{"guid": "47a6babb-b890-4789-98b2-0a3ae3388eb8:f9b36c6c-8fdb-4c7a-8339-d3834a5ae5fb", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2017:8712010517.3", "spisova_znacka": "5To/28/2016", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 5To/28/2016 z 10. 1. 2017", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Prešov z 10. januára 2017, sp. zn. 5To/28/2016, ECLI:SK:KSPO:2017:8712010517.3", "identifikacne_cislo": "8712010517", "sud": {"guid": "sud_155", "nazov": "Krajský súd Prešov", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-presov"}, "sudca": "JUDr. Elena Ondrišová", "sudca_id": 202, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-elena-ondrisova-202", "datum_vydania": "2017-01-10", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Trestné právo"], "podoblast": ["Iné práva a slobody"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1961/140", "nazov": "Trestný zákon. (140/1961 Zb.)", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1961/140", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/140-1961"}, {"iri": "/SK/ZZ/1961/140/#paragraf-202.odsek-1", "nazov": "§ 202 ods. 1 zákona č. 140/1961 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1961/140/#paragraf-202.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/140-1961/paragraf-202"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1961/140#paragraf-202"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/f9b36c6c-8fdb-4c7a-8339-d3834a5ae5fb", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2017:8712010517.3", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSPO:2017:8712010517.3", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSPO:2017:8712010517.3/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 5To/28/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8712010517
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 01. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Rešatková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8712010517.3

Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z jeho predsedu JUDr. Evy Rešatkovej a sudcov JUDr. Evy
Pirkovskej a Mgr. Iva Maruščáka na verejnom zasadnutí konanom dňa 11.01.2017 v Prešove takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. poriadku   z a m i e t a  odvolanie prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Poprad
sp. zn. 5T/138/2012 zo dňa 11.02.2016.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Poprad sp. zn. 5T/138/2012 zo dňa 10.02.2016 bol obžalovaný Q. C.
uznaný vinným z trestného činu výtržníctva podľa § 202 ods. 1 Tr. zákona č. 140/1961 Zb. na tom
skutkovom základe, že

dňa 15.6.2005 v čase okolo 5.45 hod. v zábavnom centre B. na ulici M. v W. fyzicky napadol C. M. tak,
že ho udrel dlaňou po tvári a následne obaja zápasili na zemi zariadenia, kedy došlo k poraneniu C. M.
na ľavej strane krku a pomliaždeniu mäkkých tkanív hlavy v záhlaví,

a podľa § 24 ods. 1 s použitím čl. 13 a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd bolo upustené od jeho potrestania.

Podľa § 288 ods. 1 Tr. poriadku bola poškodená M. D. a.s., krajská pobočka W., K. 5, W., s nárokom na
náhradu škody odkázaná na občianske súdne konanie.

Proti tomuto rozsudku, ktorý bol vyhlásený v prítomnosti obžalovaného J. C. a prokurátora, podal
odvolanie dňa 16.02.2016 prokurátor. V dodatočne predložených dôvodoch odvolania po rekapitulácii
výrokov napadnutého rozsudku a jeho dôvodov vyslovil, že sa s názorom súdu nestotožňuje, pretože
po vyhodnotení dôkazov jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach, bolo preukázané, že skutok sa stal
tak, ako je to popísané v obžalobe. V prvom rade poukázal na výpovede svedka B., ktorý tak v
prípravnom konaní ako aj na hlavnom pojednávaní jasne, zrozumiteľne a s logickou následnosťou
popísal okolnosti skutku, teda konanie obžalovaného v rozbití skleneného pohára a v útoku na telo
poškodeného, kedy malo dôjsť k vzniku predmetných zranení. A práve táto výpoveď nebola žiadnym
spôsobom a žiadnym iným relevantným spôsobom spochybnená. Samotnej vierohodnosti svedka B.
svedčí aj to, že sám spontánne po dlhšej dobe na hlavnom pojednávaní v hrubých rysoch popísal
okolnosti skutku, čo možno pripísať len a práve odstupu času od skutku. Nasvedčuje to tomu, že
svedok nemohol vypovedať o takých skutočnostiach, ktoré by sám neprežil a neuchoval si tieto v
pamäti. Ak by svedok vypovedal nepravdivo alebo účelovo, ako to konštatuje súd, v žiadnom prípade by
výpoveď svedka po obsahovej stránke nebola taká, ako ju učinil po podstatne dlhšom období. V prípade
dotváraní skutočností ohľadom skutku by svedok zrejme na hlavnom pojednávaní vypovedal úplne
presne do detailov to, čo vypovedal v prípravnom konaní, resp. úplne niečo iné vo vzťahu k podstatným
okolnostiam skutku alebo by uviedol, že si nič nepamätá. Preto niet dôvodu pokladať výpoveď svedka
za nepravdivú a účelovú. Vierohodnosti výpovede svedka B. svedčia v podstate aj výpovede ostatných



