Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 8To/15/2020 z 7. 10. 2020
Citácia: uznesenie Krajského súdu Prešov z 7. októbra 2020, sp. zn. 8To/15/2020, ECLI:SK:KSPO:2020:8717011369.2
Krajský súd Prešov | 8To/15/2020 | ECLI:SK:KSPO:2020:8717011369.2 | 2020-10-07 | Uznesenie
Oblasť práva: Trestné právo – Sloboda a ľudská dôstojnosť
Citované ustanovenia: § 199 ods. 1 TZ
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/0e358bee-ecbf-4f52-967e-d79fa1dc41e8
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2020:8717011369.2

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 8To/15/2020
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8717011369
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 10. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marián Sninský
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2020:8717011369.2

Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána Sninského a sudcov JUDr.
Petra Tobiaša a Mgr. Iva Maruščáka, na verejnom zasadnutí konanom dňa 08.10.2020, v trestnej veci
obžalovaného I. H. pre zločin znásilnenia podľa § 199 ods. 1 Trestného zákona /ďalej len Tr. zák./, o
odvolaní okresného prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Poprad sp. zn. 6T/115/2017 zo dňa
13.11.2019, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku odvolanie okresného prokurátora                      z a m   i e   t   a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd podľa § 285 písm. a) Trestného poriadku /ďalej len Tr. por./
oslobodil obžalovaného I. H., nar. XX.XX.XXXX v Y. - T. T., trvale bytom Y., R. XXXX/XX, spod obžaloby
prokurátora Okresnej prokuratúry Poprad sp. zn. 2 Pv 205/17 zo dňa 19.12.2017, podanej na Okresnom
súde Poprad dňa 21.12.2017 pre skutok, ktorý sa mal stať tak, že

- dňa 06.04.2017 v čase okolo 01.30 hod. v obci Ž., N.. Y., v chalupe s popisným číslom XXX, po
predchádzajúcom dobrovoľnom pohlavnom styku s L. Š. ju v miestnosti kuchyne zatlačil na posteľ tak,
že si musela ľahnúť na chrbát, chytil jej obe ruky a držal jej ich prekrížené nad hlavou, postupne ju začal
vyzliekať, napriek jej bráneniu a kričaniu, aby ju pustil jej vyzliekol mikinu, nohavice a nohavičky, sebe
stiahol teplákové nohavice, ľahol si na ňu, poškodená viackrát na neho zakričala, aby z nej zliezol a
nechal ju, oboma rukami ho od seba odtláčala a plakala, na čo však obžalovaný nereagoval a napriek jej
nesúhlasu vykonal na nej súlož, počas ktorej jej spôsobil modriny na vnútornej strane ľavého stehna a
vonkajšej ploche pravého lýtka, podliatinu nad ľavou bedrovou kosťou, obojstranné plošné začervenanie
kože rúk, ktoré si nevyžiadali práceneschopnosť, teda násilím donútil ženu k súloži, čím mal spáchať
zločin znásilnenia podľa § 199 ods. 1 Tr. zákona,

pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.

Po vyhlásení rozsudku, jeho odôvodnení a po poučení o práve na opravný prostriedok, podal ústne
do zápisnice o hlavnom pojednávaní okresný prokurátor v neprospech obžalovaného odvolanie, ktoré
následne písomne odôvodnil tým, že po poukázaní na jednotlivé výpovede poškodenej a hodnotenie
dôkazov súdom prvého stupňa, sa nestotožnil so závermi prvostupňového súdu s tým, že podľa
jeho názoru súd nesprávne vyhodnotil zistený skutkový stav. Okresný prokurátor poukazoval na to,
že poškodená bola v priebehu vyšetrovania trikrát ku skutku vypočutá a vo svojich výpovediach po
zákonnom poučení zhodne, bez zásadných rozporov a súvisle, popísala samotný priebeh skutku a
jednoznačne usvedčovala obžalovaného. Podľa okresného prokurátora, z týchto výpovedí násilné
vykonanie súlože vyplývalo tak, ako je uvedené v skutkovej vete. Priebeh znásilnenia poškodená
zhodným spôsobom popísala aj na hlavnom pojednávaní a hoci popísala okolnosti, ktoré predchádzali
skutku, resp. tie, čo nasledovali po skutku rozdielnym spôsobom, tak dôvodom týchto rozporov bol,
podľa odvolateľa, odstup času ako aj skutočnosť, že poškodená v čase spáchania skutku mala užité



