{"guid": "7f6d72a0-019a-407f-ba11-45a6c90852a2:c395ed70-4d71-43be-b100-819faf3c2a77", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2018:8717010316.2", "spisova_znacka": "8To/10/2018", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 8To/10/2018 z 16. 5. 2018", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Prešov z 16. mája 2018, sp. zn. 8To/10/2018, ECLI:SK:KSPO:2018:8717010316.2", "identifikacne_cislo": "8717010316", "sud": {"guid": "sud_155", "nazov": "Krajský súd Prešov", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-presov"}, "sudca": "JUDr. Marián Sninský", "sudca_id": 889, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-marian-sninsky-889", "datum_vydania": "2018-05-16", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zmenené"], "oblast": ["Trestné právo"], "podoblast": ["Život a zdravie"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-172.odsek-2.pismeno-a", "nazov": "§ 172 ods. 2 písm. a) TZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-172.odsek-2.pismeno-a", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/300-2005/paragraf-172"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-172.odsek-1.pismeno-d", "nazov": "§ 172 ods. 1 písm. d) TZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-172.odsek-1.pismeno-d", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/300-2005/paragraf-172"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/300", "nazov": "TZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/300-2005"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-172.odsek-1.pismeno-c", "nazov": "§ 172 ods. 1 písm. c) TZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-172.odsek-1.pismeno-c", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/300-2005/paragraf-172"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2005/300#paragraf-172"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/c395ed70-4d71-43be-b100-819faf3c2a77", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2018:8717010316.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSPO:2018:8717010316.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSPO:2018:8717010316.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 8To/10/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8717010316
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 05. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marián Sninský
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8717010316.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána Sninského a sudcov
JUDr. Martiny Zeleňakovej a JUDr. Moniky Halkociovej na verejnom zasadnutí konanom dňa 17.05.2018
v trestnej veci obžalovaného Y. O. pre obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných a
psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1
písm. c/, písm. d/, ods. 2 písm. a/ Tr. zákona formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zákona, o odvolaní
obžalovaného Y. O. proti rozsudku Okresného súdu Poprad sp. zn. 5T/32/2017 zo dňa 07.03.2018, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. d/, e/ Tr. poriadku   z r u š u j e   napadnutý rozsudok v celom rozsahu.
Na základe § 322 ods. 3 Tr. poriadku
Obžalovaného Y. O., nar. XX.XX.XXXX v Nových Zámkoch, trvale
bytom Y., ul. M. č. 1, bez prihlásenia Q. S., časť T. X. č. XX, t.č. vo väzbe v Ústave na výkon väzby a
Ústave na výkon trestu odňatia slobody Prešov

u z n á v a  v i n n ý m,  ž e

dňa 20.10.2016 dal už odsúdenému R.H.  sumu 20,- eur na nákup pervitínu pre svoju osobnú potrebu,
za ktoré následne už odsúdený R.H. kúpil od už odsúdeného T. J. na Štrbskom Plese množstvo 0,26
gramu  kryštalickej látky s priemerným 45,2 % obsahom metamfetamínu, z ktorej by bolo možné pripraviť
tri obvyklé jednorazové dávky drogy na použitie, pričom metamfetamín je zaradený v zmysle zákona č.
139/1998 Z.z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov
do II. skupiny psychotropných látok, ktoré už odsúdený R. H. prechovával  v zatavenej striekačke u seba
v osobnom motorovom vozidle Y. O. značky Škoda Octavia, EVČ: NZ 733 FD až do jej vydania

t e d a

neoprávnene prechovával pre vlastnú potrebu omamnú látku a psychotropnú látku,
č í m s p á ch a l

prečin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov a prekurzorov, ich držanie a
obchodovanie s nimi podľa § 171 ods. 1 Tr. zákona.

Z a   t o   m u   u k l a d á:

Podľa § 171 ods. 1 Tr. zákona, s použitím § 36 písm. l/ Tr. zákona, § 38 ods. 3 Tr. zákona trest odňatia
slobody vo výmere 20 /dvadsať/ mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zákona obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu
na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.



