{"guid": "29129272-db41-477e-9b99-27d8eac75a09:1b965393-cf52-4fb0-811a-b4035b482fd5", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2017:8716201138.1", "spisova_znacka": "12Co/56/2017", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 12Co/56/2017 z 11. 12. 2017", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Prešov z 11. decembra 2017, sp. zn. 12Co/56/2017, ECLI:SK:KSPO:2017:8716201138.1", "identifikacne_cislo": "8716201138", "sud": {"guid": "sud_155", "nazov": "Krajský súd Prešov", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-presov"}, "sudca": "JUDr. Soňa Pekarčíková", "sudca_id": 127, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-sona-pekarcikova-127", "datum_vydania": "2017-12-11", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdené"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1964/40", "nazov": "OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/1b965393-cf52-4fb0-811a-b4035b482fd5", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2017:8716201138.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSPO:2017:8716201138.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSPO:2017:8716201138.1/text", "citacie_n": 1, "text": "Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 12Co/56/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8716201138
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 12. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Tóth
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8716201138.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Tótha a členov senátu
JUDr. Viery Zoľákovej a JUDr. Mareka Košča, v právnej veci žalobcu: J. K., G.. X.X.XXXX, K. K. XXX/
X, W., zastúpeného JUDr. Jurajom Lukáčom, advokátom so sídlom Poprad, Námestie sv. Egídia 11/6,
proti žalovaným: 1/ Ľ. Y., G.. XX.X.XXXX, K. B. XXX/XX, W., 2/ M.. Ľ. Č., G.. XX.XX.XXXX, K. A. XXX/
XX, W., zastúpených Hudzík & Partners s.r.o., Mnoheľova 830/15, Poprad, IČO: 47251654, o ochranu
osobnosti a náhradu nemajetkovej ujmy s prísl., o odvolaní žalobcu proti Rozsudku Okresného súdu
Poprad zo dňa 22.02.2017 č.k. 13C/19/2016-90, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e   rozsudok súdu prvej inštancie.

P r i s u d z u j e  žalovaným v rade 1. a 2. nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalobcovi
v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Poprad rozsudkom č.k. 13C/19/2016-90 zo dňa 22.02.2017 žalobu zamietol. Žalovaným
v 1. a 2. rade majú nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. V odôvodnení rozhodnutia súd
uviedol, že žalobou zo dňa 5.2.2016 sa žalobca domáhal uloženia žalovanému v 1. rade ospravedlniť
sa za všetky nepravdivé a pravdu skresľujúce tvrdenia, ktoré pred poslancami obecného zastupiteľstva
U. W. a prítomnou verejnosťou na verejnom zasadnutí obecného zastupiteľstva konajúceho dňa
XX.X.XXXX o ňom povedal. Zároveň žiadal, aby žalovanému bola uložená aj povinnosť zaplatiť mu
nemajetkovú ujmu vo výške 2.000,- eur. Podaním zo dňa 9.6.2016 rozšíril žalobu aj o žalovaného v
2. rade a žiadal uloženie povinnosti žalovanému v 2. rade ospravedlniť sa žalobcovi. O nemajetkovej
ujme má byť rozhodnuté tak, že každý zo žalovaných má povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1.000,-
eur. Uznesením z 19.8.2016 súd pripustil zmenu žalobného návrhu a pripustil vstup žalovaného v 2.
rade do konania. Žalobca návrh odôvodnil tým, že 13.6.2014 na zasadnutí obecného zastupiteľstva U.
W., žalovaný v 1. rade rozširoval nepravdivé a pravdu skresľujúce informácie, kedy sa pred obecným
zastupiteľstvom vyjadroval na adresu žalobcu, že chodí poza ploty, fotí pozemky, malé deti pri bazénoch,
že ide o narušovanie súkromia, podozrenie možno aj z nejakej pedofílie a nech to posúdi psychológ
prípadne psychiater. Keď žalobca zistil, že druhú časť týchto informácií i výrokov urobil žalovaný v 2.
rade, rozšíril žalobu o tohto žalovaného. Tieto výroky pôsobia difamujúco a bolo nimi porušené právo na
česť a dôstojnosť žalobcu. Uplatnenú náhradu nemajetkovej ujmy považuje za primeranú, pretože došlo
k zásahu, ktorý je objektívne spôsobilý privodiť dotknutej osobe ujmu na jej osobnostných právach a s
prihliadnutím na závažnosť tohto zásahu. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť. Vo vzťahu k žalovanému
v 1. rade nebol preukázaný neoprávnený zásah do osobnostných práv žalobcu. Tiež bolo preukázané,
že 10.6.2014 žalobca bol v blízkosti súkromného pozemku žalovaného v 1. rade a vyhotovoval si
fotografie zo súkromného pozemku žalovaného v 1. rade, čo potvrdil svedok O.. Na zasadnutí obecného
zastupiteľstva povedal jedinú vec, aby vysvetlil, čo a prečo si fotil. Táto otázka nebola nepravdivá, ani



