Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 6Co/143/2017 z 18. 6. 2018 Citácia: rozsudok Krajského súdu Prešov z 18. júna 2018, sp. zn. 6Co/143/2017, ECLI:SK:KSPO:2018:8611207863.2 Krajský súd Prešov | 6Co/143/2017 | ECLI:SK:KSPO:2018:8611207863.2 | 2018-06-18 | Rozsudok Oblasť práva: Občianske právo – Ostatné Citované ustanovenia: CSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/799e40f4-4bd2-4737-b9f3-b84c4b8f2cf5 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2018:8611207863.2 Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 6Co/143/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8611207863
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 06. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Straka
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8611207863.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Straku a členov senátu JUDr.
Michala Boroňa a JUDr. Viery Kandrikovej v spore žalobcu Východoslovenská vodárenská spoločnosť,
a.s., so sídlom Komenského 50, 042 48 Košice, IČO: 36 570 460 proti žalovanej: P.. R. N., nar.
XX.X.XXXX, trvale bytom K. XX, XXX XX X., štátna občianka SR, zastúpenej JUDr. Dušanom Remetom,
advokátom, so sídlom Masarykova 2, 080 01 Prešov, o uloženie povinnosti strpieť realizáciu stavby a o
náhradu škody vo výške 13.734,85 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného
súdu Svidník zo dňa 11.4.2017 č. k. 4C/249/2011-602 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje sa rozsudok vo výroku II. a III.

II. Žalovaná má nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Spoločnosť Východoslovenská vodárenská spoločnosť, a.s. (ďalej aj ,,žalobca“) zabezpečovala
líniovú .stavbu vodovodu z vodnej nádrže K., okrem iného aj cez katastrálne územie obce K. a po
pozemku v užívaní pani P.. R. N. (ďalej aj ,,žalovaná“ a ,,dotknutý pozemok“). Po zmenách žaloby sa
žalobca domáhal okrem iného náhrady škody, ktorú mu mala spôsobiť žalovaná rôznymi prekážkami
a protestmi pri výstavbe vodovodu v časti dotknutého pozemku.

2. Okresný súd Svidník (ďalej aj ,,súd prvej inštancie“) žalobu zamietol s odôvodnením, že žalujúca
spoločnosť z jednotlivých predpokladov zodpovednosti za škodu nepreukázala zložku škody, a tým aj
príčinnú súvislosť práve s konaním žalovanej. Rozhodnutie odôvodnil cit.:
,, 12. Z pripojeného spisu Okresného súdu Svidník sp. zn. 2C/150/2011 súd zistil, že žalobca ako
investor realizoval vodnú stavbu „K. - Z., prívod vody z VN K.“ na základe rozhodnutia Krajského úradu
v S., odboru životného prostredia č. XX/XXXXX-Š zo dňa XX.XX.XXXX, ktoré bolo právoplatné dňa
23.2.19999 (stavebné povolenie). V rámci uvedenej stavby žalobca realizoval výstavbu stavebného
objektu K - prívod vody O. - Z.. Trasa výstavby vodovodu prechádzala okrem iného cez pozemky,
ktoré sa nachádzajú v k.ú. K., obec K., okres K., a to E-KN parc. č. XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX
vedené na LV č. XXX, parc. č. XXX na LV XXX, parc. č. XXX, XXX na LV č. XXX, parc. č. XXX, XXX
na LV č. XXX, parc. č. XXX/X, XXX na LV č. XXX, parc. č. XXX/X na LV č. XXX, parc. č. XXX, XXX
na LV, parc. č. XXX, parc. č. XXX na LV č. XXX, parc. č. XXX/X na LV č. XXX, parc. č. XXX na LV
č. XXX, parc. č. XXX na LV č. XXX, parc. č. XXX/X na LV č. XXX, parc. č. XXX na LV č. XXX, parc.
č. XXX na LV č. XXX, parc. č. XXX, XXX na LV č. XXX, parc. č. XXX na LV č. XXX, parc. č. XXX
na LV č. XXX, parc. č. XXX na LV č. XXX, parc. č. XXX, parc. č. XXX na LV XXX a parc. č. XXXX/
X na LV XXX a ktoré sú podľa žalobcu v užívaní žalovanej. Uznesením Okresného súdu Svidník,
č.k. 2C/150/2011-174 zo dňa 3.10.2011 bolo vo veci nariadené predbežné opatrenie, ktorým súd uložil
žalovanej zdržať sa konania, ktoré by bránilo žalobcovi vo vykonávaní stavebných prác v trase vedenia



