Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 3Co/92/2017 z 2. 10. 2017
Citácia: rozsudok Krajského súdu Prešov z 2. októbra 2017, sp. zn. 3Co/92/2017, ECLI:SK:KSPO:2017:8715207271.1
Krajský súd Prešov | 3Co/92/2017 | ECLI:SK:KSPO:2017:8715207271.1 | 2017-10-02 | Rozsudok
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/761a3aeb-df9e-4125-a07a-239f2a8545da
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2017:8715207271.1

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 3Co/92/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8715207271
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 10. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Šofranková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8715207271.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šofrankovej a členov
senátu JUDr. Antónie Kandravej a JUDr. Martina Barana v spore žalobkyne: V., zastúpený: Advokátska
kancelária JUDr. Igor Šafranko, advokát, so sídlom 089 01 Svidník, Sov. hrdinov 163/66, proti
žalovanému: POHOTOVOSŤ, s. r. o., IČO: 35 807 598, so sídlom 811 09 Bratislava, Pribinova 25, o
určenie neprijateľnej zmluvnej podmienky a o vydanie bezdôvodného obohatenia, o odvolaní žalovaného
proti rozsudku Okresného súdu Poprad zo dňa 06. 05. 2016, č. k. 7C/297/2015-96 takto jednohlasne

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e  rozsudok.

Žalobkyni sa vo vzťahu k žalovanému nepriznáva náhrada trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Poprad (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom zaviazal žalovaného
vydať žalobkyni bezdôvodné obohatenie 2 428,98 Eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Určil,
že zmluvná podmienka v zmluve o úvere č. XXXXXXXXX uvedená vo všeobecných obchodných
podmienkach o tej časti poplatku, ktorej zodpovedajú dve tretiny, zahrňujúce náklady na vypracovanie a
uzatvorenie zmluvy o úvere spolu so všetkou administratívou s tým spojenou, je neprijateľná. Zaviazal
žalovaného nahradiť žalobkyni trovy konania na účet právneho zástupcu žalobcu JUDr. Igora Šafranka
v sume 907,04 Eur v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

2. Vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že účastníci dňa 20. 12. 2011 uzavreli zmluvu o úvere
č. XXXXXXXXX, na základe ktorej žalovaný poskytol žalobkyni úver vo výške 400 Eur a žalobkyňa
sa túto čiastku zvýšenú o príslušný poplatok vo výške 340 Eur, zaviazala zaplatiť žalovanému v
10.mesačných splátkach. Súd  zistil, že žalobkyňa doposiaľ žalovanému zaplatila 2 828,89 Eur, pričom
zaplatená suma 548 Eur je uvedená priamo v návrhu na začatie rozhodcovského konania zo dňa 16.
06. 2014 a suma 2 280,89 Eur bola uhradená žalobkyňou na účet žalovaného dňa 27. 06. 2014. Zo
zmluvy o úvere nie je možné  zistiť, o aké administratívne plnenie sa jedná. Súd dospel k záveru,
že v konkrétnom prípade ide o hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa spočívajúceho v tom, že žalovaný si  nárokuje na poplatok za úkony, ktoré nie
sú zákazníkovi vopred známe, ani len svojim okruhom, kedy cena poplatku značne prevyšuje sumu,
ktorú má spotrebiteľ zaplatiť ako úrok a navyše je neprijateľné, aby poplatok za niečo ako technickú
podporu závisel na výške poskytnutého úveru. Žalovaný vôbec nevysvetlil, prečo žiada vyšší poplatok
od zákazníka, ktorý si požičiava vyššiu sumu ako od toho, ktorému požičiava menej. Súd dospel k
záveru, že zmluvná podmienka v úverovej zmluve o tej časti poplatku, ktorej zodpovedajú 2/3 zahrňujúce
náklady na vypracovanie a uzatvorenie zmlúv o úvere spolu s administratívou s tou spojenou predstavuje
neprijateľnú zmluvnú podmienku. Pokiaľ sa týka tvrdenia žalovaného, že nejde o vzťah dodávateľa a
spotrebiteľa, a to vzhľadom na to, že žalobkyni bol poskytnutý spotrebiteľský úver na výkon povolania,