skresľujúca. Vo vzťahu k žalovanému v 2. rade je tiež potrebné žalobu zamietnuť, pretože nepracoval
s nepravdivou informáciou, ale pracoval s pravdivou informáciou, preto nemohol spôsobiť neoprávnený
zásah do práva žalobcu. Žalovaný v 2. rade vyslovil hodnotiaci úsudok o tom, že takéto správanie
vykazuje znaky podozrenia z pedofílie. Ako  lekár nemôže byť ľahostajný k prípadom, kedy niekto bez
dovolenia oprávnenej osoby si fotí súkromný pozemok, sám porušuje právo. Podľa názoru z nepráva
nemôže nastať ochrana druhého práva.

2. Vypočutá svedkyňa T.. Q. Č., A. U. W. potvdila, že rozpor nastal po vystúpení poslanca P.. C. O., ktorý
žiadal o vysvetlenie od žalobcu ohľadom výrokov odznených pri prejednávaní zmeny územného plánu
v máji 2014. Vtedy vystúpil žalovaný v 1. rade, že žalobca fotil ľuďom pozemky, že fotil aj jeho malé deti,
ktoré sa kúpali v bazéne. Žalovaný v 2. rade uviedol, že žalobca by mal vysvetliť čo fotil a ak sa niečo také
deje, mali by to byť náznaky nejakej pedofílie. Žalobca vtedy povedal, že on sa za nič ospravedlňovať
nebude ani nebude nič vysvetľovať. Svedok B. O. J. Ž. uviedol, že žalobca fotil ich dvor. Povedal to
žalovanému v 1. rade, ktorý išiel k plotu a pýtal sa žalobcu, prečo fotí dvor. Žalobca odišiel a žalovaný
šiel venčiť psa. Žalobca ako dôkaz navrhol vypočuť záznam nahrávky z pripojeného priestupkového
spisu, na ktorom je zaznamenaný hovor medzi ním a žalovaným v 1. rade dňa 10.6.2014. Keďže zo
strany žalovaného v 1. rade nebol daný súhlas na vydanie zvukového záznamu, tento záznam vyhotovil
v rozpore s ust. § 12 ods. 1 Obč. zákonníka (záznam týkajúci sa fyzickej osoby sa môže vyhotoviť alebo
použiť len s jej privolením). Preto súd nepripustil dôkaz navrhnutý žalobcom.

