Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 6S/23/2017 z 24. 1. 2018 Citácia: rozsudok Krajského súdu Prešov z 24. januára 2018, sp. zn. 6S/23/2017, ECLI:SK:KSPO:2018:8017200345.3 Krajský súd Prešov | 6S/23/2017 | ECLI:SK:KSPO:2018:8017200345.3 | 2018-01-24 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov Citované ustanovenia: SSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/e555f362-3d5e-4e11-80d1-256eb0cd56ec Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2018:8017200345.3 Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 6S/23/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8017200345
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 01. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Tobiašová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8017200345.3

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Tobiašovej a sudcov
JUDr. Kataríny Morozovej Nemcovej a JUDr. Mariana Hoffmanna, PhD., v právnej veci žalobcu VELAR
spol. s r.o., so sídlom Bratislava, Grösslingová 23, IČO: 47 134 186, zastúpeného Advokátskou
kanceláriou POLAKOVIČ & PARTNERS s.r.o., so sídlom Bratislava, Vysoká 19, proti žalovanému
Národnému inšpektorátu práce, so sídlom Košice, Masarykova 10, o preskúmanie rozhodnutia
žalovaného zo dňa 25. mája 2017 č. OPS/BEZ/2017/3728, O-265/2017 a rozhodnutia Inšpektorátu
práce Prešov, so sídlom Prešov, Konštantínova 6, zo dňa 08. marca 2017 č.k.: P:329/2016-R,
S/2017/544/3293/17, na základe správnej žaloby takto

r o z h o d o l :

Zrušuje rozhodnutie žalovaného zo dňa 25. mája 2017 č. OPS/BEZ/2011/3728, O-265/2017
a rozhodnutie Inšpektorátu práce Prešov zo dňa 08. marca 2017 č.k.: P:329/2016-R,
S/2017/544/3293/2017 a vracia vec žalovanému na ďalšie konanie.

Priznáva žalobcovi úplnú náhradu trov konania s tým, že o výške náhrady trov konania bude rozhodnuté
samostatným uznesením súdneho úradníka, po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Preskúmavaným rozhodnutím zo dňa 25.05.2017 žalovaný ako príslušný odvolací orgán podľa § 6
ods. 1 písm. b/ a § 21 ods. 3 zákona č. 125/2006 Z.z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č.
82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov
(ďalej „ zákon o inšpekcii práce“) vo veci odvolania žalobcu proti rozhodnutiu Inšpektorátu práce Prešov
zo dňa 08.03.2017 č.k. P:329/2016-R, S/2017/544/3293/2017 (ďalej len „rozhodnutie inšpektorátu
práce“), ktorým podľa § 19 ods. 2 písm. a/ bod 1 zákona o inšpekcii práce uložil žalobcovi (kontrolovaný
subjekt, účastník konania) pokutu vo výške 5000,- eur za porušenie § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods.
2 písm. b/ zákona č . 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní (ďalej len „ zákon
o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní) a to v tom, že využíval závislú prácu dvoch fyzických
osôb, z ktorými mal založený pracovnoprávny vzťah podľa osobitného predpisu zákona č. 311/2001 Z.z.
- Zákonníka práce ( pracovné zmluvy) a nesplnil si povinnosť podľa § 231 ods. 1 písm. b/ bod 1 zákona
č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov ( ďalej zákon o sociálnom poistení)
rozhodol tak, že odvolanie účastníka konania zamietol a rozhodnutie inšpektorátu práce potvrdil.

2. V odôvodnení rozhodnutia poukázal, že u účastníka konania bol realizovaný výkon inšpekcie
práce zameraný na kontrolu dodržiavania zákazu nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania. Pri
vykonaní inšpekcie práce inšpektorát práce zistil, že zo strany účastníka konania došlo k porušeniu
povinností stanovených právnymi predpismi, ktoré upravujú zákaz nelegálneho zamestnávania.
Predmetné porušenie bolo zdokumentované v Protokole o výsledku inšpekcie práce zo dňa
03.11.2016 č. IPV-297-50-1.2/P-B28-16 (ďalej len „Protokol“), ktorý bol dňa 03.11.2016 prerokovaný so



splnomocneným zástupcom účastníka konania L.. U. N.. K zisteným skutočnostiam a nedostatkom sa
účastník konania vyjadril písomne listom zo dňa 08.11.2016 a následne bol vypracovaný Dodatok č. 1
k Protokolu.

