu dokladov pristúpil zamestnávateľ až po tom, čo boli voči nemu zo strany IP Prešov
skonštatované porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania. Kontrolovaný subjekt nepredložil žiadne
doklady, ktoré by svojím obsahom rozporovali nedostatok uvedený v protokole.

45. Inšpektorát práce Prešov listom zo dňa 04.04.2016 č. P: 45/2016-Z, S/2016/455/6694/16 oznámil
N.. T. T. začatie správneho konania vo veci uloženia pokuty za porušenie zákazu nelegálneho
zamestnávania podľa § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. b) zákona č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej
práci a nelegálnom zamestnávaní 1 o zimne a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
platného v čase vzniku nedostatku (ďalej len „zákon č. 82/2005 Z.z.) tým, že v dňoch 16.11.2015 od
11:50 hod. do 13:20 hod. a 17.11 2015 od 11:30 hod. do 13:30 hod. využívala závislú prácu fyzickej
osoby p. T. W., nar. 25.03.1978. trvale bytom 072 51 Krčava 196, ktorá pre neho vykonávala prácu
čašníčky na prevádzke Motorest MARKO, 072 51 Krčava 16, mal s ňou založený pracovnoprávny
vzťah podľa osobitného predpisu (Zákonníka práce platného v čase vzniku nedostatku), a to dohodu
o pracovnej činnosti zo dňa 16.11.2015 a nesplnil si povinnosť podľa osobitného predpisu zákon č.
461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 461/2003 Z.z.“),
za ktoré IP Prešov uloží pokutu podľa § 19 ods. 2 písm. a) bod 1. zákona o inšpekcii práce od 2000 EUR
do 200 000 EUR, a ak ide nelegálne zamestnávanie dvoch a viac fyzických osôb súčasne, najmenej
5000 EUR. Nedostatok zistený pri výkone inšpekcie práce je uvedený v protokole č.: IPV-60-51-1.2/
P-28-16 zo dňa 22.02.2016 v znení dodatku č. 1 k predmetnému protokolu, ktorý bude spolu s prílohami
uvedenými v tomto protokole podkladom pre správne konanie a vydanie rozhodnutia. Zároveň ho
vyzval, aby sa k podkladom pre vydanie rozhodnutia vyjadril v lehote 7 dní. N.. T. T. predložil dňa
11.04.2016 Inšpektorátu práce Prešov vyjadrenie k oznámeniu o začatí správneho konania, kde namietal
nedostatočne, nespoľahlivo a neobjektívne zistený skutkový stav veci. Uviedol, že nesúhlasí s obvinením
zo spáchania predmetného správneho deliktu a nesúhlasí ani s tvrdením správneho orgánu, že mal
využívať závislú práce menovanej fyzickej osoby T. W.. Uviedol, že správny orgán fyzicky nemohol
fyzicky zistiť využívanie závislej práce menovanej osoby, nakoľko v dni počas ktorých menovaná osoba
podľa správneho orgánu mala vykonávať závislú práce pre účastníka konania, kontrola správnym
orgánom vykonávaná nebola a samotná kontrola začala až dňa 17.12.2015, to znamená, že nie je zrejmé
a dostatočne objasnené, ako správny orgán, resp. jeho aparát dospel k záveru, že dňa 16.11.2015
a dňa 17.11.2015 mala menovaná osoba vykonávať závislú práce pre účastníka konania, okrem len
formálneho konštatovania a zistenia len dokumentačným spôsobom z evidencie dochádzky vedenej
účastníkom konania o využívaní závislej práce a následným porovnaním údajov sociálnej poisťovni
pre účastníka konania bez splnenia povinnosti podľa osobitného predpisu. Vytýkal správnemu orgánu,
že nezabezpečil vyjadrenie menovanej osoby pred správnym orgánom formou zápisnice o podaní
informácie.

