Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 6Cob/33/2020 z 16. 9. 2020 Citácia: rozsudok Krajského súdu Prešov z 16. septembra 2020, sp. zn. 6Cob/33/2020, ECLI:SK:KSPO:2020:8716202302.2 Krajský súd Prešov | 6Cob/33/2020 | ECLI:SK:KSPO:2020:8716202302.2 | 2020-09-16 | Rozsudok Oblasť práva: Obchodné právo – Obchodné záväzkové vzťahy Citované ustanovenia: OZ, CSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/2511e6e3-7400-41b1-b3a0-bdb06c6415a8 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2020:8716202302.2 Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 6Cob/33/2020
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8716202302
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 09. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Kohút
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2020:8716202302.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Kohúta a sudcov JUDr. Anny
Ilčinovej a JUDr. Andreja Radomského v spore žalobcu: MKM Invest, spol. s r.o., so sídlom Kukučínová
4730, 058 01 Poprad, IČO: 31 708 307, zastúpeného JUDr. Karolom Pudlákom, advokátom, so sídlom
Štefánikova 98/70, 058 01 Poprad, IČO: 43631797, proti žalovanému: KOMUNÁLNA poisťovňa, a.s.
Vienna Insurance Group, so sídlom Štefánikova 17, 811 05 Bratislava, IČO: 31 595 545, zastúpenému
Mgr. Daliborom Tverďákom, advokátom, so sídlom Krmanova 1, 040 01 Košice, IČO: 31819796, o
zaplatenie 446,90 eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Poprad č.k.
16Cb/61/2016-98 z 5.11.2019 v spojení s opravným uznesením č.k. 16Cb/61/2016-129 z 31.3.2020,
takto jednohlasne

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutej časti výroku II. o uložení povinnosti
žalovanému platiť žalobcovi a výroku IV. o náhrade trov konania.

Žalobca má proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie konanie o zaplatenie úroku z omeškania prevyšujúceho
8,05 % p.a. ako aj o zaplatenie úroku z omeškania 9,05 % p.a. zo sumy 446,90 eur od 18.9.2015 do
9.10.2015 zastavil. Žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi 446,90 eur v lehote do 3 dní od právoplatnosti
rozsudku. V prevyšujúcej časti čo do zaplatenia úroku z omeškania žalobu zamietol. O trovách konania
rozhodol tak, že žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 33,40 %
účelne vynaložených trov konania.

2. Vychádzal zo zistenia, že právny predchodca žalobcu a žalovaný uzavreli poistnú zmluvu, predmetom
ktorej bolo havarijné poistenie osobného motorového vozidla. Na vozidle, ktoré bolo predmetom
poistenia vznikla škoda a právny predchodca žalobcu poistnú udalosť poisťovni riadne oznámil. Po
vykonaní opravy autoservis vystavil faktúru č. XXX/XXXX na sumu 4.378,78 eur, ktorú poškodený
s ostatnými dokladmi odoslal poisťovni k likvidácii. Dňa 24.9.2015 poisťovňa zaslala právnemu
predchodcovi žalobcu Oznámenie o poistnom plnení, že 23.9.2015 ukončili šetrenie poistnej udalosti a
podľa obhliadky vozidla po oprave oprava nebola vykonaná technológiou podľa zápisu: predný nárazník
vymenený za používaný diel, ľavý predný svetlomet opravovaný-starý diel. Z plnenia poistnej udalosti
bolo odpočítané aj poškodenie laku predného nárazníka zaznamenané pri vstupe vozidla do poistenia
zo dňa 20.11.2013. Poistné plnenie 3 179,73 eur žalovaný poukázal na účet žalobcu. Dňa 12.10.2015
uzavrel Z. J. R..K..S.. ako postupca a žalobca ako postupník Zmluvu o postúpení pohľadávky z titulu
nároku na poistné plnenie za poškodenie motorového vozidla C. C., U.: J. XXXDA z havarijnej poistky
vo výške 469,25 eur. Zo Zmluvy o postúpení pohľadávky žalobca odvodzoval aktívnu legitimáciu v tomto
konaní.



3. Žalovaný v konaní namietal aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu, ktorú žalobca odvodzoval od zmluvy
o postúpení pohľadávky zo dňa 12.10.2015 medzi poškodeným spoločnosťou Z. J., R..K..S.. ako
postupcom a spoločnosťou MKM Invest spol, s r.o. Súd túto zmluvu vyhodnotil ako platnú, keď nemal za
to, že by článok 2 bol neurčitý tak, ako to uvádzal žalovaný, a ani skutočnosť, že bola postúpená vyššia
suma, ako je žalobou uplatňovaná, nespôsobuje neplatnosť tejto zmluvy. Aktívna vecná legitimácia na
strane žalobcu je preto daná.

4. Žalovaný využil ust. § 799 ods. 3 Občianskeho zákonníka v spojení s čl. VI. bod 16 Zmluvných
dojednaní na krátenie poistného plnenia, pretože oprava vozidla nemala byť vykonaná technológiou
podľa zápisu, kedy predný nárazník bol vymenený za používaný diel a ľavý predný svetlomet bol
opravovaný - starý diel.

5. V konaní mal súd za preukázané, že daňový doklad predložený žalovanému od opravovne spĺňal
predpoklady riadneho daňového dokladu. Krátenie poistného plnenia nemalo oporu vo vykonanom
dokazovaní, ani v zmluvných dojednaniach, keď zo žiadneho ustanovenia zmluvných dojednaní
nevyplývala povinnosť dokladovať originalitu použitých náhradných dielov a ani žalovaný v rámci
šetrenia poistnej udalosti prostredníctvom svojho likvidátora alebo prostredníctvom inej oprávnenej
osoby nikdy nevyzval žalobcu, aby zdokladoval originalitu použitých náhradných dielov na túto opravu.
Ani v Oznámení o poistnom plnení žalovaný neuvádzal, že v prípade predloženia nadobúdacích
dokladov od kúpy originálnych dielov pristúpi k dolikvidácii. Žalobca riadne zdokladoval výšku škody
a nemal povinnosť zisťovať pôvod náhradných dielov. V konaní nebolo preukázané a ani to žalovaný
netvrdil, že došlo k vedomému porušeniu povinností žalobcom dohodnutých v poistných podmienkach,
ktoré by malo podstatný vplyv na vznik poistnej udalosti alebo na zväčšenie rozsahu následkov poistnej
udalosti, pre ktoré by bol žalovaný ako poistiteľ oprávnený plnenie z poistnej zmluvy znížiť podľa toho,
aký vplyv malo toto porušenie na rozsah jeho povinnosti plniť.

6. Žalovaný využil čl. VI. bod 16 Zmluvných dojednaní na krátenie poistného plnenia, pretože zo strany
žalobcu neboli doložené doklady o použití originálnych náhradných dielov pri oprave motorového vozidla
v servise. V zmluvných dojednaniach nie je nikde uvedená povinnosť žalobcu predkladať doklady o
originalite použitých náhradných dielov na opravu motorového vozidla, pretože čl. VI. bod 16 ZD hovorí o
tom, že majú byť doložené hodnoverné doklady za opravu, resp. o pôvode použitých náhradných dielov
pri oprave motorového vozidla. Právny predchodca žalobcu si zmluvne zabezpečil opravu motorového
vozidla v autoservise, ktorý nebol zmluvným autoservisom žalovaného a ktorý vykonanie opravy doložil
fakturáciou spolu s kalkuláciou opravy, v ktorej boli špecifikované použité náhradné diely, lakovací
materiál a cena za normohodinu pri jednotlivých prácach. Poisťovňa zaťažila poisteného povinnosťou,
ktorá nevyplývala zo zmluvných dojednaní pre havarijné poistenie, t.j. dokladovať originalitu použitých
náhradných dielov. Ak však právny predchodca žalobcu riadne zdokladoval výšku škody doložením
fakturácie od servisu a nemal povinnosť zisťovať pôvod náhradných dielov a poisťovňa nevyužila právo
určiť opravovňu, v ktorej sa malo vozidlo opraviť, len poskytla zoznam zmluvných opravovaní, potom
žalovaný nemohol krátiť poistné plnenie s odkazom na § 799 ods. 3 Občianskeho zákonníka s použitím
čl. XI. bodu 16 Zmluvných dojednaní pre havarijné poistenie žalovaného. Právny predchodca žalobcu
zveril opravu motorového vozidla spoločnosti, ktorá vykonáva opravy motorových vozidiel, hoci nie
je zmluvným autoservisom žalovaného. Žalobca predložil žalovanému spolu s faktúrou za vykonanú
opravu a kalkuláciou opravy aj faktúru od spoločnosti C. R. V. R..K..S.. č. O. zo dňa 7.9.2015, v ktorej
okrem iného bol žalovanému na opravu poškodeného motorového vozidla dodaný nárazník predný v
cene 298,- eur s DPH a reflektor predný v cene 278,- eur. Z uvedených dôvodov preto súd prvej inštancie
priznal žalobcovi sumu 446,90 eur.

7. Pokiaľ išlo o úroky z omeškania, súd v súlade s § 144 a § 145 CSP konanie čiastočne zastavil, keďže
žalobca vzal žalobu späť v súvislosti s výškou úroku z omeškania, kedy nepožadoval úrok z omeškania
9,05 % ročne, ale 8,05 % ročne, ako aj doby omeškania, kedy za dobu omeškania od 18.9.2015 do
9.10.2015 vzal žalobu späť, pričom s čiastočným späťvzatím žaloby žalovaný súhlasil.

8. Čo sa týka nároku žalobcu na zaplatenie úroku z omeškania podľa § 18 ods. 8 zákona č. 381/20001
Z.z. v nadväznosti na splnenie povinnosti podľa § 11 ods. 6 zákona, súd uviedol, že žalovaný v
trojmesačnej lehote od oznámenia právneho predchodcu žalobcu o škodovej udalosti splnil listom z
24.9.2015 podmienku v zmysle § 11 ods. 6 písm. b/ zák. č. 381/2001 Z.z. Žalovanému preto nevznikla



povinnosť zaplatiť úroky z omeškania v zmysle § 11 ods. 8. Žalovaný si povinnosti v zmysle § 11 ods. 6
zákona č. 381/2001 Z.z. splnil a poskytol žalobcovi vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol resp. krátil
časť poistného plnenia. Preto súd žalobu žalobcu na priznanie úrokov z omeškania zamietol.

9. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP. Na návrh žalobcu súd čiastočne konanie
zastavil, pričom zastavenie konania zavinil samotný žalobca, a taktiež žaloba bola v časti o zaplatenie
úroku z omeškania zamietnutá v dôsledku čoho nebolo možné priznať žalobcovi nárok na náhradu trov
konania v rozsahu 100 %. Súd vypočítal výšku úroku z omeškania 8,05 % zo sumy 446,90 eur za dobu od
18.9.2015 do 5.11.2019, ktorá výška predstavuje 148,82 eur, čo v percentuálnom vyjadrení predstavuje
33,30 % a v tejto časti mal úspech žalovaný. V spore mal v prevažnej miere úspech žalobca, a to v
percentuálnom vyjadrení 66,70 % a úspech žalovaného predstavoval 33,30 %. Odpočítaním úspechu
žalovaného od úspechu žalobcu vznikol žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v
rozsahu 33,40 % účelne vynaložených trov konania.

10. Proti rozsudku v jeho vyhovujúcej časti vrátane súvisiaceho výroku o trovách konania v zákonnej
lehote podal odvolanie žalovaný a navrhol, aby odvolací súd rozsudok zmenil tak, že žalobu zamietne
a zaviaže žalobcu na náhradu trov konania, alebo aby rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie.

11. Odvolanie podal z dôvodov, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces (§ 365 ods. 1 písm. b/ CSP), súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f/ CSP), a rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ CSP).

12. Žalovaný zotrval na námietke aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, z dôvodu neplatnosti zmluvy o
postúpení pohľadávky. Namietal, že dôvodom absolútnej neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky
je skutočnosť, že postupca pohľadávku vo výške 469,25 eur nikdy nemal. Postupca nemohol postúpiť
zjavne neexistujúcu pohľadávku vo výške 469,25 eur. Namietal nesprávne označenie obchodného
mena dlžníka v zmluve o postúpení pohľadávky, ako aj skutočnosť, že nebol dodržaný spôsob konania
postupcu, keďže podpis na zmluve nie je pripojený k obchodnému menu spoločnosti.

13. Nesprávny je aj záver súdu prvej inštancie o aplikácii § 799 a nasl. Občianskeho zákonníka,
upravujúceho krátenie poistného plnenia. Žalovaný poistné plnenie nekrátil. Žalovaný poskytol
žalobcovi, resp. jeho právnemu predchodcovi poistné plnenie v celom rozsahu, na ktoré mu vznikol nárok
v zmysle PZ, VPP a ZD. Žalovaný poskytol primerané náklady na opravu poškodeného motorového
vozidla vo výške 3.179,73 eur. Zo stanoviska príslušného likvidátora k špecifikácii nepriznanej sumy
446,90 eur vyplýva, že táto suma pozostáva z nepriznaných nákladov uplatnených za náhradné diely, a
to predný nárazník v sume 220,- eur a ľavý predný svetlomet v sume 226,90 eur. Dôvodom tohto postupu
žalovaného bola skutočnosť, že predný nárazník bol vymenený za používaný diel, pričom žalovaný
priznal cenu používaného alternatívneho náhradného dielu. Druhý diel - ľavý predný svetlomet bol len
opravený (nebol vymenený), čo vyplýva z predloženej fotodokumentácie, čo žalobca nepoprel, k čomu
súd nezaujal žiadne stanovisko.

14. Faktúra č. O. zo dňa 7.9.2015 vystavená žalobcom nie je dôkazom toho, aké náhradné diely sa pri
oprave použili. Z uvedenej faktúry za dodanie náhradných dielov vyplýva, že žalobca si predný nárazník
mal zaobstarať vo výške 268,20 eur, pričom z jeho kalkulácie nákladov na opravu zo dňa 26.8.2015
vyplýva, že si za tento náhradný diel fakturoval sumu 298,- eur. Ľavý predný svetlomet mal žalobca
nadobudnúť v sume 250,20 eur, pričom si fakturoval sumu 278,- eur. Žalobca nepreukázal dôvodnosť
ním fakturovaných cien náhradných dielov. Žalovaný poskytol primerané náklady za predný nárazník
v sume 78,- eur, ktorá reflektuje primeranú cenu za zánovný náhradný diel. Priznaná suma 51,10 eur
za ľavý predný svetlomet zahŕňa všetky odôvodnené náklady spojené s opravou tohto náhradného
dielu. Faktúra č. XXXXXXX vystavená servisom ako jednostranný právny úkon servisu, ktorý opravu
vykonával, je vo vzťahu k žalovanému bez právnej relevancie, nakoľko žalovaný nie je v žiadnom
zmluvnom vzťahu so servisom. Napriek tomu, že žalobca si svoj nárok odvodzuje výlučne od ním
vystavenej faktúry za opravu vozidla, doposiaľ nebola preukázaná úhrada tejto faktúry. Ani s touto
námietkou žalovaného sa súd prvej inštancie žiadnym spôsobom nevysporiadal.



15. Namietal, že odôvodnenie rozsudku nespĺňa zákonné podmienky dané ust. § 220 ods. 2 CSP.

16. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhol rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne
správny potvrdiť.

17. Zmluvu o postúpení pohľadávky považuje za platnú a skutočnosti, na ktoré poukazuje žalovaný,
za irelevantné, nakoľko likvidátor je zamestnancom zmluvného partnera žalovaného, zároveň z fotiek,
ktoré boli predložené nevyplýva, kedy boli vyhotovené, pričom tvrdenie, že svetlomet bol len opravený,
je len tvrdenie žalovaného, ktoré nie je žiadnym spôsobom preukázané. Faktúra je daňový doklad, a
teda ak je dostatočný pre finančnú správu, je potom dostatočný pre preukázanie výšky opravy, a teda
je hodnoverným dokladom. Poukázal na čl. 12 ods. 5 VPP KAS-2 písm. c/, podľa ktorého za primerané
náklady sa považujú také, ktoré nepresiahnu ceny náhradných dielov a časové normy stanovené
výrobcom pre príslušnú značku a typ MV. Z uvedeného je evidentné, že žalovaný sám nedodržiava svoje
vlastné poistné podmienky.

18. Žalovaný v následnom vyjadrení zotrval na svojich predchádzajúcich stanoviskách.

19. Odvolací súd prejednal vec podľa § 378 ods. 1 CSP a nasl., a to bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a zistil, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

20. So zreteľom na obsah odvolania žalovaného, v odvolacom konaní bol preskúmavaný len výrok
napadnutého rozsudku, ktorým bolo žalobe čiastočne vyhovené, ako aj súvisiaci výrok o trovách
konania, a preto výrok rozsudku, ktorým bola žaloba v prevyšujúcej časti čo do zaplatenia úroku
z omeškania zamietnutá, ako aj výrok rozsudku o zastavení konania v časti o zaplatenie úroku
z omeškania prevyšujúceho 8,05 % p.a., ako aj o zaplatenie úroku z omeškania 9,05 % p.a. zo
sumy 446,90 eur od 18.9.2015 do 9.10.2015, ktoré výroky napadnuté neboli, v odvolacom konaní
preskúmavané neboli, a ako také nadobudli právoplatnosť (§ 367 ods. 2 CSP).

21. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku i konania, ktoré mu predchádzalo, dospel
k záveru, že súd prvej inštancie v prejednávanej veci zistil skutkový stav v dostatočnom rozsahu,
na základe toho dospel ku správnym skutkovým zisteniam a tieto aj správne právne posúdil. Z
odôvodnenia rozhodnutia vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov
na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej. Súd prvej inštancie neporušil právo strán na
spravodlivý proces, pretože v hodnotení skutkových zistení neabsentuje žiadna relevantná skutočnosť
alebo okolnosť. Naopak, prvoinštančný súd ich náležitým spôsobom posúdil súhrnne v celom rozsahu
a aj ich náležite vyhodnotil (rešpektujúc zásady formálnej logiky).

22. Súd prvej inštancie je vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení napadnutého rozsudku
koherentný, jeho rozhodnutie je konzistentné. Rozsudok okresného súdu je presvedčivý, premisy
zvolené v rozsudku, rovnako ako aj závery, ku ktorým dospel, sú racionálne a aj spravodlivé. Odvolací
súd konštatuje, že odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku je dostatočne vyčerpávajúce a
zodpovedá kritériám uvedeným v ustanovení § 220 ods. 2 CSP. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia
súd prvej inštancie zrozumiteľným spôsobom uviedol právne dôvody, pre ktoré žalobe žalobcu čiastočne
vyhovel. Jeho rozhodnutie nemožno považovať za svojvoľné, zjavne neodôvodnené, prípadne ústavne
nekonformné, pretože súd prvej inštancie sa pri výklade a aplikácii zákonných predpisov neodchýlil
od znenia príslušných ustanovení a nepoprel ich účel a význam. Iba skutočnosť, že odvolateľ sa s
právnym názorom všeobecného súdu nestotožňuje, nemôže viesť k záveru o nepreskúmateľnosti alebo
arbitrárnosti rozhodnutia súdu, teda k porušeniu práva na spravodlivý proces (uznesenie Najvyššieho
súdu SR sp.zn. 5Cdo/218/2010).

23. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu, na základe ktorého správne
zistil skutkový stav a vo veci aj správne rozhodol. Skutkové zistenia súdu prvej inštancie zodpovedajú
vykonanému dokazovaniu a odôvodnenie rozhodnutia má podklad v zistení skutkového stavu. Na týchto
správnych skutkových zisteniach súdu prvej inštancie nič sa nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania,
nemožno mať pochybnosti o správnosti právneho posúdenia prejednávanej veci súdom prvej inštancie
a neboli zistené žiadne vady, ktoré by mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
porušenie práva na spravodlivý proces vo vzťahu k žalovanému.



24. Súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností prijal
správny právny záver. Odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdu
prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP).

25. Na doplnenie a zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia, k odvolaniu žalovaného a k
podstatným tvrdeniam strán sporu v tomto odvolacom konaní, odvolací súd uvádza:

26. Vykonaným dokazovaním bolo nepochybne preukázané, že právny predchodca žalobcu a žalovaný
uzavreli poistnú zmluvu, predmetom ktorej bolo havarijné poistenie osobného motorového vozidla. Na
vozidle, ktoré bolo predmetom poistenia vznikla škoda a právny predchodca žalobcu poistnú udalosť
poisťovni riadne oznámil. Po vykonaní opravy autoservis vystavil faktúru č. XXX/XXXX na sumu 4.378,78
eur, ktorú poškodený s ostatnými dokladmi odoslal poisťovni k likvidácii. Dňa 24.9.2015 poisťovňa
zaslala právnemu predchodcovi žalobcu Oznámenie o poistnom plnení, že 23.9.2015 ukončili šetrenie
poistnej udalosti s tým, že oprava nebola vykonaná technológiou podľa zápisu: predný nárazník
vymenený za používaný diel, ľavý predný svetlomet opravovaný - starý diel. Z plnenia poistnej udalosti
bolo odpočítané aj poškodenie laku predného nárazníka zaznamenané pri vstupe vozidla do poistenia
zo dňa 20.11.2013. Poistné plnenie 3 179,73 eur žalovaný poukázal na účet žalobcu. Dňa 12.10.2015
uzavrel Z. J. R..K..S.. ako postupca a žalobca ako postupník Zmluvu o postúpení pohľadávky z titulu
nároku na poistné plnenie za poškodenie motorového vozidla C. C., U.: J. XXXDA z havarijnej poistky
vo výške 469,25 eur.

27. Podľa § 788 ods. 1 Občianskeho zákonníka, poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v
dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo
právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné.

28. Podľa § 788 ods. 3 Občianskeho zákonníka, súčasťou poistnej zmluvy sú všeobecné poistné
podmienky poistiteľa (poistné podmienky), na ktoré sa poistná zmluva odvoláva a ktoré sú k nej pripojené
alebo boli pred uzavretím zmluvy tomu, kto s poistiteľom zmluvu uzavrel, oznámené.

29. Podľa § 797 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo na plnenie má, pokiaľ nie je v tomto zákone
alebo v poistných podmienkach ustanovené inak, ten, na ktorého majetok, život alebo zdravie, alebo na
ktorého zodpovednosť za škody sa poistenie vzťahuje (poistený).

30. Podľa § 797 ods. 2 Občianskeho zákonníka, právo na plnenie vznikne, ak nastane skutočnosť, s
ktorou je spojený vznik povinnosti poistiteľa plniť (poistná udalosť).

31. Podľa § 797 ods. 3 Občianskeho zákonníka, plnenie je splatné do pätnástich dní, len čo poistiteľ
skončil vyšetrenie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť. Vyšetrenie sa musí vykonať
bez zbytočného odkladu; ak sa nemôže skončiť do jedného mesiaca po tom, keď sa poistiteľ o poistnej
udalosti dozvedel, je poistiteľ povinný poskytnúť poistenému na požiadanie primeraný preddavok.

32. Podľa § 799 ods. 1 Občianskeho zákonníka, poistený je povinný zachovávať povinnosti, ktoré boli
dohodnuté alebo ktoré sú v tomto zákone alebo v poistných podmienkach ustanovené.

33. Podľa § 799 ods. 2 Občianskeho zákonníka, kto má právo na plnenie, je povinný bez zbytočného
odkladu poistiteľovi písomne oznámiť, že nastala poistná udalosť, dať pravdivé vysvetlenie o jej vzniku
a rozsahu jej následkov a predložiť potrebné doklady, ktoré si poistiteľ vyžiada. Poistné podmienky mu
môžu uložiť aj ďalšie povinnosti.

34. Podľa § 799 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak malo vedomé porušenie povinností uvedených v
odsekoch 1 a 2 podstatný vplyv na vznik poistnej udalosti alebo na zväčšenie rozsahu následkov poistnej
udalosti, je poistiteľ oprávnený plnenie z poistnej zmluvy znížiť podľa toho, aký vplyv malo toto porušenie
na rozsah jeho povinnosti plniť.

35. Podľa článku VI. bod 16. Zmluvných dojednaní pre havarijné poistenie motorových vozidiel, poistený
je povinný, na požiadanie poisťovne, predložiť hodnoverné doklady za opravu MV. V prípade, že
poisťovni nebudú predložené hodnoverné doklady o oprave, resp. o pôvode použitých náhradných dielov



pri oprave MV, poisťovňa bude poistné plnenie primerane krátiť v zmysle ustanovení § 799 ods. 3
Občianskeho zákonníka.

36. Žalovaný namietal nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu z dôvodu, že Zmluva o postúpení
pohľadávky zo dňa 12.10.2015, ktorou žalobca nadobudol predmetnú pohľadávku voči žalovanému je
neplatná z dôvodu, že postupca predmetnú pohľadávku nikdy nemal, z dôvodu nesprávneho označenia
obchodného mena dlžníka v Zmluve o postúpení pohľadávky, ako aj z dôvodu, že podpis na zmluve nie
je pripojený k obchodnému menu spoločnosti.

37. Podľa § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka
postúpiť písomnou zmluvou inému.

38. Podľa § 524 ods. 2 Občianskeho zákonníka, s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej
príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

39. Odvolací súd zistil z obsahu Zmluvy o postúpení pohľadávky, ktorú predložil žalobca spolu so
žalobou, že bola uzatvorená v písomnej forme. Z obsahu Zmluvy o postúpení pohľadávky vyplýva, čo
predstavovala postupovaná pohľadávka, že išlo o plnenie z poistnej zmluvy. Preto nie je pochybnosť
o tom, aká suma, v akej výške bola postupovaná a z čoho táto pohľadávka vznikla. Z tohto dôvodu
odvolací súd nepovažoval námietku nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu ako postupníka na
vymáhanie predmetnej pohľadávky za dôvodnú.

40. Taktiež námietka žalovaného v odvolaní, že dlžník je nesprávne označený, keď je označený ako F. J.,
C..R.. Y., nie je dôvodná. Žalovaný je v Zmluve o postúpení pohľadávky identifikovaný dostatočne, hoci
obchodné meno žalovaného je uvedené nesprávne, keď správne mal byť označený ako KOMUNÁLNA
poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, ostatné identifikačné údaje žalovaného ako sídlo a IČO sú
uvedené správne. Takýto nedostatok nemôže vyvolať žiadnu pochybnosť o identifikácii žalovaného
(dlžníka) ako existujúceho subjektu a nemôže dôjsť ani k zámene za prípadne iný subjekt, keďže podľa §
6 ods. 2 zákona č. 39/2015 Z.z. o poisťovníctve, obchodné meno poisťovne musí obsahovať označenie
„poisťovňa“, ktoré môže používať v obchodnom mene len právnická osoba, ktorá má povolenie na
vykonávanie poisťovacej činnosti. Iné osoby nemôžu vo svojom obchodnom mene toto označenie
používať. Rovnako tak neuvedenie obchodného mena postupcu k jeho podpisu na Zmluve o postúpení
pohľadávky nemôže mať za následok jej neplatnosť, nakoľko postupca je identifikovaný v čl. I. Zmluvy
o postúpení pohľadávky (Zmluvné strany).

41. Odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie o platnosti Zmluvy o postúpení
pohľadávky, pretože je vyhotovená v písomnej forme a nepochybne z nej vyplýva kto komu
postupuje pohľadávku v akej výške s uvedením právneho dôvodu vzniku pohľadávky. Predmetná
Zmluva o postúpení pohľadávky spĺňa všetky náležitosti zrozumiteľného a určitého právneho úkonu
oprávňujúceho postupníka požadovať plnenia vyplývajúce z tejto zmluvy. Nie je vylúčené, že žalovaný
bude argumentovať neplatnosťou tejto zmluvy, avšak táto v tomto súdnom konaní zistená nebola.

42. Predmetom sporu po čiastočnom zastavení konania je nárok žalobcu proti žalovanému na zaplatenie
istiny 446,90 eur, predstavujúcej nepriznané poistné plnenie za náhradné diely použité pri oprave
poškodeného motorového vozidla. Súd prvej inštancie vyhovel žalobe a uložil žalovanému túto sumu
žalobcovi zaplatiť.

43. Žalovaný namietal dôvodnosť žalobcom požadovanej sumy 446,90 eur neprimerane účtovanej ceny
náhradných dielov z dôvodu nepreukázania ich originality.

44. Žalobca preukázal rozsah opravy vozidla, ktorej cenu žiadal od žalovaného uhradiť titulom
poistného plnenia. Žalovaný rozsah opravy nenamietal, namietal len cenu náhradných dielov z dôvodu
nepreukázania ich originality bez toho, aby preukázal, že išlo o neúčelne vynaložené náklady. Neuniesol
teda dôkazné bremeno na preukázanie svojich tvrdení, preto súd prvej inštancie správne vychádzal
z listinných dôkazov žalobcu preukazujúcich skutočné náklady potrebné na opravu poškodeného
motorového vozidla.



45. Žalobca predložil doklady týkajúce sa opravy motorového vozidla. Zo všeobecných poistných
podmienok pre havarijné poistenie motorových vozidiel, ani zo zmluvných dojednaní pre havarijné
poistenie motorových vozidiel nevyplýva povinnosť poisteného (žalobcu) predkladať nadobúdacie
doklady použitých náhradných dielov na opravu motorového vozidla, keďže článok VI bod 16. zmluvných
dojednaní pre havarijné poistenie motorových vozidiel hovorí o tom, že majú byť doložené hodnoverné
doklady o oprave, resp. o pôvode použitých náhradných dielov pri oprave motorového vozidla. Výsledky
dokazovania preukázali, že poistený si zabezpečil opravu motorového vozidla v servise žalobcu, ktorý
mu za vykonanie opravy doložil vyúčtovanie vo forme faktúry. Vo faktúre je uvedený rozpis prác, rozpis
materiálu, jednotková cena, množstvo a výsledná cena. Takýto stav nie je dôvodom postupu žalovaného
pre aplikáciu ust. § 799 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ktorý je uvedený aj v článku VI bod 16.
zmluvných dojednaní pre havarijné poistenie motorových vozidiel, keďže postup v zmysle ust. § 799
ods. 3 Občianskeho zákonníka, a to zníženie poistného plnenia môže nastať, len ak by poistený vedome
porušil povinnosti uvedené v odseku 1 a 2 ust. § 799 Občianskeho zákonníka, k čomu však z jeho strany
nedošlo.

46. Odvolací súd uvádza, že servis pri oprave motorového vozidla nemôže robiť prieskum najlacnejších
náhradných dielov a na opravu jedného vozidla objednávať diely od množstva ďalších dodávateľov,
keď žalovaný pri výpočte poistného plnenia používa náhradné diely za najnižšie ceny od rôznych
dodávateľov. Zároveň servis môže na opravu použiť aj náhradné diely od výrobcov/dodávateľov, ktorých
žalovaný nemá vo svojej databáze, a to nemôže byť v neprospech poisteného, resp. žalobcu. Taktiež je
bezpredmetné, za akú cenu našiel náhradné diely žalovaný, pretože servis vystupuje ako podnikateľský
subjekt a ceny, za ktoré nadobudne náhradné diely sa nemusia stotožňovať s cenou uvedenou na
faktúre. Servis je oprávnený si dať na jednotlivé diely svoju maržu/prirážku (čo je aj v súlade s právom
slobodne podnikať) a poisťovňa je povinná túto skutočnosť rešpektovať, preto ceny náhradných dielov
nájdených poisťovňou nemusia zodpovedať skutočnej cene náhradných dielov a tomu zodpovedajúcej
skutočnej škode na motorovom vozidle.

47. Informácia pre klienta k postupu v prípade voľby nezmluvného neautorizovaného servisu nie je
súčasťou poistných podmienok. Povinnosť servisu, resp. žalobcu, vydať poškodenému nadobúdacie
doklady k náhradným dielom, nemá oporu v zákone. Ak by sa prijalo stanovisko žalovaného, potom
pri predkladaní nadobúdacích dokladov od servisu, by servis mal ďalej žiadať doklady od svojho
dodávateľa, dodávateľ autoservisu potom ďalej od výrobcu, aby bolo možné zistiť originalitu a pôvodnú
cenu náhradného dielu. Keďže opravu realizoval autoservis, na preukázanie oprávnenosti poistného
plnenia postačuje ako hodnoverný doklad faktúra o oprave vozidla.

48. Použitie náhradných dielov bolo zadokumentované a predložené žalovanému, čím došlo k riadnemu
preukázaniu a žalovaný nemal žiaden dôvod spochybňovať náhradné diely použité servisom. Podľa
praxe a usmernení EÚ, ak servis dodržal technologický postup daný výrobcom, či presnú špecifikáciu
povolených náhradných dielov a náplní, nemôže byť návšteva servisu mimo servisnej siete výrobcu
dôvodom k strate garancií, resp. spochybňovania kvality opráv a následne možným dôvodom krátenia
poistného plnenia.

49. K námietke žalovaného, že faktúra za opravu vozidla v sume uplatnenej podanou žalobou nebola
uhradená, odvolací súd konštatuje, že v predmetnej veci nebolo sporné, že podmienky pre poskytnutie
plnenia poškodenému boli splnené, čo napokon nemôže poprieť ani žalovaný, keďže poškodenému aj
z väčšej časti plnil, preto je bez právneho významu, či žalovanú sumu poškodený autoservisu zaplatil.
Je len samozrejmé, že vlastník vozidla nemusel uhradiť faktúru za opravu, pretože jej úhrada mala byť
zabezpečená práve poistným plnením žalovaného, keďže u neho bolo uplatnené právo vyplývajúce mu
z poistného vzťahu.

50. Odvolací súd pripomína, že súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami sporu,
ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a
právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi
konania (I. ÚS 241/07). Rovnako Európsky súd pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) pripomenul, že
súdne rozhodnutia musia v dostatočnej miere uvádzať dôvody, na ktorých sa zakladajú (Garcia Ruiz c.
Španielsku z 21. januára 1999). Judikatúra ESĽP teda nevyžaduje, aby na každý argument strany bola
daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci,
vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Georiadis c. Grécko z 29. mája 1997, Higgins



c. Francúzko z 19. februára 1998). Z práva na spravodlivú súdnu ochranu vyplýva aj povinnosť súdu
zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a návrhmi na vykonanie dôkazov strán s výhradou, že majú
význam pre rozhodnutie (Kraska c. Švajčiarsko z 29. apríla 1993, II. ÚS 410/06).

51. Ostatnými odvolacími námietkami žalovaného sa odvolací súd bližšie nezaoberal, pretože z
podaného odvolania nevyplývajú žiadne konkrétne skutočnosti, pre ktoré by odvolateľ mohol tieto
námietky relevantne uplatniť.

52. Správne preto postupoval súd prvej inštancie pokiaľ žalobe vyhovel a zaviazal žalovaného na
zaplatenie sumy 446,90 eur. So zreteľom na to, že správny je aj výrok napadnutého rozsudku o trovách
konania, odvolací súd postupom podľa § 387 ods. 1 CSP rozsudok vo výroku, ktorým bolo žalobe
vyhovené, ako aj vo výroku o trovách konania, ako vecne správny potvrdil, pričom v podrobnostiach
poukazuje na správne a výstižné dôvody uvedené v odôvodnení rozhodnutia súdu prvej inštancie (§
387 ods. 2 CSP).

53. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP, podľa
ktorého žalobca ako sporová strana, ktorá mala v odvolacom konaní plný úspech, má nárok na náhradu
trov tohto štádia konania proti žalovanému, ktorý v odvolacom konaní úspech nemal. Výšku týchto
trov ustáli postupom podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia
odvolacieho súdu samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

54. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej, alebo ktorým sa
konanie končí, ak:
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca, alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo, alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca, alebo nesprávny obsadený súd,
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 430 CSP).

Dovolanie je prípustne proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky:
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxi dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená,
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v ods. 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods.1, 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné ak:
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desať násobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania, len príslušenstvo, pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písm. a) a b).



Na určenie výšky určenie minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v ods. 1 je rozhodujúci deň podania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech
bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacoch od doručenia
rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom, alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a
čoho sa dovolateľ domáha (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je:
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá ma vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec, alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou, alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a ochrane pred diskrimináciou, alebo odborovou organizáciou, a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 1, 2 CSP).

Rozsah v akom sa rozhodnutie napadá môže dovolateľ rozšíriť, len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).