3. Inšpektorát práce začal správne konanie vo veci uloženia pokuty za porušenie § 3 ods. 2 v nadväznosti
na § 2 ods. 2 písm. b/ zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní. Oznámenie o začatí
správneho konanie vo veci uloženia pokuty bolo účastníkovi konania doručené dňa 11.01.2017. K
začatiu správneho konania o uložení pokuty sa účastník konania vyjadril písomne dňa 19.01.2017,
pričom uviedol, že so zamestnankyňami V. W. uzavrel pracovnú zmluvu dňa 15.09.2014 a so S. N.
vznikol pracovný pomer na základe pracovnej zmluvy uzatvorenej dňa 15.02.2016. Argumentoval, že
svoje zamestnankyne prihlásil do príslušného registra v zmysle zákona o sociálnom poistení včas
a riadne. Poukázal, že v § 231 ods. 1 písm. b/ bod 1 zákona o sociálnom poistení sú určené
lehoty na registráciu zamestnancov, a to prvá pred vznikom poistení, druhá najneskôr pred začatím
výkonu činnosti zamestnanca a tieto predstavujú dve rozdielne časové obdobia a začiatok výkonu
činnosti zamestnanca môže nasledovať neskôr ako vznik predmetných poistení. Inšpektorát práce nijako
nezisťoval ani nepreukazoval, či zamestnankyne po dni nástupu do práce hneď začali vykonávať činnosť
zamestnancov alebo nie, pričom poskytol inšpektorátu práce informáciu, že dotknuté zamestnankyne
začali s výkonom činnosti zamestnancov až po tom, čo bola zo strany účastníka konania vykonaná
registrácia zamestnankýň. Následne inšpektorát práce vydal dňa 08.03.2017 rozhodnutie, ktorým
mu bola uložená pokuta vo výške 5.000,- eur. Proti rozhodnutiu inšpektorátu práce podal účastník
konania odvolanie dňa 24.03.2017, v ktorom uviedol, že prihlásenie V. W. do registra poistencov
Sociálnej poisťovne dňa 16.09.2014 bolo zákonné, nakoľko deň 15.09.2014 sa považuje za sviatok,
čím dochádza k predĺženiu lehoty na prihlásenie. Registrácia V. W. nemohla byť vykonaná pred
dátum 15.09.2014, nakoľko vtedy ešte nebol uzatvorený pracovný pomer. V prípade zamestnankyne
S. N. bola pracovná zmluva uzatvorená 15.02.2016 a v ten istý deň aj nastúpila do práce. Zákonná
povinnosť zaregistrovať zamestnanca v zmysle § 231 ods. 1 písm. a/ zákona o sociálnom poistení je
vymedzená iba na vzťah zamestnanca a zamestnávateľa. V tejto súvislosti poukázal aj na rozhodnutie
Najvyššieho súdu SR sp.zn. 6Sžo/51/2011. Trval na svojej argumentácii, že ak po nástupe do práce
dochádza najprv k inštruktáži a zaškoľovaniu zo strany zamestnávateľa smerujúcemu k organizácii
práce, ktorú by mal zamestnanec neskôr vykonávať, nie je možné tieto činnosti automaticky považovať
za výkon činnosti zamestnanca, nakoľko ten iba prijíma inštrukcie a nevykonáva žiadnu činnosť v rámci
druhu práce dohodnutej v pracovnej zmluve. Inšpektorátu práce poskytol informáciu, že obe dotknuté
zamestnankyne začali s výkonom činnosti zamestnancov až po tom, čo bola zo strany účastníka
konania vykonaná registrácia tej ktorej zamestnankyne, k čomu priložil aj čestné vyhlásenia oboch
zamestnankýň, na ktoré správny orgán neprihliadol. Nevykonaním výsluchu zamestnankýň účastníka
konania a zamietnutím ich čestných vyhlásení podľa názoru účastníka konania inšpektorát práce
nedostatočne a neúplne zistil skutočný stav v danej veci a poukázal, že správny orgán vychádzal
výlučne z gramatického výkladu príslušných právnych noriem. Poukázal, že pokuta vo výške 5000,- eur
je pre neho likvidačná, nakoľko je malou spoločnosťou s tromi zamestnancami, pričom výška pokuty
predstavuje 50% z celkových mzdových nákladov spoločnosti za rok 2016 a je vo výške ročnej mzdy
jedného zamestnanca. Poukázal, že spôsob prihlasovania do registra poistencov je nastavený obtiažne
a v niektorých prípadoch je objektívne nemožné technicky zabezpečiť riadne splnenie tejto povinnosti,
pričom register poistencov má podľa neho iba evidenčnú povahu. Navrhol, aby odvolací správny orgán
napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu ako nedôvodné zrušil.

4. Národný inšpektorát práce ako odvolací správny orgán v zmysle § 59 ods. 1 Správneho poriadku
preskúmal napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu, zhodnotil právny a skutkový stav, vyhodnotil
predložené listinné dôkazy a posúdil, že inšpektorát práce postupoval v konaní a rozhodovaní v
súlade s platnými procesnoprávnymi a hmotnoprávnymi ustanoveniami. Inšpektorát práce jednoznačne
preukázal, že zo strany účastníka konania došlo k porušeniu ust. § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods.
2 písm. b/ zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní tým, že dňa 15.02.2016 od 7.00 hod.
do 9.00 hod. využíval závislú prácu fyzickej osoby S. N., mal s ňou založený pracovnoprávny vzťah
podľa Zákonníka práce, a to pracovnú zmluvu zo dňa 15.02.2016 a nesplnil si povinnosť podľa zákona
o sociálnom poistení a dňa 15.09.2014 od 7.00 hod. do 15.30 hod. využíval závislú prácu fyzickej osoby
V. W., mal s ňou založený pracovnoprávny vzťah podľa Zákonníka práce, a to pracovnú zmluvu zo
dňa 15.09.2014 a nesplnil si povinnosť podľa zákona o sociálnom poistení. Popísaný skutkový stav
jednoznačne potvrdzujú Protokol, Dodatok č. 1 k Protokolu, pracovná zmluva S. N., registračný list



fyzickej osoby S. N., evidencia pracovného času za mesiac február 2016 S. N., pracovná zmluva V. W.,
registračný list fyzickej osoby V. W., evidencia pracovného času za mesiac september 2014 V. W..

5. Žalovaný poukázal na ust. § 3 ods. 2 a § 2 ods. 2 písm. b/ zákona o nelegálnej práci a na ust.
§ 231 ods. 1 písm. b/ bod 1 zákona o sociálnom poistení a následne sa vysporiadal s odvolacími
námietkami účastníka konania. Argumentoval, že školenie, resp. zaškolenie, ktoré zamestnanec
absolvuje je súčasťou výkonu jeho pracovnej činnosti. Zákonník práce nedáva možnosť práce na skúšku,
inštruktáž, zaškolenie bez toho, aby došlo k založeniu pracovnoprávneho vzťahu. Mal za to, že výkon
práce dotknutých zamestnankýň bol dostatočne preukázaný a zamestnávateľ je povinný prihlásiť
zamestnanca do registra Sociálnej poisťovne v zmysle § 231 ods. 1 písm. b/ bod 1 zákona o sociálnom
poistení pred začatím výkonu jeho činnosti, čo účastník konania neurobil a jednoznačne sa tým
dopustil správneho deliktu nelegálneho zamestnávania. Uviedol, že zamestnávateľ je povinný prihlásiť
zamestnanca do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia na nemocenské,
dôchodkové poistenie a na poistenie v nezamestnanosti pred vznikom týchto poistení, najneskôr však
pred začatím výkonu činností zamestnanca.

