Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 18Co/20/2017 z 24. 10. 2017
Citácia: rozsudok Krajského súdu Prešov z 24. októbra 2017, sp. zn. 18Co/20/2017, ECLI:SK:KSPO:2017:8516201626.1
Krajský súd Prešov | 18Co/20/2017 | ECLI:SK:KSPO:2017:8516201626.1 | 2017-10-24 | Rozsudok
Oblasť práva: Rodinné právo – Vyživovacie povinnosti
Citované ustanovenia: ZoR
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/0fac7c06-c85e-4b8a-b5a1-f83d6d3374e3
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2017:8516201626.1

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 18Co/20/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8516201626
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 10. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniela Babinová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8516201626.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Daniely Babinovej a členov
senátu JUDr. Mariany Muránskej a Mgr. Miloša Koleka v spore navrhovateľky: Q. A., nar. XX.X.XXXX,
trvale bytom C. XX, XXX XX C., zastúpená JUDr. Martou Konkoľovou, advokátkou so sídlom Jarmočná
79, 064 01 Stará Ľubovňa proti bývalému manželovi: B. A., nar. X.X.XXXX, trvale bytom C. XX, t.č. C. XX,
XXX XX C., v konaní o určenie príspevku na výživu rozvedeného manžela, o odvolaní bývalého manžela
proti rozsudku Okresného súdu Stará Ľubovňa č.k. 2C/98/2016-53 zo dňa 17.10.2016 takto jednohlasne

r o z h o d o l :

Potvrdzuje  rozsudok.

Žiadna zo strán  nemá nárok  na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zaviazal B. A. prispievať na výživu navrhovateľky sumou
30 eur mesačne, počnúc dňom 2.5.2016 vždy do 15-ého dňa toho ktorého mesiaca vopred. Dlžné
výživné za obdobie od 2.5.2016 do 30.9.2016 v celkovej výške 149 eur sa  B. A.  povolilo splácať
v pravidelných mesačných splátkach po 30 eur spolu s bežným výživným pod hrozbou straty výhody
splátok pri nezaplatení čo  i len jednej splátky. V prevyšujúcej časti súd  návrh zamietol. Vyslovil, že
žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
2. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že dôvodom rozpadu manželstva účastníkov konania bolo nevhodné
správanie sa bývalého manžela k navrhovateľke, pričom za toto svoje správanie bol aj právoplatne
odsúdený pre trestný čin týrania blízkej a zverenej osoby. Na základe zistených skutočností dospel
k záveru, že navrhovateľka je osobou, ktorá je odkázaná na príspevok na výživu rozvedeného
manžela. Príjem  z invalidného dôchodku a peňažného príspevku na kompenzáciu ťažkého zdravotného
postihnutia je príjmom navrhovateľky. Výdavky vlastne spočívajú z nákladov na bývanie, stravu, lieky,
zdravotnú starostlivosť, ošatenie, hygienu a pod. Na druhej strane odporca, ktorý je zdravý, dokáže
zarobiť cca 1100 eur mesačne, býva pri svojej matke, ktorej prispieva na bývanie, preto je v jeho
možnostiach prispievať 30 eur mesačne na navrhovateľku. Dlh bol spočítaný za obdobie do mája 2016
do konca septembra 2016 v celkovej sume 120 eur (4 mesiace x 30 eur). Výrok o trovách konania bol
odôvodnený ust. § 52 CMP.
3. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie bývalý manžel. Ten uviedol, že
navrhovateľka  je schopná sama sa živiť a preto bol nesprávne zistený skutkový stav veci a bolo aj
nesprávne rozhodnuté. Poukázal na správy, ktoré predložil v trestnom konaní, kde je zrejmé, že nie je
úplne nevidiaca v priebehu celého konania neznamená, že keď je aj nevidiaca, že nie je schopná sama
sa živiť  tým, že by prispela na svoje potreby vlastnou prácou. Rozdiel medzi nevidiacimi a jeho bývalou
manželkou je to, že jej sa nechce pracovať. Zároveň tiež jeho pomery neumožňujú platiť príspevok,
aktuálne majetkové a zárobkové možnosti nie sú už také, vyporiadava si majetok s bývalou manželkou,
má zákaz približovať sa k manželke, z toho dôvodu nemôže užívať majetok nadobudnutý za trvania