teda nie na súkromnú potrebu, súd k tomu zaujíma nasledovné stanovisko: Z úverovej zmluvy zo dňa
20. 12. 2011 vyplýva, že je tam začiarknutá kolónka, že finančné prostriedky sú poskytnuté na výkon
povolania. Z výpovede svedkyne R. Q., dcéry žalobkyne,  na pojednávaní konanom dňa 26. 02. 2016
vyplýva, že v čase, keď jej matke bol poskytnutý úver 400 Eur bola už na dôchodku a nikde nepracovala.
Predtým pracovala riadne na pracovnú zmluvu ako upratovačka v škole a všetky potrebné pomôcky pre
výkon povolania jej poskytol zamestnávateľ. V čase uzatvárania zmluvy žalobkyňa mala XX . rokov, a
preto súd nepovažuje za objektívny údaj v zmluve, že úver bol žalobkyni poskytnutý na výkon povolania.

3. S poukazom na ust. § 52 Občianskeho zákonníka a § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o
spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení
niektorých zákonov, súd uzavrel, že úver poskytnutý žalobkyni sa považuje za bezúročný a bez
poplatkov. Žalobkyni bola na základe úverovej zmluvy poskytnutá suma vo výške 400 Eur a žalobkyňa
celkom uhradila žalovanému sumu 2 828,89 Eur. Pri závere o tom, že predmetný úver je potrebné
považovať za bezúročný a bez poplatkov, a pretože žalobkyňa uhradila žalovanému vyššiu sumu než na
akú mu vznikol nárok, je žalovaný povinný vydať žalobkyni bezdôvodné obohatenie vo výške 2 428,89
Eur predstavujúce rozdiel medzi poskytnutou sumou úveru 400 Eur a žalobkyňou uhradenou sumou 2
828,98 Eur.

4. Výrok o trovách konania odôvodnil ust. § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku.

5. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný namietajúc, že súd
prvej inštancie rozsudok nedostatočne odôvodnil najmä tým, že sa nevysporiadal s argumentáciu
žalovaného a iba nekriticky prevzal argumentáciu žalobcu, čím žalovanému odňal možnosť konať
pred súdom. Súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam a napokon rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci. Poukázal na neodstrániteľnú prekážku konania predstavujúcu existenciu veci rozhodnutej, na ktorú
je súd povinný prihliadať počas ktorejkoľvek časti konania. O platnosti zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX,
už bolo rozhodnuté dňa 28. 07. 2014 rozsudkom Stáleho rozhodcovská súdu spoločnosti Slovenská
rozhodcovská a. s., Bratislava a rozsudok nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť. Z rozhodcovského
rozsudku je zrejmé, že rozhodcovský súd posúdil zmluvu ako platný a odplatný právny úkon a na
jeho základe priznal žalovanému voči žalobkyni plnenie. Ak bolo právoplatne rozhodnuté o povinnosti
plniť, tvorí výrok takéhoto rozsudku prekážku právoplatne rozhodnutej veci vo vzťahu k predmetnému
konaniu, a preto súd mal konanie pre neodstrániteľný nedostatok podmienky konania zastaviť. Ďalej
poukázal, že zmluva bola uzatvorená v zmysle § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka, žalobkyňa
vstúpila do právneho vzťahu so žalovaným na základe vyhlásenia, že poskytnuté peňažné prostriedky
použije na výkon povolania, a teda nie pre svoju súkromnú potrebu. Z predmetnej definície spotrebiteľa
jasne vyplýva, že z hľadiska určenia jeho statusu je rozhodujúce, na aký účel bol spotrebiteľský
úver poskytnutý, a teda nie na aký účel boli poskytnuté peňažné prostriedky dlžníkom následne
použité. Ak bol teda úver na základe vyhlásenia dlžníka poskytnutý na účel povolania, nemôže ísť
o úver spotrebiteľský. Súd zmluvu nesprávne posúdil ako zmluvu spotrebiteľskú, pričom úver bol
poskytnutý na žiadosť žalobkyne za účelom povolania a tento účel bol zaškrtnutý v zmluve o úvere
zo dňa 20. 12. 2011. Odvolateľ k administratívnemu poplatku uviedol, že slovenské právo a slovenský
zákonodarca poplatok za spracovanie zmluvy nielenže pripúšťa, ale aj výslovne uvádza. V čase
uzatvorenia zmluvy o úvere neexistoval a nebol účinný žiaden všeobecne záväzný právny predpis, podľa
ktorého by bola stanovená maximálne prípustná výška úrokov za poskytnutie peňažných prostriedkov.
Možno teda vychádzať iba z ust. § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka podľa ktorého, ak predmetom
spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať
odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Pri
posudzovaní obdobných prípadoch sa prihliada najmä na finančnú situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru
zabezpečenia jeho záväzkov, objem poskytnutých peňažných prostriedkov a lehotu splatnosti. Dôkazné
bremeno v otázke primeranosti odplaty znáša žalobca a nie žalovaný. Žalobca musí preukázať, že
v čase uzatvorenia zmluvy o úvere, išlo o odplatu, ktorá výrazne (podstatne) vybočovala z trhového
priemeru odplát poskytovaných inými subjektmi poskytujúcimi financovanie z vlastných zdrojov tak,
ako žalovaný. Pokiaľ sa žalobca dovoláva údajov výlučne od bánk, koná v rozpore s ust. § 53 ods.
6 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého ako merítko je považovaná odplata obvykle požadovaná na
finančnom trhu, t. j. nielen bankami, ale aj inými účastníkmi finančného trhu. Navyše žalobca sa opiera
o úrokovú sadzbu stanovenú pre banky, ktorá je samozrejme nižšia. Správne by mal prihliadať na
úrokovú sadzbu stanovenú spoločne pre banky a ďalej  nebankové, lízingové a iné spoločnosti pod



