Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 8Sa/6/2019 z 24. 7. 2019 Citácia: rozsudok Krajského súdu Prešov z 24. júla 2019, sp. zn. 8Sa/6/2019, ECLI:SK:KSPO:2019:8019200166.2 Krajský súd Prešov | 8Sa/6/2019 | ECLI:SK:KSPO:2019:8019200166.2 | 2019-07-24 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov Citované ustanovenia: SSP, zákon č. 571/2009 Z. z. o rodičovskom príspevku Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/ee2564fe-006a-4cc7-9137-99d5f0d953c4 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2019:8019200166.2 Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 8Sa/6/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8019200166
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 07. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ingrid Kalináková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8019200166.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove, sudkyňou JUDr. Ingrid Kalinákovou, v právnej veci žalobcu I.. C. N., bytom E. XX,
XXX XX G., právne zastúpený advokátom JUDr. Jánom Lengvarským, so sídlom Duklianskych hrdinov
1004/9, 093 01 Vranov nad Topľou, IČO: 52299830, proti žalovanej Sociálnej poisťovni, ústredie, so
sídlom Ul. 29. augusta č. 8 a 10, 813 63 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu
žalovaného zo dňa 9. januára 2019 č. 81081-2/2018-BA v spojení s rozhodnutím Sociálnej poisťovne,
pobočka Košice zo dňa 25. októbra 2018 č. 200-043877-CA04/2018, na základe žaloby, takto

r o z h o d o l :

I. Správny súd z r u š u j e rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie zo dňa 9. januára 2019
číslo: 81081-2/2018-BA v spojení s rozhodnutím Sociálnej poisťovne, pobočka Košice číslo 200-043877-
CA04/2018 zo dňa 25. októbra 2018 a vec v r a c i a žalovanej na ďalšie konanie.

II. Žalobcovi p r i z n á v a nárok na úplnú náhradu trov konania voči žalovanej.

o d ô v o d n e n i e :

I.

Priebeh administratívneho konania

1. Žalovaná napadnutým rozhodnutím číslo: 81081-2/2018-BA zo dňa 9. januára 2019 odvolanie
žalobcu proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, pobočka Košice číslo 200-043877-CA04/2018 zo dňa 25.
októbra 2018 vo veci nepriznania nároku na materskej zamietla v celom rozsahu a potvrdila napadnuté
rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Košice.

2. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že žalobca si v období od 2. septembra 2018 uplatnil nárok
na materské predložením žiadosti o materské č. B 1035971 z dôvodu starostlivosti o maloletého syna
C., nar. XX. novembra XXXX, z povinného nemocenského poistenia zamestnanca u zamestnávateľa I..
X. Papcunová, súdny exekútor, W.: XXXXXXXXXX, ktoré trvá od 8. apríla 2014.

3. Žalobcovi vzniklo nové povinné nemocenské poistenie zamestnanca u zamestnávateľa T-D. D.,
s.r.o., W.: XXXXXXXXXX, ktorý registračným listom fyzickej osoby dňa 30. augusta 2018 oznámil vznik
nemocenského poistenia žalobcu od 1. septembra 2018.

4. Z pracovnej zmluvy uzatvorenej medzi žalobcom ako zamestnancom a spoločnosťou T-D. D., s.r.o.
ako zamestnávateľom dňa 31.08.2018 vyplýva, že zmluvné strany uzatvorili pracovnú zmluvu s dňom
nástupu do práce 01.09.2018 na dobu určitú do 31.08.2019. Zmluvné strany dohodli miesto výkonu
práce v sídle spoločnosti a prevádzkarne spoločnosti v územnom obvode okresu Košice. Zároveň
zamestnanec - žalobca súhlasil s vykonávaním práce doma príležitostne alebo za mimoriadnych



okolností. V zmysle pracovnej zmluvy bol dojednaný ustanovený týždenný pracovný čas žalobcu v
súlade s ustanovením § 85 ods. 5 Zákonníka práce.

5. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva uzavretie pracovnej zmluvy medzi žalobcom ako
zamestnancom a JUDr. X. G., súdnou exekútorkou ako zamestnávateľom dňa 08.08.2014 s tým, že
žalobca bude vykonávať druh práce exekútorský koncipient v pracovnom pomere dohodnutom na dobu
neurčitú v ustanovenom týždennom pracovnom čase 40 hodín týždenne.

6. Dňa 02.09.2018 uzatvorili žalobca ako otec maloletého dieťaťa s matkou dieťaťa C.. C. N. dohodu
o starostlivosti dieťaťa v zmysle § 49 ods. 2 písm. d) zákona č. 461/2003 Z. z. zákona o sociálnom
poistením (ďalej len „zákona o sociálnom poistení“), v zmysle ktorej žalobca po vzájomnej dohode s
matkou dieťaťa prebral do starostlivosti mal. C. N. nar. XX.XX.XXXX od XX.XX.XXXX. Uvedená dohoda
bola doručená Sociálnej poisťovni, pobočka Košice dňa 03.09.2018.

7. Žalobca čestným vyhlásením zo dňa 02.09.2018 vyhlásil, že druhá oprávnená osoba si neuplatnila
nárok na materské v SR, ani inú obdobnú dávku ako materské v inom členskom štáte EÚ.

8. Čestným vyhlásením zo dňa 02.09.2018 žalobca vyhlásil, že matka dieťaťa nepoberá materské a v
prípade, ak si matka dieťaťa, ktoré prevzal do svojej starostlivosti v období trvania nároku na materské
uplatní nárok na materské na iné dieťa , uvedenú skutočnosť bezodkladne oznámi pobočke sociálnej
poisťovne.

9. Z listu Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Kežmarok zo dňa 15.10.2018 vyplýva, že matka
maloletého dieťaťa C.. C. N. nar. XX.XX.XXXX zabezpečovala riadnu starostlivosť o maloleté dieťa,
podala žiadosť o odňatí rodičovského príspevku dňa 10.10.2018, požiadala o odňatie rodičovského
príspevku od 02.09.2018, rodičovský príspevok jej bol odňatý od 01.10.2018 .

10. Prvostupňový správny orgán rozhodnutím číslo: 200 043877-CA04/2018 zo dňa 25. októbra 2018
rozhodol, že podľa § 49 zákona o sociálnom poistení žalobca nemá nárok na materské, ktorý si uplatnil
od 2. septembra 2018.