verejného vodovodu a strpieť realizáciu stavby na uvedených pozemkoch. Z pripojeného spisu ďalej súd
zistil, že žalovaná nebola ochotná uzavrieť dohodu o vstupe na pozemky, a preto žalobca ako investor
stavby zodpovedný za plnenie termínov výstavby voči Ministerstvu životného prostredia SR bol nútený
zabezpečiť súhlasné stanoviská pre vstup od vlastníkov predmetných pozemkov, ktoré žalovaná užíva. V
súvislosti so zabezpečením súhlasov väčšiny dotknutých vlastníkov pozemkov vznikla žalobcovi škoda.
Z faktúry č. XXXXXXX zo dňa X.X.XXXX vyplýva, že spoločnosť O. K. ako zmluvný partner žalobcu na
geodetické práce a ďalšie administratívne práce súvisiace s prípravou rozsiahlejších stavieb fakturoval
žalobcovi za poskytnuté služby sumu vo výške 1 123,20 eura. Žalobca v súvislosti so vzniknutou
potrebou zabezpečenia plynulosti stavebných prác i z dôvodu ochrany majetku i zdravia zúčastnených
osôb si objednal súkromnú strážnu službu H., s.r.o., ktorá mu za poskytnutie svojich služieb faktúrou
č. XXXXX zo dňa XX.X.XXXX vyfakturovala sumu 1 016,65 eura, čím vznikla
žalobcovi ďalšia škoda súvisiaca s privolaním súkromnej strážnej služby. Faktúrou č. VF XXXXXXXX
zo dňa X.XX.XXXX na sumu 11 595 eur zhotoviteľ diela, spoločnosť G., a.s., vyúčtoval žalobcovi v
súvislosti s prestojmi zamestnancov a stavebných mechanizmov
v dňoch 7.6., 30.6., 15.8., 16.8., 18.10., 19.10., 19.11., 10.11., 13.11. a 14.11.2011 ekonomickú ujmu,
čím žalobcovi vznikla ďalšia škoda, ktorú si uplatnil voči žalovanej.

13. Žalobca v záverečnej reči uviedol, že na podanej žalobe trvá v znení ako bola v priebehu konania
modifikovaná. Žalobca dostatočným spôsobom preukázal, že žalovaná mu spôsobila škodu. Konala
protiprávne, keď ako užívateľka nehnuteľnosti - nájomca na základe zmluvy o nájme, v ktorej ani nie
je presne, jednoznačne a nezameniteľne špecifikovaný predmet nájmu, nerešpektovala zákonné vecné
bremeno. Žalovaná minimálne od roku 1997 vedela, že sa predmetná stavba bude realizovať, keďže v
tom čase ako starostka obce K. k stavebnému povoleniu za obec K. doložila kladné stanovisko. Konanie
žalovanej je možné posudzovať nie len podľa ustanovenia § 420 Občianskeho zákonníka, ale aj ako
konanie podľa ustanovenia § 424 Občianskeho zákonníka. Konala proti dobrým mravom a jej konanie je
možné považovať za šikanózne, keďže súhlas so vstupom na ňou obhospodarované prenajaté pozemky,
spočiatku uvádzané ako jej vlastníctvo, podmieňovala uhradením sporných pohľadávok, ktoré získala
postúpením vo výške cca 180 000 eur. V tomto prípade je možné za škodu považovať aj náklady, ktoré
mal žalobca so zisťovaním úmyselného konania žalovanej proti zásadám dobrých mravov. Tým, že
žalovaná rôznymi spôsobmi bránila, resp. spôsobovala prestoje vo výstavbe stavby vo verejnom záujme,
aj napriek tomu, že vlastníci pozemku prejavili súhlas a nerešpektovala zákonné ustanovenia, ktoré
umožňovali žalobcovi ako prevádzkovateľovi v nevyhnutnej miere okrem iného vstupovať na cudzie
pozemky v súvislosti so zriadením verejného vodovodu, spôsobila škodu vo výške, ktorá bola v tomto
konaní vyčíslená. Skutočnosť, že bolo potrebné zabrániť žalovanej v jej zasahovaní do predmetnej
stavby, potvrdzuje aj uznesenie Okresného súdu vo Svidníku, sp. zn. 2C/150/2011 zo dňa 3.10.2011 v
spojení s uznesením Krajského súdu v Prešove, sp. zn. 19Co/87/2011, právoplatným dňa 11.10.2011
o nariadení predbežného opatrenia. V oboch uzneseniach mal súd za to, že žalobca osvedčil potrebu
uložiť žalovanej povinnosti zdržať sa konania brániaceho žalobcovi vo vykonávaní stavebných prác v
trase vedenia verejného vodovodu v zmysle rozhodnutia Krajského úradu v Prešove, zo dňa 15.12.1998.
Žalovaná od šikanózneho konania neupustila ani po ukončení a uvedení stavby do užívania. Stavba
bola skolaudovaná aj napriek jej námietkam (a ďalších dvoch vlastníkov). Dožadovala sa náhrady škody
vo výške 280 000 eur opakovaným zasielaním faktúr, opakovaným telefonovaním, zasielaním mailov a
vyhrážkami medializáciou svojich nárokov.

