{"guid": "e0b9b312-c9fb-43ee-bd7d-1b35bd46caf5:1405c451-b696-4d28-83f6-b3ad204d7500", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2018:8714208537.2", "spisova_znacka": "24Co/66/2018", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 24Co/66/2018 z 15. 10. 2018", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Prešov z 15. októbra 2018, sp. zn. 24Co/66/2018, ECLI:SK:KSPO:2018:8714208537.2", "identifikacne_cislo": "8714208537", "sud": {"guid": "sud_155", "nazov": "Krajský súd Prešov", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-presov"}, "sudca": "JUDr. Eliška Wagshalová", "sudca_id": 1293, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-eliska-wagshalova-1293", "datum_vydania": "2018-10-15", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Zmluvy"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2001/483", "nazov": "zákon č. 483/2001 Z. z. o bankách", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/483", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/483-2001"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/1405c451-b696-4d28-83f6-b3ad204d7500", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2018:8714208537.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSPO:2018:8714208537.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSPO:2018:8714208537.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 24Co/66/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8714208537
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 10. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eliška Wagshalová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8714208537.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Elišky Wagshalovej a členov
senátu JUDr. Antónie Kandravej a JUDr. Martina Barana, v právnej veci žalobcu EOS KSI Slovensko,
s.r.o., IČO: 35 724 803, so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, zastúpený TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o.,
so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, proti žalovaným: 1/ G. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. XXXX/
XX, XXX XX E., 2/ Z. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. XXXX/XX, XXX XX E., za účasti intervenienta
na strane žalovaných Združenie - Pomoc a ochrana spotrebiteľa „POS\", IČO: 42 343 828, so sídlom
Nám. Legionárov 5, 080 01 Prešov, zastúpený Advokátska kancelária JUDr. Igor Šafranko, advokát, so
sídlom Sov. hrdinov 163/66, Svidník, o zaplatenie 4.025,78 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Poprad č.k.: 7C/319/2014-147 zo dňa 24.marca 2017, takto

r o z h o d o l :

I.  Potvrdzuje rozsudok.

II. Žalovaný v I. a II. rade a intervenient na strane žalovaných majú voči žalobcovi nárok na náhradu trov
odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

Predmet konania

1.  Žalobca sa uplatnenou žalobou domáha zaplatenia úveru s príslušenstvom, ktorý žalovaným poskytol
jeho právny predchodca.

Obsah napadnutého rozhodnutia

2. Okresný súd Poprad ako súd prvej inštancie  (ďalej len ,,súd“) rozhodol, že cit.:

„I.  Súd žalobu zamieta.

II.  Žalovaní 1/, 2/ majú nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

III.  Intervenient má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.“

3.  Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že skutkovo mal za preukázané, že právny predchodca žalobcu
H.. uzavrela so žalovanými dňa 29.4.2005 zmluvu č. XXXXXXXXX, na základe ktorej im bol poskytnutý
úver vo výške 4 979,09 eur, ktorý mal byť splácaný v mesačných splátkach po 69,41 eur vždy k 20. dňu
v mesiaci.  Žalobca nadobudol pohľadávku na základe zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej dňa



27.9.2012 od postupcu H. H.. Mimoriadna splatnosť úveru bola vyhlásená 4.11.2012, teda po postúpení
pohľadávky. Žalobca teda nadobudol pohľadávku počas trvania úverového vzťahu.

4. Na zistený skutkový stav prijal právny záver, podľa ktorého H. H. ako banka je držiteľom bankového
povolenia podľa § 7 ods. 1 zákona o bankách, a teda nemôže postúpiť žalobcovi ako nebanke bez
predchádzajúceho zosplatnenia tzv. živý úver, pretože bankové úvery môže postupovať a spravovať iba
banka. Keďže takto právny predchodca žalobcu konal, nemohlo ísť o platne nadobudnutú pohľadávku,
a teda ide o neplatný právny úkon podľa § 39 Obč. zákonníka, keďže svojím obsahom odporuje zákonu,
obchádza ho a prieči sa dobrým mravom.

