{"guid": "ab9b3dd4-13fa-4bbd-ad2b-cb00da317e8b:41fd2c80-6881-480e-ae67-82436c34947f", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2017:8716201044.1", "spisova_znacka": "21Co/263/2016", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 21Co/263/2016 z 25. 1. 2017", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Prešov z 25. januára 2017, sp. zn. 21Co/263/2016, ECLI:SK:KSPO:2017:8716201044.1", "identifikacne_cislo": "8716201044", "sud": {"guid": "sud_155", "nazov": "Krajský súd Prešov", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-presov"}, "sudca": "Štefan Huljak", "sudca_id": 1309, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/stefan-huljak-1309", "datum_vydania": "2017-01-25", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdené"], "oblast": ["Rodinné právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2005/36", "nazov": "ZoR", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/36", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/36-2005"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/41fd2c80-6881-480e-ae67-82436c34947f", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2017:8716201044.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSPO:2017:8716201044.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSPO:2017:8716201044.1/text", "citacie_n": 3, "text": "Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 21Co/263/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8716201044
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 01. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Antónia Kandravá
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8716201044.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Antónie Kandravej a členov
senátu JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Elišky Wagshalovej v právnej veci mal. R. D., nar. XX.XX.XXXX,
bytom Fr. T. XXX/XX, D., v zastúpení otca právne zastúpeneho Advokátskou kanceláriou Hudzík &
Partners s.r.o., Mnoheľova 830/15, Poprad, zastúpenej v konaní Úradom práce, sociálnych vecí a
rodiny Poprad, Hraničná 667/13, Poprad, proti rodičom: 1./ P. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom 1. mája
XXX, D. Teplica, X./ P. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom Fr. T. XXX/XX, D., právne zastúpenej Mgr. Luciou
Lorenčíkovou advokátkou Nám. Sv. Egídia 95, Poprad o prípustnosť zapretia otcovstva, o odvolaní otca
proti rozsudku Okresného súdu Poprad č.k.17C/33/2016-36 zo dňa 01.07.2016 takto jednohlasne

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e   sa rozsudok.

o d ô v o d n e n i e :

Predmet konania, argumentácia strán

1. Súd  prvej inštancie rozhodoval o prípustnosti zapretia otcovstva podľa § 96 ods.1 Zákona o rodine.
Maloletá R.  prostredníctvom zákonného zástupcu - otca žiadala, aby súd pripustil zapretie otcovstva,
ktoré svedčí otcovi zapísanému v jej rodnom liste.

2.  Matka maloletého dieťaťa navrhla zamietnuť návrh s poukazom na to, že zapretie otcovstva nie je
v záujme maloletého dieťaťa.

3. Kolízny opatrovník navrhol, aby bolo rozhodnuté v prospech maloletého dieťaťa.

Obsah napadnutého rozhodnutia

4. Okresný súd Poprad (ďalej len „súd prvej inštancie\") rozhodol rozsudkom č.k 17C/33/2016-36 zo dňa
01.07.2016 nasledovne: „I.  Návrh   zamieta. II.         Žiaden z účastníkov   nemá   nárok na náhradu
trov konania\".

5. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že skutkovo mal za preukázané, že mal. R. D. je zapísaná v
rodnom liste knihy narodení Matričného úradu Poprad vo zväzku XX, ročník XXXX, na strane XXX pod
poradovým číslom XXX, ako otec maloletého dieťaťa je zapísaný P. J., nar. XX.XX.XXXX, ako matka
P. D., nar. XX.XX.XXXX. Otec bol zapísaný do rodného listu na základe súhlasného vyhlásenia oboch
rodičov maloletého dieťaťa. Rozsudkom Okresného súdu Poprad vo veci sp. zn. 7C/18/2014 sa P. J.
domáhal určenia zapretia otcovstva k maloletej R. D.. Návrh bol zamietnutý z dôvodu, že uplynula 3-
ročná zákonná lehota na podanie návrhu na zapretie otcovstva odo dňa narodenia dieťaťa.



