Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 21CoPno/2/2018 z 26. 3. 2018 Citácia: uznesenie Krajského súdu Prešov z 26. marca 2018, sp. zn. 21CoPno/2/2018, ECLI:SK:KSPO:2018:8715205875.2 Krajský súd Prešov | 21CoPno/2/2018 | ECLI:SK:KSPO:2018:8715205875.2 | 2018-03-26 | Uznesenie Citované ustanovenia: CSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/55f1b36f-3cbd-4259-ab24-5c78dfb81c4d Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2018:8715205875.2 Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 21CoPno/2/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8715205875
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 03. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Antónia Kandravá
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8715205875.2

Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Antónie Kandravej a členov
senátu JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Martina Barana v právnej veci starostlivosti súdu o maloletého
B. Y., nar. X.X.XXXX, bytom u matky, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych
vecí a rodiny Kežmarok, dieťa rodičov: matky I.. J. F. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. pole XXX/X, B.,
zastúpenej JUDr. Gáborom Szárazom, advokátom so sídlom Garbiarska 20, Stará Ľubovňa a otca T. W.,
nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom L. P. XXXX/XX, U., zastúpeného JUDr. Tiborom Bašistom, advokátom so
sídlom Štefánikova 8, 058 01 Poprad, na návrh matky o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností
k maloletému dieťaťu, o nariadení neodkladného opatrenia takto jednohlasne

r o z h o d o l :

Nariaďuje neodkladné oparenie v tomto znení:

I. I. ní:odkladné oparenie v tomto ila totoým uznesením. ovanému revyšujúcej Otec j e o p r á v n e
n ý stretávať sa s mal. B. každú nedeľu v nepárnom kalendárnom týždni od 13,00 hod. do 16,00 hod.

II. Otec je povinnýOteOtec j e p o v i n n ý mal. prevziať od matky a odovzdať ho matke v mieste
jej bydliska. Matka j e p o v i n n á mal. na styk riadne pripraviť a odovzdať ho otcovi a prevziať ho
od otca v mieste jej bydliska.

III. Neodkladné opatrenie bude trvať do právoplatného skončenia konania vo veci vedenej na Okresnom
súde Kežmarok pod sp.zn. 6P/98/2015.

o d ô v o d n e n i e :

1. Na Krajskom súde v Prešove pod sp.zn. 21CoP/26/2017 prebieha odvolacie konanie vo veci odvolania
podaného otcom mal. B., ktorým súd rozhodol o úprave rodičovských práv a povinností rozsudkom
Okresného súdu Kežmarok č.k. 6P/98/2015-135.

2. Súd prvej inštancie rozsudkom rozhodol o výživnom a neupravil styk otca s maloletým synom.

3. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie otec, ktorý s napadnutým rozsudkom nesúhlasil vo vzťahu k
výživnému a styku.

4. Matka navrhla rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Kolízny opatrovník uviedol, že neupravenie
styku, resp. že styk je neobmedzený umožňuje budovať si vzťah syna s otcom ktorý je potrebné vytvoriť.

5. Odvolací súd uznesením zo dňa 27.03.2018 pristúpil k zrušeniu rozsudku Okresného súdu
6P/98/2015-135 vo výroku, ktorým súd prvej inštancie styk neupravil a k vráteniu veci v tomto rozsahu
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Vychádzajúc z obsahu vykonaných dôkazov,
správy kolízneho opatrovníka, správy psychologičky PhDR. F. F. považuje odvolací súd za dôvodné
nariadiť neodkladné opatrenie vo vzťahu k úprave styku otca s maloletým synom. K rodičovskej dohode



medzi účastníkmi doposiaľ nedošlo. V priebehu konania obaja prezentovali odlišné názory na vhodnú
formu stretávania sa. Matka má za to, že otec sa o maloletého nezaujíma, maloletý tak nemá k nemu
vytvorený potrebný vzťah, keďže sa nestretávajú. Rodičia spolu nekomunikujú, a pokiaľ súd prvej
inštancie styk otca so synom neupravil nie je možné považovať jeho rozhodnutie vzhľadom na
pomerne dlhú dobu počas ktorej nedošlo ani k dohode rodičov ani k rozhodnutiu súdu za vhodnú
formu úpravy styku bez pravidiel a za rozhodnutie v záujme dieťaťa. Zostala súdom nevyriešená otázka
vzájomnej nekomunikácie rodičov, keď otec tvrdí, že matka mu styk s neumožňuje, a on tvrdí, že nechce
stratiť vzťah so synom.

