{"guid": "5bf2eeaa-4b82-4308-b361-1462ee237a50:db54c60a-aed4-4d82-ba5f-60966ccf8c03", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2017:8714010364.3", "spisova_znacka": "3To/42/2016", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 3To/42/2016 z 31. 5. 2017", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Prešov z 31. mája 2017, sp. zn. 3To/42/2016, ECLI:SK:KSPO:2017:8714010364.3", "identifikacne_cislo": "8714010364", "sud": {"guid": "sud_155", "nazov": "Krajský súd Prešov", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-presov"}, "sudca": "JUDr. Eva Feťková", "sudca_id": 34, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-eva-fetkova-34", "datum_vydania": "2017-05-31", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zmenené"], "oblast": ["Trestné právo"], "podoblast": ["Rodina a mládež"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-207.odsek-3.pismeno-b,c", "nazov": "§ 207 ods. 3 písm. b) TZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-207.odsek-3.pismeno-b,c", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/300-2005/paragraf-207"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-207.odsek-1", "nazov": "§ 207 ods. 1 TZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-207.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/300-2005/paragraf-207"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/300", "nazov": "TZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/300-2005"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2005/300#paragraf-207"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/db54c60a-aed4-4d82-ba5f-60966ccf8c03", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2017:8714010364.3", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSPO:2017:8714010364.3", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSPO:2017:8714010364.3/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 3To/42/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8714010364
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 06. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Halkociová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8714010364.3

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Moniky Halkociovej a sudcov JUDr.
Mariána Sninského a JUDr. Martiny Zeleňakovej na verejnom zasadnutí konanom dňa 01.06.2017, v
trestnej veci proti obžalovanej U. F. pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3
písm. b), c) Tr. zákona s poukazom na § 138 písm. j) Tr. zákona, o odvolaní obžalovanej proti rozsudku
Okresného súdu Poprad sp. zn. 6T 97/2014 zo dňa 23.2.2015 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. c/ Tr. por.  z r u š u j e  napadnutý rozsudok  v celom rozsahu.

Na základe § 322 ods. 3 Tr. por.
obžalovanú U. F. , nar. XX.XX.XXXX v F., trvale bytom F., J. č. XX, prechodne bytom F., Y. č. XX

podľa § 285 písm. f) Tr. por.

o s l o b o d z u j e

spod obžaloby Okresnej prokuratúry v Poprade sp. zn. 1 Pv 327/14 zo dňa 22.7.2014 pre skutok právne
kvalifikovaný ako prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, 3 písm. b/,c/ Tr. zák., ktorý
spáchala tak, že
-   ako matka detí P. F., nar. X.X.XXXX, študenta Gymnázia, Kukučínova F. a maloletých detí Y.,
nar. XX.XX.XXXX a Q., nar. X.X.XXXX, hoci jej vyživovacia povinnosť vyplýva priamo zo Zákona o
rodine a rozsudkom Okresného súdu Poprad č. 20C 72/2009-23 zo dňa 9.10.2009, právoplatným dňa
22.12.2009, bola zaviazaná prispievať na výživu P. sumou 60,- eur mesačne,na výživu Y. sumou 50,-
eur mesačne, vždy do 15-teho dňa toho - ktorého mesiaca vopred, k rukám otca detí P. F., počnúc dňom
právoplatnosti rozsudku a rozsudkom Okresného súdu Poprad č. 15P 124/2011-19 zo dňa 28.10.2011,
právoplatným dňa 19.12.2011 bola zaviazaná prispievať na výživu Y. sumou 70,- eur mesačne počnúc
dňom právoplatnosti rozsudku, ktoré výživné je splatné vždy do 15-teho dňa toho - ktorého mesiaca
vopred k rukám otca P. F., následne rozsudkom Okresného súdu Poprad č. 10P 196/2012-61 zo dňa
27.5.2013, právoplatným dňa 20.7.2013 bola maloletá Q. zverená do osobnej starostlivosti otca P. F.
a matka U. F. bola zaviazaná platiť na ňu výživné v sume 70,- eur mesačne, a to vždy o 15-teho dňa
každého mesiaca vopred k rukám otca, počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku, túto svoju vyživovaciu
povinnosť úmyselne v F., okres F. ani inde neplní na P. a Y. od 17.10.2012 až do 23.2.2015, na Q. od
20.7.2013 až do 23.2.2015, pričom nebola evidovaná ako uchádzačka o zamestnanie a nepoberala
dávky a príspevky v hmotnej núdzi, živnostenskú činnosť ukončila k 5.3.2011, hoci bola trestným
rozkazom Okresného súdu Poprad č. 6T 132/2012 zo dňa 2.10.2012, právoplatným dňa 16.10.2012
odsúdená za prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Tr. zák., čím jej za uvedené obdobie
vznikol dlh na výživnom pre P. F., nar. X.XX.XXXX, bytom F. - Q., D. XXXX/XX vo výške 5.100,- eur,
pretože