6. Pokiaľ ide o výšku uloženej pokuty, poukázal na ust. § 19 ods. 2 písm. a/ bod 1 zákona o inšpekcii
práce, z ktorého vyplýva, že ak sa jedná o nelegálne zamestnanie dvoch a viacerých fyzických osôb
súčasne, uloží inšpektorát práce pokutu najmenej 5.000,- eur. Konštatoval, že prvostupňový správny
orgán uložil pokutu v dolnej hranici zákonnej sadzby, a že správny orgán sa pri ukladaní pokuty musí
riadiť dikciou zákona o inšpekcii práce a je povinný pristúpiť k uloženiu sankcie ex offo, t.j. akonáhle bolo
zistené spáchanie správneho deliktu nelegálneho zamestnávania.

7. Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného a rozhodnutia
inšpektorátu práce. Zároveň navrhol, aby v zmysle § 185 písm. a/ Správneho súdneho poriadku súd
priznal správnej žalobe odkladný účinok. Namietal, že obe zamestnankyne podpísali pracovné zmluvy a
v ten istý deň aj nastúpili do práce, to znamená, že nástup do práce bol u oboch zamestnankýň totožný
s uzatvorením pracovnej zmluvy. Objektívne preto nebolo možné, aby žalobca obe zamestnankyne
zaregistroval predo dňom nástupu do práce, nakoľko pred týmto dňom ešte neboli zamestnankyňami
žalobcu a povinnosť registrovať osoby, ktoré nie sú zamestnankyne, žalobcovi zákon neukladá.
Žalobcovi preto ostala len druhá možnosť - registrovať zamestnankyne pred začatím výkonu činnosti
zamestnanca. Výkon činnosti zamestnanca je možné odvodiť z ust. § 120 ods. 3 Zákonníka práce, podľa
ktorého výkon činnosti zamestnanca predstavuje aktívne vykonávanie súhrnu pracovných činností,
ktorých výkon je od zamestnanca požadovaný v rámci druhu práce dohodnutého v pracovnej zmluve.
Dôvodil, že zamestnávateľ je povinný v zmysle § 47 ods. 2 Zákonníka práce pri nástupe do zamestnania
oboznámiť zamestnanca s pracovným poriadkom, právnymi predpismi vzťahujúcimi sa na prácu, s
právnymi predpismi na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, ktoré musí zamestnanec pri
svojej práci dodržiavať, pričom bez absolvovania týchto inštruktáži, by zamestnanec vôbec nemal začať
výkon činnosti zamestnanca. V rámci vykonanej kontroly však inšpektorát práce skúmal iba evidenciu
nástupu do práce a príchodov a odchodov. Nijako nezisťoval ani nepreukazoval, či zamestnankyne po
dni nástupu do práce hneď začali vykonávať činnosť zamestnancov alebo nie. Zamestnankyne začali s
výkonom činnosti zamestnancov až po tom, čo bola zo strany žalobcu vykonaná registrácia príslušných
zamestnankýň. Na podporu týchto tvrdení predložil žalobca čestné vyhlásenia oboch zamestnankýň. V
prípade V. W. ku vzniku pracovného pomeru došlo dňa 15.09.2014, ktorý je v zmysle § 2 ods. 2 písm. e/
zákona č. 241/1993 Z.z. o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch, sviatkom.
V rámci počítania lehôt, ako sú zakotvené v § 29 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, ktorý odkazuje na
§ 122 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak posledný deň lehoty pripadne na sobotu, nedeľu alebo sviatok,
je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň. Registrácia zamestnankyne vykonávaná
najbližší nasledujúci pracovný deň u V. W. je deň 16.09.2014 v zmysle vyššie citovaných ustanovení
a považuje sa za registráciu vykonanú v rámci zákonom stanovenej lehoty. Preto ani dňa 15.09.2014
v čase od 7.00 hod. do 15.30 hod. nemohlo dôjsť k porušeniu registračnej povinnosti a nelegálnemu
zamestnávaniu V. W. tak, ako to ustálil inšpektorát práce. Žalobca má za to, že rozhodnutie žalovaného o
nepredĺžení lehoty, ktorej koniec pripadne na sviatok 15.09.2014 v prípade splnenia povinnosti v zmysle
§ 231 ods. 1 písm. b/ bod 1 zákona o sociálnom poistení predstavuje nesprávne právne posúdenie
veci a je tiež nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. V samotnom § 231 ods. 1 zákona o sociálnom
poistení sú vymedzené viaceré povinnosti zamestnávateľa, na ktorých splnenie sú stanovené rôzne
lehoty. Napríklad na prihlásenie do registra zamestnávateľov je určená lehota do 8 dní, na prihlásenie
zamestnanca podľa § 231 ods. 1 písm. b/ bod 2 zákona o sociálnom poistení je určená lehota - v lehote



splatnosti poistného a na splnenie povinností podľa § 231 ods. 1 písm. b/ bod 1. zákona o sociálnom
poistení je určená lehota - pred vznikom príslušných poistení najneskôr pred začatím výkonu činnosti
zamestnanca. Podľa záveru žalovaného v napadnutom rozhodnutí akékoľvek zaškolenie zamestnanca
je potrebné považovať za výkon činnosti zamestnanca a už pred jeho začatím je potrebné registrovať
zamestnanca. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí uviedol, že nepovažoval za potrebné vykonať výsluch
zamestnankýň žalobcu o skutočnostiach začiatku ich činnosti ako zamestnankýň, nakoľko výkon
práce dotknutých zamestnankýň bol dostatočne preukázaný z evidencie nástupu do práce a príchodov
a odchodov, ktorá mu bola na vyžiadanie predložená žalobcom. Čestné vyhlásenia zamestnankýň
odmietol z dôvodu, že nepredstavujú dôkaz, a žalovaný ich považuje za účelové.