5. Aplikoval ustanovenia   § 39, § 52, ods. 1,2, § 53a OZ.

6.    O trovách konania rozhodol s poukazom na ustanovenie  § 255 ods. 1 s použitím §262, ods. 1,
2 CSP a úspešným žalovaným  a intervenientovi priznal právo na náhradu trov konania proti žalobcovi
v rozsahu 100%.

Obsah odvolania

7.  Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca.  Navrhol, aby
odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobe vyhovie v plnom rozsahu, resp. ho zrušil a
vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Ďalej v odvolaní uviedol, že na základe uzavretej
zmluvy o úvere vznikol medzi postupcom, ako bankou, a žalovanými, ako jej klientmi, obchodnoprávny
záväzkový vzťah, ktorého obsahom bol záväzok postupcu na požiadanie žalovaných poskytnúť v
ich prospech dohodnutú sumu peňažných prostriedkov a záväzok žalovaných poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. Vrátenie týchto peňažných - prostriedkov s úrokmi si postupca a
žalovaní dojednali v pravidelných mesačných splátkach. Žalobca považuje za nesporné, že peňažný
záväzok (dlh) žalovaných vznikol už splnením záväzku postupcu, t. j. peňažný záväzok žalovaných
vznikol už poskytnutím dohodnutej sumy peňažných prostriedkov v prospech žalovaných. Dohoda
zmluvných strán o vrátení poskytnutých peňažných prostriedkov s úrokmi v pravidelných mesačných
splátkach nemá žiadny vplyv na výšku alebo existenciu záväzku dlžníka, týka sa výlučne spôsobu
zaplatenia jeho záväzku a závisí výlučne od vôle veriteľa. Pohľadávka zodpovedajúca peňažnému
záväzku (dlhu) zo zmluvy o úvere podľa názoru žalobcu predstavuje zostatok dlhu žalovaných, ktorý
vznikol poskytnutím peňažných prostriedkov v prospech žalovaných, t. j. takúto pohľadávku tvoria
nielen nezaplatené a splatné splátky úveru, ale aj nezaplatené a doposiaľ nesplatné splátky úveru. V
nadväznosti na uvedené žalobca zastáva názor, že vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru postupcom
nie je podmienkou pre platné postúpenie pohľadávky. Ani zo samotného znenia ust. § 92 ods. 8 ZoB
nevyplýva, že predmetom postúpenia môže byť iba pohľadávka alebo jej časť, ktorá je už splatná.
Žalobca sa ďalej nestotožňuje s právnym názorom okresného súdu, v zmysle ktorého žalobca po
postúpení pohľadávky nebol oprávnený vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru. Zmluvné strany si v zmluve
o splátkovom úvere dojednali plnenie v splátkach s presným stanovením termínov splatnosti jednotlivých
splátok. Žalovaní sa dostali do omeškania, uvedené termíny neplnili a postupcovi (resp. po postúpení
pohľadávky žalobcovi) tým vzniklo, práve pristúpiť k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti. Postupca toto
právo nevyužil a k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti pristúpil až žalobca podaním zo dňa 16.10.2012
označeným ako „Výzva k úhrade a oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru\" (mimoriadna
splatnosť úveru bola vyhlásená ku dňu 04.11.2012 v súlade s ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka). V
súvislosti s nedostatkom aktívnej legitimácie v konaní žalobca v prvom rade poukazuje na skutočnosť, že
v konaní predložil relevantné oznámenia postupcu žalovaným o postúpení pohľadávky, spolu s podacími
hárkami, preukazujúcimi odoslanie týchto písomností žalovaným, ktoré bez ďalšieho zakladajú aktívnu
legitimáciu postupníka (žalobcu) na vymáhanie postúpenej pohľadávky a okresný súd má povinnosť
z týchto oznámení vychádzať bez toho, aby ako prejudiciálnu otázku skúmal existenciu a platnosť
zmluvy o postúpení. Dlžník (v súdenom prípade žalovaní) sa v takom prípade nemôže úspešne dovolať
neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky, ani jej prípadne neexistencie. Žalobca sa nestotožňuje s
rozhodnutím o trovách konania. Ust. § 255 ods. 1 CSP jednoznačne vymedzuje, že súd prizná nárok
na náhradu trov konania podľa pomeru úspechu vo veci len stranám sporu. Združenie je podľa názoru
žalobcu v zmysle ust. § 95 ods. 1 CSP osobitným subjektom (nie stranou sporu). Na základe uvedeného
žalobca nesúhlasí s priznaním nároku na náhradu trov konania združeniu.



