{"guid": "0e7773b1-b6de-49a9-948f-dc77080a1b6e:2fe29e6a-a570-424d-88ec-22bcdd80557e", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2018:8316211802.2", "spisova_znacka": "1Cob/36/2018", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 1Cob/36/2018 z 10. 12. 2018", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Prešov z 10. decembra 2018, sp. zn. 1Cob/36/2018, ECLI:SK:KSPO:2018:8316211802.2", "identifikacne_cislo": "8316211802", "sud": {"guid": "sud_155", "nazov": "Krajský súd Prešov", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-presov"}, "sudca": "Mgr. Mariana Pondelová", "sudca_id": 255, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/mgr-mariana-pondelova-255", "datum_vydania": "2018-12-10", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdené"], "oblast": ["Obchodné právo"], "podoblast": ["Zmluva o dielo"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1964/40", "nazov": "OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/513", "nazov": "ObZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/513-1991"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/2fe29e6a-a570-424d-88ec-22bcdd80557e", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2018:8316211802.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSPO:2018:8316211802.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSPO:2018:8316211802.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 1Cob/36/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8316211802
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 12. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Koščo
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8316211802.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Košča a členov senátu JUDr.
Viery Zoľákovej a JUDr. Milana Majerníka v právnej veci žalobcu: P. F., s miestom podnikania XXXXX
E. XX, J.: XXXXXXXX, právne zastúpený advokátska kancelária KRAL PARTNERS, s.r.o., so sídlom
Kukučínova 7, 040 01 Košice, IČO: 47 244 143, proti žalovanému: UTELS, s.r.o., so sídlom Košická
2504/10, 066 01 Humenné, IČO: 44 116 462, právne zastúpený JUDr. Miroslav Korch, advokát, so sídlom
Kukorelliho 1505/50, 066 01 Humenné, IČO: 42033063, o zaplatenie 1.100,- eur s príslušenstvom,
o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Humenné č. k. 21Cb/213/2016-66 zo dňa
20.10.2017, takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok súdu prvej inštancie.

Žalobcovi proti žalovanému priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Humenné (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozsudkom o zaplatení 1.100,- eur s
príslušenstvom rozhodol tak, že:

„Žalovaný je    p o v i n n ý     zaplatiť žalobcovi sumu 1100,-eur spolu s úrokom z omeškania vo výške
9,05% ročne z tejto sumy od 07.7.2015  až do zaplatenia, ako aj paušálnu náhradu nákladov spojených
s uplatnením pohľadávky vo výške 40,-eur, a to všetko v lehote do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto
rozsudku.

Žalobcovi     p r i z n á v a     nárok na náhradu trov konania vo vzťahu k žalovanému v celom rozsahu,
pričom o výške bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.“

2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca podal na súde žalobu, ktorou sa domáhal
zaplatenia sumy 1.100,- eur spolu s 9,05 % ročným úrokom z omeškania z tejto sumy od 7.7.2015
do zaplatenia a paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- eur
od žalovaného, ako aj nahradiť mu trovy konania a trovy právneho zastúpenia. V žalobe uviedol,
že na základe objednávky žalovaného zo dňa 22.5.2016 spolu s ďalšími živnostníkmi, a to Q. A.,
Q. H. a M. F. vykonal pre žalovaného ako objednávateľa v subdodávke elektroinštalačné práce na
stavbe v N. P. K. X, F. s dohodnutou hodinovou odmenou 11,- eur so splatnosťou faktúry 28 dní od
jej prijatia žalovaným. Vykonané práce na základe nemeckým investorom potvrdeného súpisu prác zo
dňa 8.6.2015 vyfakturoval žalovanému faktúrou č. 5 vo výške 1.100,- eur so splatnosťou 6.7.2015.
Žalovaný vystavenú faktúru žalobcovi v lehote splatnosti ani doposiaľ neuhradil, preto si žalobca uplatnil
aj zákonný úrok z omeškania a paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky.



3. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že žaloba bola podaná dôvodne a je potrebné jej vyhovieť. Medzi
stranami sporu nepochybne vznikol obchodnoprávny vzťah, a to konkrétne bola medzi žalobcom ako
zhotoviteľom a žalovaným ako objednávateľom ústne uzatvorená zmluva o dielo v zmysle ustanovení
§ 236 a následne Obchodného zákonníka.

