{"guid": "1e626cc7-3210-44eb-a0fb-4f7b17624224:0ae8af7c-0cfc-47b7-8e60-dacb6aa4a450", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2018:8317201572.1", "spisova_znacka": "19Co/146/2017", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 19Co/146/2017 z 27. 6. 2018", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Prešov z 27. júna 2018, sp. zn. 19Co/146/2017, ECLI:SK:KSPO:2018:8317201572.1", "identifikacne_cislo": "8317201572", "sud": {"guid": "sud_155", "nazov": "Krajský súd Prešov", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-presov"}, "sudca": "JUDr. Danica Kočičková", "sudca_id": 16, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-danica-kocickova-16", "datum_vydania": "2018-06-27", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdené"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Spotrebiteľské zmluvy"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/0ae8af7c-0cfc-47b7-8e60-dacb6aa4a450", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2018:8317201572.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSPO:2018:8317201572.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSPO:2018:8317201572.1/text", "citacie_n": 5, "text": "Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 19Co/146/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8317201572
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 06. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zlata Simková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8317201572.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zlaty Simkovej a členov senátu
JUDr. Gabriely Világiovej a JUDr. Karola Krochtu v spore žalobcu: Prima banka Slovensko, a.s., so
sídlom Hodžova 11, 010 11 Žilina, IČO: 31 575 951, proti žalovanej: H. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom T.
XXX, XXX XX Y., o zaplatenie sumy 1 511,82 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Humenné, č.k. 7Csp/36/2017-60 z 06.07.2017 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok v jeho napadnutej časti, t.j. vo výroku o zamietnutí žaloby vo zvyšnej časti a v
súvisiacom výroku o trovách konania.

Stranám sporu nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol nasledovne:

Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 621,71 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne
zo sumy 621,71 eur od 24.01.2017 do zaplatenia a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalobu vo zvyšnej časti zamieta.

Žalovanej náhradu trov konania nepriznáva.

2. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil ustanoveniami 261 ods. 6 písm. d/, § 497,                 § 502
ods. 1, § 503 ods. 2, § 504, § 506 Obchodného zákonníka, § 52 ods. 1 - 3,  § 53 ods. 1, ods. 5, § 54
ods. 1, ods. 2, § 517 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 1 ods. 2, § 9 ods. 2, § 11 ods. 1 zák.
č. 129/2010 Z.z., § 3 ods. 3 zák. č. 250/2007Z.z. a § 3 nar. vlády SR č. 87/1995Z.z. Výrok o trovách
konania ustanoveniami § 255 ods. 1, ods. 2, § 262 ods. 1 CSP.

3. Vychádzal zo zistenia, že medzi žalobcom a žalovanou bola dňa 30.11.2012 uzavretá zmluva
o spotrebiteľskom úvere č. XXXXX, teda spotrebiteľská zmluva. Pre spotrebiteľskú zmluvu je
charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom, ktorým je najčastejšie
predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť
tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá
pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských zmlúv a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia
v  zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú
neprijateľné a preto neplatné. Vychádza sa z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára
zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a
služby koná profesionálne a v súlade s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ



má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu
založeného spotrebiteľskou zmluvou. Pokiaľ dodávateľ požaduje od spotrebiteľa sankciu za porušenie
jeho zmluvných povinností a táto je v nepomere k jeho plneniu, je neplatná.

4. Zmluva uzatvorená medzi stranami sporu je nepochybne spotrebiteľskou zmluvou aj v zmysle zákona
o ochrane spotrebiteľa, pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa
v zmysle smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách, v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch a v zmysle § 52 Občianskeho zákonníka.

5. Ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka sa týka iba podmienok, ktoré zákon označuje za
neprijateľné. Ide o podmienky, ktoré sú nečestné, neslušné, hrubo poškodzujúce spotrebiteľa a preto ich
použitie zákon sankcionuje absolútnou neplatnosťou. Vyjadruje snahu, aby dodávateľ v spotrebiteľských
zmluvách pristupoval k tvorbe podmienok v súlade s dobrými mravmi. Dodal, že spotrebiteľ z povahy
veci v súčasných podmienkach štandardizácie produktov bežnej spotreby, ako aj zmluvných podmienok,
má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných podmienok, ktoré sú mu zo strany dodávateľa
predložené, pričom často vzhľadom na ich rozsiahlosť a použitú právnu terminológiu nemá možnosť,
či už ich vôbec prečítať, resp. pochopiť ich obsah. Ide teda o zákonný zákaz používania neprijateľných
podmienok, ktoré vyvolá právoplatné súdne rozhodnutie a dodávateľ je povinný zdržať sa ich používania.
Ochrana spotrebiteľa sa týka iba formulárových zmlúv, ktoré sú uzatvárané na základe predbežne
formulovaného zmluvného formulára, ktorý má dodávateľ vopred pripravený a ktorý používa v dvoch
alebo viacerých prípadoch, pričom spotrebiteľ spravidla obsah zmluvy nemení.

6. Prvoinštančný súd ďalej uviedol, že uzavretá úverová zmluva je zmluvou o spotrebiteľskom úvere v
zmysle zákona č. 129/2010 Z. z. a spotrebiteľských úveroch; uzavretá úverová zmluva nie je vylúčená
z pôsobnosti citovaného zákona (§1 ods. 2 zákona). Žalobca je právnická osoba, ktorá v rámci
predmetu svojho podnikania poskytuje spotrebiteľské úvery a žalovaný je spotrebiteľom, keďže je
fyzickou osobou, ktorej  bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako výkon zamestnania, povolania
alebo podnikania. Podľa citovaného zákona obligatórnou náležitosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere je
okrem iného aj údaj o dobe trvania zmluvy a termíne konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, ročnej
percentuálnej miere nákladov (RPMN), výške, počte a termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov
(§ 9 ods. 2 písm. f), j), k) zákona). V súlade s ustanovením § 11 ods. 1 zákona absencia vyššie uvedených
údajov nespôsobuje neplatnosť uzavretej zmluvy, avšak poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a
bez poplatkov. Z uvedeného je zrejmé, že povinnými náležitosťami zmluvy o spotrebiteľskom úvere
podľa úpravy platnej v čase uzavretia zmluvy medzi žalobcom a žalovanou bola aj výška, počet a termín
splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, pričom slová výška, počet a termín splátok sa viaže ku každej
tam z uvedených zložiek spotrebiteľského úveru, teda tak k istine, ako aj k úrokom a iným poplatkom.
Je teda jednoznačne, že v každej zmluve musí byť uvedená tak výška istiny, ako aj úrokov a iných
poplatkov, taktiež aj ich počet a termín splátok.

7. Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že v zmluve o úvere absentuje údaj
požadovaný zákonom o spotrebiteľských úveroch v zmysle § 9 ods. 2 písm. k) a to údaj o  termínoch
splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. V zmluve je uvedený iba počet splátok a výška mesačnej splátky.
Takéto znenie zmluvy je pre bežného spotrebiteľa nejasné, neurčité a nie je ani v súlade s uvedeným
zákonným ustanovením. Účelom zákona o spotrebiteľských úveroch  a to jeho vyššie uvedených
ustanovení je to, aby spotrebiteľ už pri podpise zmluvy bol informovaný, v akých termínoch, resp. kedy,
v akej výške a ako dlho je povinný plniť povinnosti vyplývajúce mu zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere.
Preto sa vyžaduje časová (dátumová) špecifikácia konečnej splatnosti úveru, ktorá je dodávateľom
určená na základe vstupných údajov (obdobný názor je vyslovený v rozhodnutí Krajského súdu v
Banskej Bystrici zo dňa 19.09.2012, sp. zn. 17Co/151/2012). Musí byť bez akýchkoľvek pochybností
ustálené, že účelom uvedenej právnej úpravy je poskytnutie ochrany spotrebiteľovi. Spotrebiteľ má
byť totiž informovaný o výške úrokov z úveru a poplatkoch súvisiacich s úverom. Žalobca pritom ako
dodávateľ má zákonnú povinnosť v zmluve o spotrebiteľskom úvere uviesť údaje o výške úrokov a
poplatkov a to priamo v zmluve so sankciou straty práva na úroky a poplatky. Iba takáto informácia
pre spotrebiteľa prispieva k transparentnosti trhu a umožňuje spotrebiteľovi poznať rozsah svojho
záväzku. Žalovaný v predmetnom prípade však túto možnosť nemal, keďže výška úrokov a poplatkov
nie je uvedená v zmluve o spotrebiteľskom úvere (porovnaj uznesenie NS SR sp. zn. 2Cdo/245/2010).
Súd tiež poukázal, že obdobný právny názor bol vyslovený aj rozhodnutím Okresného súdu Trenčín
sp. zn. 27C/118/2015 zo dňa 09.02.2016, Okresného súdu Dunajská Streda sp. zn. 9C/70/2015 zo



dňa 02.02.2016, Okresného súdu Prešov sp. zn. 28C/91/2015 zo dňa 10.02.2016, Krajského súdu v
Trnave sp. zn. 26Co/430/2015 zo dňa 27.09.2016, Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 2Co/403/2016
zo dňa 12.10.2016, Krajského súdu  v Žiline sp. zn. 9Co/397/2016 zo dňa 26.01.2017, Okresného
súdu Liptovský Mikuláš sp. zn. 5Csp/28/2016 zo dňa 07.03.2017, Krajského súdu v Prešove sp. zn.
19Co/66/2015 zo dňa 01.12.2015, Krajského súdu v  Žiline sp. zn. 10Co/198/2016 zo dňa 29.11.2016,
Okresného súdu Levice sp. zn. 14Csp/84/2016 zo dňa 26.04.2017, Okresného súdu Čadca sp. zn.
12Csp/50/2016 zo dňa 11.04.2017, Okresného súdu Trenčín sp. zn. 20Csp/19/2016 zo dňa 05.04.2017,
Krajského súdu v Žiline sp. zn. 6Co/39/2017 zo dňa 26.04.2017, Krajského súdu v Prešove sp. zn.
16Co/108/2016 zo dňa 29.05.2017.