6. Odvolací súd mal za to, že nariadenie neodkladného opatrenia je toho času riešením najlepšie
zohľadňujúcim záujem mal. dieťaťa a to z nasledovných dôvodov:

7. Podľa čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri
akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami
sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.

Podľa čl. 5 ods. 2 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“), súd
postupuje z úradnej povinnosti na základe zákona na účely prejednania a rozhodnutia veci tak, aby
ochrana práv bola rýchla a účinná.

Podľa § 362 CMP, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý bol podaný v priebehu
odvolacieho konania, je príslušný rozhodnúť odvolací súd. Odvolací súd môže neodkladné opatrenie
nariadiť aj bez návrhu v konaniach, ktoré možno začať aj bez návrhu.

Podľa § 367 ods. 1 CMP, neodkladným opatrením môže súd nariadiť, aby ten, kto má maloletého
pri sebe, maloletého odovzdal do starostlivosti toho, koho označí súd, alebo do striedavej osobnej
starostlivosti.

8. Odvolací súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z názoru, že neodkladné opatrenie je možné aj
v prípadoch, týkajúcich sa starostlivosti o maloleté deti nariadiť za predpokladu, že pomery maloletého
je nevyhnutné upraviť bezodkladne; z tohto hľadiska je potrebné skúmať aj záujem maloletého na
nariadení navrhovaného neodkladného opatrenia, ktorý bude daný predovšetkým vtedy, ak tento záujem
maloletého bude narušený alebo ohrozený v prípade absencie bezodkladnej úpravy jeho pomerov; z
uvedeného vyplýva, že pre splnenie podmienok na nariadenie neodkladného opatrenia je nevyhnutné
osvedčenie vyššej miery intenzity narušenia záujmu maloletého na napĺňaní jeho všestranných potrieb
(čo vyplýva práve z predpokladu nevyhnutnosti bezodkladného zásahu, aby tento záujem maloletého
bol ochránený); z toho na druhej strane vyplýva, že pre splnenie podmienky nevyhnutnosti bezodkladnej
úpravy pomerov maloletého pôjde zrejme v praxi predovšetkým o skutočnosti, ktoré evidentne zasahujú
do konkrétneho záujmu maloletého na napĺňaní jeho všestranných potrieb.

9. Odvolací súd vychádzajúc zo zisteného , že úprava styku nie upravená doposiaľ rozhodnutím súdu
ani dohodou rodičov konštatuje, že nie je v tomto štádiu konania možné prijať záver, že neupravený
styk je dostatočným pre zabezpečenie možnosti stretávania sa syna s otcom. Je nutné poukázať na
dôležitú okolnosť, že rodičia nie sú schopní viesť aspoň základnú komunikáciu o potrebách spoločného
dieťaťa. Čas, ktorý uplynul od rozpadu rodiny, vytvorenie si iných vzťahov pokiaľ ide o rodičov by
mali znamenať, že rodičia dospejú k takej dohode, ktorá by poskytla dostatočný priestor k tomu, aby
rozsah styku otca bol v prvom rade výsledkom záujmu mal. a aby otec dostal dostatočný priestor
pre realizáciu svojich rodičovských práv rovnako tak ako matka. Doposiaľ však tomu tak nie je. Otec
práve formou upraveného styku prejaví svoj záujem o syna pokiaľ je skutočný a začne sa tak vytvárať
medzi nimi vzťah.

