{"guid": "dfe33973-486d-4543-90d8-02796336a0f2:a68deacb-2042-42f6-ab62-781388f9de23", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2017:8712208382.2", "spisova_znacka": "4Cob/64/2017", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 4Cob/64/2017 z 11. 12. 2017", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Prešov z 11. decembra 2017, sp. zn. 4Cob/64/2017, ECLI:SK:KSPO:2017:8712208382.2", "identifikacne_cislo": "8712208382", "sud": {"guid": "sud_155", "nazov": "Krajský súd Prešov", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-presov"}, "sudca": "JUDr. Soňa Pekarčíková", "sudca_id": 127, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-sona-pekarcikova-127", "datum_vydania": "2017-12-11", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdené"], "oblast": ["Obchodné právo"], "podoblast": ["Obchodné záväzkové vzťahy"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/513", "nazov": "ObZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/513-1991"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40", "nazov": "OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/a68deacb-2042-42f6-ab62-781388f9de23", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2017:8712208382.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSPO:2017:8712208382.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSPO:2017:8712208382.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 4Cob/64/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8712208382
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 12. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Tóth
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8712208382.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Tótha a členov senátu
JUDr. Viery Zoľákovej a JUDr. Mareka Košča v právnej veci žalobcu: HERIX, s.r.o., so sídlom Dunajská
8, Bratislava, IČO: 36 778 737, právne zast. JUDr. Peter Voloch, advokát, AK so sídlom Čáčovská 305,
Senica, proti žalovanej: L. B., O.. X.X.XXXX, V. P. V. XXX/XX, P., právne zast. JUDr. Marek Radačovský,
advokát, AK so sídlom Žriedlova 3, Košice, v konaní o zaplatenie 13.640,- eur s prísl., o odvolaní žalobcu
proti rozsudku Okresného súdu Poprad zo dňa 16. mája 2017 č. k. 9Cb/118/2012-487 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e   rozsudok súdu prvej inštancie.
Sporovým stranám   n e p r i z n á v a   nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Poprad rozsudkom  č. k. 9Cb/118/2012- 487 žalobu zamietol. Žalovanej priznáva voči
žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu  100 % účelne vynaložených trov konania. Štátu
priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu vzniknutých trov. V odôvodnení rozhodnutia súd uviedol, že
žalobca sa domáhal zaplatenia sumy 13.640,- eur spolu s príslušným úrokom z omeškania a náhrady
trov konania titulom porušenia zmluvných záväzkom z uzavretej zmluvy, medzi právnym predchodcom
žalobcu a žalovanou podľa zmluvy o spolupráci, pretože žalovaná ako modelka sa riadne a včas
nedostavila na vystúpenie, s čím je spojená zmluvná pokuta 6.640,- eur za každé porušenie zmluvnej
povinnosti. Podľa čl. II. bodu 7 zmluvy, ak modelka poruší podmienky dojednaného zahraničného
kontraktu, okrem prípadov existencie objektívnych prekážok, vzniká agentúre nárok na zmluvnú pokutu