14. Právny zástupca žalovanej v záverečnej reči uviedol, že navrhuje, aby súd konanie o uloženie
povinnosti žalovanej strpieť uloženie potrubia zastavil, vo zvyšku žalobu žalobcu ako nedôvodnú
zamietol a priznal žalovanej náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Žalobca podaním zo dňa 18.1.2016
zobral žalobu späť s tým, že neuviedol žiaden dôvod pre späťvzatie žaloby, čím procesne zavinil
zastavenie konania, preto žalovanej patrí náhrada trov konania v súlade s ustanovením § 256 ods.
1 C.s.p. Žalovaná s čiastočným späťvzatím súhlasí. Nárok žalobcu na náhradu škody vo výške 13
734,85 eura s prísl. je úplne neopodstatnený. Žalovaná odkazuje na všetky prednesy na pojednávaniach
(najmä na pojednávaniach dňa 25.4.2013 a 18.2.2016) a písomné podania (najmä vyjadrenie zo dňa
29.4.2015). Žalobca nepreukázal základ, ani výšku (naplnenie troch základných predpokladov) nároku
na náhradu škody u žiadneho z troch čiastkových nárokov. Žalobca nedokázal, aby sa práve žalovaná
dopustila porušenia nejakej právnej povinnosti, ktorá by jej bola uložená zmluvou, alebo zákonom,
dokonca ani len to, že žalovaná konala spôsobom tvrdeným žalobcom v žalobe. Výsluchmi svedkov
bolo zistené, že žalovaná osobne sa nedopustila žiadneho konania, ktoré by bolo príčinou vzniku
akejkoľvek škody žalobcu spočívajúcej v objednaní si služieb geodetickej spoločnosti, strážnej služby



