Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 2S/50/2017 z 24. 9. 2018 Citácia: rozsudok Krajského súdu Prešov z 24. septembra 2018, sp. zn. 2S/50/2017, ECLI:SK:KSPO:2018:8017200760.2 Krajský súd Prešov | 2S/50/2017 | ECLI:SK:KSPO:2018:8017200760.2 | 2018-09-24 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov Citované ustanovenia: SSP, zákon č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov (zrušený), zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/4df4526e-095b-404f-b061-2055240b7f7f Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2018:8017200760.2 Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 2S/50/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8017200760
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 09. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Morozová Nemcová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8017200760.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Morozovej Nemcovej
a sudcov JUDr. Moniky Tobiašovej a JUDr. Mariana Hoffmanna PhD., v právnej veci žalobcu Magura
s.r.o., so sídlom Vyšné Ružbachy č. 307, 065 02 Vyšné Ružbachy, IČO: 364 450 37, zapísaného
v Obchodnom registri Okresného súdu Prešov, odd. Sro, vložka č. 10175/P, právne zastúpeného
Daliborom Tverďákom, advokátom so sídlom Krmanová 1, 040 01 Košice, proti žalovanému Finančnému
riaditeľstvu SR, so sídlom v Banskej Bystrici, Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo dňa 13. septembra 2017 Č: XXXXXXXXX/XXXX na základe
podanej správnej žaloby jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a

Náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

I.

1. Preskúmavaným rozhodnutím zo dňa 13.09.2017 Č: XXXXXXXXX/XXXX žalovaný podľa § 74 ods. 4
v nadväznosti na § 165b ods. 1 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (ďalej Daňový poriadok) a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov dodatočný platobný výmer Daňového úradu
Prešov č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX zo dňa 21.06.2012, ktorým podľa § 44 ods. 6 písm. b) zákona
č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov v nadväznosti na § 165 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z.z. v
znení neskorších predpisov vyrubil rozdiel dane z pridanej hodnoty v sume 57 081,71 Eur za zdaňovacie
obdobie apríl 2011 daňovému subjektu potvrdil.

2. Výrok rozhodnutia žalovaný odôvodnil poukazom na to, že daňový subjekt Magura s.r.o. Vyšné
Ružbachy v odvolaní uviedol, že Dodatočný platobný výmer z 21.06.2012 bol vydaný v rozpore s
právnymi predpismi. Ďalej konkretizoval dôvody odvolania v bodoch 1. až 6. svojho odvolania. Poukázal
pritom na to, že vyrubený rozdiel vo výške 57 081,71 Eur nezodpovedá jednotlivým zisteniam a takýto
stav je v rozpore so základnými zásadami pri správe daní a samotné rozhodnutie je nepreskúmateľné.
V ďalšom bode uviedol, že vyrubený rozdiel uvedený vo výroku zahŕňa aj sumu 41 144,85 Eur,
čo podľa daňového úradu je neuznaný nárok na odpočítanie dane, ktorý sa týka tovaru nakúpeného
od zahraničných dodávateľov ledar spólka z organiczona odpowiedzialnoscia spolka komandytowa
uvedených v rozhodnutí spolu s jednotlivými faktúrami v cene 203 947,50 Eur, avšak namieta, že v
rozhodnutí správca dane neuvádza, ako z uvedených údajov určil neuznaný nárok na odpočítanie dane
vo výške 41 144,85 Eur, resp. aké skutočnosti boli podkladom pre toto určenie. Je toho názoru, že takýto
postup je v rozpore so základnými zásadami pri správe daní a samotné rozhodnutie je nepreskúmateľné.



3. V ďalšom bode odvolania uviedol, že správca dane pri kontrole zistil, že spoločnosť nezdanila tovar,
ktorý nadobudla od dodávateľa M. v celkovej hodnote 81 439,15 Eur a ktorého preprava sa začala
v J.S. republike a skončila v O. republike. Uznáva, že spoločnosť mala uvedený tovar zdaniť, avšak
namieta, že daňový úrad mal v súlade s ustanovením § 49 ods. 2 písm. c) Zákona o DPH súčasne z
tohto nadobudnutia tovaru priznať nárok na odpočítanie dane. Poukázal pritom na ustanovenie § 49
ods. 6 a § 51 ods. 1 písm. c) Zákona o DPH.

4. V bode 4 odvolávajúci sa uviedol, že v kontrolovanom období nakúpila spoločnosť MAGURA s.r.o.
tovar od spoločnosti ledar spólka z organiczona odpowiedzialnoscia spolka komandytowa vo svojom
daňovom priznaní uviedla daň, ktorú je povinná zaplatiť z nadobudnutia tovaru a zároveň si uplatnila
právo na odpočítanie tejto dane vo výške 41 144,75 Eur. Tovar bol prepravený priamo z J. republiky
do O. republiky. Bol dovezený na územie SR a ďalší predaj sa uskutočnil v O. republike. Ďalej uviedol,
že správca dane tento nárok na odpočítanie dane nepriznal z dôvodu, že platiteľ nepoužil tovar v SR
na svoje zdaniteľné obchody. Namietal, že daňový úrad neuviedol ako bolo ustanovenie § 49 ods. 2
Zákona o DPH porušené. Daňový úrad zrejme neprihliadal na ustanovenie § 49 ods. 6 citovaného
zákona a poukázal pritom aj na ustanovenie § 51 ods. 1 písm. c) Zákona o DPH. Ďalej uviedol, že
ustanovenie § 49 ods. 3 a 7 Zákona o DPH v znení neskorších predpisov uvádza prípady, kedy platiteľ
nemôže uplatniť odpočítanie dane. Podľa jeho názoru to znamená, že v ostatných prípadoch pri splnení
všetkých zákonných podmienok má platiteľ nárok na odpočítanie dane a to vrátane tovaru, ktorý podlieha
zdaneniu v SR podľa § 17 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov. Odvolávajúci
sa nesúhlasil s uvedením výňatku rozhodnutia Európskeho súdneho dvora, na ktoré sa daňový úrad v
protokole, ako aj v napadnutom dodatočnom platobnom výmere odvoláva, pretože je toho názoru, že
dochádza k účelovému vytrhnutiu z celkového kontextu a v prípade, že daňový úrad sa odvoláva na
rozhodnutie Európskeho súdneho dvora je potrebné aby uvedené rozhodnutie bolo v celom rozsahu
súčasťou odôvodnenia rozhodnutia daňového úradu. Ďalej namietal, že postup daňového úradu, keď
neuznal nárok na odpočítanie dane s odvolaním sa na rozhodnutie ESD, ktoré rieši otázky týkajúce sa
rady EHS, pričom daňový úrad v protokole neuvádza žiadne relevantné ustanovenie Zákona o DPH,
ktoré bolo pri uplatnení nároku na odpočítanie dane zo strany spoločnosti porušené, nemá oporu v
našom právnom poriadku.

5. V bode 5 odvolania odvolávajúci sa súčasne poukázal na tú skutočnosť, že daňový úrad v jeden
deň doručil spoločnosti 19 dodatočných platobných výmerov, pričom musel vidieť, že spoločnosť má len
15 dňovú lehotu na podanie prípadných odvolaní a zámerne ignoroval, že výrazne zaťaží spoločnosť
pri preskúmaní rozhodnutí a spracovaní odvolaní. Ďalej uviedol, že pri nekorektnosti konania daňového
úradu svedčí aj tá skutočnosť, že na prerokovanie protokolu o kontrole bola spoločnosť vyzvaná na
deň 18.06.2012, pričom písomné vyjadrenie k protokolu bolo možné podať ešte 15.06.2012, kedy ho aj
spoločnosť na pošte podala a pri prerokovaní protokolu ho daňový úrad ho ešte nemal a ani nemohol
mať. To mu poskytla až spoločnosť a daňový úrad toto vyjadrenie následne vyhodnotil v priebehu
približne jednej hodiny.

6. V poslednom bode odvolania odvolávajúci sa uviedol, že v daňovom konaní možno ukladať daňovú
povinnosť alebo priznať práva len rozhodnutím, ktoré je pre adresáta platné, len ak je riadnym spôsobom
doručené alebo oznámené. Ak zákon č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov neustanovuje inak.
Citoval pritom ustanovenie § 44 ods. 6 písm. b) Zákona a poukázal na to, že daňová kontrola bola
ukončená dňa 18.06.2012 a od tohto dňa začala 15 dňová lehota na vydanie rozhodnutia plynúť. Zároveň
uviedol, že nedodržanie tejto lehoty má za následok neplatnosť rozhodnutia, pretože je vydané v rozpore
so zákonom, pritom poukázal na ustanovenie § 44 ods. 7 zákona č. 511/1992 Zb.
V závere svojho odvolania daňový subjekt uviedol, že napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné
a nezrozumiteľné, vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, nedostatočne zisteného
skutkového stavu a v konaní daňového úradu je taká chyby, ktorá mala vplyv na zákonnosť napadnutého
rozhodnutia. Svoje odvolanie daňový subjekt dňa 22.11.2012 doplnil a predložil odborné stanovisku X/
XXXX z 20.07.2012, ktoré na žiadosť spoločnosti MAGURA s.r.o. vyhotovil znalec A.. H. G., F.. Na
základe posúdenia, či správca dane v súlade so zákonom č. 222/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov
nepriznal nárok na odpočítanie dane v danej veci znalec dospel k záveru, že neexistuje zákonný dôvod,
aby daňový úrad neuznal nárok na odpočítanie dane len z dôvodu, že ide o nadobudnutie tovaru v
tuzemsku z iného členského štátu podľa § 17 ods. 2 Zákona o DPH. Na základe uvedených skutočností
navrhol napadnutý dodatočný platobný výmer zrušiť.



