{"guid": "ceb94469-2897-49ec-b010-b350f3a0d4d5:65101da0-7c02-4d5e-a984-c1fcc980a472", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2017:8715204547.1", "spisova_znacka": "18CoE/13/2017", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 18CoE/13/2017 z 26. 4. 2017", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Prešov z 26. apríla 2017, sp. zn. 18CoE/13/2017, ECLI:SK:KSPO:2017:8715204547.1", "identifikacne_cislo": "8715204547", "sud": {"guid": "sud_155", "nazov": "Krajský súd Prešov", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-presov"}, "sudca": "JUDr. Peter Chovanko", "sudca_id": 399, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-peter-chovanko-399", "datum_vydania": "2017-04-26", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Exekúcia a výkon rozhodnutí"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "nazov": "§ 387 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-2", "nazov": "§ 387 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-387"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/65101da0-7c02-4d5e-a984-c1fcc980a472", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2017:8715204547.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSPO:2017:8715204547.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSPO:2017:8715204547.1/text", "citacie_n": 1, "text": "Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 18CoE/13/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8715204547
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 04. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniela Babinová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8715204547.1

Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Daniely Babinovej a členov
senátu JUDr. Mariany Muránskej a Mgr. Miloša Koleka v exekučnej veci oprávneného: BENCONT
INVESTMENTS s.r.o., Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 36 432 105, právne zast. advokátkou:
JUDr. Veronika Kubriková, PhD., Martinčekova 13, 821 01 Bratislava, proti povinnému: R. I., nar.
XX.XX.XXXX, L. B., V. T. 5, o vymoženie 136,37 eur s príslušenstvom a trov exekúcie, o odvolaní
oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Poprad č.k. 15Er/247/2015-23 zo dňa 15.03.2016, takto
jednohlasne

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e  uznesenie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Poprad (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým uznesením žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.

2. Vychádzal zo zisteného, že v danom prípade sa medzi účastníkmi jedná o spotrebiteľský právny
vzťah, na ktorý je potrebné aplikovať spotrebiteľské právo. Konštatoval  že zmluva o poskytnutí
flexipôžičky, ktorú účastníci uzavreli dňa 14.06.2006, má formu spotrebiteľskej zmluvy, z dôvodu, že
právny predchodca oprávneného je nepochybne dodávateľom, keďže podľa výpisu z obchodného
registra je predmetom jeho obchodnej činnosti, okrem iného, poskytovanie úverov a povinnému bol na
základe zmluvy o úvere poskytnutý úver, pričom z listinných dôkazov nevyplýva, žeby povinný zmluvu
uzavrel za účelom podnikania, resp. pri výkone podnikateľskej činnosti. Súčasťou formularovej zmluvy o
úvere je rozhodcovská doložka, podľa ktorej je spotrebiteľ nútený podrobiť sa rozhodcovskému konaniu
na rozhodcovskom súde, ktorého právomoc je založená touto rozhodcovskou doložkou. Predmetná
rozhodcovská doložka je preto nekalá a v zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka neprijateľná.
Táto rozhodcovská doložka bráni tomu, aby na základe nej vydaný rozhodcovský rozsudok mohol
byť exekučným titulom na udelenie poverenia na vykonanie exekúcie pre exekútora a preto súd prvej
inštancie zamietol žiadosť  súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, pre rozpor
zo zákonom.

3. Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený v zákonom stanovenej lehote odvolanie a navrhol, aby
príslušný súd uznesenie súdu prvej inštancie zmenil tak, že žiadosti súdneho exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie vyhovuje, alternatívne, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil
a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Odvolanie odôvodnil tým, že súd dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci, čím bola účastníkovi odňatá možnosť konať pred súdom. Je
toho názoru, že súd prekročil zákonné limity pre skúmanie žiadosti o vydanie poverenia, a to skúmaním
iných listín ako pripúšťa znenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, a zákonné limity pre skúmanie
exekučného titulu podľa § 45 ods. 1,2 zákona o rozhodcovskom konaní a prekážky rozsúdenej veci, a to
skúmaním rozhodcovskej doložky. Vzhľadom na to, že právoplatný rozhodcovský rozsudok má rovnaké