Podľa § 73 ods. 2 písm. d/ Tr. zákona obžalovanému u k l a d á ochranné protitoxikomanické liečenie
ústavnou formou.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd uznal obžalovaného Y. O. vinným z obzvlášť závažného zločinu
nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov a prekurzorov, ich držania a obchodovania
s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c/, písm. d/, ods. 2 písm. a/ Tr. zákona vo forme spolupáchateľstva podľa
§ 20 Tr. zákona, na tom skutkovom základe, že
- potom, čo S. U. zakúpil v Banskej Bystrici dňa 16.10.2016 od doposiaľ neznámej osoby najmenej 4
kubíky pervitínu, z ktorých najmenej 2 až 3 dieliky predal dňa 20.10.2016 H. M. za sumu 20,- eur, ktoré
mu v ten istý deň dal obžalovaný Y. O. za účelom jeho kúpy a ktoré H. M. prechovával v zatavenej
striekačke u seba v osobnom motorovom vozidle obžalovaného Y. O. zn. Škoda OCTAVIA, ev. č.:
NZ-XXXFD až do jej vydania, pričom na základe predbežného vyjadrenia KEÚ PZ pod č. PPZ-KEU-
KE-EXP-2016/3147 zo dňa 21.10.2016 bolo zistené, že vydaná zatavená striekačka obsahuje 0,26
gramu kryštalickej látky, s priemerným 45,2% obsahom metamfetamínu, z ktorej by bolo možné pripraviť
najmenej 3 obvykle jednorazové dávky drogy v hodnote najmenej 15,60,--eur a ktoré sú spôsobilé po
aplikácií ovplyvniť psychiku užívateľa, keďže metamfetamín je zaradený v zmysle zákona č. 139/1998
Zb.z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov do
II. skupiny psychotropných látok a tento čin spáchal aj napriek tomu, že rozsudkom Okresného súdu
Galanta, sp. zn. 29T 105/2014 zo dňa 20.08.2014, právoplatného dňa 20.08.2014 bol odsúdený za zločin
nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov a prekurzorov, ich držanie a obchodovanie
s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c/, písm. d/ Trestného zákona na trest odňatia slobody vo výmere 2
rokov, podmienečne odložený na skúšobnú dobu vo výmere 3 rokov.
Za to mu  uložil podľa § 172 ods. 2 Tr. zákona, s použitím 38 ods. 2 Tr. zákona trest odňatia slobody
vo výmere 10 /desať/ rokov.
Podľa § 48 ods. 2 písm. b/, ods. 4 Tr. zákona ho na výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na
výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.
Podľa § 78 ods. 1 Tr. zákona, s použitím § 76 ods. 1 Tr. zákona mu zároveň uložil ochranný dohľad
na dobu 3 /troch/ rokov.
Podľa § 73 ods. 2 písm. d/ Tr. zákona mu uložil ochranné protitoxikomanické liečenie ústavnou formou.
Proti tomuto rozsudku, ihneď po jeho vyhlásení na hlavnom pojednávaní, podal obžalovaný odvolanie,
ktoré následne prostredníctvom svojho obhajcu písomne odôvodnil. Obžalovaný vytkol okresnému súdu,
že nesprávne skutkovo vyhodnotil vykonané dôkazy, že neprihliadol na subjektívnu stránku trestného
činu a nesprávne právne posúdil zistené skutočnosti, namietal právnu kvalifikáciu vrátane toho, že bol
uznaný vinným zo spolupáchateľstva trestného činu. Obžalovaný poukazoval na uznesenie Krajského
súdu v Prešove sp.zn. 4To/41/2017 zo dňa 10.01.2018, judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky, dotknuté ustanovenia Trestného zákona, právnu literatúru, vzťahujúcu sa podľa jeho názoru
k veci. Obžalovaný sa obhajoval tým, že nebol dílerom drog a na činnosti S. U. a H. M., za ktorú boli
odsúdení v predmetnej veci, sa nijako nepodieľal, pričom poukazoval na to, že sa priznal, že chcel
drogu ako jednu dávku užiť a na tento účel si ju dňa 20.10.2016 za 20,- eur zadovážil, čo podľa jeho
názoru nebolo v rozpore so žiadnym z vykonaných dôkazov a nebolo ani priznaním k tomu, že by
spolu s menovanými drogu zadovažoval, predával alebo jej predaj sprostredkoval, lebo úmysel jeho
konania dňa 20.10.2016 bol úplne odlišný od  úmyslu, ktorý mali odsúdení S. U. a H. M., pričom S. U.
potvrdzoval, že odvolateľa nepozná, a že ho videl prvýkrát až na polícii a  H. M. v prípravnom konaní
uviedol, že drogu pervitín za 20,- eur O. potreboval pre seba a že mu ju zabezpečoval prvýkrát. Odvolateľ
poukazoval na znaleckým posudkom zistenú jeho závislosť od viacerých psychoaktívnych látok, ktorá u
neho bola prítomná aj v čase spáchania trestného činu  a na to, že žiaden z ďalších vypočutých svedkov
neuviedol, že by mali s odvolateľom osobnú skúsenosť, že by vedeli alebo počuli, že vie akúkoľvek
drogu zabezpečiť.
Ďalej obžalovaný poukázal na rozdiel medzi dílerom a konzumentom drogy, a že podľa jeho názoru
konanie obchodníkov s drogami treba posudzovať podľa § 172 Tr. zákona, u ktorých hlavným je motív
zištný, finančný, pričom u osôb závislých od drogy, ktoré si iba z dôvodu svojej závislosti drogu zadovážia
v množstve určenom ako kvalifikačné kritérium množstva osobnej spotreby, aby ju bez iného úmyslu
následne užili, patrí skutková podstata § 171 Tr. zákona, pričom nemožno medzi týmito osobami určiť
spolupáchateľstvo iba na tom základe, že jedna od druhej drogu kúpila, pretože tieto osoby konajú s
úplne odlišným úmyslom a cieľom. Obžalovaný tak namietal nezohľadnenie subjektívnej stránky jeho