7. Žalovaný po preskúmaní rozhodnutia v rozsahu uvádzaných v odvolaní podľa § 74 ods. 2 Daňového
poriadku zistil skutkový stav.
Daňový úrad vykonal u daňového subjektu MAGURA s.r.o. Vyšné Ružbachy kontrolu dane z pridanej
hodnoty za zdaňovacie obdobie január až september 2011, o výsledku ktorej vyhotovil protokol zo
dňa 24.05.2012. Daňová kontrola začala 12.09.2011 za zdaňovacie obdobie január až jún 2011 a dňa
03.11.2011 bolo rozšírené zdaňovacie obdobie júl až september 2011. Správca dane v rámci daňovej
kontroly zistil, že kontrolovaný daňový subjekt v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie apríl 2011
uviedol základ dane pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku vo výške 205 724,27 Eur, avšak správca dane
daňovou kontrolou z predložených dokladov zistil, že daňový subjekt nadobudol tovar v hodnote 203
947,50 Eur. Správca dane v rámci daňovej kontroly zistil, že kontrolovaný daňový subjekt v zdaňovacom
období apríl 2011 nadobudol tovar od dodávateľa M. W. S.A. J. republika v celkovej cene 81 439,15
Eur. Ďalej zistil, že v tom istom zdaňovacom období nadobudol tovar od dodávateľa ledar spólka z
organiczona odpowiedzialnoscia spolka komandytowa J. republika v celkovej cene 203 947,50 Eur,
pri ktorom sa preprava začala v J. republike a skončila v O. republike. Správca dane preveril všetky
doklady, ktoré daňový subjekt v rámci daňovej kontroly predložil na základe výzvy zo dňa 20.09.2011.
V rámci daňovej kontroly pri ústnych pojednávaniach, z ktorých správca dane vyhotovil zápisnice o
ústnom pojednávaní zo dňa 20.09.2011, 23.09.2011, 28.09.2011 a 03.11.2011 odpovedal kontrolovaný
daňový subjekt na otázky položené správcom dane, vysvetlil priebeh uskutočnených obchodov, spôsob
objednávok, okolnosti a miesto preberania tovaru, jeho prepravy a vyjadril sa k jednotlivým sporným
prípadom a rozdielom v sumách v uvedených daňových priznaniach za kontrolované zdaňovacie
obdobia.

8. Na žiadosť správcu dane č. XXXXXXX/X/XXXXX/XXXX zo dňa 07.02.2012 predĺžilo Finančné
riaditeľstvo SR oznámením č. XXXXXXX/X/XXXXXX-XXXXXX/XXXX zo dňa 24.02.2012 lehotu na
vykonanie daňovej kontroly u daňového subjektu MAGURA, s.r.o. Vyšné Ružbachy za zdaňovacie
obdobie január až september 2011 o šesť mesiacov, do 12.09.2012 (upovedomenie daňovému
subjektu č. XXXXXXX/X/XXXXXX/XXXX zo dňa 09.03.2012). Pri ústnom pojednávaní, z ktorého bola
vyhotovená zápisnica č. XXXXXXX/X/ XXXXXX/XXXX zo dňa 14.05.2012, bol kontrolovaný daňový
subjekt oboznámený so zistenými skutočnosťami pri výkone daňovej kontroly.

9. Následne správca dane vyhotovil protokol o výsledku zistenia z daňovej kontroly č. XXXXXXX/
X/XXXXXX/XXXX zo dňa 24.05.2012, ktorý spolu s výzvou č. XXXXXXX/X/ XXXXXX/XXXX zo dňa
24.05.2012 na vyjadrenie sa k protokolu a na jeho prerokovanie prevzal osobne kontrolovaný daňový
subjekt dňa 05.06.2012. Na základe vyjadrenia daňového subjektu k zisteniam uvedeným v protokole
vyhotovil správca dane dňa 18.06.2012 dodatok k protokolu so záverom, že daňový subjekt vo svojom
vyjadrení nepredložil žiadne iné skutočnosti alebo dôkazy, ktoré by ovplyvnili výsledok daňovej kontroly
uvedený v protokole. Záverečné prerokovanie protokolu v znení jeho dodatku sa s daňovým subjektom
(jeho splnomocneným zástupcom A. H. X.) uskutočnilo dňa 18.06.2012, t. j. v deň určený vo výzve na
prerokovanie protokolu (zápisnica č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX zo dňa 18.06.2012).

10. Na základe toho vydal správca dane dodatočný platobný výmer č. XXXXXXX/X/ XXXXXXX/XXXX
zo dňa 21.06.2012, ktorým podľa § 44 ods. 6 písm. b) zákona č. 511/1992 Zb. v nadväznosti na § 165
ods. 2 Daňového poriadku vyrubil daňovému subjektu rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie
obdobie apríl 2011 vo výške 57 081,71 Eur z dôvodu uplatnenia odpočítania dane pri nadobudnutí tovaru
v tuzemsku z iného členského štátu v rozpore s ustanovením § 49 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani
z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov ( ďalej len zákon č.222/2004 Z.z. o DPH) vo výške 41
144,85 Eur, ďalej z dôvodu porušenia § 69 ods. 6 zákona č. 222/2004 Z. z. o DPH tým, že nezaplatil daň
pri nadobudnutí tovaru z iného členského štátu vo výške 15 932,48 Eur a porušenia § 51 ods. 1 písm.
a) v nadväznosti na § 49 zákona č. 222/2004 Z. z. o DPH tým, že neoprávnene uplatnil odpočítanie
dane vo výške 4,38 Eur.

11. Proti tomuto rozhodnutiu podal daňový subjekt odvolanie dňa 16.11.2012 Finančné riaditeľstvo SR
platobný výmer rozhodnutím zo dňa 27.06.2013 zmenilo tak, že vyrubený rozdiel dane v sume 57 081,71
Eur znížilo o sumu 355,35 Eur na sumu 56 726,36 Eur.
NS SR rozsudkom sp. zn. 3Sžf/10/2016 zo dňa 21.06.2017 zrušil toto rozhodnutie žalovaného a vec
vrátil na ďalšie konanie. Vo svojom odôvodnení uviedol, že nepreskúmateľným sa v tomto prípade
javí určenie DPH správcom dane prislúchajúce dodávke od dodávateľa CU. W., pretože určená čiastka
dane (15 932,48 Eur) za správcom dane zistenú dodávku v sume 81 439,15 Eur nezodpovedá rozsahu



20%, ako tomu bolo pri iných dodávkach. Súd v tomto prípade nevedel z napadnutého rozhodnutia
žalovaného, ani dodatočného platobného výmeru zistiť spôsob výpočtu tejto časti vyrubenej dane. FR
SR je na základe toho povinné v rámci ďalšieho konania, ktorým je odvolacie konanie vydať rozhodnutie
o odvolaní daňového subjektu podanom dňa 16.11.2012 riadiac sa pritom právnym názorom súdu.

12. Žalovaný na základe takto zisteného skutkového stavu citoval príslušné ustanovenia Zákona o
DPH § 2 ods. 1, § 11 ods. 1, § 15 ods. 1, § 17 ods. 1, 2, 3, § 49 ods. 1, ods. 2 písm. a), c), § 49 ods.
6, § 51 ods. 1 písm. a), § 69 ods. 6, ako aj príslušné ustanovenia zákona č. 511/1992 Zb. a to § 2 ods.
1, 3, ods. 6, § 15 ods. 13 a § 29 ods. 2, 8, ako aj § 165 ods. 4 Daňového poriadku, § 165 ods. 5 a §
165b ods. 1 Daňového poriadku.
Odvolací orgán pri preskúmaní napadnutého rozhodnutia vychádzal z uvedených ustanovení zákona a
zistil, že správca dane vykonal u daňového subjektu MAGURA s.r.o. za zdaňovacie obdobia január až
september 2011 daňovú kontrolu dane z pridanej hodnoty.
Kontrolovaný daňový subjekt nakupoval tovar od poľských dodávateľov (M. W. S.A. a „Z. R. Z S. S.“ R. F.)
pod identifikačným číslom pre daň, ktoré mu pridelila Slovenská republika. Tento tovar bol prepravovaný
z J. republiky (od poľských dodávateľov) do O. republiky, kde si ho kontrolovaný daňový subjekt prevzal
a následne predal.

13. Na účely dane z pridanej hodnoty išlo z hľadiska kontrolovaného daňového subjektu o nadobudnutie
tovaru z iného členského štátu. Najdôležitejšie pri uplatňovaní dane z pridanej hodnoty je pre platiteľa
určiť miesto zdaniteľného obchodu. Podľa základného pravidla je miesto nadobudnutia tovaru z iného
členského štátu v tom členskom štáte, kde sa preprava skončí. To znamená, že v danom prípade je
miesto nadobudnutia tovaru v O. republike, kde pri tomto nadobudnutí tovaru vzniká daňová povinnosť.
Okrem toho však platí, že zdanenie nadobudnutia tovaru bude v tuzemsku, pretože objednávateľ si
objednal tovar pod identifikačným číslom DPH, ktoré mu bolo pridelené v tuzemsku, a to v tom prípade,
ak objednávateľ nepreukáže, že k zdaneniu nadobudnutia tovaru došlo v členskom štáte, kde sa skončila
preprava tovaru.
Uvedené legislatívne riešenie vyplýva z toho, že poľský dodávateľ musí pri vyplnení súhrnného výkazu
(súhrnný výkaz musí podať každý dodávateľ, ktorý dodá tovar do iného členského štátu, a tieto údaje
vchádzajú do európskej databázy identifikácie pohybu tovaru medzi členskými štátmi VIES) uviesť
dodanie tovaru pre slovenského odberateľa, pretože má k dispozícii podľa objednávky jeho identifikačné
číslo DPH, pod ktorým si slovenský podnikateľ objednal tovar.