8. Žalobca má za to, že rozhodnutie žalovaného o nelegálnom zamestnávaní S. N. dňa 15.02.2016
od. 7.00 do 9.00 a V. W. dňa 15.09.2014 od 7.00 hod. do 15.30 hod predstavuje šikanózny a
formalistický výklad právnej úpravy nelegálneho zamestnávania stanovenej v § 3 ods. 2 v spojení s §
2 ods. 2 písm. b/ zákona o nelegálnej práci, kedy dochádza k počítaniu hodín na splnenie včasnosti
registrácie v Sociálnej poisťovni, predstavuje nesprávne právne posúdenie veci, je nepreskúmateľné pre
nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov, pričom v tomto prípade nebol dostačujúce zistený skutkový
stav týkajúci sa okolností začiatku výkonu činnosti zamestnanca. Poukázal pritom na judikát Najvyššieho
súdu SR sp.zn. 6Sžo/51/2011, v zmysle ktorého Najvyšší súd SR zdôrazňuje, že účelom zákona o
nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní je ochrana pracovného trhu pred nelegálnou prácou a
nelegálnym zamestnávaním v materiálnom zmysle, a preto i prístup k zákonu musí byť materiálny
a nie formálny. Žalobca konštatoval, že Zákonník práce poskytuje žalobcovi zmluvnú voľnosť, v
rámci ktorej je oprávnený uzatvárať so zamestnancami pracovné zmluvy aj tým spôsobom, že deň
uzatvorenia pracovnej zmluvy je súčasne aj dňom nástupu do práce, pričom žalobca hneď po podpise
pracovnej zmluvy zostáva u zamestnávateľa a je tak evidovaný jeho príchod do zamestnania v evidencii
príchodov a odchodov. Ak by mal byť presadzovaný formálny výklad ust. § 231 ods. 1 písm. b/ bod
1 zákona o sociálnom poistení, v zmysle ktorého aj akákoľvek inštruktáž zamestnanca po nástupe
do práce a oboznámení ho s pracovným prostredím musí byť považovaná za začatie výkonu činnosti
zamestnanca, potom splnenie zákonnej povinnosti v zmysle tohto ustanovenia v posudzovanom
prípade by objektívne nebolo možné. Podľa výkladu žalovaného sa žalobca dopustil nelegálneho
zamestnávania dňa 15.02.2016 od 7.00 hod. do 9.00 hod., nakoľko S. N. mala byť prihlásená do
registra poistencov v zmysle citovaného ustanovenia zákona o sociálnom poistení pred začatím výkonu
činnosti zamestnanca, t.j. pred 7.00 hod. dňa 15.02.2016, nakoľko žalovaný považuje za začatie výkonu
činnosti zamestnankyne moment jej príchodu podľa evidencie príchodov a odchodov. Pred 7.00 hod
dňa 15.02.2016 však S. N. ešte nebola zamestnankyňou žalobcu, a preto sa povinnosť v zmysle §
231 ods. 1 písm. b/ bod 1 zákona o sociálnom poistení na žalobcu ani na S. N. nevzťahovala, nakoľko
zákonná povinnosť je vymedzená iba na vzťah zamestnanca a zamestnávateľa. Takýto istý výklad sa
dá uplatniť aj pri pracovnej zmluve s V. W., ktorá mala byť prihlásená do registra poistencov v zmysle
citovaného zákona o sociálnom poistení pred začatím výkonu činnosti zamestnanca, t.j. pred 7.00 hod.
dňa 15.09.2014. Žalobca má za to, že pri aplikácii právnych noriem o nelegálnom zamestnávaní by
mala byť zohľadnená aj tá skutočnosť, že register poistencov má iba evidenčný charakter a zápisom
do neho nevzniká žiadny druh poistenia (nemocenské, dôchodkové a ani poistenie v nezamestnanosti).
Žalobca do registračného listu fyzických osôb v oboch prípadoch riadne uviedol, že poistenie vzniklo
dňom vzniku ich pracovného pomeru a za obe zamestnankyne od tejto doby aj riadne odvádzal príslušné
poistné. Samotný inšpektorát práce v rámci Protokolu uviedol, že nenariaďuje žalobcovi odstrániť zistený
nedostatok, nakoľko zamestnávateľ si splnil povinnosť voči Sociálnej poisťovni. V tomto prípade chýba
materiálny znak správneho deliktu, ktorým je nebezpečnosť skutku pre spoločnosť.

9. Žalobca v žalobe namietal aj výšku uloženej pokuty, ktorá vybočila z rozsahu správnej úvahy, a
preto rozhodnutie o uloženej sankcii je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Inšpektorát práce v
rozhodnutí výšku pokuty 5.000,- eur zdôvodnil tým, že išlo o jeden nedostatok žalobcu, ktorý bol zistený
počas inšpekcie práce spočívajúci v porušení zákazu nelegálneho zamestnávania u dvoch fyzických
osôb, ku ktorému nedošlo súčasne, pričom trvanie protiprávneho stavu u S. N. bolo dve hodiny a
u V. W. 8,5 hod., pričom celkovo zamestnávateľ zamestnáva tri osoby. Inšpektorát neuviedol žiaden
konkrétny dôvod, ktorý by mal oporu v § 19 ods. 6 zákona o inšpekcii práce a odôvodňoval by zvýšenie
pokuty o 150% oproti dolnej hranici sadzby. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí odôvodnil správnosť
sankcie uloženej v prvostupňovom rozhodnutím tým, že prvostupňový správny orgán využil diskrečnú
právomoc v rámci zákonného rámca, že nemal žiadnu možnosť využiť tzv. materiálny korektív upustiť
od potrestania za tento správny delikt alebo odpustiť uloženie pokuty, že pokutou vo výške 5000,- eur



sledoval najmä jej výchovné a preventívne pôsobenie, že finančný postih nemôže byť neprimerane
mierny vo vzťahu k závažnosti protiprávneho konania a jeho následkom, musí obsahovať aj represívnu
zložku a odradí účastníka konania od ďalšieho nezákonného konania v budúcom období, a že uložil
pokutu v dolnej hranici zákonnej sadzby. Odôvodnenie uloženej pokuty je natoľko všeobecné, bez
akéhokoľvek súvisu so zistenými skutkovými okolnosťami, že napadnuté rozhodnutia a rozhodnutie
inšpektorátu práce v časti rozhodnutia o uložení pokuty sú podľa žalobcu nepreskúmateľné pre
nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR
sp.zn. 2Sžp/16/2011 zo dňa 30.mája 2011, ktorý bol uverejnený aj v Zbierke stanovísk NS a súdov SR
7/2013.