8. K žalobcom preukázanému právnemu názoru vyjadrenému v Rozsudku Súdneho dvora EÚ zo dňa
09.11.2016 v právnej veci C-42/15, Home Credit Slovakia, a.s. c/a V. prvoinštančný súd reagoval
nasledovne. V uvedenej právnej veci Súdny dvor EÚ vo svojej odpovedi na 1. otázku uviedol, že Článok
10 ods. 2 písm. h) a i) Smernice sa má vykladať v tom zmysle, že zmluva o úvere na dobu určitú
stanovujúca amortizáciu istiny po sebe nasledujúcimi splátkami nemusí vo forme amortizačnej tabuľky
spresňovať, aká časť každej splátky bude započítaná na vrátenie tejto istiny. Tieto ustanovenia v spojení
s článkom 22 ods. 1 tejto Smernice bránia tomu, aby členský štát stanovil takúto povinnosť vo svojej
vnútroštátnej právnej úprave. Súdny dvor EÚ vo svojom rozhodnutí vyslovil, že Smernica sa má vykladať
tak, že členské štáty nesmú zachovať ani zaviesť vo svojom vnútroštátnom práve ustanovenia, ktoré
sa odchyľujú od ustanovení tejto Smernice, daný záver je však vzhľadom na napadnuté ustanovenie
Zákona o spotrebiteľských úveroch neaplikovateľný, nakoľko v tomto konkrétnom prípade ide o
vnútroštátne právo - Zákon, ktorý nad rámec smernice zakotvil prísnejšie podmienky vo vzťahu k
povinným náležitostiam spotrebiteľskej zmluvy o úvere na splnenie ktorých je viazané posúdenie
bezúročnosti a bezpoplatkovosti spotrebiteľského úveru. Požiadavka zákona o spotrebiteľských úveroch
je teda od požiadavky Smernice iná. Zákon uvádza, že zmluvy musia obsahovať \"výšku, počet a
termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov\". Slovenský zákon o spotrebiteľských úveroch ide nad
rámec Smernice a celkom jednoznačne požaduje vyjadrenie tak splátok istiny, ako aj splátok úrokov
a splátok iných poplatkov. K výkladu tohto ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch existuje
konštantná judikatúra slovenských súdov potvrdená rozsudkami Najvyššieho súdu SR, desiatkami
rozhodnutí krajských súdov a stovkami rozhodnutí okresných súdov SR, v zmysle ktorej je potrebné
toto ustanovenie vykladať tak, že zmluva musí obsahovať vyjadrenie splátok istiny, splátok úrokov a
splátok poplatkov, inak sa zmluva o spotrebiteľskom úvere považuje v zmysle § 11 ods. 1 Zákona za
bezúročnú a bez poplatkov. Smernica vyžaduje v spotrebiteľskej zmluve iba uvedenie výšky, počtu a
frekvencie splátok spotrebiteľa. V danom prípade je tu zrejmý konflikt medzi Smernicou a Zákonom
o spotrebiteľských úveroch. To však neznamená, že sa má bez ďalšieho automaticky uplatniť pred
vnútroštátnym právom Smernica. V takomto prípade totiž musí vnútroštátny súd skúmať, či môže
Smernici priznať priamy účinok, resp. nepriamy účinok. Podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora EÚ
na otázku priameho účinku smerníc v spore medzi jednotlivcami v zásade platí zákaz horizontálneho
priameho účinku spočívajúci v tom, že žiadne ustanovenie smernice zaručujúce jednotlivcovi práva
alebo ukladajúce povinnosti ako také sa nemôže použiť v rámci sporu, v ktorom stoja proti sebe
výhradne jednotlivci. V prípadoch, kedy súdy Slovenskej republiky rozhodujú o sporoch medzi veriteľmi
a spotrebiteľmi ohľadne bezúročnosti a bezpoplatkovosti spotrebiteľských úverov podľa Zákona, resp.
Smernice, sa jedná o spory medzi jednotlivcami. Z tohto dôvodu nie je možné, aby vnútroštátne súdy
poskytli Smernici priamy účinok. Súd preto musí skúmať, či môže Smernici priznať nepriamy účinok. V
zmysle ustálenej judikatúry Súdneho dvora EÚ, je rozsah a medze nepriameho účinku smerníc vyjadrený
jednak právom EÚ, jednak právom vnútroštátnym. Súd posúdi, či je možne uplatniť eurokonformný
výklad, teda či vzhľadom na právnu povahu Smernice možno jej ustanovenia aplikovať pri výklade
vnútroštátneho Zákona. V takomto prípade musí ísť o výklad v čo najväčšej možnej miere v zmysle
znenia a účelu/cieľa Smernice, musí ísť o výklad za použitia výkladových metód podľa vnútroštátneho
právneho poriadku, nesmie sa jednať o výklad contra legem a nesmú byť porušené všeobecné právne
zásady. Okrem uvedeného výklad Zákona nemôže narúšať všeobecné právne zásady, najmä zásadu
právnej istoty. Vzhľadom na explicitné znenie zákona o spotrebiteľských úveroch v časti členenia splátok
na splátky istiny, splátky úrokov a splátky poplatkov, nemožno priznať Smernici ani nepriamy účinok,
jednalo by sa o výklad vnútroštátneho Zákona contra legem.

9. Prvoinštančným súdom bolo tiež uvedené, že v zmluve absentuje aj ďalšia podstatná náležitosť
podľa § 9 ods. 2 písm. j) zákona č. 129/2010 Z.z. v súvislosti s tam uvedenou RPMN, a to uvedenie
všetkých predpokladov použitých na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov. V zmysle



ustanovenia § 9 ods. 2 písm. j) zákona o spotrebiteľských úveroch účinného v čase uzavretia zmluvy o
úvere, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka
musí obsahovať ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť,
vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú
sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov. Poukázal na
názor vyslovený v rozsudku Krajského súdu Prešov: ,,Súdu prvej inštancie teda nemožno nič vytknúť,
pokiaľ dôvod bezúročnosti a bezpoplatkovosti, ktorý predpokladá ust. § 11 ods. 1 písm. b) zákona
o spotrebiteľských úveroch videl v absencii predpokladov použitých na výpočet RPMN (§ 9 ods. 2
písm. j) zákona o spotrebiteľských úveroch). K uvedenému odvolací súd zdôrazňuje, že ide o jeden z
najdôležitejších údajov pre spotrebiteľa, pretože zohľadňuje všetky náklady, ktoré musí spotrebiteľ za
úver uhradiť, a preto je najlepším indikátorom posúdenia výhodnosti či nevýhodnosti úveru. Pri údaji
o RPMN sa musia uviesť všetky predpoklady použité na jeho výpočet, teda nestačí len uvedenie jeho
výšky. Zákonodarca jasne stanovil, že nepostačuje uvedenie len výšky RPMN, ale v zmluve je potrebné
uviesť aj všetky predpoklady, ktoré boli použité pre výpočet RPMN. Je nepochybné, že v predmetnej
úverovej zmluve tento údaj chýba, nie je uvedené aké predpoklady boli použité pre výpočet RPMN,
a preto správne skonštatoval súd prvej inštancie, že je potrebné považovať úver za bezúročný a bez
poplatkov. Pokiaľ žalobca namieta formalistický výklad súdu, tak odvolací súd dáva do pozornosti,
že obligatórnou náležitosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere je uvedenie predpokladov použitých
pre výpočet RPMN aj podľa transponovanej smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z
23.4.2008, a to v článku 10 ods. 2 písm. g/ cit. z.: „Zmluva o úvere zrozumiteľne a stručne uvádza:
ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané v čase
uzavretia zmluvy o úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto miery;“ ide o rozsudok
sp. zn. 5Co/59/2017 zo dňa 11.05.2017. Obdobný právny názor bol vyslovený aj v  rozsudkoch Krajského
súdu v Prešove sp. zn. 3Co/124/2016 zo dňa  03.11.2016, sp. zn. 3Co/7/2017 zo dňa 06.04.2017.