4. V danom prípade mal súd prvej inštancie za preukázané, že medzi stranami sporu bolo na základe
písomnej objednávky žalovaného uzavretá zmluva o dielo, ktorý nevyžaduje pre svoju platnosť písomnú
formu. Podstatnými náležitosťami zmluvy o dielo je určenie zmluvných strán, určenie diela a určenie
záväzku objednávateľa zaplatiť cenu za vykonanie diela. Objednávka predložená v konaní žalobcom
všetky tieto atribúty spĺňa. Žalobca teda v konaní preukázal, že medzi ním a žalovaným bola uzavretá
zmluva o dielo, na základe ktorej sa žalobca ako zhotoviteľ zaviazal pre žalovaného ako odberateľa
vyhotoviť elektroinštalačné práce na stavbe v Nemecku v období od 26.5.2015 do 31.8.2015 za hodinovú
odmenu vo výške 11,- eur. Žalobca preukázal, že objednané dielo pre žalovaného vykonal, a to v období
od 26.5.2015 do 6.6.2015 v rozsahu 100 hodín, čo vyplýva z predloženého súpisu prác potvrdeného
zodpovedným pracovníkom nemeckého objednávateľa stavby. Za odpracované hodiny, v súlade so
zmluvou, žalobca vyúčtoval dohodnutú odmenu faktúrou č. 5 zo dňa 8.6.2015, ktorá bola splatná
6.7.2015. Faktúra bola doručená konateľovi žalovaného, o čom svedčí jeho podpis na faktúre. Žalovaný
sám vo svojej výpovedi uviedol, že práce vykonané žalobcom neboli z jeho strany ani zo strany
objednávateľa v Nemecku žiadnym spôsobom reklamované a nebola reklamovaná ani samotná faktúra,
ktorú žalovaný žalobcovi nevrátil a doposiaľ mu ju neuhradil. Žalovaný sa bránil, že medzi ním ako
objednávateľom a žalobcom ako zhotoviteľom bola uzatvorená písomná zmluva o dielo č. 8/2015 zo
dňa 23.5.2015 a v dôsledku jej porušenia si preto uplatňuje zaplatenie zmluvnej pokuty dojednané v čl. 8
zmluvy o dielo vo výške 2.000,- eur ktorá mala byť dohodnutá pre prípad, že zhotoviteľ svojvoľne opustí
pracovisko, nenastúpi do práce a nepokračuje vo výkone prác. Na základe vykonaného dokazovania súd
dospel k záveru, že medzi žalobcom a žalovaným nedošlo k uzavretiu písomnej zmluvy o dielo zo dňa
23.5.2015, ktorú predložil žalovaný. Pokiaľ ide o námietku uplatnenú žalovaným ohľadne započítania
zmluvnej pokuty dohodnutej v čl. 8 zmluvy o dielo vo výške 2.000,- eur, žalovanému nárok na jej
zaplatenie nemohol vzniknúť, keďže nedošlo k platnému uzatvoreniu zmluvy o dielo. Taktiež poukázal, že
započítanie nezaplatenej dohodnutej ceny za žalobcom preukázané vykonané dielo a zmluvnej pokuty
by bolo v rozpore so zásadou poctivého obchodného styku, a to z dôvodu, že žalobca žalovaným
objednané práce vykonal a za ich vykonanie žalobcovi nezaplatil dohodnutú odmenu, ale aj z dôvodu, že
zmluvná pokuta patrí tomu, kto podmienky zmluvy neporušuje, a teda započítanie takýchto peňažných
pohľadávok, z ktorých jedna je reálne nezaplatená dohodnutá cena za vykonané dielo, respektíve
zrealizované práce a druhá zmluvná pokuta, na ktorú by mohol mať sám porušovateľ zmluvný, nárok je
v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku.

5. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil súd prvej inštancie ustanoveniami § 536 ods. 1, § 546 ods. 1, §
548 ods. 1, § 554 ods. 1 Obchodného zákonníka.

6. Ďalej súd prvej inštancie okrem iného poukázal na ustanovenie § 365, § 369 ods. 1 Obchodného
zákonníka a vyslovil, že žalobca mal právo požadovať z nezaplatenej sumy aj úroky z omeškania vo
výške v dohodnutej zmluve. Poukázal aj na ustanovenie § 1 ods. 1 nariadenia vlády Slovenskej republiky
č. 21/2013 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka. Taktiež poukázal
na ustanovenie § 369c ods. 1, v zmysle ktorého vzniká veriteľovi okrem nárokov podľa § 369, § 369a a §
369b Obchodného zákonníka aj právo na paušálnu náhradu nákladov spojenú s uplatnením pohľadávky,
a preto súd prvej inštancie aj v tejto časti žalobe vyhovel.

7. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP, pričom
poukázal, že žalobca bol v konaní v celom rozsahu úspešný, a preto mu priznal plnú náhradu trov
konania s tým, že o ich výške bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto
rozsudku.

8. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal včas odvolanie žalovaný. Uviedol, že z vykonaného
dokazovania nijako nevyplýva, že by okolnosti uzatvorenia písomnej zmluvy medzi zmluvnými stranami
boli v rozpore s dobrými mravmi. Taktiež uviedol, že súd mal z predloženého výpisu súpisu prác
potvrdeného zodpovedným pracovníkom nemeckého objednávateľa za preukázané, že žalobca vykonal
objednané dielo v období od 26.5.2015 do 6.6.2015 v rozsahu 100 hodín, pričom sa však súd žiadnym
spôsobom nevyporiadal s námietkou žalovaného, že vykonanie dôkazov listinou inou než v slovenskom



alebo v českom jazyku je neprípustné, a také listiny musia byť preložené do jazyka slovenského.
Okrem iného ďalej uviedol, že žalobca k dnešnému dňu nepredložil žalovanému: a) presvedčenie o
odbornej spôsobilosti v elektrotechnike, b) freistellungsbescheinigung, c) súpis vykonaných prác, resp.
odvedených prác. Má za to, že žalobca nepreukázal, že by sa tieto listiny dostali do dispozičnej sféry
žalovaného, a preto súd musel vychádzať z toho, že nebola splnená podmienka nevyhnutná pre riadny
výkon prác a dôvodnosť a splatnosť faktúry. Taktiež sa nestotožnil s názorom súdu o tom, že prípadné
započítanie dohodnutej ceny za žalobcom vykonané dielo a zmluvnej pokuty by bolo v rozpore so
zásadou poctivého obchodného styku, pretože považuje zabezpečenie povinnosti žalobcu vykonávať
dohodnuté práce v období dlhšom ako 3 mesiace zmluvnou pokutou za štandardný prostriedok
obchodného práva. Žiadal preto, aby odvolací súd zmenil rozsudok Okresného súdu Humenné zo dňa
20.10.2017 tak, že žalobu v celom rozsahu zamietne a určí, že žalobca je povinný zaplatiť žalovanému
náhradu trov konania vo výške 100 %.

9. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca. Uviedol, že žalovaný pri odvolacom dôvode, že konanie
má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, neuviedol žiadne pochybenia
v procesnom postupe súdu prvej inštancie, ktoré by mohli byť subsumované pod tento odvolací dôvod,
a preto tento odvolací dôvod podľa žalobcu nie je daný. K odvolaciemu dôvodu, že rozhodnutie súdu
prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci uviedol, že súd prvej inštancie
správne vyhodnotil skutkové tvrdenia strán, že medzi stranami nepochybne vznikol obchodnoprávny
vzťah a že konkrétne bola uzatvorená zmluva o dielo v zmysle § 536 a nasledujúce, a to na základe
písomnej objednávky žalovaného. Taktiež poukázal, že súd správne posúdil, že neobstojí obrana na
strane žalovaného započítaním pohľadávky na základe zmluvnej pokuty, nakoľko medzi stranami došlo
k uzavretiu písomnej zmluvy o dielo, a preto nemohla byť platne uzatvorená ani dohoda o zmluvnej
pokute, Žalovaný taktiež v konaní nepreukázal, že by žalobca svojvoľne opustil pracovisko, nenastúpil
do práce a nepokračoval vo výkone prác, ale práve naopak, v konaní výpoveďou žalobcu a svedkov i
listinnými dôkazmi bolo preukázané, že práce na stavbe v Nemecku žalobca ukončil po dohode a súhlase
žalovaného ako objednávateľa diela. Žalovaný v konaní predložil mailovú komunikáciu so žalovaným
ako listinný dôkaz, z ktorého vyplýva, že žalovaný v prílohe zasiela potvrdenie ohľadne vyplácania
faktúr z vtedajšej stavby a že je potrebné zaslať podpísané hodiny a súpisy prác. Aj z ďalších dôkazov
vyplýva, že takýmto dokladom žalovaný potvrdzuje, že úhrada faktúr zo stavby v F. prebehne podľa
splatnosti v objednávke do 28 dní po doručení faktúry, podpísaných hodín stavbyvedúcim a súpisom
prác. Z týchto listinných dôkazov tak vyplýva, že žalobca nimi preukazuje, že dielo bolo vykonané na
základe objednávky, nie písomnej zmluvy, že žalovaný súhlasí s tým, že dielo bolo vykonané riadne
a včas a že za jeho vykonanie riadne zaplatí. Taktiež poukázal, že žalobca a žalovaný boli dohodnutí
na výkone prác podľa písomnej objednávky žalovaného. Žalovaný pohľadávku žalobcu na zaplatenie
sumy 1.100,- eur s príslušenstvom nepoprel. Podľa výpovede žalobcu, žalovaného i svedkov, mali
žalobca i žalovaný obchodnoprávny vzťah na vykonávanie elektroinštalačných prác viackrát. Poznali
sa, a preto aj z toho dôvodu je nedôvodné tvrdenie žalovaného o nepredložení žalobcom osvedčenia
o jeho spôsobilosti v elektrotechnike, pričom tak žalobca i sám žalovaný potvrdili, že vždy práce boli
vykonávané na základe písomných objednávok žalovaného, nikdy nemali uzatvorenú písomnú zmluvu
a úhrada faktúr prebiehala vždy po predložení rovnakých dokladov, ako boli žalobcom predložené v
prejednávanej veci.

10. K vyjadreniu k odvolaniu sa žalovaný nevyjadril.

11. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) po predložení veci súdom prvej inštancie,
po posúdení jeho možnosti prieskumu napadnutého rozsudku podľa ďalej uvedených zásad, dospel
k záveru, že pre meritórne  rozhodnutie je žiadúce v zmysle ust. § 385 ods.1 CSP realizovať
pojednávanie. Predtým však poskytol stranám možnosť vyjadriť sa k predbežnému právnemu posúdeniu
veci odvolacím súdom i k jeho úvahám, aké z obsahu úkonov pred súdom prvej inštancie (z obsahu
vyjadrení strán i z obsahu listinných dôkazov) vyplynuli. Preto vo výzve zo 1.10.2018 adresovanej
sporovým stranám uviedol, že:

12. Z obsahu dokazovania realizovaného podľa procesnej iniciatívy sporových strán pred súdom prvej
inštancie vyplýva, že súd prvej inštancie zistil skutkový stav zodpovedajúco ust. § 215 ods. 1, 2 CSP,
ktorý je konštatovaný v dôvodoch prvoinštančného rozhodnutia. Tie obsahujú aj skutočnosti, ktoré boli
v konaní medzi sporovými stranami nesporné.



13. Odvolací súd pri prieskume napadnutého rozhodnutia v zmysle zásad daných aplikáciou ust. §
380 ods. 1, 2 CSP o viazanosti dôvodmi podaného odvolania, po oboznámení sa s obsahom spisu,
vychádzajúc z princípu predvídateľnosti súdneho rozhodnutia, ktorý je považovaný za komponent
princípov právneho štátu, osobitne princípu právnej istoty, považuje za potrebné pred vydaním svojho
rozhodnutia oboznámiť strany so svojím právnym názorom a dať im príležitosť v zmysle ust. § 382 CSP
k tomuto názoru sa aj vyjadriť. Princíp právnej istoty znamená totiž aj predvídateľnosť postupu súdu, t.j.
že obdobné situácie musia byť rovnakým spôsobom právne posudzované, resp. že je nutné sprístupniť
odlišný právny názor stranám v konaní tak, aby tieto strany boli informované, že odvolací súd bude na
vec nazerať inak, ako to bolo urobené v rozhodnutí súdu prvej inštancie, a tak strany môžu prispôsobiť
svoje právne aj skutkové námietky.