6. Prijal právny záver, že  vyslovenie prípustnosti zapretia otcovstva nie je v záujme maloletej R..
Otcovstvo k maloletej R. D. bolo určené súhlasným vyhlásením rodičov. Lehota na zapretie otcovstva v
zmysle § 93 ods. 1 zákona o rodine uplynula. Otec zapísaný v rodnom liste dieťaťa vyslovil pochybnosť o
tom, či je biologickým otcom dieťaťa, keď podľa neho matka dieťaťa sa v čase rozhodnom pre splodenie
dieťaťa intímne stýkala aj s inými mužmi. Sám ale potvrdil, že s matkou dieťaťa sa v čase rozhodnom
pre splodenie dieťaťa stýkal. Je zrejmé, že inštitút zapretia otcovstva zapísaný otec využil až v čase, keď
matka dieťaťa uplatnila nárok na výživné pre mal. dieťa. Zapísaný otec žiadnym spôsobom nepreukázal
dôvodnosť pochybnosti o tom, či je biologickým otcom dieťaťa. V konaní nebol preukázaný záujem
dieťaťa na prípustnosti zapretia otcovstva.

7. Poukázal na ustanovenia § 96 ods. 1 zákona č. 36/2005 o rodine, § 35 Civilného mimosporového
poriadku.

8. O trovách konania rozhodol podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku.

Obsah odvolania otca a vyjadrenia účastníkov k odvolaniu

9. Otec podal v zákonom stanovenej lehote proti rozsudku súdu prvej inštancie odvolanie. Navrhol,
aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil súdu prvej inštancie na opätovné rozhodnutie.
V odvolaní uviedol, že na základe viacerých okolností vyplývajúcich zo znaleckého dokazovania
a v odôvodnení uvedených v rozsudku má za to, že došlo k viacerým pochybeniam pri výkone
rozhodovacej právomoci súdu. Má za to, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva, dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam, zistený skutkový stav neobstojí pretože sú tu prípustné ďalšie prostriedky
procesnej obrany alebo procesného útoku, rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci. Súd v rámci procesu zisťovania skutkového stavu nesprávne zistil skutkový stav, ktorý
bol základom pre nesprávne rozhodnutie vo veci samej, čím uprel mal.  dieťaťu jedno zo základných
ľudských práv a to právo uvedené v článku 7 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa poznať svojich rodičov
a právo na ich starostlivosť. Súd zistil, že navrhovateľka má už 12 rokov a  od piatich  rokoch svojho veku
sa  nestretáva s otcom, ktorý je zapísaný v rodnom liste. Napriek tomu, že pri súčasných možnostiach,
kedy je možné s istotou potvrdiť, či je alebo nie je odporca biologickým otcom navrhovateľky súd
svojím procesným postupom odobral právo na spravodlivý proces a uprel právo maloletej poznať, či
je jej biologickým otcom odporca, a teda nesprávne posúdil všetky súvisiace okolnosti. Skutočnosť, že
odporcovia sa stýkali sexuálne v rozhodnom čase pre splodenie dieťaťa ešte nedáva súdu možnosť
konštatovať, že už vôbec nebol preukázaný záujem dieťaťa na to, aby bolo odmietnuté pokračovať v
procese a následne dokázať, že navrhovateľka a odporca sú, respektíve nie sú  biologickí príbuzní.
Postupom súdu bolo všetkým účastníkom odňaté právo na následné preukázanie pomocou  vedy,
analýzy pre DNA  preukázať biologický vzťah medzi navrhovateľkou a odporcom.

10. Kolízny opatrovník  sa k  odvolaniu  písomne vyjadril.  Navrhol, aby odvolací súd vo veci prípustnosti
zapretia otcovstva rozhodol v prospech maloletého dieťaťa.

11. Matka maloletého dieťaťa navrhla, aby bol potvrdený rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne
správny. Uviedla, že sa stotožňuje s rozsudkom, záver súdu je správny, keďže záujem maloletého
dieťaťa na tomto konaní nebol od počiatku daný a nebol ani preukázaný.