väčšie množstvo alkoholu, čo podľa vyjadrenia znalkyne môže mať pri jej výsluchu vplyv na časovú
chronológiu a postupnosť deja, popis detailov vlastného konania a konania iných. Znalkyňa Y.. Y.
poukazovala tiež na to, že napriek slabším pamäťovým schopnostiam, aj napriek množstvu požitého
alkoholu, poškodená mala schopnosť uchovať si v pamäti a neskreslene reprodukovať prežitú udalosť,
čiastočne zníženú, nie však natoľko, aby nebola schopná rozpoznať násilie od dobrovoľného pohlavného
styku. Odvolateľ poukazoval na to, že poškodená rovnakým spôsobom popísala skutok aj pri znaleckom
vyšetrení, tak pred Y.. Y., ako aj pred R.. L., pričom Y.. Y. nezistila u poškodenej prítomnosť fabulačných
a konfabulačných tendencií a to ani pri kladení sugestívnych otázok. V rámci znaleckého posudku
R.. L., odvolateľ poukazoval na to, že u poškodenej bol zistený vznik posttraumatickej stresovej
poruchy v príčinnej súvislosti s konaním obžalovaného, ku ktorej došlo v krátkom čase od údajného
skutku, pričom, podľa znalkyne, počas psychiatrického vyšetrenia by poškodená nedokázala zahrať
to, čo uvádzala. Znalkyňa nezistila také patologické mechanizmy, ktoré by mohli viesť k chorobnému
skresľovaniu skutočností s tým, že poškodená nemá sklony k fantazijnému spracovaniu skutočností,
klamstvu, sugestibilite, alibistickému spracovaniu situácie a účelovému spracovaniu jednotlivých údajov.
K výpovedi poškodenej, v ktorej poprela, že by došlo k znásilneniu, okresný prokurátor poukazoval
na závery týchto znaleckých posudkov, že dôvodom zmeny výpovede bola stupňujúca sa obava z
obžalovaného, z následkov pokračujúceho vyšetrovania, kde poškodená poukázala na to, že má
vedomosť o tom, že obžalovaný sa na ňu vypytoval za účelom zistenia negatívnych informácií o nej a aj
matka poškodenej tvrdila, že obžalovaný bol u nej na pracovisku a uvedené preberal s jej nadriadeným.
Svedok L. Š. potvrdzoval, že mu poškodená v deň skutku uviedla, že ju obžalovaný znásilnil, pričom bola
vystrašená a plakala. Svedkyňa D. Š., ako matka poškodenej uvádzala, že po incidente sa poškodená
bála vychádzať z domu a trvalo to do výsluchu svedkyne na hlavnom pojednávaní. Záverom okresný
prokurátor poukázal na lekársku správu zo dňa 06.04.2017, kde nálezy zranení na tele poškodenej,
podľa jeho názoru, zodpovedali tvrdeniam poškodenej týkajúcich sa priebehu skutku, keď uvádzala, že
obžalovaný jej pri znásilnení chytil obe ruky, ktoré držal prekrížené nad jej hlavou a znalec R.. X. uvádzal,
že k vzniku zranení poškodenej mohlo dôjsť tak, ako to popisuje poškodená. V podstate na základe
uvedeného okresný prokurátor navrhol, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil súdu
prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

Krajský súd na podklade podaného odvolania preskúmal v zmysle ustanovenia § 317 ods. 1 Tr. por.
zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako
aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, pričom na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané
prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por., a nezistiac chyby,
ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. dospel k záveru, že odvolanie
okresného prokurátora nie je dôvodné.

Svoj záver o tom, že nemal dostatočne preukázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný
trestne stíhaný, okresný súd oprel o to, že pokiaľ obžalovaný od počiatku trestného konania popieral
násilné vykonanie súlože s poškodenou, tak jeho výpovede popisujúce okolnosti pohlavných stykov
s poškodenou vzájomne korešpondovali, keď poškodená L. Š. potvrdila, že s obžalovaným mala
dobrovoľný pohlavný styk a pokiaľ na hlavnom pojednávaní tvrdila, že po tomto pohlavnom styku
došlo k opätovnému pohlavnému styku, ktorý však bol už násilného charakteru a kde napriek jej
nesúhlasu vykonal na nej súlož, pričom po takto vykonanej násilnej súloži vybehla nahá pred chatu a
prostredníctvom telefónu obžalovaného kontaktovala svoju matku s požiadavkou o pomoc, následne
telefónny hovor ukončila a vrátila sa k obžalovanému do chaty, odkiaľ po krátkom čase odišli domov,
tak okresný súd poukázal na to, že samotný dej skutku tak, ako to uvádzala na hlavnom pojednávaní,
nezodpovedal jej výpovediam a tvrdeniam z prípravného konania, keď v prípravnom konaní síce
popisovala okolnosti pohlavného styku, pri ktorom došlo k použitiu násilia zo strany obžalovaného
obdobne ako na hlavnom pojednávaní, na druhej strane však okolnosti súvisiace s kontaktovaním
matky prostredníctvom telefónu opisovala úplne inak, keď tvrdila, že túto telefonicky kontaktovala po
prvom pohlavnom styku s obžalovaným, ktorý mal dobrovoľný charakter, pričom vonku nevybehla
nahá tak, ako to tvrdila na hlavnom pojednávaní, ale bola oblečená a že až po tom, čo telefónny
kontakt s matkou ukončila, malo dôjsť k násilnému pohlavnému styku zo strany obžalovaného, pričom
dôležitý rozpor vysvetľovala tým, že sa pomýlila a že matke telefonovala tak, ako to uvádzala v
prípravnom konaní, teda po tom, čo mala mať s obžalovaným dobrovoľný pohlavný styk. Okresnému
súdu tak chýbalo logické vysvetlenie, prečo mala žiadať matku o pomoc, keď zo strany obžalovaného
ešte nemalo dôjsť k násilnému pohlavnému styku, pričom pohlavný styk s obžalovaným, ktorý mala
predtým, prebehol dobrovoľne a nevedela vysvetliť, či v čase, keď telefonovala s matkou, bola nahá