46. Následne Inšpektortá práce Prešov vydal rozhodnutie zo dňa 27.05.2016 č.k.: P: 45/2016-R,
S/2016/455/10104/16, ktorým uložil žalobcovi pokutu vo výške 2000 EUR podľ § 19 ods. 2 písm.
a) bod 1 zákona č. 125 2006 Z.z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z.z.
o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov ďalej len ..zákon o inšpekcii práce“/ a podľa ustanovenia § 46 zákona č. 71/1967
Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania
podľa § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. b) zákona č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a
nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej



len „zákon č. 82/2005 Z.z., a to vtlom, že fyzická osoba, ktorá je podnikateľom lng. T. T.. XXX XX W.
XX. N. XXXXXXXX v dňoch 16.11.2015 od 11 hodiny 50 minúty do 13 hodiny 20 minúty a 17.11.2015
od 11 hodiny 30 minúty do 13 hodiny 30 minúty využívala závislú prácu fyzickej osoby: p. T. W., nar.
XX.XX.XXXX. trvale bytom XXX XX W. XXX, ktorá pre zamestnávateľa vykopávala prácu čašníčky na
prevádzke Motorest MARKO, 072 51 Krčava 16, mala s ňou založený pracovnoprávny vzťah podľa
osobitného predpisu zákon č. 311/2001 Z.z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov platného v
čase vzniku nedostatku (ďalej len „Zákonník práce“), a to dohodu o pracovnej činnosti zo dňa 16.11.2015
a nesplnila si povinnosť podľa osobitného predpisu (zákon č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení
neskorších predpisov). Nelegálne zamestnávanie bolo zistene dňa 21.12.2015, a to kontrolou dokladov
predložených na požiadanie inšpektora prace dňa 21.12.2015. Pokuta je splatná do 15 dní odo dňa
právoplatnosti tohto rozhodnutia, účastník konania ju poukáže na účet Inšpektorátu práce Prešov, číslo
účtu: SK47 8180 0000 0070 0010 2690. K-symbol: 0558. V-symbol: 4516, špecifický symbol 15501.

47. V odôvodnení poukázal na zistenia uvedené v protokole č. IPV-60-51-1.2/P-B28-16 zo dňa
22.02.2016 a konštatoval, že z predložených dokladov je jednoznačne preukázané, že účastník konania
dňa 16.11.2015 uzatvoril s T. W. dohodu o pracovnej činnosti. Na základe predloženej evidencie
dochádzky za mesiac november 2015 zo strany zamestnávateľa bol zaznamenaný výkon práce
zamestnankyne T. W., v dňoch od 16.11.2015 od 11:50 hod. do 13:20 hod. a 17.11.2015 od 11:30
hod. do 13:30 hod. Z predložených dokladov zároveň vyplýva, že napriek tomu. že p. T. W., pre
účastníka konania vykonávala závislú prácu v dňoch 16.11.2015 od 11:50 hod. do 13:20 hod. a
17.11.2015 od 11:30 hod. do 13:30 hod. k splneniu povinnosti podľa osobitného predpisu zo strany
účastníka konania došlo dňa 17.11.2015 až o 18:22 hod., ako to vyplýva z registračného listu fyzickej
osoby p. T. W.. Inšpektorát práce Prešov považuje za preukázané aj naplnenie jednotlivých znakov
závislej práce. Účastník konania dňa 16.11.2015 uzatvoril s p. T. W. dohodu o pracovnej činnosti, v
rámci ktorej dohodol, že p. W. pre neho začne práce v zmysle predmetnej dohody vykonávať dňa
16.11.2015. Na základe uvedeného má teda Inšpektorát práce Prešov za to, že účastník konania aj
kontrolovaná fyzická osoba p. W. uznali, že práca vykonávaná od 16.11.2015 p. W. pre účastníka konania
bude vykonávaná ako závislá a vo vzťahu nadriadenosti zamestnávateľa, teda účastníka konania a
podriadenosti zamestnanca, v tomto prípade p. W.. Keďže na základe vyššie uvedeného IP Prešov
považuje za jednoznačne preukázané, že p. W. pre účastníka konania vykonávala závislú prácu v
dňoch 16.11.2015 a 17.11.2015 a pri zohľadnení uvedeného má IP Prešov za preukázané naplnenie
znaku nadriadenosti zamestnávateľa a podriadenosti zamestnanca pri výkone práce p. W. pre účastníka
konania v dňoch 16.11.2015 a 17.11.2015. Znak závislej práce výkon práce osobne zamestnancom
pre zamestnávateľa považuje IP Prešov za preukázaný na základe evidencie dochádzky za mesiac
november 2015 predloženej účastníkom konania, z ktorej jednoznačne vyplýva, že p. T. W., v dňoch
16.11.2015 a 17.11.2015 závislú prácu skutočne vykonávala, a to pre účastníka konania na základe
dohody o pracovnej činnosti zo dňa 16.11.2015. IP Prešov považuje za dostatočne preukázaný aj znak
podľa pokynov zamestnávateľa, a to už na základe samotnej povahy práce vykonávanej kontrolovanou
fyzickou osobou pre účastníka konania v dňoch 16.11.2015 a 17.11.2015. Keďže kontrolovaná fyzická
osoba vy konávala pre účastníka konania prácu čašníčky, táto si vyžadovala či už pokyny, ústne príkazy
alebo usmernenia účastníka konania kontrolovanej fyzickej osobe a na základe týchto skutočností
došlo k naplneniu aj ďalšieho zo znakov závislej práce podľa pokynov zamestnávateľa. Znak závislej
práce v mene zamestnávateľa považuje IP Prešov za preukázaný na základe tých skutočností, že
samotný výkon práce čašníčky sa uskutočnil na zodpovednosť účastníka konania, výsledky práce
zamestnanca sa stávali vlastníctvom zamestnávateľa. Kontrolovaná fyzická osoba p. T. Koreňová
nepracovala pre seba a nedosahovala vlastný zisk, ale pracovala pre účastníka konania a podieľala
sa na zveľaďovaní a rozširovaní vlastníctva účastníka konania. Čo sa týka znaku závislej práce v
pracovnom čase určenom zamestnávateľom IP L. uvádza, že pracovný čas je časový úsek v ktorom
je zamestnanec k dispozícii zamestnávateľovi, vykonáva prácu a plní povinnosti, na ktorých plnenie sa
zaviazal. Z predloženej evidencie pracovného času p. T. W. za mesiac november 2015 považuje za
preukázané, že pracovné čas p. W. bol v dňoch 16.11.2015 od 11:50 hod. do 13:20 hod. a 17.11.2015
od 11:30 hod. do 13:30 hod. K čestnému vyhláseniu p. W. uviedol, že čestné vyhlásenie môže urobiť
len účastník konania, pričom účastník konania nemá na pripustenie čestného vyhlásenia právny nárok.
V danom prípade IP Prešov považuje nedostatok za dostatočne a spoľahlivo zistený na základe vyššie
uvedených dokladov predložených účastníkom konania. Preukázanie nelegálneho zamestnávania zo
strany účastníka konania je predpokladom uloženia pokuty a IP Prešov nemá možnosť pokutu za toto
porušenie zákonného zákazu neuložiť. Výška pokuty zohľadňuje závažnosť zisteného nedostatku a jeho
rozsah. Výška pokuty primeraná skutočnostiam zisteným pri inšpekcii práce, pričom znenie Zákona o



