{"guid": "c250bf2d-6d5b-45cf-b2e8-3b566fc3153a:9e9f721b-0d85-4a1b-81cf-b8917518301f", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2017:8314210967.2", "spisova_znacka": "4Cob/72/2016", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 4Cob/72/2016 z 31. 1. 2017", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Prešov z 31. januára 2017, sp. zn. 4Cob/72/2016, ECLI:SK:KSPO:2017:8314210967.2", "identifikacne_cislo": "8314210967", "sud": {"guid": "sud_155", "nazov": "Krajský súd Prešov", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-presov"}, "sudca": "JUDr. Soňa Pekarčíková", "sudca_id": 127, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-sona-pekarcikova-127", "datum_vydania": "2017-01-31", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdené"], "oblast": ["Obchodné právo"], "podoblast": ["Zmluva o dielo"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1991/513", "nazov": "ObZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/513-1991"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/9e9f721b-0d85-4a1b-81cf-b8917518301f", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2017:8314210967.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSPO:2017:8314210967.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSPO:2017:8314210967.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 4Cob/72/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8314210967
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 02. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Tóth
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8314210967.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Tótha a členov senátu JUDr.
Milana Majerníka a JUDr. Mareka Košča v právnej veci žalobcu KOLEK, s.r.o., so sídlom Mikušovská
cesta 5319, Lučenec, IČO: 36 001 465, zastúpeného JUDr. Pavlom Sabom, advokátom so sídlom
Ul. Boženy Němcovej 10, Lučenec, proti žalovanému: STAVOMONT SP Snina, spol. s r.o., so sídlom
Stakčínska 758/8, Snina, IČO: 31 722 849, zastúpenému JUDr. Petrom Nízkym, advokátom so sídlom
Námestie slobody 2, Humenné, o zaplatenie 3.362,01 eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku
Okresného súdu Humenné zo dňa 8.6.2016 č.k. 11Cb/194/2015-61 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e  rozsudok súdu prvej inštancie.

P r i z n á v a  žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Humenné rozsudkom č.k. 1Cb/194/2015-61 rozhodol o povinnosti žalovanej obchodnej
spoločnosti zaplatiť žalobcovi sumu 3.362,01 eur spolu  s úrokom z omeškania 9,25 % ročne zo sumy
2.232,80 eur od 13.5.2014 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Žalovaný
je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 201,50 eur a trovy právneho zastúpenia vo
výške 990,- eur na účet právneho zástupcu žalobcu, a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. V
odôvodnení rozhodnutia súd uviedol, že žalobca sa domáhal zaplatenia 3.232,80 eur titulom vykonania
stavebných prác a dodávok asfaltu na stavbe T. X. - Infraštruktúra. Práce boli účtované faktúrou č.
62/2014 so splatnosťou 12.5.2014 na sumu 3.232,80 eur. Faktúra nebola v lehote zaplatená, ale
žalovaný uznal záväzok 3.6.2014 čo do dôvodu a výšky a zaviazal sa záväzok zaplatiť čiastočným
zápočtom a zvyšok do 31.7.2014. K zápočtu, ani k zaplateniu záväzku nedošlo. Vo veci bol vydaný
platobný rozkaz, proti ktorému dal odpor žalovaný. Keď bol vytýčený termín pojednávania na deň
8.6.2016, tak žalovaný sa ospravedlnil a súhlasil s tým, aby súd vo veci rozhodol aj v jeho neprítomnosti.

2. Súd nárok žalobcu posúdil podľa § 536 a nasl. Obchodného zákonníka č. 513/1991 Zb., že zmluvou
o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité dielo a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho
vykonanie. Pričom dielom sa rozumie vždy zhotovenie, montáž, údržba oprava alebo úprava stavby
alebo jej časti. Podľa § 546 ods. 1 Obchodného zákonníka, objednávateľ je povinný zhotoviteľovi zaplatiť
cenu dohodnutú v zmluve alebo určenú spôsobom určeným v zmluve. Podľa § 548 ods. 1 Obchodného
zákonníka, objednávateľ je povinný zaplatiť zhotoviteľovi cenu v čase dojednanom v zmluve. Pokiaľ
zo zmluvy alebo z tohto zákona nevyplýva niečo iné, vzniká nárok na cenu vykonaním diela. Súd mal
preukázané vykonanie stavebných prác, vrátane dodávky asfaltu na stavbu T. X. - Infraštruktúra. Tieto
skutočnosti žalovaným neboli rozporované ani odpore. Takisto nebolo namietané, že práce objednané
neboli a že žalobca tieto práce vykonal na základe objednávky žalovaného a vystavil na to faktúru
č. 62/2014. Žalovaný v odpore proti platobnému rozkazu vznášal len procesné nedostatky žalobného