3. Súd posudzoval nárok podľa § 11 Obč. zákonníka č. 40/1964 Zb., že fyzická osoba má právo na
ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia,
svojho mena a prejavov osobnej povahy.  Podľa § 13 ods. 1, 2 OZ, fyzická osoba má právo najmä
sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti, aby
sa odstránili následky týchto zásahov a aby mu bolo dané primerané zadosťučinenie. Pokiaľ by sa
nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená
dôstojnosť fyzickej osoby alebo jeho vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu
nemajetkovej ujmy v peniazoch. Žalobca sa domáha ochrany osobnosti pre výroky, ktoré odzneli v
podaní žalovaných v 1. a 2. rade na J. U. J. XX.X.XXXX. Právo na ochranu osobnosti patrí každej fyzickej
osobe, pričom česť fyzickej osoby patrí k významným právam hodnotovým, lebo má dôležitý význam
pre vzťah fyzickej osoby k ostatným účastníkom občiansko-právnych vzťahov, čím značne ovplyvňuje
aj postavenie fyzickej osoby v spoločnosti. Difamačné tvrdenia treba posúdiť nie len podľa použitých
výrazov a formulácií, ale podľa celku objem s prihliadnutím na všetky súvislosti a okolnosti, za ktorých
došlo k predmetnému tvrdeniu. Porušenie práva na česť môžu byť spôsobené len takými skutkovými
tvrdeniami, ktoré sú objektívne spôsobilé privodiť ujmu na cti dotknutého subjektu v očiach ostatných
fyzických osôb a teda pôsobí difamačne. Vo vzťahu k žalovanému v 1. rade, ak sa tvrdí, že žalovaný
zasiahol do jeho práv na ochranu cti a dôstojnosti, že chodí poza ploty a fotí pozemky a malé deti, tak
z doslovnej citácie zvukového záznamu, žalovaný v 1. rade žiadal o žalobcu, aby vysvetlil, prečo fotil
dňa 10.06.2014. Difamačné tvrdenia súd musí posúdiť s prihliadnutím všetkých okolností, za ktorých
došlo k predmetnému tvrdeniu. Žalovaný v 1. rade svoje tvrdenia uviedol v rámci diskusie, ktorú začal
svedok O. v súvislosti s nevhodnými vyjadreniami žalobcu na adresu poslancov. Tu prebiehala diskusia,
pričom žalovaný v 1. rade uviedol, že žalobca chodí poza ploty a fotí pozemky. Žalobca mal možnosť
zareagovať na toto tvrdenie. Podľa súdu tvrdenia žalovaného v 1. rade nemožno hodnotiť ako závažný
zásah do práva žalobcu, pretože žalovaný v 1. rade iba konštatoval skutočnosť, ktorá bola pravdivá, že
žalobca sa v uvedený deň skutočne nachádzal za jeho pozemkom a že tam fotil. Z výrokov žalovaného
v 1. rade nemožno vyvodiť, že obviňoval žalobcu z pedofílie, príp. duševnej choroby, ako to žalobca
tvrdí. Aj podľa svedkov, žalobca má povesť konfliktného človeka, ktorý vyvoláva spory a svojím konaním
narušuje súkromie iných osôb, avšak toto ich hodnotenie nemá vplyv na tvrdenie žalovaného v 1. rade,
ale celkové správanie žalobcu. Tvrdenie žalovaného v 1. rade nemôže považovať za závažný zásah
do práv na ochranu cti žalobcu, ktoré by bolo objektívne spôsobilé privodiť ujmu. Preto súd vo vzťahu
k žalovanému v 1. rade žalobu zamietol.

4. Konaním žalovaného v 2. rade malo dôjsť k zásahu do práv na ochranu osobnosti uvedeným
výroku, ktorý odznel v čase 43 minút záznamu. Z obsahu záznamu nevyplýva, aby žalovaný v 2. rade
konštatoval, že u žalobcu by sa malo jednať o pedofíliu alebo duševnú poruchu. Žalovaný v 2. rade len
uviedol hodnotiaci úsudok vychádzajúci z uvádzaných tvrdení, podľa ktorých nastala takáto situácia, že
potrebuje túto skutočnosť prešetriť. Žalovaný v 2. rade neuviedol žiadne konkrétne tvrdenia týkajúce sa
osoby žalobcu, ale hodnotil uvádzané skutočnosti vo všeobecnej rovine. Nemohlo dôjsť k zásahom do