ktoré spadá aj žalovaný. Prevýšenie takejto odplaty je možné a zákon zakazuje len také prevýšenie,
ktoré má charakter prevýšenia podstatného. Žalobcom tvrdenú neprijateľnosť poplatku nie je možné
vyvodiť ani zo samotného zákona o spotrebiteľských úveroch. Podľa čl. 9 ods. 10 novelizovaného
zákona o spotrebiteľských úveroch sa totiž veriteľovi zakazuje požadovať od spotrebiteľa úhradu
poplatkov, náhradu nákladov alebo inú odplatu za vedenie, evidenciu alebo správu spotrebiteľského
úveru alebo účtu, alebo zrušenie účtu, na ktorom je vedený spotrebiteľský úver a ktorého zriadenie
alebo vedenie je podmienkou poskytnutia spotrebiteľského úveru alebo poskytnutia spotrebiteľského
úveru za ponúkaných podmienok; to neplatí, ak ide o účet podľa § 708 - § 715 Obchodného zákonníka,
alebo o osobitnú službu, ktorá  nie je podmienkou úverového vzťahu a ktorej podmienkou poskytnutia je
písomný súhlas spotrebiteľa. Zákonodarca explicitne vymenúva poplatok alebo náhradu nákladov len za
vedenie, evidenciu, správu úveru, resp. účtu alebo jeho zrušenie, nie však poplatok za vypracovanie a
uzatvorenie zmluvy o úvere, z čoho výkladom a contrario vyplýva, že takýto poplatok je v zmysle zákona
o spotrebiteľských úveroch prípustný. Je teda zrejmé, že slovenské právo a slovenský zákonodarca
poplatok za spracovanie zmluvy nielenže pripúšťa, ale aj výslovne uvádza. Už len z toho dôvodu
je rozhodnutie súdu prvej inštancie nepoužiteľné. Žalovaný rázne odmieta, že zmluvná podmienka
uvedená v zmluve o úvere č. XXXXXXXXX, t. j „administratívny poplatok za administratívne náklady
na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere spolu so všetkou administratívou s
tým spojenou“ je neprijateľná zmluvná podmienka. Žalovaný je toho názoru, že žalobca na určení
bezúročnosti a bezpoplatkovosti zmluvy nemá naliehavý právny záujem. Poukázal na ust. § 137 písm. c)
CSP a uviedol, že v zmysle citovaného ustanovenia žalobcu zaťažuje dôkazné bremeno spočívajúce v
povinnosti preukázať, že na určení právneho vzťahu alebo práva v čase rozhodovania súdu má naliehavý
právny záujem. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie.

6. Odvolací súd v zmysle zásad ust. § 379, § 380 a § 381 Civilného sporového poriadku
preskúmal napadnutý rozsudok spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia
pojednávania a zistil, že odvolanie žalovaného nie je opodstatnené.

7. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny
právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach
nič nezmenilo odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia prvoinštančným
súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

8. Vo veci nie je možné stotožniť sa s tvrdením, podľa ktorého uzatvorená zmluva o úvere nie je zmluvou o
spotrebiteľskom úvere. Základnú charakteristiku spotrebiteľských zmlúv upravoval Občiansky zákonník
účinný v čase uzatvorenia zmluvy v ustanovení § 52. Podľa tohto ustanovenia spotrebiteľskou zmluvou
je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia
o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia  upravujúce právne vzťahy, ktorých
účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom.
Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto
ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná
v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá
pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo
inej podnikateľskej činnosti.

9. Základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je
vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Úver poskytnutý žalovaným túto
charakteristiku spĺňa. Súčasťou zmluvy o úvere boli bez akýchkoľvek pochybností všeobecné obchodné
podmienky úveru, ktoré žalobkyňa  ovplyvniť nemohla, nakoľko boli už vopred pripravené pre veľký počet
spotrebiteľov. Žalovaný má v predmete svojej činnosti poskytovanie úverov a v priebehu odvolacieho
konania nebolo žalovaným preukázané, aby úver poskytol žalobkyni za účelom výkonu obchodnej
činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti tejto účastníčky. S prihliadnutím  na možný výskyt zastierania
možného účelu uzatvorenia zmluvy má v prípade pochybnosti dôkazné bremeno na preukázanie
nespotrebiteľského charakteru dodávateľ. Existujúce pochybnosti treba odstrániť spôsobom známym
pre dôkazné konanie, čo znamená, že spotrebiteľský charakter musí byť preukázaný bezpečne
spôsobom nevzbudzujúcim odôvodnené pochybnosti. Bezpečným preukázaním nemôže v žiadnom
prípade byť len všeobecný, nič nehovoriaci údaj o poskytnutí úveru na výkon povolania, zamestnania,
resp. podnikania, ktorý neposkytuje odpoveď na otázku, aký konkrétny súvis má výkon povolania,



zamestnania, resp. podnikania s uzatvorením konkrétnej zmluvy a či dlžník pri uzatváraní zmluvy
konal v rámci svojej podnikateľskej činnosti. Túto dôkaznú povinnosť si žalovaný nesplnil, čo má na
posudzovanie právneho vzťahu vzniknutého medzi účastníkmi rovnaký vplyv ako keby v zmluve účel
uzatvorenia uvedený nebol.

10. V zmluve o úvere zo dňa 20. 12. 2011 okrem údajov potrebných na identifikáciu žalobkyne (meno
a priezvisko, bydlisko, dátum narodenia a rodné číslo) iné údaje uvedené nie sú. Podľa prehlásenia
obsiahnuté v zmluve finančné prostriedky žalobkyni boli poskytnuté na výkon povolania, pričom z
výpovede svedkyne R., matky žalobkyne, pred súdom prvej inštancie na pojednávaní konanom dňa
26. 02. 2016 jednoznačne vyplýva, že v čase uzavretia zmluvy o úvere, bola žalobkyňa dôchodkyňou,
poberala starobný dôchodok a nikde nepracovala. Predtým riadne pracovala na základe pracovnej
zmluvy ako upratovačka v škole a všetky potrebné pomôcky pre výkon povolania jej poskytoval
zamestnávateľ. Za takejto situácie záver o spotrebiteľskom charaktere zmluvy o úvere má oporu vo
vykonanom dokazovaní. Išlo teda bez akýchkoľvek pochybností o zmluvu o spotrebiteľskom úvere
uzatvorenú v súlade s ustanoveniami zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch.

11. Pokiaľ ide o poplatok za poskytnutie peňažných prostriedkov, 1/3-ina z neho mala predstavovať
dohodnutý úrok a zvyšné 2/3-iny zahŕňali ničím nešpecifikované náklady na vypracovanie a uzatvorenie
zmluvy o úvere spolu so všetkou administratívou s tým spojenou. Takáto špecifikácia nákladov je neurčitá
a teda neumožňujúca podrobiť uvedené dojednanie súdnej kontrole z hľadiska prijateľnosti dohodnutej
zmluvnej podmienky. Základnou podmienkou platnosti právneho úkonu vyžadovanou ust. § 37 ods. 1
Občianskeho zákonníka je jeho určitosť. Nedostatok určitosti spôsobuje absolútnu neplatnosť právneho
úkonu.