trestného činu a ohradil sa proti tomu, že okresný súd v napadnutom rozsudku uviedol hodnotu drogy
najmenej 15,60 eur, keď táto suma nebola ziskom odvolateľa, ale ziskom dílera. Záverom obžalovaný
poukázal na komentár k Trestnému zákonu, podľa ktorého za rozhodujúce pri všetkých formách konania
uvedených v § 172 ods. 1 písm. a/ až d/ Tr. zákona bude preukázanie okolností, že páchateľ mal túto
látku v držbe, prípadne s ňou nakladal uvedeným spôsobom, a to na účely jej predaja alebo distribúcie
ďalším osobám, teda nie pre vlastnú potrebu.
V podstate na základe týchto dôvodov obžalovaný navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť
okresnému súdu na nové konanie a rozhodnutie.
Na podklade takto riadne a včas podaného odvolania obžalovaným ako osobou na to oprávnenou,
Krajský súd v Prešove ako odvolací súd, nezistiac dôvody pre zamietnutie odvolania podľa § 316 ods. 1
Tr. poriadku ani zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 ods. 3 Tr. poriadku, preskúmaval v zmysle
§ 317 ods. 1 Tr. poriadku zákonnosť a odôvodnenosť výrokov napadnutého rozsudku, proti ktorým
odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, prihliadajúc pritom
i na chyby odvolaním nevytýkané, pokiaľ by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1, a zisti
nasledovné.
V posudzovanej trestnej veci bolo, podľa názoru krajského súdu, pred súdom prvého stupňa vykonané
dokazovanie v podstate v takom rozsahu, ako to bolo v zmysle ustanovenia § 2 ods. 10 Tr. poriadku
pre správne zistenie skutkového stavu nevyhnutné. Okresný súd doplnil dokazovanie podľa pokynu
odvolacieho súdu vyslovenému v uznesení Krajského súdu v Prešove sp.zn. 4To/41/2017 zo dňa
10.01.2018, ktorým bol rozsudok Okresného súdu Poprad sp. zn. 5 T/32/2017 zo dňa 02.10.2017 podľa
§ 321 ods. 1 písm. a/, b/, c/ Tr. poriadku  zrušený v celom rozsahu a podľa § 322 ods. 1 Tr. poriadku
bola vec súdu prvého stupňa vrátená, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.
Z obsahu spisu vyplynulo, že hoci obžalovaný Y. O. najprv v prípravnom konaní popieral spáchanie
skutku, neskôr priznal, že sa H. M. telefonicky opýtal, či nemá pervitín, išli spoločne jeho autom na
Štrbské Pleso, cestou sa zastavili v lekárni vo Svite, kde si zakúpil injekčné striekačky za účelom užitia
pervitínu, pričom H. M. mu povedal, že pervitín kúpi od chlapca s prezývkou „H.“, načo mu odovzdal 20,-
eur na kúpu jednej dávky pervitínu. Hoci mal pri sebe v ten deň väčšie množstvo peňazí, pervitín si chcel
zabezpečiť jeho kúpou len v množstve jednej dávky. H. M. sa vrátil do auta asi za 20 minút, peniaze mu
nevrátil a tak sa domnieval, že mu pervitín vo Svite dá, no obžalovaný Y. O. kúpený pervitín neužil, lebo
došlo k policajnému zásahu. Na hlavnom pojednávaní obžalovaný Y. O. potvrdil svoje priznanie, keď
dodal, že cestou zastavili aj na benzínovej čerpacej stanici, kde si zakúpil vodu, ktorú si potom natiahol
do jednej injekčnej striekačky. Po svojom návrate mu H. M. povedal, že drogu má a obžalovaný chcel
kúpený pervitín užiť hneď v aute, boli však vyrušení autom bezpečnostnej služby, a preto z miesta odišli,
načo asi po 300 metroch boli zastavení „kukláčmi“, ktorým H. M. kúpený pervitín vydal. Svoje konanie
obžalovaný Y. O. oľutoval.
Aj krajský súd považoval priznanie obžalovaného za hodnoverné. Nakoniec jeho verziu priznania
potvrdzovali aj výpovede H. M. a S. U.. Pôvodne spoluobžalovaný S. U. potvrdil v podstate to, že
dňa  20.10.2016 predal osobe H. M. 3 dieliky pervitínu za sumu 20,- eur, a že osobu obžalovaného
Y. O. nepozná a nikdy mu osobne žiadnu drogu nezabezpečil. Pôvodne spoluobžalovaný H. M. pri
svojom výsluchu v konaní pred súdom dňa 22.05.2017 v procesnom postavení spoluobžalovaného k
účasti obžalovaného Y. O. na žalovanej trestnej činnosti uviedol, že dňa 20.10.2016 na požiadanie
obžalovaného Y. O. kúpil od S. U. na Štrbskom Plese pervitín za sumu 20,- eur, ktorú mu na tento účel
dal samotný obžalovaný Y. O., že kúpený pervitín sa nachádzal v zatavenej striekačke, ktorú si po kúpe
vložil do zadného vrecka nohavíc, a že táto bola nájdená políciou pri ich zadržaní, pričom pre krátkosť
času od kúpy pervitínu po zadržanie ich osôb políciou zakúpenú drogu obžalovanému Y. O. odovzdať
nestihol. Pokiaľ ide o vzťahy s obžalovaným Y. O., H. M. uviedol, že boli kamarátmi, no pre obžalovaného
Y. O. zakúpil od S. U. pervitín po prvýkrát, pričom potvrdil aj výpoveď obžalovaného Y. O. a S. U., že
títo sa vôbec nepoznajú.
Svedkyňa Q. L. uviedla, že pozná obžalovaného Y. O., ktorého spoznala prostredníctvom jeho manželky,
že podľa nej obaja aj pred žalovaným obdobím užívali drogy /pervitín a marihuanu/, ktoré si podľa nej
zadovažovali v okolí Q. O. a A. N.. Svedok C. L. uviedol, že obžalovaného Y. O. pozná asi 3 roky,
že občas spoločne užili i marihuanu cez tzv. joint a aj to, že O. ho viackrát žiadal, aby niečo zohnal.
Obaja títo svedkovia uviedli, že na Štrbskom Plese a v jeho okolí bolo všeobecne známe, že tam drogy
zabezpečoval S. U..
Svedok U. I. uviedol, že H. M. boli s obžalovaným  Y. O. kamaráti. Svedok dodal, že na opekačke s O.
pohulil, no nikdy si omamnú látku od obžalovaného Y. O. nezadovážil a ani nevedel, že by aj obžalovaný
Y. O. zadovažoval marihuanu, alebo inú omamnú látku iným osobám. X. uviedol aj to, že on si omamnú
látku zabezpečoval od S. U. a v minulosti marihuanu kúpil pre M. a ďalších, pričom obžalovanému O. dal