10. Žalobca ďalej namietal porušenie základných princípov konania - nerovné postavenie účastníkov,
nakoľko vykonaním inšpekcie bol poverený Inšpektorát práce Prešov, ktorý sídli mimo územného obvodu
žalobcu. Žalobca sídli v Bratislave. Ak dôjde ku zmene územných obvodov na vykonanie inšpekcie
práce, môže tým dôjsť aj ku obmedzeniu prístupu k súdnej ochrane ako sa tomu stalo aj v tomto prípade.
Inšpektorát práce Prešov je najvzdialenejším inšpektorátom k sídlu žalobcu v rámci celej Slovenskej
republiky. Zmeny územných obvodov pri výkone inšpekcie musia byť vykonané tak, aby v čo najmenšej
miere boli obmedzené práva kontrolovaných subjektov, ktoré im priznáva zákon a boli čo najmenej
zvýšené náklady na uplatnenie súdnej ochrany, ktorú im garantuje Správny súdny poriadok ( SSP) v § 5
ods. 1 SSP. Nakoľko podľa § 49 ods. 1 SSP musí byť žalobca v konaní pred správnym súdom zastúpený
advokátom, účasť právneho zástupcu na pojednávaniach v Prešove znamená pre žalobcu so sídlom
v Bratislave neúmerné náklady, ktoré sú v rozpore so zásadami miestnej príslušnosti vyplývajúcimi z
ustanovení SSP. V závere žaloby podal žalobca návrh na priznanie odkladného účinku žaloby podľa §
185 SSP z dôvodu, že pokuta vo výške 5000,- eur je pre žalobcu likvidačná, predstavuje 50% celkových
mzdových nákladov spoločnosti za rok 2016 a je vo výške ročnej mzdy jedného zamestnanca. Žalobca
sa v rámci svojho konania nijako nesnažil obchádzať zákon, so zamestnankyňami pri nástupe do práce
riadne uzavrel pracovné zmluvy aj zabezpečil ich registráciu v Sociálnej poisťovni, takže ich práva nie
sú nijako dotknuté.

11. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zotrval na skutkovej a právnej argumentácii uvedenej v
preskúmavanom rozhodnutí a navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.

12. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom
chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších
veciach ustanovených týmto zákonom.

13. Podľa § 2 ods. 2 SSP každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli
porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy,
nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok
ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

14. Podľa § 194 ods. 1 SSP, správnym trestaním sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie
orgánov verejnej správy o priestupku, správnom delikte alebo o sankcii za iné podobné protiprávne
konanie.

15. Podľa § 194 ods. 2 SSP, ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie vo veciach
správneho trestania ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.

16. Podľa § 191 ods. 1 písm. e/ SSP, správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu
verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak zistenie skutkového stavu orgánom verejnej
správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci.

17. Podľa § 191 ods. 6 SSP, právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku je
orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný. Ak orgán verejnej správy v ďalšom konaní nepostupoval
v súlade s právnym názorom správneho súdu a správny súd opätovne zrušil rozhodnutie orgánu verejnej
správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy z tých istých dôvodov, môže správny súd i bez návrhu v
zrušujúcom rozsudku uložiť orgánu verejnej správy pokutu.



18. Predmetom preskúmania je rozhodnutie inšpektorátu práce o uložení pokuty vo výške 5.000,- eur
podľa § 19 ods. 2 písm. a/ bod 1 zákona o inšpekcii práce a podľa § 46 Správneho poriadku za porušenie
zákazu nelegálneho zamestnávania podľa § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. b/ zákona o
nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní, a to v tom, že žalobca dňa 15.02.2016 od 7.00 hod. do 9.00
hod. tak ako je to zaznamenané v predloženej evidencii pracovného času zamestnávateľom využíval
závislú prácu fyzickej osoby S. N., mal s ňou založený pracovnoprávny vzťah podľa Zákonníka práce, a
to pracovnú zmluvu zo dňa 15.02.2016 a nesplnil si povinnosť podľa osobitného predpisu - § 231 ods.
1 písm. b/ bod 1 zákona o sociálnom poistení a dňa 15.09.2014 od 7.00 hod. do 15.30 hod. tak ako
je to zaznamenané v predloženej evidencii pracovného času zamestnávateľom využíval závislú prácu
fyzickej osoby V. W., mal s ňou založený pracovnoprávny vzťah podľa Zákonníka práce, a to pracovnú
zmluvu zo dňa 15.09.2014 a nesplnil si povinnosť podľa § 231 ods. 1 písm. b/ bod 1 zákona o sociálnom
poistení.

19. Na základe odvolania žalobcu žalovaný podľa § 59 ods. 2 Správneho poriadku odvolanie zamietol
a rozhodnutie inšpektorátu práce ako prvostupňového správneho orgánu potvrdil.

20. Vychádzajúc z obsahu žaloby žalobca namietal nedostatočne zistený skutkový stav veci,
nepreskúmateľnosť rozhodnutia žalovaného pre nedostatok dôvodov, nesprávne právne posúdenie veci,
formálny výklad ustanovenia § 231 ods. 1 písm. b/ bod 1 zákona o sociálnom poistení, vybočenie z
rozsahu správnej úvahy ohľadom výšky pokuty.