12. Okrem toho zmluva o úvere a všeobecné podmienky poskytnutia úveru sú listiny formulárové,
používané žalovaným pri uzatváraní úverových zmlúv s množstvom ďalších spotrebiteľov. Na
predtlačených tlačivách sa menia len údaje o spotrebiteľoch a výške poskytnutého úveru. Za takejto
situácie výška nákladov na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy mala byť v zásade rovnaká a nie meniť sa
v závislosti od výšky poskytnutého úveru. Ak žalovaný výšku týchto nákladov odvádza od výšky úveru, je
zrejmé, že týmto dojednaním len sledoval ďalšie navýšenie odplaty za poskytnutie úveru s cieľom vyhnúť
sa kontrole jej primeranosti, čo rozhodne nemožno hodnotiť ako konanie v súlade s dobrými mravmi.

13. Zákaz konať v rozpore s dobrými mravmi v čase uzatvorenia zmluvy bol obsiahnutý v zákone
č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. Podľa ust. § 4 ods. 8 tohto právneho predpisu predávajúci
nesmie konať v rozpore s dobrými mravmi. Konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na účely tohto
zákona rozumie najmä konanie, ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné
znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní
služby alebo môže privodiť ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a
praxe, využíva najmä omyl, lesť, vyhrážku, výraznú nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej
slobody.

14. Na kategóriu dobrých mravom treba osobitný dôraz klásť pri spotrebiteľských zmluvách. Pojem dobré
mravy Občiansky zákonník nedefinuje. Je tomu tak preto, lebo dobré mravy podliehajú spoločenskému
vývoju, ale tiež preto, že vo všetkých jednotlivostiach by bolo ťažké ich vystihnúť. Vo všeobecnosti však
možno hovoriť o pravidlách morálneho charakteru všeobecne platných v demokratickej spoločnosti, v
ktorej sa uplatňuje a presadzuje vzájomná slušnosť, ohľaduplnosť a vzájomné rešpektovanie. Je to v
podstate súhrn určitých etických a kultúrnych pravidiel v spoločnosti všeobecne uznávaných. Činnosť
namierenú proti uvedeným pravidlám možno označiť za činnosť proti dobrým mravom.

15. Aplikáciu ustanovenia § 3 Občianskeho zákonníka v otázke výšky odplaty nevylučuje  ani
ustanovenie § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzatvorenia zmluvy. Podľa tohto
ustanoveniam, ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie
odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery
v obdobných prípadoch. Pri posudzovaní obdobnosti prípadov sa prihliada najmä na finančnú situáciu
spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem poskytnutých peňažných prostriedkov
a lehotu splatnosti.



16. Uvedené ustanovenie ale nemožno vykladať tak, aby do odplaty obvykle požadovanej na finančnom
trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch sa zahrňovali  i údaje od tých subjektov finančného
trhu, ktoré poskytujú neprimerané až úžernícke úroky. Pripustenie takejto možnosti rozhodne nebolo
vôľou zákonodarcu a preto pre účely zistenia výšky obvyklej odplaty sa musí vychádzať z údajov
finančných inštitúcii poskytujúcich spotrebiteľské úvery za primeranú odplatu riadiac sa zásadou dobrých
mravov upravenou v ustanovení § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

17. Ustanovenie § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka patrí k právnym normám s relatívne neurčitou
hypotézou, t.j. k právnym normám, ktorých hypotéza nie je stanovená priamo právnym predpisom a
ktoré tak prenechávajú súdu, aby podľa svojho uváženia v každom jednotlivom prípade sám vymedzil
hypotézu právnej normy zo širokého, dopredu neobmedzeného okruhu okolností. Pri posudzovaní, či
konanie účastníka občianskoprávneho vzťahu je v súlade či v rozpore s dobrými mravmi, zákon výslovne
neurčuje z akých hľadísk má súd vychádzať. Rozhodnutie o tom, či sú splnené podmienky pre použitie
ustanovenia § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka alebo ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka je vždy
potrebné urobiť po starostlivej úvahe, v rámci ktorej musia byť zvážené všetky rozhodujúce okolností.