alebo prestojmi pracovníkov a strojov. Pri nákladoch vyúčtovaných spoločnosťou X. žalobca neuviedol,
akú konkrétnu povinnosť mala žalovaná v tejto súvislosti porušiť a nebola naplnená ani príčinná
súvislosť. Činnosťou, ktorú mala táto spoločnosť obstarať pre žalobcu, sa žalobca len snažil obísť
žalovanú ako užívateľku pozemkov a splnomocnenú zástupkyňu vlastníkov pozemkov. Týmto jeho
konaním bolo taktiež porušené stavebné povolenie a nájomné zmluvy uzatvorené medzi žalovanou a
vlastníkmi pozemkov. Ak si žalobca podaným návrhom a následne prostredníctvom súdom nariadeného
predbežného opatrenia vynútil vstup na pozemky, nebol žiaden dôvod oslovovať vlastníkov pozemkov
a už vôbec prostredníctvom externej spoločnosti. Objednávka žalobcu pre spoločnosť O. SK, s.r.o. na
zabezpečenie listov vlastníctva, lustrácie a čestné prehlásenia vlastníkov sa odvoláva na zmluvu č. XX/
XX/XXXX a dodatok č. X k nej, ktorú zmluvnú dokumentáciu ale vôbec nepredložil. Nie je preto možné
vôbec posúdiť opodstatnenosť fakturácie (nepreukázaná výška nároku), účtované sumy za výkony sú
značne vysoké a ničím nepodložené, údaje z katastra nehnuteľnosti sú verejne dostupné a zadarmo
aj na web stránke kataster.portal, čestné prehlásenia vlastníkov žalobca nepredložil, teda nedokázal,
žeby vôbec boli zabezpečené a že to urobila spoločnosť X. Čo sa týka nákladov na strážnu službu, tieto
nesúvisia s konaním žalovanej. Bolo preukázané výpoveďou svedka S. - konateľa spoločnosti D. ktorá
poskytovala žalobcovi strážnu službu, no najmä z videozáznamu predloženého žalovanou - čas 7.04
min až 7.20 min, že žalobca si ako stavebník strážnu službu objednal dobrovoľne, vo svojom záujme na
stráženie svojho majetku, konkrétne na ochranu celého úseku stavby vodovodu K. - Z. v rozsahu 54 km.
V tomto konaní teda nie je splnená podmienka príčinnej súvislosti medzi konaním žalovanej a vzniknutou
škodou. Okrem faktúry spoločnosti D. ktorá z právneho hľadiska predstavuje len výzvu na zaplatenie
priloženého vyúčtovania, nebolo v konaní nijak preukázané, že v dňoch 15.8.2011 a 16.8.2011 (výkon
strážnej služby za tieto dni je predmetom fakturácie) bola vykonávaná činnosť zamestnancami SBS
práve na pozemkoch užívaných žalovanou a vo vyúčtovanom rozsahu. Podľa svedkov Ľ. N. a M. N.
boli zákroky SBS voči nim (nie žalovanej) vykonané až dňa 5.12.2011 a 6.12.2011, to napokon potvrdil
aj svedok S., čo však nebolo predmetom fakturácie a uplatneného nároku žalobcu. Svedkovia Ľ. N. a
M. N. zhodne dosvedčili, že žalovaná nijako fyzicky nebránila v prácach, len prítomné osoby ústnou
formou vyzývala na opustenie pozemkov, pričom k žiadnemu prerušeniu stavebných prác ani nedošlo.
Faktúra č. XXXXX vystavená spoločnosťou D. zo dňa XX.X.XXXX sa odvoláva na dodatok č. X k zmluve
o poskytovaní služieb č. XXX/XXX/XXXX/N. zo dňa X.X.XXXX, no predmetnú zmluvu a dodatok č. X
k nej nepredložil ani žalobca a ani svedok S.. Chýba tak akýkoľvek právny základ a rovnako nemožno
posúdiť dôvodnosť celkovej fakturácie. Z výsluchu svedka P.. N., ktorý už bol v čase začatia súdneho
konania a jeho výsluchu zamestnancom žalobcu, vyplynulo, že práce na predmetnom vodovode malo
údajne vykonávať združenie firiem O. a G.. Nevedel však potvrdiť, zamestnanci ktorej z týchto firiem
mali realizovať práce na pozemkoch užívaných žalovanou. Spoločnosť G. totiž nemohla
oprávnene fakturovať prestoje zamestnancov inej spoločnosti. Nebolo preukázané, ako konkrétne osoby
(ich mená) tam mali pracovať a koho boli zamestnancami. Vo fakturačných podkladoch nie sú uvedení
konkrétni zamestnanci, len ich počet a počet hodín prestojov, čo bez ďalších dôkazov nepreukazuje tieto
skutočnosti, teda tvrdené čísla a počty nie sú ničím overiteľné. Namietané údaje (zamestnanci a
počet hodín prerušenia prác) nevyplývajú konkrétne ani z časti stavebného denníka predloženého
žalobcom, (niekde je uvedené len prerušenie pre užívateľku bez identifikácie osoby a bez časového
údaju prerušenia, inokedy je použitý pojem práce boli prerušované, nie trvalo prerušené, rovnako bez
udania dĺžky prerušenia, pri zápise dňa 9.11.2011 sa síce spomína žalovaná, ale nie, že práce boli
prerušené a na ako dlho, v zápise dňa 10.11.2011 bol prepísaný počet robotníkov, práce mali byť
prerušované žalovanou fyzickými prekážkami, no neuvedené na ako dlho a akými prekážkami - ak išlo
o auto alebo pozberový voz, bolo preukázané, že tieto nepatria žalovanej, v zápise dňa 13.11.2011 sa
rovnako neuvádza prerušenie prác a čas, až pri zápise dňa 5.12.2011 je prvýkrát uvedený čas prerušenia
na 4 hodiny pre fyzickú prekážku, no nie, kto ju vytvoril - aby to bola žalovaná, pričom videozáznam
preukázal, že vozidlo O. postavené v stavebnom páse patrilo Z. N., odtiahnuté bolo behom pár minút
a ešte pred začatím prác, naviac prestoje za deň 5.12.2011 neboli predmetom fakturácie spoločnosti
G., a.s. pre žalobcu. Svedkovia navrhnutí žalobcom (P.. M. N. a S. E.) nevedeli uviesť konkrétne dni
incidentov, ich presný počet ani dĺžku ich údajného prerušenia prác. Z ich výpovedí v nadväznosti na
výpovede svedkov N. sa javí, že títo svedkovia žalobcu sa vyjadrovali len k incidentu zo dňa 5.12.2011,
ktorý ale nebol uplatnený v žalobe pri žiadnom čiastkovom nároku. Svedkovia Ľ. N. a M. N. naviac v tejto
súvislosti potvrdili, že úkony na zamedzenie prác uskutočnili oni, nie žalovaná, tá nikdy osobne v prácach
fyzicky nikomu nebránila, pričom sa vždy len ústnym spôsobom dožadovala preukázania oprávnenia na
výkon prác na ňou užívaných pozemkoch. Pracovníci zhotoviteľa nechodili len po trase, kade mal viesť
vodovod, ale aj mimo tejto trasy, a to aj po pozemkoch, ktoré neboli vôbec v smere trasy vodovodu.
Pracovníci pokračovali v stavebných prácach stále, aj po jej upozornení. V prezentovanom kontexte je