právne účinky ako rozsudok všeobecného súdu, má ním byť exekučný súd viazaný rovnako. Exekučný
súd preto nemá oprávnenie skúmať materiálnu správnosť rozhodcovského rozsudku, rozhodcovské
konanie, ani zmluvu, na základe ktorej bol tento vydaný, keďže doručený rozhodcovský rozsudok,
ktorý už nemožno preskúmať podľa § 37, má pre účastníkov rozhodcovského konania rovnaké účinky
ako právoplatný rozsudok súdu (§ 35 Zákona o rozhodcovskom konaní). Poukázal na to, že právny
predchodca oprávneného postupoval v súlade s § 93b zákona o bankách, ktorý jej ukladá povinnosť
ponúknuť klientovi návrh rozhodcovskej doložky s tým, že v predmetnom bode je klientovi daná možnosť
neprijať túto zákonom stanovenú ponuku. Súd prvej inštancie konštruovaním nového právneho stavu
bez účasti oprávneného a odňatím možnosti vyjadriť sa k vykonaným dôkazom a skutkovému stavu
odňal oprávnenému možnosť konať pred súdom.  Poukázal tiež na nemožnosť aplikácie Smernice 93/13/
EHS a rozsudkov Súdneho dvora EÚ, ako aj na neprimerané zvýhodňovanie povinného pred exekučným
súdom na základe jeho postavenia.

4. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní  (§ 34  zákona
č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, ďalej len „C.s.p“) v zmysle zásad uvedených v § 470
ods.1 a 2 C.s.p., vzhľadom na včas podané odvolanie (§ 362 ods. 1 C.s.p.), preskúmal napadnuté
rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. C.s.p.,
bez nariadenia pojednávania (§ 385  C.s.p. a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného
nie je dôvodné.

5. Rozhodujúcou právnou otázkou, ktorú správne súd prvej inštancie prioritne riešil, je otázka
platnosti rozhodcovskej doložky. Platné uzavretie rozhodcovskej doložky je základnou a nevyhnutnou
podmienkou, bez ktorej nie je daná právomoc rozhodcovského súdu vo veci konať.

6. Vzhľadom na povahu a význam všeobecného záujmu, na ktorom sa zakladá ochrana spotrebiteľov,
ktorú smernica 93/13 zabezpečuje, jej článok 6 musí byť považovaný za ustanovenie, ktoré je
rovnocenné s vnútroštátnymi pravidlami, ktoré v rámci vnútroštátneho právneho poriadku majú právnu
silu noriem verejného poriadku (rozsudok Asturcom Telecomunicaciones, bod 52). Z uvedeného
predovšetkým vyplýva, že ak vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na nútený výkon právoplatného
rozhodcovského rozhodnutia, musí podľa vnútroštátnych procesných pravidiel aj bez návrhu preskúmať
rozpor rozhodcovskej doložky s vnútroštátnymi predpismi v oblasti verejného poriadku, musí takisto
preskúmať aj bez návrhu nekalú povahu tejto doložky v súvislosti s článkom 6 uvedenej smernice
hneď po tom, ako je súd oboznámený s právnymi a skutkovými okolnosťami potrebnými na tento účel
(uznesenie Súdneho dvora C-76/10 - Pohotovosť s.r.o. / Iveta Korčkovská, bod 50, 51).

7. Odvolací súd konštatuje, že exekučný súd je podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku o.i.
povinný skúmať súlad exekučného titulu so zákonom. Súd teda neskúma vecnú správnosť vydaného
rozhodcovského rozsudku, ale jeho súlad so zákonom. Pri existencii rozhodcovského rozsudku ako
exekučného titulu v spotrebiteľských veciach súd skúma, či rozhodcovskému orgánu, ktorý rozhodnutie
vydal, bola daná právomoc vo veci konať. V prípade zistenia nedostatku v tomto smere, t.j. pri
zistení neplatnosti rozhodcovskej zmluvy, resp. rozhodcovskej doložky, je namieste konštatovať rozpor
rozhodcovského rozsudku so zákonom, znamenajúci materiálnu nevykonateľnosť takéhoto exekučného
titulu. Toto spolu s princípom dôslednej ochrany práv spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom
vzťahu dáva podklad pre taký postup exekučného súdu v konaní, ktorý mal za následok neudelenie
poverenia.

8. Najvyšší súd Slovenskej republiky už vo viacerých rozhodnutiach konštatoval oprávnenie exekučného
súdu preskúmať existenciu rozhodcovskej zmluvy. Vo veci 3Cdo 146/2011 najvyšší súd judikoval,
že cit.: ,,Pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok
rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať, či rozhodcovské konanie
prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Ak nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy,
nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský
rozsudok. Pri riešení otázky, či rozhodcovský rozsudok vydal rozhodcovský súd s právomocou prejednať
daný spor, nie je exekučný súd viazaný tým, ako túto otázku vyriešil rozhodcovský súd.  Exekučný súd
je povinný zamietnuť žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, ak už
pri postupe podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyjde najavo existencia relevantnej okolnosti, so
zreteľom na ktorú je nútený výkon rozhodnutia neprípustný“. Obdobne porov. aj uznesenie Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky vo veci 6Cdo 143/2011,  2Cdo 245/2010, uznesenia Ústavného súdu



Slovenskej republiky vo veciach IV. ÚS 55/2011, IV. ÚS 60/2011 a nález Ústavného súdu Českej
republiky sp. zn. II. ÚS 2164/10 zo dňa 1.11.2011.

