{"guid": "5abb41e4-9c22-44fc-93f7-ea00c07457ba:baea0fdb-c590-473e-8338-cb0b0a1e933b", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2018:8701899440.1", "spisova_znacka": "24CoE/25/2018", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 24CoE/25/2018 z 10. 9. 2018", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Prešov z 10. septembra 2018, sp. zn. 24CoE/25/2018, ECLI:SK:KSPO:2018:8701899440.1", "identifikacne_cislo": "8701899440", "sud": {"guid": "sud_155", "nazov": "Krajský súd Prešov", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-presov"}, "sudca": "JUDr. Helena Škrinárová", "sudca_id": 226, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-helena-skrinarova-226", "datum_vydania": "2018-09-10", "forma": "Uznesenie", "povaha": [], "oblast": [], "podoblast": [], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/baea0fdb-c590-473e-8338-cb0b0a1e933b", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2018:8701899440.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSPO:2018:8701899440.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSPO:2018:8701899440.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 24CoE/25/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8701899440
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 09. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Morozová Nemcová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8701899440.1

Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Morozovej Nemcovej
a sudcov JUDr. Moniky Tobiašovej a JUDr. Mariana Hoffmanna, PhD. v exekučnej veci oprávneného P.
U., bytom Y.. A. XXX, M., A. N., proti povinným: 1) E. T., bytom L. Y. XXXX/X, R., 2) J.. N. T., bytom X.
X, U., 3) J.. Y. T., bytom L. Y. XXXX/X. R., 4) J.. Y. T., bytom L. Y. XXXX/X, R. o vymoženie 14 771,29
EUR s prísl., o odvolaní povinných proti uzneseniu Okresného súdu R. č. k. Er/XXXX/XXXX - 994 zo
dňa 03.01.2018 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e  uznesenie súdu prvej inštancie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením exekúciu zamietol návrh povinných v 1/, 2/, a 4/ rade na
zastavenie exekúcie.

2. V odôvodnení uviedol, že vo veci bolo vydané poverenie na vykonanie exekúcie na základe
exekučného titulu, ktorým je rozsudok Krajského súdu v Košiciach č.k. 12Cb/1602/1995-183 zo dňa
29.11.2000, právoplatný dňa 14.2.2001 a vykonateľný dňa 18.2.2001, pričom návrh oprávneného
na vykonanie exekúcie bol súdnemu exekútorovi doručený dňa 5.10.2001, poverenie bolo súdnemu
exekútorovi udelené dňa 29.4.2011. Dňa 6.10.2017 bol prostredníctvom súdneho exekútora súdu
predložený návrh povinných 1/, 2/, 4/ na zastavenie exekúcie z dôvodu premlčania pohľadávky,
premlčania judikovaného práva uplynutím času, keďže exekučný titul  nadobudol právoplatnosť dňa
14.2.2001, stal sa vykonateľným dňa 18.2.2001, z čoho je evidentné, že judikované právo je premlčané
s poukazom na § 110 ods. 1 prvá veta OZ, keďže bolo možné sa domáhať jeho plnenia len v lehote 10
rokov od 18.2.2001. Súd prvej inštancie s odkazom na § 100 ods. 1, § 110 ods. 1, § 112 Občianskeho
zákonníka vyhodnotil návrh povinných za nedôvodný, pretože oprávnený podal návrh na vykonanie
exekúcie dňa 5.1.02001 na základe riadneho, právoplatného a vykonateľného exekučného titulu, v
začatom exekučnom konaní sa riadne pokračuje, preto premlčacia lehota po celú dobu konania spočíva
- neplynie, a tak právo priznané exekučným titulom nie je premlčané.

