Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 5CoE/53/2018 z 1. 8. 2018
Citácia: uznesenie Krajského súdu Prešov z 1. augusta 2018, sp. zn. 5CoE/53/2018, ECLI:SK:KSPO:2018:8710213617.1
Krajský súd Prešov | 5CoE/53/2018 | ECLI:SK:KSPO:2018:8710213617.1 | 2018-08-01 | Uznesenie
Oblasť práva: Občianske právo – Exekúcia a výkon rozhodnutí
Citované ustanovenia: CSP
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/8f0d8ed0-f14a-4344-a936-6c8cac09a4c3
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2018:8710213617.1

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 5CoE/53/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8710213617
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 08. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Világiová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8710213617.1

Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Világiovej a členov
senátu JUDr. Zlaty Simkovej a JUDr. Karola Krochtu v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ,
s.r.o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, proti povinnému: Z. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom
T. XXX/XX, L. U., o vymoženie 230,- eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu
Okresného súdu Poprad, č. k. 10Er/586/2010-22 zo dňa 10.08.2015 takto

r o z h o d o l :

Z a m i e t a   návrh na prerušenie konania.

P o t v r d z u j e   uznesenie v jeho napadnutej časti, t. j. vo výroku o vyhlásení exekúcie za neprípustnú
a zastavení exekúcie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie vyhlásil exekúciu za neprípustnú.

2. Exekúciu zastavil.

3. Vyslovil, že o trovách exekúcie a exekučného konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti tohto
rozhodnutia.

4. Vyslovil, že doručením písomného oznámenia Združenia na ochranu finančného spotrebiteľa OFS,
Petzwalova 12, Nitra, zo dňa 15.08.2011, o tom, že vstupuje do exekučného konania vedeného na
Okresnom súde Poprad pod sp. zn. 10Er/586/2010 ako vedľajší účastník na strane povinného, nenastali
účinky vzniku vedľajšieho účastníctva tohto subjektu, preto jeho ďalšie podania zo dňa 15.08.2011
odmieta.

5. Rozhodnutie právne odôvodnil podľa ust. §§  103; 251 ods. 4 OSP; §§ 57 ods. 1 písm. g); 58 ods. 1, 2;
243d ods. 1, 2 Exekučného poriadku, §§ 1 ods. 2; 2 písm. a), b) zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských
úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, § 2 písm. a), b) zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane
spotrebiteľa, §§ 52 ods. 1, 2; 53 od. 1, 4 písm. r), ods. 5; 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka a ako
interpretačné pravidlo výkladu spotrebiteľského práva využil i Smernicu Rady č. 93/13/EHS.

6. Vo vzťahu k napadnutému výroku o vyhlásení exekúcie za neprípustnú a zastaveniu exekúcie súd
prvej inštancie konštatoval, že spoločne so žiadosťou o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
boli súdu prvej inštancie doručené Všeobecné podmienky poskytnutia úveru spolu s rozhodcovskou
doložkou (čl. 15. VOP). Z rozhodcovskej doložky vyplýva, že táto síce dáva spotrebiteľovi možnosť
výberu medzi všeobecným súdom a rozhodcovským súdom, avšak v prípade, ak by dodávateľ
podal žalobu na rozhodcovský súd predtým, ako spotrebiteľ podal žalobu na všeobecný súd, neplatí
ustanovenie rozhodcovskej doložky, podľa ktorého podaním žaloby ktorejkoľvek zmluvnej strany na
všeobecný súd dochádza k rozviazaniu rozhodcovskej doložky, a teda spotrebiteľ je v takom prípade



