{"guid": "1d2191ee-e594-497b-a37a-2200cd97e7be:ab27f7d5-b144-4e11-a3de-9fd06c2b3a95", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2018:8714211700.3", "spisova_znacka": "23CoP/22/2017", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 23CoP/22/2017 z 27. 2. 2018", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Prešov z 27. februára 2018, sp. zn. 23CoP/22/2017, ECLI:SK:KSPO:2018:8714211700.3", "identifikacne_cislo": "8714211700", "sud": {"guid": "sud_155", "nazov": "Krajský súd Prešov", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-presov"}, "sudca": "JUDr. Katarína Pramuková", "sudca_id": 86, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-katarina-pramukova-86", "datum_vydania": "2018-02-27", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdené"], "oblast": ["Rodinné právo"], "podoblast": ["Vyživovacie povinnosti"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/161", "nazov": "CMP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/161", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/161-2015"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/ab27f7d5-b144-4e11-a3de-9fd06c2b3a95", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2018:8714211700.3", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSPO:2018:8714211700.3", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSPO:2018:8714211700.3/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 23CoP/22/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8714211700
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Miloš Kolek
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8714211700.3

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Miloša Koleka a členov senátu JUDr.
Mariany Muránskej a JUDr. Daniely Babinovej v právnej veci navrhovateľa: A. G. P., bytom J. - Y., X.
XXXX/XX, štátne občianstvo R. republika, práv. zast. JUDr. Borisom Bednárom, advokátom so sídlom
Poprad, Štefánikova 873/9, proti odporkyni: F. P., bytom J. - Y., X. XXXX/XX, štátne občianstvo R.
republika, zastúpená spln. zástupkyňou A.. A. P., bytom J., X. XXXX/XX, o úpravu výživného pre plnoleté
dieťa s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Poprad č.k. 12C/244/2014-230 zo dňa
22.06.2017 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok vo výroku o zamietnutí návrhu na zníženie výživného v prevyšujúcej časti a vo
výroku o zamietnutí návrhu na nepriznanie výživného odporkyni od 17.10.2014 ako aj vo výroku o trovách
konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zmenil rozsudok Okresného súdu Poprad 11C/213/2008
zo dňa 17.03.2009 tak, že výživné na odporkyňu počnúc  od 17.10.2014 znížil zo sumy 150 eur na
sumu 110 eur mesačne. V prevyšujúcej časti návrh na zníženie výživného zamietol, návrh navrhovateľa
na nepriznanie výživného odporkyni od 17.10.2014 zamietol, náhradu trov konania účastníkom
nepriznal. Rozsudok odôvodnil tým, že návrh navrhovateľa na zníženie výživného je čiastočne dôvodný.
Navrhovateľ sa domáhal zmeny súdneho rozhodnutia o výživnom spočívajúcom v znížení zo sumy
150 eur mesačne na sumu 40 eur mesačne. Pri poslednej úprave výživného na odporkyňu, ktoré bolo
stanovené na sumu 150 eur mesačne, príjem matky presahoval 15.000 Sk, príjem otca 450.000 Sk
ročne (1.244 eur mesačne). Odporkyňa bola študentkou strednej školy a bývala v spoločnej domácnosti
s matkou. Obaja rodičia mali vyživovaciu povinnosť k trom deťom. Od poslednej úpravy výživného v
roku 2011 odporkyňa začala študovať na vysokej škole v zahraničí. Náklady na jej výživu vzrástli a
predstavujú minimálne 350 eur mesačne. Navrhovateľ v rokoch 2014 a 2015 nedeklaroval žiaden príjem.
