Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 5Cob/50/2016 z 25. 6. 2018
Citácia: rozsudok Krajského súdu Prešov z 25. júna 2018, sp. zn. 5Cob/50/2016, ECLI:SK:KSPO:2018:8613201063.2
Krajský súd Prešov | 5Cob/50/2016 | ECLI:SK:KSPO:2018:8613201063.2 | 2018-06-25 | Rozsudok
Oblasť práva: Obchodné právo – Ostatné
Citované ustanovenia: CSP
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/ba4dcfab-49c8-43ab-9054-e4cf3e9c3b74
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2018:8613201063.2

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 5Cob/50/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8613201063
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 06. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Ilčinová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8613201063.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Ilčinovej a členov senátu
JUDr. Jozefa Angeloviča a JUDr. Mareka Kohúta v právnej veci žalobcu L.. M. O., D.. XX.XX.XXXX, N.
D. M. XX, XXX XX Z., právne zastúpeného JUDr. Pavlom Kollárom, advokátom so sídlom Lehotského
4, 811 06 Bratislava, proti žalovaným: 1. M.. M. Š., D.. XX.X.XXXX, N. S. M. XX, XXX XX Z., X. L.. A.
O., D.. XX.XX.XXXX, N. D. M. X, XXX XX Z., 3. JADLOVA, spol. s.r.o. so sídlom Vyšná Jedľová 12, 089
01 Svidník, IČO: 36 479 934, všetkým právne zastúpeným JUDr. Dušanom Maruščákom, advokátom so
sídlom Hrnčiarska 1619/42, 091 01 Stropkov, o zaplatenie 1 049,05 Eur s príslušenstvom, o odvolaní
žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Svidník č. k. XCb/X/XXXX-XXX zo 16. marca 2016 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

Žalovaní v 1. až 3. rade majú nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalobcovi v rozsahu 100
%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Svidník (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom zamietol žalobu, ktorou
sa žalobca domáhal voči žalovaným zaplatenia 1 049,05 Eur s príslušenstvom ako protihodnoty za
neposkytnutie hmotných pôžitkov - mlieka v hodnote 672,05 Eur a kravského mäsa v hodnote 377
Eur. Zároveň súd prvej inštancie uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť žalovaným náhradu trov konania
vo výške 869,83 Eur. Vychádzal zo skutkového zistenia, že žalobca a žalovaní v 1. a 2. rade sú
spoločníkmi žalovaného v 3. rade, ktorého predmetom činnosti je poľnohospodárstvo a lesníctvo,
vrátane predaja nespracovaných poľnohospodárskych a lesných výrobkov za účelom spracovania alebo
ďalšieho predaja, rybné hospodárstvo, sadovníctvo a ovocinárstvo. Mal za to, že v konaní nebolo
preukázané, že by došlo k bezdôvodnému obohateniu žalovaných niektorou formou bezdôvodného
obohatenia tým, že od dátumu 1.8.2012 mu žalovaní odmietali dávať mlieko a deliť sa s ním v rozsahu
podielu troch spoločníkov, teda v rozsahu 1/3 podielu a od uvedeného dátumu si mlieko rozdeľovali
iba dvaja spoločníci. Súd prvej inštancie konštatoval, že z predmetu činnosti žalovaného v 3. rade
nevyplýva produkcia mlieka, avšak existovala krava na dojenie, ktorej mliekom sa prikrmovali teľatá,
ktorých matka odmietla po otelení, pričom zostatok mlieka sa používal na kŕmenie psov a mačiek a v
niektorých prípadoch toto mlieko brali aj spoločníci za poplatok 0,10 centov za liter. O tejto skutočnosti
existovala kniha záznamov, avšak iba do 1.8.2012. Vo vzťahu k nároku na kravské mäso súd prvej
inštancie mal preukázané, že v jednom prípade bola utratená krava, z ktorej mäso si žalobca a žalovaní
v 1. a 2. rade rozdelili. Tvrdenie žalobcu, že on dostal iba 35 kg mäsa, vrátane kostí, hoci mu malo
byť dodaných ešte ďalších 65 kg mäsa, považoval za nepreukázané. Súd prvej inštancie posúdil
žalobu voči žalovaným v 1. a 2. rade za nedôvodnú, keďže títo žalovaní od 1.8.2012 platili za mlieko
0,10 Eur za liter a tiež pre absenciu vzťahu žalobcu k žalovaným v 1. a 2.rade, z ktorého by nárok
na vydanie bezdôvodného obohatenia mohol vyplývať. Súd prvej inštancie vytkol žalobcovi paušálne