8. Intervenient na strane žalovaných navrhol rozsudok súdu potvrdiť ako vecne správny.

Hodnotenie odvolacieho súdu

9.  Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona
č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“) v zmysle zásad uvedených v § 470 ods.
1 a 2 CSP, vzhľadom na včas podané odvolanie preskúmal napadnutý rozsudok v jeho napadnutých
častiach, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. §  379 a nasl. CSP, bez
nariadenia pojednávania (§ 385 CSP a contrario) tým, že miesto a čas vyhlásenia rozhodnutia oznámil
na úradnej tabuli súdu Krajského súdu v Prešove a na jeho webovej stránke najmenej 5 dní vopred a
dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

9.  Súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností prijal
správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych
zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdom
prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje a vo vzťahu k odvolacím námietkam uvádza (§ 387,
ods. 2 CSP).

10.  Z obsahu spisu vyplýva, že H. so sídlom X., XXX XX Y., IČO: XX XXX XXX  uzatvorila so žalovanými
dňa 29.4.2005 Zmluvu o splátkovom úvere, premetom ktorej bol úver vo výške 4.979 Eur. Listom zo
dňa 16.10.2012 bolo žalovaným zaslané Oznámenie o postúpení pohľadávky a to medzi H. H.. a
spoločnosťou EOS KSI Slovensko, s.r.o., kedy bola dňa 27.9.2012 uzatvorená Zmluva o postúpení
pohľadávok č. XXXX/XXXX/ W..

11.  V súvislosti s odvolacou námietkou ohľadom postúpenia úveru z banky na nebankový subjekt
a výkladom ustanovenia § 92, ods. 8 Zákona o bankách odvolací súd poznamenáva, že spôsobilým
predmetom postúpenia v zmysle citovaného zákonného ustanovenia môže byť iba pohľadávka alebo
jej časť, ktoré sú už (1) splatnými (dospelé splátky), a to za predpokladu predchádzajúcej (2) písomnej
výzvy po tom, čo bol klient banky nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní. Uvedené
predpoklady sú zákonným predpokladom pre platné postúpenie pohľadávky banky. Musia byť splnené
v čase postúpenia pohľadávky.

12.  Odvolací súd poukazuje na závery zasadnutia občianskoprávneho kolégia Krajského súdu v
Prešove konaného dňa 21.03.2017, v zmysle ktorých: „Ustanovením § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001
Z. z. o bankách (ďalej aj ,,ZoB“) sa sledovalo sprísnenie postúpenia cesie bankovej pohľadávky zo
sféry kontrolovanej centrálnou bankou a umožniť dlžníkovi, ktorý poruší zmluvné podmienky, aby
v primeranom čase vykonal nápravu a zotrval vo vzťahu s bankou, s ktorou dojednal finančnú
službu (,,Toto právo banka nemá, ak klient uhradil omeškaný peňažný záväzok ešte pred postúpením
pohľadávky...“). Zákonné podmienky akými sú napr. postúpenie iba splatnej pohľadávky, písomná výzva,
90 dňová lehota, možnosť postúpiť bankovú pohľadávku iba na vybrané subjekty nepodporuje záveru,
že by hlavným cieľom sprísnenia cesie bankovej pohľadávky bola ochrana bankového tajomstva.
Zákonom č. 299/2016 Z. z. s účinnosťou od 1. januára 2017 zákonodarca pristúpil k ďalšiemu sprísneniu
postúpenia bankovej pohľadávky v spotrebiteľských veciach, a to k zúženiu okruhu subjektov, na ktoré
je možné postúpiť bankovú pohľadávku (napr. splatenie vkladu do základného imania u postupníka
najmenej 500.000 eur, vylúčenie obchodníkov s oprávnením poskytovať spotrebiteľské úvery do 10.000
eur a pod.) a ii. Striktné podmienky postúpenia pohľadávky vo svojom súhrne opodstatňujú záver
o zákaze postúpenia bankovej pohľadávky so súčasným stanovením výnimiek z tohto zákazu a
nepodporujú záver o možnosti odklonu od pravidla cesie bankovej pohľadávky v neprospech spotrebiteľa
(viď. tiež odkaz 72c v § 89 ods.1 ZoB). Nedodržaním zákonných podmienok postúpenia bankovej
pohľadávky v spotrebiteľských veciach sa takéto postúpenie dostáva do rozporu s dikciou zákona s
priamym dopadom na platnosť právneho úkonu. Prezumpcia znalosti predpisov zverejnených v zbierke
zákonov pritom vylučujú dobromyseľnosť postupníka.“