inšpekcii práce nepripúšťa uloženie nižšej pokuty ako je 2000 EUR za nelegálne zamestnávanie jednej
fyzickej osoby. Nelegálne zamestnávanie sa preukázateľne týkalo jednej fyzickej osoby. Pri určovaní
výšky pokuty postupoval podľa ustanovenia § 3 ods. 5 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní a dbal
o to, aby v rozhodovaní v skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené
rozdiely, a to vrátane výšky pokuty uloženej za zistené a preukázané porušenie povinnosti. IP Prešov
svoju disk rečnú právomoc použil v rámci zákonného rámca pokuta bola uložená vo výške 2000 EUR.
Maximálne možno uložiť pokutu od 2000 EUR až do výšky 200 000 EUR, z tohto rámca nijakým
spôsobom nevybočil, inštitút správnej úvahy nezneužil, svoje rozhodnutie dostatočným spôsobom
zdôvodnil, správna úvaha pri tejto výške bola použitá v súlade so Zákonom o inšpekcii práce. Pokula
bola uložená v dolnej hranici zákonom ustanovenej sadzby a uloženie pokuty vo vyššej výške by bolo
neúčelne a neúčinné. Zaoberal sa represívnou, preventívnou aj výchovnou funkciou uloženej pokuty a
svoju úvahu opísal.

48. Voči tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný preskúmavaným
rozhodnutím uvedeným v časti I. v odsekoch 1-16.

V.

49. Podľa ustanovenia § 5 ods. 2 Správneho súdneho poriadku konanie pred správnym súdom je jednou
zo záruk ochrany základných ľudských práv a slobôd a ochrany práv a oprávnených záujmov účastníkov
administratívneho konania.

50. Podľa ods. 3 ustanovenia § 5 Správneho súdneho poriadku pri rozhodovaní správny súd dbá na
ochranu zákonnosti a verejného záujmu.

51.. Podľa ods. 4 ustanovenia § 5 Správneho súdneho poriadku správny súd postupuje a rozhoduje
v súlade s platnými a účinnými právnymi predpismi so zohľadnením ich právnej sily a v súlade zo
základnými princípmi tohto zákona.