pervitín zadarmo. Vzhľadom na skutočnosť, že tak uvedený svedok ako aj obžalovaný Y. O. potvrdili, že v
minulosti požili marihuanu, krajský súd považoval za hodnoverné, že svedok v minulosti s obžalovaným
spolu fajčili marihuanu, no pretrvali pochybnosti jednak o čase takej aktivity a aj o tom, či išlo o marihuanu
donesenú obžalovaným Y. O. svedkovi.
Nebol získaný dôkaz svedčiaci o tom, že by predmetnú zaistenú drogu obžalovaný Y. O. kúpil či
prechovával pre tohto alebo iného svedka.
Množstvo obvykle jednorazových dávok, ktoré zo zaistenej drogy bolo možné vyrobiť bolo dostatočne
zrejmé z výpovede znalca RNDr. Ladislava Halása, ktorý podával znalecký posudok ČES:PPZ-KEÚ-
KE-EXP-2016/3147 za KEÚ PZ Košice, odbor prírodovedného skúmania a kriminalistickej identifikácie
tak, že vzhľadom na množstvo účinnej látky bolo možné pripraviť od 3 do 12 bežných jednotlivých
dávok drogy, schopných ovplyvniť psychiku užívateľa /konzumenta/. Iný dôkaz v tomto smere
predložený nebol, a tak v súlade s princípom prezumpcie neviny bolo nutné vychádzať z počtu troch
obvykle jednorazových dávok na použitie.  Aj informácie získané pri zákonnom zaistení drogy len
potvrdili výpoveď obžalovaného Y. O.. Záznamy telekomunikačných prevádzok neposkytli informácie k
žalovanému skutku a konaniu kladenému za vinu obžalovanému Y. O..
Znaleckým posudkom č. 4/2017, znalca z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria MUDr.
Borisa Bodnára bolo ustálené, že u obžalovaného  Y. O. bol diagnostikovaný syndróm závislosti od
viacerých psychoaktívnych látok /metamfetamín, cannabis, nikotín/,  a to aj v čase spáchania trestného
činu, aj keď obžalovaný podľa znalca tieto psychoaktívne látky už neužíva tak intenzívne ako v minulosti.
S uvedenými skutkovými zisteniami, ktoré vyplynuli z dokazovania vykonaného pred súdom prvého
stupňa sa však prvostupňový súd v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie nevysporiadal, a preto dospel
k čiastočne nesprávnym skutkovým záverom, právne kvalifikoval zistené skutkové okolnosti v rozpore
s Trestným zákonom a následne uložil neprimeraný trest.
Ušlo pozornosti prvostupňového súdu, že ak uznesením Krajského súdu v Prešove sp.zn. 4To/41/2017
zo dňa 10.01.2018 bol rozsudok Okresného súdu Poprad sp. zn. 5T/32/2017 zo dňa 02.10.2017 podľa
§ 321 ods. 1 písm. a/, b/, c/ Tr. poriadku  zrušený v celom rozsahu a podľa § 322 ods. 1 Tr. poriadku  vec
mu bola vrátená, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol, stalo sa tak len na základe
odvolania podaného v prospech obžalovaného Y. O., čo znamenalo, že k v ďalšom konaní zmene
rozhodnutia o vine a treste v neprospech tohto obžalovaného bránila zákonná prekážka uvedená v §
327 ods. 2 Tr. poriadku.
Prvostupňový súd naopak opomenul zohľadniť v skutkovej vete podstatnú skutočnosť vyplývajúcu z
vykonaného dokazovania, a to, že obžalovaný Y. O. dal už odsúdenému R.H.  sumu 20,- eur na nákup
pervitínu pre svoju osobnú potrebu, za ktoré následne už odsúdený R.H. kúpil od už odsúdeného T. J. na
Štrbskom Plese množstvo 0,26 gramu  kryštalickej látky s priemerným 45,2 % obsahom metamfetamínu,
z ktorej by bolo možné pripraviť tri obvyklé jednorazové dávky drogy na použitie. Akékoľvek zmena
skutkovej vety v neprospech obžalovaného Y. O. oproti zneniu skutkovej vety uvedenej v rozsudku
Okresného súdu Poprad sp. zn. 5T/32/2017 zo dňa 02.10.2017, tak nebola v súlade so zákonom.
Okrem toho, hoci okresný súd právne kvalifikoval trestnú činnosť obžalovaného Y. O. ako
spolupáchateľstvo podľa § 20 Tr. zák. zo skutkovej vety napadnutého rozsudku nevyplynuli
podmienky, na základe ktorých by bolo možné konanie obžalovaného Y. O. považovať za konanie v
spolupáchateľstve s S. U. a H. M., a to pre v skutkovej vete nevyjadrený /a treba dodať, že dokazovaním
nepotvrdený/ spoločný úmysel Y. O. spáchať rovnaký trestný čin ako spáchali v súčasnosti už odsúdení
S. U. a H. M..
Krajský súd sa totiž nestotožnil s právnym názorom okresného súdu, ktorý konanie obžalovaného Y.
O. kvalifikoval ako konanie, ktoré po všetkých stránkach naplnilo znaky skutkovej podstaty obzvlášť
závažného zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov,
ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c/ písm. d/, ods. 2 písm. a/ Tr. zákona
v spolupáchateľstve podľa § 20 Tr. zákona, a teda, že spoločným konaním neoprávnene kúpil a
prechovával po akúkoľvek dobu omamnú a psychotropnú látku a už bol za taký čin odsúdený. Samotná
kúpa drogy pervitín v množstve 3 obvykle jednorazových dávok na použitie obžalovaným Y. O. totiž
takýto záver neodôvodnila.
Obžalovaný Y. O. nemohol spáchať trestný čin formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zákona s ďalšími
dvoma spoluobvinenými, pretože už vo všeobecnosti základným predpokladom spolupáchateľstva je
spáchanie trestného činu nielen spoločným konaním dvoch alebo viacerých páchateľov, ale aj ich
spoločný úmysel spáchať trestný čin, spoločný cieľ, ktorý sa musí vzťahovať na všetky znaky trestného
činu, vrátane spáchanie trestného činu spoločným konaním týchto páchateľov. Spolupáchateľstvo toho,
ktorý predáva drogu inému a toho kto túto drogu kupuje len pre vlastnú potrebu nie je možné, lebo chýba
spoločný úmysel sprístupniť drogu inému.