svedkov, na základe ktorých možno konštatovať, že žiaden zo svedkov nesledoval nepretržite správanie
sa obžalovaného a poškodeného od začiatku konfliktu. Svedkovia vypovedali, že buď videli incident až
v čase, keď poškodený už zranenia mal alebo ho vôbec nevnímali. Iba svedok W. sa vyjadril, že nevidel,
že obžalovaný porezal pohárom poškodeného. Ide však o kamaráta obžalovaného, s ktorým obžalovaný
prišiel a bol v inkriminovanú dobu v pohostinstve a spolu požívali alkoholické nápoje. Vzhľadom na
túto skutočnosť možno výpoveď svedka W. považovať za vykonanú v snahe pomôcť obžalovanému z
dôvodu ich dobrých až kamarátskych vzťahov. Naopak, vzťah svedka k obžalovanému nie je žiaden,
preto absentuje dôvod, na základe ktorého by bolo možné objektívne dospieť k záveru, že svedok
B. si okolnosti ohľadom napadnutia poškodeného vymyslel v snahe napr. poškodiť obžalovanému.
Poškodený od začiatku trestného stíhania popísal skutok tak, že obžalovaný ho s pohárom pichol,
následne svoju výpoveď zmenil v tom zmysle, že o tom, ako k zraneniam malo dôjsť, sa dozvedel od
iných osôb a to aj od svedka B. a že si na to, ako mu boli spôsobené, nepamätá. Obžalobe nie je
zrejmý taký postoj poškodeného, najmä za situácie, keď aj pred znalcom poškodený popísal priebeh
incidentu a to s pohárom v ruke. A napriek tomu to neznamená, že obžalovaný na neho nezaútočil
prvotne popísaným spôsobom. A to o to viac, keď aj znalec v znaleckom posudku sa vyjadril, že takýto
mechanizmus zodpovedá vzniku zranení a následne tento vo svojej výpovedi dňa 15.10.2009 doplnil
o to, že skôr sa prikláňa k spôsobu vzniku zranení tak, ako to popísal svedok B.. Vzhľadom na vyššie
uvedené je možné istú účelovosť výpovede poškodeného pripísať práve jemu, ak tvrdil, že si nepamätá
na vznik zranení. Nie je totiž možné, aby poškodený aj s odstupom času jedného roka pred znalcom
riadne a náležite vypovedal o vzniku poranenia tak, že ho obžalovaný pichol, ak si na nič nepamätá a ak
si to v podstate pamätá len preto, lebo mu to povedali ostatní. V ďalšom odvolateľ poukázal na závery
znaleckého posudku a výpoveď znalca, ktorý síce uviedol, že k mechanizmu vzniku zranení sa vyjadriť
nevie, ale nevylúčil ani mechanizmus vzniku  zranení tak, ako je uvedené v znaleckom posudku, teda
že k zraneniam mohlo dôjsť  napadnutím poškodeného s rozbitým pohárom. A práve aj toto vyjadrenie
znalca, hoc nejednoznačné a pripúšťajúce aj možný vznik zranení inak, v súvislosti s výpoveďou svedka
B. ako aj výpoveďami ďalších svedkov dávajú dostatočný, jasný, logicky nadväzujúci a zrozumiteľný
obraz o priebehu incidentu, pri ktorom došlo zo strany obžalovaného k útoku na poškodeného rozbitým
skleneným pohárom. O dôvodnosti tohto záveru svedčí nakoniec aj samotný charakter zranenia tržno-
rezná rana, ktorá vzniká tlakom ostrého nástroja ťahaného v smere svojej dlhej osi po povrchu tela.