trestnosť činu zanikla.



o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom uznal okresný súd obž. U. F. za vinnú  z prečinu zanedbania povinnej výživy
podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b), c) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. j) Trestného zákona
na tom skutkovom základe, že
- ako matka detí P. F., nar. X.X.XXXX, študenta Gymnázia, Kukučínova F. a maloletých detí Y.,
nar. XX.XX.XXXX a Q., nar. X.X.XXXX, hoci jej vyživovacia povinnosť vyplýva priamo zo Zákona o
rodine a rozsudkom Okresného súdu Poprad č. 20C 72/2009-23 zo dňa 9.10.2009, právoplatným dňa
22.12.2009, bola zaviazaná prispievať na výživu P. sumou 60,- eur mesačne,na výživu Y. sumou 50,-
eur mesačne, vždy do 15-teho dňa toho - ktorého mesiaca vopred, k rukám otca detí P. F., počnúc dňom
právoplatnosti rozsudku a rozsudkom Okresného súdu Poprad č. 15P 124/2011-19 zo dňa 28.10.2011,
právoplatným dňa 19.12.2011 bola zaviazaná prispievať na výživu Y. sumou 70,- eur mesačne počnúc
dňom právoplatnosti rozsudku, ktoré výživné je splatné vždy do 15-teho dňa toho - ktorého mesiaca
vopred k rukám otca P. F., následne rozsudkom Okresného súdu Poprad č. 10P 196/2012-61 zo dňa
27.5.2013, právoplatným dňa 20.7.2013 bola maloletá Q. zverená do osobnej starostlivosti otca P. F.
a matka U. F. bola zaviazaná platiť na ňu výživné v sume 70,- eur mesačne, a to vždy o 15-teho dňa
každého mesiaca vopred k rukám otca, počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku, túto svoju vyživovaciu
povinnosť úmyselne v F., okres F. ani inde neplní na P. a Y. od 17.10.2012 až do 23.2.2015, na Q. od
20.7.2013 až do 23.2.2015, pričom nebola evidovaná ako uchádzačka o zamestnanie a nepoberala
dávky a príspevky v hmotnej núdzi, živnostenskú činnosť ukončila k 5.3.2011, hoci bola trestným
rozkazom Okresného súdu Poprad č. 6T 132/2012 zo dňa 2.10.2012, právoplatným dňa 16.10.2012
odsúdená za prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Tr. zák., čím jej za uvedené obdobie
vznikol dlh na výživnom pre P. F., nar. X.XX.XXXX, bytom F. - Q., D. XXXX/XX vo výške 5.100,- eur.

Za to jej podľa § 207 ods. 3 Tr. zákona, § 38 ods. 2 Tr. zák. uložil trest odňatia slobody vo výmere 15
mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. obžalovanú na výkon uloženého trestu odňatia slobody zaradil do
ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Proti tomuto rozsudku podala obžalovaná v zákonom stanovenej lehote odvolanie, ktoré odôvodnila tým,
že absolútne nesúhlasí s týmto rozsudkom.

Na základe podaného odvolania  preskúmal krajský súd v zmysle ust. § 317 ods.1 Tr. por. zákonnosť a
odôvodnenosť všetkých výrokov rozsudku, proti ktorým  podala  odvolateľka  odvolanie,  ako  aj  konanie
napadnutým  výrokom rozsudku predchádzajúce, pričom dokazovanie v priebehu verejných zasadnutí
aj doplnil a dospel k nasledovným zisteniam a záverom.