Pokiaľ Trestný zákon v ustanovení § 172 ods. 1 písm. c/ výslovne neuvádza, že sa tohto trestného
činu páchateľ môže dopustiť len vtedy, ak by kúpil drogu pre iného, nemožno vykladať toto ustanovenie
doslovne a zároveň rozširujúco tak, že by pre jeho spáchanie nebolo podstatné, či drogu páchateľ kúpil
pre svoju potrebu alebo pre iného za situácie, že kúpil maximálne 10 obvykle jednorazových dávok.

Vo svojom náleze III. ÚS 79/2010-25 zo dňa 20. apríla 2010 Ústavný súd Slovenskej republiky vyslovil,
že základné práva a slobody treba vykladať a uplatňovať tak, aby bola zachovaná ich podstata a zmysel.
Základnému právu na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, ako aj právu na spravodlivé súdne
konanie môže zodpovedať len ústavne konformný výklad a tiež ústavne súladná aplikácia príslušných
právnych noriem (m. m. I. ÚS 24/00 alebo IV. ÚS 77/02).
Zo zásady ústavne konformného výkladu vyplýva požiadavka, aby v prípadoch, ak pri uplatnení
štandardných metód výkladu prichádzajú do úvahy rôzne výklady súvisiacich právnych noriem,
bol uprednostnený ten, ktorý zabezpečí plnohodnotnú, resp. plnohodnotnejšiu realizáciu ústavou
garantovaných práv fyzických alebo právnických osôb. Všetky orgány verejnej moci sú preto povinné v
pochybnostiach vykladať právne normy v prospech realizácie ústavou (a tiež medzinárodnými zmluvami)
garantovaných základných práv a slobôd (II. ÚS 148/06, m. m. tiež IV. ÚS 96/07, IV. ÚS 95/08).

Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojom uznesení sp. zn. II. ÚS 142/2015 z 10.03.2015 konštatoval,
že ústavne konformnému výkladu zodpovedá zásada, že interpretácia zákona nemôže popierať účel
a zmysel právnej úpravy a vo svojich dôsledkoch reštriktívne zasahovať do základných práv a slobôd,
ktorých rešpektovanie je súčasťou základných princípov právneho štátu.

Napokon Ústavný súd Slovenskej republiky už v súvislosti s posudzovaním interpretácie zákonov, hoci
v inom kontexte, vyslovil, že všeobecný súd nie je absolútne viazaný doslovným znením zákona, ale
môže a musí sa od neho odchýliť, pokiaľ to vyžaduje účel zákona, história jeho vzniku, systematická
súvislosť alebo niektorý z ústavnoprávnych princípov (I. ÚS 306/2010).