11. Z odôvodnenia prvostupňového správneho orgánu vyplýva, že správny orgán 1. stupňa citoval
príslušné zákonné ustanovenia vzťahujúce sa na vec a zároveň konštatoval, že žalobcovi nárok na
materské nie je priznaný z dôvodu nesplnenia podmienky prevzatia starostlivosti o dieťa. Žalobcovi
bola na účely prevzatia starostlivosti o dieťa poskytnutá rodičovská dovolenka, no napriek tomu žalobca
aj naďalej vykonáva pracovnú činnosť, z ktorej dosahuje príjem a to vyšší ako z pracovnej činnosti
zakladajúcej nemocenské poistenie, z ktorého si nárok na materské uplatnil a zároveň nedošlo ani k
úprave pracovného času, tak aby mohol prevziať starostlivosť o dieťa. Správny orgán 1. stupňa vyslovil,
že možno predpokladať, že žalobca nastúpil na rodičovskú dovolenku formálne za účelom čerpania
dávky materské, reálne nezabezpečuje tú časť starostlivosti o dieťa, ktorú do prevzatia starostlivosti
zabezpečovala jeho matka, ako predo dňom, ktorý žalobca uviedol v dohode s matkou dieťaťa ako deň
prevzatia do starostlivosti otca. V závere správny orgán 1. stupňa konštatoval, že žalobca ako otec
dieťaťa nie je považovaný za iného poistenca, keďže je preukázané, že napriek uzavretej dohode s
matkou dieťaťa neprevzal starostlivosť o dieťa.

12. V zákonom stanovenej lehote podal žalobca odvolanie proti napadnutému prvostupňovému
rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, pobočka Košice č. 200-043877-CA04/2018 zo dňa 25. októbra 2018.

II.

Stručné zhrnutie napadnutého rozhodnutia

13. Žalovaná napadnutým rozhodnutím číslo: 81081-2/2018-BA zo dňa 9. januára 2019 potvrdila
rozhodnutie správneho orgánu 1. stupňa číslo: 200-043877-CA04/2018 zo dňa 25. októbra 2018 vo veci
nepriznania nároku na materské a odvolanie žalobcu v celom rozsahu zamietla.

14. Žalovaná rozhodnutie odôvodnila tým, že poukázala na odvolacie námietky žalobcu, popísala
priebeh administratívneho konania, zistený skutkový stav správnym orgánom 1. stupňa a citovala najmä



ustanovenia § 218 ods. 1, ods. 2, § 30, § 49 ods. 1, ods. 2 písm. d) zákona v znení neskorších predpisov
účinnom do 31. decembra 2018 zákona o sociálnom poistení.

15. Žalovaná v odôvodnení napadnutého rozhodnutia poukázala na údaje v informačnom systéme
žalovanej, z ktorých vyplýva, že žalobca je povinne nemocensky poistený ako zamestnanec
zamestnávateľa JUDr. X. G., súdny exekútor od 8. apríla 2014 a súbežne od 01. septembra 2018 ako
zamestnanec zamestnávateľa T-D. D., s.r.o.

16. Žalovaná ďalej poukázala na email žalobcu zo dňa 24. októbra 2018, v ktorom oznámil pobočke,
že k zmene pracovnej doby nedošlo. U zamestnávateľa I.. X. G., súdny exekútor, mal pracovný čas
rozvrhnutý v pracovné dni od 8:00 hod. do 16:30 hod. a u zamestnávateľa T-D. D., s.r.o. má ustanovený
týždenný pracovný čas 40 hodín s rozvrhnutým pracovným časom v pracovné dni od 8:00 hod. do 16:30
hod.

17. Žalovaná konštatovala, že pri posudzovaní splnenia všetkých zákonných podmienok nároku na
nemocenské dávky sa prihliada na všetky okolnosti jednotlivého prípadu a na všetky ustanovenia
zákona, ktoré súvisia s konkrétnym prípadom, a zároveň sa berú ako jeden celok a posudzujú sa v
ich vzájomnej súvislosti, pričom je potrebné dbať na účel sledovaný zákonom. V súvislosti s uvedeným
žalovaná poukázala na ustanovenie § 30, § 39, 49 ods. 1 ods. 2 písm. d) zákona v znení neskorších
predpisov . V prípade žalobcu správny orgán 1. stupňa skúmal splnenie osobitných podmienok nárok
na materské: prevzatie dieťaťa do starostlivosti a starostlivosť o toto dieťa otcom dieťaťa, vek dieťaťa,
najmenej 270 dní nemocenského poistenia pred prevzatím dieťaťa do starostlivosti, uplynutie 6 týždňov
odo dňa pôrodu, nepoberanie materského alebo rodičovského príspevku matkou dieťaťa.

18. Žalovaná argumentovala v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, že ustanovenia zákona, ktoré sa
týkajú podmienok nároku na materské používajú pojem „starostlivosť“ a nie pojem „riadna starostlivosť“,
na ktorý žalobca poukazuje v odvolaní. Pojem „riadna starostlivosť“ je použitý v zákone č. 571/2009
Z. z. o rodičovskom príspevku a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Rodičovský príspevok je
štátnou sociálnou dávkou, pričom na účely zákona č. 571/2009 Z. z. v znení neskorších predpisov sa
riadnou starostlivosťou rozumie aj starostlivosť zabezpečovaná inou osobou tak, ako uvádza žalobca
v odvolaní. Zákon v znení neskorších má rovnakú právnu silu ako zákon č. 571/2009 Z. z. v znení
neskorších predpisov, preto podľa názoru žalovanej nie je dôvod uplatňovať analógiou pri pojmoch
„starostlivosť“ a „riadna starostlivosť“. Ak by bol chcel zákonodarca, aby sa uplatnila aj na účely nároku na
materské definícia riadnej starostlivosti, ktorá je použitá v osobitnom predpise bol by to do zákona v znení
neskorších predpisov uviedol tak, ako je to uvedené pri osobnom rozsahu dôchodkového poistenia ,
nakoľko iba v tomto ustanovení sa vyžaduje riadna starostlivosť o dieťa, pričom v § 15 ods. 4 zákona
je definovaná riadna starostlivosť len na účely § 15 ods. 1 zákona, a to ako riadna starostlivosť podľa
osobitného predpisu, ktorým je zákon č. 571/2009 Z. z. v znení neskorších predpisov.

19. Podmienka prevzatia dieťaťa do starostlivosti a následného poskytovania starostlivosti tomuto
dieťaťu ustanovená v § 49 ods. 1 zákona v znení neskorších predpisov je splnená vtedy, ak otec dieťaťa
fakticky (nielen formálne) prevezme dieťa do svojej starostlivosti. Spravidla ide o situáciu, kedy otec
dieťaťa prerušuje svoju pracovnú činnosť, aby sa mohol o dieťa starať. Tiež môže ísť o situáciu, že otec
dieťaťa aj po prevzatí dieťaťa do starostlivosti vykonáva inú pracovnú činnosť, avšak v menšom rozsahu
z hľadiska pracovného času ako pracovnú činnosť v pracovnom pomere, z ktorého si uplatnil nárok na
materské. V týchto prípadoch je zároveň naplnený účel nemocenského poistenia vyjadrený v ustanovení
§ 2 písm. a) zákona, spočívajúci v zabezpečení fyzickej osoby pre prípad straty alebo zníženia príjmu
zo zárobkovej činnosti v dôsledku tehotenstva a materstva, resp. poskytovania starostlivosti dieťaťu v
prípade iného poistenca.