úplne irelevantné, že žalobca a iné dotknuté osoby považovali celú rodinu N. za jeden celok a stotožnili
ich do osoby žalovanej. Žaloba smeruje len voči žalovanej, nie členom jej rodiny, pričom vykonané
dokazovanie nepreukázalo, že ona osobne vykonávala akékoľvek faktické kroky, ktorých dôsledkom
malo byť prerušenie prác na hocijakú dobu. V tejto súvislosti preto úplne absentuje kauzálny nexus a
je tu daný nedostatok pasívnej legitimácie žalovanej. Okrem predloženia spochybnených podkladov ku
faktúre a kópie časti stavebného denníka, ktorý zrejme viedol zhotoviteľ, nebolo dokázané, že konkrétne
vozidlá, mechanizmy a stroje sa v konkrétnych dňoch na mieste samom nachádzali, že išlo o výkon prác
práve na pozemkoch užívaných žalovanou (keďže ako žalovaná dôkaznými prostriedkami preukázala,
že v žalobe sú uvedené mnohé pozemky, ktoré ona vôbec neužívala, užíval ich jej syn Z. N.) a ako
dlho mali byť práce prerušené, teda žalobca neosvedčil základ, ani výšku tohto čiastkového nároku.
Svedkyňa Ľ. N. v tejto súvislosti vo svojej výpovedi na pojednávaní dňa X.X.XXXX. jednoznačne uviedla,
že prvé vozidlá na mieste samom, ktoré mali začať s výstavbou vodovodu, začali pracovať až od začiatku
decembra 2011. Škodou sa v našom právnom poriadku rozumie reálna ujma, teda skutočný úbytok
na majetku poškodeného. Žalovaná poukazuje na najpodstatnejšiu okolnosť celého konania vo vzťahu
ku nároku žalobcu na náhradu škody, a to je nevyhnutnosť preukázania vzniku škody. Škoda nebola
žalobcovi spôsobená tým, že mu mali byť vystavené faktúry spoločnosťami X. a G., a.s., ale táto by mu
vznikla, ak by preukázal, že tieto faktúry skutočne zaplatil. V tejto súvislosti podľa žalovanej nepostačuje
len predloženie samotných faktúr. Naviac má žalovaná za to, že faktúry od spoločnosti X.. a G., a.s.
ani nie sú zavedené do účtovníctva žalobcu a boli vystavené účelovo len pre potreby tohto súdneho
konania. Keďže žalobca nepredložil doklady o úhrade predmetných faktúr, žiadna škoda mu nevznikla,
resp. nezdokladoval jej vznik, čím nie je daný ani len základ uplatneného nároku. Na túto skutočnosť
poukazoval právny zástupca žalovanej už pri jeho úvodnom prednese na pojednávaní dňa XX.X.XXXX.
Vzhľadom na neunesenie dôkazného bremena zo strany žalobcu na túto najelementárnejšiu skutočnosť
navrhuje, aby súd žalobu v prevyšujúcej časti zamietol. V závere len pre zaujímavosť poukazuje na to,
že v návrhu na nariadenie predbežného opatrenia žalobca uvádzal len škodu vo výške 3 741 eur.