Ako to vyplýva už zo samotného názvu trestných činov uvedených v § 171 a 172 Tr. zákona - Nedovolená
výroba omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi -
postihuje sa nedovolená držba drogy vo všetkých jej formách vyjadrených v týchto ustanoveniach. Držať
drogu možno pritom len po jej predchádzajúcom nadobudnutí do dispozície.
Podľa názoru krajského súdu zmyslom ustanovenia § 172 Tr. zákona je práve sťažovať, odstraňovať
ponuku drogy prísnejším postihom tých páchateľov, ktorí ju získavajú, aby ju poskytli iným osobám /či
už za odplatu alebo inak podporovali dopyt koncových užívateľov po drogách/ príp. odstraňovať stav,
kedy koncoví užívatelia nedovolene prechovávajú množstvo drogy vyššie ako uvedené v § 171 ods. 2 Tr.
zákona, teda množstvo, ktoré zákonodarca reálne nepovažuje v množstve do 10 obvykle jednorazových
dávok za množstvo určené výlučne pre vlastnú potrebu konečného užívateľa.
Doslovný, jazykový výklad prezentovaný okresným súdom v odôvodnení napadnutého rozsudku
nezodpovedá, podľa názoru krajského súdu, požiadavke ústavne konformného výkladu ustanovenia
§ 172 ods. 1 Tr. zákona, lebo vedie k rozširujúcemu výkladu, k rozšíreniu podmienok trestnej
zodpovednosti páchateľa nielen na tam uvedené konania napr. kúpu drogy, spojené so zabezpečením
drogy pre iného, ale aj so zabezpečením drogy výlučne pre svoju potrebu, hoci podmienky trestnej
zodpovednosti spojené so zabezpečením drogy pre svoju potrebu sú už upravené v samostatnej
skutkovej podstate trestného činu uvedeného v § 171 Tr. zákona. Bolo by v rozpore s vyššie uvedeným
zmyslom trestného činu uvedeného v § 172 Tr. zákona, ktorý sa zásadne odlišuje od úpravy trestného
činu podľa § 171 Tr. zákona práve v tom, že neobsahuje zákonný znak -pre svoju potrebu, aby upravoval
napriek tomu konania, ktoré by boli spojené s dispozíciou drogy pre svoju potrebu.
Tomu neodporuje ani  to, že pri forme nedovolenej držby drogy formou prechovávania je vymedzená
trestnosť aj podľa miernejšieho ustanovenia Trestného zákona tým, že zákon stanovuje maximálne
množstvo drogy, a je len logické z hľadiska účelu  a významu trestnoprávneho postihu neoprávnenej
držby drogy, keď vyššie než takto obmedzené množstvo drogy bude postihované prísnejšie, a to na
úrovni rovnej  s nedovolenou držbou drogy pre iný účel než pre vlastnú potrebu.
Preto, ak keď Trestný zákon v ustanovení § 172 ods. 1 pri jednotlivých formách tam uvedeného
konania výslovne neuvádza účel konania spočívajúci v nedovolenej držbe pre iného, nemožno vykladať
ustanovenie § 172 ods. 1 Tr. zákona rozširujúco tak, ako to vyplýva z odôvodnenia napadnutého
rozsudku.