14. Podľa pravidiel zákona o dani z pridanej hodnoty v prípadoch, kedy sa slovenský platiteľ dane
rozhodne predávať tovar v inom členskom štáte (v O. republike) a tento tovar bude do tohto štátu
prepravený z iného členského štátu (z J. republiky), je slovenský platiteľ dane povinný sa v tomto
členskom štáte (v O.j republike) registrovať pre daň z pridanej hodnoty, pretože v tomto členskom štáte
nadobudol tovar z iného členského štátu, teda uskutočnil zdaniteľný obchod, ktorý je v tomto štáte
predmetom dane. Je teda v takom prípade potrebné, aby slovenský platiteľ dane požiadal v O.epublike
o pridelenie českého identifikačného čísla pre DPH, pod týmto číslom si potom bude objednávať tovar
od poľského dodávateľa a ako platiteľ bude priznávať v O. republike nadobudnutie tohto tovaru, teda
v daňovom priznaní bude nadobudnutie tovaru zdaňovať príslušnou sadzbou dane v O. republike a
zároveň si môže z tohto nadobudnutia tovaru v O. republike uplatniť odpočítanie dane.
Ak ale nastane prípad, že slovenský platiteľ dane by musel zdaniť nadobudnutie tovaru v Slovenskej
republike (pretože objednal tovar pod identifikačným číslom pre daň, ktoré mu pridelil členský štát iný,
ako je členský štát, v ktorom sa skončila preprava tovaru, a zároveň nepreukázal, že toto nadobudnutie
bolo predmetom dane v členskom štáte, v ktorom sa skončila preprava tovaru) a aj v O. republike
(pretože miestom nadobudnutia tovaru z iného členského štátu je miesto, kde sa tovar nachádza v
čase skončenia jeho prepravy k nadobúdateľovi), má možnosť následne vykonať v súlade s § 17 ods.
3 zákona č.222/2004 Z.z. o DPH opravu základu dane v daňovom priznaní podanom v Slovenskej
republike, t. j. opraviť základ dane z nadobudnutia tovaru na nulu za predpokladu, že preukáže zaplatenie
dane z pridanej hodnoty z nadobudnutia tohto tovaru v O. republike. Touto opravou základu dane z
nadobudnutia tovaru je teda upravený spôsob, akým bude platiteľovi dane vrátená výška dane priznaná
z nadobudnutia tovaru v tom členskom štáte, ktorý mu pridelil identifikačné číslo pre daň (Slovenská
republika). Samozrejme za predpokladu, že preukáže, že nadobudnutie tovaru z iného členského štátu
bolo predmetom dane v členskom štáte, v ktorom sa skončila jeho preprava.



15. Z uvedeného je teda zrejmé, že pri takomto spôsobe obchodovania má platiteľ dane povinnosť zdaniť
nadobudnutie tovaru v O. republike a zároveň si pri splnení podmienok ustanovených zákonom platným
v O. republike uplatniť z tohto nadobudnutia tovaru odpočítanie dane. Zároveň je zrejmé, že platiteľ
dane musí zdaniť nadobudnutie tovaru aj v Slovenskej republike, avšak bez nároku na odpočítanie
dane. Priznanú daň si však môže nárokovať na vrátenie, resp. opraviť základ dane po preukázaní,
že nadobudnutie tovaru bolo zdanené v O. republike. Uvedené vyplýva z podmienky ustanovenej v §
49 ods. 2 zákona č.222/2004 Z.z. o DPH, že platiteľ dane môže odpočítať daň z tovarov a služieb,
ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ. Inými slovami, ak platiteľ dane nadobudne tovar,
ktorý je predmetom dane v O. republike a v O..epublike ho použije na ďalší predaj, potom tento tovar
nepoužil na svoje zdaniteľné obchody v Slovenskej republike ako platiteľ, a teda v Slovenskej republike
mu nevzniká nárok na odpočítanie dane z tohto nadobudnutia tovaru z iného členského štátu.
Preto odvolací orgán považuje námietky daňového subjektu hmotno-právneho charakteru uvedené
v odvolaní, ktoré sa zhodujú s vyjadreniami v odbornom stanovisku 4/2012 zo dňa 20.07.2012, za
neopodstatnené.

16. Závery správcu dane vyplývajú aj z rozsudku ESD C-536/08 a C-539/08, podľa ktorého sa na také
nadobudnutie tovaru nemôže vzťahovať uplatnenie odpočítania dane, a ak by sa právo na odpočet v
takom prípade priznalo, mohlo by to viesť k narušeniu potrebného účinku článku 28b A ods. 2 druhého a
tretieho pododseku šiestej smernice (článok 41 smernice Rady 2006/112/ES), keďže zdaniteľná osoba,
ktorej sa priznalo právo na odpočet v členskom štáte, ktorý vydal identifikačné číslo, by už nebola
motivovaná preukázať zdanenie dotknutého nadobudnutia tovaru v rámci Spoločenstva v členskom
štáte, kde došlo k ukončeniu odoslania alebo prepravy, teda v členskom štáte konečnej spotreby. Také
riešenie by mohlo nakoniec ohroziť uplatnenie základného pravidla, podľa ktorého sa, pokiaľ ide o
nadobudnutie tovaru v rámci Spoločenstva, miesto zdanenia nachádza v členskom štáte ukončenia
odoslania alebo prepravy, teda v členskom štáte konečnej spotreby, čo je cieľom prechodnej úpravy.
Podľa uvedeného rozsudku Súdneho dvora z 22. apríla 2010 článok 17 ods. 2 a 3, ako aj článok
28b A ods. 2 šiestej smernice Rady 77/388/EHS zo 17. mája 1977 o zosúladení právnych predpisov
členských štátov týkajúcich sa daní z obratu - spoločný systém dane z pridanej hodnoty: jednotný základ
jej stanovenia v znení smernice Rady 92/11 l/EHS zo 14. decembra 1992 sa majú vykladať v tom zmysle,
že zdaniteľná osoba, ktorá sa nachádza v situácii opísanej v prvom pododseku posledného uvedeného
ustanovenia, nemá právo na okamžitý odpočet DPH, ktorou bolo na vstupe zaťažené nadobudnutie
tovaru v rámci Spoločenstva.

17. Uvedený spôsob uplatňovania dane z pridanej hodnoty je obsiahnutý v zákone č.222/2004 Z.z. o
DPH a v plnom rozsahu prevzatý zo základného právneho normatívu, šiestej smernice Rady 77/388/
EHS v znení jej zmien a doplnkov, ktorá tvorí právny základ pre koncepciu harmonizácie legislatívy
členských štátov EU o dani z pridanej hodnoty a bola nahradená novou smernicou Rady 2006/112/ES z
28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty, ktorá nadobudla účinnosť 1.1.2007.
Podľa článku 40 smernice Rady č. 2006/112/ES (článok 28 b bod A ods. 1 smernice Rady 77/388/EHS)
sa za miesto nadobudnutia tovaru v rámci Spoločenstva považuje miesto, kde sa končí odoslanie alebo
preprava tovaru nadobúdateľovi.
Podľa článku 41 smernice Rady č. 2006/112/ES (článok 28b bod A ods. 2 prvý a druhý pododsek
smernice Rady 77/388/EHS) bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia článku 40, sa za miesto
nadobudnutia tovaru v rámci Spoločenstva v zmysle článku 2 ods. 1 písm. b) bodu (i) považuje miesto
na území členského štátu, ktorý pridelil identifikačné číslo pre DPH, pod ktorým nadobúdateľ uskutočnil
toto nadobudnutie, ak nadobúdateľ nepreukáže, že nadobudnutie sa zdanilo v súlade s článkom 40. Ak
podľa článku 40 nadobudnutie podlieha DPH v členskom štáte, v ktorom sa odoslanie alebo preprava
tovaru končí, po tom, ako bolo zdanené v súlade s prvým odsekom, základ dane sa primerane zníži v
členskom štáte, ktorý pridelil identifikačné číslo pre DPH, pod ktorým nadobúdateľ toto nadobudnutie
uskutočnil.

18. Podľa článku 42 smernice Rady č. 2006/112/ES (článok 28b bod A ods. 2 tretí pododsek smernice
Rady 77/388/EHS) prvý odsek článku 41 sa neuplatňuje a nadobudnutie tovaru v rámci Spoločenstva
sa považuje za zdanené podľa článku 40, ak sú splnené tieto podmienky:
a) nadobúdateľ preukáže, že toto nadobudnutie uskutočnil na území členského štátu určeného v súlade
s článkom 40 na účely následného dodania, v súvislosti s ktorým bol príjemca tovaru označený za osobu
povinnú platiť daň v súlade s článkom 197;
b) nadobúdateľ splnil povinnosti súvisiace s podaním súhrnného výkazu stanovené v článku 265.