15. Podľa § 415 Občianskeho zákonníka, každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodách
na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.

16. Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti.

17. Podľa § 420 ods. 3 Občianskeho zákonníka, zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu
nezavinil.

18. Podľa § 442 Občianskeho zákonníka, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo.

19. Náuka a prax pri určovaní povinnosti hradiť škodu podľa ustanovenia § 420 OZ uvádzajú predpoklady
vzniku tejto zodpovednosti, ktorými sú 1. protiprávny úkon (právny delikt), 2. škoda, 3. príčinná
súvislosť medzi právnym deliktom a škodou a 4. zavinenie, iné než nedbanlivosť. Protiprávny úkon
spočíva v existencii takého úkonu, ktorý je v rozpore s objektívnym právom, t.j. ak v súvislosti s ním
došlo k porušeniu právnej skutočnosti, ktorá vyplýva zo všeobecne záväzných právnych predpisov
a iných noriem, zo zmlúv alebo iných právnych úkonov. Ustálená judikatúra skutočnou škodou
rozumie majetkovú ujmu, ktorá spočíva v zmenšení majetku poškodeného a je objektívne vyjadriteľná
všeobecným ekvivalentom, t. j. peniazmi. Ide v podstate o vyjadrenie rozdielu v hodnote poškodeného
majetku pred spôsobením škody a po spôsobení škody. Medzi protiprávnym úkonom a vzniknutou
škodou musí byť vzťah príčiny a následku. Existencia príčinnej súvislosti musí byť vždy bezpečne
preukázaná, nemožno ju len predpokladať. Všetky tieto tri zákonné predpoklady vzniku zodpovednosti
za škodu majú charakter objektívny na rozdiel od zavinenia, ktoré má charakter subjektívny, pretože
znamená psychický vzťah škodcu k protiprávnemu úkonu a ku škode. Podmienky vzniku zodpovednosti
za škodu sú stanovené kumulatívne a v prípade nesplnenia čo i len jednej z nich nie je daná táto
zodpovednosť. Nárok na náhradu škody podľa § 420 ods. 1 OZ je teda opodstatnený iba vtedy, ak sa
preukáže, že škodca konal v rozpore s uloženou právnou povinnosťou a v dôsledku takéhoto porušenia
vznikla škoda, ktorú zavinil.

20. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že žalobca nepreukázal vznik škody ako prioritný predpoklad
pre úspešné uplatnenie nároku na náhrady škody, nakoľko v priebehu celého konania nepredložil



doklady o úhrade jednotlivých predmetných faktúr, z ktorých škodu spôsobenú žalovanou odvodzuje.
Škoda, ktorej náhradu možno požadovať od
zodpovedného subjektu, nevzniká poškodenému tým, že vznikla, stala sa splatnou, pohľadávka
veriteľa voči nemu, ale skutočná škoda (úbytok majetkových hodnôt) mu môže vzniknúť
až zaplatením dlhu. Vznik pohľadávky ani jej splatnosť nie je tou skutočnosťou, ktorá
sa prejaví v majetkovom (nie účtovnom) stave dlžníka. Samotná existencia pohľadávky
neznamená skutočnú škodu, k vzniku škody, spočívajúcej v platobnej, či inej povinnosti dlžníka na
plnenie, dochádza až tým, že dlžník splní dlh, a len v tom rozsahu, v akom svojmu veriteľovi plnil, mu
vzniká ujma na majetku, ku ktorej by, nebyť konania škodcu, nedošlo. Faktúry predložené žalobcom
samé o sebe sú len daňovým a účtovným dokladom, nie sú dokladom o zaplatení jednotlivých
fakturovaných súm. Na skutočnosť nepredloženia dokladov o zaplatení predmetných faktúr poukazoval
právny zástupca žalovanej už pri prvom prednese na pojednávaní dňa XX.X.XXXX, na ktorú žalobca
nereagoval. Predmet sporu, ktorý sa v tomto konaní prejednával, je ovládaný zásadou kontradiktórnosti
a teda súd nemá vyzývať a motivovať strany, aby predkladali dôkazy, súd len hodnotí dôkazy prednesené
stranami sporu. Táto zásada neplatí len pre sporové konania podľa CSP, avšak platila aj v čase
účinnosti OSP, teda v čase, keď konanie na súde začalo. Pokiaľ teda sporová strana nepredniesla
dôkazy svedčiace jej nároku, súd nemal povinnosť ani právo vyzývať ju na doplnenie dokazovania a
teda pomáhať jednej zo sporových strán. Takýto postup by bol v rozpore s vyššie uvedenou zásadou
kontradiktórnosti a zásadou rovnosti zbraní sporových strán. Súd na základe uvedenej argumentácie
nemohol nárok žalobcovi priznať, nakoľko nemal za preukázané, že u žalobcu škoda vznikla, a preto
dospel k záveru, že žaloba žalobcu v prevyšujúcej časti je nedôvodná a rozhodol tak, ako je uvedené
vo výroku II. rozsudku. Z uvedených dôvodov sa súd nezaoberal ďalšími predpokladmi zodpovednosti
žalovanej za škodu, a to protiprávnym konaním žalovanej a príčinnou súvislosťou medzi protiprávnym
konaním žalovanej a škodou a hodnotením všetkých vykonaných dôkazov.“