Vyznieva preto nepravdepodobne, že k takému zraneniu mohlo dôjsť tak, ako to uvádza obžalovaný
a to naťahovaním sa na zemi, kde je nešpecifické množstvo črepín. V prípade takéhoto mechanizmu
vzniku poranenia by na tele nanajvýš mohli byť spôsobené malé ranky od črepín a to na rôznych častiach
krku a aj tváre, čo zistené nebolo, s prihliadnutím na lokalizáciu zranenia na krku pod ľavou časťou
tváre, ale nie rezná rana, ktorá vzniká ťahom. Taktiež dve drobné ranky svedčia len tomu, že útok bol
spôsobený ťahom resp. bodnutím jedným predmetom, ktorého najväčšou časťou bola spôsobená rezná
rana o dĺžke 5 cm a ďalšími menšími 2 drobné ranky. Teda ani zistené 2 drobné ranky nenasvedčujú
tomu, že k zraneniam malo dôjsť náhodne, nakoľko vznik popisovaných zranení o takomto charaktere,
veľkosti a lokalizácie je v danom prípade nelogický, teda nepravdepodobný. Zároveň poukázal na to,
že obžalovaný z miesta ušiel, čo je v rozpore s jeho tvrdením, že poškodenému úmyselne neublížil.
Nie je zrejmý dôvod jeho úteku, keď sa s poškodeným len naťahoval. Okrem toho obžalovaný bol pod
vplyvom alkoholu, kedy dochádza k odbrzdeniu kontroly správania a samotnému ataku predchádzal
slovný a fyzický kontakt s poškodeným, čo posúdil ako provokáciu zo strany poškodeného. Nie je možné
sa stotožniť so záverom okresného súdu o účelovosti výpovede svedka B. z dôvodu, že je bratrancom
poškodeného, pretože žiaden z dôkazov nenasvedčuje tomuto záveru. Ak mal súd za to, že výpoveď
svedka je účelová, mal túto skutočnosť zisťovať  vykonaním ďalších dôkazov, napr. pristúpiť k pribratiu
znalca psychológa za účelom zistenia sklonov k fabuláciám, resp. konfabuláciám svedka, k sklonom k
vymýšľaniu svedka, resp.  k tomu, či bola jeho výpoveď ovplyvnená inou osobou a aká bola motivácia
k takejto výpovedi. Súd navyše ani neskúmal prípadný motív svedka, ktorý ho mal viesť k uvádzaniu
nepravdy. Samotné konštatovanie súdu o účelovosti výpovede svedka, bez podpory ďalších dôkazov,
ktoré by tomu nasvedčovali, je predčasné a na základe takto vykonaných dôkazov aj nepreskúmateľné.
Z dôvodov vyššie uvedených preto mal za to, že súd nesprávne vyhodnotil skutkový stav veci, náležite
nezohľadnil tvrdenia svedka B., a preto navrhol, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok a vo veci
rozhodol sám tak, že obžalovaného uzná vinným zo spáchania pokusu trestného činu ublíženia na zdraví
podľa § 8 ods. 1 k § 222 ods. 1 Tr. zákona (č. 140/1961 Zb.), ktorého sa mal dopustiť na skutkovom
základe uvedenom v obžalobe, a uložil mu podmienečný trest odňatia slobody s primeranou skúšobnou
dobou so zohľadnením dĺžky trestného konania. V opačnom prípade (pri konštatovaní nemožnosti
rozhodnutia odvolacím súdom na základe takto zisteného skutkového stavu) navrhuje, aby odvolací súd



napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil okresnému súdu, aby ho v potrebnom rozsahu znovu prejednal
a rozhodol.

Na podklade takto riadne a včas podaného odvolania osobou na to oprávnenou krajský súd, nezistiac
dôvody na postup podľa § 316 ods. 3 Tr. poriadku, preskúmal podľa § 317 ods. 1 Tr. poriadku zákonnosť a
odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť
postupu konania, ktoré im predchádzalo, prihliadajúc pritom i na chyby odvolaním nevytýkané, pokiaľ
by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1, a zistil, že odvolanie nie je dôvodné.

V prvom rade odvolací súd preskúmaval, či procesný postup konajúceho súdu netrpí takými podstatnými
chybami, pre ktoré by bolo nevyhnutné napadnutý rozsudok zrušiť. Zistil pritom, že konajúci súd vykonal
dokazovanie podľa pravidiel stanovených procesným predpisom, preto o výsledky takto vykonaného
dokazovania mohol opierať svoje skutkové zistenia. Obžalovaný mal možnosť vyjadriť sa nielen ku
skutku kladeného mu obžalobou za vinu, ale taktiež aj k dôkazom, ktoré boli vykonané v konaní pred
súdom, mal možnosť aktívnej účasti na ich vykonaní, ako aj mal možnosť predniesť argumenty svedčiace
o jeho nevine v rámci záverečnej reči a posledného slova, v dôsledku čoho odvolací súd nezistil
porušenie práva na obhajobu u obžalovaného a ani zásady rovnosti zbraní.

Následne konajúci súd preskúmaval namietané hodnotenie výsledkov vykonaného dokazovania z
pohľadu uplatňovaných odvolacích námietok odvolateľa a súčasne posudzoval, či úvahy súd majú oporu
v dôkazoch.

V prvom rade  odvolací súd  v stručnosti konštatuje dôvody, ktoré viedli konajúci súd k zmene skutkových
zistení oproti obžalobe. Konajúci súd poukázal v rámci hodnotenia dôkazov na výpoveď svedka L.
B., ktorý vo svojich prvotných výpovediach  usvedčoval obžalovaného zo spáchania skutku svojím
tvrdením, že obžalovaný po rozbití pohára o stôl pichol poškodeného do krku, pričom neskôr sa
už jednoznačne nevyjadroval k priebehu skutkového deja. Túto výpoveď posúdil konajúci súd ako
nehodnovernú so zreteľom nielen na zistenie, že poškodený je jeho bratrancom, ale aj s poukázaním
na výpovede poškodeného, ktorý počas trestného konania obžalovaného neusviedčal jednoznačne
z konania opísaného v obžalobe, pretože iba v trestnom oznámení uviedol, že obžalovaný mu mal
spôsobiť zranenie pichnutím črepinou do krku, ktorý priebeh vzniku poranenia následne počas trestného
stíhania zmenil a túto zmenu objasnil tým, že v trestnom oznámení uvádzal skutočnosti, ktoré mu boli
oznámené inými osobami.

So záverom odvolateľa, že výpoveď svedka L. B., ktorý ako jediný svedok  usvedčuje obžalovaného zo
spôsobenia poranenia na krku vľavo u poškodeného T. M. a ktorého výpoveď nebola žiadnym spôsobom
spochybnená, sa odvolací súd nestotožnil. V prvom rade je potrebné uviesť, že menovaný svedok v
čase spáchania skutku pracoval v bare, v dôsledku čoho sa venoval činnosti pri obsluhe hostí. Týmto
konštatovaním odvolací súd nevylučuje, aby menovaný svedok nemohol vnímať okolnosti ohľadne
konfliktu prebiehajúceho medzi obžalovaným a poškodeným, avšak so zreteľom na existenciu iných
dôkazov, ktoré svedkom popísaný priebeh skutkového deja vylučujú, nemusel svedok B. registrovať
všetky okolnosti konfliktu. Predovšetkým výpoveď svedkyne P. B., ktorá sedela pri stole s poškodeným
T. M. a so svedkom P. K. nepotvrdzuje, aby obžalovaný J. C. po pristúpení k ich stolu zaútočil s črepinou
na krk poškodeného, pretože svedkyňa v prípravnom konaní jednoznačne tvrdila, že po príchode
obžalovaného k ich stolu sa tento s poškodeným začal hádať, začali vzájomne do seba strkať a presunuli
sa k biliardovému stolu, kde už boli za jej chrbtom a preto nevidela, čo sa tam robí. Menovaná svedkyňa
zaregistrovala ranu na krku poškodeného a zakrvavené tričko až v čase, keď sa otočila k biliardovému
stolu. Ani svedok R. W., ktorý vnímal konflikt z blízka, pretože sedel pôvodne pri stole s obžalovaným,
nepotvrdil, aby obžalovaný rozbil pohár od whisky a s črepinou zaútočil pri stole na poškodeného. Aj keď
odvolateľ namieta hodnovernosť jeho výpovede z dôvodu, že je kamarátom obžalovaného, odvolací súd
poukazuje práve na existenciu výpovede svedkyne P. B., ktorá v tomto smere potvrdzuje jeho výpoveď.
O hodnovernosti jej výpovede nie sú žiadne pochybnosti, ostatne menovaná svedkyňa bola v tomto
období priateľkou poškodeného, zdržiavala sa pred konfliktom iba v jeho spoločnosti a obžalovaného
nepoznala. Z jej výpovede vyplýva aj ďalšia dôležitá skutočnosť, ktorá korešponduje s výpoveďou svedka
R. W. a to v tom smere, že poškodený asi hodil pohár do obžalovaného a svedka R. W. sediacich
pri vedľajšom stole. Svedkyňa síce črepiny na zemi nevidela, lebo tam bolo prítmie, potvrdila však, že
počula rozbiť poháre. To potvrdzuje výpoveď svedka R. W., ktorý sa vyjadril, že videl na zemi črepiny.
Z doposiaľ uvedeného je zrejmé, že výpoveď svedka R. W. sa zhoduje v hrubej dejovej línii o priebehu