9. Odvolací súd nevidí žiadny dôvod na to, aby sa uvedené závery nemali vzťahovať aj na stav, keď
rozhodcovský rozsudok bol založený na neprijateľnej rozhodcovskej doložke v spotrebiteľskej zmluve,
pretože  podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka  účinného v čase uzavretia zmluvy o poskytnutí
flexipôžičky zo dňa 14.06.2006 je neprijateľná zmluvná podmienka neplatná, a teda nevyvoláva právne
účinky obdobne ako keď rozhodcovskej zmluvy niet (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
sp. zn. 6Cdo 1/2012).

10. Pre rozhodnutie odvolacieho súdu v predmetnej veci má zásadný význam skutočnosť, že
výhradná rozhodcovská doložka koncipovaná ako súčasť Zmluvy o poskytnutí flexipôžičky, bod II.5 a
zároveň ako neoddeliteľná súčasť Všeobecných obchodných podmienok VÚB, a.s. na poskytovanie
spotrebných úverov fyzickým osobám-občanom, časť IX, bod 3, ktoré tvoria prílohu Zmluvy o poskytnutí
flexipôžičky, podľa ktorej spory zo zmluvy o úvere budú rozhodované v rozhodcovskom konaní Stálym
rozhodcovským súdom Asociácie bánk nebola platne uzavretá, a teda ako taká nebola spôsobilá založiť
právomoc rozhodcovského súdu. Platné uzavretie rozhodcovskej zmluvy, resp. rozhodcovskej doložky
je základnou a nevyhnutnou podmienkou, bez ktorej nie je daná právomoc rozhodcovského súdu vo
veci konať.

11. Odvolací súd nevidí dôvod na odklon od spoločného stanoviska občianskoprávneho a
obchodnoprávneho kolégia Krajského súdu v Prešove z 27.9.2010, v zmysle ktorého „zmluvná
podmienka v štandardnej formulárovej zmluve uzavretej po 31. 12. 2007 alebo vo všeobecných
obchodných podmienkach inkorporovaných do takejto zmluvy, ktorá nebola spotrebiteľom individuálne
dojednaná a ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom
konaní, bráni tomu, aby na základe nej vydaný rozhodcovský rozsudok na návrh dodávateľa mohol byť
exekučným titulom na udelenie poverenia pre exekútora. O takúto zmluvnú podmienku ide aj vtedy, ak
síce spotrebiteľ podľa nej má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a štátnym súdom, ale ak by podľa
takejto doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený podrobiť
sa rozhodcovskému konaniu alebo podať návrh na štátnom súde, ak by chcel zabrániť rozhodcovskému
konaniu. Súdu nič nebráni postupovať obdobne aj za stavu,  že zmluva bola uzavretá pred 1. januárom
2008“.

12. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzatvorenia zmluvy o úvere,
spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka\").

13. Ustanovenie § 53 ods. 4 písm. r)  zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník bolo upravené v
Občianskom zákonníku  až od 1.1.2008, a teda nie je aplikovateľné na predmetnú vec. Spotrebiteľská
zmluva bola uzavretá dňa 14.06.2006. Na veci to však nič nemení, pretože súdu nič nebráni judikovať
nekalosť rozhodcovskej doložky podľa generálnej klauzuly podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka
zakotvenej do zákona od 1.4.2004.

14. Bez pochýb možno konštatovať, že obmedzenie možnosti spotrebiteľa brániť si svoje práva pred
nezávislým súdom, spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa.  Ide o podmienku, ktorú odvolací súd s poukazom na § 53 ods. 1 Občianskeho
zákonníka považuje za neprijateľnú, a preto neplatnú.