alebo bola oblečená, čo okresný súd považoval za nezanedbateľnú okolnosť spojenú s jej vnímaním
skutkového deja, keďže samotná poškodená potvrdila, že v čase skutku mala požitý alkohol, brala
aj lieky proti epilepsii, mala aj výpadky pamäte, ale na skutok si pamätá. Pozornosti okresného súdu
neunikli ani ďalšie rozporné tvrdenia poškodenej ohľadom priebehu skutkového deja v podobe vzájomne
si odporujúcich verzií, keď samotná poškodená prvotne po tom, čo po skutku prišla do kontaktu s
príslušníkmi kriminálnej polície, síce zákonným spôsobom ako svedok vypočutá nebola, ale policajtom
tvrdila, že bola znásilnená dvakrát a vysvetľovala to tým, že sa pomýlila, pričom v prípravnom konaní
tvrdila aj to, že k znásilneniu zo strany obžalovaného nedošlo a ani tento rozpor nevedela vysvetliť.
Okresný súd poukazoval aj na tvrdenie poškodenej o tom, že k znásilneniu nedošlo a že si vymyslela
znásilnenie vo svojej výpovedi zo dňa 27.06.2019 na OR PZ OKP Poprad, ktorá nasledovala po tom, čo
bola vypočutá na hlavnom pojednávaní, pričom k okolnostiam tejto výpovede pred policajným orgánom
mimo hlavného pojednávania sa poškodená vyjadrovať nechcela. Okresný súd tak dospel k záveru,
že v súvislosti s výpoveďou poškodenej L. Š. v predmetnej trestnej veci existujú viaceré vzájomne
odporujúce si verzie súvisiace s priebehom skutku, pre ktorý bola podaná obžaloba, pričom tieto verzie
si odporujú nielen čo vo vzťahu k priebehu skutkového deja spojeného s násilným charakterom, ale
hovoria aj o tom, že k násilnému konaniu zo strany obžalovaného v súvislosti so skutkom nedošlo.
Preto sa okresný súd vysporiadal so závermi znalkyne, ktorá vyšetrovala duševný stav poškodenej
a ktorá okrem iného sa vyjadrovala aj k špecifickej vierohodnosti výpovede poškodenej, keď v jej
tvrdeniach zásadné rozpory nekonštatovala, tak, že ich nepovažoval za možné prijať. Odkazoval pritom
na skutočnosť, že u poškodenej bolo zistené väčšie množstvo požitého alkoholu, s ktorým spojil aj
zníženú úroveň rozpoznávacích schopností a zároveň boli u poškodenej diagnostikované aj poruchy
psychiky a správania zapríčinené škodlivým užívaním alkoholu a s poukazom na to, že škodlivý účinok
alkoholu u poškodenej má dlhodobejší charakter a dospel k záveru, že poškodená sa navonok nemusela
javiť v stave, ktorý by zodpovedal stavu ťažkej opitosti. Uvedeným potom okresný súd odôvodňoval
svoj záver, že nemožno konštatovať jednoznačne, že by obžalovaný mohol stav poškodenej vnímať
ako stav ťažkej opitosti, čo by mohlo mať súvis napríklad so zneužitím stavu jej bezbrannosti. Pokiaľ
ide o skutočnosť, že na tele poškodenej boli zistené určité poranenia, mechanizmus ich vzniku bol
predmetom znaleckého dokazovania práve z iniciatívy okresného súdu vzhľadom na nedostatočné
preverenie zranení v prípravnom konaní, pričom znalec nedokázal jednoznačne určiť mechanizmus
vzniku týchto poranení a nevylúčil, že by si poranenia poškodená mohla spôsobiť aj sama a pokiaľ k
samotnému násilnému pohlavnému styku malo dôjsť za tých okolností, že obžalovaný ju mal chytiť a
držať za obe ruky, ktoré boli prekrížené nad hlavou, tak v nadväznosti na znalecké skúmanie odobratých
sterov zo zápästí a dlane pravej a ľavej ruky poškodenej analýzou DNA bola zistená iba prítomnosť
genetického profilu samotnej poškodenej. S poukazom na to, že podľa výpovedí ostatných svedkov,
poškodená nikdy neuvádzala, k čomu vlastne kritického dňa došlo, s výnimkou výpovede jej brata, ktorý
uvádzal, že mu len prvotne tvrdila, že bola znásilnená, bez toho ako k údajnému znásilneniu malo dôjsť,
dospel okresný súd výsledne k záveru, že v konkrétnej trestnej veci vykonaním a hodnotením všetkých
dostupných dôkazov nebolo možné dospieť k exaktnému záveru, ktorý by svedčil o priebehu skutku
spôsobom uvádzaným obžalobou, a preto v súlade s použitím zásady „in dubio pro reo“, obžalovaného
spod obžaloby oslobodil.

V posudzovanej trestnej veci bolo, podľa názoru krajského súdu, pred súdom prvého stupňa vykonané
dokazovanie v podstate v takom rozsahu, ako to bolo v zmysle ustanovenia § 2 ods. 10 Tr. por. pri
rešpektovaní zásady kontradiktórnosti pre správne zistenie skutkového stavu nevyhnutné, a tak krajský
súd z doposiaľ vykonaného dokazovania vychádzal. V súlade s ustanovením § 168 ods. 1 Tr. por.
súd prvého stupňa v odôvodnení stručne uviedol, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy
svoje skutkové zistenia oprel a stručne uviedol, akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných
dôkazov.

Hodnotenie zákonne vykonaných dôkazov súdom prvého stupňa, podľa názoru odvolacieho súdu,
predstavuje hodnotenie vykonané logickým postupom v súlade s ustanovením § 2 ods. 12 Tr. por. a ako
také mu nemožno nič zásadné vytknúť. Odvolací súd pritom nezávisle od súdu prvého stupňa dospel
v podstate k obdobným záverom.

Obžalovaný I. H. priznal, že s poškodenou súlož vykonal, no poprel, že by k súloži došlo
násilným spôsobom. Jeho výpoveď vyznela reálne, sama osebe neobsahovala logické nezmysly, bola
konzistentná bez zásadnejších rozporov. Pri posudzovaní jej hodnovernosti treba konštatovať, že jej
pravdivosť v časti svojej výpovede potvrdila aj samotná poškodená tak, ako na to poukazoval už súd