52. Podľa § 6 ods. 1 Správneho súdneho poriadku správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú
na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a
iných zásahov orgánov verejnej správy poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a
rozhodujú v ďalších veciach ustanovených ustanovených týmto zákonom.

53. Podľa ustanovenia § 177 ods. 1 Správneho súdneho poriadku správnou žalobou sa žalobca môže
domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánov verejnej správy alebo opatreniu
orgánu verejnej správy.

54. Podľa § 178 ods. 1 Správneho súdneho poriadku žalobcovi fyzická osoba alebo právnická osoba
ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej
správy alebo opatrením orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených
záujmoch.

55. Podľa § 180 ods. 1 Správneho súdneho poriadku žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý rozhodol
o riadnom opravnom prostriedku, ak je žalobcom fyzická osoba alebo právnická osoba. Ak osobitný
predpis nepripúšťa riadny opravný prostriedok, žalovaným je orgánom verejnej správy, ktorý vydal
rozhodnutie alebo opatrenie.

56. Podľa § 491 ods. 1 Správneho súdneho poriadku ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon
aj na konania začaté podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho
účinnosti.

57. Podľa § 194 ods. 1 Správneho súdneho poriadku správnym trestaním sa na účely tohto zákona
rozumie rozhodovanie orgánov verejnej správy o priestupku, správnom delikte alebo o sankcii za iné
podobné protiprávne konanie.

58. Podľa § 195 Správneho súdneho poriadku správnym správny súd nie je vo veciach správneho
trestania viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak



a) zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci
alebo skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo
opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu,
b) ide o skúmanie otázky zániku zodpovednosti za priestupok, uplynutia prekluzívnej lehoty alebo
premlčacej lehoty, v ktorej bolo možné vyvodiť zodpovednosť za iný správny delikt alebo za iné podobné
protiprávne konanie,
c) ide o základné zásady trestného konania podľa Trestného poriadku, ktoré je potrebné použiť na
správne trestanie,
d) ide o dodržanie zásad ukladania trestov podľa Trestného zákona, ktoré je potrebné použiť aj na
ukladanie sankcií v rámci správneho trestania,
e) ide o skúmanie, či uložený druh sankcie a jej výška nevybočili z rozsahu správnej úvahy orgánu
verejnej správy.

59. Podľa § 197 Správneho súdneho poriadku správny súd vychádza zo skutkového stavu zisteného
orgánom verejnej správy, môže doplniť dokazovanie vykonané orgánom verejnej správy, a to aj na návrh
účastníka konania, ktorým však nie je viazaný.

60. V prípade podanej žaloby sa jedná o správnu žalobu vo veciach správneho trestania, na ktorú sa
vzťahujú ustanovenia druhej hlavy tretej časti Správneho súdneho poriadku.

61. Podľa § 107 ods. 1 a 2 Správneho súdneho poriadku predseda senátu nariadi na prejednanie veci
samej pojednávanie, ak:
a) o to požiada aspoň jeden z účastníkov konania,
b) vykonáva dokazovanie,
c) to vyžaduje verejný záujem,
d) je to na prejednanie veci potrebné alebo
e) tak ustanovuje tento zákon.
V ostatných prípadoch rozhoduje správny súd bez pojednávania.

62. V danom prípade nepožiadal o nariadenie pojednávania vo veci samej ani jeden z účastníkov
konania, preto súd pojednávanie vo veci nenariadil a vo veci upovedomil účastníkov konania o
termíne verejného vyhlásenia rozsudku upovedomením zo dňa 20.01.2017 vyvesením na úradnej tabuli
súdu dňa 20.01.2017. Zároveň oznámil termín verejného vyhlásenia rozsudku aj na webovej stránke
Krajského súdu v Prešove dňa 09.03.2017. (§ 137 ods. 4 S.s.p.). Upovedomenie o termíne verejného
vyhlásenia rozsudku bolo zvesené z úradnej tabule krajského súdu 17.03.2017.

63. Keďže sa na vyhlásenie rozsudku nedostavil žiaden z účastníkov konania, správny súd podľa §
137 ods. 3 druhá veta vyvesil skrátenú formu písomného vyhotovenia rozsudku na úradnej tabuli súdu.
Zároveň bolo verejné vyhlásenie rozhodnutie uverejnené aj na webovej stránke súdu dňa 09.03.2017.