14. Preto v odvolací súd do pozornosti sporových strán dal aj to, že :

15. Obrana žalovaného v konaní v zásade bola založená na uplatnenej kompenzačnej námietke
odvádzanej ním od nároku na tvrdenú zmluvnú pokutu, ktorý žalobcovi mal vzniknúť pri aplikácii
článku VIII Zmluvy o výkone práce č. 8/2015 z 23.5.2015. Pri postupe podľa uvedeného článku okrem
iného „zhotoviteľ, alebo pracovník (zamestnanec zhotoviteľa) pri svojvoľnom opustení pracoviska a
nenastúpení do práce a nepokračovaní vo výkone prác, zaplatí objednávateľovi zmluvnú pokutu vo
výške 2.000,- eur (dvetisíc eur).“

16. Pre vec sa javí byť preto relevantným, či zo strany žalobcu došlo k svojvoľnému opusteniu pracoviska,
či v nepokračovaní vo výkone prác.

17. Článok IX žalovaným predloženej Zmluvy o výkone práce z 23.5.2015 upravuje spôsoby zániku a
ukončenia zmluvy. Podľa žalovaného k ukončeniu tejto zmluvy malo dôjsť s odkazom práve na článok
IX zmluvy do konania predloženým listom zo dňa 8.7.2015, označeným „Dohoda o ukončení zmluvy o
vykonanie prác č. 8/2015“. Obsah tohto listu nie je dvojstranným právnym úkonom v písomnej forme. Nie
je podpísaný žalobcom, teda nie je súdu predložený dôkaz o ukončení zmluvného vzťahu dvojstranným
právnym úkonom (v písomnej forme). Terminológia, akú žalovaný v tomto liste používa („okamžite
ukončuje pracovný pomer“) svedčí, resp. pripomína aplikáciu pracovnoprávnych noriem o okamžitom
skončení pracovného pomeru. To, čo list obsahuje, nesvedčí ani obsahu výpovede zo zmluvného
vzťahu s jednomesačnou výpovednou lehotou. Tento list preto, podľa názoru odvolacieho súdu, nespĺňa
účastníkmi dohodnuté a zákonom predpokladané náležitosti úkonu o skončení obchodnoprávneho
záväzkového vzťahu, založeného žalovaným predloženou zmluvou z 23.5.2015.

18. Obsah  objednávky z 22.5.2015 má aj údaj o ukončení zákazky dňom 31.8.2015. Zmluva z 23.5.2015
v článku III uvádza údaj o trvaní zmluvy na dobu neurčitú.

19. Zdá sa, že v konaní nebolo medzi stranami sporným, že posledný deň, v ktorý žalobca žalovanému
poskytol plnenie podľa objednávky, či podľa zmluvy, bol deň 6.6.2015 (tak, ako je uvedené v potvrdení
z 8.6.2015 o časovom súpise úkonov realizovaných žalobcom). Žiadna zo sporových strán v konaní
netvrdila, že by po 8.6.2015 mala niektorá z nich záujem na trvaní tohto záväzkového vzťahu. Obsah
listu žalovaného z 8.7.2015, aj keď nemá náležitosti dvojstranného právneho úkonu, či výpovede zmluvy,
by mohol tiež svedčiť o tom, že žalovaný tiež nemal záujem na tom, aby mu žalobca ako zhotoviteľ
poskytoval ním objednané plnenie. Žalobca z miesta výkonu žalovaným objednaného plnenia odchádzal
po tom, čo bol nahradený iným zhotoviteľom objednaného plnenia, ktorému sa aj písomne odovzdávalo
náradie poskytnuté žalobcovi žalovaným.

20. Prichádza preto do úvahy alternatíva o ústnej, či konkludentnej dohode o ukončení zmluvného
vzťahu žalobcu so žalovaným a aj keď zmluva zo dňa 23.5.2015 v článku IX ods. 1 upravuje, že
dohoda o skončení zmluvného vzťahu musí mať písomnú formu, pri aplikácii ust. § 40a Občianskeho
zákonníka, nedodržanie dohodnutej formy má za následok relatívnu neplatnosť právneho úkonu a pre
obchodnoprávne záväzkové vzťahy je relevantnou aj aplikácia ust. § 267 Obchodného zákonníka. Úkony
realizované stranami pred súdom prvej inštancie nesvedčia o uplatnení námietky relatívnej neplatnosti
dohody o skončení zmluvného vzťahu, ktorá sa dôvodne z vyššie uvedených skutočností predpokladá aj
pri aplikácii výkladových pravidiel právnych úkonoch v obchodnoprávnych vzťahoch tak, ako vyplývajú
z ust. § 266 ods. 3 Obchodného zákonníka.



21. Aj pre realizáciu jednostranného právneho úkonu o započítaní pohľadávok sú relevantné
ustanovenia vyplývajúce z tých právnych noriem, ktoré upravujú náležitosť určitosti právneho úkonu
(najmä § 37 Občianskeho zákonníka), z ktorých je zrejmé, kedy a akým spôsobom pohľadávka, ktorá
sa započítala proti pohľadávke žalobcom uplatnenej v tomto konaní, bola označená riadne a presne
identifikovaná, a v akom rozsahu sa tento započítací prejav vôle realizoval. Podľa názoru odvolacieho
súdu list žalovaného z 8.7.2015 svojím textom (udeľujem Vám zmluvnú pokutu vo výške 2.000,- eur)
nie je určitým prejavom vôle o započítaní tejto pohľadávky proti pohľadávke vyúčtovanej žalobcom v
tomto konaní faktúrou z 8.6.2015.

22. Odvolací súd z vyššie uvedených dôvodov preto  poskytol sporovým stranám priestor na vyjadrenie
sa k týmto predbežným názorom odvolacieho súdu na posúdenie veci a za tým účelom im poskytol lehotu
10 dní na to, aby na tieto stanoviská odvolacieho súdu uplatnili prípadné svoje vyjadrenia. Upozornil
sporové strany aj na to, že na neskôr predložené vyjadrenia sa prihliadať nebude.