3. Proti uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie povinný v 2) rade.  Opísal
priebeh exekučného konania, opísal najskôr exekučný titul, chronologicky uviedol podanie návrhu na
vykonanie exekúcie, vydanie poverenia pre exekútorský úrad, úmrtie pôvodného povinného, vydanie
upovedomenia o začatí exekúcie, priebeh dedičského konania (v súvislosti s ním sa venoval otázkam
neúčasti oprávneného a súdneho exekútora na ňom), upovedomenie o začatí exekúcie predajom
spoluvlastníckeho podielu k nehnuteľnosti. Pokračoval dôrazom na materiálny predpoklad vedenia
exekúcie, ktorým je vykonateľné rozhodnutie, ktorým je v tomto prípade rozsudok Krajského súdu
v Košiciach 12Cb 1602/95-183 zo dňa 29.11.2000. Poukázal na inštitút zániku práva priznaného
rozhodnutím, ktorý spôsobuje, že exekučný titul naďalej formálne existuje, ale zaniká právo na
vymoženie pohľadávky, na ktorú bol povinný exekučným titulom zaviazaný, pričom právoplatné
a vykonateľné rozhodnutie možno vykonať najneskôr do 10 rokov odo dňa nadobudnutia jeho



právoplatnosti. Vzhľadom na časové súvislosti v tejto veci uplynula 10 ročné prekluzívna lehota na
vykonanie exekučného titulu dňa 18.2.2011, t.j. desať rokov od jeho vykonateľnosti. Nesúhlasil preto
s názorom súdu prvej inštancie, že rozhodujúcim (z časového hľadiska) momentom bolo udelenie
poverenia súdnemu exekútorovi, pretože podľa povinného takýto akt nemá právne účinky voči osobe
povinného, upravuje sa ním len  priebeh výkonu práva z právoplatného rozhodnutia, procesné lehoty
týkajúce sa iba exekútora nemôžu mať vplyv na vykonateľnosť exekučného titulu, a preto nebolo možné
použiť vo veci ust. § 112 Občianskeho zákonníka. Navrhol napadnuté uznesenie zrušiť v celom rozsahu
a vyhovieť návrhu povinných na zastavenie exekúcie.

4. Proti uzneseniu podali odvolanie aj povinní v 1) a 4) rade. V úvode poukázali na niektoré pisárske
chyby v napadnutom uznesení, tiež poukázali na priebeh dedičského konania, ktorého účastníkmi
neboli súdny exekútor, ani oprávnený, exekúciu považujú doteraz za nelegálnu, upovedomenie o začatí
exekúcie vydal súdny exekútor až po viac ako dvoch mesiacoch od úmrtia pôvodného povinného,
poukázali na rodinné pomery v dobe prebiehajúcej exekúcie. Zdôraznili dôvodnosť použitia § 57 ods.
1 písm. f) Exekučného poriadku, pretože po vydaní exekučného titulu zaniklo právo ním priznané,
lebo desať rokov od nadobudnutia právoplatnosti exekučného titulu uplynulo 18.02.2011, teda uplynula
prekluzívna lehota a každá exekúcia vedená proti zákonne nadobudnutému majetku dedičov je
nezákonná.

5. Krajský súd v Prešove ako odvolací súd príslušný na rozhodnutie o odvolaní v zmysle § 34 zákona č.
160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie spolu s
konaním, ktoré mu predchádzalo  v súlade s § 379 a § 380 CSP v spojení s § 9a (účinného do 31.3.2017),
§ 243h Exekučného poriadku a § 470 ods. 1 a 2 CSP, bez nariadenia pojednávania, pričom dospel k
záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.

6. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia (§ 387 ods. 2
CSP), konštatuje správnosť dôvodov napadnutého rozhodnutia a už len na zdôraznenie jeho správnosti
uvádza.

7. V predmetnej veci je spornou otázka, či možno viesť exekúciu na podklade exekučného titulu, ktorým
je rozsudok súdu, aj po uplynutí lehoty desiatich  odo dňa, kedy sa stal vykonateľným. V tejto veci
rozsudok Krajského súdu v Košiciach 12Cb/1602/1995-183 zo dňa 29.11.2000 nadobudol právoplatnosť
dňa 14.02.2001 a stal sa vykonateľným dňa 18.2.2001

8. Podľa § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak bolo právo priznané právoplatným rozhodnutím súdu
alebo iného orgánu, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď sa malo podľa rozhodnutia plniť. Ak právo
dlžník písomne uznal čo do dôvodu i výšky, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď k uznaniu došlo;
ak bola však v uznaní uvedená lehota na plnenie, plynie premlčacia doba od uplynutia tejto lehoty.