Hodnotenie odvolacieho súdu

12. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd\") ako súd odvolací po zistení, že odvolanie  bolo
podané včas, oprávnenou osobou - účastníkom konania  proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie
prípustné, preskúmal napadnuté rozhodnutie a konanie mu predchádzajúce, keď deň vyhlásenia
rozsudku bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli súdu a v elektronickej podobe na
webovej stránke súdu v ten istý deň ako sa vyvesil na úradnej tabuli a dospel k záveru, že rozsudok
súdu prvej inštancie  je vecne správny, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie v
zmysle § 387, ods. 1 zákona č. 160/ 2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP\").



13.  Súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností prijal
správny právny záver vo vzťahu k  neexistencii záujmu mal. R. na rozhodnutí súdu o prípustnosti zapretia
otcovstva.

14. Vo vzťahu  k odvolacím námietkam odvolateľa  odvolací súd uvádza nasledovné dôvody. Podľa
názoru odvolateľa súd prvej inštancie nesprávne zistil skutkový stav, ktorý následne bol základom pre
nesprávne rozhodnutie vo veci samej. Súd prvej inštancie vychádzal  zo skutkového stavu,  ktorý má
oporu vo vykonaných dôkazoch. Maloleté dieťa  sa narodilo XX.XX.XXXX.. Rozsudkom Okresného súdu
Poprad č.k  7C/18/2014 -21 bol  návrh  otca na zapretie otcovstva k  maloletej zamietnutý z dôvodu,
že uplynula trojročná zákonná lehota na podanie návrhu. Zrealizoval výsluch otca. Nie je možné prijať
záver tvrdený odvolateľom, že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam.

15. Neobstojí ani ďalšia námietka odvolateľa vo vzťahu  k nesprávnemu právnemu záveru. Súd
posudzoval  splnenie  základnej podmienky vyplývajúcej  zo zákona, či zapretie otcovstva  je v záujme
dieťaťa.

16. Podľa § 96 ods. 1 zákona č. 36/2005 o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len
„Zákon o rodine), ak je to potrebné v záujme dieťaťa a ak uplynula rodičom dieťaťa lehota ustanovená
na zapretie otcovstva, môže súd na návrh dieťaťa rozhodnúť o prípustnosti zapretia otcovstva. V tomto
konaní musí byť maloleté dieťa zastúpené kolíznym opatrovníkom.

Podľa § 96 ods. 1 rozhodovanie o prípustnosti zapretia otcovstva po uplynutí zapieracej lehoty zveruje
zákon  do rúk súdu. Hmotnoprávnou podmienkou začatia takéhoto konania je preukázanie potreby
záujmu dieťaťa na zapretí otcovstva.

17. V prejednávanej veci je nepochybné,  že otcovi zapísanému v rodnom liste dieťaťa uplynula lehota
na zapretie otcovstva. Súd  musí v konaní o prípustnosti zapretia otcovstva preskúmavať, či vyslovenie
zapretia  otcovstva bude v záujme maloletého dieťaťa i po uplynutí zákonom stanovenej lehoty. Návrh
za maloleté dieťa podal otec ako jeho zákonný zástupca podľa § 28 ods. 1 písm. b) a 31 ods. 1 zákona
o rodine. Súd prvej inštancie správne  akceptoval zákonné zastúpenie dieťaťa zapísaným otcom v
matrike  pre podanie návrhu na začatie konania. Správne skonštatoval, že uplynula rodičovi dieťaťa
lehota ustanovená na zapretie otcovstva. V ďalšom  správne zisťoval či je potrebné v záujme dieťaťa
vysloviť prípustnosť zapretia otcovstva.

18. Otcovstvo k maloletej R. bolo určené súhlasným vyhlásením zapísaného  rodiča v roku 2004. Ide
o prípad druhej domnienky otcovstva, ktorá sa uplatňuje až v prípade nesplnenia prvej a otcovstvo
podľa nej vzniká až na základe súhlasného vyhlásenia oboch rodičov (§ 90 ods. 1 zákona č. 36/2005
Z.z.). Otcovstvo je v takomto prípade založené na vedomom súhlasnom prejave vôle nielen otca, ale
i matky dieťaťa týkajúcom sa ich rodičovstva, t. j. vychádza z vedomého prijatia rodičovstva obidvomi
rodičmi. Prípustnosť zapretia otcovstva treba považovať za výnimočnú a je potrebné skúmať, či v prípade
maloletého dieťaťa ide o jeho skutočnú vôľu otcovstvo zaprieť a či nie je možné to zamieňať so záujmami
rodiča.  Vždy je potrebné  preskúmavať záujem dieťaťa či je  alebo nie je zapretie otcovstva v jeho
záujme. V súlade s ustanovením § 96 ods. 1 možno prijať záver, že záujem dieťaťa sa vymedzuje ako
záujem na usporiadaní takých rodinných vzťahov, ktoré by boli prospešné pre telesný, citový,  rozumový,
ale aj mravný vývoj dieťaťa. Záujem rodiča, ktorý je zapísaný v rodnom liste dieťaťa na  zapretí otcovstva
nesmie byť zohľadňovaný na úkor záujmov dieťaťa.