Prvostupňový súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že vykonaným dokazovaním mal
jednoznačne preukázané, že obžalovaná v období ako je uvedené v obžalobe neplatila výživné tak,
ako jej toto bolo určené súdom, pričom obranu matky, že maloleté deti počas stíhaného obdobia sa
prevažne zdržiavali u nej, dospel k záveru, že obžalovaná svoju vyživovaciu povinnosť k deťom si
neplnila spôsobom ako jej to ukladajú právoplatné rozhodnutia súdu a neuhradila z dlžnej sumy žiadnu
sumu. Obrana, že deti boli u nej, sa vzťahuje len k maloletým deťom Y. a Q. a nie k synovi P., vo vzťahu
ku ktorému je nesporné, že tento sa vo výchovnom prostredí matky po rozvode manželstva rodičov
nezdržiaval, ale naopak zdržiaval sa vo výchovnom prostredí otca. Tvrdenia obžalovanej o tom, že
deti boli a stále sú u nej vykonaným dokazovaním boli vyvrátené a súd tieto považoval za tendenčné
a zavádzajúce. Okresný súd ďalej mal za nesporné, že tak mal. Y., ako aj mal. Q. majú silný citový
vzťah k obom rodičom, čo v priebehu obdobia, ktoré súvisí s trestným stíhaním obžalovanej sa premietlo
aj do toho, že ich pobyt u matky bol v širšom rozsahu, než v rozsahu upravenom v súdnom konaní
súvisiacom s otázkou styku matky s deťmi. V žiadnom prípade však styk detí s matkou nie je možné
považovať za rozsah totožný s osobnou starostlivosťou o deti. Ďalej konštatoval, že obžalovaná nemá
vlastný príjem a nesnaží sa takýto príjem mať, finančne je odkázaná na svojho priateľa. Následne
prvostupňový súd uzavrel, že je nesporné, že forma a rozsah akou obžalovaná plnila svoju vyživovaciu
povinnosť k maloletým deťom nezodpovedá kritériám plnenia vyživovacej povinnosti tak, ako boli určené



rozhodnutiami súdu a z jej strany nejde o riadne plnenie vyživovacej povinnosti, na základe čoho
považoval trestnú činnosť obžalovanej v celom rozsahu za preukázanú.

Odvolací súd z obsahu spisu zistil, a to predovšetkým z výpovede poškodeného P. F., že za časť
inkriminovaného stíhaného obdobia mu malo byť vyplácané náhradné výživné zo strany Úradu práce,
sociálnych vecí a rodiny. Tak prvostupňový súd, ako predovšetkým aj orgány činné v trestnom konaní sa
touto skutočnosťou vôbec nezaoberali a túto výšku ani nevyčíslili v podanej obžalobe, či v napadnutom
rozsudku. Ďalej je potrebné uviesť, že syn P. F. nadobudol dňa 3.3.2014 plnoletosť, preto výživné už
nebolo možné platiť k rukám otca P. F., ale od nadobudnutia plnoletosti P. F. bola matka povinná platiť
k rukám plnoletého syna. Keďže P. F. využil svoje právo a vo veci nevypovedal, nebolo ustálené, či si
obžalovaná vyživovaciu povinnosť vo vzťahu k nemu plnila. Sporným ďalej bolo aj to, že obžalovaná
tvrdila, že v čase, keď podľa súdneho rozhodnutia boli deti zverené do jej výchovy, poškodený P. F. jej
taktiež bežné výživné na zverené deti vôbec neplatil. Taktiež nebolo jednoznačne a bez akýchkoľvek
pochybností preukázané, v akom období, v akom rozsahu sa deti nachádzali u matky a v akom u otca.
V každom prípade však obžalovaná na verejnom zasadnutí na Krajskom súde v Prešove konanom dňa
18.5.2017 predložila doklad o tom, že uhradila výživné vo výške 5100,- eur na účet otca detí P. F..