Príjem otca v roku 2016 za časť roka predstavuje cca 359 eur mesačne. Príjem matky sa zvýšil zo
sumy 15.000 Sk na sumu cca 730 eur mesačne. Oproti poslednej úprave výživného došlo k zmene
pomerov na strane oprávneného aj oboch rodičov. U navrhovateľa sa zvýšil počet osôb, voči ktorým
má vyživovaciu povinnosť, o dve osoby. Mimo vyživovacej povinnosti na odporkyňu, jej súrodencov H.
a E., na ktorých mu bolo stanovené súdom výživné vo výške 100 a 80 eur mesačne, navrhovateľovi
pribudla vyživovacia povinnosť u maloletého H. P. nar. XX.XX.XXXX a Y. P. nar. XX.XX.XXXX z
druhého manželstva. U týchto maloletých výživné nebolo upravené súdnym rozhodnutím. Vychádzajúc
zo všetkých okolností prípadu súd prvej inštancie skonštatoval, že navrhovateľ vzhľadom k svojmu
veku, dosiahnutému vysokoškolskému vzdelaniu II. stupňa, doterajšej skúsenosti získanej v podnikaní
zameranom na inžiniersku činnosť, maloobchod a veľkoobchod, stavebnú činnosť, má možnosti a
schopnosti zabezpečiť si stály zdroj príjmov na svoje živobytie a rovnako zabezpečiť primeranú výživu
všetkých svojich detí. Vychádzajúc zo všeobecne známych informácií o stave ekonomiky za roky



2014 až 2017 toto obdobie je obdobím hospodárskeho rastu. Navrhovateľ bez závažných dôvodov
od roku 2011 rezignoval na pracovné aktivity zamerané na dosiahnutie príjmu, a tým materiálneho
zabezpečenia detí a rodiny. Navrhovateľ predložil lekársku správu o svojom onemocnení zo dňa
30.08.2015 (seknutie v krížoch) s tým, že pri vyšetrení mu boli zistené prasknuté dve platničky a stavec,
čo sa lieči medikamentózne. Tento zdravotný stav mu podľa vlastného vyjadrenia bráni iba pri výkone
manuálnych prác spojených s fyzickou záťažou. Nie je teda možné uzavrieť, aby vzhľadom na svoj
zdravotný stav bol vyradený z pracovného uplatnenia. Navrhovateľ mimo hospodárskej recesie bližšie
nezdôvodnil svoju deaktiváciu získavať príjem. Vychádzajúc z oficiálnych štatistických ukazovateľov pri
jeho praxi a vzdelaní mohol dosahovať príjem v rokoch 2014 až 2017 v sume od 900 eur do 1.400
eur mesačne. To, že navrhovateľ mohol podnikať, preukazuje aj obnovenie jeho podnikateľskej činnosti
na základe živnostenského oprávnenia v roku 2016. Rovnako priestor na podnikanie má navrhovateľ v
spoločnosti založenej jeho manželkou, ktorej predmet činnosti je podobný pôvodnej spoločnosti, ktorej
bol spoločníkom aj konateľom. Poukázal na to, že okresný súd v konaní 15P/282/2014 rozsudkom z
15.05.2015 znížil výživné zo strany otca u maloletého H. na sumu 100 eur mesačne a u maloletého E. na
sumu 80 eur mesačne. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že výška výživného v sume 110 eur mesačne
v porovnaní so súdom stanovenou vyživovacou povinnosťou na mladších súrodencov, sa javí ako
primeranou. V prevyšujúcej časti návrh na zníženie výživného súd návrh zamietol ako nedôvodný. Ďalej
súd prvej inštancie zamietol návrh na nepriznanie výživného odporkyni z dôvodu porušovania dobrých
mravov. Uviedol, že súlad právneho úkonu s dobrými mravmi treba posudzovať vždy komplexne, so
zreteľom na konkrétnu situáciu na oboch stranách sporu s prihliadnutím na všetky rozhodujúce okolnosti.
Rámec zásad rodinnoprávnych vzťahov rodičov a detí definuje § 43 ods. 2 Zákona o rodine, teda
podmienky vzájomnej pomoci členov žijúcich v spoločnej domácnosti. Účastníci nežijú v spoločnej
domácnosti, navrhovateľ nie je odkázaný na pomoc odporkyne a táto ako študentka je bez príjmov.