manželstva a nemá ani žiadne úspory. Výdavky má predovšetkým v súvislosti s dochádzaním za prácou,
iné príjmy nemá. Invalidný dôchodok bývalej manželky a to, že užíva celý dom, svedčia o tom, že žije v
lepších pomeroch ako on sám ,preto je v rozpore s dobrými mravmi určovať jej ešte výživné. Urobil veľa
chýb, cíti vinu za rozvrat manželstva, ale nie len výlučne spôsobený jeho osobou.
4. K odvolaniu bývalého manžela sa vyjadrila navrhovateľka, ktorá uviedla, že uzatvárali manželstvo
ako zdraví ľudia, počas manželstva prišla o zrak, a to v takom rozsahu, že v súčasnosti je úplne slepá.
Skúšala liečbu kmeňovými bunkami, tá je však drahá, 27 eur len za jedno sedenie, no neprinieslo to
zlepšenie jej zdravotného stavu. V rodinnom dome, v ktorom žili, sa síce vie pohybovať, vie sa postarať
o chod domácnosti, ale žehliť už napríklad nemôže, nemôže sa sama pohybovať ďalej od rodinného
domu. Čo sa týka bývalého manžela nie je pravdou, že si nevie nájsť prác, je to zdravý človek a môže sa
zamestnať, pričom príjmy z polrok boli podstatne vyššie ako u bežného človeka za rok. Práve vyústilo
trestné konanie v to, že správanie bývalého manžela voči navrhovateľke nebolo pekné, každý mesiac
mal povinnosť, preto platiť manželské výživné. V súčasnej dobe sú už rozvedení a z toho dôvodu je
dôvodný tento návrh. Samotný obsah trestného spisu a rozsudok, ktorý bol pripojený k návrhu a k
vyjadreniu k odvolaniu, svedčí o veľmi nepeknom správaní sa bývalého manžela voči navrhovateľke.
Jej zdravotný stav je trvalý, nepriaznivý, a preto navrhla potvrdiť rozhodnutie súdu prvej inštancie ako
vecne správne.
5. K vyjadreniu navrhovateľky sa vyjadril bývalý manžel. Poukázal na to, že závery o úplnej slepote nie
sú pravdivé, nesvedčia o tom ani závery lekárov, tiež je potrebné používať drahú liečbu, ktorá nemá
efekt, napriek tomu si myslí, že by mohla pracovať. Sám má čo robiť, aby si zarobil na svoje živobytie. Bol
prechodne aj nezamestnaný, prácu si aktívne hľadá, väčšinou ide o sezónnu prácu, preto je potrebné
prihliadnuť na pomery u oboch účastníkov konania, tak u bývalej manželky ako aj u neho.
6. Podľa § 72 ods. 1  Zákona o rodine (ďalej len ZoR)  rozvedený manžel, ktorý nie je schopný
sám sa živiť, môže žiadať od bývalého manžela, aby mu prispieval na primeranú výživu podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov.
7. Podľa § 72ods. 2 ZoR ak sa bývalí manželia nedohodnú, určí rozsah príspevku na výživu na návrh
niektorého z nich súd. Prihliadne pritom aj na príčiny, ktoré viedli k rozvratu vzťahov medzi manželmi.
8. Podľa § 72 ods. 3 ZoR príspevok na výživu rozvedeného manžela možno priznať najdlhšie na dobu
piatich rokov odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o rozvode. Súd môže výnimočne túto dobu predĺžiť, ak
rozvedený manžel, ktorému súd príspevok priznal, nie je z objektívnych dôvodov schopný sám sa živiť
ani po uplynutí tejto doby, najmä ak ide o toho manžela, ktorému bolo v konaní o rozvod manželstva
zverené do osobnej starostlivosti dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom, alebo o manžela,
ktorý má sám dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav vyžadujúci sústavnú opateru.
9. Podľa § 75 ods. 1 ZoR pri učení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj
na schopností, možností a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez
dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj
na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
10. Podľa § 75 ods. 2 ZoR výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi, to neplatí
ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
11. Podľa § 77 ods. 1 ZoR právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia
súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo
dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
12. Podľa § 217 ods. 1 prvá veta C.s.p.  pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.
13. Rozsudkom tunajšieho súdu č.k. 7C/152/2015-64  zo dňa 1.6.2015 v spojení s rozsudkom  Krajského
súdu Prešov č.k. 16Co/46/2016-93 zo dňa 26.8.2016, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 16.9.2016 bol
bývalý manžel zaviazaný platením  manželského výživného v období od 23.2.2015 do 8.1.2016 v sume
75 eur mesačne. V tom čase bola navrhovateľka invalidnou dôchodkyňou s dôchodkom vo výške 323,50
eur mesačne, ďalej poberala kompenzačný príspevok 18,70 eur.  Bývala v rodinnom dome patriaceho
do BSM, náklady  na rodinný dom od roku 2009 uhrádzala sama, bývala pri nej plnoletá dcéra, ktorá
jej finančne vypomáhala.  Bývalý manžel od roku 2012 sezónne pracoval v Nemecku ako pomocník v
kuchyni kde zarobil 1 000 eur mesačne, pol roka bol evidovaný na úrade práce. Bol operovaný, chodil
na kontroly do Košíc a tiež rehabilitácie. Mal dlh asi 5000 eur.
14. Rozsudkom tunajšieho súdu 1T/70/2016-421 zo dňa 1.7.2016 bola schválená dohoda o vine a treste,
na základe ktorej bol Ján Stašák uznaný za vinného zo zločinu týrania blízkej a zverenej osoby podľa
§ 208 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona za konanie, ktorého sa mal dopustiť voči  navrhovateľke za čo
mu bol uložený trest odňatia slobody v trvaní 24 mesiacov, výkon ktorého bol podmienečne odložený
na skúšobnú dobu v trvaní 40 mesiacov, súčasne mu bola uložená povinnosť spočívajúca v príkaze
nepriblížiť sa k navrhovateľke na vzdialenosť menšiu ako 5 metrov a nezdržiavať sa v blízkosti jej obydlia.