návrhu. Skutočnosť, že žalobca vykonal práce a dodal materiál na základe objednávky vyplýva aj
z uznania záväzku z 3.6.2014 podpísané žalobcom a žalovaným. Podľa § 323 ods. 1 Obchodného
zákonníka, ak niekto písomne uzná svoj určitý záväzok, predpokladá sa, že v uznanom rozsahu tento
záväzok trvá v čase uznania. Tieto účinky nastávajú aj v prípade, keď pohľadávka veriteľa bola v čase
uznania už premlčaná. Uznanie  záväzku je jedným zo spôsobov zabezpečenia záväzku a jeho význam
spočíva v uľahčení procesnej situácie veriteľa v prípade súdneho vymáhania nároku voči dlžníkovi.
Zakladá totiž vyvrátiteľnú domnienku, že záväzok v uznanom rozsahu v čase uznania trval. Dlžník môže
predpoklad vyvrátiť, len ak preukáže opak, teda neexistenciu záväzku v čase uznania. Je nesporné, že
záväzok zo zmluvy o dielo vykonať montáž a dopravu asfaltu na stavbe T. X. žalobca splnil. Žalovaný
dielo prevzal, jeho kvalitu nenamietal, dielo nereklamoval, ale faktúru nezaplatil. Naviac žalovaný uznal
záväzok. Preto súd vyhovel návrhu v celom rozsahu.

3. Keďže žalovaný nezaplatil záväzok v lehote splatnosti, potom súd s poukazom na § 365 a 369
Obchodného zákonníka v spojení s nariadením vlády č. 21/2013 Z.z. zaviazal žalovaného aj na platenie
úrokov z omeškania 9,25 % ročne.

4. O trovách konania účastníkov bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a žalovaný zaviazaný
nahradiť žalobcovi trovy konania na zaplatenom súdnom poplatku 201,50 eur a na trovách právneho
zastúpenia 990,- eur, vypočítaných podľa vyhlášky č. 655/2004 Z.z..

5. Proti rozsudku okresného súdu dal odvolanie právny zástupca žalovaného. Žalovaný v účtovníctve
neeviduje záväzok voči žalobcovi, a tak žalobcov nárok je nedôvodný. Žalovaný sa nemohol zúčastniť
pojednávania pre kolíziu. Keď udelil súhlas na pokračovanie bez prítomnosti, ďalej žili v presvedčení,
že súd vypočuje protistranu na ďalšom pojednávaní, kde predložia svoje argumenty. Potom už žalovaný
nemohol predložiť dôkazy, aby vyvrátil tvrdenia žalobcu, pretože súdom bola mu odňatá možnosť
účastníkovi konať pred súdom, nemohol navrhnúť dôkazy na zistenie rozhodujúcich skutočností. Súd na
základe vykonaných dôkazov, resp. nesprávnych skutkových zistení rozhodol nesprávne. Rozhodnutie
súdu prvého stupňa je nepreskúmateľné, ako súd dospel k výške úrokov z omeškania. Navrhuje zrušiť
rozhodnutie súdu prvého stupňa a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