práv žalobcu. Žalobca mal možnosť reagovať na tvrdenie žalovaného v 1. rade, či úvahu žalovaného
v 2. rade. Preto ani u žalovaného v 2. rade nedošlo k zásahu do osobnosti práv žalobcu. Súd žalobu
aj proti žalovanému v 2. rade zamietol. Naviac nárok uplatnený žalobcom by bol nevykonateľný v
časti týkajúcej sa uloženia povinnosti ospravedlnenia. Podľa judikatúry, predpokladom na to, aby výrok
povinnosti zdržať sa ďalších zásahov, ktoré sa dotýkajú osobnosti občana, mal súčasne poklad pre
súdny výkon rozhodnutia je potrebné, aby rušivé činy boli vo výroku rozsudku presne popísané, inak
by nebolo možné totožnosť skutku posúdiť. Je potrebné presne špecifikovať, ktoré tvrdenia na ochranu
osobnosti sú nepravdivé a je potrebné sa za ne ospravedlniť. S poukazom na to súd žalobu zamietol.
O trovách konania účastníkov bolo rozhodnuté podľa § 255 ods. 1 CSP a žalovaným priznaný nárok na
náhradu trov konania v celom rozsahu.

5. Proti rozsudku Okresného súdu podal odvolanie žalobca žalobcu. Súd vytýka súdu prvej inštancie,
že nesprávnym procesným postupom a neumožnením vypočutia nahrávky z rokovania obecného
zastupiteľstva, došlo k porušeniu procesných práv žalobcu na spravodlivé súdne konanie. Súd najprv
pripustil do konania celý priestupkový spis a následne súd sa od toho dôkazu dištancoval. Táto nahrávka
je pevným dôkazom úmyslu žalovaného v 1. rade zasiahnuť do osobnostných práv žalobcu, keby ho
zaujímalo, čo žalobca v uvedený deň fotil, nezameral by sa na taxatívne vymedzenie toho, čo podľa
žalobcu fotil, aby ho vykreslil ako devianta. Žalobca poukázal na predchádzajúce vyjadrenie žalovaného
v 1. rade k tomu, že sa pripojili aj ostatní poslanci s tým, že pán K. zasahuje do súkromia, keď fotografuje
ich rodiny a deti pri kúpaní v bazéne a na dvore rodinného domu. Nelogický je záver súdu prvej inštancie,
že tvrdenia žalovaného v 1. rade neboli spôsobilé privodiť žalobcovi ujmu. Už vyjadrením žalovaného
v 2. rade a podaním informácie o žalobcovi sa začal žalobca vnímať ako osoba devianta, trpiaca
duševnými poruchami, či sexuálnou úchylkou. Žalovaní nemali žiadnu osobnú ani morálnu zábranu
pred personálnym útokom na osobu žalobcu a vyvodzovním neprimeraných úsudkov o konaní, ktoré
nebolo žiadny spôsobom preukázané. Hodnotiace úsudky žalovaného v 2. rade nie je možné vnímať
ako primerané zverejnenie (či už vedome alebo nevedome) nepravdivých informácií o fyzickej osobne
treba zásadne vždy posudzovať ako neoprávnený zásah do osobnostných práva a to aj v prípade, ak by
príslušná formulácia nemala výslovne difamačný charakter. Podstatné je to, že takýmto spôsobom sa o
konkrétnej osobne vyslala nepravda, na základe ktorej tretie osoby môžu túto fyzickú osobu posudzovať
skreslene. Pokiaľ by neexistoval dôkaz, čo žalobca fotil, potom by sa domnienka o fotografovaní
polonahých maloletých detí stala zjavne neprimeranou a spôsobilou privodiť nenapraviteľnú ujmu vo
vnímaní tejto osoby pred spoločnosťou. Nepravdivé tvrdenia boli zakomponované do verejnej prístupnej
listiny zápisnice z obedného zastupiteľstva. Žalobca vytýka súdu že žalobca nesprávne formuloval výrok
rozsudku. Je tu určitý formalizmus súdu vo vzťahu k tomu, čoho sa žalobca v konaní domáha. Ak by došlo
k presnej formulácii výrokov, za ktorých žiada žalobca ospravedlnenie, v dôsledku verejnosti rozsudku
by takéto informácie boli dostupné ešte širšej verejnosti, než účastníkom zasadnutia zastupiteľstva v U.
W.. Súd sa priklonil k tvrdeniam žalovaných a vykreslil žalobcu ako neprispôsobivú osobu. Žalobca sa
ale domáha svojho zákonného práva,  ku ktorému sa orgány miestnej samosprávy stavajú s nevôľou
práve z dôvodu, že poukazuje na chyby. Vzhľadom na vyššie uvedené žiada odvolací súd rozhodnutie
súdu prvej inštancie zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. V doplnenom odvolaní žalobca sa vrátil  k tomu,
aby súd oboznámil s obsahom priestupkového spisu a objasnil okolnosti, ktoré viedli k vyjadreniam na
obecnom zastupiteľstve. Žalobca trval na nepravdivosti výrokov žalovaných na obecnom zastupiteľstve.