23. Žalobca vo vyjadrení na výzvu odvolacieho súdu uviedol, že  je toho názoru, že medzi stranami
došlo ku skončeniu zmluvného vzťahu ústne dohodou zo dňa 5.6.2015 tak, že zmluvný vzťah skončí dňa
6.6.2015 a žalobca spolu s ďalšími zhotoviteľmi odovzdá náradie novým zhotoviteľom. Žalobca v konaní
predložil listinný dôkaz - e-mailovú komunikáciu so žalovaným zo dňa 5.6.2015, čas 21:33 hod., z ktorej
vyplýva, že žalovaný v prílohe zasiela potvrdenie ohľadom vyplácania faktúr z terajšej stavby v F. a že
je potrebné zaslať podpísané hodiny a súpisy prác (nachádza sa v spise). Aj z potvrdenia žalovaného
zo dňa 4.6.2015, adresovaného žalobcovi a ďalším živnostníkom, ktorí spolu s ním vykonávali práce na
stavbe v F. (SRN), Q. H., Q. A. a M. F. vyplýva, že týmto dokladom žalovaný UTELS, s.r.o. potvrdzuje,
že úhrada faktúr zo stavby v F. prebehne podľa splatnosti v objednávke, t.j. do 28 dní po doručení
faktúry, podpísaných hodín stavbyvedúcim a súpisom prác (nachádza sa v spise). Dôkazom dohody o
skončení zmluvného vzťahu dohodou je aj písomné odovzdanie náradia novému zhotoviteľovi, ktorému
bolo náradie odovzdané na základe pokynu žalovaného (objednávateľa). Aj z uvedených listinných
dôkazov vyplýva, že žalovaný mal vôľu skončiť zmluvný vzťah so žalobcom, zaplatiť za vykonané práce
a žiadnu zmluvnú pokutu neuplatňoval. Žalovaný v spore nepreukázal, že trval na ďalšom vykonávaní
prác žalobcom (zhotoviteľom), alebo že prejavil akýmkoľvek spôsobom vôľu, aby žalobca (zhotoviteľ)
pokračoval v zhotovovaní diela. Žalovaný nijako nepreukázal, že mu na stavbe v Nemecku vznikla škoda.
Opakuje ďalej skutočnosti, ktoré uviedol už vo vyjadrení ku odvolaniu a stotožňuje sa s predbežným
názorom odvolacieho súdu ohľadom jednostranného započítania pohľadávok žalovaným a jeho listu
zo dňa 8.7.2015, že tento nie je určitým prejavom vôle o započítaní pohľadávky žalovaného (zmluvná
pokuta vo výške 2.000,- eur), proti pohľadávke žalobcu vyúčtovanej faktúrou zo dňa 8.6.2015.

24. Žalovaný na výzvu odvolacieho súdu písomným podaním nereagoval.

25. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok
účinný od 1.7.2016 - ďalej len „CSP“) následne  prejednal odvolanie podané žalovaným v zmysle
zásad daných aplikáciou  ust. §  378 a nasl. CSP.  Odvolací súd pritom prejednal odvolanie s
nariadením pojednávania. Vychádzal pritom z aplikácie ustanovenia § 385 ods. 1 CSP, pričom mal
za to, že nariadenie pojednávania v predmetnej veci si vyžadovala potreba zopakovania, či doplnenia
dokazovania.

26. Na nariadenom pojednávaní zopakoval odvolací súd dokazovanie postupom podľa § 378 ods.1, §
204 CSP oznámením:

- obsahu objednávky elektroinštalačných prác z 22.5.2015,
- obsahu časového súpisu  žalobcom realizovaných úkonov v období od 26.5.2015 do 6.6.2015
potvrdeného partnerom žalovaného v SRN,
- obsahu faktúry z 8.6.2018 s údajom o jej doručení žalovanému,
- obsahu zmluvy o výkone práce č. 8/2015, najmä jej čl. III, IV, VIII, IX,
- obsahu listu žalovaného z 8.7.2015, označeného  ako „dohoda o ukončení zmluvy“ s  podacím lístkom
o doručovaní tohto listu poštou  žalobcovi,
- obsahu e-mailovej komunikácie z 5.6.2015,
- obsahu listiny s údajom o vystavení PD A1,
- obsahu listiny so súpisom náradia,
- obsah spisu - zápisnice vo veci 2Cob/9/2018-129 zo dňa 11.12.2018.



27. Na odvolacom pojednávaní žalovaný predložil ako nový dôkaz list žalovaného, adresovaný
žalobcovi, zo dňa 5.12.2018, ktorým žalovaný oznamuje žalobcovi jednostranné započítanie jeho
pohľadávky titulom zmluvnej pokuty proti pohľadávke uplatňovanej žalobcom v tomto konaní podľa
faktúry č. 5 z 8.6.2015. Zároveň predložil i fotokópiu podacieho lístka o doručovaní tohto oznámenia
žalobcovi poštovou zásielkou podanou na pošte Humenné dňa 10.12.2018.