6. Právny zástupca žalobcu navrhol potvrdiť rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne správne.
Žalovaný v odvolaní na jednej strane uvádza, že z pojednávania 8.6.2016 sa ospravedlnil a dal súhlas na
pojednávanie v jeho neprítomnosti, ale vzápätí argumentuje nemožnosťou predložiť dôkazy a vyvrátiť tak
tvrdenia žalobcu. Žalovaný mal možnosť oboznámiť sa so všetkými dôkazmi predkladanými v súdnom
konaní žalobcom a mal aj právo v zmysle § 120 O.s.p. označiť svoje dôkazy, pokiaľ sa pojednávania
nemohol zúčastniť. Žalovaný účelovo vytvára prieťahy v konaní, najprv v odpore a potom v odvolaní,
spochybňujúc pohľadávku, ktorú ale uznal dňa 3.6.2014. Aj v odpore žalovaný nepoprel záväzok, len
sa odvoláva na dohodu o zmene splatnosti záväzku. Z toho vyvodzuje aj pochybný nárok žalobcu
na platenie úrokov z omeškania od 13.5.2014 do zaplatenia. Súd vykonal dostatočné dokazovanie,
vychádzal z objednávky, prevzatia diela, uznania záväzku podpísaného oboma účastníkmi sporu.
Uznanie znamená, že fakturovaná cena bola obojstranne odsúhlasená ako zmluvná cena vykonaného
diela. Žalovaný neoznačil dôkazy, ani nepredložil dôkazy, ktoré by spochybnili riadne splnenie diela
zo strany žalobcu. Pri riešení nároku na zaplatenie úroku z omeškania, súd vychádzal z § 369 a
nariadenia vlády č. 21/2013 Z.z.. Žalobca poukazuje na uznanie záväzku, v ktorom je posledná veta
„...týmto uznaním nie je dotknutý nárok veriteľa požadovať od dlžníka nároky vzniknuté pred podpisom
tohto uznania záväzku (napr. úrok z omeškania, zmluvnú pokutu a iné)“. Jednostranné vyhlásenie
žalovaného v uznaní záväzku nie je možné považovať za dohodu o zmene splatnosti záväzku. Výrok
rozhodnutia súdu prvého stupňa je správny, nie je spochybnená cena diela. Navrhuje odvolanie
žalovaného zamietnuť ako nedôvodné a napadnutý rozsudok potvrdiť. Súčasne si uplatňuje nárok na
náhradu trov odvolacieho konania 129,75 eur.

7. Podľa § 387 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku č. 160/2015 Z.z. odvolací súd rozhodnutie súdu
prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje
s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie
správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého
rozhodnutia ďalšie dôvody. V danom prípade sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia a na potvrdenie správnosti rozhodnutia súdu prvého stupňa ďalej uvádza:



8. Žalobca v konaní uplatnil právo na preplatenie faktúry č. 62/2014, ktorou žalobca účtoval vykonané
práce v obci T. X. - Infraštruktúra podľa objednávky č. 34/EÚ/2014. Faktúra je na sumu 3.232,80 eur
so splatnosťou 12.5.2014. Podkladom fakturácie bola predchádzajúca objednávka zo strany žalovanej
obchodnej spoločnosti č. 34/EÚ/2014 zo dňa 7.4.2014, ktorou žalovaný objednal montáž a dopravu
asfaltu podľa dohodnutej cenovej ponuky na stavbe T. X. - Infraštruktúra. V tejto súvislosti nemožno
opomenúť podstatnú skutočnosť, a to uznanie záväzku, vykonané 3.6.2014 žalovaným ako dlžníkom,
ktorý uznáva čo do výšku a dôvodu svoj záväzok voči žalobcovi v rozsahu 3.232,80 eur z faktúry
č. 62/2014. Dlžník sa zaviazal uhradiť jednorazovo najskôr do „podľa prílohy“. Dlh mal byť riešený
postúpením pohľadávky v rozsahu 1.503,07 eur na P. N. U.. Zostávajúca časť záväzku 1.729,73 eur
sa dlžník zaväzuje uhradiť do 31.7.2014. V dohode je takisto prehlásenie, že „týmto uznaním záväzku
nie je dotknutý nárok veriteľa požadovať od dlžníka nároky vzniknuté pred podpisom tohto uznania
záväzku (úrok z omeškania, zmluvnú pokutu a iné)“. Okresný súd správne uviedol, že došlo k uznaniu
záväzku podľa § 323 ods. 1 Obchodného zákonníka, že ak niekto písomne uzná svoj určitý záväzok,
predpokladá sa, že v uznanom rozsahu tento záväzok trvá v čase uznania. Uznanie záväzku, ako
poukazuje okresný súd, zakladá vyvrátiteľnú domnienku, že záväzok uznaný v rozsahu v čase uznania
trval. Je na žalovanom, aby dokázal, že uznal neexistujúci záväzok. V tejto veci je potrebné poukázať
na obsah odporu proti platobnému rozkazu, kde žalovaný uvádza, že sa nestotožňuje a nesúhlasí
s vydaným platobným rozkazom, nakoľko tento je nepreskúmateľný, nedostatočne, resp. nesprávne
odôvodnený vo výrokovej časti. Žalovaný sa nestotožňuje s výškou úrokov z omeškania, resp. dátumom,
od kedy si ich žalobca uplatňuje. Úroky sa požadujú od splatnosti faktúry, pričom v uznaní záväzku je
nová lehota na plnenie do 31.7.2014. Od podania odporu 10.11.2014 ale žalovaný do doby vydania
rozhodnutia vo veci samej dňa 8.6.2016 neuviedol žiaden dôkaz spochybňujúci nárok žalobcu na
zaplatenie ceny diela. Žalovaný bol poučený súdnou výzvou vo forme uznesenia zo dňa 26.4.2016, podľa
§ 120 ods. 1, 4 O.s.p., že je povinný označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Všetky dôkazy musí
predložiť alebo označiť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí na dokazovanie, pretože
na dôkazy predložené a označené neskôr súd neprihliada. Napriek tomu žalovaný od podania odporu
v novembri 2014 do pojednávania 8.6.2016 žiadne dôkazy spochybňujúce nárok žalobcu nepreukázal.
Odvolací súd nemôže prijať námietku žalovaného, že bola odňatá možnosť konať pred súdom, ak sám
právny zástupca žalovaného sa písomne ospravedlnil z pojednávania 8.6.2016, dal súhlas okresnému
súdu konať a pojednávať vec v neprítomnosti žalovaného a jeho právneho zástupcu. Čo sa týka platenia
úrokov z omeškania, tak aj v tomto prípade rozhodnutie súdu prvého stupňa je správne. Vychádza z §
365 ods. 2 v spojení s § 369 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka, že ak je dlžník v omeškaní s plnením
svojho peňažného záväzku, je povinný platiť úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, ak nie sú,
potom platí úroky z omeškania podľa nariadenia vlády SR, a to nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z.z.. Čo
sa týka splatnosti, tak v uznaní záväzku je dohoda zaplatiť záväzok najneskôr do 31.7.2014. Ale uznanie
záväzku obsahuje prehlásenie, že tým nie sú dotknuté nároky veriteľa požadovať úroky z omeškania,
na ktoré vznikol nárok pred podpisom uznania záväzku. Ako poznamenal zástupca žalobcu, uznanie
záväzku neznamenalo novú dohodu o splatnosti. Preto platí záväzok z fakturácie a splatnosť stanovená
na 12.5.2014. Podľa § 340 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka, dlžník je povinný záväzok splniť v čase
určenom v zmluve, ak čas nie je určený, dlžník je povinný záväzok splniť bez zbytočného odkladu po tom,
čo veriteľ o plnenie požiadal. V danom prípade je rozhodujúci dátum 12.5.2014, určený zhotoviteľom
vo faktúre č. 62/2014. Preto aj v tejto časti je rozhodnutie súdu prvého stupňa vecne správne, pokiaľ
žalovaný je zaviazaný k plateniu úrokov z omeškania od 13.5.2014 do zaplatenia.

9. Krajský súd potvrdzuje rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne správne aj vo výroku o náhrade
trov konania, nakoľko tieto boli vypočítané správne podľa vyhlášky č. 655/2004 Z.z..

10. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 362 ods. 1, 2
Civilného sporového poriadku č. 160/2015 Z.z., že o nich rozhodne súd prvej inštancie, pričom odvolací
súd priznal žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

11. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.



Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "11Cb/194/2015", "guid": "481c5d5b-43eb-42a0-865f-c462441390c4:116be9a6-0149-4ef2-ab9a-257843055aec", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "a1db8855-44dc-4bcc-8695-9854437d1abc:643ea1ce-324b-403f-aecf-bd5e7bbda32f", "ecli": null, "spisova_znacka": "11Cb/194/2015", "nazov": "Rozsudok Okresného súdu Dunajská Streda sp. zn. 11Cb/194/2015 z 6. 7. 2015", "sud": "Okresný súd Dunajská Streda", "datum_vydania": "2015-07-06", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/a1db8855-44dc-4bcc-8695-9854437d1abc:643ea1ce-324b-403f-aecf-bd5e7bbda32f"}], "citovane_v": []}