10. Je bez pochýb, je že rozhodnutím súdu o zverení dieťaťa len jednému z rodičov zostávajú zachované
všetky rodičovské práva a povinností aj tomu, komu dieťa nie je zverené do osobnej starostlivosti.
Nemôže byť takýto rodič vylúčený zo sústavného výchovného pôsobenia na dieťa, a preto jedným z
prostriedkov k zabezpečeniu aspoň čiastočnej spoluúčasti tohto rodiča na výchove maloletého dieťa je
osobný styk rodiča s maloletým dieťaťom a nevyhnutná je potreba, aby rodičovský vzťah bol udržiavaný,
citové puto udržiavané a upevňované. Otec poukazuje na existenciu citového vzťahu , na obavy z toho,
že sa nestretávaním vzťah stratí.



11. Zarážajúcim je absolútna neschopnosť rodičov spoločne komunikovať a nájsť vzájomne riešenie
vhodné pre maloleté dieťa. Rodičia musia spolu komunikovať o potrebách syna. Nie je možné
spochybňovať, že dohoda rodičov je najoptimálnejším riešením styku dieťaťa a rodiča, pretože relatívna
voľnosť pri formulovaní rozsahu stretávania sa rešpektuje individuálnosť rodičov dieťaťa, zákon vždy
preferuje dohodu. Rodičia predsa najlepšie poznajú svoje dieťa. V prípade ak sa rodičia nedohodnú o
tejto otázke musí rozhodnúť súd. Konanie o úpravu práv a povinnosti k maloletému , ktoré sa vedie
na súde prvej inštancie v dôsledku zrušenia rozsudku odvolacím súdom vo vzťahu k styku tak nie
právoplatne ukončené.

12. Ústavnoprávny základ ochrany rodiny a rodičovstva je obsiahnutý v čl. 32 Listiny základných práv a
slobôd, ktorý garantuje právo rodičov na starostlivosť o deti a ich výchovu a deťom zaisťuje rodičovskú
výchovu a starostlivosť. Systematické zaradenie tohto práva do kategórie práv hospodárskych a
sociálnych sa odráža v interpretácii tohto práva, a to nielen iba ako právo rodičov a dieťaťa, aby
štátna moc nezasahovala do rodičovskej starostlivosti, ale tiež i v tom smere, aby štátna pomoc
poskytovala tejto starostlivosti špecifickú ochranu. Starostlivosť o dieťa a jeho výchovu predpokladá
zaistenie materiálnych a nemateriálnych (citových, psychosociálných, kultúrnych atď.) podmienok tak,
aby dieťa mohlo v prirodzenom rodinnom prostredí rozvíjať všetky svoje osobné schopnosti a možnosti,
ktoré vo výsledku smerujú socializácii dieťaťa.

13. Ak medzi rodičom a maloletým dieťaťom vznikli rodinné zväzky, štát musí konať tak, aby sa mohli
tieto zväzky ďalej rozvíjať (porov. Rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva Keegan vs. Írsko č.
16969/90 zo dňa 26.05.2004, Kroon vs. Holandsko č. 18535/91 zo dňa 27.10.1994).

14. Byť spolu je pre rodiča a jeho dieťa základným prvkom rodinného života (porov. rozhodnutie
Európskeho súdu pre ľudské práva Bronda vs. Taliansko č. 22430/93 zo dňa 9.6.1998) vyplývajúceho
z čl. 8 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

15. Európsky súd pre ľudské práva ďalej pripomína, že miera uváženia súdu závisí od povahy sporu a na
význame ďalších dotknutých záujmoch, o ktoré ide. Uznal, že v niektorých prípadoch majú súdy široký
priestor pre voľnú úvahu (porov. rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva Görgülü vs. Nemecko
č. 74969/01 zo dňa 26.02.2004).

16. Rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy mal.
dieťaťa (§ 28 ods. 1, 2 ZoR). Z citovaného ustanovenia zákona vyplýva, že rodičia majú nielen právo,
ale aj povinnosť podieľať sa na výchove mal. dieťaťa. Otec považuje súčasný styk za nedostatočný
pre realizáciu svojho práva podieľať sa výchove syna . Jeho argumenty pre rozsiahlejšiu úpravu styku
považuje odvolací súd za pochopiteľné. Od rozpadu rodiny sa možnosti otca podieľať sa úplnej a
vyváženej výchove stali obmedzenými.