skutku s výpoveďou svedkyne P. B. (pri stole sa naťahovali, presunuli sa k biliardovému stolu a potom
videli zranenie, resp. krv na poškodenom) ako aj s niektorými popisovanými detailmi, preto vyhodnotenie
výpovede svedka R. W. ako nehodnovernej len z dôvodu, že je kamarátom obžalovaného, nemá svoje
opodstatnenie.

Tvrdeniu svedka  L. B., že po hodení podpivníka poškodeným k stolu, kde sedeli obžalovaný a svedok R.
W., mal obžalovaný zobrať zo stola whiskový pohár, rozbiť ho o stôl a pristúpiť k poškodenému a pichnúť
ho črepinou do krku, je taktiež spochybnené zistením, aké nápoje aktéri konfliktu pili. Ak obžalovaný a
svedok R. W. pili pivo, na ich stole sa poháre od whisky nenachádzali, avšak poškodený T. M. spoločne
so svedkom P. K. pili podľa vyjadrenia svedkyne P. B. ostré, čo nasvedčuje tomu, že poháre od whisky
sa nachádzali práve na ich stole. Poháre hodené poškodeným sa rozbili, čo osvedčujú výpovede svedka
R. W., ktorý vypovedal, že sa im uhol a na zemi boli črepiny, ako aj výpovedi svedkyne P. B., ktorá
počula rozbiť poháre. Z toho potom možno logicky usúdiť, že obžalovaný nemohol zobrať zo svojho
stola whiskový pohár a rozbiť ho o okraj stola tak, ako to vypovedal svedok B..
Je však faktom, že u poškodeného bolo lekárskym vyšetrením objektívne zistené poranenie krku - tržno-
rezná rana na ľavej strane krku vpredu a v jej okolí dve malé ranky. Okrem tohto poranenia bolo u
poškodeného diagnostikované aj pomliaždenie záhlavia, ktoré mohlo byť spôsobené päsťou inej osoby
alebo pádom na zem. Konajúci súd poukázal na to, že znalec jednoznačne a bez pochybností nevedel
posúdiť, akým mechanizmom vznikla tržno-rezná rana na krku, či išlo o priamy útok na krk alebo pri
naťahovaní sa poškodeného s obžalovaným na zemi, keďže poranenie bolo povrchové a v okolí rany
boli aj drobné ranky. To podľa názoru aj odvolacieho súdu nasvedčuje možnosti, že rana mohla vzniknúť
aj pri zápase na zemi a pritlačení tejto časti tela poškodeného na sklenený pohár, resp. na úlomky skla
na zemi.