Podľa článku 168 smernice Rady č. 2006/112/ES (článok 28 f bod 1, ktorý nahrádza článok 17 ods. 2
písm. d) smernice Rady 77/388/EHS), pokiaľ ide o tovar a služby, ktoré sú použité na účely zdaniteľných
transakcií zdaniteľnej osoby, táto má právo v členskom štáte, v ktorom uskutočňuje tieto transakcie,
odpočítať z výšky DPH, ktorú je povinná zaplatiť, tieto sumy:
c) DPH splatnú za nadobudnutie tovaru v rámci Spoločenstva podľa článku 2 ods. 1 písm. b) bod (i).
Smernica ako právny akt EÚ má prednosť pred zákonom Slovenskej republiky (čl. 7 Ústavy Slovenskej
republiky) a je záväzná pre každý členský štát. Z citovaného je zrejmé, že predmetná problematika
uplatňovania dane bola zo smernice Rady č. 2006/112/ES kompletne a nerozdielne prevzatá do zákona
č. 222/2004 Z. z. o DPH. Preto nemožno považovať za opodstatnenú námietku odvolávajúceho sa, že ak
je slovenská právna úprava v rozpore so smernicou, avšak daňovému subjektu poskytuje výhodnejšie
daňové zaobchádzanie, nemôže sa štát domáhať voči daňovému subjektu riešenia podľa smernice, a
daňový subjekt má právo postupovať podľa slovenskej legislatívy.
Okrem zákona o DPH platí na území Slovenskej republiky aj Vykonávacie Nariadenie Rady (EÚ) č.
282/2011 z 15. marca 2011, ktorým sa ustanovujú vykonávacie opatrenia smernice 2006/112/ES o
spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty. S účinnosťou od 1.7.2011 citované Nariadenie nahradilo
dovtedy účinné Nariadenie Rady č. 1777/2005 o vykonávacích opatreniach smernice 77/388/EHS o
spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty zo 17. októbra 2005, ktoré bolo účinné od 1. júla 2006.

19. K tvrdeniu odvolávajúceho sa, že smernica Rady EHS nie je zásadne priamo vykonateľná, a teda ani
záväzná, a že záväzným právnym aktom je nariadenie, odvolací orgán uvádza, že citované nariadenie
nezavádza nové pravidlá v systéme DPH, ale je len vykonávacím predpisom k smernici o DPH. Obsahuje
osobitné ustanovenia ako odpoveď na určité otázky uplatňovania DPH, ktoré sú formulované tak, aby vo
vnútri EÚ priniesli jednotné zaobchádzanie s týmito osobitnými prípadmi. Nie sú teda uplatniteľné na iné
prípady a je potrebné ich s ohľadom na ich formuláciu uplatňovať reštriktívne. Z tvrdenia odvolávajúceho
sa však nie je zrejmé, ako by ustanovenia nariadenia mohli mať vplyv na závery správcu dane v danom
prípade.

20. V súvislosti s námietkou odvolávajúceho sa, že daňový úrad zrejme neprihliadal na ustanovenie §
49 ods. 6 zákona ž.222/2004 Z.z. o DPH, odvolací orgán uviedol, že toto ustanovenie zákona sa na
daný prípad nevzťahuje. Podľa tohto ustanovenia môže platiteľ odpočítať daň aj v prípade, že tovary
a služby použije na podnikanie v zahraničí, ak by táto daň bola odpočítateľná, keby táto činnosť bola
vykonávaná v tuzemsku. To znamená, že ak platiteľ, ktorý podniká v zahraničí (vykonáva zdaniteľné
obchody s miestom dodania v zahraničí) a v súvislosti s týmto podnikaním nakúpi v tuzemsku tovary
a služby, má možnosť odpočítania dane v rozsahu a za podmienok, ako keby tieto obchody realizoval
v tuzemsku. V danom prípade je potrebné vychádzať zo skutočnosti, že platiteľ dane predmetný
tovar reálne nadobudol v O. republike. Preto nie je možné povedať, že tovar nakúpil v tuzemsku
a použil ho na podnikanie v O. republike. Skutočnosť, že slovenský platiteľ dane musí zdaniť toto
nadobudnutie tovaru v R. republike, rieši zákon o dani z pridanej hodnoty (ako je uvedené vyššie)
osobitne. A na účely odstránenia možného dvojitého zdanenia umožňuje platiteľovi opraviť základ dane
z nadobudnutia tovaru v Slovenskej republike na nulu, ale nie odpočítať daň. Je preto neopodstatnené
tvrdenie odvolávajúceho sa, že v zmysle tohto ustanovenia má nárok na neuznané odpočítanie dane.

21. Odvolávajúci sa nesúhlasil s uvedením výňatku rozhodnutia Európskeho súdneho dvora, na ktoré
sa daňový úrad odvoláva, pretože je toho názoru, že dochádza k účelovému vytrhnutiu z celkového
kontextu, a v prípade, že sa daňový úrad odvoláva na rozhodnutie ESD, je potrebné, aby uvedené
rozhodnutie bolo v celom rozsahu súčasťou odôvodnenia rozhodnutia daňového úradu. Odvolací
orgán k tomu uvádza, že Súdny dvor Európskej únie zohráva pri výklade článkov smernice významnú
úlohu. Rozsudky Súdneho dvora EU zabezpečujú jednotný výklad smernice o DPH v jednotlivých
členských štátoch. Sú prameňom komunitárneho práva tým, že podávajú principiálny výklad vrátane
výkladov všeobecných právnych zásad. Rozsudok ESD C-536/08 a C-539/08 správca dane aplikoval
na danú vec správne, čo aj náležite odôvodnil. Zároveň uviedol, na základe čoho dospel k záverom
uvedeným vo svojom rozhodnutí, ako aj ustanovenie zákona, ktoré daňový subjekt porušil. Preto tvrdenia
odvolávajúceho sa sú v tomto smere neopodstatnené.

22. Odvolací orgán po preskúmaní postupu správcu dane pri vydávaní dodatočných platobných výmerov,
ako aj pri prerokovaní protokolu o kontrole nezistil zo strany správcu dane žiadne porušenie zákona. Je
pravdou, že v j eden deň bolo doručených daňovému subjektu 19 dodatočných platobných výmerov, ako
aj to, že správca dane vyhodnocoval vyjadrenie k protokolu po dohode so splnomocneným zástupcom



daňového subjektu v deň prerokovania protokolu, o čom svedčí zápisnica o ústnom pojednávaní č.
XXXXXXX/X/XXXXXXX/ XXXX/Boď zo dňa 18.06.2012. Tieto skutočnosti však nemajú vplyv na výrok
rozhodnutia.

23. Odvolávajúci sa ďalej uviedol, že daňová kontrola bola ukončená dňa 18.06.2012 a od toho dňa
začala plynúť 15-dňová lehota na vydanie rozhodnutia. Namieta, že nedodržanie tejto lehoty, keďže
dodatočný platobný výmer odovzdal správca dane na poštovú prepravu prostredníctvom pošty dňa
22.10.2012, má za následok neplatnosť tohto rozhodnutia, pretože bolo vydané v rozpore so zákonom.
Odvolací orgán k tomu uviedol, že dodatočný platobný výmer bol vydaný dňa 21.06.2012 a doručený
daňovému subjektu dňa 09.07.2012. Proti tomuto dodatočnému platobnému výmeru podal daňový
subjekt dňa 23.07.2012 odvolanie, ktoré správca dane dňa 16.08.2012 postúpil odvolaciemu orgánu.
Odvolací orgán však zistil, že dodatočný platobný výmer nebol riadnym spôsobom doručený. Listom
č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX zo dňa 08.10.2012 oznámil správcovi dane (a upovedomil o tom aj
daňový subjekt, ako aj splnomocneného zástupcu daňového subjektu), že daňový subjekt splnomocnil
dňa 01.03.2010 A.. H. X., Y. K. XXX na zastupovanie vo vzťahu k daňovému úradu a na základe toho
mal byť uvedený dodatočný platobný výmer doručený iba splnomocnenému zástupcovi. Keďže toto
rozhodnutie správca dane doručoval daňovému subjektu, nebolo riadnym spôsobom doručené a je pre
adresáta neplatné. Z tohto dôvodu nebolo možné ani rozhodovať o takomto rozhodnutí v odvolacom
konaní. Správca dane následne doručil dodatočný platobný výmer v súlade so zákonom č. 511/1992
Zb. a splnomocnený zástupca toto rozhodnutie prevzal dňa 09.11.2012. Vychádzajúc z uvedených
skutočností odvolací orgán nepovažuje túto námietku daňového subjektu za opodstatnenú, pretože
správca dane pri vydaní predmetného dodatočného platobného výmeru dodržal lehotu na jeho vydanie,
avšak pri jeho doručovaní procesne pochybil. Tým, že daňový subjekt dňa 23.07.2012 podal proti nemu
odvolanie, v podstate akceptoval jeho vydanie, ako aj doručenie. Uvedené skutočnosti nie sú dôvodom
na prijatie záveru, že dodatočný platobný výmer je neplatný alebo, že je vydaný v rozpore so zákonom.
Odvolací orgán považuje tieto námietky odvolávajúceho sa za neopodstatnené.

24. Na základe zisteného skutkového stavu, ktorý v konaní nie je sporný, dospel správca dane jeho
správnym vyhodnotením a právnym posúdením veci k záveru, že daňový subjekt neoprávnene uplatnil
odpočítanie dane vo výške 41 144,85 Eur pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu,
pretože nadobudnutý tovar nepoužil na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ. Jeho uplatnením porušil
ustanovenie § 49 ods. 2 písm. c) zákona č.222/2004 Z.z. o DPH. Výšku neoprávnene odpočítanej dane
správca dane zistil z výšky ceny nadobudnutého tovaru a k nej prislúchajúcej dane upravenej podľa
údajov uvedených v jednotlivých riadkoch daňového priznania ( v daňovom priznaní daňový subjekt
omylom uviedol nesprávnu výšku základu dane pri nadobudnutí tovaru). Nie je preto opodstatnená
námietka daňového subjektu, že správca dane neuviedol ako zo zistených údajov určil neuznaný nárok
na odpočítanie dane.