vo výške 7.000,- eur za takéto porušenie zmluvných povinností. Žalobca sprostredkoval pre žalovanú
X. C. X. Z. v dňoch 12.5.2009 až 14.5.2009 kontrakt, pričom sa žalovaná v noci zo dňa 12.5.2009
na 13.5.2009 nedostavila na miesto nocľahu zabezpečeného agentúrou F. U. R.. Týmto nedostavením
sa na miesto nocľahu žalovaná porušila čl. II. bodu 7 zmluvy, na základe čoho vznikol žalobcovi proti
žalovanej nárok na zmluvnú pokutu 7.000,- eur, čo bolo účtované faktúru č. XXXXXX so splatnosťou
9.6.2009, ktorú žalovaná neuhradila. Žalovaná so žalobou nesúhlasila. Naviac na zmluvný vzťah treba
aplikovať ust. Občianskeho zákonníka (zákon č. 40/1964 Zb.) oproti ust. Obchodného zákonníka (zákon
č. 513/1991 Zb.). Zmluva o spolupráci uzavretá podľa § 269 ods. Obchodného zákonníka je skôr zmluvou
o sprostredkovaní práce. Ide o občianskoprávny sporu, nie obchodnoprávny. Zo strany žalovanej bola
vznesená námietka premlčania, pričom zmluvná pokuta bola splatná 9.6.2009, ale žaloba bola podaná
na súd 13.6.2012. V čase uzavretia zmluvy o spolupráci z 30.4.2009 bola žalovaná študentkou denného
štúdia P. I. P. X. Š. X. V.. Bola fyzická osoba - nepodnikateľ, bola to jej prvá zmluva ako modelky,
takže nešlo o sústavnú činnosť, ktorú by vykonávala. Vzhľadom na obsah zmluvy je na posúdenie, či
sa nejedná o spotrebiteľskú zmluvu, v ktorej je žalovaná spotrebiteľkou. Ak žalobca vychádza z toho,
že uzavretá zmluva je o inominátnou - nepomenovanou zmluvou podľa Obchodného zákonníka, tak
ide o klasickú zmluvu o sprostredkovaní práce podľa Zákona o službách zamestnanosti, alebo je to
mandátna zmluva podľa § 51 Občianskeho zákonníka. V žiadnom prípade na zmluvný vzťah nie je



možné používať ust. Obchodného zákonníka. Podľa žalovanej išlo o jej prvú zmluvu z 30.4.2009, ktorú
uzavrela ako študentka denného štúdia vysokej školy. Bola jej poskytnutá práca v zahraničí, a to v
C., pričom konateľom žalobcu pánom U.  bola informovaná, že majiteľ agentúry F. U. R. pán H. je
dlhodobo s nimi v spolupráci, pričom po prílete do Turecka mala bývať v apartmáne tureckej agentúry na
uvedenej adrese. Tam nebývali, ale bývali spolu s ostatnými modelkami v dome majiteľa agentúry F. U.
R.. Tým podľa nich neboli dodržané zmluvné dojednania. Každý deň sa od majiteľa agentúry dožadovala
vybavenia pracovných víz, pretože v Turecku bola iba na turistické víza. Naviac zo strany pána H. bol
vyvíjaný nátlak, aby podpísala s zmluvu v anglickom jazyku, pričom anglickú právnu terminológiu veľmi
neovládala. Preto odmietla podpísanie takejto zmluvy. Vytýkala správanie majiteľa agentúry F. U. R. pána
H., ktorý modelky 9.5.2009 zavolal do reštaurácia E. v Istanbule, kde ich nútil, pripíjať si s neznámymi
mužmi od vedľajšieho stola, čo odmietli. Na to ju pán H. chytil za ramená, začal ňou triasť, čo videli
aj prítomné osoby. Pri ceste domov ich zastavila policajná hliadka a pána H. obmedzila na osobnej
slobode a bol odvezený na neznáme miesto. Na základe tejto skutočnosti sa ona aj ostatné modelky
domnievali, že súd v Turecku nelegálne a o tom musel vedieť žalobca. Žalobca odstúpil od zmluvy so
spoločnosťou F. U. R. a žiadal podpísanie zmluvy so spoločnosťou R.E. E. U. U.. Zo strany slečny X. a
pána U. bol vyvíjaný nátlak na uzavretie zmluvy s agentúrou R.E. E. U. U., ona však chcela ísť domov.
Mala zdravotné problémy, preto pricestovala naspäť na Slovensko, kde bola hneď zdravotne ošetrená.