Skutkové tvrdenie obžaloby, že poranenie poškodeného vzniklo priamym útokom obžalovaného na krk
poškodeného pri stole, je v rozpore aj s ďalším zistením plynúcim z výpovede znalca, t. j. že po vzniku
poranenia došlo ihneď ku krvácaniu z rany. Ak by totiž obžalovaný spôsobil poranenie poškodenému
v čase, keď pristúpil k stolu, teda tak, ako to tvrdil svedok B., keďže o jeho výpoveď obžaloba opiera
svoje skutkové závery, potom svedkyňa P. B. by musela krvácajúcu ranu zaregistrovať ihneď a nie
až po ďalšom priebehu fyzického konfliktu, ktorý sa odohrával pri biliardovom stole. Túto skutočnosť
potvrdzovali aj poškodený, obžalovaný i svedok R. W., pričom z ich výpovedí plynie i skutočnosť, že
obaja aktéri fyzického konfliktu spadli na zem, čomu zodpovedá aj ďalšie zranenie objektívne zistené u
poškodeného, ktoré vzniklo pádom na zem, a to pohmoždenie  záhlavia. Po vyhodnotení vykonaných
dôkazov totiž možno vylúčiť, aby toto poranenie vzniklo úderom päsťou, keď ani jeden zo svedkov takýto
spôsob útoku zo strany obžalovaného na fyzickú integritu poškodeného nepopísal. Okrem toho sa javí
vysoko pravdepodobným, na čo poukázal aj znalec vo svojej výpovedi, že práve pri naťahovaní sa
obžalovaného s poškodeným na zemi, kde sa nachádzali črepiny rozbitých pohárov, došlo aj k vzniku
drobných rán v okolí tržno-reznej rany. Na tomto mieste je potrebné uviesť aj to, že hodnotenie odvolateľa
o mechanizme vzniku drobných rán a to priamym pôsobením črepinou na krk poškodeného nemá svoj
základ vo vykonanom dokazovaní, pretože tieto ranky neboli bližšie popísané ošetrujúcim lekárom a
preto ani znalec nevedel posúdiť mechanizmus ich vzniku.

Opakovane odvolací súd aj v tomto svojom rozhodnutí konštatuje, že iba chybným postupom orgánov
činných v prípravnom konaní nedošlo k obhliadke miesta konfliktu,  v dôsledku čoho absentujú dôkazy o
existencii, resp. neexistencii črepín od rozbitých pohárov, ako aj stopy krvi, na základe zdokumentovania
ktorých by bolo možné usudzovať o mieste a spôsobe vzniku poranenia poškodeného v oblasti krku.
To, že polícia prišla na miestu činu, je zrejmé minimálne z výpovede svedka R. W.. Pre absenciu
týchto dôkazov potom konajúci súd musel vychádzať iba z výpovedí prítomných osôb na mieste činu a
lekárskych vyšetrení a znaleckého posúdenia poranenia poškodeného, ktoré po vyhodnotení nedávali
dostatočný podklad pre jednoznačné  závery o spôsobení poranenia poškodenému úmyselne tak, ako
mu to kládla obžaloba za vinu.

S týmto záverom konajúceho súdu sa stotožnil aj odvolací súd a to so zreteľom na vyššie rozvedené
zistenia a z nich plynúce úvahy, pričom zhodne ako konajúci súd uzavrel, že bez rozumných pochybností
bol preukázaný iba fyzický útok na poškodeného v bare, v rámci ktorého vznikli u poškodeného
poranenia krku a hlavy. Úmyselné zavinenie k následku však dokázané nebolo. Obžalovanému nebolo
preukázané, aby úmyselne cielil svoj útok s črepinou na krk poškodeného v zmysle § 15 písm. a/ Tr.
zákona a pokiaľ ide o nepriamy úmysel podľa § 15 písm. b/ Tr. zákona, z okolností, za akých došlo k



poraneniu poškodeného pri naťahovaní sa na zemi, nemožno bez pochýb vyvodiť ani uzrozumenie so
spôsobením následku.

Pokiaľ ide o ďalšie uplatňované námietky odvolateľa vo vzťahu hodnoteniu dôkazov, k nim odvolací súd
s poukázaním aj na vyššie rozvedené uvádza nasledovné:

Poškodený T. M. vo svojej výpovedi zrozumiteľne a logicky objasnil dôvody, prečo pri trestnom
oznámení uvádzal skutočnosti o vzniku poranenia na krku tak, že obžalovaný rozbil sklenený pohár
o stôl a s črepinou pohára naňho zaútočil a zasiahol do krku, a následnej zmene jeho výpovede.
Tieto dôvody spočívali v tom, že v čase konfliktu bol pod vplyvom alkoholu, na priebeh konfliktu si
nepamätal, ale vypovedal to, čo mu povedali iné osoby. K vyjadreniu poškodeného, ktorý pri lekárskom
ošetrení uvádzal, že bol „porezaný iným nožom rozbitým pohárom“, odvolací súd uvádza, že uvádzaný
spôsob rozbitia pohára svedkom B. nevyplýva zo žiadnej ďalšej výpovede svedkov a z výsledkov
vykonaného dokazovania možno vyvodiť aj iný mechanizmus vzniku poranenia. Ak odvolateľ poukazuje
na skutočnosť, že znalec pri podávaní znaleckého posudku dospel iba k záveru o tom,  že mechanizmus
vzniku poranenia na krku poškodeného zodpovedá výpovedi poškodeného   a svedka B., tak k tomu je
potrebné uviesť, že znalec pribratý do konania uznesením z 23.07.2007 v čase podávania znaleckého
posudku vychádzal iba z výpovedi poškodeného T. M. z 23.07.2007, svedka L. B. zo dňa 20.09.2005
a svedkyne p. B. z 20.09.2005, ako aj z vyjadrenia poškodeného z 23.07.2007 v rámci znaleckého
dokazovania, kedy poškodený už zmenil svoje tvrdenie ohľadne priameho útoku na krk, ktorý sa mal stať
na zemi, a teda neposudzoval aj iné okolnosti, za akých mohlo dôjsť k vzniku poranenia, vyplývajúce
napr. z výpovede obžalovaného a svedka R. W..

Tvrdenie odvolateľa, že svedok K. videl, ako obžalovaný pichol poškodeného, nemá oporu vo
výpovediach menovaného svedka, ktorý prezentoval od počiatku, že poranenie poškodeného nevidel,
pretože sa zdržiaval aj pri iných stoloch v bare, resp. spal pri stole, preto si na udalosti bitky nepamätá.
Je faktom, že svedkyňa P. B. vo svojej výpovedi dňa 20.09.2005 uvádzala aj to, že neznámy muž
(obžalovaný) mal v ruke rozbitý pohár, keď prišiel k ich stolu, avšak k tejto okolnosti vypovedala až po
popísaní priebehu konfliktu, pri ktorom sa obaja iba hádali a strkali navzájom do seba pri stole. V ďalších
výpovediach svedkyňa sa už k rozbitému poháru v ruke nevyjadrovala. Preto neobstojí ani hodnotenie
odvolateľa, že aj z výpovedí týchto menovaných svedkov vyplývajú skutočnosti preukazujúce, že
obžalovaný zaútočil na poškodeného s črepinou skla pri stole a teda potvrdzujú skutočnosti uvádzané
svedkom B..

Za danej situácie potom odvolací súd uzavrel, že ak došlo k zmene skutkových zistení, stalo sa tak
na podklade výsledkov vykonaného dokazovania a správnych úvah hodnotenia dokazovania konajúcim
súdom. Konanie obžalovaného, keď ako prvý fyzicky napadol poškodeného  v bare, napĺňa objektívnu
stránku trestného činu výtržníctva podľa § 202 ods. 1 Tr. zákona č. 140/1961 Zb. účinného v čase
spáchania skutku. Právne posúdenie skutku tak zodpovedá zákonu.

Konajúci súd upustil od potrestania obžalovaného podľa § 24 ods. 1 Tr. zákona s prihliadnutím na čl.
6 ods. 1 a čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (v ďalšom Dohovor) a to so
zreteľom na dobu viac ako 10 rokov, ktorá uplynula od spáchania skutku, pritom vzal do úvahy aj to, že
obžalovaný sa zúčastňoval úkonov trestného konania a nie jeho zavinením sa viedlo trestné stíhanie
tak dlho. V dôsledku uvedeného uzavrel, že vec obžalovaného nebola v primeranej lehote prerokovaná,
čo zakladá porušenie jeho práva  podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy SR a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd. Toto zistenie ho napokon viedlo k úvahe, že za účinný prostriedok
nápravy podľa čl. 13 Dohovoru za neprimeranú dĺžku konania možno považovať aj zmiernenie trestu,
aký by obžalovaného inak postihol, ak by vec bola prerokovaná v primeranej lehote. S prihliadnutím na
skutočnosť, že obžalovaný po spáchaní skutku viedol riadny život, konajúci súd v zmysle § 24 ods. 1 Tr.
zákona upustil od jeho potrestania, aj keď neboli na takýto postup splnené podmienky.