Získanie drogy, a to akoukoľvek formou nadobudnutia jej držby /napr. kúpou, nálezom/ len pre svoju
potrebu, je trestné len ako  prechovávanie drogy, pokiaľ rozsah trestnej činnosti zostáva v hraniciach
ustanovených v § 171 ods. 1 alebo ods. 2 Tr. zákona.
Ako bolo už povedané, zmyslom a účelom ustanovenia § 172 ods. 1 Tr. zákona je predovšetkým
postihovať závažnejšie formy nedovoleného nakladania s drogami, potierať nedovolené obchodovanie
s drogami, ktoré sleduje cieľ zabezpečiť drogy pre iného. Prijať opačný názor by znamenalo popierať
význam tohto ustanovenia Trestného zákona, znamenalo by dospieť k absurdným záverom ako napr.
že by páchateľ, u ktorého by bola droga zákonne zaistená nielenže zásadne sťažil svoju vlastnú situáciu
tým, ak by priznal, že drogu kúpil než keby uviedol, že ju napr. našiel, no zároveň by sťažil snahu
orgánov, ktorých úlohou je odhaľovať a objasňovať drogovú tresnú činnosť osôb, ktoré zabezpečujú
drogu pre koncových užívateľov a zneužívajú ich záujem, ktorý je často spojený s drogovou závislosťou
konzumenta. To by samozrejme znamenalo sťaženie napĺňania jednej zo základných funkcií trestného
práva, a to preventívnej funkcie, spočívajúcej v úlohe predchádzať a zamedziť páchaniu trestnej
činnosti alebo činnosti inak trestnej. V konečnom dôsledku by to ohrozovalo aj efektívne plnenie funkcie
represívnej.
Je preto nutné vykladať ustanovenie uvedené v § 172 Tr. zákona logicky, reštriktívne /zužujúco/ a
nerozširovať podmienky trestnej zodpovednosti podľa § 172 Tr. zákona aj na konania, pri ktorých
konečný užívateľ nedovolene nadobúda drogu v rozsahu neprevyšujúcom hranicu uvedenú v § 171
ods. 2 Tr. zákona, napr. kúpou drogy, bez toho, aby ju sprístupňoval pre iného. Tento spôsob výkladu
zachováva zmysel a význam úpravy uvedenej nielen v ustanovení § 172 Tr. zákona ale aj § 171 Tr.
zákona a funkcií trestného práva.
Javí sa byť zrejme potrebné poukázať aj na platnú judikatúru Najvyššie súdu Slovenskej republiky,
podľa ktorej právna úprava uvedená v § 172 ods. 1 písm. a/ až d/ Tr. zákona pokrýva celý reťazec
navzájom nadväzujúcich činností vyvíjaných za primárnym cieľom, ktorým je majetkový prospech (zisk),
dosiahnuteľný len predajom omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov (ďalej len
\"drogy\") jej finálnym konzumentom. Pri kvalifikácii skutku ako \"prechovávanie\" drogy podľa § 172 ods.
1 písm. d/ Tr. zákona treba rozsah činu posúdiť vo vzťahu k predaju drogy koncovému užívateľovi v
príslušnom cenovom vyjadrení tak, ako pri \"predaji\" drogy v zmysle § 172 ods. 1 písm. c/ Tr. zákona.
Platí to pre každú formu manipulácie (nakladania) s drogou uvedenú v § 172 ods. 1 písm. a/ až písm.
d/ Tr. zákona,  aj na účel kvalifikácie činu podľa § 172 ods. 2 písm. e/, ods. 3 písm. c/, ods. 4 písm.
c Tr. zákona.  /Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 2 Tdo 49/2011 zo dňa 29.11.2011, publikované
pod R 26/12/
Na rozdiel od skutkovej situácie v prejednávanej veci, uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
sp.zn. 2Tdo/42/2015 zo dňa 04.08.2015 sa týkalo skutku, ktorého podstata spočívala v tom, že
tam uvedený obžalovaný opakovane kupoval pervitín, ktorý mal následne v držbe pre účely jeho
užívania, no za vinu sa mu kládlo súčasne to, že zároveň tento pervitín opakovane užíval minimálne
aj s ďalšou osobou, ktorá ho tiež zaobstarávala kúpou jeden až dvakrát do mesiaca. Na rozdiel od
prejednávanej veci, obžalovaný v prípade, ktorý bol rozhodnutý uvedeným uznesením, a na ktorý
poukazoval prokurátor, držal pervitín , ktorý nadobudol kúpou, no tento pervitín užíval s ďalšou osobou,
teda pervitín držal nielen pre seba, ale aj pre inú osobu, s ktorou ho užíval. V prejednávanej veci však
nebolo dokázané, že by obžalovaný Y. O. držal pervitín po jeho sprostredkovanej kúpe pre iného, ale
z dokazovania vyplynulo, že ho držal formou prechovávania výlučne pre svoju potrebu. Právny názor
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyslovený v odôvodnení vyššie uvedeného uznesenia  nemožno
preto vykladať mimo súvislosť so zameraním účelu prechovávania drogy tak, ako bol popísaný v skutku,
na ktorý aj Najvyšší súd Slovenskej republiky poukázal zdôraznením, že nešlo o prechovávanie drogy
len pre vlastnú potrebu a z toho vychádzajúc konštatoval, že nakupovanie drogy potom predznamenáva
právnu kvalifikáciu podľa § 172 ods. 1 písm. c/ Tr. zákona a prechovávanie drogy na účel jej užívania aj
s ďalšou osobou právnu kvalifikáciu podľa § 172 ods. 1 písm. d/ Tr. zákona.
Z uvedených dôvodov dospel krajský súd k záveru, že v prípade obžalovaného Y. O. dokazovaním
preukázané jeho konanie napĺňalo všetky znaky skutkovej podstaty prečinu nedovolenej výroby
omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa
§ 171 ods. 1 Tr. zákona, keďže menovaný obžalovaný neoprávnene prechovával výlučne pre vlastnú
potrebu omamnú látku a psychotropnú látku, a to v množstve, ktoré bolo spôsobilé nepriaznivo ovplyvniť
psychiku človeka a nepochybne zodpovedalo 3 obvykle jednorazovým dávkam drogy na použitie.
Z obsahu predloženého spisu, najmä z odpisu registra trestov a spisu Okresného súdu Galanta
sp.zn. 29T 105/2014 vyplynulo, že rozsudkom Okresného súdu Nové Zámky sp.zn. 3T/114/2008 zo
dňa 03.07.2008 bol obžalovaný Y. O. uznaný vinným z prečinu nedovolenej výroby omamných a
psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 171 ods. 2