6. Žalovaní k podanému odvolaniu navrhli potvrdil rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne.
Žalobca uviedol iba skutočnosti, ktoré sa zakladajú na pravde, pričom pri uvádzaní pravdivých informácií
nemôže ísť o žiadne difamačné tvrdenia. Žalobca sa pravidelne ponevieral poza pozemky žalobcu
a ostatných tretích osôb, fotografoval tieto cudzie nehnuteľnosti spolu s osobami, ktoré sa na nich
nachádzali, nevylučujúc aj polonahé deti, ktoré sa v inkriminovanom čase nachádzali na pozemku
žalobcu. Keď žalovaní neuniesli dôkazné bremeno v správnom konaní pred Okresným úradom v O.,
to ešte nemá žiadnu výpovednú hodnotu, pre toto konanie. Preto nebol dôvod ani vykonať dôkaz
obsahu priestupkového spisu. Výpovede svedkov T.. Q. Č., napriek námietkam žalobcu, žalovaní
považujú za pravdivú a vierohodnú. Vyjadrenie žalovaného v 2. rade je založené predovšetkým na
jeho vnímaní žalobcu a jeho súvisiacom konaní, kde žalovaný v 2. rade napriek tomu, že sám je lekár,
si netrúfol samotné konanie žalobcu hodnotiť, ale vyslovil odborné odporúčanie na úrovni odborníka
s lekárskou praxou, že on by dal konanie žalobcu posúdiť psychológovi alebo psychiatrovi, aby sa
prípadne zistili zmeny v správaní žalobcu na verejnosti. Žalovaný v 2. rade vyslovil iba svoje výlučne
osobne podozrenie podložené odbornými znalosťami. Súd rozhodol správne ak bremeno preukázania
navrhovaného dôkazu prenechal na strane žalobcu, ktorý svoje tvrdenie o difamačných vyjadreniach



žalovaného na jeho adresu pred súdom iba deklaroval, ale v skutočnosti toto dôkazné bremene
nevzniesol. Preto súd žalobu zamietol. Navrhuje potvrdiť rozhodnutie súdu prvej inštancie a priznať
nárok na náhradu trov konania.

7. Žalobca k vyjadreniam žalovaných opätovne trval na svojich stanoviskách. Nesúhlasil s tvrdením
žalovaných, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno na porušenie práva žalobcu.