25. Odvolací orgán preskúmal napadnutý dodatočný platobný výmer aj v rozsahu námietky daňového
subjektu, že vyrubený rozdiel dane uvedený vo výroku rozhodnutia nezodpovedá jednotlivým zisteniam
a dospel k záveru, že daňový subjekt túto skutočnosť namieta neopodstatnene. Celková výška rozdielu
dane je vyrubená v sume 57 081,71 Eur (15 932,48 Eur, 4,38 eur a 41 144,85 Eur).
Správca dane v rámci daňovej kontroly zistil, že kontrolovaný daňový subjekt v daňovom priznaní za
zdaňovacie obdobie apríl 2011 uviedol v riadku 07 základ dane pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku vo
výške 205 724,27 Eur, avšak kontrolou predložených dokladov správca dane zistil, že daňový subjekt
nadobudol tovar v hodnote 203 947,50 Eur. To znamená, že neoprávnene odpočítal daň vo výške 41
144,85 Eur (20% zo sumy 205 724,27 Eur) a zároveň priznal vyššiu sumu dane, ako bol povinný a to
o 355,35 Eur (20% z 1 776,77 Eur, teda z rozdielu 205 724,27 - 203 947,50). Do sumy dane 15 932,48
Eur správca dane zahrnul výšku dane 16 287,83 Eur (20% z nadobudnutia tovaru od dodávateľa M.
W., S.A., W., J. republika v cene 81 439,15 Eur) a aj sumu 355,35 Eur (priznanú vyššiu sumu dane, ako
bol platiteľ povinný platiť), teda 16 287,83 Eur - 355,35 Eur =15 932,48 Eur.
Odvolací orgán na základe toho konštatuje, že správcom dane určený rozdiel dane vo výške 57 081,71
Eur (15 932,48 Eur, 4,38 Eur a 41 144,85 Eur) je správny.

26. Odvolací orgán preskúmal napadnutý dodatočný platobný výmer aj v rozsahu námietky daňového
subjektu, že správca dane mal v súlade s ustanovením § 49 ods. 2 písm. c) zákona č. 222/2004 Z.z. v
znení neskorších predpisov súčasne so zdanením nadobudnutia tovaru vo výške 15 932,48 Eur uznať



v rovnakej výške aj nárok na odpočítanie dane. Na základe tých istých skutočností hmotno-právneho
charakteru, ako uviedol vyššie, dospel k záveru, že táto námietka daňového subjektu je neopodstatnená.
Svoje závery správca dane náležite v zmysle § 30 ods. 3 zákona č. 511/1992 Zb. v znení neskorších
predpisov v dodatočnom platobnom výmere odôvodnil, uviedol, ktoré skutočnosti boli podkladom
rozhodnutia, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, na základe ktorých
sa rozhodovalo. Odvolací orgán sa s týmito závermi stotožnil a námietky odvolávajúceho sa považuje
za neopodstatnené.
Odvolací orgán zistil, že vo výroku odvolaním napadnutého dodatočného platobného výmeru správca
dane uviedol § 165 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z.z. v znení neskorších predpisov namiesto procesne
správneho § 165 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z.z. v znení neskorších predpisov , ktorý sa vzťahuje
na vyrubovacie konanie po daňovej kontrole začatej a neukončenej pred účinnosťou tohto zákona. Táto
skutočnosť však nemá za následok nepreskúmateľnosť predmetného rozhodnutia.
Na základe týchto skutočností žalovaný po preskúmaní dodatočného platobného výmeru rozhodol tak,
ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

II.

27. Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného a jeho zrušenia
prípadne zrušenia prvostupňového rozhodnutia a vrátenia veci žalovanému prípadne prvostupňovému
orgánu a priznania trov konania.
Argumentoval v žalobe tým, že prvotným rozhodnutím žalovaného z 27.06.2013 bolo zmenené pôvodné
rozhodnutie Daňového úradu Prešov tak, že vyrubený rozdiel dane v sume 57 081,71 Eur sa znižuje
o 355,35 Eur na sumu 56 726,36 Eur. Voči tomuto rozhodnutiu podal odvolanie, rozsudkom zo dňa
13.11.2015 sp. zn. 3S/73/2013 Krajský súd v Prešove žalobu zamietol. Proti tomuto rozsudku podal
odvolanie a NS SR rozsudok krajského súdu zmenil tak, že rozhodnutie žalovaného zrušil a vec
vrátil žalovanému na ďalšie konanie z dôvodu nepreskúmateľnosti, nakoľko nevedel z napadnutého
rozhodnutia žalovaného, ani dodatočného platobného výmeru zistiť spôsob výpočtu vyrubenej dane.
Žalovaný opätovne rozhodol rozhodnutím z 13.09.2017 č. XXXXXXXXX/XXXX, ktoré je predmetom tejto
žaloby. Žalobca ďalej dôvodil tým, že k zmene výroku rozhodnutia došlo v rozpore s právnym názorom
uvedeným v NS SR. Napádané rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Napádané rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov. Zistenie
skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, skutkový
stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia je v rozpore
s administratívnymi spismi, alebo v nich nemá oporu a došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o
konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia
alebo opatrenia vo veci samej.

28. Ďalej žalobca v jednotlivých v bodoch žaloby, konkrétne v bode A.I. poukázal na to, že NS SR uložil
žalovanému povinnosť odôvodniť spôsob výpočtu vyrubenej dane a nie povinnosť zmeniť jeho prvotné
rozhodnutie. Žalovaný mal len ozrejmiť spôsob výpočtu DPH prislúchajúcej dodávke od M. W. S.A. W..
Žalobca pritom poukázal na to, že v rozhodnutí žalovaný potvrdil rozhodnutie daňového úradu, teda
došlo k zmene prvotného rozhodnutia žalovaného a to v rozpore so záväzným právnym názorom NS
SR. Žalovaný relevantným a najmä jasným a zrozumiteľným spôsobom neodôvodnil zmenu svojho
prvotného rozhodnutia a zároveň proti stavu vydania prvotného rozhodnutia žalovaného nedošlo k
žiadnej zmene skutkového stavu a taktiež nedošlo k predloženiu žiadnych nových dôkazov, ktoré by
odôvodňovali zmenu právneho názoru žalovaného.
Podľa žalobcu je táto námietka opodstatnená a napádané rozhodnutie žalovaného je v tejto časti čo sa
týka odôvodnenia rozdielu v sume 355,35 Eur od dodávateľa M. W. S.A. W. J. republika v celkovej cene
dodávaného tovaru 81 439,15 Eur nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov.

29. Žalobca ďalej argumentoval tým, že na základe nezmeneného skutkového stavu bez predloženia
nových dôkazov, ako aj bez vymedzenia záväzného právneho názoru NS SR nemôže dôjsť k zmene
rozhodnutia FR SR, keďže takýto postup je nepochybne v rozpore s princípom právnej istoty a teda aj
právneho štátu a viazanosťou súdu vydaným rozhodnutím. FR SR podľa žalobcu malo zrušiť rozhodnutie
Daňového úradu v Prešove a vrátiť mu vec na nové konanie a rozhodnutie, kedy by Daňový úrad
Prešov v rámci nového konania mal možnosť všetky žalobcom namietané vady rozhodnutia Daňového
úradu Prešov. Nepreskúmateľnosť rozhodnutia pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov je podľa
žalobcu v tom, že uvedený stav je v rozpore so základnými zásadami pri správe daní a samotné



rozhodnutie Daňového úradu Prešov a taktiež žalovaného ako také sú z tohto dôvodu nezrozumiteľné a
nepreskúmateľné, čo odôvodňuje ich zrušenie. Zároveň poukázal žalobca na svoj výpočet sumy zistenej
daňovým úradom, pritom poukázal na to, že dodávateľ Z. dodala tovar vo výške 203 947,50 Eur, z toho
bol vypočítaný nárok na odpočítanie dane vo výške 41 144,85 Eur uvedený na str. 9 prvostupňového
rozhodnutia. Súčasťou sumy zistenej daňovým úradom je aj nesprávne uvedená suma 15 932,48
Eur. Takýto postup je podľa žalobcu v rozpore so základnými zásadami pri správe daní a samotné
rozhodnutie je ako také nepreskúmateľné.

30. Žalobca ďalej argumentoval tým, že absencia vymedzenia základu dane spôsobu výpočtu základu
dane a sadzby dane zistenej daňovým úradom spôsobuje nepreskúmateľnosť rozhodnutia pre jeho
nezrozumiteľnosť. Ďalej sa zaoberal žalobca výrokom napadnutého rozhodnutia tak Daňového úradu
Prešov, ako aj FR SR, pritom citoval príslušné ustanovenie § 165 ods. 2, ods. 5 Daňového poriadku.
Argumentoval tým, že z ustanovenia § 30 ods. 2 zákona č. 511/1992 Zb. v znení účinnom do 31.12.2011
obsahuje výpočet povinných obsahových náležitosti rozhodnutia vydaného správcom dane, pričom
podľa písm. d) uvedeného zákonného ustanovenia rozhodnutie musí obsahovať výrok s uvedením
ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodovalo. Ustanovenie právneho predpisu, podľa
ktorého bolo predmetné rozhodnutie vydané t. j. ustanovenie § 165 ods. 5 Daňového poriadku nie je
obsahom výroku napádaného rozhodnutia. Obsahom výroku je nesprávne ustanovenie § 165 ods. 2
Daňového poriadku, čo má za následok jeho nezákonnosť, keďže správca dane v danom prípade podľa
§ 165 ods. 2 Daňového poriadku nerozhodol a ani nemohol rozhodovať. Základným znakom výroku
rozhodnutia je jeho jasnosť, presnosť a určitosť. Odkaz na nesprávne zákonné ustanovenie vo výroku
rozhodnutia, ktoré je exekučným titulom spôsobuje jeho nepreskúmateľnosť pre nezrozumiteľnosť.