20. Skutočnosť, že na splnenie podmienky nároku na materské musí ísť o faktické prevzatie dieťaťa do
starostlivosti, dokazuje aj ustanovenie § 51 zákona, ktoré rieši prerušenie starostlivosti o dieťa a s ním
spojený zánik nároku na materské v prípade, ak sa poistenec prestal o dieťa starať. Ak by postačovala
iba formálna starostlivosť o dieťa na základe dohody rodičov dieťaťa, resp. starostlivosť zabezpečovaná
inou osobou, takéto ustanovenie § 51 zákona by nemalo logiku a bolo by nadbytočné.

21. Žalovaná vyslovila, že konanie žalobcu v súvislosti s prevzatím dieťaťa do jeho starostlivosti
javilo ako účelové s jediným cieľom - čerpať nemocenskú dávku z poistného vzťahu zamestnanca u



zamestnávateľa JUDr. X. G., súdny exekútor, popri dosahovaní príjmu zo zárobkovej činnosti na základe
pracovnej zmluvy uzatvorenej dňa 31. augusta 2018 so zamestnávateľom T-D. D. s.r.o.

22. Žalovaná poukázala na stanovisko Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky
č. 17473/2018-M_ODSP43953/2018 zo dňa 10. septembra 2018, ktoré sa priklonilo k záveru, že
zamestnanec uzatvorením ďalšieho pracovného pomeru, ktorý vykonáva v rovnakom rozsahu z hľadiska
pracovného času ako predchádzajúci pracovný pomer, uzatvoril pracovnú zmluvu len formálne za
účelom čerpania dávky materské. Samotné uzatvorenie dohody rodičov dieťaťa o jeho prevzatí otcom
dieťaťa nie je hlavný úkon vo vzťahu k posudzovaniu nároku na materské, ale predpoklad smerujúci k
zabezpečeniu a vykonávaniu starostlivosti o dieťa, ktorá opodstatňuje poberanie materského, a ktorej
zabezpečenie by malo byť primárne skúmané na určenie nároku na dávku. Každý jeden prípad si pritom
vyžaduje individuálne posúdenie a zistenie všetkých relevantných skutočností, preto aj dva skutkovo
obdobné prípady rovnakého druhu by mohli byť vyhodnotené rozdielne.

23. Žalovaná vyvodila záver, že žalobca prevzal dieťa do starostlivosti len formálne (dohoda o prevzatí
dieťaťa do starostlivosti zo dňa 2. septembra 2018), o čom svedčia najmä tieto skutočnosti: žalobca
u zamestnávateľa I.. X. G., súdny exekútor, od 2. septembra 2018 čerpá rodičovskú dovolenku a od
1. septembra 2018 mu vznikol nový pracovný pomer u zamestnávateľa T-D. D. s.r.o.; nový pracovný
pomer vykonáva v rovnakom rozsahu z hľadiska pracovného času ako predchádzajúci pracovný pomer
(40 hodín týždenne); pracovnou zmluvou uzatvorenou so zamestnávateľom I.. X. G., súdny exekútor,
má žalobca dohodnutú mzdu vo výške 600 EUR mesačne a pracovnou zmluvou uzatvorenou so
zamestnávateľom T-D. D. s.r.o. sa žalobca dohodol na mzde vo výške 900 EUR mesačne, t. j. v
porovnateľnej, resp. vyššej výške akú žalobca dosahoval z pracovnej činnosti zakladajúcej nemocenské
poistenie, z ktorého si nárok na materské uplatnil; žalobca síce má možnosť pre zamestnávateľa T-
D. D., s.r.o. vykonávať prácu doma, avšak len príležitostne alebo za mimoriadnych okolností a za
predchádzajúceho súhlasu zamestnávateľa, pričom tento benefit nie je nárokovateľný; o syna C. N. sa v
čase žalobcovej neprítomnosti stará matka dieťaťa, jeho stará matka a od decembra 2018 detské jasle,
ako vyplýva z odvolania.

24. Žalovaná zdôraznila, že účelom materského poskytovaného z nemocenského poistenia je
kompenzovanie straty príjmu zo zárobkovej činnosti, ku ktorej došlo v dôsledku tehotenstva a materstva
- v prípade matky dieťaťa, alebo v dôsledku prevzatia starostlivosti o dieťa do troch rokov jeho
veku - v prípade iného poistenca, napr. otca dieťaťa. Účel zákona nie je naplnený, pokiaľ otec
dieťaťa prevzal dieťa do starostlivosti len formálne, naďalej vykonáva prácu v rovnakom rozsahu z
hľadiska pracovného času, pričom dosahuje porovnateľný príjem ako pred nástupom na rodičovskú
dovolenku. Pri posudzovaní nároku na nemocenskú dávku sa súčasne sledujú s prihliadnutím na účelné
vynakladanie prostriedkov na nemocenské poistenie aj skutočnosti svedčiace o využívaní systému
sociálneho poistenia.

25. Podľa názoru žalovanej v prípade žalobcu viacero ukazovateľov svedčí o jeho účelovom konaní,
s cieľom dosiahnuť finančný prospech uplatnením si nároku na nemocenskú dávku. Žalobca fakticky
neprevzal dieťa do starostlivosti, urobil tak len formálne, uzatvorením dohody o prevzatí dieťaťa do
starostlivosti s matkou dieťaťa, pričom naďalej vykonáva pracovnú činnosť, za priaznivejších mzdových
podmienok a s rovnakým pracovným úväzkom ako predtým u zamestnávateľa, u ktorého čerpá
rodičovskú dovolenku. Z okolností predmetného prípadu vyplýva, že žalobca reálne nespĺňa podmienku
prevzatia dieťaťa do starostlivosti a následného poskytovania starostlivosti tomuto dieťaťu ustanovenú
v § 49 ods. 1 a 2 písm. d) zákona v znení neskorších predpisov účinnom do 31. decembra 2018, a preto
sa nepovažuje za iného poistenca.

III.

Podstatné zhrnutie argumentov žalobcu

26. Žalobou doručenou správnemu súdu dňa 21.02.2019 sa žalobca domáhal preskúmania rozhodnutia
žalovanej v spojení s rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu, z dôvodu, že rozhodnutie
žalovanej je nezákonné, nakoľko vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, ktoré spočíva v
nesprávnej aplikácie relevantných noriem upravujúcich nárok na materské.



27. Žalobca namietal, že právne posúdenie veci žalovanej nemá oporu v ustanovení § 49 zákona
o sociálnom poistení, ktorý určuje požiadavky pre priznanie nároku na materské inému poistencovi,
nakoľko z uvedených podmienok nevyplýva požiadavka, aby otec dieťaťa nevykonával pracovnú
činnosť, a to ani explicitne, ani na základe výkladu neurčitého pojmu starostlivosť o dieťa.

28. Pojem starostlivosť o dieťa nemá vlastnú legálnu definíciu na účely sociálneho poistenia. Tento
pojem je však definovaný v §3 ods. 3 a 4 zák. č. 571/2099 Z. z. o rodičovskom príspevku (ďalej
zákon o rodičovskom príspevku). Pre účely priznania nároku na materské je nutné pojem starostlivosti
o dieťa obsiahnutý v § 49 zákona o sociálnom poistení v súlade s jeho definíciou podľa zákona o
rodičovskom príspevku, nakoľko v zmysle princípu terminologickej jednoty je nutné rovnaké pojmy
používať v rovnakom význame naprieč celým právnym poriadkom.

29. Riadnu starostlivosť je pritom možné poskytovať dieťaťu osobne, pomocou inou plnoletej fyzickej
osoby, ba dokonca aj pomocou právnickej osoby. Z uvedeného teda neplynie nevyhnutná povinnosť
zanechania pracovnej činnosti za účelom zabezpečovania starostlivosť o dieťa osobne. Starostlivosť je
možné zabezpečovať aj prostredníctvom iných osôb, ako sú napríklad starí rodičia dieťaťa, druhý rodič
dieťaťa, pestúnka, jasle, škôlka a iné.

30. O tom, že povinnosť osobnej starostlivosti a zanechania pracovnej činnosti nie je možné vyžadovať
na účely priznávania nároku na materské svedčí aj fakt, že povinnosť osobnej starostlivosti bola z ust. §
3 ods. 3 zákona o rodičovskom príspevku vypustená s účinnosťou od 01.01.2011. Do tohto dátumu sa
za riadnu starostlivosť o dieťa považovala len starostlivosť poskytovaná osobne a len vo výnimočných
prípadoch mohla byť zabezpečená inými osobami. Od 01.01.2011 sa však môže starostlivosť v každom
jednom prípade poskytovať aj prostredníctvom inej osoby. Z dôvodovej správy k novele, ktorou došlo
k tejto zmene plynie, že jej účelom bolo práve umožniť rodičom aj v období poberania rodičovského
príspevku (mutatis mutandis platí aj pre poberanie materského) prispieť k zlepšeniu príjmovej situácie
rodiny vykonávaním pracovnej činnosti.

31. Žalobca v žalobe poukázal na diskriminačný rozmer postupu žalovanej, keď v prípade rozhodovania
o priznanie rodičovského príspevku matkám sociálna poisťovňa bežne rozhoduje o poskytnutí príspevku
aj keď vykonávajú pracovnú činnosť.

32. Žalobca poukázal na metodický pokyn Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR č.
17473/2018-M_ODSP43953/2018 zo dňa 10.09.2018, na základe ktorého začali pobočky sociálnej
poisťovne rozhodovať odlišne ako doposiaľ.

33. Žalobca má za to, že riadne prevzal starostlivosť o dieťa a určil formu ako sa bude realizovať
na základe analogického ustanovenia o riadnej starostlivosti definovanej v zákone o rodičovskom
príspevku, a teda nielen formálne ako to uvádza žalovaná. V takomto prípade podľa jeho názoru
žalovaná nemá právo posudzovať akou formou je starostlivosť vykonávaná, keďže podmienky a formy
jej realizácie neustanovuje žiaden zákonný predpis.

34. Žalobca ďalej namietal, že Sociálna poistenia - Košice uvádza vo svojom druhostupňovom
rozhodnutí, že reálne nezabezpečuje tú časť starostlivosti o dieťa, ktorú do prevzatia dieťaťa
zabezpečovala jeho matka, pričom túto podmienku žalovaná neopiera o žiaden zákonný predpis, pretože
takáto podmienka aj pri uplatnení extenzívneho výkladu zákona o sociálnom poistení a vôbec v právnom
poriadku SR absentuje.

35. Žalobca ďalej namietal konštatovanie žalovanej, že uzatvoril pracovný pomer iba formálne za účelom
čerpania materskej dovolenky. Namietal, že žalovaná považuje čas strávený na pracovisku, resp. v
prípade časti výkonu práce žalobcu z domu za jediný čas, počas ktorého sa dá o dieťa potencionálne
starať a teda neberie do úvahy mimopracovný čas počas víkendov a dovoleniek, čím takýmto spôsobom
diskriminuje pracujúcich iných poistencov, pretože im neposkytuje materské za dni pracovného voľna,
či už z titulu dovolenky, víkendu, či štátnych sviatkov. Žalovaná nepreveruje, či sa osobne celodenne iní
poistenci starajú o svoje deti, a teda či ich nezveria do starostlivosti iných právnických alebo fyzických
osôb. Žalobca poukázal na stanovisko Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR č. 17473/2018-
M_ODSP43953/2018 zo dňa 10.09.2018, v ktorom uvádza, že zákonodarca v zákone nepodmieňuje



nárok na materské osobnou a celodennou starostlivosťou, ale len starostlivosťou a teda nie je vylúčené,
že starostlivosť o dieťa môže byť zabezpečená čiastočne aj za pomoci inej osoby.

36. Žalobca ďalej poukázal v žalobe na televíznu reláciu uverejnenú dňa 06.11.2018 na RTVS s
názvom Dámsky klub, v ktorej vystúpila W.. I. T., Generálna riaditeľka sekcie sociálneho poistenia a
dôchodkového sporenia Sociálnej poisťovne, ústredie, ktorá potvrdila správnosť žalobcom uvedených
tvrdení, čo sa týka formálnosti uzatvorenia dohody o prevzatí starostlivosti o dieťa a uvedení jedinej
podmienky ohľadom nemožnosti dosiahnutia príjmu zo zamestnania a to, že žiadateľom materskú dávku
nemôže dosiahnuť príjem zo zamestnania, ktorý sa považuje v jeho prípade za vymeriavací základ pre
priznania výpočet materské dávky.

37. Žalobca priložil ako prílohu písomnú informáciu, ktorú mala žalovaná do 31.08.2019 na svojej
webovej stránke s názvom „ otec a materské najčastejšie otázky“, kde v odseku 8 žalovaná zdôraznila
možnosť otcom naďalej pracovať počas poberania materského. Aktuálne žalovaná zmenila svoj postoj,
stiahla uvedenú informáciu z webovej stránky a nahradila ju odlišnou, ktorá je v neprospech pracujúcich
otcov.

Zhrnutie podstatných argumentov žalovanej vo vyjadrení k žalobe

38. Žalovaná sa k žalobe vyjadrila písomným podaním zo dňa 15. apríla 2019, v ktorej navrhla žalobu ako
nedôvodnú zamietnuť. Žalovaná poukázala na námietky žalobcu uvedené v žalobe, podpísala priebeh
administratívneho konania, zistený skutkový stav správnym orgánom 1. stupňa, zistený skutkový stav
odvolacím orgánom a v celom rozsahu sa pridržala odôvodnenia napadnutého rozhodnutia.

39. Žalovaná k námietkam žalobcu argumentovala, že nedošlo k priamej aplikácii ustanovenia § 51
zákona o sociálnom poistení, avšak uvedené ustanovenie žalovaná brala do úvahy a použila ho k
ozrejmeniu účelu zákona o sociálnom poistení. Uvedené ustanovenie dokazuje, že zákon o sociálnom
poistení predpokladá faktické prevzatie dieťaťa do starostlivosti a osobnú starostlivosť o dieťa. Žalovaná
pri posudzovaní nároku na nemocenské dávky prihliadala na individuálne okolnosti konkrétneho prípadu,
výklad ustanovenia zákona o sociálnom poistení v súlade s účelom a zmyslom zákonného normatívu,
účelnosť vynakladania prostriedkov na nemocenské poistenie. Žalovaná odmietla tvrdenie žalobcu, že
v predmetnom prípade došlo k porušeniu normatívu zákazu diskriminácie.

40. Žalovaná konštatovala, že podmienka absencie príjmu je jednou zo všeobecných podmienok nároku
na nemocenskú dávku zamestnanca zakotvená v § 30 písm. b) zákona sociálnom poistení a jej
splnenie sa posudzuje z toho nemocenského poistenia, z ktorého bol nárok na nemocenskú dávku
zamestnanca uplatnený (§ 58 ods. 1 zákona o sociálnom poistení). V prípade žalobcu sa splnenie tejto
podmienky posudzovalo z nemocenského poistenia zamestnanca založeného na základe pracovnej
zmluvy uzatvorenej so zamestnávateľom JUDr. X. G., súdny exekútor. Žalobca z tohto pracovného
právneho vzťahu od 2. septembra 2018 čerpá rodičovskú dovolenku a nedosahuje príjem. Uzatvoril
pracovnú zmluvu so zamestnávateľom T-D. D., s.r.o. a to deň pred nástupom na rodičovskú dovolenku,
na základe ktorej od 1. septembra 2018 dosahuje príjem. Týmto konaním bolo dosiahnuté splnenie
podmienky absencie príjmu, hoci žalobca naďalej dosahuje príjem zo zamestnania. Právo na príjem z
dvoch pracovných pomerov súbežne mal žalobca len jeden deň 1. septembra 2018.

41. K námietke žalobcu, týkajúcej sa prezentácie „ otec a materské najčastejšie otázky“ zverejnenej
na webovej stránke sociálnej poisťovne v odpovedi na ôsmu otázku týkajúcu sa dosahovania príjmu
z toho istého zamestnávateľa počas poberania materského, žalovaná konštatovala uvedenie príkladu
uzatvorenia dohody o prácach vyhľadávaných mimo pracovného pomeru. Zo zverejnených informácií
je zrejmé, čo sa považuje pri posudzovaní nároku na materské iného poistenca za prevzatie dieťaťa do
starostlivosti, a že v prípade výkonu práce otcom dieťaťa počas poberania materského sa predpokladá
výkon práce v menšom rozsahu, keďže dohody o prácach vykonávaných mimopracovného povahu
sa uzatvárajú výnimočne, ak ide buď o prácu vymedzenú výsledkom alebo o príležitostnú činnosť
vymedzenú druhom práce a týchto prípadoch je rozsah práce oproti pracovnému pomeru značne
obmedzený. Za účelom spresnenia výkladu bolo v odpovedi na ôsmu otázku doplnené, že podmienka
prevzatia dieťaťa do starostlivosti musí byť zachovaná aj popri výkone práce z inej činnosti, t. j. otec musí
naďalej poskytovať dieťaťu tú časť starostlivosti, ktorú do prevzatia zabezpečovala matka. Žalovaná



účel nemocenského poistenia v prvej časti doplnila, že ust. § 49 ods. 1 zákona o sociálnom poistení
bolo novelizované zákonom č. 543/2010 Z. z. zmena nadobudla účinnosť dňa 1. januára 2011, novelou
zákona došlo k predĺženiu obdobia poskytovania materského a zároveň došlo k zmene vo vzťahu k
maximálnej hranici veku dieťaťa pri materskom inému poistencovi; kým pred 1. januárom 2011 mal iný
poistenec nárok na materské najdlhšie do dovŕšenia ôsmich mesiacov veku dieťaťa s účinnosťou od
1. januára 2011 má nárok na materské najdlhšie do dovŕšenia troch rokov veku dieťaťa. V dôvodovej
správe k návrhu tejto novely zákona (parlamentná tlač 109) nie sú uvedené dôvody tejto legislatívnej
zmeny, avšak verejne boli tieto zmeny prezentované ako pozitívne zmeny v oblasti prevzatia dieťaťa do
náhradnej starostlivosti, ktoré mali umožniť poberanie materského osvojiteľom v prípade osvojenia aj
staršieho dieťaťa (až do troch rokov jeho veku). Žalovaná konštatovala, že žalobca nesplnil podmienky
ustanovené v § 49 ods. 1, ods. 2 písm. d) zákona o sociálnom poistení znení neskorších predpisov
účinnom do 31. decembra 2018.

Podstatné zhrnutie argumentov žalobcu k vyjadreniu žalovanej

42. Žalobca sa vyjadril k vyjadreniu žalovanej písomným podaním doručeným správnemu súdu dňa
28.05.2019, v ktorom zotrval na podanej žalobe v celom rozsahu a dôvodoch žaloby.

43. Žalobca poukázal na znenie ustanovenia § 58 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, a ustanovenie § 50
Zákonník práce. Z uvedeného explicitne vyplýva, že aj práva a povinnosti z rôznych pracovných pomerov
sa u rôznych zamestnávateľov posudzujú samostatne, t. j. pre posudzovanie straty alebo zníženia príjmu
pre priznanie materského zo strany žalovanej, nemôže byť relevantný súčet všetkých prínos zo všetkých
pracovných pomerov, ale ten pracovný pomer, z ktorého si poistenec žiada priznať materské, a z ktorého
sa poistencovi pri splnení zákonných podmienok (§ 49 ods. 2 Zákonníka práce) materské vypočítava.
Poukázal na ust. § 140 ods. 1 písm. a) zákona o sociálnom poistení, ktoré explicitne vyjadruje možnosť
byť v pracovnom pomere ako zamestnanec počas poskytovania materského.

44. Žalobca ďalej uviedol, že zamestnávateľ T-D. D., s.r.o. mu poskytuje 7 pracovných dní v mesiaci
možnosť pracovať z domu, ktorú v plnom rozsahu využíva a teda počas týchto dní je doma so svojim
dieťaťom. Žalovaná zrejme považuje čas strávený na pracovisku za jediný čas, počas ktorého sa dá o
dieťa potencionálne starať a neberie do úvahy mimopracovný čas, čas víkendov a dovoleniek. Zároveň
poukázal na princíp legitímnych očakávaní (nález Ústavného súdu SR zo dňa 6. februára 2018 sp. zn.:
PL ÚS 10/04-27).

Podstatné zhrnutie argumentov žalovanej k vyjadreniu žalobcu

45. Žalovaná vo vyjadrení k vyjadreniu žalobcu, ktoré bolo súdu doručené 13.06.2019 uviedla, že sa plne
pridržiava dôvodov uvedených v napadnutom rozhodnutí žalovanej a vo vyjadrení k správnej žalobe zo
dňa 15. apríla 2019.

IV.

Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov

46. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) v správnom
súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a
právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
Podľa ods. 2 tohto ustanovenia každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli
porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy,
nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok
ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

47. Podľa § 5 ods. 2 SSP konanie pred správnym súdom je jednou zo záruk ochrany základných ľudských
práv a slobôd a ochrany práv a oprávnených záujmov účastníkov administratívneho konania.

48. Podľa § 5 ods. 3 SSP pri rozhodovaní správny súd dbá na ochranu zákonnosti a verejného záujmu.



49. Podľa § 5 ods. 4 SSP správny súd postupuje a rozhoduje v súlade s platnými a účinnými právnymi
predpismi so zohľadnením ich právnej sily a v súlade zo základnými princípmi tohto zákona.

50. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť
rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej
správy poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach
ustanovených týmto zákonom.

51. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych
práv proti rozhodnutiu orgánov verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

52. Podľa § 178 ods. 1 SSP žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako
účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu
verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch.

53. V tretej hlave SSP je upravené rozhodovanie o správnych žalobách v sociálnych veciach.

54. Podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP, správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu
verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak vychádzalo z nesprávneho právneho
posúdenia veci.

55. Podľa § 191 ods. 6 SSP, veta prvá, právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom
rozsudku, je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný.

56. Podľa § 199 ods. 1 písm. c), ods. 2, ods. 3 SSP sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie
rozhodovanie Sociálnej poisťovne. V konaní podľa tejto hlavy správny súd zohľadňuje špecifické potreby
vychádzajúce zo zdravotného stavu a sociálneho postavenia účastníka konania - fyzickej osoby a
poskytuje jej poučenie o jej procesných právach a povinnostiach. Ak nie je v tejto hlave ustanovené inak,
použijú sa na konanie v sociálnych veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.

57. Podľa § 135 ods. 1 SSP, na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti
rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.

58. Krajský súd v Prešove ako súd správny preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovanej vrátane
rozhodnutia orgánu verejnej správy nižšieho stupňa, priebeh administratívneho konania, vychádzajúc
zo stavu, ktorý existoval v čase právoplatnosti rozhodnutia (§ 135 ods. 1 SSP), neviazanúc rozsahom
a dôvodmi žaloby (§ 134 ods. 2 písm. d) SSP), pričom na prejednanie veci samej nariadil podľa § 107
ods. 1 písm. a) SSP pojednávanie a dospel k záveru, že správna žaloba je dôvodná.

59. Právny zástupca žalobcu sa na pojednávaní pridržiaval všetkých záverov, ktoré uviedol v správnej
žalobe a v písomných vyjadreniach. Uviedol, že obe rozhodnutia správnych orgánov považuje za
nezákonné. Zástupkyňa žalovanej zotrvala v celom rozsahu na vyjadrení k písomnej žalobe, pridržala
sa odôvodnenia napadnutého rozhodnutia a navrhla žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.

60. K posudzovaniu relevantných skutočností rozhodujúcich pre prijatie záveru, že zo strany žalobcu
došlo k účelovému konaniu, poverená zástupkyňa žalovanej uviedla, že žalovaná vychádzala z
vymeriavacích základov zrejmých zo systému predložených zamestnávateľom z pracovných zmlúv a z
údajov zo systému a z informácií od žalobcu, z informácií uvedených v odvolaní, v ktorom uviedol, že o
dieťa sa stará matka, stará matka a od decembra je v detských jasliach.

61. Žalobca na pojednávaní uviedol, že pracovný čas od 8:00 hod. do 16:30 hod. nebol zmenený z
dôvodu nástupu do iného zamestnania. Z pracovného pomeru má možnosť pracovať doma v rozsahu
7 dní mesačne. Dieťaťu zabezpečuje riadnu starostlivosť aj prostredníctvom iných osôb.

62. Poverená zástupkyňa uviedla že skutočnosť, že žalobca vykonával 7 dní prácu doma uviedol žalobca
až neskôr. Ide o benefit, ktorý nie je nárokovateľný, preto túto skutočnosť žalovaná nepreverovala.



63. V danom prípade úlohou správneho súdu je posúdiť, či boli splnené zákonné podmienky zákona o
sociálnom poistení na rozhodnutie o tom, že žalobca nesplnil podmienky stanovené v § 49 ods. 1 a ods.
2 písm. d) zákona o sociálnom poistení v súvislosti s nárokom na materské.

64. Podľa § 49 ods. 1 veta prvá zákona o sociálnom poistení iný poistenec, ktorý prevzal dieťa
do starostlivosti a ktorý sa o toto dieťa stará, má nárok na materské odo dňa prevzatia dieťaťa do
starostlivosti v období 28 týždňov od vzniku nároku na materské.
Iným poistencom, ktorý prevzal dieťa do starostlivosti, je v zmysle § 49 ods. 2 písm. d) zákona je otec
dieťaťa po dohode s matkou dieťaťa, najskôr po uplynutí šiestich týždňov odo dňa pôrodu, a matka
nepoberá materské alebo rodičovský príspevok.

65. Podľa § 54 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, ak nemocenské poistenie trvalo nepretržite najmenej
od 1. januára kalendárneho roka predchádzajúceho kalendárnemu roku, v ktorom vznikol dôvod na
poskytnutie nemocenskej dávky, do dňa, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky,
rozhodujúce obdobie na zistenie denného vymeriavacieho základe je kalendárny rok predchádzajúci
kalendárnemu roku, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky.

66. Podľa § 54 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, ak nemocenské poistenie zamestnanca vzniklo
v kalendárnom roku predchádzajúcom kalendárnemu roku, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie
nemocenskej dávky, alebo v kalendárnom roku, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej
dávky, a obdobie nemocenského poistenia zamestnanca, za ktoré sa platí poistné na nemocenské
poistenie, bolo najmenej 90 dní predo dňom, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky,
rozhodujúce obdobie na zistenie denného vymeriavacieho základu je obdobie od vzniku nemocenského
poistenia do konca kalendárneho mesiaca predchádzajúceho kalendárnemu mesiacu, v ktorom vznikol
dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky.

67. Skutkový stav v danej veci nebol sporný; žalobca - otec dieťaťa ako iný poistenec si uplatnil nárok
na materské z dôvodu starostlivosti o maloletého syna C., nar. XX. novembra XXXX, z povinného
nemocenského poistenia zamestnanca u zamestnávateľa I.. X. G., súdny exekútor, W.: XXXXXXXXXX,
ktoré trvá od 8. apríla 2014 s tým, že žalobca bude vykonávať druh práce exekútorský koncipient v
pracovnom pomere dohodnutom na dobu neurčitú v ustanovenom týždennom pracovnom čase 40 hodín
týždenne. Žalobcovi vzniklo nové povinné nemocenské poistenie zamestnanca u zamestnávateľa T-D.
D., s.r.o., W.: XXXXXXXXXX, ktorý registračným listom fyzickej osoby dňa 30. augusta 2018 oznámil
vznik nemocenského poistenia žalobcu od 1. septembra 2018. Z pracovnej zmluvy uzatvorenej medzi
žalobcom ako zamestnancom a spoločnosťou T-D. D., s.r.o. ako zamestnávateľom dňa 31.08.2018
vyplýva, že zmluvné strany uzatvorili pracovnú zmluvu s dňom nástupu do práce 01.09.2018 na
dobu určitú do 31.08.2019, s miestom výkonu práce v sídle spoločnosti a prevádzkarne spoločnosti v
územnom obvode okresu Košice, žalobca súhlasil s vykonávaním práce doma príležitostne alebo za
mimoriadnych okolností. V zmysle pracovnej zmluvy bol dojednaný ustanovený týždenný pracovný čas
žalobcu v súlade s ustanovením § 85 ods. 5 Zákonníka práce. Spornou zostala otázka určenia, či boli
splnené zákonné podmienky zákona o sociálnom poistení na rozhodnutie o tom, že žalobca nesplnil
podmienky stanovené v § 49 ods. 1 a ods. 2 písm. d) zákona o sociálnom poistení v súvislosti s nárokom
na materské z dôvodu nesplnenia podmienky prevzatia starostlivosti o dieťa.

68. Správny súd poznamenáva, že účel nemocenského poistenia spočíva v zabezpečení fyzickej
osoby pre prípad straty alebo zníženia príjmu, z dôvodu tehotenstva a materstva. Pri posudzovaní
splnenia všetkých zákonných podmienok nároku na nemocenské dávky sa prihliada na všetky okolnosti
jednotlivého prípadu a na všetky ustanovenia zákona, ktoré súvisia s konkrétnym prípadom, a zároveň
sa berú ako jeden celok a posudzujú sa v ich vzájomnej súvislosti, pričom je potrebné dbať na účel
sledovaný zákonom

69. Správny súd konštatuje, že pojem starostlivosti o dieťa je definovaný v § 3 ods. 3 a 4 zák. č. 571/2009
Z. z. o rodičovskom príspevku (ďalej zákon o rodičovskom príspevku), podľa ktorého riadna starostlivosť
o dieťa je starostlivosť poskytovaná dieťaťu v záujme všestranného fyzického vývinu a psychického
vývinu dieťaťa, najmä primeraná výživa dieťaťa, hygiena dieťaťa, výchova dieťaťa a dodržiavanie
preventívnych prehliadok dieťaťa podľa osobitného predpisu. Podmienka riadnej starostlivosti o dieťa
sa považuje za splnenú, ak oprávnená osoba zabezpečuje riadnu starostlivosť o dieťa osobne alebo
inou plnoletou fyzickou osobou alebo právnickou osobou. Povinnosť osobnej starostlivosti bola z ust. §



3 ods. 3 zákona o rodičovskom príspevku vypustená s účinnosťou od 01.01.2011. Do tohto dátumu sa
za riadnu starostlivosť o dieťa považovala len starostlivosť poskytovaná osobne a len vo výnimočných
prípadoch mohla byť zabezpečená inými osobami. Od 01.01.2011 sa však môže starostlivosť v každom
jednom prípade poskytovať aj prostredníctvom inej osoby. Rodič môže vykonávať zárobkovú činnosť
akoukoľvek formou, pričom výška príjmu z tejto činnosti nemá vplyv na nárok na rodičovský príspevok
ani na jeho výšku. Rodičia v čase vykonávania zárobkovej činnosti môžu zabezpečiť starostlivosť o svoje
dieťa buď druhým rodičom, starým rodičom alebo inou plnoletou fyzickou osobou, alebo umiestnením
dieťaťa v zariadení súkromnom, cirkevnom či štátnom vrátane materských škôl. Uvedená úprava
umožňuje zosúlaďovanie rodinného, osobného a pracovného života rodičov detí v útlom veku, čo patrí
medzi hlavné ciele Európskej únie v oblasti vytvorenia podmienok pre zvyšovanie zamestnanosti rodičov
s rodičovskými povinnosťami. Právna úprava v plnej miere akceptuje výlučnú zodpovednosť rodiča
za poskytovanie starostlivosti o dieťa. Rodič sa môže rozhodnúť starať sa o svoje dieťa osobne a
nevykonávať žiadnu zárobkovú činnosť, alebo sa môže rozhodnúť vykonávať zárobkovú činnosť a
starostlivosť o dieťa zabezpečiť v čase svojej neprítomnosti inou právnickou osobou alebo fyzickou
osobou. Výber fyzickej osoby alebo právnickej osoby, resp. zariadenia je iba v kompetencii rodiča.

70. V ďalšom správny súd poukazuje na základné pravidlá konania uvedené v § 3 zákona č. 71/1967
Zb. o správnom konaní, pre ktoré východiskom je systém prameňov práva, ktoré je potrebné v praxi
interpretovať v duchu európskeho štandardu všeobecných požiadaviek na kvalitu postupov a činnosti
verejnej správy súhrnne označovaných ako princípy „dobrej správy“.

71. Správny súd tiež považuje za potrebné uviesť, že princíp viazanosti právom ako jeden z princípov
dobrej verejnej správy vyžaduje, aby všetky rozhodnutia a úkony orgánov verejnej správy mali oporu v
právnom poriadku, ich obsah bol s ním v súlade a boli účinne vynútiteľné. Ide o stav, ktorý predpokladá
čl. 2 ods. 2 Ústavy SR. Tento princíp zahŕňa nielen požiadavku na súladný postup verejnej správy s
vnútroštátnymi zákonmi, medzinárodným právom a všeobecnými právnymi zásadami, ale aj požiadavku
nezneužívania voľnej úvahy a požiadavku výkonu právomoci len za účelom ustanoveným zákonom.
Ďalším dôležitým princípom je princíp proporcionality, ktorý možno odvodiť z čl. 1 ods. 1 Ústavy
SR. Zmyslom tohto princípu je napomáhať hľadať spravodlivú rovnováhu medzi cieľom a použitými
prostriedkami. „Pri výklade a aplikácii právnych predpisov nemožno ignorovať ich účel a zmysel, ktorý
nie je možné hľadať len v slovách a vetách toho ktorého predpisu, v ktorom sú vždy prítomné aj princípy
uznávané demokratickými právnymi štátmi. Prílišný formalizmus pri výklade právnych noriem vedúci k
extrémne nespravodlivému záveru znamená porušenie základných práv.“ (nález Ústavného súdu Českej
republiky zo dňa 7. marca 2012, sp. zn. I. ÚS 1826/11).

72. Vzhľadom na uvedené sa správny súd nestotožňuje s interpretáciou podmienky prevzatia dieťaťa
do starostlivosti a následného poskytovania starostlivosti tomuto dieťaťu ustanovenej v § 49 ods. 1
zákona žalovanou, podľa ktorej je splnená vtedy, ak otec dieťaťa fakticky (nielen formálne) prevezme
dieťa do svojej starostlivosti. Ak by tak bolo úmyslom zákonodarcu, zákonodarca by v zákone podmienil
nárok na materské osobnou a celodennou starostlivosťou, a teda by vylúčil, že starostlivosť o dieťa
môže byť zabezpečená čiastočne aj za pomoci inej osoby. Podľa názoru správneho súdu prevzatie
starostlivosti je naplnené uzatvorením dohody medzi matkou a otcom dieťaťa. Uzatvorenie tejto dohody
je predpokladom smerujúcim k zabezpečeniu a vykonávaniu starostlivosti o dieťa, ktorá opodstatňuje
poberanie materského a ktorej zabezpečenie by malo byť primárne skúmané na určenie nároku na
dávku. Zároveň je rozhodujúca pre určenie dňa, ku ktorému sa posudzujú podmienky vzniku nároku na
materské.

73. Podľa názoru správneho súdu pre účely priznania nároku na materské pojem starostlivosti o dieťa
obsiahnutý v § 49 zákona o sociálnom poistení v súlade s jeho definíciou podľa zákona o rodičovskom
príspevku. Žalobca dôvodne namietal, že právne posúdenie veci žalovanej nemá oporu v ustanovení
§ 49 zákona o sociálnom poistení, ktorý určuje požiadavky pre priznanie nároku na materské inému
poistencovi, nakoľko z uvedených podmienok nevyplýva požiadavka, aby otec dieťaťa nevykonával
pracovnú činnosť.

74. Rovnako dôvodná je námietka žalobcu, týkajúca sa konštatovania žalovanej, že žalobca uzatvoril
pracovný pomer iba formálne za účelom čerpania materskej dovolenky. Z napadnutého rozhodnutia
a postupu žalovanej totiž nevyplýva, či žalovaná posúdila všetky relevantné skutočnosti, nielen
podania, ale aj ďalšie dôkazy, napríklad vykonávanie práce žalobcom v domácom prostredí, evidencia



pracovného času a podobne. Správny súd konštatuje, že umiestnenie dieťaťa do detských jaslí a
vykonávanie zárobkovej činnosti je v súlade s účelom dávky nahradiť stratu, respektíve zníženie príjmu
za predpokladu starostlivosti o dieťa, a to aj s poukazom na smernicu č. 2010/18/EÚ, ktorou sa zrušuje
smernica č. 94/34/ES. Vzhľadom k uvedenému nie je dôvod, pre ktorý by nemal byť priznaný nárok
otcovi dieťaťa.

75. Správny súd na záver dodáva, že považuje za dôvodnú námietku žalobcu ohľadne neúplných
informácií, ktoré mu boli v tejto súvislosti poskytnuté z Informačno-poradenského centra žalovanej, resp.
ktoré vyplývali z jej webovej stránky, aj napriek tomu že žalovaná informácie tieto informácie neskôr. Na
nárok na materské nemá vplyv skutočnosť, ak poistenec počas obdobia nároku na materské dosiahne
príjem z iného nemocenského poistenia.

76. Po preskúmaní rozhodnutia žalovanej súd dospel k záveru, že rozhodnutie vychádzalo z
nesprávneho právneho posúdenia veci a zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo
nedostačujúce na riadne posúdenie veci. Z týchto dôvodov preto správny súd podľa ust. § 191 ods. 1
písm. c), písm. e ) SSP zrušil rozhodnutie žalovanej, ako aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa
a vrátil vec žalovanej na ďalšie konanie. Právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom
rozsudku, sú konajúce orgány verejnej správy v ďalšom konaní viazané (§ 191 ods. 6 SSP). V danom
prípade je súd toho názoru, že žalovaná je jednoznačne bez pochyby povinná postupovať vo vyššie
naznačenom smere a opätovne je potrebné posúdiť zákonné podmienky stanovené v § 49 ods. 1 a ods.
2 písm. d) zákona o sociálnom poistení v súvislosti s nárokom na materské .

77. Súd žalobcovi ako úspešnému účastníkovi konania priznal právo na úplnú náhradu trov konania v
súlade s ust. § 167 ods. 1 SSP.

78. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa
konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná na Krajskom súde v
Prešove v lehote 1 mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu. Zmeškanie lehoty nemožno
odpustiť.

V kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitostí podania podľa § 57 Správneho súdneho poriadku
(ďalej len „SSP“), to znamená, ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo
sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania.

Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté
rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom
rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“) a návrh výroku
rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten,
kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal
spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej
veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský
súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe
nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa
vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom



spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že
sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak
sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na
dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie,
ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal
jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví
kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec
alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konanie o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) alebo ak
je žalovaným Centrum právnej pomoci.