19. Otec vyslovuje pochybnosti  o svojom biologickom otcovstve  a  poukazuje na to, že matka  mala
v rozhodnom období pre splodenie dieťaťa  intímny vzťah aj s inými mužmi.  Správanie matky  má tiež
vyvolávať  dôvodné pochybnosti o jeho otcovstve.  Matka prestala hovoriť  maloletej o ňom  ako o otcovi.
S dieťaťom sa nestretáva už pomerne dlhú dobu.

20. Otec poukazuje na porušenie práva podľa článku 7 ods. 1 Dohovoru k tomuto  je potrebné  uviesť,
že z tohto ustanovenia priamo nevyplýva, že dieťa za každých okolností má povinnosť poznať svojich
biologických rodičov. Právo dieťaťa poznať svojich biologických rodičov podľa čl. 7 ods. 1 Dohovoru o
ochrane práv dieťaťa je vo všeobecnosti spojené s jeho právom na zabezpečenie jeho výchovy a výživy
biologickými rodičmi. Zodpovednosť predovšetkým biologických rodičov za zabezpečenie starostlivosti o



dieťa je v súlade so spoločnosťou, morálkou i právom v zásade akceptovaným princípom zodpovednosti,
podľa ktorého by mal každý jednotlivec niesť zodpovednosť za svoje konanie, ako aj následky z neho
vyplývajúce. Právo poznať svojich rodičov sa realizuje aj prostredníctvom ustanovenia § 96 ods. 1
Zákona o rodine, v ktorom sa realizuje právo dieťaťa podľa článku 7 ods. 1 Dohovoru.  Záujem dieťaťa
na poznaní svojich rodičoch je daný vždy, ibaže je to pre dieťa celkom zjavne neprospešné. Úlohou
súdu je preto vždy skúmať všetky okolnosti, z ktorých možno vyvodiť, či by zapretie otcovstva bolo
v záujme maloletého dieťaťa, pretože  jediným kritériom v konaní, kedy už uplynula zákonná lehota
pre zapretie otcovstva je záujem dieťaťa na zapretí otcovstva .  Otec  tvrdí, že v rozhodnom období
mala matka pomer aj s inými mužmi. Ďalej tvrdí, že vzhľadom na to, že matka zmenila svoje správanie,
nedochádza k stretávaniu sa  s dieťaťom.  Vychádzajúc  z obsahu rozsudku Okresného súdu Poprad
č.k 7C/18/2014 -21 a následne z rozsudku Krajského súdu v Prešove č. k 11Co 82/2014-46  vyplýva,
že otec sa o maloletú dlhodobo nezaujíma. Zapierať  otcovstvo začal až potom, čo matka  podala návrh
na úpravu práv a povinností k maloletému dieťaťu, keďže od jej narodenia  neprispel na jej výživu. Vo
svojej výpovedi pred súdom prvej inštancie uviedol, že sa s maloletou nestretáva od  jej piatich rokov,
má pochybnosti, či je alebo nie je otcom dieťaťa. V čase rozhodnom pre splodenie dieťaťa udržiaval
intímny vzťah s matkou dieťaťa, ale  matka mala vzťah intímny aj s inými mužmi,  čo mu v tom čase
nevadilo, lebo bol ženatý. Do roku 2013  neplatil výživné.