18. Pri dojednávaní odplaty koná v súlade s dobrými mravmi len ten veriteľ, ktorý požaduje primeranú
odplatu bez ohľadu na to, že dlžník uzatvára zmluvu v situácií pre neho nepriaznivej. V súlade s dobrými
mravmi je preto také konanie veriteľa, ktorý sa pri poskytnutí peňažných prostriedkov uspokojí, bez
ohľadu na to, v akej situácií sa nachádza dlžník, s primeranou výškou odplaty za užívanie poskytnutých
finančných prostriedkov a ktorý svoje voľné peňažné prostriedky mieni zhodnotiť obvyklým spôsobom.
Nie je možné neprihliadnuť na skutočnosť, že dlžník uzatvára zmluvu a dohodu o odplate často
práve z dôvodov svojej inak neriešiteľnej finančnej situácie. Nezodpovedá preto všeobecne uznávaným
vzťahom medzi ľuďmi, aby dlžník v takejto situácií poskytoval veriteľovi neprimeranú až úžernícku
odplatu. Neprimeranou a preto odporujúcou dobrým mravom je taká výška odplaty, ktorá podstatne
presahuje odplatu v dobe dojednania obvyklú, určenú najmä s prihliadnutím k odplatám uplatňovaným
bankami pri poskytovaní úverov alebo pôžičiek. Pri nebankových subjektoch, ktoré sú taktiež súčasťou
finančného trhu,  sa vzhľadom na vyššiu mieru rizika vo všeobecnosti dajú akceptovať vyššie odplaty,
rozhodne nie odplaty neprimerané. V zmluve dohodnutá odplata skrytá pod termín poplatok dosahuje
skoro výšku poskytnutého úveru. Ide o niekoľko násobne vyššiu odplatu v porovnaní s priemernou
odplatou uplatňovanou bankami  pri poskytovaní obdobných úverov alebo pôžičiek. Dohodnutá odplata
teda podstatne prevyšuje obvyklú odplatu a preto záver o neplatnosti dojednania o odplate pre rozpor s
dobrými mravmi podľa ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka má oporu vo vykonanom dokazovaní.

19. Pokiaľ ide o odvolaciu  námietku žalovaného vo vzťahu k odplate za poskytnutie úveru, argumentujúc
tým, že nesie vyššie podnikateľské riziko a žalobkyňa nepreukázala, aká bola obvyklá odplata za úvery
poskytované inými subjektmi poskytované financovanie z vlastných zdrojov, odvolací súd konštatuje, že
aj keď sa žalovaný snaží  odplatu za poskytnutý úver obhájiť podmienkami, resp. okolnosťami, za ktorých
poskytuje úvery spotrebiteľom, odvolací súd konštatuje, že ani za situácie, že žalovaný poskytuje úvery
za podmienky znášania podnikateľského rizika, ide o riziko vyplývajúce priamo zo základných znakov
podnikania a zároveň žalovaný nemôže očakávať ochranu svojich nárokov, ktoré sú zjavne v rozpore
so zákonom a ktorý sa musí uplatňovať a rešpektovať v rámci súkromnoprávnych vzťahov. Konanie
žalovaného v rozpore so zákonom a na ťarchu žalobkyne nemôže mať iný výsledok než ten, že súd
takéto právo neprizná.

20. Dôsledkom absolútnej neplatnosti dojednania o odplate je vznik povinnosti žalovaného vydať
žalobkyni bezdôvodné obohatenie získané plnením z neplatného právneho úkonu v zmysle zásad
uvedených v ust. § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka. Žalobkyňa z titulu poskytnutého úveru mala
žalovanému vrátiť len istinu úveru, teda sumu 400 Eur. Celkovo však žalobkyňa žalovanému zaplatila
čiastku 2 828,98 Eur, a preto rozdiel medzi touto sumou a istinou úveru vo výške 400 Eur predstavuje
bezdôvodné obohatenie žalovaného, ktoré musí žalobkyni vydať.

21. Vo vzťahu k výroku o určení neprijateľnosti zmluvnej podmienky je potrebné dodať, že už v inom
konaní vedenom na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 11C/42/2012 bola táto podmienka určená za
neprijateľnú zmluvnú podmienku. Stalo sa tak rozsudkom Okresného súdu Prešov zo dňa 13.9.2013
č.k. 11C/42/2012 - 46 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove zo dňa 21.8.2014 č.k.
5Co/219/2013 - 91. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na ustanovenie § 53a ods. 1 Občianskeho
zákonníka, podľa ktorého, ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, ktorá



sa uzatvára vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom
neovplyvňuje alebo vo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti
takejto podmienky alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky, dodávateľ je
povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým významom v zmluvách so
všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy, ak mu na základe takejto podmienky
súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané
finančné zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca dodávateľa.