Navrhovateľ si dlhodobo neplní zákonnú vyživovaciu povinnosť k deťom z prvého manželstva a tieto sú
odkázané iba na výživné zo strany matky a prípadne náhradné výživné. Odporkyňa nebola postihnutá v
priestupkovom konaní za skutok, ktorý by súvisel s porušovaním základných zásad slušného správania
voči navrhovateľovi. Rovnako za obdobný skutok nebola trestne stíhaná. Za danej situácie rezervovaný
postoj odporkyne k navrhovateľovi, ako svojmu rodičovi, od doby kedy opustil spoločnú domácnosť a
založil si novú rodinu, nie je takej intenzity a rozsahu, že by ho bolo možné charakterizovať ako konanie v
rozpore s dobrými mravmi, zbavujúce dieťa nároku na výživné od navrhovateľa. Výrok o trovách konania
odôvodnil tým, že žiaden z účastníkov si trovy konania neuplatnil.

2. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie navrhovateľ. Uviedol, že fakticky
bol v rokoch 2014 až 2016 nezamestnaný, nepoberal žiadny príspevok od štátu a nebol zaradený
medzi uchádzačov o zamestnanie z dôvodu, že je spoločníkom obchodnej spoločnosti, ktorá už roky
nevyvíja a nevykazuje žiadnu činnosť a navrhovateľovi z jej činnosti neplynú žiadne príjmy. Navrhovateľ
si aktívne hľadal zamestnanie, čo v konaní preukázal písomnými dôkazmi ako žiadosťami o prácu, tak i
zamietavými odpoveďami na tieto žiadosti. Možnosti a schopnosti otca sú v súčasnej dobe obmedzené
a nepostačujú na to, aby v súdom určenom rozsahu platil výživné na plnoletú dcéru. Navrhovateľ
má ďalšie štyri vyživovacie povinnosti, súdom stanovená výška výživného ukracuje zo životnej úrovne
ostatné deti navrhovateľa, čo je diskriminačné a právne neprípustné. Na H. a E. P. bolo navrhovateľovi
vymerané výživné spolu 200 eur. Súd sa pri rozhodovaní nezaoberal otázkou, či navrhovateľ bol schopný
zamestnať sa v odbore stavebníctva na pozícii stavbyvedúci, keďže vôbec nezisťoval či sú alebo boli
v posudzovanom čase takéto pozície k dispozícii. Navrhovateľ preukázal, že objektívne nebol schopný
sa zamestnať v odbore stavebníctvo, pretože nikde neboli takéto pozície na trhu práce z hľadiska
bydliska voľné. Preto stanovenie výživného vo výroku rozhodnutia na 110 eur nemá zákonný podklad v
dokazovaní a v realite slovenského trhu práce. Súd nesprávne dospel ku skutočnosti, že navrhovateľ sa
mohol v posudzovanom čase zamestnať na pozícii stavbyvedúci a nereálne posúdil skutočné schopnosti
na strane otca. Súd nesprávne posúdil návrh na nepriznanie výživného z dôvodu porušenia dobrých
mravov. Odporkyňa v konaní priznala, že sa s otcom dlhé roky nestretáva, že s ním netelefonuje, že
mu neblahoželá k sviatkom, a to z dôvodu rozvodu otca s jej matkou. Týmto prístupom dcéra jasne
preukazuje, že je jej otec ľahostajný a chce po ňom len peniaze. Dôvod ani spôsob rozvodu rodičov nie
je právnym ani skutkovým dôvodom na ľahostajné a odmietavé správanie dcéry k jednému z rodičov.
Vo vzťahu rodič - dieťa má svoje povinnosti tak rodič, ako aj dieťa. Základným predpokladom na
platenie výživného k plnoletému dieťaťu je, že toto dieťa akceptuje zákonné práva rodičov voči dieťaťu.