prvého stupňa. Pokiaľ bola nesúladná s výpoveďou poškodenej, tak v podstate len vtedy, keď poškodená
zásadne menila svoju výpoveď a rozporne tvrdila, že jednou či oboma súložami s obžalovaným ju
tento mal k súloži donútiť násilím. Na druhej strane obhajoba obžalovaného zostala stabilne súladná so
všetkými výpoveďami poškodenej, pokiaľ išlo o popis nenásilných okolností, za akých sa na predmetnú
chatu s poškodenou dostal a za akých nenásilných okolností z nej v prítomnosti poškodenej sa vrátil
do miesta bydliska a poškodenú na jej požiadanie vyložil. Z výpovede obžalovaného vyplynulo, že mu
poškodená povedala, že sa teší na sex a že dlhšie ho nemala, po príchode na chatu obojstranne iniciovali
pohlavný styk, ona bola tým hlavnejším iniciátorom, pohlavný styk s ňou trval približne 10 - 20 minút,
pričom k vyvrcholeniu nedošlo. Druhý pohlavný styk bol vykonávaný na popud poškodenej, trval po
dobu 10 - 20 minút a ani v tomto prípade k vyvrcholeniu nedošlo. Po pohlavnom styku ležali spolu
v objatí, debatovali, ona potom neskôr išla von s tým, že si chce zafajčiť a chcela si zatelefonovať z
jeho telefónu, aj keď mala svoj telefón, čo mu ale nevysvetlila a odišla s jeho mobilom na cestu asi 50
metrov od neho. Poprel, že by on poslal SMS s obsahom, že ju nikdy nenájdu.  Obžalovaný poprel, že
by samotný sex, prípadne akékoľvek iné sexuálne aktivity z jeho strany boli vykonané pod nátlakom a
poprel, že by poškodenú následne niekde naháňal po lese, resp. posielal nejaké SMS. Poškodená mu
nedala najavo, že by pohlavný styk odmietala, neplakala. Potom odviezol poškodenú z chaty, chcel ju
odviezť k domu, kde býva, ale ona povedala, že stačí, aby ju vysadil na blízkej zastávke MHD, čo aj
urobil, potom mal telefonát a keď vystúpila z auta, išla za stánok PNS, prečo, to nevie. On pokračoval na
parkovisko k bytovke, kde parkuje, kde, keď zastavil s vozidlom, prišiel k nemu brat poškodenej, ktorý
sa ho pýtal, kde je Viktória, na čo mu povedal, že nevie, kde je Viktória. On na to reagoval, že ako že
nevie, keď boli celý večer spolu, na čo mu povedal, že ju vyhodil na autobusovej zastávke a nevie, kde
je Viktória. Obžalovaný popieral, že by poškodenej nejaké poranenia spôsobil a zdôrazňoval, že jeho
mobilný telefón mala poškodená celý čas k dispozícii, on ho  nevypol, pritom mobilný telefón mohla
kedykoľvek využiť na akúkoľvek komunikáciu, ak by sa cítila byť ohrozená, no po komunikácii so svojou
matkou poškodená prestala dvíhať prichádzajúce hovory napriek tomu, že jej hovoril, aby ich dvíhala,
pretože tie telefónne čísla boli pre neho neznáme. Poškodenej nebránil ani telefonovať ani esemeskovať.

Oproti tomu, poškodená L. Š. uvádzala, že prvý pohlavný styk bol dobrovoľný, trval pár minút, potom
povedala obžalovanému, nech z nej zlezie, že nechce mať ďalej pohlavný styk, čo obžalovaný urobil.
Obliekli sa a rozprávali sa oblečení o nejakých všeobecných veciach. Potom ju ale obžalovaný chytil za
koleno s tým, aby to skúsili ešte raz, na čo mu povedala, že nie, no on ju položil na posteľ, na ktorej
predtým sedeli a keď jej tak držal ruky nad hlavou, dal jej dole rifle, aj gaťky a násilím s ňou vykonal
pohlavný styk tak, že ona ležala na chrbte a on jej držal ruky nad hlavou. Reagovala tak, že plakala, zdal
sa jej násilnícky a párkrát mu opakovala, nech ju pustí, no on na to nereagoval. Uviedla, že mu dávala
najavo, že nemá záujem o pohlavný styk tak, že mu povedala, že nechce, že nemá chuť, odťahovala
ho od seba, ale nereagoval, trvalo to pár minút, možno 5 - 6, potom, ako uviedla, z nej zliezol. Na to
vybehla z chaty von, nemala svoj mobilný telefón, lebo sa jej rozbil, on mal svoj mobilný telefón na stole,
tak mu ho zobrala a vybehla nahá pred chatu, zavolala matke, a povedala jej, že je v lese v chate. Von z
chaty vybehla po druhom pohlavnom styku. Vybehla z chaty nahá v ponožkách, následne dodala, že si
nepamätá, či vybehla nahá alebo mala niečo oblečené. Potom obžalovaný vyšiel z chaty von, hľadal ju,
tak rýchlo matke zrušila telefón, pričom on ju zavolal do chaty, kde si sadli. Po telefonáte vošla naspäť do
chaty nahá, sadla si na posteľ, plakala. Keď telefón štvrtýkrát zazvonil, povedal jej, že sa má okamžite
obliecť a že idú domov. Mala na rukách modriny, ku ktorým došlo vtedy, keď jej držal ruky nad hlavou. Čo
sa týka poranenia na stehnách, tam ju mohol buchnúť nejako nohou. Predtým nemala žiadne zranenia.
Následne zmenila výpoveď tak, že uviedla, že telefonovala matke už po prvom, dobrovoľnom styku, lebo
obžalovaný bol taký nervózny, že sa ho začínala báť a že ten telefón začal zvoniť už vtedy, keď prebiehal
ten násilný pohlavný styk. Tvrdila, že matku upovedomovala, kde sa nachádza, a to  už po dobrovoľnom
pohlavnom styku. Keď v prípravnom konaní vypovedala, že k znásilneniu nedošlo, urobila to preto, lebo
sa bála obžalovaného, nevedela, čo má robiť, či to má zrušiť a ako to bude ďalej a že obžalovaný chodil
za jej matkou do práce, hľadal ju v práci a mal prísť aj za vedúcim jej matky, a mal mu tvrdiť že ho mala
zviesť. Vo svojej výpovedi uvádzala, že sa obžalovaného bojí aj dnes.