28. Na otázku súdu žalovaný uviedol, že po ním realizovanom zápočte, zostatok zmluvnej pokuty si
voči žalobcovi neuplatňuje. Žalovaný zotrval skutočnostiach, ktoré uviedol v  podanom odvolaní. Podľa
jeho  názoru zmluva o výkone práce, ktorú súdu predložil je rámcovou zmluvou a konkretizáciu práv
a povinností zmluvných strán z tejto rámcovej zmluvy upravuje vystavená objednávka. Zo zmluvy o
výkone práce vyplýva aj úprava možnosti uplatnenia zmluvnej pokuty. Pretože žalobca z pracoviska
svojvoľne odišiel, vznikol nárok žalobcovi na uplatnenie zmluvnej pokuty. Žalobca prerušil výkon práce
bez relevantného dôvodu. Žalovaný nemal inú možnosť len akceptovať opustenie pracoviska žalobcom.
Musel toto akceptovať s jednodňovým odsunom tohto opustenia pracoviska v rámci ochrany svojho
majetku. Potreboval zabezpečiť osoby, ktoré prevezmú zodpovednosť za náradie, ktoré žalobca využíval
na výkon práce v Nemecku.

29. Žalovaný v reakcii na vyššie uvedenú výzvu odvolacieho súdu na pojednávaní  potvrdil, že aj podľa
neho listina označená ako „dohoda o ukončení zmluvy“ nie je dohodou, teda dvojstranným právnym
aktom, ale jednostranným právnym aktom. Z tohto jednostranného právneho aktu však vyplýva záver o
tom, že žalobca opustil bezdôvodne pracovisko, a preto žalovanému proti žalobcovi vznikol aj nárok na
zaplatenie zmluvnej pokuty. Aj keď listina obsahuje terminológiu, ktorá sa používa v pracovnoprávnych
vzťahoch, podľa neho bolo obom stranám zrejme, čo sa ňou má dosiahnuť.

30. Žalobca na odvolacom pojednávaní zotrval tiež na svojich stanoviskách oznámených  odvolaciemu
súdu  vo vyššie uvedených jeho písomných podaniach. Na otázku odvolacieho súdu, týkajúcu sa jeho
vyjadrení pred súdom prvej inštancie o žiadosti na moderáciu žalovaným uplatňovanej zmluvnej pokuty
uviedol, že namietali nedôvodnosť zmluvnej pokuty a pre alternatívu, že by súd dospel k záveru o jej
dôvodnosti v rámci reakcie na prostriedky procesnej obrany použili aj túto požiadavku.

31. Žiadna zo sporových strán na odvolacom pojednávaní neuplatnila námietky či pripomienky ku
obsahu oznámených listinných dôkazov, ktoré odvolací súd v rámci  dokazovania  realizoval.

32. V záverečných vyjadreniach vo vzťahu ku rozhodovacej činnosti  odvolacieho súdu zotrvali na svojich
návrhoch uvedených v odvolaní, resp. vo vyjadrení ku odvolaniu.

33. Žiada sa osobitne zdôrazniť, že  odvolací súd pri prieskume napadnutého rozhodnutia  súdu
prvej inštancie bol v zmysle ust. § 379 a § 380 ods. 1 CSP  viazaný rozsahom odvolania i
uplatnenými odvolacími dôvodmi  (s výnimkou v § 380 ods. 2 CSP). Na základe takéhoto prieskumu
uvedeného rozhodnutia súdu prvej inštancie, i konania ktoré mu predchádzalo, aj na základe výsledkov
zopakovaného a doplneného dokazovania  dospel odvolací súd k záveru, že uplatnené odvolacie dôvody
neodôvodňujú zrušenie, či zmenu napadnutého rozhodnutia prvoinštančného súdu. Rozhodnutie súdu
prvej inštancie vo výroku o vyhovení žalobe i vo výroku o náhrade trov konania je vecne správne.

34. V konaní nebolo sporným, to že na oboch stranám vystupujú podnikateľské subjekty a predmetný
vzťah, na základe ktorého žalobca pre žalovaného poskytol plnenie, nebol ich prvým  záväzkovým
vzťahom pri výkone ich podnikateľskej činnosti. Opakovane to v konaní potvrdil vo svojich vyjadreniach
i žalovaný. Pre účely realizácie predmetného  diela žalobcom ako subdodávateľom pre žalovaného,
ktorý mal obchodnoprávny vzťah dohodnutý na výkon elektroinštalačných výkonov s jeho partnerom v
SRN, boli do  konania sporovými stranami predložené 2 listinné dôkazy a to vyššie uvedená objednávka
žalovaného a tiež zmluva s dátumom jej vyhotovenia  či podpísania dňa 23.5.2015.   Možno súhlasiť s
tým, že obsah týchto listín je v časti týkajúcej sa času trvania vzťahu, či v časti týkajúcej sa podmienok
pre fakturáciu rôznym. Toto samo osebe však nemôže byť dôvodom pre záver o neplatnosti niektorého z
uvedených dvoch právnych úkonov. Je vecou výkladu právnych úkonov podľa interpretačných pravidiel
pre obchodnoprávne vzťahy dané aplikáciou ust. § 266 ods.1, 2, 3, 4 Obch. zák. aj so subsidiárnym
použitím ust. § 34 a nasl. Obč. zák. Použitie týchto pravidiel má prednosť pred striktným záverom o
neplatnosti právneho úkonu.