2. Pri posúdení nároku súd vychádzal z § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka, že účastníci môžu
uzavrieť len takú zmluvu, ktorá nie je upravená ako typ zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia
predmet svojich záväzkov, zmluva je neuzavretá. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo
sa premlčuje, ak sa nevykonal v dobe tohto zákonného ustanovenia (§ 101 - 110). Na premlčanie
súd prihliada len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovoláva, nie je možné premlčané
právo veriteľovi priznať. Podľa § 101 O0bčianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach
uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonávať po
prvý raz. Podľa § 774 Občianskeho zákonníka sprostredkovateľskou zmluvou sa sprostredkovateľ
zaväzuje obstarať záujemcovi za odmenu uzavretie zmluvy a záujemca sa zaväzuje sprostredkovateľovi
poskytnúť odmenu vtedy, ak bol výsledok dosiahnutý pričinením sprostredkovateľa. Je preukázané, že
žalobca so žalovanou uzavreli tzv. nepomenovanú zmluvu podľa § 269 Obchodného zákonníka, pričom
je potrebné zisťovať podstatné náležitosti zmluvného vzťahu. Pri zmluvách nie je rozhodujúce, ako túto
zmluvu účastníci uzavrú, ale dôležitý je obsah samotnej zmluvy. Súd vychádzal z toho, že aj keď je
zmluva uzavretá podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka a by malo ísť o inominátnu zmluvu, ale podľa
svojho obsahu je to zmluva sprostredkovateľská podľa § 774 a nasl. Občianskeho zákonníka. Preto
aj nároky uplatnené v konaní sa posudzujú  podľa Občianskeho zákonníka. Všeobecne platí trojročná
premlčacia doba, pričom nárok na zmluvnú pokutu 6.640,- eur nastal 28.5.2009. Od tohto dátumu si
mohol žalobca uplatniť nárok vo všeobecnej premlčacej dobe podľa Občianskeho zákonníka. Zmluvná
pokuta 7.000,- eur bola splatná porušením povinnosti, teda 13.5.2009. Nasledujúcim dňom začala plynúť
všeobecná trojročná premlčacia doba. Pri podaní návrhu žaloby 13.6.2012 ale súd prihliadol na námietky
premlčania vznesené v konaní a nárok žalobcu proti žalovanej zamietol. Je pravda to, že výkon činnosti
modelky je slobodným povolaním a je samostatne zárobkovo činnou osobou, ale treba prihliadnuť na
tom, že žalovaná zmluvu podpísala ako svoj prvý kontrakt v postavení fyzickej osoby - nepodnikateľa,
pričom následné povinnosti ohľadom vybavenia s pridelením IČO, či ďalších náležitostí, nemôžu mať
vplyv na uzavretý zmluvný vzťah. Naviac súd konštatuje, že reálne ani nedošlo k porušeniu zmluvných
článkov, ktoré by zakladali právo žalobcu na zmluvnú pokutu. V zmysle čl. II bodu 1 zmluvy nedošlo k
pozvaniu žalovanej na žiadne konkrétne vystúpenie, resp. podujatie.  Žalovaná ako modelka nebola v
zahraničí pozvaná na žiadne konkrétne vystúpenie už ako konkrétna modelka s dostatočným časovým
predstihom. Nebolo preukázané vykonanie takého vystúpenia, ktoré má na mysli bod 1 čl. II zmluvy, ani
žiadne pozvanie žalovanej na vystúpenie. Preto nie je možné nedostavenie sa žalovanej na casting v
dňoch 12.5. až 14.5.2009 považovať za porušenie tejto zmluvnej povinnosti. Casting spočíval vo výbere
modelky pre kampaň. Nie je to vystúpením podľa zmluvnej definície. Neúčasť žalovanej na castingu
nemožno klasifikovať ako porušenie zmluvnej povinnosti. Nemožno považovať za porušenie zmluvnej
povinnosti nepodpísanie kontraktu so spoločnosťou R. E., keďže ponúknutie kontraktu nie je pozvánkou
na vystúpenie v zmysle módnej prehliadky, termínu fotenia reklamnej alebo módnej fotografie, ako
to definuje zmluva. Žalovaná ako modelka neprejavila žiaden súhlas s účinkovaním na konkrétnom
vystúpení, pričom v bode 3 čl. II. je povinnosť účasti na vystúpení podmienená práve súhlasom modelky.