21. V prejednávanej veci je možné prijať záver,  že  existujú okolnosti, ktoré výrazne zoslabujú  záujem
dieťaťa na podanie návrhu na pripustenie  zapretia  otcovstva. Otec, ktorý je zapísaný v matrike uznal
otcovstvo napriek tomu, že vedel o tom, že matka mala  vzťahy intímne aj s inými mužmi (výslovne
mu to nevadilo, pretože bol ženatý), napriek tomu, že o tejto vážnej okolnosti mal vedomosť a mohol
predpokladať, že matka očakáva dieťa s iným mužom nepoprel svoje otcovstvo v zákonom stanovenej
lehote, aj keď  mohol vedieť,  že dieťa mohlo byť počaté aj s iným mužom. Priznáva, že  mu začalo
prekážať, že je zapísaný v matrike ako otec po tom, čo matka od neho žiadala výživné na maloleté dieťa.
V súčasnej dobe  nie je označený žiaden iný muž, ktorý by mohol byť biologickým otcom dieťaťa. Od
narodenia dieťaťa uplynula pomerne dlhá doba, existujú statusové  pomery a  je možné konštatovať,
že zmena, ktorá by bola vyslovená, by mohla mať aj negatívny vplyv  na ďalší vývoj na zabezpečenie
výchovy a výživy dieťaťa.

22. Odvolací súd konštatuje,  že zo všetkých zistených okolností prejednávanej veci, z  ich zhodnotenia,
vyplýva záver o neexistencii záujmu dieťaťa na usporiadaní rodinných vzťahov prostredníctvom inštitútu
návrhu na vyslovenie prípustnosti zapretia otcovstva. Z  viacerých rozhodnutí Európskeho súdu pre
ľudské práva (ďalej len  „ESĽP\" ) v zásade vyplýva, že po uplynutí zákonných lehôt na zapretie otcovstva
prevažujú záujmy dieťaťa na udržaní vytvorených rodinných väzieb nad záujmami otca na zosúladení
právnej situácie s biologickou realitou. Európsky súd pre ľudské práva podľa tohto pravidla postupuje
predovšetkým v prípadoch, ak sa preukáže, že sťažovateľmi neboli využité právne prostriedky zapretia
otcovstva v zákonnej lehote zo subjektívnych dôvodov (napr. Yildrim proti Rakúsku, Rasmussen proti
Dánsku a Kňákal proti Českej republike).

23. Nejde v tejto veci o situáciu, keď otec v zákonnej lehote nevedel o skutočnostiach, na základe ktorých
by mohol úspešne zaprieť otcovstvo.  Otec od momentu, keď sa o narodení dieťaťa dozvedel vedel,
že nie je otcom, resp. mal pochybnosti o otcovstve, ale nevyužil možnosť poprieť otcovstvo v zákonom
ustanovenej lehote. Neosvedčil žiadnu okolnosť, pre ktorú by sa mohlo javiť, že nemal dôvod pochybovať
o svojom otcovstve a že o skutočnostiach nasvedčujúcich tomu, že nie je otcom dieťaťa sa dozvedel
až po uplynutí ustanovenej lehoty a preto nemal k dispozícii účinný prostriedok nápravy na zapretie
otcovstva.

24. V prospech práva na ochranu stability rodinných vzťahov v záujme ochrany práv dieťaťa pred právom
právneho otca na zosúladenie jeho biologického a právneho otcovstva sa ESĽP vyslovil v rozhodnutí
Európskej komisie pre ľudské práva vo veci Yildirim v. Rakúsko, (rozhodnutie o prijateľnosti sťažnosti
č. 34308/96 z 19. októbra 1999), v ktorom však významnú úlohu pri jeho posúdení zohrala skutočnosť,
že sťažovateľ s istotou vedel, alebo mal dôvody sa domnievať, že nie je biologickým otcom dieťaťa
od jeho samotného narodenia, a pritom nepodnikol žiadne kroky k popretiu svojho právneho otcovstva
založeného domnienkou. V súlade s touto judikatúrou ESĽP postupoval vo veci Fašang proti Slovenskej
republike,( rozhodnutie o prijateľnosti sťažnosti č. 54324/00 z 28. januára 2003), v ktorej konštatoval,
že k porušeniu sťažovateľovho práva na prístup k súdu podľa čl. 6 dohovoru nedošlo vzhľadom na to,
že sťažovateľ si bol ešte pred uplynutím zapieracej lehoty vedomý, že nie je biologickým otcom dieťaťa,



avšak svoj návrh na zapretie otcovstva podal až po uplynutí tejto lehoty. K obdobným záverom dospel
ESĽP aj v prípade Kňákal proti Českej republike, rozhodnutie o prijateľnosti sťažnosti č. 39277/06 z 8.
januára 2007.