10. Súd prvej inštancie vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti dospel k záveru, že poskytnutý
spotrebiteľský úver je potrebné podľa § 11 ods. 1 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch považovať
za bezúročný a bez poplatkov.

11. Skonštatoval preto, že žalovaná je tak na istine úveru povinná zaplatiť ešte sumu 621,71 eur (2.000,-
eur, ktoré reálne dostala - 1.378,29 eur, ktoré ku dňu zosplatnenia žalobcovi uhradila), teda sumu, ktorá
jej bola zo strany žalobcu reálne poskytnutá.  Súd prvej inštancie v tejto časti uplatnený nárok považoval
za dôvodný a žalovanú zaviazal na zaplatenie tejto sumy.

12. Tým, že žalovaná neuhradila dlžnú sumu riadne a včas, dostala sa do omeškania s plnením
peňažného dlhu a žalobcovi vznikol nárok na zaplatenie úroku z omeškania. Žalovaná sa do omeškania
dostal dňom 24.01.2016, teda dňom nasledujúcim po zosplatnení úveru. Výška úrokovej sadzby ECB k
uvedenému dňu bola 0 %, výška zákonného úroku z omeškania bola teda 8 % ročne. Žalobca si uplatnil
nárok na úrok z omeškania v súlade s platnou právnou úpravou o výške 8 % ročne, súd prvej inštancie v
súlade s týmto jeho návrhom žalovanú zaviazal aj na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 8 % ročne
zo sumy 621,71 eur od 24.01.2017 do zaplatenia.

13. Proti tomuto rozsudku čo do výroku o zamietnutí žaloby vo zvyšnej časti podal odvolanie žalobca
majúc za to, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Tiež napadol výrok o trovách konania.

14.  V odvolaní uviedol, že z ustanovenia 1.1. úverovej zmluvy XXXXXXXXXXXXXXX zo dňa 30.11.2012
vyplýva, že neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o úvere sú aj obchodné podmienky banky (VOP a OP),
a teda niektoré z náležitostí, ktoré má v zmysle právnych predpisov zmluva o spotrebiteľskom úvere
obsahovať, sú v samotnom texte zmluvy o úvere a ďalšie náležitosti sú súčasťou VOP. Splatnosť úveru
je stanovená v bode 1.2. úverovej zmluvy na 20.12.2012 Výška, počet a termíny splátok istiny a úrokov
sú uvedené v samotnom texte zmluvy nasledovne:
Výška anuitnej splátky                         29,86 EUR
Termín splatnosti 1. anuitnej splátky  20.12.2012
Počet anuitných splátok                          120
Zároveň, bod 2.5.3 popisuje anuitné splácanie nasledovne: Splácanie anuitným spôsobom (formou
konštantnej anuity) znamená, Že úver je splácaný v pravidelných mesačných splátkach: Výška každej
splátky úveru (anuita) je rovnaká (s výnimkou poslednej splátky) a skladá sa z časti splátky istiny úveru



(amortizácia úveru) a časti pripadajúcej na platbu riadnych úrokov z úveru. Pomer výšky istiny a riadnych
úrokov sa v priebehu splácania úveru mení. Poslednou splátkou úveru sa splatí zostatok úveru aj so
zvyšným príslušenstvom. Ak by splatnosť ktorejkoľvek splátky pripadla na deň, ktorý nie je pracovným
dňom, posúva sa splatnosť tejto splátky na najbližší nasledujúci pracovný deň. Z uvedeného teda
vyplýva, že počet a termíny splátok istiny aj úrokov sú rovnaké a sú určené termínom splatnosti anuitnej
splátky. Uvedené platí aj pre údaj o výške splátky. Banka bezplatne a kedykoľvek počas celej doby trvania
zmluvy o spotrebiteľskom úvere poskytne spotrebiteľovi výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky, ktorá
uvádza splátky, ktoré sa majú zaplatiť, a lehoty a podmienky ich úhrady vrátane rozpisu každej splátky s
uvedením amortizácie istiny a úrokov vypočítaných na základe úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru.
Informáciu, že splácanie spotrebiteľského úveru prebieha formou mesačných anuitných splátok a že
rozdelenie splátok na istinu a úroky úveru obsahuje amortizačná tabuľka, banka klientovi poskytuje
už v rámci poskytovania informácii pred uzatvorením zmluvy o spotrebiteľskom úvere prostredníctvom
formulára pre štandardné informácie o spotrebiteľskom úvere. Anuita a anuitné splácanie je definované
ako pravidelné (periodické) plynutie pevne stanovených platieb počas určitej špecifikovanej doby.
Anuitná splátka zostáva počas celej doby splácania rovnaká. Skladá sa zo splátky istiny a splátky úroku.
Výška anuitnej splátky sa nemení. Plynulé sa mení výška a pomer istiny a úroku. Z toho vyplýva, že
na začiatku úverového vzťahu najväčší podiel celej splátky bude tvoriť úrok a naopak na konci bude
najväčší podiel splátky predstavovať istina, čiže každou ďalšou splátkou sa splácaný úrok znižuje a
splácaná istina sa zvyšuje. Pokiaľ by mal samotný text zmluvy obsahovať podrobný rozpis splátok istiny
a úrokov za celé obdobie splatnosti úveru, znamenalo by to neúmerné rozšírenie rozsahu zmluvy čo
by neprispelo k jednoduchosti, zrozumiteľností a prehľadností zmluvnej dokumentácie. Napríklad pri
spotrebiteľskom úvere s lehotou splatností 9 rokov, by splnenie tejto požiadavky znamenalo rozpísanie
každej zo 108 mesačných splátok v členení na časť pripadajúcu na istinu a Časť pripadajúcu na úroky.
-  výška, počet a termíny splátok iných poplatkov
Výška, počet a termíny splátok poplatkov, u ktorých sú tieto údaje a povinnosť Ich úhrady zrejmá
už v čase uzatvorenia zmluvy, sú uvedené v samotnom texte zmluvy. Ostatné poplatky a ich výška
sú uvedené v Sadzobníku poplatkov, ktorý je súčasťou VOP, a tým aj súčasťou zmluvy. Z povahy
jednotlivých poplatkov vyplýva, že nie je možné vopred stanoviť počet, koľkokrát bude klient daný
poplatok povinný zaplatiť, pretože uvedené bude závisieť od toho, koľkokrát danú službu banky využije.
Zároveň, termín splatnosti poplatku vyplýva zo zásad spoplatňovania, ktoré sú súčasťou Sadzobníka,
a ktoré stanovujú, kedy je ktorý poplatok splatný.
- prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi
úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia zmluva neuvádza, nakoľko na
základe zmluvy o pôžičke nevznikajú nesplatené zostatky s rôznymi úrokovými sadzbami. Každopádne,
bod 2.5,5. OP (účinné do 30.6.2016) určuje poradie uspokojovania pohľadávky nasledovne: Všetky
platby, ktoré banka v priebehu splácania úveru prijme od klienta (alebo tretej osoby) na splatenie úveru,
sa započítavajú na úhradu pohľadávok banky voči klientovi v nasledovnom poradí:
a) dlžná a splatná istina, ako prvá v poradí;
b) dlžné a splatné úroky, ako druhé v poradí;
c) dlžné a splatné úroky z omeškania a zmluvné pokuty, ako tretie v poradí;
d) dlžné a splatné odmeny, poplatky, výdavky a iné náklady banky ako štvrté v   poradí;
pričom konkrétnu pohľadávku v rámci príslušného poradia, na ktorú bude platba započítaná určí banka
s prihliadnutím na okolnosti konkrétneho prípadu. V prospech argumentácie banky svedčí aj fakt, že
návrh novely zákona o spotrebiteľských úveroch z októbra 2015 navrhoval
- znenie § 9 ods. 2 písm. I) doplniť nasledovne: V § 9 ods. 2 písm. I) sa na konci pripájajú tieto slová: z
prehľadu výšky, počtu a termínu splátok istiny, úrokov a iných poplatkov musí byť zrejmý termín splatnosti
jednotlivých splátok s presným rozpisom toho, aký podiel z jednotlivých splátok pripadá na uhradenie
istiny, úrokov, prípadne ďalších poplatkov a zároveň musí byť z tohto prehľadu zrejmý zostatok istiny
po uhradení jednotlivých splátok,\"
- a znenie § 9 doplniť o nový odsek 3 v znení: ,,(3) Náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere
uvedené v odseku 2 musia byť uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere, a nie v Jej prílohách a ani
vo všeobecných obchodných podmienkach.\", Z pripravovanej novely teda vyplýva, že za súčasného
právneho stavu, zákon o spotrebiteľských úveroch od veriteľa nevyžaduje zahrnúť všetky náležitosti
uvedené v ods. 2 do samotného textu zmluvy a z dotknutého písm. I) taktiež nevyplýva povinnosť
uvádzať v zmluve presný rozpis toho, aký podiel z jednotlivých splátok pripadá na uhradenie istiny a
úrokov. V súčasnosti túto funkciu plní amortizačná tabuľku, o ktorú môže spotrebiteľ kedykoľvek veriteľa
požiadať a tento je povinný ju spotrebiteľovi bezplatne poskytnúť. V tejto veci poukázal aj na návrh
generálnej advokátky Eleanor Sharoston prednesený dňa 9.6.2016 vo veci VEC C-42/15, návrh na