Odporkyňa zjavne a bezdôvodne nerešpektovala práva otca, a preto porušila mieru správania, pre ktorú
by jej výživné mohlo byť ešte priznané, a opakovane porušuje dobré mravy stanovené zákonom o
rodine na priznanie výživného. Správanie odporkyne je postačujúce na konštatovanie, že odporkyňa



svojvoľne a bezdôvodne zasiahla do práv otca, ak chcela od neho poberať výživné, ale nechcela sa
s ním stretávať ani iným spôsobom stýkať. Vyváženosť práv a povinností musí byť zachovaná, ak
chce súd dospieť k spravodlivým a zákonným rozhodnutiam. Napadnutý rozsudok tieto kritériá nespĺňa.
Súd takisto mal zobrať do úvahy náklady nevyhnutné potrebné pre konkrétne plnoleté dieťa a nie
nadštandardné náklady, ktoré dcéra vyžaduje. Potrebnú kvalifikáciu nie je potrebné získať na univerzite
vo Y. rovnocenné vzdelanie sa dá získať i na slovenských školách pri oveľa nižších nákladoch. Preto
veľkú časť nákladov považuje za nadštandardnú v konaní o výživné a aj za neodôvodnenú. Takisto súd
musí vziať do úvahy príjmy na strane plnoletého dieťaťa, ktoré určite takéto príjmy má, keď dokáže
vyštudovať na zahraničnej univerzite i bez reálneho prispenia otca, resp. s príspevkom cca 40 eur
mesačne, ktoré výživné otec dieťaťu v rámci svojich reálnych možností skutočne poskytuje. Navrhol,
aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a výživné nepriznal z dôvodu opakovaného porušovania
dobrých mravov, resp., aby znížil výživné na sumu 40 eur mesačne.

3. Odporkyňa k odvolaniu uviedla, že v roku 2016 navrhovateľ obnovil a prevádzkoval svoju živnosť,
zákazky mal v zahraničí po celej U.. Názov a zameranie stavebnej firmy súčasnej manželky navrhovateľa
je veľmi podobné bývalej firme navrhovateľa. Názov oboch firiem je natoľko podobný, že pri hovorom
slove nie je možné rozlíšiť, o ktorú z menovaných firiem sa jedná. Obe firmy majú takmer identický
predmet činnosti. Len ťažko sa dá uveriť, že navrhovateľ nemá akúkoľvek zásluhu na vzniku a chode
tejto firmy, ktorá ako uvádza patrí výlučne jeho manželke a on tam iba občas vypomáha, naviac
bez akejkoľvek finančnej odmeny. Spoločnosť navrhovateľa vykázala v roku 2008 výnosy 1.839 309
eur, v roku 2009 3.085 375 eur. Okresný súd Poprad mal záujem o doloženie daňového priznania
firmy manželky navrhovateľa a firma požiadala o odklad daňového priznania. Je zavádzajúce tvrdenie
navrhovateľa, že má ďalšie štyri vyživovacie povinnosti, nakoľko vyživovaciu povinnosť voči dvom
bratom navrhovateľky nikdy neplnil, resp. od roku 2011 neplnil, takže takéto výdavky nemal. Pokiaľ
navrhovateľ nemal možnosť zamestnať sa v rámci svojho odboru, mohol sa zamestnať v inom odbore.
Rovnako za zavádzajúce považuje tvrdenia, že porušuje vo vzťahu k navrhovateľovi dobré mravy. Fakt,
že sa s navrhovateľom nestretáva dlhé roky a že si s ním netelefonuje by mohla tretia osoba mylne
vnímať ako chladný vzťah k navrhovateľovi a porušovanie dobrých mravov. Tu je ale dôležité poznať
vývoj vzťahu medzi navrhovateľom a odporkyňou. Navrhovateľ sa odsťahoval zo spoločnej domácnosti
v roku 2006 a nasťahoval sa rovno do spoločnej domácnosti so ženou, ktorá je jeho aktuálna manželka.
V tom čase tieto udalosti samozrejme ako každý dospievajúci prežívala intenzívne. Navrhovateľ ale
nevyvíjal žiadnu snahu o udržiavanie kontaktu, pričom odporkyňa bola ochotná zmeniť svoj vzťah k
navrhovateľovi. Posledné roky komunikuje s navrhovateľom sporadicky, to však nevyplýva z rozvodu jej
rodičov, ale výlučne zo správania navrhovateľa od času, kedy sa odsťahoval zo spoločnej domácnosti
s jeho matkou. Navrhovateľ takisto píše, že mu neblahoželá k sviatkom, ale zabudol spomenúť, že ani
on jej medzi rokmi 2012 až 2014 nezablahoželal. Odmieta akékoľvek ľahostajné a odmietavé správanie
z jej strany. Ak by ju navrhovateľ kontaktoval so snahou stretnúť sa, porozprávať sa, neodmietla by
ho. Dôkazom je basketbal, na ktorý ju navrhovateľ pozval v roku 2014, a ona neodmietla. Pokiaľ ide
o vyjadrenie k výberu univerzity tak uvádza, že je absolventka nemeckého bilingválneho gymnázia,
zvažovala školy v O. republike, v L. a vo Y.. Po výbere univerzity vo Y. sa snažila znížiť náklady súvisiace
so školou na minimum. Celé jej štúdium je bezplatné, jej možnosť študovať, internát aj živobytie hradí
matka, s pomocou jej rodičov. Poukázala na to, že žiadne výživné ani príspevok zo strany navrhovateľa
nedostáva. Mama poberala na ňu náhradné výživné, ktoré dovŕšením 25 rokov prestala poberať.
Navrhla, aby odvolací súd rozsudok potvrdil ako vecne správny.

4. Odvolací súd preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a zistil, že
rozhodnutie súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správne. Súd prvej inštancie správne zistil skutkový
stav a správne vo veci rozhodol, odvolací súd sa s jeho rozhodnutím stotožňuje. Počas posledného
stanovenia výživného nepochybne nastala zmena pomerov aj na strane navrhovateľa, aj na strane
odporkyne tak, ako to popísal súd prvej inštancie. Správne súd prvej inštancie prihliadol na možnosti a
schopnosti, ktoré navrhovateľ nevyužíva. Je pravda, že R. republika v období od roku 2014 je v období
hospodárskeho rastu, nezamestnanosť sa výrazne znižuje. Možno súhlasiť s vyjadrením odporkyne,
že navrhovateľ nemohol obmedziť svoje pracovné uplatnenie len na stavebníctvo, ale mohol využiť
hociktorú z existujúcich pracovných ponúk. Aj odvolaciemu súdu je známe, že pracovné miesta na R.
sa obsadzujú pracovníkmi z cudzích krajín. Za takéhoto stavu možno za správny považovať záver súdu
prvej inštancie, že príjem navrhovateľa mohol dosiahnuť sumu 900 eur a z takéhoto príjmu možno určiť
výživné na navrhovateľku vo výške 110 eur mesačne. Navrhovateľ nijako netrpí tým, že odporkyňa



študuje v zahraničí - jemu určená  vyživovacia povinnosť by nebola dostatočná ani pre vysokoškolského
študenta študujúceho v SR.

5. Správne je aj rozhodnutie súdu o zamietnutí návrhu na nepriznanie výživného odporkyni. To, že vzťah
medzi účastníkmi konania je obojstranne vlažný, nedokazuje konanie odporkyne v rozpore s dobrými
mravmi. Na podobe tohto vzťahu sa rovnako podieľajú obaja účastníci, v konaní nebolo preukázané že
odporkyňa sa správa k navrhovateľovi v rozpore s dobrými mravmi. Za konanie v rozpore s dobrými
mravmi nie je možné považovať to, že odporkyňa uplatňuje svoj nárok na výživné voči navrhovateľovi,
ktorý má voči nej vyživovaciu povinnosť.  Preto odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny
potvrdil postupom podľa § 2 ods. 1 CMP a § 387 ods. 1 CSP.
6. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 420 CSP alebo 421
ods. 1 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.
1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť byť zastúpený advokátom neplatí za
podmienok ustanovených v § 429 ods. 2 CSP.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "12C/244/2014", "guid": "4b5bf512-36ae-462b-a3aa-63ace890efad:5382dc41-6124-4548-a7e3-eff69aa7546a", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}