Krajský súd pri zisťovaní splnenia podmienok uvedených v § 86 písm. a/ Tr. zák. môže vychádzať
nanajvýš zo sumy určenej vo výroku napadnutého rozsudku, keďže odvolanie bol podané len v prospech
obžalovanej a výživné v takom rozsahu, ako je vo výrokovej časti napadnutého rozsudku uvedené,
teda vo výške 5.100,- eur obžalovaná nepochybne uhradila. Uvedená skutočnosť vyplýva z písomného
oznámenia poškodeného P. F., ktorý bol krajskému súdu doručený dňa 25.5.2017.

Z ust. § 122 ods.13 Tr. zák. plynie, že v prípade trestného činu zanedbania povinnej výživy podľa
§ 207 Tr. zák. ide o pokračovanie konania až do doby kým je vyhlásený rozsudok súdu prvého
stupňa alebo pokiaľ sa súd druhého stupňa neodobral na záverečnú poradu. Keďže odvolanie nebolo
podané prokurátorom v neprospech obžalovanej, je za čas spáchania skutku potrebné posudzovať deň
rozhodovania prvostupňového súdu a k tomuto dňu aj vyčísliť výživné.

Ak obžalovaný pokračuje v zavinenom neplnení vyživovacej povinnosti podľa § 207 Tr. zák. aj po
vyhlásení rozsudku súdu prvého stupňa a odvolacie konanie prebieha len na základe odvolania
podaného výlučne v jeho prospech, nemôže odvolací súd aplikovať ustanovenie § 122 ods. 13, veta
druhá, Tr. zák. Došlo by tým k porušeniu zákazu „refomatio in peius“, ako zásady spravodlivého procesu
vyjadrenej v § 322 ods. 3, vete druhej, Tr. por., v zmysle ktorej sa zmena k horšiemu môže prejaviť
najmä v skutkových zisteniach, napr. vo väčšom rozsahu spáchanej trestnej činnosti, v použitej právnej
kvalifikácii, v druhu a výmere trestu, v druhu a forme ochranného opatrenia.

V priebehu odvolacieho konania obžalovaná uhradila dlžné výživné v sume uvedenej v napadnutom
výroku rozsudku okresného súdu, teda v sume 5.100,- eur, ktoré zaslala na účet otca detí. Neplnenie
povinnej výživy zo strany obžalovanej
nemalo trvalo nepriaznivé dôsledky, keďže to uviedol otec maloletých detí P. F., a preto podľa názoru
krajského súdu došlo k zániku trestnosti v zmysle ust. § 86 písm. a/ Tr. zák.

Vzhľadom na túto skutočnosť, teda že obžalovaná zaostalé výživné uhradila skôr, než sa odvolací súd
odobral na záverečnú poradu a čin nemal trvalo nepriaznivé dôsledky, došlo k zániku trestnosti v zmysle
ust. § 86 písm. a/ Tr. zák. Krajský súd teda neskúmal, či bolo dlžné výživné uhradené aj príslušnému
úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, keďže z rozsudku prvostupňového súdu, ako aj z obžaloby
plynie, že dlžné výživné obžalovaná mala uhradiť otcovi a obžalovaná sa týmito, či už obžalobou, alebo
rozsudkom, spravovala pri úhrade dlžného výživného. Pokiaľ by krajský súd považoval za potrebné
skúmať, či došlo aj k úhrade výživného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny podľa § 86 písm. b/ Tr. zák.,
toto by bolo v neprospech obžalovanej, keďže táto sa dostala do postavenia, že zrejme mala uhradiť
výživné, ktoré bolo vyplácané úradom práce, sociálnych vecí a rodiny, nepriaznivejšieho, v dôsledku
či už rozsudku prvostupňového súdu a obžaloby, ktoré sa nezaoberali tým, že dlžné výživné malo byť
uhrádzané úradom práce, sociálnych vecí a rodiny.



Keďže obžalovaná zaplatila dlžné výživné tak, ako toto bolo vyčíslené prvostupňovým súdom k rukám
otca, ako to uviedol prvostupňový súd a obžaloba, obžalovanú podľa § 285 písm. f/ Tr. por. spod obžaloby
oslobodil.

Poučenie:

Proti  tomuto  rozsudku  ďalší  riadny  opravný  prostriedok  nie  je
prípustný.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "6T/97/2014", "guid": null, "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}