Čo sa týka neubytovania v noci z 12.5. na 13.5.2009, tak zo strany zmluvnej agentúry F. U. neboli
dodržané podmienky, aké garantované žalovaná. Neboli vybavené pracovné víza, pričom táto povinnosť
nebola povinnosťou žalovanej. Vybavenie pracovných víz malo byť záležitosťou agentúry, preto aj sám
žalobca žiadal žalovanú, aby nikde neuvádzala, že do zahraničia ide pracovať. Podmienky ubytovania



neboli v súlade s dojednanými podmienkami v zmysle zmluvy čo do miesta a kvality ubytovania, čo
je potvrdené aj svedkyňou M.. Žalovaná sa dostala v Z. do náročnej situácie, ktorá u nej vzbudila
dôvodnú obavu, že sa vyskytli objektívne okolnosti nezávislé od vôle žalovanej, ktoré zmarili výkon
činností, ktoré mala žalovaná v zahraničí podľa zmluvy vykonávať. Modelky sa ocitli na niekoľko dní
bez akéhokoľvek vedenia a zabezpečenia samy v dome majiteľa agentúry, pričom domovská agentúra
situáciu včas nevyriešila, čo vyplýva aj z výpovede svedkyne M.. Modelka bola nútená si prácu hľadať
sama. Naviac bol vyvíjaný tlak zo strany majiteľa agentúry F. U., na činnosti, ktoré s dojednanou zmluvou
v Turecku nesúviseli. Žalovaná nepochybne chcela ostať X. Z. a pokračovať vo svojej práci, k čomu
aj vycestovala, avšak objektívne okolnosti a vôľa žalobcu spôsobili, že sa musela vrátiť na Slovensko.
Neúčasť na nocľahu z 12.5.2009 nemožno považovať za porušenie zahraničného kontraktu a naviac
žalovaná na castingu dňa 13.5.2009 využila možnosť nepodpísať kontrakt s agentúrou R. E.. Nie je
možné konanie žalovanej považovať za porušenie zmluvnej povinnosti v zmysle čl. II bodu 3 zmluvy.
Zmluvné dojednania boli jednostranné v prospech žalobcu, ale žalovanej neprislúchali obdobné práva
za obdobné porušenia zmluvnej povinnosti zo strany žalobcu. Požadovanie zmluvnej pokuty 7.000,- eur,
resp. 6.640,- eur nebolo v konaní preukázané. Nedošlo k poškodeniu dobrého mena agentúry, pričom
nedošlo k preukázaniu porušenia zmluvných povinností, za ktoré by mala žalovaná zaplatiť zmluvnú
pokutu. Ak nárok na zmluvnú pokutu žalobcovi nevznikol, súd žalobcu v celom rozsahu ako nedôvodnú
zamietol. O trovách konania účastníkov bolo rozhodnuté podľa § 255 v spojení s § 262 CSP a úspešnej
žalobkyni priznaný nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % proti žalujúcej spoločnosti - agentúre.