15. V súčasnosti  navrhovateľka  je  naďalej poberateľkou plného invalidného dôchodku vo výške 325,60
eur, sú jej vyplácané kompenzácie v súvislosti s jej zlým zdravotným stavom  a to príspevok na hygienu
a opotrebovanie šatstva v sme 18,40 eur. Taktiež má priznaný príspevok na osobnú asistenciu v rozsahu
748 hodín ročne.  Iný príjem nemá. Býva v rodinnom dome, ktorý patrí do BSM účastníkov konania,
spolu s ňou  je tam prihlásený k trvalému bydlisku aj  syn so svojou rodinou, avšak on býva v Starej
Ľubovni.  Náklady na bývanie navrhovateľka vyčíslila sumou 231 eur, okrem toho ročne  platí stočné
40,80 eur a nedoplatok na plyn 53,95 eur, ďalšie jej náklady tvorí poplatok za telefón 25 eur a poplatky
za lieky cca 10 eur mesačne.
16. Bývalý manžel je od 15.8.2016 držiteľom živnostenského oprávnenia v oblasti výroby jednoduchých
výrobkov z kovu. V období od 11.7.2016 do 14.8.2016 a od 7.4.2016 do 25.5.2016 bol evidovaný úradom
práce, medzi tým pracoval v Rakúsku, kde zarobil 1100 eur.  Do 31.3.2016 pracoval ako kuchár v
Rakúsku s príjmom od 1 100 do 1 300 eur mesačne.  Zo živností má príjem 1 155 eur (prvá faktúra). Býva
v spoločnej domácnosti so svojou matkou, ktorej na chod domácnosti prispieva sumou 80 eur mesačne,
dlhuje jej  asi 2000 eur, taktiež má pôžičku 4 000 eur u švagra, ktorú spláca po 100 eur mesačne. Má
náklady na telefón, internet, ošatenie a hygienu, taktiež má zdravotné problémy  na lieky mesačne dáva
20 eur.
17. Odvolací súd prejednal odvolaním napadnuté rozhodnutie v zmysle zsáad uvedených v ust. § 378 a
nasl. CSP a dospel k záveru, že námietky bývalého manžela nie sú dôvodné. Príspevok na rozvedeného
manžela podľa ustanovení Zákona o rodine je nárokom v špeciálnom prípade, a to v prípade, že ide
o rozvedené manželstvo a jeden z rozvedených manželov nie je schopný sám sa živiť a možnosti a
pomery druhého manžela umožňujú tento príspevok priznať. V zmysle týchto intencií postupoval aj
súd prvej inštancie, ktorý dôsledne zisťoval rozhodujúce skutočnosti, dospel aj k správnemu právnemu
záveru vo veci, a to zisťovaním majetkových pomerov a sociálnych pomerov na oboch stranách. Z
názvu ustanovenia Zákona o rodine jasne vyplýva, že ide o príspevok na rozvedeného manžela,
ktorý je aj časový ohraničený v súlade s ust. § 72 ods. 3 ZoR, teda po dobu 5 rokov. Skutočnosť,
že zdravotný stav navrhovateľky je veľmi nepriaznivý, jednoznačne vyplýva z lekárskych svedectiev
predložených v priebehu tohto konania. Zároveň je tiež potrebné poukázať na to, že síce sa odporca
snaží vyjadrovať vecne k zdravotnému stavu navrhovateľky, na druhej strane z vykonaného dokazovania
vyplýva, že nežijú v spoločnej domácnosti, nemá vedomosť  o pomeroch na strane navrhovateľky a
predovšetkým otázky zdravotného stavu sú v kompetencií odborníka, kde takéto potvrdenie bolo na
žiadosť navrhovateľky vydaná pre toto súdne konanie.
18. Z týchto dôvodov pre splnenie podmienok stanovených v zákone odvolací súd podľa postupom
podľa ust. § 387 ods. 1, 2 CSP rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil. O trovách
odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 52 CMP s tým, že žiaden z účastníkov nemá nárok na
náhradu trov konania pokiaľ ide o konanie podľa Civilného mimosporového poriadku.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).