31. V žalobe ďalej pod bodom B.IV poukázal na rozhodnutie daňového úradu čo sa týka odôvodnenia
pri vyrubení dane za dodávku tovaru od spoločnosti M. W. S.A. N. rozhodnutia tak daňového úradu,
ako aj žalovaného sú z obsahovaného hľadiska ako celok nepreskúmateľné pre ich nezrozumiteľnosť.
Žalobca ďalej argumentoval tým, že došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom
verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej.

32. Pod bodom C.I. žaloby argumentoval žalobca poukazom na dodatočný platobný výmer, ktorý bol
vydaný s odkazom na ustanovenie § 46 ods. 6 písm. b) zákona č. 511/1992 Zb. v znení účinnom
do 31.12.2011. Zároveň cituje príslušné ustanovenie § 15 ods. 13, § 30a ods. 7 zákona č. 511/1992
Zb. Čo sa týka prerokovania protokolu k ukončeniu daňovej kontroly došlo 18.06.2012 a žalobca ďalej
argumentuje tým, že správca dane mal do 03.07.2012 vydať dodatočne platobný výmer. Tento bol
vydaný dňa 22.10.2012, čo vyplýva z poštovej podacej pečiatky, t. j. správa dane pri vydaní predmetného
rozhodnutia nedodržal zákonom stanovenú lehotu pre jeho vydanie, čo má za následok rozpor tohto
rozhodnutia so zákonom a teda jeho nezákonnosť. Samotné nevydanie dodatočného platobného
výmeru v zákonom stanovenej lehote má za následok nezákonnosť tohto rozhodnutia a tým je naplnený
dôvod pre zrušenie napádaného rozhodnutia z dôvodu existencie vady, ktorá má vplyv na zákonnosť
napadnutého rozhodnutia.

33. Ďalej v žalobe pod bodom C.II. poukázal na nález Ústavného súdu SR sp. zn. III.ÚS 24/2010.
Argumentoval tým, že daňová kontrola bola vykonaná v rozpore so zákonom a protokol z nej má
povahu nezákonne získaného dôkazu, nie je možné ho takto v konaní použiť. Opätovne poukazuje na
nesprávne doručovanie jednotlivých písomností v rámci daňového konania, čo je naplnením dôvodu pre
zrušenie napádaného rozhodnutia z dôvodu existencie vady, ktorá má vplyv na zákonnosť napadnutého
rozhodnutia. Všetky dôkazy podľa žalobcu získané v rámci daňového konania vykonaného v rozpore so
zákonom majú povahu nezákonne získaného dôkazu a nie je možné ich použiť.

34. Ďalej v žalobe pod bodom C.III aj C. IV. žalobca poukazuje na to, že výzvy na predloženie dokladov
boli vykonávané Daňovým úradom Stará Ľubovňa, t. j. správca dane, v obvode ktorého má žalobca sídlo
a pritom bolo realizované a vydané rozhodnutie Daňovým úradom Prešov, pobočka Poprad. Konanie
nepríslušným prípadne nesprávne označeným správcom dane má za následok podľa žalobcu existenciu
vady, ktorá má vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia a je dôvodom na jeho zrušenie. Čo sa
týka samotného protokolu prerokovanie protokolu o výsledku zistenia daňovej kontroly ešte pred tým,
ako bolo riadne prostredníctvom pošty doručené vyjadrenie žalobcu k uvedenému protokolu je vadou
konania, ktorá má vplyv na zákonnosť vydaného rozhodnutia.



35. V bode D. žaloby sa žalobca zaoberá nesprávnym právnym posúdením, nesprávnym skutkovým
zistením a neúplnosťou zistenia skutkového stavu. Podľa žalobcu tovar bol dovezený na územie SR a
pokiaľ žalobca uviedol sumu 206 325,78 Eur dodávky tovaru riadne uviedol v súhrnom výkaze DPH a
podľa neho ide o trojstranný obchod. Žalobca je ako platca registrovaný len na území SR.
V bode D.I. podľa žalobcu je nesporná skutočnosť, že tovar nikdy na územie SR do tuzemska
prepravovaný nebol, ale tovar z J. republiky nikdy nebol dovezený na územie SR, ergo nemôže sa
jednať o nadobudnutie tovaru za protihodnotu v tuzemsku z iného členského štátu EÚ. Transakcie
žalobcu preto nie sú v zmysle ustanovenia § 2 ods. 1 písm. c) Zákona o DPH predmetom dane podľa
tohto zákona. Zároveň žalobca poukazuje v tejto časti na to, že predmetný tovar mal zdaniť tak v ČR
ako aj v SR žalobca a keďže tento nakúpený tovar v ČR ďalej použil na dodávku tovaru ako platiteľ
mal mať v ČR automaticky nárok na odpočet dane. Právne posúdenie žalovaného podľa žalobcu je
nesprávne, pretože v prvom rade je uvedený princíp v kategorickom rozpore s medzinárodným právom
garantovaným zákazom dvojitého zdanenia, keď nadobudnutie tohto istého tovaru by podliehalo daňovej
povinnosti tak na SR ako aj v ČR. Žalobca pritom poukázal na obsah ustanovenia § 17 ods. 1, § 17 ods.
2 Zákona o DPH, ako aj na citáciu ustanovenia § 49 ods. 2 písm. c), § 49 ods. 6 a § 51 ods. 1 písm.
c) Zákona o DPH. Z uvedených zákonných ustanovení vyplýva, že žalobcovi vzniklo právo na odpočet
dane z pridanej hodnoty a zároveň právo uplatniť si odpočet tejto dane. Zo znenia § 49 ods. 6 Zákona
o DPH vyplýva, že žalobca má právo odpočítať daň aj v prípade, ak tovary použije na podnikanie v
zahraničí, ak by táto daň bola odpočítaná, keby táto činnosť bola vykonávaná v tuzemsku.

36. Žalobca ďalej argumentoval tým, že počas daňovej kontroly preukázal a správca dane to žiadnym
spôsobom nespochybnil, že toto nadobudnutie uskutočnil na území členského štátu určeného v súlade
s čl. 40 na účely následného dodania v súvislosti s ktorým bol príjemca tovaru označený za osobu
povinnú platiť daň v súlade s čl. 197 a zároveň si splnil povinnosti súvisiace s podaním súhrnného
výkazu ustanovené v čl. 265. Aplikácia čl. 41 je teda s odkazom na čl. 42 tejto smernice podľa žalobcu
nesprávna. Ďalej žalobca poukázal na rozhodnutia ESD konkrétne C-217/97, C-536/08 a C-539/08.
Podľa žalobcu je dané nesprávne právne posúdenie veci, ktoré je dôvodom na zrušenie napadnutého
rozhodnutia žalovaného, pričom z uvedeného s poukazom na jednotlivé rozhodnutia ESD vyplýva, že
rozhodnutie žalovaného vychádza z nesprávneho právneho posúdenia a neúplného skutkového stavu.
Žalobca podľa svojho názoru preukázal kúpu tovaru a hodnotu tovaru, jeho prepravu z J. do O. republiky,
jeho predaj do ČR ako aj prevzatie jednotlivými odberateľmi. V rámci daňovej kontroly predložil príslušné
účtovné doklady, pričom celá uvedené transakcia spočívala v štandardnom nákupe a predaji tovaru,
cieľom ktorého bolo dosiahnutie zisku z obratu.

37. Správca dane nepriznal nárok na odpočítanie dane v prípade dodávky tovaru od spoločnosti M. z tých
istých dôvodov ako nepriznal oprávnenosť odpočítania dane, ktorú žalobca vykonal pri dodávkach tovaru
od spoločnosti Z.. Podľa žalobcu vzniklo mu právo na odpočet dane z pridanej hodnoty s poukazom na
ustanovenie § 49 ods. 6 Zákona o DPH a zároveň právo uplatniť si odpočet tejto dane podľa § 51 ods.
1 písm. c) zákona o DPH. Z uvedeného podľa neho vyplýva, že mu patrí nárok na odpočítanie dane z
predmetného obchodu, preto správca dane pri dodatočnom vyrubení dane mal priznať žalobcovi právo
v rovnakej výške na odpočítanie dane a to s poukazom na vyššie citované ustanovenia Zákona o DPH.
Tým, že správca dane takto nepostupoval vec nesprávne právne posúdil, čo je dôvodom na zrušenie
rozhodnutia žalovaného. V závere žaloby pod jednotlivými písmenami D.IV a V poukazuje na jednotlivé
ustanovenia zákona o správe daní č. 511/1992 Zb., ako aj na to, že podstatným pochybením správcu
dane a žalovaného v dôsledku ktorého došlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci pri dodávkach
tovaru od poľského dodávateľa spoločnosti Z., ktorý žalobca nepochybne nadobudol za účelom ich
ďalšieho predaja českému odberateľovi spoločnosti G. A. však je, že vec nepreskúmali z hľadiska toho,
či nešlo o trojstranný obchod podľa § 45 Zákona o DPH a úplne odignorovali všetky skutkové zistenia,
ktoré tomu nasvedčovali.