3. Proti rozsudku okresného súdu dal odvolanie zástupca žalobcu. Rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho posúdenia veci a z nesprávnych skutkových zistení. Súd nesprávne vychádzal
z toho, že aj keď bola zmluva uzavretá podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka, tak ide o
občianskoprávny vzťah. Rozhodnutie súdu prvej inštancie je svojvoľné a arbitrárne, pričom posúdenie
zmluvy o spolupráci z 30.4.2009 podľa všeobecných ustanovení sprostredkovateľskej zmluvy podľa
§ 774 Občianskeho zákonníka neobstojí. Účastníci uzavreli zmluvu podľa § 269 ods. 2 Obchodného
zákonníka a dohodli, že ich záväzkový vzťah sa spravuje Obchodným zákonníkom. Podľa čl. V. bodu
5 zmluvy o spolupráci je uvedené, že činnosť sa vykonáva v rámci nezávislého povolania a modelka
berie na vedomie, že jej odmena za prácu modelky vyplatená na základe tejto zmluvy nie je príjmom
zo závislej činnosti, a že si je vedomá svojej povinnosti odvádzať odvody na zdravotné, nemocenské a
dôchodkové poistenie, prípadne do fondu zamestnanosti a platiť daň z príjmu právnických osôb. Zmluvu
uzavrela ako samostatne zárobkovo činná osoba, ktorá nemala príjmy zo závislej činnosti, a teda je
podnikateľom. Postavenie modelky je veľmi lukratívna činnosť, ktorá je však príjmom z podnikania.
Preto aj zmluvný vzťah je vzťah medzi podnikateľmi riadiaci sa § 269 ods. 1 Obchodného zákonníka,
a to aj bez výslovnej voľby práva podľa § 262 ods. 1 Obchodného zákonníka. Podľa čl. II. bodu 3
zmluvy o spolupráci, ak modelka prejaví súhlas so svojím účinkovaním na vystúpení, tento jej súhlas
je záväzný a modelka je povinná sa vystúpenia zúčastniť. V prípade, ak tento svoj záväzok poruší,
resp. sa na vystúpenie nedostaví riadne a včas, potom vzniká agentúre nárok na zmluvnú pokutu vo
výške 6.640,- eur okrem prípadov „vis major“. Žalovaná sa 13.5.2009 nedostavila na dohodnutý a vopred
oznámený casting do agentúry R.E. E. U. U.. Preto bola vystavená zmluvná pokuta na 6.640,- eur. Súd
mal vykladať slovo „casting“, tak, že v prípade castingu nejde o vystúpenie, a nie je nárok na zmluvnú
pokutu. Casting je práve vystúpenie modelky v rámci jej pracovnej činnosti, akési výberové konanie
u spolupracujúcej modelingovej agentúry, ktorá ďalej sprostredkováva modelke pracovné príležitosti.
Žalovaná bola vyslaná do Z. na náklady žalobcu, aby sa zúčastnila castingov a spolupráce s miestnymi
modelingovými agentúrami a následne to mohla využiť na sprostredkovanie pracovných príležitostí. Pri
odmietnutí účasti na castingu ide o hrubé porušenie zmluvnej povinnosti. Naviac odmietla podpísať
zmluvu s miestnou agentúrou R.E. E. U. U.. Žalovaná si spravila krásny výlet do Turecka, pričom
hanebným spôsobom zneužila žalobcu na svoje vlastné ciele. Žalobca upozornil na čl. II. bodu 3 zmluvy,
že ak mu vznikne nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty aj v prípade, že modelka poruší podmienky
dojednaného zahraničného kontraktu s pokutou 7.000,- eur za porušenie takejto povinnosti. Žalovaná
sa nedostavila na miesto nocľahu dojednané agentúrou F. U. R. v noci z 12. na 13.5.2009, čím vzniklo
právo žalobcu na pokutovanie sumou 7.000,- eur. Povinné ubytovanie je zamerané práve na ochranu
a bezpečnosť modelky, teda v jej prospech. A túto povinnosť žalovaná objektívne porušila. Nemôžu
súhlasiť s tým, že pri žalovanej z hľadiska jej veku, nedostatku skúsenosti a psychického vypätia je
konštatované, že nedošlo k porušeniu zmluvných povinností. Súd prvej inštancie ohýba základné právne
zásady a právnu logiku. veď žalovaná bola spôsobilá sama si dojednať kontrakt v Z., a práve aj s
modelingovou agentúrou R.E. E. U. U. a rozbehnúť tak úspešnú kariéru. Súdu sa vytýka nedostatočné
zdôvodnené rozhodnutie súdu prvej inštancie. Súd sa nevyporiadal s pojmom „vystúpenie“ s účasťou
na castingu u miestnej modelingovej agentúry, keď absurdne rozhodol, že nedostavenie sa žalovanej na



miesto nocľahu nekvalifikoval ako porušenie zmluvnej povinnosti žalovanou. Navrhuje rozsudok zrušiť
a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
4. Žalovaná sa k odvolaniu nevyjadrila.