VI.

64. Preskúmaním veci správny súd dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.

65. Podľa ustanovenia § 3 ods. 2 Zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní nesmie
právnická osoba a fyzická osoba, ktorá je podnikateľom, nelegálne zamestnávať podľa § 2 ods. 2 a 3.

66. Podľa § 2 ods. 2 písm. b) Zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní je nelegálne
zamestnávanie právnickou osobou, alebo fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom, ak využíva závislú
prácu fyzickej osoby, má s ňou založený pracovnoprávny vzťah, alebo štátnozamestnanecký pomer
podľa osobitného predpisu a nesplnila si povinnosť podľa osobitného predpisu - § 231 ods. 1 písm. b)
Zákona o sociálnom poistení.

67. Podľa § 231 ods. 1 písm. b) Zákona o sociálnom poistení je zamestnávateľ povinný prihlásiť do
registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia zamestnanca podľa § 4 ods. 1
na nemocenské poistenie, na dôchodkové poistenie a na poistenie v nezamestnanosti a zamestnanca
podľa § 4 ods. 2, okrem zamestnanca v právnom vzťahu na základe ním určenej dohody o brigádnickej
práci študentov podľa § 227a, na dôchodkové poistenie pred vznikom týchto poistení, najneskôr však



pred začatím výkonu činnosti zamestnanca, odhlásiť zamestnanca najneskôr v deň nasledujúci po
zániku týchto poistení, okrem zániku povinného nemocenského poistenia a povinného poistenia v
nezamestnanosti podľa § 20 ods. 3, zrušiť prihlásenie do registra poistencov a sporiteľov starobného
dôchodkového sporenia, ak poistný vzťah podľa § 20 nevznikol a oznámiť zmeny v údajoch uvedených
v § 232 ods. 2 písm. a) až c).

68. Podľa ustanovenia § 19 ods. 2 písm. a) bod 1 Zákona o inšpekcii, uloží inšpektorát práce
zamestnávateľovi pokutu od 2000 EUR do 200 000 EUR a ak sa jedná o nelegálne zamestnávanie
dvoch a viac fyzických osôb súčasne, najmenej 5000 EUR.

69. Žalobná námietka, že administratívny spis nie je žurnalizovaný, nie je dôvodná. Z pripojeného
administratívneho spisu táto okolnosť nevyplýva.

70. Nedôvodná je aj námietka žalobcu, že výrok rozhodnutia nie je v súlade s právnymi predpismi.
Prvostupňový správny orgán dostatočne, jasne a zrozumiteľne opísal vo výroku rozhodnutia rozhodujúce
skutočnosti, v ktorých spočíva porušenie povinnosti žalobcu tak, že je skutok nezameniteľný s iným a
výrok rozhodnutia je v súlade s príslušnými ustanoveniami Správneho poriadku.

71. Pri kontrole bolo zistené porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania vo vzťahu k T. W., keďže
že táto vykonávala pre žalobcu prácu čašníčky, mala s ním uzavretý pracovnoprávny vzťah podľa
osobitného predpisu - dohodou o vykonaní práce
zo dňa 16.11.2015. Vykonávala prácu dňa 16.11.2015 v čase od 11:50 hod. do 13:20 hod. a 17.11.2015
od 11:30 hod. do 13:30 hod., teda žalobca využíval závislú prácu pre zamestnávateľa na prevádzke
Motorest MARKO a žalobca si nesplnil povinnosť podľa osobitného predpisu, t.j. podľa Zákona o
sociálnom poistení, konkrétne § 231 ods. 1 písm. b) bodu 1 tým, že pred začatím výkonu činnosti tejto
zamestnankyne ju neprihlásil do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia
podľa § 4 ods. 1 na nemocenské poistenie, na dôchodkové poistenie a poistenie v nezamestnanosti.
Túto povinnosť si splnil až dňa 17.11.2015 o 18:22 hod.

72. Neobstojí tvrdenie žalobcu, že správne orgány nedostatočne zistili skutočný stav veci.

73. Správny súd z administratívneho spisu zistil, že správne orgány vychádzali z podkladov, ktoré
predložil žalobca ako zamestnávateľ ku kontrole, a to jednak z dohody o pracovnej činnosti zo dňa
16.11.2015, ako aj z dochádzkových listov, z ktorých jasne vyplýva, že T. W. vykonávala prácu pre
zamestnávateľa - žalobcu dňa 16.11.2015 od 11:50 hod. do 13:20 hod. a 17.11.2015 od 11:30 hod. do
13:30 hod., to znamená, že zamestnávateľ - žalobca využíval závislú prácu fyzickej osoby T. W..