15. S oprávneným nie je možné súhlasiť, že v danom prípade išlo o naplnenie § 93b zákona č. 483/2001
Z.z. o bankách (ďalej len „Zákona o bankách“):

16. Podľa ust. § 93b ods. 1 a 2 Zákona o bankách účinnom v čase uzavretia zmluvy, banky a
pobočky zahraničných bánk sú povinné ponúknuť svojim klientom neodvolateľný návrh na uzavretie
rozhodcovskej zmluvy o tom, že ich prípadné vzájomné spory z obchodov [ § 5 písm. i)] budú rozhodnuté
v rozhodcovskom konaní stálym rozhodcovským súdom zriadeným podľa osobitného zákona. Návrh
rozhodcovskej zmluvy podľa odseku 1 sú banky a pobočky zahraničných bánk povinné predložiť svojim
klientom najneskôr pri uzatváraní obchodu, na ktorý sa nevzťahuje už uzavretá rozhodcovská zmluva.
Klient nie je povinný prijať návrh rozhodcovskej zmluvy predložený podľa odseku 1; ak klient neprijme



návrh rozhodcovskej zmluvy predložený podľa odseku 1, tak prípadné spory z obchodu s takýmto
klientom sa riešia postupom podľa osobitných predpisov.

17. K námietke oprávneného o tom, že ponukou uzavrieť rozhodcovskú doložku banka len plnila
povinnosť vyplývajúcu z ust. § 93b Zákona o bankách v znení účinnom pri uzatváraní zmluvy, odvolací
súd uvádza, že zo znenia tohto ustanovenia vyplýva len povinnosť banky ponúknuť svojim klientom návrh
na uzavretie rozhodcovskej zmluvy. Zo znenia tohto ustanovenia však nevyplýva povinnosť zakotviť
rozhodcovskú doložku v obchodných podmienkach, ktorých obsah klient nemôže ovplyvniť, pričom
návrh na uzavretie rozhodcovskej doložky môže banka predložiť aj ako samostatný návrh, ktorý by
umožňoval v danom prípade spotrebiteľovi dojednať rozhodcovskú doložku individuálne.

18. Kvalifikačným kritériom pre záver, že nejde o individuálne vyjednanú zmluvnú podmienku je stav,
ak zmluvné podmienky boli vopred pripravené a nebolo možné meniť ich obsah, čo je daný prípad
(čl. 3 Smernice Rady 93/13 EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách). Takže aj
v predmetnej veci v celom rozsahu je súdna kontrola neprijateľnosti zmluvných podmienok v časti
rozhodcovskej doložky opodstatnená (uznesenie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 6CoE 66/2012).

19. Vopred pripravená zmluvná podmienka predmetnej zmluvy o úvere, ktorú nemožno meniť
individuálnym dojednaním svedčia o tom, že povinný ako spotrebiteľ nemal vôľu, ale ani možnosť si
rozhodcovskú doložku dojednať individuálne. Ak má byť rozhodcovská doložka právom akceptovateľná
ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná
vôľa vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo
konkrétna voľba znamená. Kritériom pre záver, že nejde o individuálne dojednanú rozhodcovskú
doložku je nepochybne forma uzavretej zmluvy, t.j. skutočnosť, že rozhodcovská doložka bola súčasťou
obchodných podmienok. Takúto rozhodcovskú doložku nemožno v žiadnom prípade považovať za
individuálne dojednanú.

20. Je treba zdôrazniť, že Európska únia vzhľadom na význam ochrany spotrebiteľa a v záujme vyššej
kvality života ľudí podporuje v rozhodcovských veciach zbavenie účinku rozhodcovského rozsudku v
záujme dosiahnutia ochrany spotrebiteľa pred neprijateľnými podmienkami, a to aj keď spotrebiteľ v
rozhodcovskom konaní nenamietal rozhodcovskú doložku s poukazom na tzv. geografickú neprijateľnosť
miesta konania (Rozsudok Súdneho dvora EÚ C-240/98 -C-244/98 Océano Grupo Editorial, tiež C-40/08
Asturcom).

21. Ak teda dojednanie ukladajúce spotrebiteľovi povinnosť podrobiť sa rozhodcovskému konaniu je pre
jeho neprijateľnosť neplatné, pre vykonanie exekúcie chýba základný predpoklad, a to právoplatný a
vykonateľný exekučný titul. Rozhodcovský súd totiž môže vec v rozhodcovskom konaní prejednať len
vtedy, ak medzi zmluvnými stranami bola v súlade s ust. § 3 zákona č. 244/2002 Z. z. uzatvorená platná
rozhodcovská zmluva o tom, že majetkové spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom
zmluvnom alebo inom právnom vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní pred jediným rozhodcom.
Bez takejto platnej zmluvy majúcej buď formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k
zmluve (§ 4 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z.), akýkoľvek rozhodcovský rozsudok nemôže byť podkladom
pre exekučné konanie.