9. Toto ustanovenie Občianskeho zákonníka celkom jednoznačne ustanovuje, že po uplynutí desiatich
rokov od vykonateľnosti rozsudku súdu sa právo ním priznané premlčuje. Pre danú vec, by to znamenalo,
že dňom 18.2.2011 by sa právo priznané exekučným titulom premlčalo.

10. Občiansky zákonník však obsahuje špeciálne ustanovenie evidentne pre prípady, kedy napriek
vykonateľnosti rozsudku súdu nedošlo k dobrovoľnému plneniu a veriteľ bol nútený zabezpečiť si
vymoženie práva prostredníctvom núteného výkonu, resp. formou súdnej exekúcie. V prípade, že
veriteľ využije inštitút  exekúcie v premlčacej dobe a v konaní riadne pokračuje, poskytuje mu zákon
nadväzujúcu ochranu tým, že premlčacia doba počas takéhoto konania neplynie, teda sa odďaľuje
následok uplynutia premlčacej doby.

11. Podľa § 112 Občianskeho zákonníka ak veriteľ v premlčacej dobe uplatní právo na súde alebo u
iného príslušného orgánu a v začatom konaní riadne pokračuje, premlčacia doba od tohto uplatnenia
po dobu konania neplynie. To platí aj o práve, ktoré bolo právoplatne priznané a pre ktoré bol na súde
alebo u iného príslušného orgánu navrhnutý výkon rozhodnutia.

12. Táto forma ochrany práva veriteľa má svoj význam z dôvodu, že veriteľ sám nerealizuje ani nútený
výkon práva, ani exekúciu, tie sú zverené do kompetencie zákonom určeným subjektom.



13. V predmetnej veci oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie dňa 5.10.2001 a týmto dňom
začalo exekučné konanie, teda konanie, ktorého začatie a pokračovanie v ňom Občiansky zákonník v
§ 112 vyžaduje ako podmienku pre to, aby premlčacia doba počas prebiehajúcej exekúcie neplynula.
Ak premlčacia doba neplynie, nemôže nastať následok vo forme premlčania práva oprávneného.

14. Právny názor povinných v tejto veci nie je správny. Na jednej strane argumentujú ustanovením o
10 ročnej premlčacej lehote stanovenej Občiansky zákonníkom pri právach priznaných rozhodnutím
súdu, na druhej strane opomínajú špeciálne úpravu § 112 Občianskeho zákonníka, ktorá vo veciach ako
je táto zabezpečuje veriteľovi - oprávnenému ochranu formou odďaľovania premlčania práva. Otázky
vplyvu, resp. povahy účinkov aktu udelenia poverenia súdnemu exekútorovi voči povinnému, ako ju
nastolil povinný v 2/ rade v odvolaní, nemá vplyv na vylúčenie použitie  § 112 OZ, pretože zákonom
predpokladané účinky návrhu na vykonanie exekúcie a udelenia poverenia na vykonanie exekúcie
súdnemu exekútorovi, t.j. začatia exekučného konania a možnosť viesť exekúciu objektívne nastali a
sú postačujúce pre použitie § 112 OZ.

15. Vzhľadom na to, že následok predpokladaný ustanovením § 110 ods. 1 OZ nenastal z dôvodu,
že boli splnené podmienky pre použitie špeciálnej úpravy § 112 OZ, ktorá bráni takémuto následku, je
napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie správne.

16. Z tohto dôvodu nemal odvolací súd inú možnosť, ako potvrdiť vecne správne rozhodnutie súdu prvej
inštancie podľa § 387 ods. 1 2 CSP.

17. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}