začatie prejudiciálneho konania na Súdnom dvore EÚ, ktorý podal Okresný súd Dunajská Streda, Home
Credit Slovakia, a.s. c/a V. F., zverejnený na stránke súdneho dvora, podľa ktorého amortizačná tabuľka
nemusí byť súčasťou zmluvy o úvere (body 58 a 59 návrhu). Podľa jej názoru, zo znenia článku 10
ods. 2 písm. i) smernice 2008/48 vyplýva, že spotrebiteľ má právo vyžiadať si amortizačnú tabuľku
kedykoľvek počas celej dĺžky trvania zmluvy o úvere. Ak by veritelia boli povinní poskytnúť tabuľku len v
okamihu podpísania zmluvy o úvere, slovné spojenie právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme
amortizačnej tabuľky, a to bezplatne a kedykoľvek počas celej dĺžky trvania zmluvy o úvere. Ak by bolo
zbavené účinku a právo, ktoré z neho vyplýva spotrebiteľovi, by malo oveľa menší praktický význam.
Amortizačná tabuľka poskytnutá pri uzavretí zmluvy o úvere je v podstate len vyhlásením o zámere,
ktoré sa týka budúcností. Nepomôže spotrebiteľovi zistiť, ako sa mu darí splácať úver. Na tento účel si
musí vyžiadať aktualizovanú tabuľku. V prospech argumentácie banky svedčí aj rozsudok Európskeho
súdneho dvora z 09.11.2016 vo veci C-42/15, Home Credit Slovakia, a.s., proti V. F., v zmysle ktorého:

1.) Článok 10 ods. 1 a 2 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o
zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS (ďalej len „smernica\") v
spojení s článkom 3 písm. m) tejto smernice sa má vykladať v tom zmysle, že:
- zmluva o úvere nemusí byť nevyhnutne vyhotovená ako iedinv dokument ale všetky náležitosti uvedené
v článku 10 ods. 2 smernice musia byť vyhotovené písomne alebo na inom trvalom nosiči. Z uvedeného
vyplýva, že náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských
úveroch nemusia byť nevyhnutne uvedené v samotnom texte úverovej zmluvy. ale časť z nich môže byť
obsiahnutá aj v obchodných podmienkach (ďalej aj ako „VOP alebo OP\") alebo sadzobníku, ktoré tvoria
neoddeliteľnú súčasť zmluvy. 2.) Článok 10 ods. 2 písm. h) (výška, počet a frekvencia splátok a prípadné
poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými
sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia) a písm. i) (právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis
z účtu vo forme amortizačnej tabuľky, ak sa amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere
na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek počas celej doby trvania zmluvy) smernice sa majú vykladať
v tom zmysle, že zmluva o úvere na dobu určitú stanovujúca amortizáciu Istiny po sebe nasledujúcimi
splátkami nemusí vo forme amortizačnej tabuľky spresňovať aká časť každej splátky bude započítaná
na vrátenie tejto istiny. Tieto ustanovenia v spojení s článkom 22 ods. 1 tejto smernice bránia tomu,
aby členský štát stanovil takúto povinnosť vo svojej vnútroštátnej právnej úprave. Uvedeným výrokom
Európsky súdny dvor jednoznačne potvrdil, že banka na spôsob uvádzania týchto povinných náležitostí
úverovej zmluvy nazerá správne a rozsah, v akom jednotlivé náležitosti uvádza, je pre spotrebiteľa
postačujúci pre posúdenie rozsahu jeho záväzku. Povinnou náležitosťou úverovej zmluvy teda nie je
podrobný rozpis výšky, počtu a termínov každej zo splátok na časť pripadajúcu na istinu, úroky a iné
poplatky, a zároveň, štát ani nemôže zákonom upraviť povinnosť pre veriteľov takýto presný rozpis v
zmluve uvádzať. 3.) Článok 10 ods. 2 písm. h) smernice 2008/48 (výška, počet a frekvencia splátok a
prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi
úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, ako povinné náležitostí zmluvy o
spotrebiteľskom úvere) sa má vykladať vtom zmysle, že nie ie nevyhnutné, aby zmluva o úvere uvádzala
splatnosť splátok spotrebiteľa odkazom na konkrétny dátum, pokiaľ podmienky tejto zmluvy umožňujú
spotrebiteľovi bez ťažkostí a s istotou identifikovať dátumy týchto splátok. Ako uviedla generálna
advokátka v bode 55 svojho stanoviska a Súdny dvor v bode 48 rozsudku, cieľom tohto ustanovenia
Je zaručiť, aby spotrebiteľ poznal deň, v ktorý Je splatná každá splátka úveru. Upozorňujeme tiež na
skutočnosť, že samotná smernica nepoužíva pojem „termíny\" splátok, ale pojem „frekvencia\" splátok.
Nie je teda nevyhnutné, aby zmluva o úvere uvádzala splatnosť každej zo splátok spotrebiteľa odkazom
na konkrétny dátum, pokiaľ podmienky tejto zmluvy umožňujú spotrebiteľovi bez ťažkostí a s istotou
identifikovať dátumy týchto splátok. Uvedenie termínu splatnosti splátky spôsobom: „Mesačne, v xx. deň
kalendárneho mesiaca\" teda spĺňa požiadavku smernice a napĺňa jej cieľ.
Slovenská republika v rámci písomného vyjadrenia k tomuto konaniu listom z 11.05.2015 značka 00260/
Os/20l5/AC uviedla, že relevantné znenie zákona nevyžaduje, aby zmluva o úvere obsahovala presné
určenie, aká časť každej jednotlivej splátky sa použije na splátku istiny a aká jej časť spláca bežné úroky
a poplatky.\" (citované z uznesenia Krajského súdu v Prešove č.k. 9Co/87/2016-75 zo dňa 02.05.2017).
Úverový vzťah je potrebné posúdiť podľa zákona č. 129/2010 Z.Z., ktorý je transpozíciou smernice
Európskeho parlamentu a Rady č. 2G08/48/E5 z 23.4.2008. Súdny dvor EÚ v rozsudku 14/83 Von
Colson and Kamann v Land Nordhein-Westfalen uviedol, že pri aplikácii vnútroštátneho práva majú
národné súdy povinnosť interpretovať svoje vlastné národné právo vo svetle textu a účelu smernice
tak, aby bolo dosiahnutý výsledok, na ktorý odkazuje. Žalobca poukázal aj na aktuálnu judikatúru,
konkrétne na uznesenie Krajského súdu v Prešove č.k. 12Co/149/20l6-60 zo dňa 15.02.2017, ktorým