21. Podľa § 3 ods. 2 zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní, nesmie právnická osoba a
fyzická osoba, ktorá je podnikateľom, nelegálne zamestnávať podľa § 2 ods. 2 a 3.

22. Podľa § 2 ods. 2 písm. b/ zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní, nelegálne
zamestnávanie je zamestnávanie právnickou osobou alebo fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom,
ak využíva závislú prácu fyzickej osoby, má s ňou založený pracovnoprávny vzťah alebo
štátnozamestnanecký pomer podľa osobitného predpisu a nesplnila si povinnosť podľa osobitného
predpisu.

23. Podľa § 231 ods. 1 písm. b/ bod 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, zamestnávateľ je
povinný prihlásiť do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia zamestnanca
podľa § 4 ods. 1 na nemocenské poistenie, na dôchodkové poistenie a na poistenie v nezamestnanosti
a zamestnanca podľa § 4 ods. 2, okrem zamestnanca v právnom vzťahu na základe ním určenej
dohody o brigádnickej práci študentov podľa § 227a, na dôchodkové poistenie pred vznikom týchto
poistení, najneskôr pred začatím výkonu činnosti zamestnanca, odhlásiť zamestnanca najneskôr v deň
nasledujúci po zániku týchto poistení, okrem zániku povinného nemocenského poistenia a povinného
poistenia v nezamestnanosti podľa § 20 ods. 3, zrušiť prihlásenie do registra poistencov a sporiteľov
starobného dôchodkového sporenia, ak poistný vzťah podľa § 20 nevznikol, a oznámiť zmeny v údajoch
uvedených v § 232 ods. 2 písm. a/ až c/.

24. Podľa § 1 ods. 3 Zákonníka práce, závislá práca môže byť vykonávaná výlučne v pracovnom pomere,
v obdobnom pracovnom vzťahu alebo výnimočne za podmienok ustanovených v tomto zákone aj v
inom pracovnoprávnom vzťahu. Závislou prácou nie je podnikanie alebo iná zárobková činnosť založená
zmluvnom občianskoprávnom vzťahu alebo v zmluvnom obchodnoprávnom vzťahu podľa osobitných
predpisov.

25. Podľa § 2 ods. 1 písm. a/ bod 1. zákona o inšpekcii práce, inšpekcia práce je dozor nad
dodržiavaním pracovnoprávnych predpisov, ktoré upravujú pracovnoprávne vzťahy, najmä ich vznik,
zmenu a skončenie, mzdové podmienky a pracovné podmienky zamestnancov vrátane pracovných
podmienok žien, mladistvých, domáckych zamestnancov, osôb so zdravotným postihnutím a osôb, ktoré
nedovŕšili 15 rokov veku a kolektívne vyjednávanie.

26. Podľa § 19 ods. 2 písm. a/ bod 1 zákona o inšpekcii práce, inšpektorát práce uloží pokutu
zamestnávateľovi alebo fyzickej osobe za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania od 2.000,- do
200.000,- eur; ak ide o nelegálne zamestnávanie dvoch a viac fyzických osôb súčasne, najmenej 5000,-
eur.



27. Podľa § 21 ods. 3 zákona o inšpekcii práce, na konanie podľa § 4 písm. e/, § 6 ods. 1 písm. b/,
d/ a e/, § 7 ods. 3 písm. d/, e/, i/ a s/, ods. 8 písm. b/ a ods. 9, § 12 ods. 2 písm. d/ - f/, § 19 a §
20 sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak. Všeobecné
predpisy o správnom konaní sa nevzťahujú na vydanie oprávnenia preukazu, osvedčenia a povolenia
podľa tohto zákona.

28. Podľa § 3 ods. 1 - 4 Správneho poriadku, správne orgány postupujú v súlade so zákonmi a inými
právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a
právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností.

29. Správne orgány sú povinné svedomite a zodpovedne sa zaoberať každou vecou, ktorá je predmetom
konania, vybaviť ju včas a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú
k správnemu vybaveniu veci. Ak to povaha veci pripúšťa, má sa správny orgán vždy pokúsiť o jej
zmierne vybavenie. Správne orgány dbajú na to, aby konanie prebiehalo hospodárne a bez zbytočného
zaťažovania účastníkov konania a iných osôb.

30. Podľa § 32 ods. 1 Správneho poriadku, správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav
veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi
účastníkov konania.

31. Podľa § 47 Správneho poriadku, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi
predpismi, musí byť vydané príslušným orgánom, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a
musí obsahovať predpísané náležitosti.

32. Podľa § 19 ods. 6 zákona o inšpekcii práce, inšpektorát práce pri ukladaní pokuty podľa odsekov 1
a 2 zohľadňuje jej preventívne pôsobenie a pri určovaní výšky pokuty prihliada najmä na
a/ závažnosť zisteného porušenia povinností a závažnosť ich následkov,
b/ počet zamestnancov zamestnávateľa a riziká, ktoré sa vyskytujú v činnosti zamestnávateľa
c/ počet nelegálne zamestnaných fyzických osôb, ak ide o uloženie pokuty podľa ods. 2 písm. a/ prvého
bodu,
d/ skutočnosť, že zistené porušenie povinnosti je dôsledkom neúčinného systému riadenia ochrany
práce u zamestnávateľa alebo či ide o ojedinelý výskyt nedostatku,
e/ opakované zistenie toho istého nedostatku.

33. Ako vyplýva z osobitného predpisu, ktorým je v tomto prípade Zákonník práce, podľa § 42 ods.1,
pracovný pomer sa zakladá písomnou pracovnou zmluvou medzi zamestnávateľom.