22. K námietke oprávneného, že postupom exekučného súdu boli porušené procesné práva účastníka
konania a bola mu odňatá možnosť vyjadriť sa k postupu súdu pri preskúmavaní exekučného titulu,
odvolací súd uvádza, že postup exekučného súdu nie je v rozpore s procesnými právami oprávneného.
Obsah listín predložených oprávneným bol v tomto prípade postačujúci na objasnenie veci a na
dostatočné posúdenie skutkového stavu. Práva oprávneného neboli porušené a postupom súdu mu
nebola odňatá možnosť konať pred súdom. Oprávnený využil svoje právo podať proti rozhodnutiu súdu
odvolanie, čím tak vyjadril svoje námietky a nesúhlas so skutkovými zisteniami a právnym záverom
súdu prvej inštancie, ku ktorým dospel z predložených listinných dôkazov. Podanie odvolania proti
rozhodnutiu súdu prvej inštancie tak možno bezpochyby považovať za zhojenie namietaného porušenia
práva oprávneného vyjadriť sa vo veci (tiež nález Ústavného súdu Slovenskej republiky I. ÚS 38/2013
zo dňa 24.10.2013).

23. V zmysle judikatúry súdov vrátane európskeho súdu nie je nevyhnutné, aby na každý argument
strany (účastníka) bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia (porov. rozsudok Georgiadis proti



Grécku z 29.5.1997, sťažnosť č. 21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-III; rozsudok
Higginsová a ďalší proti Francúzsku zo dňa 19.02.1998, sťažnosť č. 20124/92, Zbierka rozsudkov
a rozhodnutí 1998-I; uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23.06.2004 sp. zn. III. ÚS
209/04). Odvolací súd pri vyslovení absolútnej neplatnosti rozhodcovskej doložky a z toho vyplývajúcej
absencie právoplatného a vykonateľného exekučného titulu nepovažoval za potrebné zaoberať sa
ďalšími odvolacími námietkami, ktoré nemohli spôsobiť zmenu právneho posúdenia veci.

24. Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie s osvojením si odôvodnenia ako vecne správne
potvrdil (§ 387 ods. 1, 2 C.s.p.). Ani odvolací súd nie je presvedčený, že by sa mal vykonať predložený
rozhodcovský rozsudok.

25. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je  prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "15Er/247/2015", "guid": "54e15b2b-e2f3-4f68-902f-98d0d31b63d1:716fef15-05d7-4111-b350-0f9cb22200c1", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:a06d04a3-594d-49af-951f-24cdc424cf44", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 38/2013", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 38/2013 z 24. 10. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-10-24", "citacie_n": 570, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a06d04a3-594d-49af-951f-24cdc424cf44"}, {"guid": "ussr:2606363c-8c99-4caf-8bcd-26a6717dff9a", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 60/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 60/2011 z 3. 3. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-03-03", "citacie_n": 3793, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2606363c-8c99-4caf-8bcd-26a6717dff9a"}, {"guid": "ussr:90fa83a3-a427-46f1-9799-7b24a214ff2a", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 55/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 55/2011 z 24. 2. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-02-24", "citacie_n": 11298, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:90fa83a3-a427-46f1-9799-7b24a214ff2a"}, {"guid": "ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 209/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 209/04 z 23. 6. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-06-23", "citacie_n": 17647, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc"}, {"guid": "b9c10230-4585-4fe7-929c-6204e5914f8b:69f5d675-e560-454e-8c82-3ccd24ca6b00", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2012:8811201277.1", "spisova_znacka": "6CoE/66/2012", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 6CoE/66/2012 z 26. 3. 2012", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2012-03-26", "citacie_n": 1512, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2012:8811201277.1"}, {"guid": "a266ee59-f6a4-4cee-993a-bf0203345f9e:6efab53a-3e6f-4351-8d3d-5797d725afdb", "ecli": null, "spisova_znacka": "15Er/247/2015", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Michalovce sp. zn. 15Er/247/2015 z 8. 1. 2018", "sud": "Okresný súd Michalovce", "datum_vydania": "2018-01-08", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/a266ee59-f6a4-4cee-993a-bf0203345f9e:6efab53a-3e6f-4351-8d3d-5797d725afdb"}], "citovane_v": [{"guid": "ceb94469-2897-49ec-b010-b350f3a0d4d5:7b576f94-ed39-4cde-96cd-628d4d65f842", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2017:8715204547.1", "spisova_znacka": "18CoE/13/2017", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 18CoE/13/2017 z 26. 4. 2017", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2017-04-26", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2017:8715204547.1"}]}