zrušil rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietavej časti, keď okresný súd konštatoval, že
spotrebiteľský úver musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov,
inak sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Odvolací súd upriamil pozornosť na rozsudok Súdneho
dvora vo veci C-42/2015 Home Credit Slovakia, a.s. c/a V. F., kde podľa d. 10 ods. 2 písm. h/ Smernice
č. 2008/48 zmluva o spotrebiteľských úveroch sa má vykladať v tom zmysle, že nie je nevyhnutné, aby
zmluva o úvere uvádzala splatnosť splátok spotrebiteľa odkazom na konkrétny dátum, pokiaľ podmienky
tejto zmluvy umožňujú spotrebiteľovi bez ťažkostí a s istotou identifikovať dátum týchto splátok. Ďalej či.
10 ods. 2 písm. h/ a i/ Smernice č. 2008/48 sa má vykladať v tom zmysle, že zmluva o úvere na dobu
určitú stanovujúca amortizáciu istiny po sebe nasledujúcimi splátkami nemusí vo forme amortizačnej
tabuľky spresňovať, aká časť každej splátky bude započítaná na vrátenie tejto istiny. Podľa rozsudku
Súdneho dvora sa jasne stanovuje, že nie je podmienkou presne uviesť, koľko zo splátky úveru sa
započítava na vrátenie Istiny a na príslušenstvo pohľadávky, pričom nemusí byť uvedený dátum každej
splátky, ak splatnosť splátky bez ťažkostí je možné identifikovať spotrebiteľom. Rovnako rozhodol aj
Krajský súd v Trenčíne uzneseniami č.k. 6Co/68/2017-46 zo dňa 28.02.2017 a č.k. 6Co/84/ 2017-57
zo dňa 28.03.2017, ktorými tiež poukázal na rozsudok Súdneho dvora vo veci C-42/2015 Home Credit
Slovakia, a.s. c/a V. F.. Súd vyslovil názor, že úverová zmluva obsahuje obligatórnu náležitosť v zmysle
§ 9 ods. 2 písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch, pričom nebolo povinnosťou veriteľa, vzhľadom
na to, že si strany dojednali fixné anuitné splátky, obsahujúce ako splátku istiny, tak aj splátku úrokov,
špecifikovať v zmluve samostatne údaj o výške, počte a termínoch splátok úrokov resp. pripájať k
zmluve amortizačnú tabuľku. Záver okresného súdu, že sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov
výlučne v dôsledku absencie tohto jediného údaja, nie je opodstatnený a dôvodný. Podľa žalobcu
je nesporné, že zmluva obsahuje údaje o výške, počte a termínoch anuitnej splátky v bode 1.2. V
tabuľke zmluvy sa prehľadne a zrozumiteľne nachádzajú tieto údaje, a tak žiadny spotrebiteľ nemôže
mať pochybnosti o tom, v akej výške a kedy bude poskytnutý úver splácať. Podľa názoru žalobcu
účelom a cieľom zákona č. 129/2010 Z.z. v časti týkajúcej sa dotknutej náležitosti nebola tá skutočnosť,
aby bol spotrebiteľ informovaný v číselnom vyjadrení o tom, čo sa zo splátky započítava na istinu,
úrok, úrok z omeškania a poplatky. V dôvodovej správe k § 9 ods. 2 písm. k) dotknutého zákona
zákonodarca uviedol, že spotrebiteľ musí byť zrozumiteľne informovaný v akých termínoch, v akej výške
a ako dlho je povinný plniť si povinnosti zo zmluvy. Zo zmluvy je zrozumiteľne Jasné, splátka vo výške
29,86 EUR pozostáva, z úroku 12,90 % ročne, je pochopiteľné, že zvyšok tvorí istina. Uvedené mohol
Žalobca poskytnúť žalovanému aj v takom vyjadrení, aby niektoré z týchto údajov neboli uvedené v
percentuálnom vyjadrení, avšak kedykoľvek bol ochotný poskytnúť ich v písomnej forme na základe
žiadosti žalovaného a bezplatne. Žalovaný takú žiadosť žalobcovi neadresoval, ale namiesto toho si
svoj záväzok nesplnil, vedomý si toho, že žalobca mu poskytol úver vo výške 2000 EUR. Žalovaný
nespochybnil poskytnutie úveru. Žalovaný sám, dobrovoľne vstúpil do zmluvného vzťahu so žalobcom a
podpísal zmluvu, z ktorej nepochybne a zrozumiteľne vyplývalo, čo má žalobcovi vrátiť (celková čiastka,
ktorú musí klient zaplatiť), kedy má tak urobiť (splatnosť splátky), v akej výške (splatnosť mesačnej
splátky) a ako dlho má tak robiť (splatnosť úveru). Bol zrozumiteľne informovaný o svojich povinnostiach
v bode 1.2. zmluvy. Nebola porušená žiadna zásada občianskoprávnych vzťahov. Žalobca upriamuje
pozornosť súdu aj na Informáciu odboru ochrany finančných spotrebiteľov Národnej banky Slovenska
z 18. apríla 2017 k aplikačným dôsledkom rozsudku Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-42/15
Home Credit Slovakia, a.s. proti V. F., ktorá je zverejnená na internetovej stránke NBS v časti:
http://www.nbs.sk/sk/spotrebitel/odboma-verejnost/metodicke-usmemenia
resp. priamy link:
http://www.nbs.sk/_img/Documents/zivotne%20situade/Informáda%200FS_rozsudok_SD%20EU-
C~42- 15_final.pdf
Uvedené stanovisko predstavuje právny názor odboru ochrany finančných spotrebiteľov a tento právny
názor bude uplatňovaný NBS pri vybavovaní podaní finančných spotrebiteľov, výkone dohľadu a vedení
prvostupňových konaní. NBS uvádza, že vo svetle rozsudku vo veci C-42/15 nemožno podľa smernice
2008/48 v rámci náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere týkajúcej sa údajov o výške, počte a termíne
splátok osobitne ku každej položke - istine, úroku, poplatkom v zmluve o spotrebiteľskom úvere žiadať
presný rozpis plánovanej amortizácie dlhu, čo fakticky predstavuje požiadavku na rozpis splátok po
častiach (t.j. istina - úrok - poplatky). Pokiaľ zákon o spotrebiteľských úveroch v ustanovení § 9 od
s. 2 písm. I) hovorí o výške, počte, termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, bude NBS pri
vybavovaní podaní spotrebiteľov, výkone dohľadu a vedení prvostupňových konaní uplatňovať výklad,
v zmysle ktorého sa týmto neustanovuje povinnosť uviesť požadované informácie vo vzťahu ku každej
položke (t.j. istine, úrokom a iným poplatkom) osobitne, ale ich uvedenie v súhrne ku splátke, ktorá
zahrňuje istinu, úroky a iné poplatky. NBS ďalej uvádza, že ani dôvodová správa k predmetnému



ustanoveniu zákona o spotrebiteľských úveroch nenaznačuje, že by zákonodarca mal uvedeným
ustanovením v úmysle sprísniť požiadavku zakotvenú v smemid 2008/48 , keď uvádza: „spotrebiteľ musí
byť zrozumiteľne Informovaný v akých termínoch, resp. kedy, v akej výške a ako dlho je povinný plniť si
povinnosti (splácať istinu, úroky a iné poplatky) vyplývajúce mu zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere\".
Predpoklady použité pre výpočet RPMN (§ 9 ods.2 písm. j): Žalobca uvádza, že všetky predpoklady
použité na výpočet RPMN sú uvedené v zmluve a výška RPMN je uvedená správne. Predpokladom na
výpočet RPMN je výška úveru, dátum prvej splátky, dátum poslednej splátky, termín splatnosti splátky,
úroková sadzba, anuitná splátka, poplatok za poskytnutie úveru, dátum zmluvy. V zmysle prílohy č. 2
zák. č. 129/2010 Z.z.:
Základnou rovnicou, ktorá vyjadruje ročnú percentuálnu mieru nákladov, kladie do rovnováhy na ročnom
základe celkovú súčasnú hodnotu čerpaných prostriedkov na jednej strane a celkovú súčasnú hodnotu
splátok a platieb poplatkov na strane druhej, je:

Význam symbolov:
-  X   je ročná percentuálna miera nákladov,
- m je číslo posledného čerpania, = dátum čerpania (=dátum podpisu zmluvy, keďže pre účely výpočtu
všetkých parametrov vychádzame z predpokladu, že klient bude čerpať v deň podpisu )
-  k  je číslo čerpania, preto 1 ? k ? m, = 1, keďže čerpanie pôžičky je jednorazové
-   je výška čerpania k, = výška úveru
- tk je interval vyjadrený v rokoch a zlomkoch roka medzi dátumom prvého čerpania a dátumom každého
1,1 nasledujúceho čerpania, preto t1 = 0.
- m' je číslo poslednej splátky alebo platby poplatkov, = dátum poslednej splátky, resp. konečnej splatnosti
- I   je číslo splátky alebo platby poplatkov, = počet splátok
- DI je výška splátky alebo platby poplatkov,
- SI je interval vyjadrený v rokoch a zlomkoch roka medzi dátumom prvého čerpania a dátumom každej
splátky alebo platby poplatkov.
Zákon nepožadoval a ani v súčasností nepožaduje, uvádzať v zmluve konkrétny matematický výpočet
RPMN a nepožadoval ani predpoklady pre výpočet RPMN špeciálne v zmluve označovať, ako
predpoklady pre výpočet RPMN. Zákon stanovuje, že sa majú tieto predpoklady v zmluve uviesť, čo
banka, ako vyplýva z vyššie uvedeného, splnila. Žalobca podotýka, že zmyslom zákona nie je bezúčelný
formalizmus alebo vynucovanie náležitostí zmluvy bez akéhokoľvek konkrétneho účelu. Účelom je
dosiahnuť zrozumiteľnosť zmluvy pre spotrebiteľa, aby bol schopný posúdiť rozsah svojho záväzku, a
máme zato, že všetky náležitosti uvedené v zmluve boli dostatočné. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené
skutočností má žalobca za to, že jeho odvolanie je dôvodné, keďže je daný odvolací dôvod v zmysle
ustanovenia § 365 ods. 1 písm. h) Civilného sporového poriadku - rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalobca navrhol, aby odvolací súd v zmysle §
388 Civilného sporového poriadku rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu zmenil a
vyhovel žalobe v plnom rozsahu a zaviazal žalovaného uhradiť dlžnú sumu do 3 dní od právoplatnosti
rozsudku a zároveň žalobcovi priznal náhradu trov konania aj náhradu trov odvolacieho konania vo
výške zaplatených súdnych poplatkov.

15.      Žalovaná sa ku podanému odvolaniu nevyjadrila.

16. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom
stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému
je odvolanie prípustné (§ 355 CSP), preskúmal rozhodnutie  v napadnutom rozsahu, ako aj konanie mu
predchádzajúce v  zmysle zásad vyplývajúcich z  ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§
385 CSP a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli aj webovej
stránke Krajského súdu v Prešove dňa 08.06.2018 a dospel k  záveru, že odvolanie žalobcu nie je
nedôvodné.

17. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v
ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie
odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal
suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a
povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.



18. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte
s namietaným nesprávnym právnym posúdením, i to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav
správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko
s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo
argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o
odvolaní (viď rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II.ÚS 78/05).

19. V prejednávanej veci súd prvej inštancie posudzoval opodstatnenosť a dôvodnosť žalobcom
uplatnenej pohľadávky voči žalovanej, ktorá vznikla v súvislosti so zmluvným vzťahom medzi stranami
sporu, založeným dňa 30.11.2012 z Úverovej zmluvy č. XXXXXXXXXXXXXXXX, predmetom ktorej bolo
poskytnutie bezúčelového úveru vo výške 2.000,- eur za podmienok v uvedenej zmluve dohodnutých.
Prvoinštančný súd  uložil žalovanej zaplatiť žalobcovi sumu 621,71 eur spolu s úrokom z omeškania vo
výške 8 % ročne od 24.01.2017 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Tento výrok sa
stal právoplatným, lebo proti nemu nebolo podané odvolanie. Súd prvej inštancie v prevyšujúcej časti
žalobu zamietol. Pohľadávka žalobcu bola tvorená nezaplatenou istinou vo výške 1.511,82 eur, úrokmi
63,40 eur, úrokmi z omeškania 1,78 eur, úrokmi z omeškania vo výške 8% ročne zo súm: 1.511,82 eur
(nezaplatená istina) od 24.01.2017 do zaplatenia a 63,40 eur (nezaplatené úroky) od  24.01.2017 do
zaplatenia.

20. Odvolací súd má za to, že v predmetnej veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo
zistených skutočností bol vyvodený správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania
sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si vo vzťahu k napadnutým
výrokom osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie, na ktoré v plnom
rozsahu odkazuje a k odvolacím námietkam uvádza nasledovne.

21. Súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie na zistení, že spotrebiteľský úver je potrebné považovať
za bezúročný a bez poplatkov z dôvodu, že  Zmluva o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXXXXXXXX
uzavretá medzi stranami sporu dňa 30.11.2012 (ďalej len ,,Zmluva o úvere“) neobsahuje obligatórne
náležitosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch
a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, a to výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných
poplatkov, prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom
s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia a uvedenie predpokladov
použitých na výpočet RPMN. V dôsledku chýbajúcich obligatórnych náležitostí je potrebné považovať
predmetnú zmluvu za bezúročnú a bez poplatkov.

22. V zhode so súdom prvej inštancie ani odvolací súd v predmetnej veci nemal pochybnosti o tom, že
právny vzťah medzi stranami sporu, založený Zmluvou o úvere, je vzťahom spotrebiteľským v zmysle
príslušných zákonných ustanovení (§ 1 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z. z.), pretože nepochybne v zmysle
ZoSÚ ide o spotrebiteľský úver, keďže ide o dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov vo forme
úveru.

23. V zmysle ustanovenia § 9 ods. 2 písm. j) ZoSÚ účinného v čase uzatvorenia Zmluvy, zmluva o
spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať
ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov. Ustanovenie  § 2 písm. i)
ZoSÚ definuje ročnú percentuálnou mierou nákladov (ďalej len ,,RPMN“) celkové náklady spotrebiteľa
spojené so spotrebiteľským úverom, vyjadrené ako ročné percento z celkovej výšky spotrebiteľského
úveru podľa § 19. Celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom sú podľa
ustanovenia § 2 písm. g) ZoSÚ celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom
všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ
zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych
poplatkov; do celkových nákladov patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o
spotrebiteľskom úvere, a to najmä poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí
takejto doplnkovej služby, aby získal spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok.



24. Neuvedenie náležitosti uvedených vyššie v zmluve zákon o spotrebiteľských úveroch postihuje
tým, že predmetný spotrebiteľsky úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov (§ 11 ods. 1 ZoSÚ).
Žalobcovi tak vznikol nárok iba na rozdielu istiny, ktorú poskytol žalovanej a sumy, ktorú žalovaná
žalobcovi už zaplatila. Zvyšok nároku žalobcu bol preto správne súdom prvej inštancie zamietnutý.

25. K odvolacej námietke žalobcu, že náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere nemusia byť
nevyhnutne uvedené v samotnom texte úverovej zmluvy, ale časť z nich môže byť obsiahnutá aj
v obchodných podmienkach ( „VOP“, alebo „OP“) alebo v sadzobníku, ktoré tvoria neoddeliteľnú
súčasť zmluvy, odvolací súd konštatuje, že v spotrebiteľských zmluvách podstatné náležitosti tak,
ako sú vymedzené v ustanovení § 9 zák. č. 129/2010 Z. z. musia byť uvedené priamo v zmluve
o spotrebiteľskom úvere, ktorá má mať písomnú formu. Ak teda podstatné náležitosti vymedzené
ustanovením § 9 zák. č. 129/2010 Z. z. sa uvádzajú vo všeobecných obchodných podmienkach, potom
nemožno túto okolnosť hodnotiť inak ako tak, že zmluva o spotrebiteľskom úvere tieto náležitosti
neobsahuje, a teda je podľa ust. § 11 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch zmluvou o úvere,
ktorý sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Takéto náležitosti nemôžu byť súčasťou všeobecných
obchodných podmienok, ale musia byť uvedené priamo v spotrebiteľskej úverovej zmluve. To znamená
na listine, na ktorej spotrebiteľ pripojuje svoj podpis. Obchodné podmienky v spotrebiteľských zmluvách
majú slúžiť hlavne na to, aby nebolo nevyhnutné do každej zmluvy prepisovať dojednania technického a
vysvetľujúceho charakteru. Naopak, nesmú slúžiť na to, aby do nich v neprehľadnej, zložito formulovanej
a malými písmenami písanej forme dodávateľ ukryl dojednania, ktoré môžu byť pre spotrebiteľa také, že
sa predpokladá, že jeho pozornosti uniknú. Pokiaľ teda i napriek tomu sa dodávateľ nespráva v právnom
vzťahu poctivo, potom takémuto konaniu nemožno priznať právnu ochranu. Treba v tejto súvislosti
zdôrazniť, že fakticky je pritom zmluvná sloboda spotrebiteľa pri určovaní, ktoré dojednanie bude
uvedené v zmluve, a ktoré vo všeobecných podmienkach len zdanlivá, lebo obe listiny vo formulárovej
podobe pripravuje dodávateľ a vzhľadom na nepomer vo vyjednávacej sile dodávateľa a spotrebiteľa je
na prvý pohľad zrejmé, že sa spotrebiteľ len ťažko môže domôcť zmeny vopred pripravených zmluvných
dojednaní. Súd prvej inštancie tu zohľadnil ústavný aspekt materiálnej rovnosti medzi spotrebiteľom a
dodávateľom prejavujúci sa v rovine podústavného práva ako ochrana spotrebiteľa, s poukazom na
princípy dôvery a poctivosti v zmluvných vzťahoch.

26. I odvolací súd má za to, že v zmluve o úvere absentuje údaj požadovaný Zákonom o spotrebiteľských
úveroch v zmysle § 9 ods.2 písm. k/ a to údaj o termínoch splátok, istiny, úrokov a iných poplatkov. V
zmluve je uvedený iba počet splátok a výška mesačnej splátky. Takéto znenie zmluvy je pre bežného
spotrebiteľa nejasné, neurčité a nie je ani v súlade s uvedeným zákonným ustanovením. K odvolacej
námietke žalobcu, že počet a termíny splátok istiny a úrokov sú rovnaké a sú určené termínom splatnosti
anuitnej splátky, čo sa vzťahuje aj na poplatky i podľa názoru odvolacieho súdu neobstojí. Anuitná
splátka je splátka, ktorá má rovnakú výšku počas celej doby splatnosti úveru a je splácaná v pravidelných
intervaloch - väčšinou mesačných. S postupom splácania anuitnými splátkami však klesá v splátke podiel
úrokov a zvyšuje sa podiel úmoru istiny. I odvolací súd zhodne s názorom súdu prvej inštancie má za
to, že v danej veci nie je naplnené ustanovenie § 9 ods.2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z.z. a to teda, že
absentujú údaje pri jednotlivých splátkach, o termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Názor
súdu prvej inštancie, že poskytnutý spotrebiteľský úver je potrebné podľa ust.§ 11 ods.1 písm. b/ Zákona
o spotrebiteľských úveroch považovať za bezúročný a bez poplatkov je preto vecne správny. Správne sa
súd prvej inštancie vyporiadal i s názorom vyjadreným v rozsudku Súdneho dvora EÚ zo dňa 09.11.2016
v právnej veci C-42/15 Home Credit Slovakia c/a V. F.. Odvolací súd v tejto súvislosti odkazuje aj na
názor, ktorý vyslovil v rozsudku sp.zn. 19Co/142/2016 zo dňa 08.12.2016 bod 28. Teda žalovaná má tak
vrátiť len sumu reálne čerpaných prostriedkov z úverovej zmluvy. V konaní bolo preukázané, že žalovaná
celkom vyčerpala sumu 2.000,- Eur a vrátila žalobcovi sumu 1.378,29 Eur. V zmysle uvedeného tak
žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi 621,71 Eur s príslušenstvom tak, ako jej uložil súd prvej inštancie
vo svojom rozhodnutí, pričom tento výrok odvolaním napadnutý nebol. Nad uvedenú sumu bolo namieste
žalobu zamietnuť. Preto správne súd prvej inštancie v prevyšujúcej časti žalobu zamietol.