34. Z obsahu administratívneho spisu je zrejmé, že dňa 21.09.2016, 26.09.2016, 27.09.2016, 13.10.2016
a 03.11.2016 bol realizovaný výkon inšpekcie práce zameraný na kontrolu dodržiavania zákazu
nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania. Pri výkone inšpekcie práce zistil inšpektorát práce,
že došlo k porušeniu povinností stanovených právnymi predpismi, porušenie bolo zadokumentované v
Protokole zo dňa 03.11.2016. Nelegálne zamestnávanie podľa zistenia inšpektorátu práce malo spočívať
v tom, že žalobca porušil zákaz, ktorý mu vyplýva z ust. § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. b/
zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní tým, že využíval závislú prácu fyzických osôb V.
W. a S. N., avšak neprihlásil ich včas a riadne v zmysle § 231 ods. 1 písm. b/ bod 1 zákona o sociálnom
poistení.

35. Správny súd v preskúmavanej veci dospel k záveru, že Inšpektorát práce Prešov a žalovaný ako
odvolací správny orgán v predmetnej veci nepostupovali v intenciách citovaných právnych noriem,
vo veci si nezadovážili relevantné skutočnosti pre vydanie rozhodnutí, preto ich rozhodnutia treba
považovať za predčasné.

36. Správny súd poukazuje, že zákon č. 125/2006 Z.z. o inšpekcii práce neustanovuje hmotnoprávnu
ani procesnoprávnu úpravu sankcionovania správnych deliktov, je potrebné v preskúmavanej veci
vychádzať z právnej úpravy zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, na ktorú zákonodarca aj v pod
čiarou znenia právnej normy ustanovenej v § 7 ods. 3 písm. j/ zákona č. 125/2006 Z.z. o inšpekcii práce
priamo odkazuje. Uvedený záver podporuje aj judikatúra Najvyššieho súdu SR (napr. 8Sžo/28/2007,
8Sžo/147/2008, 6Sžo/51/2011, 6Sžo/4/2016), ktorá je jednotná v tom, že trestnoprávne princípy sa



analogicky aplikujú i v správnom trestaní, a že trestanie za správne delikty (priestupky, správne delikty
právnických osôb a správne delikty fyzických osôb - podnikateľov) podlieha obdobnému režimu ako
trestný postih za trestné činy. Z tohto hľadiska treba vykonať aj všetky záruky, ktoré sa poskytujú
obvinenému. Napokon aj odporúčanie Výboru ministrov č. R (91) pre členské štáty o správnych
sankciách ( ďalej len Odporúčanie), ktoré bolo schválené výborom ministrov 13.02.1991 na 452.
zasadnutí zástupcov ministrov odporúča vládam členských štátov, aby sa vo svojom práve a aj praxi
riadili zásadami, ktoré vyplývajú z tohto odporúčania. V zmysle zásady č. 6 uvedeného Odporúčania
vo vzťahu k ukladaniu správnych sankcií je potrebné aplikovať aj nasledovné zásady: každá osoba,
ktorá čelí správnej sankcii má byť informovaná o obvinení proti nej; mal by jej byť daný dostatočný
čas na prípravu prípadu s tým, že do úvahy sa vezme zložitosť veci ako aj tvrdosť sankcie, ktorá by
mohla byť uložená; osoba, prípadne jej zástupca má byť informovaná o povahe dôkazov proti nej, má
dostať možnosť vyjadriť sa (byť vypočutá) pred tým, ako sa príjme akékoľvek rozhodnutie; správny akt,
ktorým sa ukladá sankcia má obsahovať dôvody, na ktorých sa zakladá. Vychádzajúc zo stabilizovanej
judikatúry Ústavného súdu SR neoddeliteľnou súčasťou princípov právneho štátu zaručeného v čl. 1
Ústavy je aj princíp právnej istoty a spravodlivosti, ktorý spočíva okrem iného v tom, že všetky subjekty
práva môžu odôvodnene očakávať, že príslušné štátne orgány budú konať a rozhodovať podľa platných
právnych predpisov a že ich budú správne vykladať a aplikovať (napr. II.ÚS 10/99, II.ÚS 234/03).

37. Podľa čl. 2 ods. 2 Ústavy SR štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a
v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Podľa čl. 152 ods. 4 Ústavy SR výklad a uplatňovanie
ústavných zákonov, zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade
s touto ústavou.

38. Z citovanej ústavnej úpravy vyplýva, že výklad uplatňovania a jej všeobecne záväzných právnych
predpisov musia byť v súlade s ústavou. Pozitivistický právny prístup k aplikácii zákonov je preto v
činnosti štátnych orgánov modifikovaný ústavne komfortným výkladom, ktorý v závislosti od ústavou
chránených hodnôt pôsobí reštriktívne alebo extenzívne na dikciu zákonných pojmov. Obsah zákonnej
právnej normy nemôže byť interpretovaný izolovane mimo zmyslu a účelu zákona, cieľa právnej
regulácie, ktorý zákon sleduje. Požiadavka na ústavne konformnú aplikáciu a výklad zákona je
podmienkou zákonnosti rozhodnutia ako individuálneho správneho aktu.

39. Z uvedených dôvodov bolo povinnosťou žalovaného ako aj Inšpektorátu práce Prešov v danom
prípade vykonať výklad a aplikáciu právnej normy ustanovenej v § 3 ods. 2 v spojení s § 2 ods.
2 písm. b/ zákona č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní v kontexte
s účelom tohto zákona s prihliadnutím na všetky okolnosti daného prípadu. Inšpektorát práce
Prešov a aj žalovaný v preskúmavanej veci pri posudzovaní nelegálneho zamestnávania uvedených
zamestnancov žalobcu, vychádzajúc výlučne z gramatického výkladu uvedených právnych noriem,
žiadnym spôsobom nevyhodnotili postup žalobcu ako zamestnávateľa a nekonfrontovali kvalitu týchto
zistených skutočností s následkami takéhoto konania v súlade s účelom zákona o nelegálnej práci a
nelegálnom zamestnávaní.

40. Správny súd zastáva názor, že z doposiaľ zadovážených skutkových zistení vyplývajúcich z
administratívneho spisu nie je možné ustáliť záver, že žalobca sa dopustil zákazu nelegálneho
zamestnávania fyzických osôb podľa § 3 ods. 2 v spojení s § 2 ods. 2 písm. b/ o nelegálnej práci a
nelegálnom zamestnávaní.