25. Z uvedeného je zrejmé, že ESĽP  posudzuje odlišne prípady vedomého založenia vzťahu otca a
dieťaťa alebo nepopretia otcovstva právnym otcom už v zákonom ustanovenej zapieracej lehote napriek
vedomosti právneho otca, že nie je biologickým otcom dieťaťa, resp. existencie pochybností týkajúcich
sa jeho otcovstva k dieťaťu, a prípady, keď právny otec svoje otcovstvo popiera po uplynutí zapieracej
lehoty, počas plynutia ktorej však nemal vedomosť o tom, že nie je biologickým otcom dieťaťa. To
znamená, že podstatnou, resp. relevantnou je  skutočnosť, kedy sa právne otec dozvie o nesúlade
biologického a právneho otcovstva, resp. o skutočnostiach spochybňujúcich jeho otcovstvo. Až týmto
momentom totiž právne otec, ktorého otcovstvo bolo založené zákonnou domnienkou otcovstva, získava
možnosť vedome svojím rozhodnutím ďalej pokračovať v už založenom právnom vzťahu s dieťaťom a
niesť z neho vyplývajúcu zodpovednosť za jeho výchovu a výživu (resp. zodpovednosť spojenú s jeho
rodičovskými právami a povinnosťami) alebo využiť právne prostriedky na odstránenie nesúladu medzi
právnym a biologickým otcovstvom.

26. Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody,  skutočnosti tvrdené odvolateľom v odvolaní nezmenili vecnú
správnosť napadnutého rozsudku. Odvolací súd pristúpil k potvrdeniu napadnutého rozsudku postupom
podľa § 387 ods. 1 C.s.p.

27.  O trovách konania odvolacieho súd nerozhodoval s poukazom na ustanovenie § 57 CMP, keďže
nebol podaný návrh na rozhodnutie o trovách.

Rozhodnutie prijal senát pomerom hlasov 3:0

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku  odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "0c7c0721-3109-401b-a1a1-8e86fed421a7:f80b6a0f-33b8-4293-98fe-1e0b35f67256", "ecli": "ECLI:SK:KSNR:2014:4312217136.1", "spisova_znacka": "11Co/82/2014", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Nitra sp. zn. 11Co/82/2014 z 18. 11. 2014", "sud": "Krajský súd Nitra", "datum_vydania": "2014-11-18", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2014:4312217136.1"}], "citovane_v": [{"guid": "33105039-3241-4443-8c38-0f85c6db63a6:ada15ca5-9f8c-49ba-94fb-f415c9bf1d58", "ecli": "ECLI:SK:KSNR:2021:4220203003.1", "spisova_znacka": "9CoP/6/2021", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Nitra sp. zn. 9CoP/6/2021 z 18. 8. 2021", "sud": "Krajský súd Nitra", "datum_vydania": "2021-08-18", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2021:4220203003.1"}, {"guid": "5d90d72d-5fc8-4de4-b005-6a91d4a8bf7d:277de1df-81ba-4662-978b-e20c2714b92f", "ecli": "ECLI:SK:KSNR:2021:4220201631.1", "spisova_znacka": "8CoP/37/2020", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Nitra sp. zn. 8CoP/37/2020 z 14. 3. 2021", "sud": "Krajský súd Nitra", "datum_vydania": "2021-03-14", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2021:4220201631.1"}, {"guid": "75ed29ce-ef4c-4884-b11e-ab4d44b0aeee:99654e39-5047-444a-8958-ddea3b82ae21", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2017:8716202075.1", "spisova_znacka": "24CoP/3/2017", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 24CoP/3/2017 z 28. 6. 2017", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2017-06-28", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2017:8716202075.1"}]}