38. Žalobca citoval príslušné ustanovenie § 45 Zákona o DPH tak odsek 1 ako aj odsek 2 a argumentoval
ďalej ustanovením § 2 ods. 6 a § 29 ods. 2 Zákona č. 511/1992 Zb. Správca dane napriek všetkým
týmto zisteným skutočnostiam podľa žalobcu neaplikoval zákonné ustanovenia týkajúce sa trojstranného
obchodu, ktorý je oslobodený od DPH. Povinnosťou správcu dane je brať do úvahy skutočný obsah
právnych úkonov, skutočný obsah skutočností rozhodujúcich pre vyrubenie dane a je povinný čo
najúplnejšie zistiť skutkový stav. Navyše skutočnosť, že sa jedná o trojstranný obchod vyplýva tak z
daňového priznania žalobcu, ako aj zo súhrnného výkazu o DPH.



Vzhľadom na skutočnosti, ktoré boli preukázané počas daňovej kontroly, je viac ako zrejmé, že
predmetné obchody sú trojstranným obchodom, ktorý je v zmysle zákona č. 222/2004 Z.z. oslobodený
od DPH. V tejto časti teda správca dane nepostupoval správne, keď vyrubil dodatočným platobným
výmerom daň, pretože obchody sú trojstranným obchodom, kde žalobca vystupuje ako 1. odberateľ.
Žalovaný v odvolacom konaní tento nesprávny postup správcu dane nenapravil, preto je rozhodnutie
žalovaného nesprávne aj z tohto dôvodu.

39. Podľa žalobcu zároveň správca dane nezistil úplne skutkový stav ani pri dodávkach tovaru od
dodávateľa spol. M.M, kde bolo takisto preukázané a nesporné, že dochádzalo k jeho následnému
predaju v O. republike (str. 4 Rozhodnutia Daňového úradu Prešov písm. b). Správca dane najmä
neskúmal, či k druhému odberateľovi sa dostal tovar jedným pohybom a či k prevzatiu tovaru 2.
odberateľom došlo okamžite. Všetky tieto skutočnosti sú totiž skutočnosťami rozhodujúcimi pre správne
určenie daňovej povinnosti a pre určenie, či aj v tomto prípade nejde o trojstranný obchod. Iba po ich
spoľahlivom zistení je možné tento obchod podriadiť správnemu daňovému režimu.
Na základe uvedeného žiadal žalobca zrušiť rozhodnutie FR SR, ako aj rozhodnutia Daňového úradu
Prešov, pobočka Poprad z 21.06.2012 a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie a priznať žalobcovi
náhradu trov konania, pritom nežiadal nariadiť vo veci pojednávanie.

III.

40. K podanej žalobe sa písomným stanoviskom zo dňa 17.01.2018 vyjadril žalovaný, pričom zotrval
na skutkovom a právom stave, ktorý uviedol v rozhodnutí zo dňa 13.09.2017 a navrhol žalobu ako
nedôvodnú zamietnuť. Zároveň písomným podaním zo dňa 24.07.2018 žalovaný súhlasil, aby správny
súd rozhodol bez nariadenia pojednávania.

IV.

41. Na základe vyššie uvedených skutočností preto správny súd rozhodol bez nariadenia pojednávania
a to spôsobom uvedeným v ustanovení § 137 ods. 3 až 4 S.s.p. s tým, že rozsudok v skrátenej forme
bol vyvesený na Úradnej tabuli Krajského súdu v Prešove odo dňa 25.09.2018 po dobu 14 dní.

42. Správny súd s poukazom na to, že dňom 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 162/2015 Z.z.
Správny súdny poriadok (ďalej len S.s.p.). o podanej správnej žalobe rozhodoval súd podľa príslušných
ustanovení Správneho súdneho poriadku.

43. Predmetom preskúmania je rozhodnutie správcu dane, ktorý vyrubil žalobcovi podľa § 44 ods. 6
Zákona č. 511/1992 Zb. v spojení s § 165 ods. 2 Daňového poriadku rozdiel dane z pridanej hodnoty
za zdaňovacie obdobie apríl 2011 vo výške 57 081,71 Eur z dôvodu uplatnenia odpočítania dane pri
nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu v rozpore s ustanovením § 49 ods. 2 zákona č.
222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov. Na základe podaného odvolania
žalobcu žalovaný podľa § 74 ods. 4 v nadväznosti na § 165b ods. 1 Daňového poriadku rozhodnutie
Daňového úradu Prešov, pobočka Poprad potvrdil.

44. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 511/1992 Zb. v daňovom konaní sa postupuje v súlade so všeobecne
záväznými právnymi predpismi, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovanie práv a
právom chránených záujmov daňových subjektov a ostatných osôb zúčastnených v daňovom konaní.

45. Podľa § 2 ods. 3 zákona č. 511/1992 Zb. správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý
dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo v daňovom
konaní vyšlo najavo.

46. Podľa § 2 ods. 6 zákona č. 511/1992 Zb. pri uplatňovaní daňových predpisov v daňovom konaní sa
berie do úvahy vždy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre určenie
alebo vybratie dane.

47. Podľa § 15 ods. 13 zákona č. 511/1992 Zb. daňová kontrola je ukončená dňom prerokovania
protokolu s kontrolovaným daňovým subjektom alebo jeho zástupcom. Určenie dane podľa pomôcok
(§ 29 ods. 6) je ukončené dňom prerokovania protokolu s daňovým subjektom alebo jeho zástupcom.



Určenie dane dohodou je ukončené dňom spísania zápisnice o dohode o výške dane (§ 29 ods. 5).
Dňom nasledujúcim po dni prerokovania protokolu alebo dňom nasledujúcim po dni spísania zápisnice
o dohode o výške dane (§ 29 ods. 5) sa začína vyrubovacie konanie (§ 44); to neplatí, ak správca dane,
ktorým je colný úrad, daňovou kontrolou zistí, že daňovému subjektu, ktorý nemá povinnosť podávať
daňové priznanie podľa osobitných zákonov, za kontrolované zdaňovacie obdobie daňová povinnosť
nevznikla. Doručenie protokolu podľa odseku 12 alebo spísanie zápisnice o dohode o výške dane (§
29 ods. 5) sa považuje za úkon smerujúci na vyrubenie dane alebo rozdielu dane (§ 45 ods. 2). Ak
sa vykonáva daňová kontrola na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní (odsek 3), za úkon
smerujúci na vyrubenie dane alebo rozdielu dane (§ 45 ods. 2) sa považuje spísanie zápisnice o začatí
daňovej kontroly.

48. Podľa § 29 ods. 2 zákona č. 511/1992 Zb. správca dane dbá, aby skutočnosti rozhodujúce pre
správne určenie daňovej povinnosti boli zistené čo najúplnejšie, a nie je pritom viazaný iba návrhmi
daňových subjektov.

49. Podľa § 29 ods. 8 zákona č. 511/1992 Zb. daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv
na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní alebo
na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania, ako aj vierohodnosť,
správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov vedených daňovým subjektom.

50. Podľa § 165 ods. 5 Daňového poriadku vyrubovacie konanie po daňovej kontrole začatej a
neukončenej pred účinnosťou tohto zákona sa vykoná podľa doterajších predpisov.

51. Podľa § 165b ods. 1 Daňového poriadku daňové konanie začaté podľa zákona Slovenskej národnej
rady č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov
sa dokončí podľa zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

52. V danom konaní, kedy predmetom súdneho prieskumu je postup a rozhodnutie správcu dane a
žalovaného týkajúce sa zdaňovacieho obdobia apríl 2011, ktoré bolo vydané na základe daňovej kontroly
začatej na základe oznámenia zo dňa 12.08.2011 doručeného žalobcovi dňa 17.08.2011 bolo potrebné
na postup daňových orgánov a vydané rozhodnutia aplikovať právny predpis účinný do 31.12.2011, t. j.
zákon č. 511/1992 Zb. tak, ako ho citoval správny súd v ustanoveniach vyššie.

53. V ďalšom konaní správny súd postupoval čo sa týka procesných podmienok v zmysle príslušných
ustanovení Správneho súdneho poriadku, t. j. zákona účinného od 01.07.2016 a bol viazaný vo
svojom rozhodnutí právnym názorom NS SR v zrušujúcom rozhodnutí 3Sžf/10/2016 zo dňa 21.06.2017.
Vzhľadom k tomu, že NS SR sa ku všetkým námietkam, ktoré boli uvádzané žalobcom v pôvodnej
žalobe, ako aj v odvolaní voči rozhodnutiu krajského súdu pod sp. zn. 3S/73/2013, ktorým rozhodnutím
dňa 13.11.2015 Krajský súd v Prešove žalobu zamietol, bolo potrebné, aby sa správny súd v tomto
konaní vysporiadal len s dôvodmi, pre ktoré bolo zrušené pôvodné rozhodnutie krajského súdu. A to
je otázka nepreskúmateľnosti rozhodnutia správcu dane ohľadom určenia DPH prislúchajúcej dodávke
od dodávateľa M. W..