Znalkyňa R.. R. L., rod. R., u poškodenej poukázala na to, že dôsledkom uvedeného skutku jej bola
diagnostikovaná posttraumatizovaná stresová porucha, ktorá sa objavila v priebehu 1 - 3 mesiacov
od vyšetrovaného skutku. Zistila u nej aj škodlivé užívanie alkoholu, pričom na základe spätného
prepočtu zistené množstvo alkoholu u poškodenej v čase skutku vyšlo na hodnotu v rozpätí od 2 -
3 promile, čo svedčilo o stave ťažkej alkoholovej opitosti, no na druhej strane keďže u poškodenej
bol konštatovaný dlhodobejší škodlivý účinok alkoholu, resp. škodlivé užívanie alkoholu, tak znalkyňa



pripustila, že poškodená sa v čase skutku nemusela javiť v stave, ktorý by zodpovedal navonok stavu
ťažkej opitosti, pričom jej ovládacie a rozpoznávacie schopnosti mohli byť znížené požitím alkoholu.

Z výpovede poškodenej v spojení so zisteniami znalkyne vyplynulo, že poškodená pila alkohol sama
i s obžalovaným dobrovoľne, vedela, ako na ňu alkohol bude účinkovať, sama bez nútenia išla s
obžalovaným, ako jej cudzím mužom, na chatu a dobrovoľne s ním mala pohlavný styk, pričom zostalo
pochybné, že by pri opakovanom dala najavo odpor spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o jej
prípadnej nechuti na pohlavný styk s obžalovaným, čo potvrdzovalo aj jej správanie sa po pohlavnom
styku, keď mala príležitosti utiecť a mohla tak urobiť namiesto toho, aby sa vracala k obžalovanému,
ktorý ju nijako neobmedzoval a dokonca jej umožnil telefonovať. Poškodená mohla do telefónu volať
matku o pomoc, oznámiť jej, že jej bolo ublížené a ak malo byť pravdou, že volala až po násilnom
styku, o to viac mala možnosť volať matku o pomoc a pokúsiť sa utiecť. Nič z toho poškodená neučinila
ani sa o to nepokúsila. Takéto správanie logicky odôvodňuje záver, že k žiadnemu násilnému konaniu,
konaniu, ktoré by bolo v rozpore s jej vôľou, a ktoré by dokonca zasahovalo do jej práva slobodnej voľby
sexuálneho partnera, nedošlo.

Pokiaľ sa znalkyňa vyjadrila k všeobecnej hodnovernosti poškodenej tak, že u poškodenej nebola
narušená, nakoľko poruchy vnímania neboli zistené a takisto ani poškodenej pamäti, ani vštiepivosť,
zachovanie a následná reprodukcia neboli porušené a k špecifickej vierohodnosti, že nebolo zistené, že
by došlo k nejakému zavádzaniu z jej strany, tak by na druhej strane nedošlo k zásadným zmenám jej
výpovede, nakoľko by neustále vypovedala stabilne a aspoň v podstatných skutočnostiach zhodne. To
sa ale nestalo. Okresný súd sa s týmto stavom dostatočne a logicky vysporiadal.

Podľa názoru odvolacieho súdu vo všeobecnosti možno povedať, že to, ako človek vypovedá, najmä
v prípade, že vypovedá dobrovoľne bez objektívne preukázaného reálneho vplyvu iných osôb na
jeho rozhodovanie, závisí zvyčajne od jeho vôle poznačenej nejakou motiváciou, pri ktorej, ak sa
rozhodne, že uprednostní vlastné záujmy na úkor cudzích oprávnených záujmov, vyberie si tak, či bude
vypovedať v súlade so skutočnosťou alebo v rozpore s ňou. Bolo skutočnosťou, že poškodená v jednej
zo svojich výpovedí výslovne poprela, že by k znásilneniu čo i len jednou zo súloží s obžalovaným
došlo a aj v počte znásilnení pri týchto súložiach a okolnostiach, na ktoré poukazoval už okresný
súd, vypovedala rozporne. Pritom tieto rozpory pre ich význam nemožno bagatelizovať. Neobstojí
ani odvolacia námietka, že k zmene vo výpovediach poškodenej nastávalo v dôsledku plynutia času,
pretože v opačnom prípade by v jej neskorších výpovediach bol skôr badateľný úbytok oznamovaných
skutočností, a to sa nestalo. Rovnako nemožno považovať za dostatočne zdôvodnené príčiny zmeny
výpovede, ktorá podľa poškodenej mala nastať z dôvodu jej údajnej obavy z konania obžalovaného.
Nebolo preukázané, že by obžalovaný nejakým spôsobom vyvíjal nátlak na poškodenú, či už priamo
alebo žeby sa snažil prostredníctvom iných osôb ovplyvňovať to, ako bude vypovedať. Skutočnosť,
že mal navštíviť pracovisko jej matky a rozprávať sa údajne s nadriadeným jej matky bez toho, aby
prokurátor preukázal, že počas nejakej návštevy obžalovaného u takej osoby došlo k nátlakovej akcii
obžalovaného, potom nie je reálnym dôvodom pre to, aby poškodená zásadne menila svoju výpoveď.
Logicky potom nemožno vylúčiť, že poškodená z motivácie, na ktorú upozornila aj samotná znalkyňa,
vypovedala bez ohľadu na skutočnosť a vypovedala tak aj za cenu vnútorne rozpornej výpovede, pričom
tento svoj postup hodnoverne nevysvetlila.