5. Krajský súd prejednal vec v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáhal preskúmania napadnutého
rozhodnutia (§ 380 ods. 1 CSP, že odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný), pričom odvolací súd sa v
celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia (§ 387 ods. 2 CSP). Na zdôraznenie
správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie ďalej uvádza:
6.  Odvolateľ vytýka okresnému súdu nesprávne právne posúdenie veci. vychádza z toho, že účastníci
uzavreli zmluvu o spolupráci podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka, a to ods. 2, že účastníci môžu
uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je upravená ako typ zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia
predmet svojich záväzkov, zmluva nie je uzavretá. Malo by ísť o tzv. nepomenovanú zmluvu, pričom
účastníci musia dostatočne určiť predmet svojho záväzku. Ustanovenia Obchodného zákonníka sa
prvoplánovo využívajú na zmluvné vzťahy medzi podnikateľmi, pričom podľa § 262 ods. 1 Obchodného
zákonníka strany si môžu dohodnúť, že ich záväzkový vzťah, ktorý nespadá pod vzťahy uvedené v §
261, sa spravuje týmto zákonom. Podľa ods. 2 ale dohoda podľa odseku 1 vyžaduje písomnú formu. V
danom prípade samotné znenie zmluvy o spolupráci necharakterizuje L. B. ako podnikateľku, pričom je
vymedzená len menom, dátumom narodenia, bydliskom a označením ako modelka. V zmysle § 262 v
ods. 1, 2 Obchodného zákonníka však zmluva o výbere práva vyžaduje písomnú formu, ktorá zmluva o
spolupráci náležitosť písomnej dohody o výbere práva nenapĺňa. Je tu len odkaz na zmluvu o spolupráci
podľa § 269 ods. 2, pričom predmet zmluvy ako čl. 1 definuje túto spoluprácu, že zmluvné strany sa
dohodli, že agentúra bude na základe tejto zmluvy vyvíjať činnosť na zabezpečenie a sprostredkovanie
prezentácie modelky ako modelky či fotomodelky na verejné vystúpenia, či médiách a modelka sa
za to zaväzuje agentúre zaplatiť odmenu a vykonávať svoju činnosť za podmienok uvedených v tejto
zmluve. Keďže žalovaná v čase podpisu zmluvy nebola podnikateľom, potom táto zmluva má charakter
sprostredkovateľskej zmluvy podľa § 774 Občianskeho zákonníka, je sprostredkovateľskou zmluvou sa
sprostredkovateľ zaväzuje obstarať záujemcovi za odmenu uzavretie zmluvy a záujemca sa zaväzuje
sprostredkovateľovi poskytnúť odmenu vtedy, ak bol výsledok dosiahnutý pričinením sprostredkovateľa.
Ďalej je potrebné poukázať na čl. II. bodu 3 zmluvy, ak modelka prejaví súhlas so svojím účinkovaním
na vystúpení, tento jej súhlas je záväzný a modelka je povinná sa vystúpenia zúčastniť. Vystúpenie je
definované v bode 1, že agentúra oznámi modelke konanie módnej prehliadky, verejného vystúpenia,
či termín fotenia reklamnej alebo módnej fotografie (ďalej len „vystúpenie“) s dostatočným časovým
predstihom. Podľa bodu 2 ale modelka je povinná do 12 hodín po oznámení konania vystúpenia podľa
ods. 1 tohto čl. oznámiť agentúre, či má alebo nemá záujem sa vystúpenia zúčastniť. Takéto oznámenie
je oprávnená urobiť ústne, písomne či telefonicky alebo zaslaním SMS správy na telefónne spojenie
a na jej e-mailovú adresu za podmienok uvedených v tejto zmluve. V prípade pochybnosti, resp. ak
modelka sa nevyjadrí, podľa 1. vety tohto odseku s a má za to, že modelka sa vystúpenia zúčastní.