určenie podielu bezdôvodného obohatenia vo vzťahu k spoločníkom. Za nedôvodný považoval aj nárok
voči žalovanému v 3. rade.

2. K argumentácii žalobcu, že zo strany žalovaných došlo k porušovaniu ustanovenia § 56a Obchodného
zákonníka súd prvej inštancie jeho aplikáciu vylúčil, keďže predmetom sporu je vydanie bezdôvodného
obohatenia a nie riešenie vzťahov medzi spoločníkmi. Za podstatné považoval skutočnosť, že od
1.8.2012 sa za mlieko platí sumou 0,10 Eur za liter, preto o bezdôvodnom obohatení nie je možné
uvažovať.

3. Neunesenie dôkazného bremena žalobcom konštatoval súd prvej inštancie aj vo vzťahu k finančnej
náhrade za mäso z nutnej porážky kravy. Tvrdenie žalovaných a svedkov, že mäso bolo rozdelené po 1/3
pre spoločníkov, žalobca žiadnym spôsobom nevyvrátil a svoje tvrdenia nepreukázal. Nároky žalobcu
tak považoval súd prvej inštancie za nedôvodné a žalobu zamietol.

4. Súd prvej inštancie predmet sporu právne posúdil podľa § 451 ods. 1 a § 456 Občianskeho zákonníka.

5. O trovách konania účastníkov súd prvej inštancie rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho
poriadku účinného do 30.6.2016 a úspešným žalovaným priznal náhradu trov právneho zastúpenia vo
výške 869,83 Eur.

6. V zákonom stanovenej lehote podal proti rozsudku súdu prvej inštancie odvolanie žalobca. Mal za
to, že súd prvej inštancie sa dostatočne oboznámil so skutkovým stavom, teda s preukázaním toho, že
žalovaní v 1. a 2. rade si v rozpore s platnou právnou úpravou prisvojovali mlieko a mäso bezodplatne z
majetku žalovaného v 3. rade. Vyslovil názor, že ako investor do spoločnosti je chránený a jeho investícia
požíva právnu ochranu voči ďalším spoločníkom a investorom, ktorí by sa chceli na jeho úkor obohatiť.
S touto základnou právnou ochranou investora upravenou v Obchodnom zákonníku sa však súd prvej
inštancie nevysporiadal a vo svojom rozhodnutí ani nezdôvodnil. Trval na tom, že surové kravské mlieko
si brali a používali spoločníci na vlastnú zodpovednosť, pričom si ho delili rovnomerne všetci traja
spoločníci až do času, kedy žalobca začal poukazovať na protizákonné konanie žalovaných v 1. a 2.
rade. Tým, že od 1.8.2012 si delia toto mlieko iba dvaja spoločníci získavajú bezdôvodné obohatenie
na úkor žalobcu, čo bolo vyčíslené na základe množstva mlieka a ceny surového kravského mlieka.
Tvrdenie žalovaných, že od 1.8.2012 za mlieko platia 0,10 Eur za liter nepovažoval zo strany žalovaných
za preukázané, pričom vyslovil podozrenie, že takáto platba bola zaplatená až dodatočne po tom, čo
začalo súdne konanie. Cenu 0,10 Eur za liter mlieka považoval za nepatrnú voči cene trhovej, ktorú
vyčíslil ako bezdôvodné obohatenie. Odvolateľ trval aj na vzniku bezdôvodného obohatenia na strane
žalovaných z titulu nerovnomerného rozdelenia mäsa. Odvolateľ mal za to, že žalovaní v 1. až 3. rade sú
zodpovední za bezdôvodné obohatenie spoločne a nerozdielne. Poukazom na ustanovenie § 56a, § 61
ods. 1 a § 114 ods. 1 Obchodného zákonníka žalobca zdôraznil, že vkladom do základného imania sa
spoločník podieľa na hospodárskych výsledkoch spoločnosti primerane tomu, aký je pomer jeho vkladu
k základnému imaniu spoločnosti, pretože tento pomer určuje výšku obchodného podielu, majetkové
práva spoločníka, aj nemajetkové práva spoločníka. Poukazom na odôvodnenie rozsudku žalobca
namietal, že konajúci súd sa nedostatočne a nesprávne oboznámil so skutkovým aj právnym stavom a
tento nesprávne posúdil. Navrhol napadnutý rozsudok zmeniť a žalobe vyhovieť, alebo rozsudok súdu
prvej inštancie zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie.