22. K otázke prekážky rozhodnutej veci (res iudicata) odvolací súd uvádza, že rozhodcovský rozsudok
vydaný na základe neplatnej rozhodcovskej doložky nevytvára prekážku veci rozhodnutej a oprávnený
sa môže obrátiť na všeobecný súd, aby rozhodol o jeho nároku (uznesenie NS SR z 29. 01. 2015, sp.
zn. 3Cdo/27/2011).

23. K otázke naliehavého právneho záujmu odvolací súd konštatuje, že spotrebiteľ má právo, aby jeho
právne postavenie nebolo spochybňované trvajúcou existenciou neprijateľnej zmluvnej podmienky v
právnom vzťahu k dodávateľovi. Z tohto pohľadu nie je rozhodné, či dochádza k uplatneniu práv na
plnenie alebo či sa spotrebiteľ obráti na súd za účelom zabezpečenia stavu právnej istoty, t. j., aby nebol
obťažovaný hrozbou použitia podmienky, ktorej neplatnosť nikto neurčil. Na margo uvedeného odvolací
súd poukazuje aj na uznesenie NS SR sp. zn. 1MCdo/1/2009 zo dňa 31. 07. 2009.

24. Ďalšou odvolacou námietkou bolo, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je nedostatočne odôvodnené.
Je potrebné uviesť, že právo na určitú kvalitu súdneho rozhodnutia, ktorej súčasťou je aj právo strany
na dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia, je jedným z aspektov práva na spravodlivý proces. Z
judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, ako aj z rozhodnutí Ústavného súdu SR vyplýva, že tak
základné právo podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, ako aj právo podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru v sebe zahŕňajú
aj právo na rovnosť zbraní, kontradiktórnosť konania a odôvodnenie rozhodnutia (II. ÚS 383/2006);
právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého súdneho
procesu. Právo na spravodlivý proces je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia skutkový stav a po
výklade a použití relevantných právnych noriem rozhodnú tak, že ich skutkové a právne závery nie sú
svojvoľné, neudržateľné a nie sú prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov, ktoré by popreli zmysel
a podstatu práva na spravodlivý proces. Z odôvodnenia súdneho rozhodnutia (§ 220 ods. 2 CSP)
musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane
a právnymi závermi na strane druhej. Všeobecný súd by mal vo svojej argumentácií obsiahnutej v
odôvodnení rozhodnutia dbať tiež na jeho celkovú presvedčivosť, teda inými slovami povedané na to,
aby premisy zvolené v rozhodnutí rovnako ako závery, ku ktorým na základe týchto premís dospel, boli
pre širšiu právnickú, ale aj laickú verejnosť prijateľné, racionálne, ale v neposlednom rade aj spravodlivé
a presvedčivé. Všeobecný súd pritom musí súčasne vychádzať z materiálnej ochrany zákonnosti tak,
aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práva a oprávnených záujmov účastníkov (viď IV. ÚS 1/2002,
II. ÚS 174/04, III. ÚS 117/07).

25. Odvolací súd dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie spĺňa vyššie uvedené kritéria
pre odôvodnenie rozhodnutia v zmysle ust. § 220  ods. 2 CSP, a preto ho nemožno považovať za
nepreskúmateľný. Odôvodnenie rozsudku zodpovedá základnej štruktúre odôvodnenia rozhodnutia.
Následnosti jednotlivých častí odôvodnenia a ich obsahové (materiálne) náplne zakladajú súhrne ich
zrozumiteľnosť i všeobecnú interpretačnú presvedčivosť. Podľa názoru odvolacieho súdu súd prvej
inštancie jasne a dostatočne vysvetlil právne dôvody, pre ktoré žalobe žalobkyne, ktorým sa domáhala
vydania bezdôvodného obohatenia a určenia neprijateľnosti zmluvnej podmienky vyhovel.

26. Keďže súd prvej inštancie svoje rozhodnutie riadne a zrozumiteľne odôvodnil, odvolací súd postupom
vyplývajúcim z ust. § 387 ods. 1 a 2 CSP rozsudok ako vecne správny potvrdil.

27. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 255 ods.
1 CSP. Dôvodom takéhoto rozhodnutia o trovách bola skutočnosť, že úspešnej žalobkyni v súvislosti s
odvolacím konaním vo vzťahu k žalovanému žiadne trovy nevznikli a neúspešný žalovaný nemá nárok
na ich náhradu.

28. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v  pomere hlasov 3 : 0.



Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).