3. Žalobca v odvolaní vytkol súdu nesprávne vyhodnotenie dôkazov, svojvoľný a nepreskúmateľný
rozsudok a zotrval na škode spôsobenej žalovanou. Navrhol zmeniť rozsudok a žalobe vyhovieť.

4. Krajský súd v Prešove (ďalej aj ,,odvolací súd“) preskúmal vec a dospel k záveru, že rozsudok je
vecne správny. Odvolací súd si osvojuje odôvodnenie rozsudku v časti o neunesení dôkazného bremena
a v súvislosti s odvolacími dôvodmi dopĺňa.

5. Odvolací súd sa odkláňa od názoru súdu prvej inštancie o tom, že škoda spočívajúca v zmenšení
majetku nevzniká už samotnou pohľadávkou, ale až úhradou dlhu. Podľa názoru odvolacieho súdu, už
vznikom pohľadávky proti dlžníkovi sa mení majetková sféra dlžníka pohľadávky v časti jeho pasív, a
preto za škodu treba považovať čiastku, ktorá korešponduje pohľadávke hoci ešte neuhradenej. Inak
by sa v početných súkromnoprávnych vzťahoch stratil význam pasív. Samotná úhrada pohľadávky má
relevanciu napríklad čo do nárokov z omeškania a podobne.

6. Odvolací súd sa stotožňuje so žalujúcou spoločnosťou v tom, že aj z takých konaní, aké sa kladú za
vinu žalovanej môže vzniknúť ujma, konkrétne, ak sa náklady na realizáciu a napredovanie stavby
navýšia z dôvodu nezákonných prekážok zo strany iných osôb.

7. Odvolací súd sa však stotožňuje so súdom prvej inštancie, že problém je v detailoch. V spise absentujú
konkrétne dôkazy na preukázanie toho, že práve pre žalovanú vznikla škoda, a to aj napriek tomu, že
sa žalovaná javí ako ,,hlavný protestujúci“.

8. Predovšetkým sa nedá stotožniť s odvolateľom v tom, že samotné predbežné opatrenie o uložení
zdržania sa prekážok je bez ďalšieho dôkazom proti žalovanej. A to z dôvodu, že predbežné opatrenie
sa nevydáva na základe procesu dokazovania, ale len na základe osvedčenia. Žalobcovi na účely
presadenia predbežného opatrenia (teraz neodkladného opatrenia) postačovali indície, konfrontácie a
obavy zo vzniku ujmy. Ak však ide o škodu, tú je treba pri jej namietaní bez pochybnosti preukázať.