35. Súdna prax už neraz zaujala názor i k platnosti (či neplatnosti) právneho úkonu z dôvodu, že úkon
nebol urobený vážne (§ 37 Obč. zák.). Podľa nej právny úkon nebol urobený vážne (skutočne) vtedy,
ak je podľa objektívnych  okolnosti konkrétneho prípadu zrejme, že konajúci nechcel svojim prejavom
vôle spôsobiť (vyvolať) právne účinky, ktoré s takýmto prejavom normy súkromného práva spájajú. Sú
situácie, keď nevážnosť prejavu vôle konajúceho vzhľadom ku objektívnym okolnostiam, za ktorých k
prejavu vôle došlo, je všobecne známou (napr. prejav vôle pri hre, v divadle, na vyučovacie účely, zo
žartu a pod.). Takto urobený prejav vôle je neplatný. Ak však nevážnosť prejavu vôle nebola druhej
strane známa s prihliadnutím na okolnosti prípadu , je potrebné v záujme ochrany právnej istoty v
súkromnoprávnych vzťahoch, a najmä dobrej viery druhej osoby, považovať právny úkon za platný.
Možno preto uzavrieť, že ak by na druhej strane so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu, t.j.
objektívne posudzované, nebolo a nemohlo byť zrejme, že prejav vôle nie je vážny, je potrebné v
záujme dobrej viery tejto druhej strany považovať urobený prejav vôle za právny úkon s príslušnými
právnymi následkami, hoci k vôli  ako základu právneho úkonu nedošlo. Toto je dôležitým a relevantným
pre posudzovanie úkonov v súkromnoprávnom trhovom styku. Odvolací sa preto nemôže stotožniť so
záverom súdu prvej inštancie o neplatnosti zmluvy z dôvodov jej údajnej nevážnosti. Dôvodne namieta
odvolateľ ak poukazuje na zásadu bdelým patrí právo. Tak ako bude uvedené ďalej ani on nebol
pri dodržaní tejto zásady dôsledný, keď realizoval úkon „dohoda“, ktorý mal smerovať ku ukončeniu
záväzkového vzťahu do žalobcom.

36. Záväzkový vzťah bol založený, na základe neho bolo plnené a žalobca vyúčtoval žalovanému
ako objednávateľovi diela cenu plnenia. Úplný obsah záväzkového vzťahu ako vyplynul z objednávky,
z písomnej zmluvy či z ďalších úkonov strán je vecou aj vyššie uvedeného výkladu  prejavov vôle
pri použití zákonných interpretačných pravidiel. Pre rozhodnutie v predmetnej veci nebolo určujúcim
vyriešenie úplného obsahu záväzkového vzťahu, ale tak ako bude uvedené ďalej zodpovedať otázku,
či aj v odvolacom konaní uplatnený započítací prejav vôle privodil zánik záväzku žalovaného zaplatiť
cenu diela.

37. Spornou medzi účastníkmi konania nebola skutočnosť o predmete diela a ani skutočnosť o cene
diela, ktorá žalobcovi vznikla realizáciou diela. Aj keď žalovaný aj v odvolaní uviedol námietky o
nepredložení potvrdenia od poisťovne či ďalších listín, zjavne je táto obrana nedôvodnou. Žalovaný
preukázateľne plnil v rozsahu ako je uvedený v súpise potvrdenom partnerom žalovaného v SRN.
Odplata bola účtovaná v cene dohodnutej v závislosti na počte odpracovaných hodín a s dohodnutou
hodinovou odmenou. Je nad rámec potrieb tohto konania, aby listina, z ktorej tieto pre strany nesporné
údaje vyplývajú, bola pre účely tohto konania prekladaná do úradného jazyka.  Úspech obrany
žalovaného v tomto konaní závisel od toho, či v konaní budú preukázané skutočností, ktoré odôvodňujú
jeho nárok na zmluvnú pokutu a v nadväznosti na to aj na oprávnenie jednostranným právnym úkonom
započítať nárok na zmluvnú pokutu proti cene diela.

38. Medzi zabezpečovacími inštitútmi obchodného záväzkového práva zastáva významné miesto práve
zmluvná pokuta, ktorej všeobecná základná úprava je obsiahnutá v Občianskom zákonníku v ust. § 544
a nasl. a Obchodný zákonník ju doplnkovo upravuje v ust. § 300 -  § 302. Zmluvná pokuta je dohodnutá
peňažná čiastka, ktorú je dlžník povinný zaplatiť veriteľovi v prípade, že nesplní svoju zmluvnú povinnosť,
ku ktorej sa zaviazal, a to bez ohľadu na to, či porušením povinnosti, vznikla veriteľovi škoda. Zmluvnou
pokutou možno vylúčiť spory o náhradu škody, ktoré by inak mohli vzniknúť. Pokutu možno dohodnúť tak
pre prípad nesplnenia zmluvnej povinnosti vôbec, ako aj pre prípad porušenia akejkoľvek inej zmluvnej
povinnosti. Nie je rozhodujúce, ako zmluvné strany označia svoju dohodu, prípadne, či použijú priamo
termín „zmluvná pokuta“, ale rozhodujúci je obsah ich dohody. Dohodou o zmluvnej pokute možno zaistiť
splnenie určitej zmluvnej povinnosti, vyplývajúce z akejkoľvek zmluvy, dokonca aj zo zmluvy inominátnej,
pravda, pokiaľ to jej charakter pripúšťa. Dohoda o zmluvnej pokute, ako zaisťovací prostriedok, je závislá
na existencii hlavného záväzku, ktorý je zmluvnou pokutou zabezpečený. (Najvyšší súd SR 2MObdo
3/2009).

39. Účelom  zmluvnej  pokuty teda, ako vyplýva z § 544 a nasl. Obč.  zák.  a § 300 a nasl. Obch. zák.,
je jednak prevencia porušovania zmluvných vzťahov, jednak slúži ako paušalizovaná náhrada škody
a je i jedným z nástrojov slúžiacich na  zabezpečenie záväzkov (funkcia sankčná, kompenzačná a
zabezpečovacia. Požiadavke, ktorá by opomínala uvedené funkcie zmluvnej  pokuty alebo  dokonca bola
zneužívaná na poškodenie  dlžníka, je nutné odoprieť ochranu (viď aj Najvyšší súd ČR 23Cdo 87/2009).