13.  Ministerstvo financií SR vo svojom písomnom stanovisku z 21.03.2017 uvádza, že pre platné
postúpenie pohľadávky banky musia byť splnené kumulatívne všetky podmienky upravené v § 92, ods.
8 Zákona o bankách, t.j. pohľadávka môže byť postúpená, ak je splatná, a to až po predchádzajúcej
písomnej výzve a omeškanie klienta so splnením postupovanej pohľadávky je nepretržite dlhšie ako 90
kalendárnych dní. Osobitná regulácia pravidiel pre postúpenie bankovej pohľadávky oproti všeobecnej



úprave bola uzákonená z dôvodu, aby sa umožnilo bankám ako krajné opatrenie proti chronickým
neplatičom dlhov použiť inštitút postúpenia svojej pohľadávky zodpovedajúcej nesplácanému dlhu, a to
aj osobe, ktorá nie je bankou. Systém ochrany spotrebiteľov. vrátene ochrany finančných spotrebiteľov
pred porušovaním spotrebiteľských práv bol a je v celej EÚ- ES založený smernicou 93/13/EHS z
05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, resp. aj smernicou 2011/83/EÚ z
25.10.2011 o právach spotrebiteľov. Systém ochrany spotrebiteľov pred Porušovaním spotrebiteľských
práv, ktorý bol založený smernicou 93/13/EHS vychádza z myšlienky, že spotrebitelia sa nachádzajú
v nerovnom (znevýhodnenom) postavení voči predávajúcim, dodávateľom či poskytovateľom služieb
(vrátane finančných služieb a produktov aj v oblasti úverov), a to z hľadiska vyjednávacej sily a tiež
úrovne informovanosti. Pritom toto nerovné postavenie pobáda a vedie spotrebiteľa (vrátane finančného
spotrebiteľa) tomu, že spotrebiteľ pristúpiť zmluvným podmienkam vopred pripraveným a vyhotoveným
predávajúcim, dodávateľom či poskytovateľom služieb (vrátane finančných služieb a produktov aj v
oblasti úverov) bez toho, aby spotrebiteľ mohol reálne ovplyvniť obsah týchto podmienok a tieto
praktiky. Vzhľadom na túto situáciu znevýhodneného postavenia spotrebiteľov článok 6 ods. 1 smernice
93/13/ EHS stanovuje, že neprijateľné či nekalé podmienky a praktiky predávajúceho, dodávateľa či
poskytovateľa služieb nie sú pre spotrebiteľa záväzné. Toto pravidlo je potrebné uplatniť aj na eventuálne
zmluvné ustanovenia, vrátane obchodných podmienok, ktoré na koncipovali bankové subjekty a ktoré
by bankovým subjektom (ako veriteľom) umožňovali, aby ich pohľadávky, ktoré majú voči bankovým
klientom (dlžníkom), postupovali na iné subjekty (postupníkov) v rozpore so zákonnými pravidlami
podľa ustanovenia § 92 ods. 8 Zákona o bankách. Celkovo sa javí plne relevantné, aby postúpenie
bankovej pohľadávky, ktoré je v rozpore so zákonnými pravidlami podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách,
bolo posudzované ako právny úkon odporujúci zákonu a tým aj neplatný právny úkon v zmysle § 39
Občianskeho zákonníka.