8. Krajský súd prejednal vec v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáhal preskúmania napadnutého
rozhodnutia (podľa § 380 ods. 1 CSP odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný), pričom odvolací
súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia (§ 387 ods. 2 CSP). Na
zdôraznenie správnosti súdneho rozhodnutia ďalej uvádza:

9. Žalobca sa domáhal ochrany ochrany osobnosti pre výroky podané na obecnom zastupiteľstve
obce W. 13.06.2014. Žalovaní mali na zastupiteľstve o žalobcovi rozširovať nepravdivé a pravdu
skresľujúce informácie na adresu žalobcu, ktorými zasiahli do jeho práv a na česť a dôstojnosť. Žiadal
ospravedlnenie a nemajetkovú ujmu. Žalovaný v 1. rade mal na zastupiteľstve uviesť, že „keď si taký
chytrý, dám ti slovo, vysvetli, prečo chodíš poza ploty, pozemky fotíš, deti malé pri bazénoch a to si
ešte vyriešime, chodíš, C. pozemok si celý fotil, za krčmou“. Žalovaný v 2. rade k takýmto vyjadrenia
doplnil, že „za narušovanie súkromia, hej, s tým, že fotografuje vonkajšie záhrady a deti ..., podozrenie
možno aj z nejakej pedofílie, keď sa fotia deti, pedofília, nech to posúdi psychológ, psychiater nech
do posúdi a pôjde to na súd“. Okresný súd zamietol žalobu proti žalovanému v 1. rade s poukazom
na to, že jeho vyjadrenia na obecnom zastupiteľstve nenapĺňajú zákonné predpoklady na judikovanie
porušenia osobnostných práva žalobcu. V prvom rade je treba poukázať na to, že vyššie uvedené
vyjadrenie žalovaného v 1. rade je treba chápať v situácii, ktorá vznikla na obecnom zastupiteľstve,
pričom bolo reagované na niektoré poznámky žalobcu na adresu poslancov, čo pri napätej situácii
vyvolalo protiobranu vo forme otázky na žalobcu, nech podá vysvetlenie na svoje predchádzajúce
konanie 10.06.2014, keď bol zachytený pri pozemku žalovaného v 1. rade, keď žalobca zhotovoval
fotografie. Samotné položenie otázky žalovaného v 1. rade na žalobcu na obecnom zastupiteľstve neboli
svojim obsahom ani z hľadiska kontextu, spôsobilé zasahovať do práv žalobcu a neboli ani neprimerané
situácii, ktorá vznikla na obecnom zastupiteľstve. Sám žalobca nemohol poprieť skutočnosť, že v
spornom čase fotil pri pozemkoch žalobcu. Preto otázka položená žalobcovi na obecnom zastupiteľstve
nesmerovala a nebolo ani úmyslom žalovaného nejakými nepravdivými skutočnosťami a tvrdeniami
zasahovať do osobnostných práv žalobcu. Žiadalo sa len o vysvetlenie, čo vlastne robil žalobca pri
pozemkoch žalovaného v 1. rade. Z hľadiska formulovaného petitu žaloby ani súd nemohol vyhovieť
petitu ospravedlniť sa nepravdivé a pravdu skresľujúce tvrdenie, ak citácia otázky žalovaného na
obecnom zastupiteľstve nebola nepravdivá a pravdu skresľujúce tvrdenie. Preto zamietnutie žaloby
vo vzťahu k žalovanému v 1. rade odvolací súd považuje za rozhodnutie správne. Obdobne nie je
dôvod vyhovieť návrhu žalobcu proti žalovanému v 2. rade, ktorý na obecnom zastupiteľstve reagoval
na tvrdené porušenie súkromia žalovaného v 1. rade a fotografovanie záhrady a detí výrokom „za
narušovanie súkromia, hej, s tým, že fotografuje vonkajšie záhrady a deti, podozrenie možno aj z
nejakej pedofílie, keď sa fotia deti..., pedofília, nech to posúdi psychológ, psychiater nech to posúdi
a pôjde to na súd“. Toto vyjadrenie nekonštatuje u žalobcu, že by sa malo u neho jednať o pedofíliu
alebo o duševnú poruchu. Žalovaný  v 2. rade uvádza len hodnotiaci úsudok vychádzajúci z  tvrdení
podľa nastavenej situácie, ktoré je potrebné skutočne prešetriť. Sám žalobca v odvolaní uvádza, že
zverejnenie, či už vedome alebo nevedome nepravdivých informácií fyzickej osobne treba v zásade vždy
posudzovať za neoprávnený zásah do osobnostných práva a to aj v prípade, ak by príslušná informácia
nemala výslovne difamačný charakter. Podstatné je to, že takýmto spôsobom sa o konkrétnej osobne
vyslovuje nepravda, v základe ktorej tretia osoba môže túto fyzickú osobu posudzovať skreslene. Výrok
žalovaného v 2. rade, alebo aj žalovaného v 1. rade, neboli nepravdivými tvrdeniami o žalobcovi. Ide
skôr o reakciu na vzniknutú situáciu a informáciu o konaní žalobcu 10.06.2014. Žalobca neosvedčil
tú skutočnosť, aby otázky položené na obecnom zastupiteľstve znamenali skreslené posudzovanie
žalobcu ako fyzickej osoby s určitými negatívnymi sklonmi a už vôbec nemožno konštatovať, aby takýto
výrok priamo označoval žalobcu za narušenú osobu. Vyhrotená situácia na obecnom zastupiteľstve
znamenala emotívnu výmenu informácií a požiadavku na vysvetlenie konania žalobcu, čo v žiadnom
prípade nemôže viesť k tomu, aby každá takáto verbálna výmena znamenala podanie žaloby na ochranu
osobnosti podľa § 11 a § 13 Obč. zákonníka a že takéto vyjadrenie žalovaných znamená presiahnutie
rámca oprávnenej kritiky, ako uvádza žalobca v žalobe. Požiadavka, aby žalobca dal vysvetlenie, prečo
chodil poza ploty a fotil deti, neznamená nepravdivé tvrdenie zasahujúce do práva fyzickej osoby