(nedochádza k rozviazaniu rozhodcovskej doložky) nútený podrobiť sa začatému rozhodcovskému
konaniu na rozhodcovskom súde, ktorého právomoc je založená rozhodcovskou doložkou a žalobou
dodávateľa na rozhodcovskom súde. Táto rozhodcovská doložka bráni tomu, aby na základe nej vydaný
rozhodcovský rozsudok (na návrh dodávateľa) mohol byť exekučným titulom. Rozhodcovská doložka
v predmetnej veci, ktorá mala založiť legitimitu pre exekučný titul, znemožňuje voľbu spotrebiteľa
dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom, ak dodávateľ ešte pred spotrebiteľom podal žalobu
na rozhodcovskom súde. Rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na
výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohol len zmluvu ako
celok odmietnuť, alebo podrobiť sa všetkým Všeobecným podmienkam poskytnutia úveru, a teda aj
rozhodcovskému konaniu, ak ho vyvolal dodávateľ ako prvý. Spotrebiteľ  sa v porovnaní s dodávateľom
nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ale aj úroveň informovanosti,
a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky vopred pripravené dodávateľom bez toho, aby
mohol podstatným spôsobom ovplyvniť ich obsah. Povaha zmluvy je teda adhézna, teda spotrebiteľ ju
mohol prijať buď ako celok, resp. odmietnuť. Obsah rozhodcovskej doložky bol dodávateľom vopred
pripravený. Len veľmi ťažko možno predpokladať, že si spotrebiteľ bol vedomý všetkých dôsledkov,
ktoré so sebou dojednanie rozhodcovskej doložky nesie. Rozhodcovská doložka je neprijateľná, pretože
nebola spotrebiteľom osobitne vyjednaná a núti spotrebiteľa v určitých prípadoch neodvolateľne sa
podrobiť rozhodcovskému konaniu. Dojednanie rozhodcovskej doložky v predmetnej spotrebiteľskej
zmluve je neprimeranou podmienkou, spotrebiteľ ňou nie je viazaný, a  táto je v rozpore s príslušnými
ustanoveniami najmä § 52 a nasledujúcimi Občianskeho zákonníka, ako aj v rozpore s ustanoveniami
smernice 93/13/EHS. Preto súd prvej inštancie vyhlásil exekúciu za neprípustnú a exekúciu zastavil.

7. Proti tomuto uzneseniu, a to proti výroku o vyhlásení exekúcie za neprípustnú a zastavení exekúcie,
podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený. V odvolaní poukázal na nález Ústavného
súdu SR sp. zn. II. ÚS 499/2012-47 a na judikatúru Súdneho dvora Európskej únie. Namietal, že ak
exekučný súd už vydal poverenie na vykonanie exekúcie, nie je možné, aby následne posudzoval
neplatnosť rozhodcovskej zmluvy (doložky) a na takéto posúdenie viazal jej zastavenie. Exekučný
súd neumožnil účastníkom exekučného konania viesť kontradiktórne konanie. Všeobecný súd založil
svoju právomoc, dôsledkom ktorej zrealizoval úplný judiciálny proces. Súd nesprávnou a nesúladnou
interpretáciou ustanovenia § 45 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní sa postavil
do pozície orgánu vykonávajúceho komplexné preskúmanie exekučného titulu. Exekučný súd nie je
legitímne schopný vykonávať úkony smerujúce k opätovnému komplexnému rozhodovaniu o veci, s
tým, že výsledkom takéhoto rozhodovania je úplná nemožnosť vykonať právo pre veriteľa. Exekučný
súd je limitovaný ustanovením § 40 v spojení s ust. § 43 Zákona o rozhodcovskom konaní. Exekučný
súd nie je súdom v zmysle ust. § 40 a nasl. Zákona o rozhodcovskom konaní, nekoná o zrušenie
tuzemského rozhodcovského rozsudku a nepokračuje v konaní vo veci v rozsahu uvedenom v žalobe
alebo vo vzájomnej žalobe. Ak nedôjde k včasnému splneniu formálnych a materiálnych podmienok
obsiahnutých v ust. § 40 Zákona o rozhodcovskom konaní, zanikne právomoc všeobecného súdu
meritórne rozhodovať o veci. Dôsledkom realizácie právomoci všeobecného súdu upravenej v ust. §
40 Zákona o rozhodcovskom konaní je inter alia zrušenie rozhodcovského rozsudku. Všeobecný súd
nemôže dotvárať svoje rozhodovacie oprávnenia smerujúce k zamedzeniu účinkom rozhodcovského
rozsudku na právne postavenie žalovaného tam, kde neexistujú. Ochranu práva, pre ktorú existovala
právnymi predpismi vymedzená cesta nie je možné využiť dodatočne potom, čo takýto prostriedok už
nemožno uplatniť. Pokiaľ je postupom podľa ust. § 40  a nasl. Zákona o rozhodcovskom konaní žalobou
napadnutý rozsudok rozhodcovského súdu, bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno zaťažujú žalobcu.
Úspešný žalobca v rozhodcovskom konaní stráca vplyvom nahradenia opravného procesu svoje práva
spojené s právom na súdnu ochranu. Je povinnosťou všeobecných súdov vykladať právny predpis
ústavne konformným spôsobom. Právna úprava, ktorá umožňuje bez časového obmedzenia zasahovať
do právoplatných rozhodnutí, opatrení alebo iných zásahov verejnej moci, je v materiálnom právnom
štáte neakceptovateľná. Zákon o rozhodcovskom konaní určuje lehotu, v ktorej je možné právny akt
alebo jeho účinky napadnúť právnou cestou. Inak platí, že táto lehota márne plynie. Zákonodarca
priznal všeobecným súdom právomoc posudzovať zákonnosť rozhodnutí rozhodcovských súdov iba
v rámci  konania o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Všeobecný súd nebol povinný sa zaoberať
skúmaním, či rozhodnutie rozhodcovského súdu bolo vydané v súlade s platnými predpismi. Aj keby bolo
pravdou, čo v napadnutom uznesení uviedol súd, nemalo by to vplyv na uvedené tvrdenie. Vzhľadom
na to, že právoplatný rozhodcovský rozsudok má rovnaké účinky ako rozsudok všeobecného súdu,
exekučný súd musí s takýmto rozsudkom nakladať rovnako ako s rozsudkom všeobecného súdu. V
štádiu posudzovania splnenia zákonných predpokladov pre poverenie súdneho exekútora na vykonanie