14.  Záväzkový vzťah, ktorý je predmetom tohto konania, vznikol z bankového úveru, regulovaného
špeciálnou právnou úpravou zákonom o bankách. Banka je štátom autorizovaná inštitúcia, ktorej činnosť
v zmysle § 2 ods. 3 Zákona o bankách podlieha bankovému povoleniu na činnosť bánk, zároveň podlieha
dohľadu Národnej banky Slovenska. Bez bankového povolenia nemôže nikto vykonávať bankovú
činnosť. Žalobca v konaní nepreukázal, aby disponoval takýmto povolením, na základe ktorého by mohol
vykonávať správu nezosplatnených úverov poskytovaním fyzickým osobám bankami, teda bankovou
činnosťou. V uvedenom kontexte je potrebné vyhodnotiť aj Zmluvu o postúpení pohľadávky vyplývajúcej
z bankovej činnosti právneho predchodcu žalobcu ako neplatnú pre rozpor so zákonom. Z tohto dôvodu
je nedôvodná aj odvolacia námietka žalobcu, že samotné oznámenie postupcu žalovanej o postúpení
pohľadávky bez ďalšieho zakladá aktívnu legitimáciu žalobcu.

15. Žalobca v konaní nepreukázal, že jeho právny predchodca písomne vyzval žalovaných na plnenie
dlžných splátok. Žalobca v konaní nepreukázal, že právny predchodca vyhlásil mimoriadnu splatnosť
úveru, ani že žalovaným doručil výzvy a tým splnil zákonné podmienky pre vyhlásenie mimoriadnej
splatnosti. Správny je preto záver súdu, že postúpenie zmluvy bankou na žalobcu nespĺňa náležitosti
podľa § 92, ods.8 Zákona o bankách.  „Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne
postavenie, z ktorého vyplýva subjektu - navrhovateľovi ním uplatňované právo (nárok), respektíve mu
vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať. Preskúmavanie vecnej legitimácie,
či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane navrhovateľa), alebo pasívnej (existencia tvrdenej
povinnosti na strane odporcu) je imanentnou súčasťou súdneho konania.“ (porov. rozsudok Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky z 29.6. 2010, sp. zn. 2Cdo 205/2009).

16.  Odvolací súd nenašiel dôvody pre odklon od doterajších rozhodnutí odvolacích súdov (porovnaj
rozsudok KS v Bratislave, sp. zn. 6Co 58/2016, rozsudok KS v Prešove sp. zn. 4 Co 145/2014, 19
Co177/2014, 12Co157/2015). 15. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový
stav veci, správne vyhodnotil jednotlivé dôkazy, ako aj správne právne vec posúdil. Z týchto dôvodov
odvolací súd potvrdzuje ako vecne správny (§ 387 C.s.p.).

17. Vo vzťahu k namietanému priznaniu práva na náhradu trov konania Združeniu - Pomoc a ochrana
spotrebiteľa „POS“, odvolací súd uvádza:

18.  Podľa čl. 2 ods. 1 a 4 Základných princípov C.s.p. ochrana ohrozených alebo porušených práv a
právom chránených záujmov musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty.
Právna istota je stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s



ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít; ak takej ustálenej rozhodovacej praxe niet,
aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo.