41. Pokiaľ zákonodarca v právnej norme ustanovenej v § 2 ods. 2 písm. b/ zákona o nelegálnej práci
a nelegálnom zamestnávaní, považuje za nelegálne zamestnávanie právnickou osobou alebo fyzickou
osobou, ktorá je podnikateľom také zamestnávanie fyzickej osoby, ktoré je založené na využívaní
závislej práce tejto fyzickej osoby a zamestnávateľ má s ňou založený pracovnoprávny vzťah podľa
osobitného zákona - Zákonníka práce a nesplnil si oznamovaciu povinnosť voči Sociálnej poisťovni podľa
osobitného predpisu, ktorým je právna úprava obsiahnutá v § 231 ods. 1 písm. b/ zákona o sociálnom
poistení, a ktorá predpokladá prihlásenie do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodku
najneskôr pred začatím výkonu činnosti zamestnanca, je pre posúdenie včasnosti splnenia si povinností
prihlásenia do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodku ako základného predpokladu
pre ustálenie záveru nelegálneho zamestnávania, zistenie začiatku výkonu činnosti zamestnanca.
Predloženie pracovnej zmluvy a potvrdenie prihlášky do uvedeného registra Sociálnou poisťovňou bez
ďalšieho považuje správny súd za nepostačujúce na ustálenie záveru o nelegálnom zamestnávaní



žalobcom ako zamestnávateľom, najmä s prihliadnutím na skutočnosť, že pracovná zmluva so S. N.
bola uzatvorená dňa 15.02.2016 a v ten istý deň aj nastúpila do práce. Pracovná zmluva s V. W. bola
uzatvorená dňa 15.09.2016 (v deň sviatku a pracovného pokoja) a ten istý deň ak nastúpila do práce.

42. Cieľom zákonodarcu právnou úpravou zákazu nelegálneho zamestnávania ustanovenom v § 3 ods.
2 v spojení s § 2 ods. 2 bolo zamedziť nelegálnemu zamestnávaniu fyzických osôb zamestnávateľom.
Vzhľadom k uvedenému sa správnemu súdu postup správnych orgánov oboch stupňov voči žalobcovi
javí za šikanózny, keď formalistickým výkladom právnej úpravy nelegálneho zamestnávania stanovenej
v § 3 ods. 2 v spojení s § 2 ods. 2 sa takmer počítali hodiny pre splnenie včasnosti registrácie v Sociálnej
poisťovni. Prístup k zákonu musí byť s poukazom na účel zákona o nelegálnej práci a nelegálnom
zamestnávaní materiálny a neformálny. Prijatie právneho záveru o nelegálnom zamestnávaní žalobcom
ako zamestnávateľom musí vychádzať zo skutkových zistení, ktoré spôsobom vylučujúcim akékoľvek
pochybnosti preukazujú, že zamestnávaná osoba vzhľadom k časovému sledu mohla začať, a skutočne
aj začala vykonávať pracovnú činnosť v zmysle pracovnej zmluvy.

43. Z uvedených dôvodov sa správny súd nestotožnil s právnym názorom žalovaného k aplikácii ust.
§ 3 ods. 2 v spojení s § 2 ods. 2 písm. b/ zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní,
keďže prijatie právneho záveru o nelegálnom zamestnávaní žalobcom ako zamestnávateľom musí
vychádzať zo skutkových zistení, ktoré spôsobom vylučujúcim akékoľvek pochybnosti preukazujú, že
zamestnávaná osoba vzhľadom k časovému sledu mohla začať, a skutočne aj začala vykonávať
pracovnú činnosť v zmysle pracovnej zmluvy.

44. V tejto súvislosti dáva správny súd do pozornosti aj zákon č. 294/2017 Z.z. účinný od 01.01.2018,
ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní tak, že v
§ 2 ods. 2 písm. b/ sa slová „nesplnila povinnosť podľa osobitného predpisu“, (t.j. § 231 ods. 1 písm. b/
zákona č. 461/2003 o sociálnom poistení) nahrádzajú slovami „neprihlásila ju do registra poistencov a
sporiteľov starobného dôchodkového sporenia do 7 dní od uplynutia lehoty podľa osobitného predpisu
na prihlásenie do tohto registra, najneskôr však do začatia kontroly nelegálnej práce a nelegálneho
zamestnávania, ak kontrola začala do siedmich dní od uplynutia lehoty podľa osobitného predpisu
na prihlásenie do tohto registra.“ Bude povinnosťou žalovaného zaoberať sa aj touto novou právnou
úpravou, ktorá je pre žalobcu priaznivejšia.

45. Na základe vyššie uvedených skutočností preto rozhodnutie žalovaného ako aj rozhodnutie
prvostupňového správneho orgánu podľa § 191 ods. 1 písm. e/ SSP zrušil, lebo zistenie skutkového
stavu bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci a vrátil vec žalovanému na ďalšie konanie.

46. Podľa § 191 ods. 6 SSP, právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku je
orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný.

47. náhrade trov konania rozhodol s poukazom na § 167 ods. 1 SSP a priznal žalobcovi voči žalovanému
právo na úplnú náhradu trov konania s poukazom na § 175 ods. 2 SSP. O výške náhrady trov konania
rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením,
ktoré vydá súdny úradník.

48. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu v pomere hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, a to v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia
krajského súdu, ktorú je potrebné podať na Krajský súd v Prešove (§ 443 ods. 2 písm. a/ v spojení s
§ 444 ods. 1 SSP).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podaných podľa § 57 SSP uviesť
označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
SSP sa podáva (ďalej len sťažnostné body), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné
body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 1, 2 SSP).



Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom.

Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen,
ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie II. stupňa;
ide o konanie o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/ SSP; ak je žalovaným Centrum právnej
pomoci (§ 449 ods. 1, 2 SSP).