54. Odvolací súd nevidel nepreskúmateľnosť rozhodnutia správcu dane ani v okolnosti, že okrem citácie
vnútroštátnych právnych predpisov, ktoré na daný prípad aplikoval, uviedol na podporu svojho právneho
názoru aj príslušné články Smernice Rady 2016/112/ES, z ktorých vnútroštátna právna úprava v oblasti
DPH vychádza.
Žalovaný sa podľa odvolacieho súdu vo svojom rozhodnutí riadne vysporiadal so všetkými relevantnými
námietkami logicky a správne svoje rozhodnutie odôvodnil avšak s ohľadom na námietku žalobcu, že
ide o nepreskúmateľnosť rozhodnutí daňových orgánov pri výpočte daňovej povinnosti NS SR vyslovil
v závere svojho rozhodnutia právny názor. Z právneho názoru NS SR vyplýva, že z dodatočného
platobného výmeru, ako aj z rozhodnutia žalovaného NS SR zistil, že daň bol vyrubená zo súm -
hodnoty dodávok: 1/ od CU. W. v sume 81 439,15 Eur, 2/ za faktúry vystavené pre iného príjemcu
služby v sume 21,90 Eur, čo nebolo predmetom odvolania a 3/ Z. R. B. S. R. F. v rozsahu 203
947,50 Eur. Výška DPH platná pre územie SR pre rok 2011 a to v rozsahu 20% je všeobecne známa
a vyplýva zo zákonnej úpravy, túto nie je potrebné dokazovať a preto neuvedenie danej informácie o
sadzbe DPH nepovažuje súd za vadu, ktorá by spôsobila nepreskúmateľnosť rozhodnutia. Žalobca ako



podnikateľ, ktorý je povinný podávať daňové priznania, viesť riadne účtovníctvo, domáhajúci sa odpočtu
DPH sa nemôže odvolávať neznalosti výšky DPH a v dôsledku toho aj nepreskúmateľnosti jej výpočtu
z daňového základu, ktorý sám uviedol.

55. Podľa NS SR však nepreskúmateľným v tomto prípade sa javí určenie DPH správcom dane
prislúchajúce dodávke od dodávateľa M., pretože určená čiastka DPH (15 932,48 Eur) za správcom
dane zistenú dodávku v sume 81 439,15 Eur nezodpovedá rozsahu 20% tak, ako tomu bolo pri iných
dodávkach. Súd v tomto prípade nevedel z napadnutého rozhodnutia žalovaného ani dodatočného
platobného výmeru zistiť, spôsob výpočtu tejto časti vyrubenej dane.

56. NS SR v rozhodnutí ďalej konštatoval, že žalovaným zmenená výška DPH vzťahujúca sa na
preukázanú dodávku od spoločnosti Z. R. B. S. R. F. v rozsahu 203 947,50 Eur bola zrozumiteľným
spôsobom vysvetlená a zodpovedá rozsahu 20% percentám z hodnoty dodávky. Ďalej odvolací súd
uviedol, že z dokladov založených v spise vyplýva, že prepočet ceny dodávok zo štátnej meny
dodávateľom v PLZ na Eurá zodpovedá kurzu uplatnenému samotným žalobcom v daňovom priznaní
vychádzajúcom z predložených faktúr.
NS SR na základe uvedených dôvodov dospel k záveru, že vzhľadom na nepreskúmateľosť rozhodnutí
daňových orgánov v časti určenia daňovej povinnosti žalovaného v rozsahu popísanom vyššie bolo
potrebné rozsudok Krajského súdu v Prešove 3S/73/2013 - 84 z 13.11.2015 podľa § 250ja ods. 3 O.s.p.
zmeniť, rozhodnutie žalovaného zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

57. S poukazom na uvedený právny záver správny súd v predmetnom konaní, ktorého predmetom je
preskúmanie rozhodnutia FR SR zo dňa 13.09.2017 pod č. XXXXXXXXX/XXXX vychádzal pri svojom
závere z právneho názoru vysloveného NS SR a venoval sa iba nepreskúmateľnosti tejto časti
samotného rozhodnutia žalovaného, na ktorú poukázal NS SR v zrušujúcom rozsudku pod sp. zn.
3Sžf/10/2016 z 21.06.2017.

58. Čo sa týka uvedeného rozporu žalovaný preskúmal napadnutý dodatočný platobný výmer aj
v rozsahu námietky daňového subjektu, že vyrubený rozdiel dane uvedený vo výroku rozhodnutia
nezodpovedá jednotlivým zisteniam a dospel k záveru, že daňový subjekt túto skutočnosť namieta
neopodstatnene.
Celková výška rozdielu dane je vyrubená v sume 57 081,71 Eur, ktorá suma pozostáva zo sumy
15 932,48 Eur, 4,38 Eur a 41 144,85 Eur. Správca dane v rámci daňovej kontroly správne zistil, že
kontrolovaný daňový subjekt v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie apríl 2011 uviedol základ dane
pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku vo výške 205 724,27 Eur, avšak kontrolou predložených dokladov
správca dane zistil, že daňový subjekt nadobudol tovar v hodnote 203 947,50 Eur. tzn. neoprávnene
odpočítal daň vo výške 41 144,85 Eur (20% zo sume 205 724,27 Eur) a zároveň priznal vyššiu sumu
dane, ako bolo povinný a to o 355,35 Eur (20% z 1 776,77 Eur), teda z rozdielu sumy 205 724,27 -
203 947,50 Eur. Do sumy 15 932,48 Eur správca dane zahrnul výšku dane 16 988,73 Eur, čo je 20%
z nadobudnutia tovaru od dodávateľa M. W. v cene 81 439,15 Eur a aj sumu 355,35 Eur t. j. priznanú
vyššiu sumu dane, ako bol platiteľ povinný platiť. Následne zo sumy 16 287,83 Eur bolo potrebné
odpočítať sumu 355,35 Eur, z čoho vyšla výsledná suma 15 932,48 Eur. Uvedená suma vyplýva z
konštatácie odvolacieho orgánu, táto je súčasťou sumy 15 932,48 Eur suma 4,38 Eur 41 144,85 Eur,
čo spolu dávajú sumu 57 081,71 Eur, ktorú správca dane určil daňovému subjektu ako rozdiel DPH
za zdaňovacie obdobie apríl 2011.

59. Ďalej v žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia poukázal na to, že preskúmal napadnutý
dodatočný platobný výmer aj v rozsahu námietky daňového subjektu, že správca dane mal v súlade s
ustanovením § 49 ods. 2 písm. c) Zákona č. 222/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov. Súčasne so
zdanením nadobudnutia tovaru vo výške 15 932,48 Eur bolo potrebné uznať v rovnakej výške aj nárok
na odpočítanie dane. Na základe tých istých skutočností hmotno-právneho charakteru, ako uviedol,
žalovaný v odôvodnení vyššie dospel k záveru, že táto námietka daňového subjektu je neopodstatnená.
Svoje závery podľa žalovaného správca dane náležite v zmysle ustanovenia § 30 ods. 3 Zákona č.
511/1992 Zbierky v znení neskorších predpisov v dodatočnom platobnom výmere odôvodnil, pričom
uviedol, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a
použitie právnych predpisov, na základe ktorých sa rozhodovalo. Žalovaný sa ako odvolací orgán sa s
týmito závermi stotožnil a námietky odvolávajúceho sa považoval preto za neopodstatnené.



60. V zmysle uvedeného odôvodnenia správny súd dospel k záveru, že správca dane Dodatočným
platobným výmerom zo dňa 21.06.2012 pod č. XXX X.XXX/X/XXXXXXX/XXXX rozhodol správne a v
súlade so zákonom, keď vyrubil daňovému subjektu rozdiel dane z pridanej hodnoty v sume 51 083,71
Eur za zdaňovacie obdobie apríl 2011. Pritom dostatočným spôsobom žalovaný v rámci odvolacieho
konania uvedenú výšku určenej sumy odôvodnil s poukazom na závery správcu dane, ktoré sú obsahom
administratívneho spisu, ako aj obsahom preskúmavaného dodatočného platobného výmeru.

61. Na základe týchto skutočností správny súd s poukazom na právny názor vyslovený NS SR
v zrušujúcom rozhodnutí, na ktoré vyššie poukázal, napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj
rozhodnutie správcu dane považuje za súladné s hmotnoprávnymi podmienkami zákona č. 222/2004
Z.z., ako aj procesnými podmienkami uvedenými v zákone č. 511/1992 Zb. v nadväznosti na zákon č.
563/2009 Z.z. účinný v čase rozhodovania žalovaným.

62. Rozhodnutie žalovaného bolo vydané na základe dostatočne zisteného skutkového stavu, je
rozhodnutím zrozumiteľným a vydaným v medziach logickej správnej úvahy. Z uvedených dôvodov preto
správny súd v zmysle ustanovenia § 190 S.s.p. žalobu ako nedôvodnú zamietol.

63. O náhrade trov konania súd rozhodol s poukazom na ustanovenie § 167 ods. 1 S.s.p. a neúspešnému
žalobcovi náhradu trov konania nepriznal. V súlade s ustanovením § 168 S.s.p. nepriznal správny súd
ani náhradu trov konania žalovanému, pretože nevzhliadol zvláštny dôvod na priznanie náhrady trov
konania.

64. Senát krajského súdu uvedené rozhodnutie prijal v pomere 3:0 hlasov s poukazom na ustanovenie
§ 139 ods. 45 S.s.p.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského
súdu, ktorú je potrebné podať na Krajský súd v Prešove (§ 443 ods. 2 písm. a/ v spojení s § 444 ods.
1 S.s.p.), a to písomne v dvoch vyhotoveniach.

V kasačnej sťažnosti sa musí popri všeobecných náležitostiach (§ 57 ods. 1, 2 S.s.p.) uviesť označenie
napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie
rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 S.s.p.
sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno
meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 1, 2 S.s.p.).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom (§ 449 ods. 1 S.s.p.). Kasačná
sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom,
okrem prípadov podľa § 449 ods. 2 S.s.p.