7. K odvolaniu žalobcu sa žalovaní nevyjadrili.

8. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie odvolaní podľa § 34 zákona
č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) preskúmal napadnutý rozsudok ako aj
konanie mu predchádzajúce v súlade s ustanovením § 378 a nasl. CSP a dospel k záveru, že odvolanie
žalobcu nie je dôvodné. O odvolaní bolo rozhodnuté bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP
a contrario), pričom miesto a čas vyhlásenia rozhodnutia boli oznámené na úradnej tabuly súdu a na
príslušnej webovej stránke najmenej 5 dní pred vyhlásením rozhodnutia.

9. Súd prvej inštancie v predmetnej veci vykonal potrebné dokazovanie, na základe ktorého dospel
k správnym skutkovým zisteniam a z týchto vyvodil aj správny právny záver. Vo vzťahu k odvolacím
námietkam žalobcu je potrebné uviesť, že inštitút bezdôvodného obohatenia, tak ako ho prezentoval
žalobca, nie je možné zamieňať s prípadnými nárokmi na vydanie bezdôvodného obohatenia



vyplývajúcimi z príslušných ustanovení Obchodného zákonníka (§ 20, § 53), resp. s nárokmi spoločníka
na podiel zo zisku (§ 123), pre ktorých priznanie zákon vyžaduje splnenie ďalších podmienok, než je to
pri bezdôvodnom obohatení upravenom v ustanovení § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka.

10. Predmetné konanie pred súdom prvej inštancie prebiehalo za účinnosti Občianskeho súdneho
poriadku, ktorý v ustanovení § 120 ods. 1 ukladal účastníkom povinnosť označiť dôkazy na preukázanie
svojich tvrdení. Nepreukázanie svojich tvrdení, teda neunesenie dôkazného bremena stranou sporu
(predtým účastníkom konania), má za následok rozhodnutie súdu v jeho neprospech. Odvolací súd, v
zhode so súdom prvej inštancie konštatuje, že žalobca na svoje tvrdenia nepredložil dôkaz, ktorý by
bez všetkých pochybností preukazoval získanie bezdôvodného obohatenia žalovanými, teda žalobca
neuniesol dôkazné bremeno vo vzťahu k základu nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia, teda
skutočnosti, že žalovaní v 1. až. 3. rade získavajú pre svoju vlastnú potrebu mlieko a v minulosti získali aj
viac mäsa, než žalobca. Za danej situácie bolo bez právneho významu pristúpiť k preukazovaniu výšky
bezdôvodného obohatenia.

11. S poukazom na uvedené odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny v
súlade s ustanovením § 387 ods. 1 CSP.

12. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté v súlade s ustanovením § 396 ods. 1 v spojení s
§ 255 ods. 1 CSP a žalovaným v 1. až 3. rade úspešným v odvolacom konaní bol priznaný nárok na
náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

13. Rozsudok bol prijatý senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 CSP).