V danom prípade na základe zmluvy o spolupráci mala žalobkyňa uzavrieť so žalovanou informatívnu
zmluvu pre agentúru F. U. R. X. Z. (č. l. 96 spisu), pričom pre problémy so šéfom agentúry F. U.
R. pánom H. Y., ktorý bol   dočasne obmedzený na slobode, žalovaná nemohla vykonávať činnosť
zjednanú medzi žalobcom, žalovanou a spoločnosťou F. U. R.. Preto žalobca ponúkal ďalšiu spoluprácu
v Turecku cez agentúru R.E. E. U. U.. K podpisu tejto zmluvy nedošlo, a to práve pre výhradu zo strany
žalovanej, ktorá pre vtedajšiu nedostatočnú znalosť právnej angličtiny zmluvu odmietla podpísať. Tým
podľa názoru odvolacieho súdu bola naplnená podmienka čl. II. bodu 3, že modelka môže vyhlásiť
súhlas si nesúhlas s vystúpením, v danom prípade s prácou pre agentúru R. E. U. U. (č. l. 101 spisu).
Preto žalovaná nemôže byť sankcionovaná za neúčasť na vystúpení pre R.E. E. U. U. s povinnosťou
potom platiť zmluvnú pokutu 6.640,- eur. Len v prípade uzavretia zmluvy na vystúpenie pre spoločnosť
R. E. U. U. je možné požadovať prípadné platenie zmluvnej pokuty, ak by s žalovaná nedostavila riadne
a včas na vystúpenie. Ak nedošlo k uzavretiu zmluvného záväzku, potom nie je možné za porušenie
neuzavretého zmluvného záväzku požadovať platenie zmluvnej pokuty. Preto v tejto časti je rozhodnutie
súdu prvého stupňa správne, pokiaľ zamietol návrh na zaplatenie zmluvnej pokuty 6.640,- eur. Čo sa
týka druhej zmluvnej pokuty 7.000,- eur, tá bola účtovaná podľa čl. II. bodu 7, že agentúre vznikol voči
modelke nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty aj v prípade, že modelka poruší podmienky dojednaného
zahraničného kontraktu okrem prípadov existencie objektívnych prekážok, a to vo výške 7.000,- eur
za každé porušenie. Zmluvná pokuta je splatná momentom porušenia povinností. V danom prípade je
potrebné vychádzať zo všeobecných ustanovení o zmluvnej pokute, kde podľa § 544 ods. 1 Občianskeho
zákonníka ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník,
ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením
povinnosti nevznikne škoda. Dojednanie platenia zmluvnej pokuty predpokladá presné vymedzenia



porušenia zmluvnej povinnosti, ku ktorej sa viaže zmluvná pokuta. Ustanovenie čl. II. bodu 7 ale
neuvádza, za aké porušenie zmluvných podmienok dojednaného zahraničného kontraktu je možné
uložiť zmluvnú pokutu 7.000,- eur za každé porušenie takejto povinnosti. Potom je potrebné vychádzať
z toho, že dojednanie zmluvnej pokuty je neurčité z hľadiska § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, že
právny úkon musí byť urobený slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný. Ak nie je
presne vymedzené, za porušenie ktorej zmluvnej povinnosti sa dojednáva platenie zmluvnej pokuty,
potom ani v tomto prípade žalobcovi nevznikol nárok na požadovanie zmluvnej pokuty, ak nie je jasné, za
aké zmluvné porušenie je možné požadovať zmluvnú pokutu. Preto pre neplatnosť dojednania o platní
zmluvnej pokuty podľa čl. II. bodu 7 zmluvy nie je možné požadovať ďalšiu zmluvnú pokutu 7.000,- eur za
porušenie bývania pri agentúre F. U. R.. Prípadné porušenie uzavretej zmluvy (č. l. 96) medzi agentúrou
F. U. R. a L. B. nezakladá právo požadovať platenie zmluvnej pokuty podľa zmluvy o spolupráci zo dňa
30.4.2009 uzavretej medzi právnym predchodcom žalobcu N. P., F..E..D.. a žalovanou.