74. Neobstojí tvrdenie žalobcu a súd toto tvrdenie považuje za účelové, že T. W. vyplnila dochádzkový
list napriek tomu, že prácu pre zamestnávateľa nevykonávala.

75. Za neopodstatnené súd považuje žalobné námietky v súvislosti s tým, že prvostupňový správny
orgán nenariadil vo veci ústne pojednávanie vo veci, ale uspokojil sa len s predloženými dokladmi.
Prvostupňový správny orgán postupoval v súlade s ustanovením § 7 ods. 3 písm. i) zákona č. 125/2006
Z.z. o inšpekcii práce, podľa ktorého sa na jeho postup vzťahuje ustanovenie Správneho poriadku a
podľa ktorého správny orgán nariadi ústne pojednávanie, ak to vyžaduje povaha veci, najmä ak sa tým
prispeje k jej objasneniu alebo ak to ustanovuje osobitný predpis. Aj správny súd je toho názoru, že
povaha prejednávanej veci si nevyžadovala nariadenie ústneho pojednávania a že nariadenie ústneho
pojednávania by neprispelo k objasneniu prejednávanej veci, lebo nedostatok týkajúci sa porušenia
zákazu nelegálneho zamestnávania mal správny orgán za dostatočne preukázaný. Výkon závislej práce
T. W. bol dostatočne preukázaný z predložených dokladov, na ktoré súd poukázal vyššie. Z toho dôvodu
nemožno súhlasiť ani so žalobnou námietkou, že je protokol o vykonanej kontrole nezákonný dôkaz,
pretože bol vykonaný bez ústneho pojednávania.

76. Nie je dôvodná ani žalobná námietka, že správny orgán sa nevysporiadal so všetkými znakmi závislej
práce, pretože ako to vyplýva tak z odôvodnenia rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu, ako aj
z odôvodnenia rozhodnutia žalovaného, správne orgány sa so znakmi závislej práce u T. W. vo vzťahu
k žalobcovi ako zamestnávateľovi riadne vysporiadali.



77. Nedôvodnou je aj námietka žalobcu v súvislosti s uloženou výškou pokuty a jej odôvodnením.
Ako to vyplýva z ustanovenia § 19 ods. 2 písm. a) bod 1 Zákona o inšpekcii uloží inšpektorát práce
zamestnávateľovi pokutu od 2000 EUR do 200 000 EUR, ak sa jedná o nelegálne zamestnávania dvoch
a viac fyzických osôb súčasne, najmenej 5 000 EUR. V danom prípade bola žalobcovi uložená pokuta
vo výške 2000 EUR, čo je minimálna suma v prípade nelegálneho zamestnávania jednej osoby. Tak
prvostupňový správne orgán, ako aj žalovaný výšku pokuty riadne odôvodnili.

78. Správny súd sa stotožňuje s názorom správnych orgánov, že tvrdenia žalobcu sú účelové v snahe
vyhnúť sa uloženiu pokuty za porušenie povinností vyplývajúcich pre neho zo zákona č. 82/2005 Z.z. o
nelegálne práci a nelegálnom zamestnávaní.

79. Súd nezistil nezákonnosť rozhodnutia žalovaného a ani prvostupňového správneho orgánu, a preto
žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 S.s.p. zamietol.

80. O trovách konania súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 S.s.p. a žalobcovi nepriznal nárok na náhradu trov
konania, pretože v konaní nebol úspešný. Nárok na náhradu trov konania nepriznal ani žalovanému, lebo
nezistil, že by mu vznikol nárok na náhradu dôvodne vynaložených trov konania (§ 168 ods. 1 S.s.p.).

81. Senát krajského súdu vo veci rozhodol v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť v lehote jedného mesiaca od doručenia
rozhodnutia (§ 443 ods. 1 S.s.p.) na Najvyšší súd Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu
v Prešove, a to písomne v dvoch vyhotoveniach.

V kasačnej sťažnosti sa musí popri všeobecných náležitostiach (§ 57 ods. 1, 2 S.s.p.) uviesť označenie
napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie
rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 S.s.p. sa
podáva a návrh výroku rozhodnutia.

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom (§ 449 ods. 1 S.s.p.). Kasačná
sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom,
okrem prípadov podľa § 449 ods. 2 S.s.p.