Tr. zákon a zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich
držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c/, písm. d/ Tr. zákona, kde v uloženej skúšobnej
dobe podmienečného odsúdenia spojeného s probačným dohľadom sa dňa 13.03.2012 osvedčil a
rozsudkom Okresného súdu Galanta, sp. zn. 29T 105/2014 zo dňa 20.08.2014, právoplatného dňom
20.08.2014 bol odsúdený za zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo
prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c/, písm. d/ Trestného zákona,
za ktorý mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 2 rokov, výkon ktorého mu bol odložený na
skúšobnú dobu vo výmere 3 rokov. Skúšobná doba trvala od 21.08.2014 do 21.08.2017.
Z uvedeného vyplýva, že u odvolateľa možno prihliadať len na odsúdenie rozsudkom Okresného súdu
Galanta, sp. zn. 29T 105/2014 zo dňa 20.08.2014, no keďže predmetný prečin spáchal obžalovaný Y.
O. úmyselne v skúšobnej dobe, musel mu byť v zmysle § 49 ods. 2 Tr. zákona ukladaný trest odňatia
slobody, ktorého výkon nemohol byť podmienečne odložený. Keďže uvedené odsúdenie bolo už takto
obžalovanému zohľadnené, nemohlo byť súčasne, v zmysle § 38 ods. 1 Tr. zákona zohľadnené aj ako
priťažujúca okolnosť.
Obžalovanému poľahčovalo, že k spáchaniu trestného činu sa priznal a trestný čin úprimne oľutoval (§
36 písm. l/ Tr. zákona) a vzhľadom na prevahu poľahčujúcej okolnosti nad neprítomnosťou priťažujúcich
okolností, krajský súd ukladal obžalovanému trest odňatia slobody v rámci trestnej sadzby § 171 ods. 1
Tr. zákona upravenej podľa § 38 ods. 3 Tr. zákona, teda v rámci trestnej sadzby do 2 rokov.
Z miesta výkonu väzby bol obžalovaný hodnotený priaznivo, správal sa slušne a disciplinovane, nebol ani
disciplinárne odmenený ani potrestaný a hoci pracovne zaradený vo výkone väzby nebol, predchádzajúci
zamestnávateľ ho hodnotil priaznivo.  Aplikujúc zásady pre ukladanie trestov a zohľadniac aj účel trestu,
ktorým je vychádzajúc z ustanovenia § 34 ods. 1 Tr. zákona, ochrana spoločnosti pred páchateľom tým,
že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol
riadny život, súčasne odradenie iných od páchania trestných činov a vyjadrenie morálneho odsúdenia
páchateľa spoločnosťou, zohľadniac doterajšie trvanie väzby, no zároveň špeciálnu recidívu páchateľa,
a teda jeho sklon k páchaniu drogovej trestnej činnosti spojenej najmä s prechovávaním drogy, dospel
krajský súd k záveru, že na prevýchovu obžalovaného Y. O. a ochranu spoločnosti bude primeraným
trest odňatia slobody v hornej polovici zákonom stanovenej trestnej sadzby, a to vo výmere 20 mesiacov.
Vzhľadom na to, že obžalovaný doposiaľ vo výkone trestu odňatia slobody pre úmyselný trestný čin
nebol, bolo potrebné ho pre výkon uloženého trestu zaradiť do ústavu na výkon trestu odňatia slobody
s minimálnym stupňom stráženia (§ 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zákona).
Krajský súd sa stotožnil s výrokom okresného súdu o uložení ochranného opatrenia, ktorý považoval za
odôvodnený a zákonný. Aj podľa názoru krajského súdu, po zohľadnení výsledkov znaleckého skúmania
duševného stavu obžalovaného Y. O. ako aj prejavenej ochoty tohto obžalovaného liečiť sa zo závislosti
na omamných látkach alebo drogách, bolo namieste uložiť mu ochranné protitoxikomanického liečenia
ústavnou formou, ktorého účelom je popri náprave zdravotného stavu obžalovaného, najmä odstránenie
podmienok, ktoré u obžalovaného viedli k spáchaniu trestného činu, najmä odstránenie jeho sklonu k
užívaniu drog.
jednohlasne

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "5T/32/2017", "guid": "2cdde799-c59f-444d-99c1-223a23916ea1:0ceee2bb-d044-47a7-ae02-3fe326e51fe6", "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:a09f9983-ce17-4f2b-b13b-007c5d400d3b", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:2.US.142.2015.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 142/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 142/2015 z 10. 3. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-03-10", "citacie_n": 87, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:2.US.142.2015.1"}, {"guid": "ussr:9af3a47b-29be-48cc-b178-ed6157cf01bb", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 306/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 306/2010 z 8. 12. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-12-08", "citacie_n": 450, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:9af3a47b-29be-48cc-b178-ed6157cf01bb"}, {"guid": "ussr:b0072382-30a7-4b02-9b68-8450f80fc019", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 79/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 79/2010 z 20. 4. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-04-20", "citacie_n": 18, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b0072382-30a7-4b02-9b68-8450f80fc019"}, {"guid": "ussr:b458c6e3-04b8-4531-b0cd-c69b53efdabb", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 95/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 95/08 z 11. 9. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-09-11", "citacie_n": 82, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b458c6e3-04b8-4531-b0cd-c69b53efdabb"}, {"guid": "ussr:f1db4d37-b3b6-4f38-8553-c6b6b6552cf3", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 96/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 96/07 z 10. 5. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-05-10", "citacie_n": 146, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f1db4d37-b3b6-4f38-8553-c6b6b6552cf3"}, {"guid": "ussr:ea7dc890-1e30-4875-bc44-3b0e41c087ee", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 148/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 148/06 z 12. 4. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-04-12", "citacie_n": 478, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ea7dc890-1e30-4875-bc44-3b0e41c087ee"}, {"guid": "ussr:aaae9e7a-db73-4721-bbad-518685f8e3fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 77/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 77/02 z 27. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-27", "citacie_n": 2547, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:aaae9e7a-db73-4721-bbad-518685f8e3fe"}, {"guid": "ussr:48c753ad-3fea-4bd4-9436-d9906da85dbb", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.24.2000.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 24/00", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 24/00 z 11. 5. 2000", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2000-05-11", "citacie_n": 364, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.24.2000.1"}, {"guid": "78d84ad1-9b06-4dc6-86e7-98d6101207f2:04f59176-a0fa-423b-9475-1087babcd4a7", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2017:6716010060.1", "spisova_znacka": "4To/41/2017", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 4To/41/2017 z 13. 6. 2017", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2017-06-13", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2017:6716010060.1"}], "citovane_v": []}