7. Odvolací súd poukazuje na mailovú korešpondenciou (č. l. 289 spisu), kde sa odporúča modelke zo
strany X. N.D.X. ohľadom kúpy víza za 10,- eur s tým, že pri pasovej kontrole „keď sa Ťa budú pýtať,
tak povedz, že ideš na dovolenku alebo navštíviť známych, nikdy nehovor, že ideš kvôli modelingu“,
čo spochybňuje legálnosť výkonu práce modelky na základe uzavretej zmluvy o spolupráci X. Z.. Celé
okolnosti prípadu, keď bol obmedzený na slobode riaditeľ agentúry F. U. R. pochybnosti o tom, či bolo
celkom legálne vystupovanie modelky X. Z. z hľadiska predchádzajúcej mailovej komunikácie, kde sa
má zatajiť spôsob a dôvod pobytu v Turecku, neplatné dojednanie zmluvnej pokuty, potom v celkovom
dôsledku znamená neúspech žalobcu pri podanej žalobe tak, ako to rozhodol súd prvej inštancie. Ak
nebolo preukázané, aby zmluvný vzťah  žalovaná so žalobcom uzavreli ako podnikatelia, žalovaná
v konaní nevystupovala ako podnikateľka, potom aj zmluvný vzťah je potrebné posudzovať podľa
všeobecných ustanovení občianskoprávnych a posudzovať aj prípadné právo na zaplatenie zmluvnej
pokuty a vznesenú námietku premlčania. Ak túto časť nároku žalobcu súd vyhodnotil správne a žalobu
zamietol s poukazom na to, že žaloba nebola podaná vo všeobecnej trojročnej premlčacej dobe z
hľadiska § 101 Občianskeho zákonníka, pričom trojročná doba plynie odo dňa, keď sa právo mohlo
vykonať po prvý raz. Ak došlo k porušeniue povinnosti v máji 2009, žaloba bola podaná 13.6.2012,
potom práva sú uplatnené po všeobecnej trojročnej premlčacej dobe. Preto rozhodnutie súdu prvého
stupňa je správne, pokiaľ žaloba je zamietnutá aj z dôvodov premlčania nároku. Krajský súd tak potvrdil
rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne, a to aj vo výroku o náhrade trov konania. Úspešná
žalovaná má právo na náhradu trov konania proti neúspešnému žalobcovi z hľadiska § 255 ods. 1 CSP.
8.  O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 v spojení s § 255 CSP. Úspešná žalovaná
má právo na náhradu trov odvolacieho konania. Žalovanej v odvolacom konaní trovy nevznikli, preto
úspešnej žalovanej nebol priznaný nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
9. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2, posledná
veta, CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "9Cb/118/2012", "guid": "08f864a4-6886-48e3-b4a9-cece3535d857:1ee49727-189c-477c-89de-4de94adba0be", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "b6045c4e-2ba4-467b-8e5d-0b561c6316b3:f337a014-82b9-40f0-838c-03f7aad6930e", "ecli": null, "spisova_znacka": "9Cb/118/2012", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Považská Bystrica sp. zn. 9Cb/118/2012 z 28. 6. 2012", "sud": "Okresný súd Považská Bystrica", "datum_vydania": "2012-06-28", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/b6045c4e-2ba4-467b-8e5d-0b561c6316b3:f337a014-82b9-40f0-838c-03f7aad6930e"}], "citovane_v": []}