27. K odvolacím námietkam žalobcu odvolací súd ešte poukazuje aj na vyčerpávajúce zdôvodnenie
zamietnutia žaloby v prevyšujúcej časti súdom prvej inštancie v bode 22. rozsudku. Tam súd vysvetlil,
prečo napriek rozhodnutiu Súdneho dvora EÚ zo dňa 09.11.2016 v právnej veci C-42/15 Home Credit
Slovakia, a.s. c/a  V. F.  vyslovil názor, že Zákon o spotrebiteľských úveroch jednoznačne určuje
náležitosti spotrebiteľskej zmluvy a v prípade absencie čo  i len jednej z nich, tak ako to ustanovuje §
11 tohto zákona je úver potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov. V tejto súvislosti odvolací



súd tiež poukazuje na skutočnosť, že Národná rada Slovenskej republiky prijala zákon č. 279/2017
Z.z. dňa 12.10.2017, ktorým s účinnosťou od 01.05.2018 upustila od požiadavky členenia splátok
spotrebiteľského úveru na splátky istiny, úrokov a iných poplatkov, keď boli termíny splátok istiny, úrokov
a iných poplatkov nahradené slovami frekvencia splátok. Túto zmenu zákonodarca odôvodnil tým, že
bez nej by bol zákon naďalej v rozpore so Smernicou a tiež dôvodom, že týmto krokom zákonodarca
napráva skutočnosť, že Slovenská republika pri implementácií Smernice išla napriek požiadavke tzv.
úplnej harmonizácie nad rámec podmienok stanovených Smernicou, teda z uvedeného vyplýva, že
zákonodarca priamo potvrdil, že zákon je v rozpore so Smernicou a že eurokomformný výklad zákona
skrze zákazu výkladu zákona contra legem nie je možný. Od 01.05.2018 v zmysle novely zákona
zmluva nemusí obsahovať  výšku, počet a termíny splátok istiny a úrokov a iných poplatkov, ale iba
frekvenciu splátok. Teda slovenský Zákon o spotrebiteľských úveroch išiel do 30.04.2018 nad rámec
Smernice a v zmysle konštantnej judikatúry sa ust. § 9 ods.2 písm. k /  zákona č. 129/2010 Z.z. vykladalo
tak, že zmluva musí obsahovať vyjadrenie splátok istiny, splátok úrokov a splátok poplatkov, inak sa
zmluva o spotrebiteľskom úvere považuje v zmysle § 11 ods.1 Zákona o spotrebiteľských úveroch č.
129/2010 Z.z. za bezúročnú a bez poplatkov. Smernica vyžadovala v spotrebiteľskej zmluve iba uvedenie
výšky, počtu a frekvencie splátok spotrebiteľa, teda bol zrejmý konflikt medzi Smernicou a Zákonom
o spotrebiteľských úveroch. Odvolací súd rovnako poukazuje na právny názor vyslovený v rozhodnutí
Krajského súdu v Prešove sp.zn. 21Co/104/2016 zo dňa 30.03.2017, s ktorým sa plnenie stotožňuje,
že vnútroštátny súd v takom prípade musí skúmať, či môže Smernici priznať priamy účinok, resp.
nepriamy účinok.  V prípadoch kedy súdy Slovenskej republiky rozhodujú o sporoch medzi veriteľmi
a spotrebiteľmi ohľadom bezúročnosti a bezpoplatkovosti spotrebiteľských úverov podľa Zákona, resp.
Smernice, sa jedná o spory medzi jednotlivcami. Z toho dôvodu nie je možné, aby vnútroštátne súdy
poskytli Smernici priamy účinok. Vzhľadom na explicitné znenie Zákona o spotrebiteľských úveroch v
časti členenia splátok na splátky istiny, splátky úrokov a splátky poplatkov nemožno priznať Smernici
ani nepriamy účinok. Jednalo by sa o výklad vnútroštátneho Zákona contra legem. Teda napriek odkazu
žalobcu na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ C-42/15 Home Credit Slovakia a.s. c/a V. F. je potrebné
postupovať podľa zákona č. 129/2010 Z.z. v prípade zmlúv, ktoré boli uzavreté do 30.04.2018, tak ako
je to v danom prípade.

28. Je potrebné skonštatovať, že súd prvej inštancie svoje rozhodnutie dostatočne odôvodnil a tým
bolo aj naplnené právo žalobcu na spravodlivý proces. Odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie
zodpovedá základnej štruktúre odôvodnenia rozhodnutia. Následnosti jednotlivých časti odôvodnenia,
ich obsahové náplne zakladajú súhrne ich zrozumiteľnosť i všeobecnú interpretačnú presvedčivosť.
Pri výklade ust.§ 9 ods.2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z.z. existuje konštantná judikatúra slovenských
súdov potvrdená rozsudkami Najvyššieho súdu SR, desiatkami rozhodnutí krajských súdov a stovkami
rozhodnutí okresných súdov SR, pričom na niektoré správne poukázal súd prvej inštancie a citoval ich
v rozsudku. Súd prvej inštancie sa aj riadne vyrovnal s právnou otázkou týkajúcou sa prejudiciálneho
konania vedeného na Súdnom dvore EÚ pod sp.zn. C-42/15. Preto niet dôvodu, aby napadnuté
rozhodnutie nebolo považované za zákonné, spravodlivé a správne.

29. Správnemu výroku vo veci samej zodpovedá i správny výrok o trovách konania.

30. Preto odvolací súd podľa ustanovenia § 387 ods. 1,  ods. 2 CSP, stotožňujúc sa s dôvodmi v
rozhodnutí uvedenými, rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutých častiach, ako aj vo výroku o
trovách konania ako vecne správny potvrdil.

31. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP tak, že
stranám sporu nebol priznaný nárok na náhradu trov odvolacieho konania. V odvolacom konaní bola
úspešná žalovaná, ktorej však zo spisu žiadne preukázateľné trovy odvolacieho konania nevyplývajú,
ani si ich neuplatnila. V odvolacom konaní neúspešnému žalobcovi  nemohla byť priznaná náhrada
trov odvolacieho konania. Odvolací súd preto vyslovil, že stranám sporu nárok na náhradu trov
odvolacieho konania nepriznáva. Správnosť takého rozhodnutia vyplýva aj z rozhodnutia NS SR sp. zn.
6Cdo/544/2015.

32. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.



Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie   n i e    j e   prípustné.

Poučenie o dovolaní:  Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
(§ 419 Civilného sporového poriadku, v ďalšom texte už len „CSP“)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 C. s. p. (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,