na ochranu podľa § 11 OZ a že vyjadrenie žalovaného v 2. rade, by presiahli rámec oprávnenej
kritiky konania žalobcu. Občiansko-právna sankcia za neoprávnený zásah do dobrej povesti fyzickej
osoby je založená na objektívnom princípe, teda sa nevyžaduje poprenie neoprávneného zásahu aj
zavinenie pôvodcu neoprávneného zásahu (uznesenie NS SR vo veci 4Cbo/212/2007), ale položenie
otázky na obecnom zastupiteľstve nepresiahlo rámec oprávnenej kritiky za zistené konanie žalobcu
a neznamenalo neoprávnený zásad do dobrej povesti fyzickej osoby. Preto odvolací súd považuje
rozhodnutie súdu prvej inštancie za správny, pokiaľ je návrh žalobcu proti žalovaným zamietnutý.

10. Odvolací súd potvrdil rozhodnutie súdu prvej inštancie vo výroku o náhrade trov konania, nakoľko o
ňom bolo rozhodnuté správne podľa § 255 CSP). Úspešní žalovaní majú právo na náhradu trov konania
proti neúspešnému žalobcovi. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 v spojení s
§ 255 CSP, kde úspešní žalovaní majú právo na náhradu trov odvolacieho konania proti neúspešnému
žalobcovi.

11. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2, posledná
veta, CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "13C/19/2016", "guid": "809ac4d8-1a64-45b1-8860-59aab3452f91:b24b5f54-87f5-4457-888c-fe7481dbd55c", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "29129272-db41-477e-9b99-27d8eac75a09:9ebbc992-d903-4d1d-838d-81eb911f28f5", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2017:8716201138.1", "spisova_znacka": "12Co/56/2017", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 12Co/56/2017 z 11. 12. 2017", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2017-12-11", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2017:8716201138.1"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:c3f1a36a-345d-431c-aee8-b724804558cf", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:1.US.226.2018.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 226/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 226/2018 z 25. 6. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-06-25", "citacie_n": 17, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:1.US.226.2018.1"}]}