Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 5CoSr/1/2018 z 9. 1. 2019 Citácia: rozsudok Krajského súdu Prešov z 9. januára 2019, sp. zn. 5CoSr/1/2018, ECLI:SK:KSPO:2019:8715895965.2 Krajský súd Prešov | 5CoSr/1/2018 | ECLI:SK:KSPO:2019:8715895965.2 | 2019-01-09 | Rozsudok Oblasť práva: Občianske právo – Ostatné Citované ustanovenia: CSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/8d2dc6ba-265f-4158-82d0-aa86bfb41c5f Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2019:8715895965.2 Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 5CoSr/1/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8715895965
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 01. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Világiová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8715895965.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Világiovej a členov
senátu JUDr. Zlaty Simkovej a JUDr. Karola Krochtu v právnej veci žalobkyne R. E., nar. XX.XX.XXXX,
bytom H. F. č. XXX, H. F., právne zastúpený Podtatranskou advokátskou kanceláriou s.r.o., Štôla č.
44, Štôla, proti žalovanému BENCONT INVESTMENTS s.r.o., so sídlom Vajnorská 100/A, Bratislava,
IČO: 36 432 105, právne zastúpený JUDr. Veronikou Kubrikovou, PhD., advokátkou, Martinčekova 13,
Bratislava, o zrušenie rozhodcovského rozsudku, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu
Poprad č.k. 17Csr/2/2015-111 zo dňa 25.10.2017 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

P r i z n á v a žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo vzťahu k žalovanému v plnom
rozsahu s tým, že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom 1.inštancie samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie I. zrušil rozhodcovský rozsudok STÁLEHO
ROZHODCOVSKÉHO SÚDU zriadený pri ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ a.s. sp.
zn. BW-B/1212/0106 z 28.02.2014. II.Priznal žalobkyni voči žalovanému náhradu trov konania v plnom
rozsahu.

2. Právne odôvodnil svoje rozhodnutie súd prvej inštancie ust.§ 41 zákona č. 244/2002 Z.z. o
rozhodcovskom konaní účinného k 31.12.2014, ust.§ 46 ods.1 a 3 zákona č. 335/2014 Z.z. o
spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ust.§ 48 ods.2
Exekučného poriadku účinného k 03.08.2015, článok 6 bod 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS, § 52 ods.1,2,
§ 53 ods.1, § 54 ods.1, § 39 ods.1, § 3 ods.1 Občianskeho zákonníka účinného k 28.02.2014.

3. Súd prvej inštancie konštatoval, že žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku žalobkyňa podala
včas podľa § 48 ods. 2 Exekučného poriadku účinnému k 03.08.2015, keď upovedomenie o začatí
exekúcie v konaní sp. zn. 17Er 255/2015 bolo žalobkyni doručené 24.09.2015. Dňa 07.10.2015
žalobkyňa podala v lehote na podanie námietok žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. V danom
prípade ide o spotrebiteľský vzťah medzi žalobkyňou a žalovaným a lehota na podanie žaloby neplynie
podľa zákona č. 244/2002 Z.z., ale podľa zákona č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom
konaní, kde v § 46 ods. 3 zákona je upravená možnosť podania žaloby o zrušenie rozhodcovského
rozsudku aj podľa ustanovení Exekučného poriadku. V danom prípade súd uzavrel, že žalobkyňa žalobu
podala včas.



4. Pri posudzovaní rozhodcovského rozsudku súd dospel k názoru, že pri rozhodovaní Stálym
rozhodcovským súdom v konaní BW-B/1212/0106 boli porušené všeobecne záväzné predpisy na
ochranu práv spotrebiteľa.

5. Podľa čl. 11.2 Zmluvy o úvere z 17.10.2007, zmluvné strany sa dohodli, že akékoľvek spory, ktoré
vzniknú zo ZoÚ alebo OP, budú riešené dohodou. V prípade nedosiahnutia dohody Klient príjme
návrh Banky na riešenie vzájomných vzťahov vzniknutých na základe alebo súvisiacich so ZoÚ alebo
OP vrátane sporov o platnosť, výklad a zánik ZoÚ alebo OP, v rozhodcovskom konaní pred Stálym
rozhodcovským súdom zriadeným pri spoločnosti ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ a.s.

6. Výber rozhodcovského súdu bol výlučne na veriteľovi Poštová banka a.s., žalobkyňa ako spotrebiteľ
pri formulárovej zmluve nemala možnosť ovplyvniť ustanovenie zmluvy o úvere, ani v časti týkajúcej
sa rozhodcovskej doložky. Žalobkyňa nemala možnosť rozhodcovskú doložku odmietnuť, táto bola
súčasťou zmluvy o úvere, bola na jednej listine. Navyše zmluva o úvere má formulárový charakter,
ustanovenia zmluvy spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa. Žalobkyňa pri uzatváraní zmluvy o úvere nemala možnosť obsah zmluvy ovplyvniť.
Žalobkyni nebolo dané na výber, či rozhodcovskú zmluvu uzavrie alebo nie. Z už vyššie uvedených
dôvodov súd ustanovenie zmluvy o úvere o rozhodcovskej doložke považuje za absolútne neplatný
právny úkon. Rozhodcovský súd pri rozhodovaní nerešpektoval ustanovenia Smernice Rady 93/13/EHS.
Navyše v rozhodcovskom konaní nerozhodoval rozhodca zvolený žalobkyňou. Uvedená skutočnosť
bola dôvodom pre zrušenie rozhodcovského rozsudku. Pokiaľ žalobkyňa za dôvod pre zrušenie
rozhodcovského rozsudku považovala neprimerane vysoké úroky dohodnuté v zmluve o úvere, s týmto
sa súd nestotožnil. Výška úroku v zmluve 23 % p. a. a RPMN 26,06 % p. a. nie je neprimerane vysoká.

7. Výrok o trovách konania odôvodnil súd prvej inštancie ust. § 255 ods. 1 Civilného sporového
poriadku (ďalej C.s.p.), keď žalobkyňa mala v konaní plný úspech. O výške trov konania súd rozhodne
samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.

8. Proti tomuto rozsudku včas podal odvolanie žalovaný. Právne odôvodnil svoje odvolanie ust.§ 365
ods.1 písm.b/, f/ a h/ C.s.p. Konštatoval, že je toho názoru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci a rovnako súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov
dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Žalovaný namietal skutočnosť, že súd prvej inštancie sa
náležíte nevysporiadal s námietkou žalovaného a len poukázal, resp. odcitoval ustanovenie § 46 ods.
1 zákona č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o zmene a doplnení niektorých
zákonov. Právny zástupca žalovaného vo vyjadreniach zo dňa 13.01.2016 a zo dňa 03.07.2017 namietal,
že žaloba podaná na súd prvej inštancie nebola podaná včas, t.j. v 30 - dňovej prekluzívnej lehote
odo dňa doručenia a to 20.03.2014 rozhodcovského rozsudku. Žalobný návrh na súd bol podľa
pečiatky súdu doručený súdu dňa 07.10.2015, teda po uplynutí 30 dňovej lehoty. Uplynutím 30 -
dňovej lehoty zaniká právo strany podať žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. V uvedenom
prípade sa jedná o tzv. hmotnoprávnu lehotu, a teda nepostačuje, aby bola žaloba podaná v uvedenej
lehote na poštovú prepravu, ale aby najneskôr v posledný deň lehoty bola žaloba doručená súdu.
Posledným dňom lehoty bol deň 19.04.2014. Do pozornosti dal žalovaný odvolaciemu súdu uznesenie
č.k. 2CoE/292/2012-59 Krajského súdu v Banskej Bystrici, ďalej uznesenie Krajského súdu v Banskej
Bystrici č.k. 2CoE/492/2012-42 zo dňa 28.11.2012, Krajského súdu v Žiline č.k. 9CoE/68/2012 zo
dňa 30.10.2012. Ďalej konštatoval, že rozhodcovská doložka bola dohodnutá formou všeobecných
úverových podmienok a ako taká predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku, sama o sebe i podľa
názoru odvolacieho súdu vo vyššie citovaných veciach nie je dôvodom pre zastavenie exekúcie bez
toho, aby súd v takomto prípade neskúmal špecifické okolnosti každého konkrétneho prípadu a prihliadal
i na ostatné dohodnuté podmienky, ako i výšku konkrétnych plnení. Úverová zmluva, ktorej plnenie
je predmetom konania prestavuje štandardnú úverovú zmluvu, ktorou bol poskytnutý úver bankou,
zriadenou a pôsobiacou v Slovenskej republike v súlade s ustanoveniami zákona č. 483/2001 Z.z. o
bankách, ktorá naviac podlieha dohľadu Národnej banky Slovenska. Obdobne poukázal aj na uznesenie
Krajského súdu v Bratislave č.k. 22CoE/403/2012-60 zo dňa 16.01.2013. Z uvedeného vyplýva, že nie je
správne konštatovanie súdu prvej inštancie, že spotrebiteľ nemohol ovplyvniť obsah VOP. Je na mieste
potom otázka, či a do akej miery takáto rozhodcovská doložka spôsobuje nerovnováhu v právach a
povinnostiach zmluvných strán, resp. či ide o nerovnováhu značnú a či rozhodcovskú doložku skutočne
nemožno považovať za individuálne dojednanú v zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Následne
žalovaný poukázal na ust.§ 93b ods.1, 2 zákona č. 483/2001 Z.z. účinného v čase uzavretia predmetnej



úverovej zmluvy a následne účinného dňa 01.12.2009, i na ust.§ 3 ods.1,2 a § 4 ods.1,2, 3 zákona č.
244/2002 Z.z. Úverová zmluva, ktorej plnenie je predmetom konania, predstavuje štandardnú úverovú
zmluvu, ktorou bol poskytnutý úver bankou, ktorá bola zriadená a pôsobí v Slovenskej republike v súlade
s ustanoveniami zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách a podlieha dohľadu Národnej banky Slovenska.
Nejde teda o žiadny nebankový subjekt mimo dohľadu národnej banky.Vzhľadom na vyššie uvedené
skutočnosti a zákonné ustanovenia, účinné v čase uzavretia Zmluvy o úvere dňa 17.10.2007, ako aj v
zmysle ustanovení Všeobecných obchodných podmienok a Obchodných podmienok pre úvery, ktoré sú
neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy o úvere, má žalovaný za to, že rozhodcovská doložka bola účastníkmi
platne dohodnutá v predmetnej zmluve. V zmysle Zákona o bankách ust.§ 93b ods.1 nebola zákonom
uložená povinnosť bankám pri predložení návrhu na uzavretie rozhodcovskej zmluvy preukázateľne
poučiť klienta o dôsledkoch uzavretia navrhovanej rozhodcovskej zmluvy na riešenie ich vzájomných
sporov z obchodov. Uvedená zmena zákona o bankách, resp. uložená povinnosť bankám preukázateľne
poučiť klienta o rozhodcovskej doložke vložená posledná veta do odseku 1 § 93b bola do zákona
doplnená zákonnom č. 492/2009 Z.z. o platobných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov,
pričom táto zmena nadobudla účinnosť 01.12.2009. Preto rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalovaný preto žiadal, aby odvolací súd rozsudok zrušil a
vrátil vec na ďalšie konanie, zároveň žiadal zaviazať žalobcu na náhradu trov konania žalovanému,
alternatívne, aby rozsudok zmenil tak, že žalobu zamietne a zaviaže žalobcu na úhradu trov konania
žalovanému.

9. Rovnopis odvolania bol doručený žalobcovi dňa 27.12.2017.Vyjadrenie zo strany žalobcu nebolo
zaslané.

10. Odvolací súd na základe podaného odvolania preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie spolu s
konaním, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad uvedených v ust.§ 379 a nasl. C.s.p., bez nariadenia
pojednávania podľa ust.§ 385 C.s.p. a contrario s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku oznámil
na úradnej tabuli a webovej stránke Krajského súdu v Prešove dňa 04.01.2019 a dospel k záveru, že
odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

11. Odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie v prejednávanej veci správne zistil skutkový stav v
rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočnosti a na základe vykonaného dokazovania dospel
k správnym skutkovým zisteniam a prejednávanú vec aj správne právne posúdil. Odvolacie námietky
žalovaného sú iba zhrnutím jeho právnej argumentácie predostretej v priebehu konania na súde prvej
inštancie, pričom na tie súd prvej inštancie rozumným a primeraným spôsobom vo svojom rozhodnutí
reagoval. Naproti tomu v priebehu odvolacieho konania žalovaný nepredostrel relevantný argument,
teda argument majúci súvis s prejednávanou vecou, a ktorý by bol súčasne takej povahy, že by mohol
priniesť pre odvolateľa priaznivejšie rozhodnutie.

12. Iba také rozhodnutie je nepreskúmateľné, ktorého právne závery sú v extrémnom nesúlade
s vykonanými skutkovými zisteniami, resp. tieto právne závery zo žiadnej možnej interpretácie
odôvodnenia napadnutého rozsudku nevyplývajú. Z odôvodnenia tu napadnutého rozsudku však
jednoznačne vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami súdu pri hodnotení dôkazov
na strane jednej a právnymi závermi súdu na strane druhej. Za daného stavu potom odôvodnenie
napadnutého rozsudku jednoznačne rešpektuje kautely určujúce minimálnu mieru racionality a
konzistencie skutkovej a právnej argumentácie, teda je preskúmateľné. Možno teda uzavrieť, že podľa
právneho názoru odvolacieho súdu dal súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí odpoveď na podstatné
argumenty strán sporu, pričom tak učinil v snahe garantovať stranám ich právo na spravodlivé súdne
konanie. Skutočnosť, že v tomto rozhodnutí neboli naplnené očakávania žalovaného, teda súd prvej
inštancie nerozhodol v súlade s jeho právnym názorom ešte neznamená, že došlo k porušeniu jeho
základného práva na spravodlivé súdne konanie. Súd prvej inštancie podľa názoru odvolacieho súdu
postupoval v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi a majúc na pamäti základné právo
strán na súdnu ochranu, túto stranám poskytol v požadovanej kvalite.

13. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, že žalobu o zrušenie rozhodcovského
rozsudku žalobkyňa podala včas podľa ust.§ 48 ods.2 Exekučného poriadku účinnému k 03.08.2015,
keď upovedomenie o začatí exekúcie v konaní sp.zn. 17Er/255/2015 bolo žalobkyni doručené dňa
24.09.2015. Dňa 07.10.2015 žalobkyňa podala v lehote na podanie námietok žalobu o zrušenie
rozhodcovského rozsudku. Skutočne ide v danom prípade o spotrebiteľský vzťah medzi žalobkyňou a



žalovaným a lehota na podanie žaloby neplynie podľa zákona č. 244/2002 Z.z., ale podľa zákona č.
335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, kde v ust.§ 46 ods.3 je upravená možnosť
podania žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku aj podľa ustanovení Exekučného poriadku. Ust.§
46 ods.3 zákona č. 233/2014 Z.z. pre prípad začatia exekučného konania spotrebiteľa umožňuje na
podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku na základe novej lehoty, teda lehoty, ktorá nie
je v žiadnom súvise s lehotou, ktorá bola spotrebiteľovi poskytnutá v zmysle ust.§ 41 ods.1 zákona
č. 244/2002 Z.z. Exekučný poriadok, ktorý bol účinný od 01.01.2015 umožňuje oprávnenému začatie
exekučného konania na základe právoplatného rozhodcovského rozsudku vydaného do 31.12.2014
v lehote 3 mesiacov od účinnosti tohto zákona, t.j. do 01.04.2015. Od 01.04.2015 poverenie na
vykonanie exekúcie na podklade rozhodcovského rozsudku vydaného do 31.12.2014 udeliť nemožno.
Ak v tejto lehote, teda od 01.04.2015 exekučné konanie začalo, môže spotrebiteľ žalobu o zrušenie
rozhodcovského rozsudku podať aj za podmienok osobitného predpisu, teda podľa Exekučného
poriadku aj v exekúcií a to na základe novej právnej úpravy exekučného poriadku účinnej od 01.01.2015
do 31.03.2017 (§ 48 ods.2 Exekučného poriadku). Na tom nič nemení ani prechodné ustanovenie §
243d ods.2 Exekučného poriadku. Žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku umožňuje prechodné
ustanovenie § 73 ods.2 za bodkočiarkou zákona č. 335/2014 Z.z., ktoré výslovne uvádza, že ust.§
46 ods.3 tým nie je dotknuté. Ust.§ 46 ods.3 teda platí bez ohľadu na to, či spotrebiteľovi už lehota
na podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa § 41 ods.1 zákona č. 244/2003
Z.z. uplynula. Podľa názoru odvolacieho súdu je preto odvolacia námietka, že žaloba bola podaná
oneskorene zo strany žalovaného nedôvodná. Odvolací súd vyslovuje právny názor, že výkladom,
tak ako to uviedol vyššie, ust.§ 73 ods.2 zákona č. 335/2014 Z.z. sa poskytuje ochrana aj tým
spotrebiteľom, ktorí zmeškali lehotu na podanie žaloby na zrušenie rozhodcovského rozsudku, ktorý bol
vydaný do 31.12.2014, ako v danom prípade, keď sa tak stalo 28.02.2014 a súčasne začalo exekučné
konanie od 01.01.2015 do 31.03.2015. V prejednávanom prípade sa začalo dňa 31.03.2015. Zároveň
je potrebné poznamenať, že od 01.04.2015 už takýto vydaný rozhodcovský rozsudok, ak exekučné
konanie do 01.04.2015 nezačalo, účastníkov rozhodcovského konania nezaväzuje. V exekučných
konaniach začatých po 01.04.2015 poskytuje účastníkom exekučného konania ochranu priamo štát tým,
že vylúčil účinky rozhodcovského rozsudku definovaného v § 244d ods.1 Exekučného poriadku v znení
účinnom do 31.03.2017 a nedovoľuje vydať poverenie na vykonanie exekúcie na základe takto vydaného
rozhodcovského rozsudku. Teda zákonodarca prijatou právnou úpravou umožnil spotrebiteľom podať
žalobu o zrušenie tých rozhodcovských rozsudkov, ktoré sa stali exekučnými titulmi a ktoré rozhodcovské
rozsudky boli vydané do 31.12.2014 a zároveň neboli spotrebiteľmi napadnuté v lehote na podanie
žaloby o ich zrušenie, ktorá im už márne uplynula 30.dňom po doručení rozhodcovského rozsudku.
Inak by ust.§ 73 ods.2 zákona č. 335/2014 veta za bodkočiarkou nemalo právne relevantný význam.
Teda pokiaľ žalobkyňa podala žalobu dňa 07.10.2015, pričom upovedomenie o začatí exekúcie v konaní
sp.zn. 17Er/255/2015 jej bolo doručené dňa 24.09.2015, urobila tak skôr, než uplynula 14-dňová lehota
na podanie námietok proti exekúcií v zmysle ust.§ 48 ods.2 Exekučného poriadku. Preto žalobu podala
včas a súd prvej inštancie postupoval správne, keď žalobný návrh prejednal a rozhodol o ňom.

14. Správne súd prvej inštancie zároveň zistil, že zmluva o úvere má formulárovaný charakter a
ustanovenia zmluvy spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa. Žalobkyňa skutočne pri uzatváraní zmluvy o úvere nemala možnosť obsah zmluvy
ovplyvniť. Nebolo jej dané na výber, či rozhodcovskú zmluvu uzavrie alebo nie. I odvolací súd má
za to, že ustanovenie zmluvy o úvere o rozhodcovskej doložke je absolútne neplatný právny úkon.
Rozhodcovský súd pri rozhodovaní nerešpektoval ustanovenia Smernice Rady č. 93/13/EHS. Navyše
v rozhodcovskom konaní nerozhodoval rozhodca zvolený žalobkyňou. V tejto súvislosti odvolací súd
poukazuje na znenie bodu 3.ods.6 Zmluvy o úvere, z ktorého vyplýva, že zmluvné strany sa dohodli, že
všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy, vrátane sporov o jej vznik, platnosť a výklad budú rozhodované
pred Stálym rozhodcovským súdom ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ, a.s. rozhodnutie
bude pre obidve zmluvné strany konečné a záväzné. Na uvedené ustanovenie nadväzuje aj článok
11 bod 2 Všeobecných obchodných podmienok, z ktorého vyplýva, že strany sa dohodli, že akékoľvek
spory, ktoré vzniku zo ZoÚ alebo OP, budú riešené dohodou. V prípade nedosiahnutia dohody Klient
príjme návrh Banky na riešenie vzájomných vzťahov vzniknutých na základe alebo súvisiacich so ZoÚ
alebo OP vrátane sporov o platnosť, výklad a zánik ZoÚ alebo OP, v rozhodcovskom konaní pred Stálym
rozhodcovským súdom zriadeným pri spoločnosti ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ a.s.

15. Vzhľadom na odvolacie dôvody uvedené žalovaným v odvolaní je rozhodnutie súdu prvej inštancie
vecne správne. Preto ho odvolací súd podľa ust.§ 387 ods.1 C.s.p. potvrdil.



16. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust.§ 396 ods.1 C.s.p. v spojení s ust.§
255 ods.1 a § 262 ods.1 C.s.p. tak, že priznal žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo
vzťahu k žalovanému v plnom rozsahu s tým, že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej
inštancie samostatným uznesením. Žalobkyňa bola v odvolacom konaní plne úspešná, pričom žalovaný
úspešný nebol.

17. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd
rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).

Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia
odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané
opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej
opravy.

Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a
iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,



b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.