Rozhodnutie o upustení od uloženia trestu konajúceho súdu považuje odvolací súd za vecne správne.
Niet sporu o tom, že skutok, pre ktorý sa viedlo trestné stíhanie a z ktorého bol obžalovaný uznaný
vinným, bol spáchaný dňa 15.06.2005, pričom k vzneseniu obvinenia došlo dňa 22.02.2008, teda
pred uplynutím premlčacej lehoty. Z odpisu registra trestov a pripojených spisov plynie, že obžalovaný
bol po spáchaní prerokúvaného skutku odsúdený trestným rozkazom Okresného súdu Čadca sp.
zn. 2T/93/2009 zo dňa 03.08.2009 za prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. a/ Tr. zákona k



nepodmienečnému trestu odňatia slobody vo výmere 4 mesiacov, ktorý vykonal dňa 29.03.2011 za
skutok spáchaný dňa 29.07.2007, pričom uznesením Okresného súdu Poprad sp. zn. 6Nt/2/2012 zo
dňa 06.11.2015 bolo toto jeho odsúdenie zahladené. Okrem toho obžalovaný bol rozsudkom Okresného
súdu Poprad sp. zn. 2T/94/2011 zo dňa 23.08.2012 uznaný vinným z prečinu porušovania domovej
slobody podľa § 194 ods. 1, 2 písm. b/  Tr. zákona, z prečinu podľa § 194 ods. 1 Tr. zákona  v
jednočinnom súbehu s prečinom krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. a/ Tr. zákona, za čo mu bol uložený
trest odňatia slobody vo výmere 9 mesiacov, výkon ktorého mu bol podmienečne odložený na skúšobnú
dobu 18 mesiacov za tri skutky spáchané v mesiaci august 2010, pričom uznesením tohto súdu zo dňa
14.10.2015 bolo vyslovené, že sa v skúšobnej dobe osvedčil, čo má za následok, že sa naňho hľadí,
ako keby nebol odsúdený. Z uvedeného je teda zrejmé, že obe odsúdenia má obžalovaný zahladené a
preto neprichádzalo do úvahy uloženie súhrnného trestu. Aj keď tieto odsúdenia sú zahladené, čo má za
následok to, že na nich nemožno prihliadať ako na priťažujúcu okolnosť v zmysle § 34 písm. j/ Tr. zákona,
nezahladzuje sa však spáchanie trestného činu. Preto odvolací súd sa nestotožnil s úvahou konajúceho
súdu, že obžalovaný po spáchaní trestného činu viedol riadny život. Aj napriek tomuto zisteniu odvolací
súd poukazuje na skutočnosť, že prerokúvaný skutok posúdený ako trestný čin výtržníctva je nižšej
spoločenskej nebezpečnosti, čo odráža sankcia ustanovená zákonom, ktorú možno za jeho spáchanie
uložiť, a to odňatie slobody až na dva roky alebo peňažný trest. Posúdenie tejto skutočnosti vo vzájomnej
súvislosti so zistením o neprimeranej dobe trestného stíhania umožňovala postupovať podľa § 24 ods.
1 Tr. zákona, aj keď neboli splnené podmienky na upustenie od potrestania. Rozhodnutie konajúceho
súdu, ktorý upustil od potrestania obžalovaného, je potrebné vnímať ako účinný prostriedok nápravy v
zmysle čl. 13 Dohovoru berúc do úvahy i charakter závažnosti prípadu, ktorý nebol veľmi zložitý.

S poukázaním na vyššie uvedené zistenia a z nich plynúce právne úvahy odvolací súd   uzavrel, že
odvolanie prokurátora nie je dôvodné, a preto ho postupom podľa § 319 Tr. poriadku zamietol.
jednohlasne

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "5T/138/2012", "guid": "0bbccf0a-a8ea-4260-942d-06b1dccf0e9c:0cf5fce9-090e-4b26-8d24-4dedc8e50f0e", "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [{"guid": "8854433a-ffbd-4f09-830c-19fffd689e1f:9049b93f-ca90-4d71-be06-a0fcc4485c38", "ecli": null, "spisova_znacka": "6Nt/2/2012", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Trnava sp. zn. 6Nt/2/2012 z 30. 1. 2012", "sud": "Okresný súd Trnava", "datum_vydania": "2012-01-30", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/8854433a-ffbd-4f09-830c-19fffd689e1f:9049b93f-ca90-4d71-be06-a0fcc4485c38"}], "citovane_v": []}