9. Faktom je, že žalovaná vyjadrovala nesporne verbálny protest proti vodohospodárskej stavbe po
pozemku v jej užívaní. Niet však podľa obsahu vykonaného dokazovania právneho dôvodu, aby
žalovaná niesla objektívne zodpovednosť za iné osoby (najmä pri ujme spôsobenej žalobcovi zákrokmi
proti Ľ. N. a M. N.), hoci by aj boli v príbuzenskom vzťahu, ktoré osoby už preukázateľne nebránili stavbe
len verbálne, ale aj fyzicky. T. sa preto, že žalobca odvodzuje zodpovednosť žalovanej aj za konanie



tretích osôb, ktoré konanie všetkých posudzuje spoločne. Bez preukázania relevantného vzťahu medzi
žalovanou a uvedenými tretími osobami je značne problematické pripísať vinu žalovanej. Asi by nemali
byť pochybnosti o tom, že v danej veci niet dôvod konštatovať žiadny typ objektívnej zodpovednosti
žalovanej za konanie tretích osôb, keďže sa nepreukázalo, že by žalovaná zodpovedala za ich konanie,
napr. z dôvodu zákonného zastúpenia. Môže sa pritom akokoľvek javiť, že konanie tretích osôb žalovaná
schvaľovala, ak sama bezprostrednú prekážku, pri ktorej vznikli žalobcovi náklady, nepredstavovala.

10. Vyššie uvedené závery platia nielen pokiaľ ide o zákroky bezpečnostnej služby proti fyzickým
atakom konkrétnych osôb (Ľ. N. a M. N. ), medzi ktoré žalovanú bez dôkazu nemožno zaradiť, ale aj
pokiaľ ide o ostatné tvrdené škodové udalosti. Odvolací súd teda opakuje, že žalovaná bola nepochybne
súčasťou protestov, no nie akékoľvek protestné konania sú spojené so škodou. Pri preexponovanom
názore by žalovaná mala byť zodpovedná aj keby protesty viedla pred nejakým úradom, mediálne, z
pozemkov susediacich so stavebnými pozemkami či návrhmi v súdnom konaní. Ani odvolací súd nebol
presvedčený o škode spôsobenej platením geodetickej firme. Nemôže byť predsa na neprospech vecí,
ak sa preveria majetkové vzťahy v spojení so zásahom do vlastníckeho práva majiteľom pozemkov.
Naopak, by malo byť samozrejmosťou, že sa v maximálne možnej miere identifikuje (aj geodeticky)
rozsah zásahu do vlastníckeho práva vlastníkov pozemkov.

11. Rovnako nie je zrejmé, z akých dôvodov žalobca nepristúpil k výkonu rozhodnutia, ktorým
bolo neodkladné opatrenie, a tak by sa v exekučnom konaní nezameniteľne ukázalo, či je daná
bezprostrednosť medzi konaním žalovanej a zvýšenými nákladmi na strane žalobcu. Odvolací súd
nevidí dôvod vyvodzovať škodu z konania žalovanej po skolaudovaní a ktoré malo pozostávať
z jej ,,námietok, uplatňovania pre zmenu škody na jej strane W. eur, zasielaním nedôvodných
faktúr, telefonovaním, mailami, či ,,vyhrážkami mediálizáciou“. Takéto prejavy zapadajú do slobody
vyjadrovania názoru a ani pri týchto prejavoch niet škodovej zložky. Aj keby sa preto preukázali protesty
označené v tomto odseku, rozhodne nepredstavujú škodové udalosti bez explicitného preukázania
zmenšenia majetku ako nevyhnutného následku, spojeného s nedovoleným konaním žalovanej. Takým
nie je ani zaslanie nedôvodnej faktúry, ak sa trestným súdom právoplatne nepreukázal podvod, či iné
trestné konanie.

12. S odvolateľom je síce treba súhlasiť, že je neakceptovateľné viac ako šesťročné konanie, no
pri porušení základného práva na včasné rozhodnutie sú stanovené iné prostriedky ochrany, najmä
sťažnosť na prieťahy podľa zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení neskorších predpisov, ktorých výsledkom je možné finančné zadosťučinenie.

13. Odvolací súd viazaný odvolacími dôvodmi preto s poukazom na vyššie uvedené odôvodnenie
rozsudok vo vecne správnom výroku, vrátane správneho výroku o trovách konania, rešpektujúc zásadu
procesného úspechu, potvrdil (§ 387 ods.1, 2 Csp). Predmetom konania nebol zastavujúci výrok, a
preto ho odvolací súd nepreskúmaval (§ 367 ods.2 Csp). O trovách odvolacieho konania sa rozhodlo
podľa zásady úspechu a ich výška bude predmetom rozhodovania súdom prvej inštancie (§ 396 ods.1,
§255 ods.1 Csp).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).