Platí to aj v takých  výnimočných situáciách, keď k výkonu práva dochádza z iných dôvodov, než je
dosiahnutie  hospodárskych  cieľov či uspokojeniu  iných potrieb, keď hlavnou alebo aspoň prevažujúcou
motiváciou je úmysel poškodiť či znevýhodniť povinnú osobu (tzv. šikanózny výkon práva), prípadne
keď je zrejmé, že výkon práva vede k neprijateľným dôsledkom prejavujúcim sa ako vo vzťahu medzi
účastníkmi, tak v postavení niektorého  z nich navonok.

40. Pre posúdenie, či žalovanému vzniklo právo na zmluvnú pokutu bolo rozhodujúce to, či sa žalobca
porušil svoje povinností, a teda či svojvoľne opustil miesto plnenia diela. Tu je zrejme, že ukončenie
predmetného záväzkového vzťahu neprivodil list žalovaného označený ako „dohoda o ukončení zmluvy
o výkone práce č. 8/2015“. Žalovaný, tak ako to uviedol odvolací súd vo výzve sporovým stranám,
poukázal na terminológiu zo Zákonníka prace, ktorá je pre predmetný vzťah nepoužiteľná. Žalovaný
tento úkon dal žalobcovi zásielkou, ktorú podal na pošte 20.7.2015, hoci už od ukončenia výkonov
na diele dňom 6.6.2015 uplynula doba viac ako 1 mesiaca. Žalovaný v konaní ani len netvrdil aby po
tomto dátumu bol žalobcovi oznámil, že trvá na pokračovaní v realizácii ním objednaných výkonov.
Žalobca spolu s ním spolupracujúcimi podnikateľmi  po nespornej telefonickej komunikácii so žalovaným
odovzdal používané náradie žalovaného ďalšej skupine ním označenej, ktorá na zákazke pokračovala.
Žalovaný pritom  v odvolacom konaní na výslovnú otázku odvolacieho súdu potvrdil, že ním bola
zákazka pre jeho partnera v SRN dokončená, neoznačil (nekonkretizoval) prípadné sankcie za prípadné
omeškanie s realizáciou diela, ktoré by voči nemu jeho partner uplatnil. Je preto dôvodným záver, že
z miesta plnenia diela odišiel žalobca po zhodných prejavoch vôle o ukončení plnenia žalobcu pre
žalovaného ako objednávateľa diela. Nemohlo preto ísť o svojvoľné opustenie miesta plnenia diela,
ktoré by zakladalo nárok na zmluvnú pokutu.  Ak sa strany dohodli na ukončení hlavného záväzku,
nemôže toto viesť ku uplatňovaniu zmluvnej pokuty. K jej uplatňovaniu podľa názoru odvolacieho súdu
dochádza z iných dôvodov, než je dosiahnutie hospodárskych cieľov, či uspokojeniu  iných potrieb.
Prevažujúcou motiváciou je skôr znevýhodniť žalobcu, ktorý nemal záujem pokračovať v zmluvnom
vzťahu so žalovaným s ktorým sa podľa vyššie uvedeného na skončení plnenia dohodol ústne. Žiadna zo
strán relatívnu neplatnosť dohody pre nedodržanie dohodnutej písomnej formy nenamietala (viď výzva
odvolacieho súdu).

41. Ak žalovaný nepreukázal nárok na zmluvnú pokutu i oprávnenie na zápočet zmluvnej pokuty oproti
cene diela žalobcu, správne preto bolo vyhovené žalobnému návrhu na priznanie tejto časti ceny
diela. Odvolacie dôvody neobsahujú ani len zmienku o výhradách proti priznaným úrokom z omeškania
či nároku na náhradu nákladov spojených s uplatnením nároku. Pri viazanosti dôvodmi podaného
odvolania preto odvolací súd ani nemal dôvod sa touto časťou rozhodnutia vo veci samej zaoberať.
Ak sa teda odvolacia námietka týka prisúdenia istiny 1.100,- eur, pri závere o opodstatnenosti nároku
žalobcu na túto istinu, a pri absencii výhrad (dôvodov) proti tomuto príslušenstvo, odvolací súd nemal
dôvod ani tieto závery prvoinštančného súdu preskúmavať.

42. Odvolací súd mal možnosť odchýliť sa od záveru prijatého odvolacím súdom vo veci súdu prvej
inštancie, pretože realizoval zopakovanie dokazovanie, ktoré mu umožnilo ustáliť skutkový stav potrebný
pre rozhodnutie veci a umožnil i sporovým stranám vyjadriť sa ku predbežnému právnemu posúdeniu,
ktorého dôvodnosť založili i výsledky dokazovania na odvolacom pojednávaní.

43. Odvolací súd preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie,  potvrdil v celom rozsahu ako vecne
správny postupom podľa § 387 ods. 1 CSP.

44. O trovách odvolacieho konania strán sporu bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s §
255 ods. 1 s prihliadnutím na úspech žalobcu v odvolacom konaní, pričom o výške uplatnenej náhrady
trov konania rozhodne súdu prvej inštancie po právoplatnosti rozsudku v zmysle § 262 ods. 2 CSP.

45. Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý



rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "21Cb/213/2016", "guid": "62661412-e624-4f8e-ae45-0759f4e94a76:cb860437-455e-48b2-b8c3-8fdd903a81f9", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "0d237042-b22f-4800-820f-35ee954bbf1a:0c776f84-5ca2-4d17-9b36-62ee3dd2025e", "ecli": null, "spisova_znacka": "21Cb/213/2016", "nazov": "Platobný rozkaz Okresného súdu Prešov sp. zn. 21Cb/213/2016 z 3. 10. 2016", "sud": "Okresný súd Prešov", "datum_vydania": "2016-10-03", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/0d237042-b22f-4800-820f-35ee954bbf1a:0c776f84-5ca2-4d17-9b36-62ee3dd2025e"}], "citovane_v": []}