19.  Podľa § 255 ods. 1, 2 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo
veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne
vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

20.  Podľa § 470 ods. 2 C.s.p., právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

21.  Aktuálna úprava v Civilnom sporovom poriadku inštitút vedľajšieho účastníka nepozná, avšak
Združenie - Pomoc a ochrana spotrebiteľa ,,POS“ vstúpilo do konania ako vedľajší účastník v čase, keď
mu to právna úprava umožňovala (21.8.2014). Združenie teda účinne vstúpilo do konania, oprávnene sa
konania zúčastnilo a účelne vynaložilo trovy (vo svojich vyjadreniach namietalo okrem iného nedostatok
aktívnej legitimácie žalobcu, s čim sa súd v rozsudku stotožnil a z uvedeného dôvodu žalobu zamietol),
na ktorých náhradu mu vznikol nárok, čo súd prvej inštancie správne zdôraznil v preskúmavanom
rozhodnutí.

22.  Odvolací súd poukazuje na závery Najvyššieho súdu SR vyslovené v rozhodnutí sp. zn. 6 Cdo
181/2015, s ktorými sa plne stotožňuje: „na procesných právach a povinnostiach subjektu vystupujúceho
v konaní (spore) ako vedľajší účastník nič nezmenila zmena právnej úpravy spočívajúca v zrušení
Občianskeho súdneho poriadku a v nadobudnutí účinnosti Civilného sporového poriadku od 1. júla
2016. Aj oznámenie určitého subjektu, že vstupuje do konania ako vedľajší účastník na žalujúcej alebo
žalovanej strane, je totiž procesným úkonom, ktorého účinky - vznik vedľajšieho účastníctva - zostávajú
v zmysle § 470 ods. 2 veta prvá C. s. p. zachované. Iný výklad, podľa ktorého vedľajšie účastníctvo
takéhoto subjektu účinnosťou C. s. p. bez ďalšieho zaniklo, by odporoval ústavným zásadám ochrany
nadobudnutých práv a ochrany legitímneho očakávania, vyplývajúcim z princípu právnej istoty ako
jedného zo základných princípov právneho štátu. Okrem toho by takýmto výkladom nebol rešpektovaný
ústavný princíp rovnosti, pretože trvanie nadobudnutého statusu vedľajšieho účastníka by nebolo závislé
na naplnení jeho zmyslu (ktorým je dosiahnutie víťazstva v spore tej strany, na strane ktorej vedľajší
účastník vystupuje, a ktorý trvá až do právoplatného rozhodnutia vo veci), ale na náhodilosti, t. j. na tom,
či konanie bolo k 1. júlu 2016 právoplatne skončené alebo neskončené“.

23.  Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 387 C.s.p. ods. 1
rozsudok vo výroku II. a III. ako vecne správny potvrdil.

24.   O trovách odvolacieho konania rozhodol v súlade s ustanovením § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s
ustanovením § 255 ods. 1 C.s.p. tak, že v odvolacom konaní úspešným žalovaným a intervenientovi na
strane žalovaných priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % voči žalobcovi,
pričom o výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

25.  Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).



V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "7C/319/2014", "guid": "5c1a70ae-82e0-4df0-a0bb-81f5195cb2db:2be1b5cf-7c07-4161-9aaa-52d763ec340c", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "e0b9b312-c9fb-43ee-bd7d-1b35bd46caf5:badc2f24-f628-48ca-b086-6b6cdd546b7d", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2018:8714208537.2", "spisova_znacka": "24Co/66/2018", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 24Co/66/2018 z 15. 10. 2018", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2018-10-15", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2018:8714208537.2"}, {"guid": "dc6a15ae-6c29-4a41-9662-1fcdef6c519a:eaa493c5-c75d-4ca8-8e6c-3bf06ba0d0ba", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2016:8114204518.1", "spisova_znacka": "12Co/157/2015", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 12Co/157/2015 z 31. 5. 2016", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2016-05-31", "citacie_n": 28, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2016:8114204518.1"}, {"guid": "58e5abdb-50f5-4429-83c6-91b7f0acedca:67b28591-231b-478f-a11c-ebd495d6c069", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2015:8413211494.1", "spisova_znacka": "19Co/177/2014", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 19Co/177/2014 z 23. 2. 2015", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2015-02-23", "citacie_n": 113, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2015:8413211494.1"}], "citovane_v": []}