b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "7Csp/36/2017", "guid": "487e6a10-812c-4f9f-881a-baffad3bfb19:79dcc327-59b0-420c-99b5-ba87c04f002f", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 78/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 78/05 z 16. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-16", "citacie_n": 13331, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a"}, {"guid": "1e626cc7-3210-44eb-a0fb-4f7b17624224:9bc4dc6f-8986-43ac-ac9d-a06b0be6a559", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2018:8317201572.1", "spisova_znacka": "19Co/146/2017", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 19Co/146/2017 z 27. 6. 2018", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2018-06-27", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2018:8317201572.1"}, {"guid": "a9aa5684-822d-4370-b725-164d45471339:96ff691a-03b9-4b06-b25e-231769ee1006", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2018:1514212942.2", "spisova_znacka": "3Co/7/2017", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 3Co/7/2017 z 24. 1. 2018", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2018-01-24", "citacie_n": 101, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2018:1514212942.2"}, {"guid": "09a8d60f-3686-4af3-8d63-41e4614a906d:7428692c-8153-48fa-b6de-8c39f204c0ed", "ecli": "ECLI:SK:KSNR:2017:4415211900.1", "spisova_znacka": "6Co/84/2017", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Nitra sp. zn. 6Co/84/2017 z 29. 11. 2017", "sud": "Krajský súd Nitra", "datum_vydania": "2017-11-29", "citacie_n": 111, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2017:4415211900.1"}, {"guid": "384bf7c8-d0ae-4049-8776-ecc3e9087e4d:58b88405-2a39-427f-9273-137fd7adda37", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2017:7505214817.4", "spisova_znacka": "9Co/397/2016", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 9Co/397/2016 z 30. 5. 2017", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2017-05-30", "citacie_n": 12, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2017:7505214817.4"}, {"guid": "879ac833-a4af-4a2e-8b8b-05e8b8078d2e:d7db0452-77cf-4a5b-b2dd-0aa33d0a90dc", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2017:1514209854.1", "spisova_znacka": "6Co/68/2017", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 6Co/68/2017 z 16. 5. 2017", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2017-05-16", "citacie_n": 129, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2017:1514209854.1"}, {"guid": "e2223961-3487-45f3-87c8-fb7121aa0265:0d591be4-5a1c-470c-aed2-e6f8d806e4f5", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2017:5114228270.3", "spisova_znacka": "6Co/39/2017", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 6Co/39/2017 z 25. 4. 2017", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2017-04-25", "citacie_n": 14, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2017:5114228270.3"}, {"guid": "4d95d5d1-f227-4980-9101-72568a3059d2:e19ceb32-20f8-4fdb-af3d-5c8adf40b714", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2017:8115223464.1", "spisova_znacka": "21Co/104/2016", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 21Co/104/2016 z 29. 3. 2017", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2017-03-29", "citacie_n": 54, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2017:8115223464.1"}, {"guid": "53fc3b47-a057-4a02-86a2-9987ab161520:80dc95c4-4295-4e3a-92bd-cf80408f9ecd", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2017:7815209807.1", "spisova_znacka": "3Co/124/2016", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 3Co/124/2016 z 16. 3. 2017", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2017-03-16", "citacie_n": 58, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2017:7815209807.1"}, {"guid": "d24e2303-797a-4a65-bb6f-95a5fdeff13e:c72f37fa-c75e-4f0b-bc1b-bd0a1948d35f", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2016:5615209966.1", "spisova_znacka": "10Co/198/2016", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 10Co/198/2016 z 28. 11. 2016", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2016-11-28", "citacie_n": 15, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2016:5615209966.1"}, {"guid": "3971b984-7894-4ec9-bc14-cf7a62979bcd:64a17595-ff07-4b41-a1ab-b6dd43fb32e4", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2016:7816201823.1", "spisova_znacka": "2Co/403/2016", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 2Co/403/2016 z 11. 10. 2016", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2016-10-11", "citacie_n": 17, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2016:7816201823.1"}, {"guid": "04fd87ac-5d75-42a0-877a-5540fb25c129:ac397097-afe2-40ba-b3b2-e96761b20bae", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2016:2714206584.1", "spisova_znacka": "26Co/430/2015", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 26Co/430/2015 z 26. 9. 2016", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2016-09-26", "citacie_n": 16, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2016:2714206584.1"}, {"guid": "7e09eb1a-7972-4d52-a3cf-bd37a6ce8614:fe3b04a9-c44d-479e-9e77-9258d242d156", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2016:6912213313.1", "spisova_znacka": "16Co/108/2016", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 16Co/108/2016 z 21. 6. 2016", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2016-06-21", "citacie_n": 8, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2016:6912213313.1"}, {"guid": "c3aa7eb7-a06f-4852-ba9f-36540aba4c9a:f64837a3-1c39-482d-8fac-61b698ef5ccc", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2016:2615200137.1", "spisova_znacka": "9Co/87/2016", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 9Co/87/2016 z 20. 4. 2016", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2016-04-20", "citacie_n": 35, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2016:2615200137.1"}, {"guid": "13a3f52a-2d2a-4b82-8a4f-7b330b6219ef:ef1da972-1312-43d5-ab25-40210724151f", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2015:8112205101.1", "spisova_znacka": "19Co/66/2015", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 19Co/66/2015 z 30. 11. 2015", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2015-11-30", "citacie_n": 19, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2015:8112205101.1"}, {"guid": "8632beaf-989c-423f-9ed8-cbc4439e1bc8:aa3f592e-883e-44ec-9ab8-caa5c04753c2", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2012:6611218135.1", "spisova_znacka": "17Co/151/2012", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 17Co/151/2012 z 18. 9. 2012", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2012-09-18", "citacie_n": 163, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2012:6611218135.1"}, {"guid": "4f7e4006-840a-446b-ae10-6d2d632ff6a6:3ea2b5f3-62e2-4108-8885-704b96c7ef5f", "ecli": null, "spisova_znacka": "5Csp/28/2016", "nazov": "Rozsudok Okresného súdu Prievidza sp. zn. 5Csp/28/2016 z 22. 2. 2017", "sud": "Okresný súd Prievidza", "datum_vydania": "2017-02-22", "citacie_n": 9, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/4f7e4006-840a-446b-ae10-6d2d632ff6a6:3ea2b5f3-62e2-4108-8885-704b96c7ef5f"}, {"guid": "f8704ecc-1fa1-4824-822f-f5cd4dd1ce1a:85832ae1-aaa1-49ea-82df-b2db3a970f56", "ecli": null, "spisova_znacka": "7Csp/36/2017", "nazov": "Platobný rozkaz Okresného súdu Prešov sp. zn. 7Csp/36/2017 z 10. 2. 2017", "sud": "Okresný súd Prešov", "datum_vydania": "2017-02-10", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/f8704ecc-1fa1-4824-822f-f5cd4dd1ce1a:85832ae1-aaa1-49ea-82df-b2db3a970f56"}, {"guid": "ec2c9ed1-d386-46e2-8cc3-d16d975811d6:a06b58e9-f9c1-49cf-abf5-e627cd6c66bc", "ecli": null, "spisova_znacka": "14Csp/84/2016", "nazov": "Rozsudok Okresného súdu Nitra sp. zn. 14Csp/84/2016 z 26. 10. 2016", "sud": "Okresný súd Nitra", "datum_vydania": "2016-10-26", "citacie_n": 11, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ec2c9ed1-d386-46e2-8cc3-d16d975811d6:a06b58e9-f9c1-49cf-abf5-e627cd6c66bc"}, {"guid": "67146c9c-49d9-43b0-ab1d-d492aa3ac219:06625c80-ca88-4ae4-806c-58790fba2045", "ecli": null, "spisova_znacka": "12Csp/50/2016", "nazov": "Platobný rozkaz Okresného súdu Levice sp. zn. 12Csp/50/2016 z 9. 9. 2016", "sud": "Okresný súd Levice", "datum_vydania": "2016-09-09", "citacie_n": 7, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/67146c9c-49d9-43b0-ab1d-d492aa3ac219:06625c80-ca88-4ae4-806c-58790fba2045"}, {"guid": "fecf1e28-40bb-417a-abd8-6b63653c0bde:f7d80c4b-ee1c-479e-8ccb-5699f9ead7de", "ecli": null, "spisova_znacka": "20Csp/19/2016", "nazov": "Platobný rozkaz Okresného súdu Prešov sp. zn. 20Csp/19/2016 z 20. 7. 2016", "sud": "Okresný súd Prešov", "datum_vydania": "2016-07-20", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/fecf1e28-40bb-417a-abd8-6b63653c0bde:f7d80c4b-ee1c-479e-8ccb-5699f9ead7de"}], "citovane_v": [{"guid": "c23f69b7-9455-4315-8e15-72bc13aefa68:22b14585-82da-49d1-a239-4c2821710c42", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2026:8320202177.3", "spisova_znacka": "3Cdo/89/2025", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/89/2025 z 24. 6. 2026", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2026-06-24", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2026:8320202177.3"}, {"guid": "00c1a1a9-42ee-4ed4-8407-c15922cbb574:92a57e04-8af5-4ee3-b08c-5b94aafaa96f", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2025:8320202177.4", "spisova_znacka": "12CoCsp/22/2023", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 12CoCsp/22/2023 z 13. 3. 2025", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2025-03-13", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2025:8320202177.4"}, {"guid": "4475dad8-1c7b-48a6-9992-2e442716017e:e1accecb-9efb-4ceb-a103-9bbbd6a9c003", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2021:8320202177.1", "spisova_znacka": "1CoCsp/2/2021", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 1CoCsp/2/2021 z 26. 5. 2021", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2021-05-26", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2021:8320202177.1"}, {"guid": "77aa5c56-3f2a-4526-b9e7-f6ed9c323f8b:00072531-3719-4631-9925-16fdeaeedbae", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2019:8318201612.1", "spisova_znacka": "12Co/32/2018", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 12Co/32/2018 z 11. 2. 2019", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2019-02-11", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2019:8318201612.1"}, {"guid": "77aa5c56-3f2a-4526-b9e7-f6ed9c323f8b:bded3838-5c3f-4cec-b9c6-aeca46d59bec", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2019:8318201612.1", "spisova_znacka": "12Co/32/2018", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 12Co/32/2018 z 11. 2. 2019", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2019-02-11", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2019:8318201612.1"}]}