exekúcie exekučný súd nie je oprávnený posudzovať vecnú správnosť (skutkové a právne závery)
rozsudku všeobecného súdu ani rozhodcovského súdu. Ak sa všeobecný súd nestotožní s ústavne
súladnou interpretáciou ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, oprávnený žiadal, aby  súd
postupom podľa ust. § 109 ods. 1 písm. c) O.s.p. prerušil konanie a podal Ústavnému súdu SR návrh
na konanie o súlade ust. § 44 ods. 2 veta prvá a druhá Exekučného poriadku s čl. 1 ods. 1 veta prvá
Ústavy SR.

8. Oprávnený poukazujúc na ust. § 45 ods. 2 Zákona o rozhodcovskom konaní ďalej namietal, že
exekučný súd môže pristúpiť k zastaveniu konania o výkone rozhodnutia rozhodcovského rozsudku
alebo exekučného konania realizovaného na takomto podklade len na návrh účastníka konania.
Exekučný súd je oprávnený skúmať len to, či plnenie priznané rozhodcovským súdom  je v súlade s
dobrými mravmi a nie otázku súladnosti rozhodcovskej doložky s dobrými mravmi. Ak odvolací súd
napriek tejto argumentácii usúdil, že exekučný súd je oprávnený skúmať platnosť rozhodcovskej doložky,
táto je platná. Dojednanie, ktorým zmluvné strany založili právomoc rozhodcovského súdu neustanovuje,
že spory s dodávateľom budú riešené výlučne v rozhodcovskom konaní. Účastníkom zmluvy je daná
možnosť voľby, ktorá je skutočná. Preto nejde o neprijateľnú podmienku v zmysle § 53 ods. 4 písm. r)
Občianskeho zákonníka.

9. Oprávnený v odvolaní nesúhlasil s posúdením zmluvy uzavretej medzi ním a povinným ako zmluvy
o spotrebnom úvere v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch a ďalej namietal nesprávne právne
posúdenie neprimeranosti úrokov z omeškania. Uviedol, že súd poverenie na vykonanie exekúcie vydal,
teda zistil súlad žiadosti o udelenie poverenia, návrhu na vykonanie exekúcie a exekučného titulu so
zákonom Podľa oprávneného súd v exekučnom konaní nie je oprávnený z úradnej povinnosti vysloviť
neprípustnosť exekúcie začatej na podklade rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu. Exekúcia
bola začatá zákonným spôsobom, súd vydal súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie a
od vydania exekučného titulu ani od vydania poverenia na vykonanie exekúcie nenastali žiadne nové
právne ani skutkové okolnosti, ktoré by mali viesť k zmene postoja súdu.

10. Na základe uvedeného oprávnený žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie v celom rozsahu
zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

11. Povinný sa k odvolaniu oprávneného nevyjadril.

12. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané v
zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu,
proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku), preskúmal uznesenie
v jeho napadnutej časti ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z  ust. § 379
a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP a contrario) a  dospel k  záveru, že odvolanie
oprávneného nie je dôvodné.

13. Súd prvej inštancie v danej veci v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností
vyvodil správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových
a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie
rozhodnutia prvoinštančným súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

14. K dôvodom, pre ktoré súd prvej inštancie správne vyhlásil exekúciu za neprípustnú a exekúciu
zastavil, odvolací súd uvádza, že exekučný súd je povinný pri nútenom výkone rozhodnutia postupovať
v medziach a v súlade so zákonom, a preto je povinný nepripustiť vykonanie exekúcie na podklade
exekučného titulu vydaného orgánom, ktorý stratil legitimitu na vydanie rozhodcovského rozsudku. Na
základe takéhoto titulu nemožno viesť exekúciu proti povinnému. Chýba mu totiž dôležitá vlastnosť, a
to jej materiálna vykonateľnosť.