17. Vychádzajúcich z toho, že obaja rodičia majú rovnaké práva a povinnosti podieľať sa výchove
svojho dieťaťa, že dieťa má právo byť s obidvoma rodičmi a to v rovnakom pomere. Nie je správne a
prípustné vytvárať podmienky pre odcudzenie dieťaťa a rodiča, ktorému dieťa nie je zverené do osobnej
starostlivosti. Platí, že dieťa potrebuje oboch rodičov.

18. Podľa názoru odvolacieho súdu je daná potreba , aby boli neodkladne upravené pomery
účastníkov. Pri skúmaní tohto predpokladu je možné prijať záver, že bola preukázaná potreba dočasnej
ochrany práv maloletého dieťaťa a boli osvedčené skutočnosti, ktoré sú rozhodujúce pre jeho nariadenie
do takej miery, že ich odvolací súd považuje za dostatočné.

19. Odvolací súd poznamenáva, že význam rozhodovania vo veciach úpravy styku neodkladným
opatrením vychádza z postulátu, že „predbežné opatrenie upravujúce styk rodiča s deťmi musí byť
použité aj s ohľadom na charakter a význam ním chráneného záujmu, ktorým je umožniť rodičovi, ktorý s
dieťaťom trvale nežije pravidelný a čo najširší kontakt, pretože je to práve množstvo času, počas ktorého
je možné realizovať aj neverbálne výchovné pôsobenie rodiča, tzv. výchovu prítomnosti či príkladom,
ktorá je, ako je vo všeobecnosti známe, tou najúčinnejšou výchovnou metódou. Je nutné mať na zreteli,
že akákoľvek deformácia vzťahu rodič - dieťa je v dôsledku odcudzenia v neskoršej dobe iba ťažko
napraviteľná“ (porov. Nález Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. I. ÚS 618/05).



20. Odvolací súd zdôrazňuje, že najmä atribút provizórnosti pri neodkladnom opatrení je potrebné
mimoriadne vyzdvihnúť, lebo už zo samotného označenia „neodkladné opatrenie“ vyplýva, že nejde
o konečnú a definitívnu úpravu vzťahov medzi účastníkmi, a že nariadením neodkladného opatrenia
nezískava jeden z účastníkov silnejšie postavenie, nezískava práva, o ktorých sa má rozhodnúť až v
budúcnosti, ale sa ním len dočasne a hlavne predbežne upravuje určitý okruh vzťahov.

21. Odvolací súd v tomto smere apeluje na oboch rodičov, aby spolu za účelom dosiahnutia najlepšieho
záujmu pre mal. komunikovali. Schopnosť rodičov k vzájomnej kooperácii by mala vychádzať z ich
intelektuálnej a kultúrnej úrovne, aj keď ich vzťah v momente rozhodovania súdu, ako sa javí z obsahu
spisu, nie je dobrý. Záujmom dieťaťa je nepochybne, aby bolo v starostlivosti toho z rodičov, ktorý uznáva
rolu a dôležitosť druhého rodiča v živote dieťaťa a je presvedčený, že i ten druhý rodič je dobrým rodičom.
Dôležité je, aby rodičia pochopili, že aj keď už nie sú manželmi a nežijú spolu a netvoria pár, rodičmi
zostávajú. Dieťa potrebuje pre svoj život oboch rodičov. Obaja rodičia sú pre dieťa rovnako dôležití.
Podstatné pre dieťa je aby o žiadneho z rodičov neprišlo.

22. O trovách konania rozhodne súd prvej inštancie v rozhodnutí ktorým sa konanie končí. Na súde prvej
inštancie prebieha konanie o zmene rodičovských práv a povinnosti a tak bude neodkladné opatrenie
trvať až do jeho právoplatného ukončenia.

23. Rozhodnutie prijal senát pomerom hlasov 3 :0 (§ 3 ods. 9 zákona číslo 757/2004 Z.z. o súdoch a o
zmene a doplnení niektorých zákonov § 393 ods. 2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).