Takto potom je nutné vyložiť aj záver znalkyne, že vzhľadom na to, že išlo o vyšetrenie v krátkom čase
od údajného skutku, počas psychiatrického vyšetrenia by menovaná nedokázala zahrať to, čo uvádzala.
Keďže znalkyňa nedokázala vysvetliť príčiny zmeny výpovede poškodenej a odkazovala na potrebu
odborného pohľadu zo strany klinického psychológa k otázke, či by poškodená vedela zmanipulovať
svoju výpoveď, aj pre odvolací súd boli informácie z tejto odbornosti dôležité. Pokiaľ znalkyňa Y.. Q.
Y. u poškodenej z psychologického hľadiska zistila, že je podpriemerne intelektovo vybavená slabšími
pamäťovými schopnosťami, pravdepodobne pod vplyvom epilepsie, hoci za bežných okolností aj táto
úroveň pamäťových schopností umožňuje vo všeobecnosti človeku pamätať si v základe, čo prežil alebo
prekonal, tak to znamená, že poškodená bola spôsobilá sa rozhodnúť, či o minulosti bude hovoriť v
súlade so skutočnosťou alebo bude klamať. K alkoholovému opojeniu poškodenej  a otázke, či samotná
poškodená bola schopná dostatočne zreteľne dať najavo svoj nesúhlas so samotným pohlavným
stykom, znalkyňa poukazovala na to, že zistená úroveň alkoholového opojenia pripúšťala záver, že taká
opojená osoba ťažko dokázala dostatočne zreteľne dať najavo nejaký odpor, pričom bolo dôležité brať
do úvahy, že prvý pohlavný styk mal prebehnúť dobrovoľne a následne aj z pohľadu muža bolo dôležité



brať do úvahy, či tento mohol dostatočne rozlíšiť alebo rozpoznať odmietnutie ďalšieho styku zo strany
poškodenej vzhľadom na množstvo požitého alkoholu.

Aj podľa názoru odvolacieho súdu tak zostali neodstránené pochybnosti, či poškodená /pokiaľ aj naozaj
s pohlavným stykom nesúhlasila/ dostatočne jasne dala najavo svoj prípadný nesúhlas s pohlavným
stykom, ktorý nasledoval po prvom, jednoznačne dobrovoľnom pohlavnom styku, pričom v stave opitosti,
ako osoba labilná a náladová, mohla zažívať stres, ktorý by viedol k následne zistenej posttraumatickej
stresovej poruche. Nebolo teda jednoznačne preukázané, že by obžalovaný bol uzrozumený s tým, že
poškodená  verbálnym prejavom a plačom, ktoré popisovala, v skutočnosti odmieta pohlavný styk, keď
krátko predtým mu dala opakovane najavo záujem o pohlavný styk a ten sa aj medzi nimi realizoval a
že v skutočnosti prekonáva odpor poškodenej.

Ani táto znalkyňa nezistila u poškodenej fabulačné ani konfabulačné tendencie, no predsa došlo
k rozporom v jej výpovediach, čo potom, podľa odvolacieho súdu znamená, že pri posudzovaní
hodnovernosti poškodenej bolo nutné zohľadniť osobitosti osobnosti poškodenej týkajúce sa jej lability.
Správnosti takého postupu nasvedčuje aj to, že uvedená znalkyňa poukazovala na skutočnosť, že
poškodená prezentovala vzťah k obvinenému ako obavu, ktorú ale bližšie nešpecifikovala, hoci o osobe
obžalovaného uvádzala, že ho poznala pred skutkom a že mala k nemu pozitívny vzťah, že jej bol
sympatický a že sa jej páčil a že sa poznali dlhšie. Ani znalkyňa z odborného psychologického hľadiska
nezistila, aby výpovede poškodenej boli ovplyvňované alebo aby bola nahováraná na výpoveď zo strany
iných osôb.

Za významné potom odvolací súd považoval zistenie znalkyne, že s osobnosťou samotnej poškodenej
práve korešponduje samotný spôsob popisovania skutku a jeho priebeh, pokiaľ sa udial, keď raz uvádza,
že chcela, potom nechcela a že samotná znalkyňa pripustila, že poškodená je schopná si vymyslieť aj
neprežité skutočnosti, a že v danom prípade motívom mohlo byť práve to, že pred príbuznými by chcela
vystupovať v pozícii obete a nie vinníka.

Pokiaľ potom odvolací súd zohľadnil zistené poznatky o osobnosti, ktorú znalkyňa charakterizovala ako
jednoduchšiu, poznačenú svojím spôsobom disharmonickým prostredím, v ktorom poškodená vyrástla
s akcentovanými zvýraznenými menej priaznivými osobnostnými črtami v zmysle vnútornej lability,
menšej odolnosti voči stresu, záťaži, s náladovosťou, aj s deficitom toho, ako zvládať rôzne životné
situácie, potom nemohol považovať výpoveď poškodenej za natoľko hodnovernú, stabilnú a spoľahlivo
zodpovedajúcu skutočnosti, aby postačovala pre záver, že sa stal skutok, z ktorého bol I. H. obžalovaný.

Psychodiagnostické vyšetrenie obžalovaného I. H. v rámci znaleckého dokazovania neodhalilo nič,
čo by /obdobne ako u poškodenej/ nasvedčovalo tendencii k fabulácii, resp. konfabulácii vo výpovedi
menovaného. Pritom neboli zistené ani žiadne sklony obžalovaného k sexuálne agresívnemu správaniu.
Znalec J.. R.. C. vo svojom znaleckom posudku zistil, že obžalovaný netrpí sexuálnou deviáciou
ani poruchou, ani v súčasnosti, ani v čase skutku. PPG vyšetrenie potvrdzovalo, že obžalovaný
je heterosexuálne orientovaný, s preferenciou žien dospelého veku a netrpí sexuálnou deviáciou.
Obžalovaný nie je duševne chorý, nie je pre spoločnosť zo sexuologického a z psychiatrického hľadiska
nebezpečný a jeho konanie nebolo motivované žiadnou sexuálnou deviáciou, ale išlo o plne vedomé,
cieľavedomé konanie. Ani z tohto hľadiska teda neboli zistené žiadne prejavy, ktoré by obžalovaného
stotožňovali s nejakým násilným správaním sa voči poškodenej a ktoré by nasvedčovali záveru, že
skutok zodpovedá osobnosti obžalovaného.

Znaleckým skúmaním zistených poranení poškodenej znalec pripustil, že pomliaždeniny s krvnými
podliatinami v oblasti oboch predlaktí vo forme začervenaní mohli vzniknúť stlačením rukami za
predlaktie a zápästie inou osobou. Pomliaždenie na vnútornej strane stehna vonkajšej strany pravého
lýtka a oblasti bedrovej lopaty vľavo vpredu mohli vzniknúť pri tlačení a následnom vyzliekaní počas
zápasu, ale tieto zmeny môžu vzniknúť aj pri nezavinenom náraze na tupý predmet, pri kopnutí inou
osobou, stlačením, silnom stlačení a pod. K tomu treba ale dodať, že neboli pochybnosti o tom, že počas
dvoch súloží došlo medzi poškodenou a obžalovaným k fyzickému kontaktu a nebolo vylúčené, že tento
fyzický kontakt bol v súlade s vôľou súložiacich osôb. Presne exaktne stanoviť dobu vzniku z fotografií
a z jedného lekárskeho vyšetrenia znalec považoval za skoro nemožné, lebo podľa fotografií zmeny na
lýtku a stehne mali trochu iné sfarbenie, ako začervenanie v oblasti panvy a predlaktia a dodal, že by sa
mohlo jednať o zmeny, ktoré vzniknú v iný čas, ale zároveň bolo možné, že všetky tieto zmeny vznikli v



jednom čase, lebo prejavy krvnej podliatiny závisia od hrúbky podkožia, od hĺbky poranení cievy, preto
nie vždy krvné podliatiny, ktoré vzniknú pri tom istom úraze, majú rovnakú farbu pri vyvojovaní. Ani v
tomto smere nebola teda vyvrátená obhajoba obžalovaného.

Nelogickým bolo správanie sa poškodenej, ktorá, ako to vyplýva z výpovede jej matky, svedkyne D.
Š.C., sa jej o žiadnom znásilnení nezdôverila a pokiaľ svojmu bratovi svedkovi L. Š. povedala len, že
bola znásilnená obžalovaným, nepovedala mu nič o tom, ako k znásilneniu malo dôjsť, aj keď na ňu
obaja svedkovia v domácom prostredí naliehali. Pritom z popisu stretnutia tohto svedka s obžalovaným
po tom, čo priviezol z chaty poškodenú do miesta jej bydliska, nevyplynulo také správanie, z ktorého by
čo i len náznakom vyplynulo, že predtým sa k jeho sestre správal agresívne.

Podľa znaleckého posudku KEÚ PZ Košice č. 1297/2017, na ponožkách a podprsenke poškodenej
sa našla sperma, pričom len na ponožkách poškodenej bola potvrdená prítomnosť spermy od
obžalovaného. Skutočnosť, že podľa obžalovaného z jeho strany k vyvrcholeniu nedošlo, ešte
neznamená, že pri súloži nemusel o nevedomom uvoľnení svojej spermy vedieť. Zo sterov zápästia
obžalovaného a poškodenej bola zistené kombinácia DNA profilov týchto osôb. Rovnako aj na teplákoch
obžalovaného. Aj na podprsenke poškodenej a jej ponožkách bol zistený DNA profil obžalovaného.
Obaja pritom popisovali manipuláciu s oblečením počas aktu vrátane svojho vzájomného fyzického
kontaktu. Ani samostatne ani v súvislosti s inými dôkazmi nevylučujú totiž aj takú interpretáciu, ktorá je
v prospech obhajoby. Nejde teda o dôkazy, ktoré by zásadne spochybňovali obhajoby obžalovaného.
Skúmajúc zápisnicu o ohliadke miesta činu s fotodokumentáciou odvolací súd zistil, že zo zistenej
situácie na mieste činu nevyplynuli žiadne stopy, ktoré by svedčili o nejakom zápase, o nejakom
predchádzajúcom násilí vykonanom na mieste činu. Obžalovaný nie je osobou, ktorá by mala sklon k
protiprávnej činnosti, keďže oboznámené poznatky o jeho správaní sa v minulosti, podľa prečítaných
evidencií, nasvedčovali len postihu za dopravné priestupky.

Obvinený nie je povinný dokazovať svoju nevinu, ale vina mu musí byť dokázaná, a to spôsobom
nevzbudzujúcim žiadne pochybnosti. V prípade existencie pochybností musí súd postupovať miernejšie
(in dubio pro mitio), teda rozhodnúť v prospech obvineného (zásada in dubio pro reo). Vina obvineného
musí byť preukázaná. O nepriame dôkazy môže súd opierať výrok o vine len za predpokladu, že
tieto vytvárajú vo svojom súhrne logickú, ničím nenarušenú a uzatvorenú sústavu nepriamych dôkazov
(nestačí preto jeden nepriamy dôkaz) vzájomne sa dopĺňajúcich a na seba nadväzujúcich, ktoré vo
svojom celku zhodne a spoľahlivo dokazujú všetky skutočnosti, ktoré vo svojom súhrne preukazujú
naplnenie všetkých znakov (vrátane konania) skutkovej podstaty konkrétneho trestného činu. Pri uplat-
není zásady ,,in dubio pro reo" je v súlade s touto sporné okolnosti vyhodnocovať v prospech páchateľa.
Treba pritom poukázať aj na to, že v súlade so zásadou voľného hodnotenia dôkazov uvedenou v § 2
ods. 12 Tr. por., nemôže odvolací súd nariadiť prvostupňovému súdu, ako má hodnotiť ten ktorý dôkaz,
teda aj výpoveď poškodenej, pokiaľ išlo o jej obsah a to, čo z jej obsahu súd vyvodzuje.

Pri hodnotení dôkazu sa vychádza z celej výpovede svedka alebo obvineného, z rozsahu a závažnosti
prípadných rozdielov vo výpovediach, aj z vysvetlení, prečo k týmto odlišnostiam došlo. Treba vziať
do úvahy aj kvalitu a presvedčivosť ostatných dôkazov. Len po takomto postupe možno dospieť k
správnemu záveru o vierohodnosti alebo nevierohodnosti dôkazu. /Rozsudok NS SR sp. zn. 6 To
34/1997 zo dňa 01.03.2001/

Treba pripomenúť, že ak má byť rozhodnutie o vine založené na výpovedi len jedného svedka priamo
usvedčujúceho obžalovaného zo spáchania skutku, musia byť ostatné nepriame dôkazy tak ucelené
a navzájom previazané, aby nedávali najmenšiu pochybnosť o vierohodnosti jedného usvedčujúceho
dôkazu a samotný tento dôkaz musí byť preverený všetkými dostupnými prostriedkami, ktoré umožňuje
Trestný poriadok.

Odvolací súd hodnotí výpoveď poškodenej ako jediného usvedčujúceho dôkazu za nedostatočnú na
uznanie viny obžalovaného. Pri poškodenej treba poukázať na rozpornosť jej výpovedí, labilitu a
náladovosť jej osobnosti, možnosť vypovedať nepravdu a súkromnú motiváciu chrániť svoju povesť,
ktorá za okolnosti, že zneužívala alkohol a pod vplyvom alkoholu opakovane súložila s pre ňu v
podstate neznámym mužom, s ktorým za účelom sexuálneho kontaktu odišla dobrovoľne v nočnú
hodinu na jeho chatu, keď bolo preukázané, že stále vypovedala bez ovplyvňovania a slobodne sa
tak mohla rozhodovať, čo bude vypovedať v trestnom konaní po zákonnom poučení. Treba poukázať



na /v prípade, že odpor zamýšľala/ nedostatočnosť prejavenia odporu, na absenciu jednoznačných
stôp, ktoré by nasvedčovali tomu, že sa reálne bránila fyzickému útoku kladením zodpovedajúceho
odporu. Ak verbálne prejavovala nesúhlas, treba poukázať na absenciu poznatkov o takom nesúhlase
pred, počas či bezprostredne po súložiach, keď o konaní obžalovaného nepovedala ani pri telefonáte
matke, ani pri osobnom kontakte s matkou a bratovi povedala len, že bola znásilnená, zachovávajúc
si priestor na rôzne verzie. Nemožno opomenúť absenciu jednoznačných stôp po fyzickom útoku
na poškodenú na tele zo strany obžalovaného, na absenciu akýchkoľvek stôp po fyzickej obrane
poškodenej na tele obžalovaného a na absenciu poznatkov o sklonoch obžalovaného k sexuálnej
agresivite či protiprávnemu násilnému správaniu sa a o nejakých jeho sklonoch k uvádzaniu nepravdy.

Vnútorná rozpornosť výpovede poškodenej, ako jediného priameho dôkazu, správanie sa poškodenej
po tom, čo s obžalovaným opakovane súložila, keď predtým, hoci mala príležitosť nič o znásilnení
telefonicky svojej matke nepovedala a ani potom sa bližšie svojim blízkym nezdôverila, ale
zásadne menila svoje výpovede pred orgánmi činnými v trestnom konaní a súdom, jednoznačné
nepotvrdenie takého vzniku zranení ako pri svojej usvedčujúcej výpovedi poškodená udávala, miesto
činu bez stôp po prípadnom odpore poškodenej, opitosť poškodenej vo vzťahu k jej schopnosti
prejaviť vážne mienený odpor, výsledky znaleckého dokazovania z psychiatrie a psychológie v
prípade poškodenej, jej schopnosť vymyslieť si aj neprežité udalosti a motivácia konať vo svoj
prospech bez ohľadu na skutočnosť oproti poznatkom zisteným znaleckým skúmaním obžalovaného
z psychologického, psychiatrického a sexuologického hľadiska vedie k záveru, že nebolo preukázané
konanie obžalovaného v podobe násilne vykonanej súlože tak, ako popisoval okresný prokurátor v
podanej obžalobe. Jednoznačné priame dôkazy o vine obžalovaného zistené neboli. Jediný dôkaz
predložený prokurátorom, z ktorého v prípravnom konaní vyplynulo dôvodné podozrenie, že obžalovaný
spáchal predmetný trestný čin, bol zásadne a hodnoverne spochybnený vlastnou nositeľkou tohto
dôkazu.

Odvolací súd považuje za potrebné v tejto súvislosti uviesť, že vo vzťahu ku skutkovým zisteniam
tvoriacim podstatu súdeného trestného činu, je napadnutý rozsudok výsledkom konania, v ktorom sa
dôsledne postupovalo podľa Trestného poriadku a v ktorom nedošlo k žiadnym zásadným procesným
chybám, ktoré by mohli mať vplyv na objasnenie skutkového stavu veci. Rovnako odvolací súd
považuje za potrebné konštatovať, že po preskúmaní obsahu vyšetrovacieho a súdneho spisu dospel
k záveru, že výrok o vine by bol založený na nepresvedčivých dôkazoch, že by sa stal skutok, z
ktorého bol I. H. obžalovaný. Aj odvolací súd dospel k záveru, že neboli odstránené pochybnosti
o vine obžalovaného, pretože jeho vina nebola preukázaná ani súborom priamych, ani nepriamych
dôkazov, ktoré by tvorili nepretržitú a súvislú sústavu dôkazov a z nich plynúcich skutočností, ktorá by
bez akýchkoľvek pochybností dovoľovala vysloviť záver o vine obžalovaného. Z uvedených dôvodov
odvolací súd uzatvára, že súd prvého stupňa správnym procesným postupom v rámci predložených
dôkazov dospel k odôvodnenému a zákonnému výroku, ktorým obžalovaného spod podanej obžaloby
oslobodil.

Nakoľko odvolací súd ani v postupe súdu prvého stupňa nezistil žiadne dôvody pre to, aby odvolaniu
okresného prokurátora vyhovel, podané odvolanie ako nedôvodné zamietol.
jednohlasne

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je      prípustný.