15. Vychádzajúc z právnej úpravy obsiahnutej v Exekučnom poriadku je zrejmé, že exekučný súd je
povinný dôsledne skúmať, či sú splnené formálne i materiálne predpoklady pre vedenie exekúcie, a to v
každom štádiu vedenia exekúcie, na návrh účastníka konania  alebo aj bez takéhoto návrhu a v prípade
zistenia, že nie sú splnené podmienky materiálnej alebo formálnej vykonateľnosti exekučného titulu,
musí na zistenie nezákonnosti vedenia exekúcie aj primerane procesne zareagovať. Predovšetkým je



povinný skúmať, či podklad, na základe ktorého je exekúcia vykonávaná, je spôsobilým exekučným
titulom v zmysle ustanovenia § 41 Exekučného poriadku.

16. Skutočnosť, že exekučný súd je oprávnený skúmať, či sú splnené predpoklady exekúcie v každom
štádiu exekučného konania, vyplýva aj z uznesenia Ústavného súdu SR z 09.12. 2010, sp. zn. II. ÚS
545/2010-15.

17. Podľa § 4 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní rozhodcovská zmluva musí
mať písomnú formu, inak je neplatná. Písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva
obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne vymenených listoch, ak
je dohodnutá telefaxom alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení, ktoré umožňujú zachytenie
obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli.

18. Z obsahu spisu je zrejmé, že rozhodcovská doložka bola súčasťou Všeobecných podmienok
poskytnutia úveru. Aj keď tie boli priložené na zadnej strane zmluvy o úvere, zmluvné strany podpísali
len Zmluvu o úvere a nie uvedené všeobecné podmienky (a teda aj rozhodcovskú doložku). Pokiaľ je
rozhodcovská doložka súčasťou len Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, nie je možné tvrdiť,
že je dojednaná individuálne a že nie je podmienkou poskytnutia úveru, keďže to vyplýva už len zo
samotného názvu „podmienky poskytnutia úveru“.

19. Odvolací súd sa preto plne stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že v tomto prípade nebola
rozhodcovská doložka individuálne dojednaná, v dôsledku ktorej nebola platne založená právomoc
rozhodcovského súdu. Ním vydaný rozhodcovský rozsudok preto nemôže byť vykonateľným exekučným
titulom (a to bez ohľadu na charakter účastníkov konania), a preto prvoinštančný súd správne exekúciu
zastavil.

20. K ďalším odvolacím námietkam oprávneného odvolací súd uvádza, že judikatúra súdov vrátane
Európskeho súdu nevyžaduje, aby na každý argument strany (účastníka) bola daná odpoveď v
odôvodnení rozhodnutia (porov. rozsudok Georgiadis proti Grécku z 29. mája 1997, sťažnosť č.
21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-III; rozsudok Higginsová a ďalší proti Francúzsku z 19.
februára 1998, sťažnosť č. 20124/92, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998-I;  uznesenie Ústavného
súdu Slovenskej republiky z 23. júna 2004 sp. zn. III. ÚS 209/04). Odvolací súd so zreteľom na neplatnú
rozhodcovskú doložku nepovažoval za potrebné zaoberať sa ostatnými odvolacími námietkami.

21. Preto odvolací súd uznesenie v jeho napadnutej časti podľa ustanovenia § 387 ods. 1, 2 Civilného
sporového poriadku ako vecne správne potvrdil.

22. Vo vzťahu k návrhu oprávneného na prerušenie konania a predloženie veci Ústavnému súdu SR na
konanie o súlade ust. § 44 ods.2 veta práva a druhá Exekučného poriadku s čl. l ods. l veta prvá Ústavy
Slovenskej republiky, odvolací súd konštatuje, že považuje výklad právnej normy - ustanovenia § 44
ods. 2 Exekučného poriadku za ústavne konformný a nerozporný s ústavou. Neboli splnené zákonné
podmienky na prerušenie konania, predpokladané v ustanovení § 109 ods. 1 písm. b) O.s.p. (účinného
do 30.06.2016), pretože rozhodnutie súdu nezávisí od otázky, ktorú by nebol v tomto konaní oprávnený
riešiť a rovnako nebola splnená podmienka, uvedená v druhej vete tohto ustanovenia, že by pred
rozhodnutím vo veci dospel k záveru, že všeobecne záväzný právny predpis, ktorý sa týka veci, je v
rozpore s ústavou, zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná.

23. Preto odvolací súd zamietol návrh oprávneného na prerušenie konania.

24. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie   n i e    j e   prípustné.

Poučenie o dovolaní:  Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
(§ 419 Civilného sporového poriadku, v ďalšom texte už len „CSP“)



Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 C. s. p. (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)



Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP).