{"guid": "89e6d9dd-01f9-4bb8-b771-a99339a9788d:0219df4d-7798-4162-8732-2a1feb5dd5cd", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2020:8817207097.3", "spisova_znacka": "9CoCsp/33/2020", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 9CoCsp/33/2020 z 11. 11. 2020", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Prešov z 11. novembra 2020, sp. zn. 9CoCsp/33/2020, ECLI:SK:KSPO:2020:8817207097.3", "identifikacne_cislo": "8817207097", "sud": {"guid": "sud_155", "nazov": "Krajský súd Prešov", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-presov"}, "sudca": "JUDr. Adriana Szaniszlová", "sudca_id": 1326, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-adriana-szaniszlova-1326", "datum_vydania": "2020-11-11", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zmeňujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Spotrebiteľské zmluvy"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40", "nazov": "OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/258", "nazov": "zákon č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/258", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/258-2001"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/634", "nazov": "zákon č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/634", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/634-1992"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/0219df4d-7798-4162-8732-2a1feb5dd5cd", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2020:8817207097.3", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSPO:2020:8817207097.3", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSPO:2020:8817207097.3/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 9CoCsp/33/2020
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8817207097
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 11. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Jusková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2020:8817207097.3

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Juskovej a členov senátu,
sudkyne JUDr. Jany Burešovej a sudcu Mgr. Miloša Koleka v spore žalobcov: 1) F. I., nar. XX.XX.XXXX,
bytom G. XXX, XXX XX G., 2) K. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XXX, XXX XX G., obaja právne
zastúpení spoločnosťou Advokátska kancelária Podhorský & Partners, s.r.o., so sídlom Zámocká 35, 811
01 Bratislava, IČO: 46 962 000 proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova
25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, právne zastúpenému spoločnosťou Advokátska kancelária
JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava, IČO: 47 233 516, o zaplatenie
631,90 eura s príslušenstvom titulom bezdôvodného obohatenia, o odvolaní žalovaného proti rozsudku
Okresného súdu Vranov nad Topľou č.k. 7Csp/178/2017-176 zo dňa 22.01.2020 takto

r o z h o d o l :

Mení rozsudok tak, že žalobu zamieta.

Priznáva žalovanému voči žalobcom nárok na náhradu trov prvoinštančného, ako aj odvolacieho konania
v plnom rozsahu s tým, že o výške trov bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Vranov nad Topľou (ďalej aj len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol
takto:
„Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcom v l. a v 2. rade sumu 631,90 eur spolu s úrokom z omeškania vo
výške 5 % ročne od 26.04.2018 v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Žalobcovia v l. a v 2. rade majú nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 94 % s tým,
že o výške tejto náhrady trov konania súd rozhodne osobitným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia
vo veci samej.

V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že žalobcovia sa podanou žalobou domáhali vydania rozsudku,
ktorým by súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcom sumu 631,90 eura spolu s úrokom z omeškania
vo výške 5 % ročne od 26.07.2017 do zaplatenia a nahradiť im trovy konania. Uviedli, že so žalovaným
uzavreli dňa 22.05.2006 Zmluvu o revolvingovom úvere, na základe ktorej sa žalovaný zaviazal
poskytnúť žalobcom sumu vo výške 829,91 eura. Ohľadne tejto zmluvy sa viedlo súdne konania
na Okresnom súde Vranov nad Topľou sp.zn. 9C/49/2014, v ktorom žalovaný žaloval žalobcov na
zaplatenie sumy 790,25 eura s prísl., no konajúci súd žalobu zamietol v celom rozsahu z dôvodu, že
nárok na zaplatenie žalovanej pohľadávky bol premlčaný a nemožno ho priznať. Vykonaným súdnym
dokazovaním v konaní č. 9C/49/2014 bolo preukázané, že žalovaný poskytol žalobcom úver vo výške
1.344,46 eura. Žalobcovia z toho splatili žalovanému sumu vo výške 1.976,35 eura. Súčasne bolo v
konaní vedenom na Okresnom súde Vranov nad Topľou sp. zn. 9C/49/2014 preukázané, že zmluva o
úvere obsahuje neprimerane vysoké úroky a poplatky za poskytnutie finančných prostriedkov. Poukázali
na neprimeranú výšku ročnej úrokovej sadzby prevyšujúcu 30 % a nemravné poplatky. Mali za to, že



takáto dohoda o výške úrokov a odmeny za poskytnutie úveru sa prieči dobrým mravom a preto je
podľa § 39 OZ neplatná. Žalovaný sa takýchto nárokov nemôže domáhať keďže svojou povahou ide
o úžeru. Vzhľadom na to, žalobcovia vrátili žalovanému finančné prostriedky presahujúce právny a
morálny rámec, mali vrátiť sumu vo výške 1.344,45 eura, preto je plnenie v sume 631,90 eura, ktoré
žalovaný od žalobcov prijal, plnením bez právneho dôvodu, a teda ide o bezdôvodné obohatenie na
strane žalovaného, ktoré musí žalovaný vydať.
Súd prvej inštancie konštatoval, že žalovaný so žalobou nesúhlasil. Vo vyjadrení k žalobe namietal
preukázanie aktívnej legitimácie na strane žalobcov keďže žalobca v 1. rade je len spoludlžníkom
ohľadne záväzkov dlžníka, ktorým je žalobca v 2. rade. Plnenie spoludlžníka nie je plnením za seba
samého, ale za dlžníka z tohto záväzku, ku ktorému spoludlžník pristúpil. Žalobca v 1. rade nebol ani
aktívne legitimovaný na podanie žaloby. Žalovaný poprel tvrdenia žalobcov o dohodnutí neprimeranej
výšky odplát. Vzniesol taktiež námietku premlčania, posledná úhrada na zmluvu bola vykonaná dňa
02.03.2010.
O žalobe rozhodol súd prvej inštancie rozsudkom č.k. 7Csp/178/2017-110 zo dňa 21.01.2019, ktorým
uložil žalovanému uložiť povinnosť zaplatiť žalobcom v 1. a 2. rade sumu 631,90 eura spolu s úrokom z
omeškania vo výške 5 % ročne od 26.04.2018, v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej
časti žalobu zamietol a priznal žalobcom voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 94
% s tým, že o výške náhrady trov rozhodne súd osobitným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo
veci samej; na odvolanie žalovaného voči vyhovujúcemu výroku rozsudku odvolací súd uznesením č.k.
9Co/68/2019-157 zo dňa 10.09.2019 rozsudok vo vyhovujúcom výroku a v súvisiacom výroku o nároku
na náhradu trov konania zrušil a v rozsahu zrušenia vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie. Keďže súd prvej inštancie sa zaoberal žalovaným vznesenou námietkou uplynutia
subjektívnej premlčacej doby, čo sa týka uplynutia objektívnej premlčacej doby, nie je z neho zistiteľné,
odkedy by objektívna premlčacia doba mala začať plynúť. Súdu prvej inštancie uložil povinnosť opätovne
vec prejednať a rozhodnúť, s tým, že sa bude zaoberať tvrdením žalovaného vo vzťahu k plynutiu
subjektívnej premlčacej doby, jednoznačne uvedie skutkové okolnosti rozhodnuté pre začiatok plynutia
objektívnej premlčacej doby, dĺžku jej trvania. Uložil mu povinnosť zaoberať sa názorom Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky z uznesenia 1Cdo/238/2017 z 18.10.2019 ako aj to, aby svoje závery o
skutkových zisteniach a právnom posúdení veci odôvodnil spôsobom zodpovedajúcim § 220 ods. 2 CSP.

2. Súd prvej inštancie konštatoval, že po zrušení jeho rozsudku, ktorým pôvodne žalobe žalobcov
vyhovel, vo veci ďalej konal doplnením dokazovania a z dokazovania vykonaného vo veci zistil tento
skutkový stav:

3. Medzi žalobcami a žalovaným bola dňa 22.05.2006 uzatvorená zmluva o revolvingovom úvere č.
XXXXXXXXX, na základe ktorej žalovaný poskytol žalobcom úver vo výške 829,91 eura, aj keď celkovo
bola schválená suma úveru 1.659,83 eura, zvyšok sumy predstavoval úroky za zmluvnú odmenu za
poskytnutie úveru v sume 829,91 eura a žalovaný požadoval ešte poplatok za uzatvorenie zmluvy 49,79
eura. Splatnosť úveru  bola, ako bolo uvedené v oznámení veriteľa o schválení úveru, 36 mesiacov,
výška mesačnej splátky 46,11 eura, dátum splatnosti prvej splátky úveru 14.06.2006, dátum splatnosti
poslednej splátky úveru 14.05.2009, RPMN bola 27,24 %, posledná úhrada na úver bola vykonaná
dňa 02.03.2010. Súd prvej inštancie konštatoval, že žalobcami čerpaná suma úveru bola uhradená 30.
splátkou zo dňa 24.11.2008 (zrejme 14.11.2008 - pozn. odv. súdu).
Žalobkyňa v 1. rade pred súdom uviedla, že zmluvu pred podpisom neprečítala, prečítal ju manžel, teda
žalobca v 2. rade, bolo jej však povedané čo podpisuje, uviedla, že nevie čítať. O možnosti uplatnenia
inštitútu vydania bezdôvodného obohatenia sa dozvedela listom od advokáta.
Žalobca v 2. rade pred súdom uviedol, že zmluvu si pred podpisom prečítal. Na úver im bola poskytnutá
čiastka asi 1.000 eur, splácali ho tak, že sa to sťahovalo z účtu, neskôr im posielali šeky. O tom, že
došlo k preplateniu úveru sa dozvedel po tom, ako im bol poslaný v roku 2017 list od advokáta, ktorý ich
na to upozornil. V konaní, ktoré bolo vedené pod sp.zn. 9C/49/2014 pochopil, že žaloba bola podaná
oneskorene.

4. Na Okresnom súde Vranov nad Topľou pod sp.zn. 9C/46/2014 bolo vedené konanie, v ktorom
žalovaný ako žalobca uplatnil voči žalobcom, tam žalovaným, nárok na zaplatenie sumy 790,25 eura s
príslušenstvom titulom plnenia zo zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 22.05.2006,
na základe ktorej bol poskytnutý vo výške 829,91 eura. Na úhradu úveru bola zaplatená suma 1.976,35
eura, v predmetnom konaní bola žaloba zamietnutá pre premlčanie, rozsudkom č.k. 9C/49/2014-24 zo
dňa 16.10.2014, ktorý bol žalobcom doručený 29.10.2014.



5. Súd prvej inštancie zistil, že žalobcom bola zaslaná listina občianskeho združenia Všeobecná ochrana
práv spotrebiteľov z 20.12.2016, kde je označená vec ako „preplatili ste úver, pomôžeme vám s
vrátením peňazí“. V liste je uvedené, že predmetné občianske združenie podporuje a pomáha všetkým
spotrebiteľom v ochrane ich práv v zmysle platnej legislatívy, spolupracuje s viacerými advokátmi,
advokátskymi kanceláriami, v súvislosti s ich činnosťou zistili, že ich úver, ktorý si vzali od spoločnosti
PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., preplatili o sumu 274,69 eura, túto sumu by im spoločnosť PROFI
CREDIT, Slovakia, s.r.o. mala vrátiť.

6. Súd prvej inštancie, posudzujúc zistený skutkový stav, dospel k záveru, že v zmluve, na základe ktorej
žalovaný poskytol úver nie je vôbec uvedená úroková sadzba. Žalovaný preto nemohol uplatňovať zo
zmluvy žiaden úrok z úveru a žalobcovia boli povinní uhradiť iba vyčerpaný úver bez úrokov. Uviedol
taktiež, že pokiaľ bol v zmluve uvedený poplatok za poskytnutie úveru v sume 1.500,- Sk, na takýto
poplatok nemá veriteľ nárok. Ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku. Keďže úver, ktorý žalovaný poskytol
je potrebné považovať za bezúročný, žaloba o vydanie bezdôvodného obohatenia bola dôvodná.

7. Posudzujúc žalovaným vznesenú námietku premlčania mal súd prvej inštancie za to, že žalobcami
uplatnený nárok premlčaným nebol, neuplynula subjektívna ani objektívna premlčacia doba. Čo sa
týka námietky vo vzťahu k uplynutiu subjektívnej premlčacej doby, bolo podľa súdu prvej inštancie
preukázané, že žalobcovia sa najskôr o tom, že na ich úkor došlo k získaniu bezdôvodného obohatenia,
a kto ho získal, dozvedeli až vtedy, keď ich písomne vyzvalo Občianske združenie na ochranu práv
spotrebiteľov na spoluprácu vo veci vydania bezdôvodného obohatenia, pričom výzvy sú datované dňom
20.12.2016. Podľa súdu prvej inštancie podstatná a rozhodujúca nie je okolnosť kedy sa žalobcovia
museli alebo mohli dozvedieť, že na ich úkor došlo k vzniku bezdôvodného obohatenia, ale rozhodujúce
je to, kedy sa o tejto skutočnosti skutočne dozvedeli. Keďže žaloba bola podaná na súde 26.07.2017
a preukázateľne sa o bezdôvodnom obohatení dozvedeli z výziev občianskeho združenia 20.12.2016,
subjektívna premlčacia doba neuplynula, o skutočnosti bezdôvodného obohatenia sa nemohli dozvedieť
v konaní, ktoré bolo vedené pod sp.zn. 9C/49/2014, pretože v tomto konaní o tom nebola žiadna
zmienka. Podľa súdu prvej inštancie neuplynula ani objektívna premlčacia doba, v danom prípade
bolo podľa súdu prvej inštancie potrebné aplikovať objektívnu 10-ročnú premlčaciu dobu, nakoľko
neuvedenie úrokovej sadzby vo formulárovej zmluve je nepochybne úmyselným porušením zákona
o spotrebiteľských úveroch, ako aj Občianskeho zákonníka. Žalovaný je spoločnosť, ktorá dlhodobo
poskytuje úvery, pozná legislatívu v tejto oblasti ako aj podmienky, za ktorých je možné úvery poskytnúť.
Žalovaný musel vedieť, že neuvedením úrokovej sadzby v zmluve a zakomponovaním neprijateľných
zmluvných podmienok nastane sankcia v podobe bezúročnosti a bezpoplatkovosti. V prípade vyhlásenia
neprijateľných zmluvných podmienok a pre prípad, že sa tak stane bol s tým už zrozumený. Nie je
možné žiadať od spotrebiteľa plnenie, ktoré nie je dohodnuté, alebo ktoré je v rozpore so zákonom.
Podľa súdu prvej inštancie z prehľadu úveru a úhrad je známe, že čerpaný úver bol vo výške
1.344,46 eura, žalobcami bol uhradený 30. splátkou 24.11.2008, odvtedy začala plynúť 10-ročná
objektívna premlčacia doba. Keďže žaloba bola podaná na súd 26.07.2017, bola podaná v 10-ročnej
objektívnej premlčacej dobe. Pri posudzovaní objektívnej premlčacej doby odkázal na názory vyslovené
v rozsudkoch Krajského súdu v Prešove.

8. K aktívnej legitimácii žalobcov uviedol, že žalobkyňa v 1. rade je manželka žalobcu v 2. rade, zmluva
o úvere vznikla za trvania manželstva, úhrady na úver boli taktiež vykonané za trvania manželstva a
preto aj prípadné nároky z tohto úverového vzťahu patria do bezpodielového spoluvlastníctva, teda
obaja manželia alebo ktorýkoľvek z nich je oprávnený na podanie žaloby a tým je splnená aj podmienka
aktívnej legitimácie oboch žalobcov, ktorí sú v práve spoločne a nerozdielne, obrana žalovaného bola
nedôvodná.

9. Pri právnom posúdení odkázal súd prvej inštancie na ustanovenie § 497 Obchodného zákonníka, na
ustanovenia Občianskeho zákonníka - § 52 ods. 1-3, § 53 ods. 1, 4, § 54 ods. 1, 2, § 39, § 41, § 451 ods.
1, 2, § 458 ods. 1, 2, § 100, § 107 ods. 1, 2, § 517 ods. 1, 2, § 53, na ustanovenia zákona č. 258/2001
Z.z. o spotrebiteľských úveroch - § 2 písm. a), § 3 ods. 1, 2, § 4 ods. 2, a na ustanovenie § 6 ods. 3
zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa.
Výrok o trovách konania odôvodnil ustanovením § 255 ods. 2 CSP, vychádzajúc z pomeru úspechu k
neúspechu vo veci.



10. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalovaný z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b), d), f) a
h) Civilného sporového poriadku. Poukázal na to, že zmluva o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX
bola uzavretá dňa 22.05.2006, z § 4 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z.z. v znení účinnom ku dňu uzavretia
zmluvy nevyplýva, že by úroková sadzba, teda percentuálne vyjadrenie úroku, mala byť náležitosťou
zmluvy. Podstatnou náležitosťou zmluvy sa stala až od 01.01.2008 na základe zmeny tohto zákona
zákonom č. 568/2007 Z.z.. Ak súd prvej inštancie uviedol, že sa neuvedením úrokovej sadzby preukazuje
úmysel žalovaného bezdôvodne sa obohatiť a súčasne z relevantnej právnej úpravy vyplýva, že úroková
sadzba ako povinná náležitosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere bola zavedená až od 01.01.2008, potom
v absencii úrokovej sadzby nie je možné žiadnym spôsobom zistiť alebo konštatovať úmysel získať
bezdôvodné obohatenie. Žalovaný namietol aj správnosť posúdenia zachovania, či už subjektívnej,
ako aj objektívnej premlčacej doby. Čo sa týka subjektívnej premlčacej doby, podľa žalovaného je
nepreskúmateľné, prečo na súdne písomnosti rovnakého združenia predkladané v konaní vedenom pod
sp.zn. 9C/49/2017, ktorých obsahom je tvrdenie  o obohatení neprihliada keďže podľa konajúceho súdu
mala začať plynúť subjektívna premlčacia doba na základe výzvy občianskeho združenia adresovaného
žalobcom na spoluprácu vo veci vydania bezdôvodného obohatenia. Namietol taktiež správnosť
posúdenia vecnej legitimácie, podľa žalovaného chýba spoločná aktívna vecná legitimácia žalobcov
keďže žalobca v 1. rade je len spoludlžníkom ohľadne záväzkov žalobcu v 2. rade. Povaha jeho právneho
pomeru a vzťahu ku žalobcom je determinovaná § 533 ods. 1 Občianskeho zákonníka tak, že spoločne a
nerozdielne je iba zaviazaným spolu s dlžníkom. Z daného ustanovenia ani zo žiadneho iného nevyplýva
spoločná či delená aktívna solidarita. Žalobca v 1. rade nebol ani aktívne legitimovaný na podanie žaloby.
Žalovaný preto žiadal, aby súd prvej inštancie rozsudok prvoinštančného súdu zmenil, žalobu zamietol
a priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania.

11. Žalobcovia vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedli, že sa v plnom rozsahu stotožňujú so
závermi súdu prvej inštancie uvedenými v odôvodnení rozsudku. K námietke žalovaného o nesprávnosti
posúdenia premlčacej doby poukázali na to, že v zmluve o revolvingovom úvere ani v oznámení veriteľa
o schválení úveru dlžníkovi žalovaný neuviedol výšku úrokov, avšak dojednal si výšku splátky, v ktorej už
suma úroku bola obsiahnutá. Žalobcovia mali titulom zmluvy o úvere vrátiť žalovanému sumu 1.659,96
eura, teda o 830,05 eura viac ako im žalovaný poskytol, keďže sa im zaviazal poskytnúť finančné
prostriedky vo výške 829,91 eura, teda mali žalovanému vrátiť viac ako 100 % sumy poskytnutého úveru.
Z takéhoto postupu žalovaného možno odvodiť jeho úmyselné konanie obohatiť sa na úkor žalobcov
kedy navonok prezentoval, že si neuplatňuje voči žalobcom žiadne úroky s poskytnutím finančných
prostriedkov, na druhej strane výšku mesačných splátok úveru nastavil spôsobom, že táto zahŕňala aj
skrytú formu úrokov. Poukázali tiež na výšku ročnej úrokovej sadzby prevyšujúcej 30 % a poplatkov
za úver. Takáto úprava výšky úrokov sa prieči dobrým mravom. Žalovaný si dojednal a následne v
súdnom konaní, ktoré tomuto konaniu predchádzalo, uplatnil neprimerane vysoké úroky za poskytnutie
úveru, takéto dojednanie je v rozpore s dobrými mravmi a preto je neplatné keďže svojou povahou ide
o úžeru. Konanie žalovaného pri uzatváraní zmluvy, ktorý nerešpektoval ustanovenia zákona slúžiace
na ochranu spotrebiteľa nemožno považovať za súladné s dobrými mravmi. Žalobcovia uviedli, že čo sa
týka tvrdeného uplynutia subjektívnej premlčacej doby, argumentáciu žalovaného výslovne odmietajú s
ohľadom na skutočnosť, že majú postavenie laika, teda osôb práva neznalých. Pri uzatváraní úverovej
zmluvy ani počas trvania zmluvného vzťahu nemali žiadnu vedomosť o nevýhodných náležitostiach
spotrebiteľskej zmluvy ani o následkoch absencie náležitostí. Pokiaľ by mali skutočne vedomosť o
tom, že žalovaný nemá zákonný nárok na neuplatnený úrok, je ťažko predstaviteľné, že by napriek
tejto vedomosti uhrádzali žalovanému finančné prostriedky nad rámec sumy poskytnutého úveru. V
tejto súvislosti poukázali na právny názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v uznesení sp.zn.
6MCdo/9/2012 zo 16.01.2013, v zmysle ktorého neinformovanosť spotrebiteľa, resp. jeho nedostatočná
informovanosť v tejto oblasti, mu nemôže byť na ujmu. Odkázali tiež na uznesenie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp.zn. 3Cdo/169/2017 z 10.01.2018, podľa ktorého sa oprávnený dozvie o vzniku
bezdôvodného obohatenia a o tom, kto sa na jeho úkor obohatil vtedy keď skutočne (preukázateľne)
zistí skutkové okolnosti, na základe ktorých môže podať žalobu o vydanie plnenia z bezdôvodného
obohatenia, t.j. keď nadobudne vedomosť o rozsahu bezdôvodného obohatenia a osobe obohateného
a to bez ohľadu na to, že sa o týchto skutočnostiach mohol dozvedieť aj skôr.
Nesprávna je aj odvolacia argumentácia žalovaného ohľadne absencie aktívnej legitimácie žalobcov
keďže žalobcovia sú manželmi, v konaní sa domáhajú zaplatenia peňažnej sumy titulom bezdôvodného
obohatenia, teda vrátenia peňazí patriacich do ich bezpodielového spoluvlastníctva manželov
vyplatených žalovanému v rozpore s právom uznanými dôvodmi. Tieto finančné prostriedky tvorili
predmet spoločného majetku žalobcov, boli použité so súhlasom oboch a ich prijatím došlo k vzniku



bezdôvodného obohatenia na úkor oboch žalobcov pričom toto bezdôvodné obohatenie vzniklo k
majetkovým hodnotám, ktoré tvorili predmet bezpodielového spoluvlastníctva manželov žalobcov v čase
keď došlo k právnemu úkonu. V tejto súvislosti poukázali aj na koncipovanie zmluvy o revolvingovom
úveru, na základe ktorej boli ako spoludlžníci uvedení obaja žalobcovia.

12. Žalovaný vo vyjadrení k vyjadreniu žalobcov k jeho odvolaniu uviedol, že z podania žalobcov
nevyplýva žiadny argument, ktorý by spochybnil odvolaciu námietku žalovaného v súvislosti s právnou
úpravou platnou v čase uzavretia zmluvy. Zopakoval vyjadrenie k úroku vo forme úrokovej sadzby, z
citovanej právnej úpravy povinnosť uvedenia úrokovej sadzby vyplýva až od 01.01.2008, ak by takéto
vyjadrenie úroku malo byť aj skôr, potom ustanovenie § 4 ods. 4 od 01.01.2008 v časti požadovať
„úrok“ nemalo by opodstatnenie, lebo predsa uvedenú náležitosť zahrňuje § 4 ods. 2 písm. h) a išlo
by o duplicitné opakovanie toho istého. K tvrdenému úmyslu bezdôvodne sa obohatiť poukázal na to,
že ide o nepodložený záver a tvrdenie, súčasne predložil kópiu inšpekčného záznamu Inšpektorátu
Slovenskej obchodnej inšpekcie, ktorý kontroloval zmluvy uzatvorené v časovej blízkosti ako je zmluva
medzi sporovými stranami teda zmluvy z roku 2005 a 2007 s konštatovaním, že zmluvy majú všetky
náležitosti; v následných podaniach žalobcovia aj žalovaní zotrvali na svojej argumentácii; žalobcovia
dali odvolaciemu súdu do pozornosti Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky III. ÚS 43/2020 z
12.05.2020.

13. Krajský súd v Prešove (ďalej aj len „odvolací súd“), príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 CSP),
vzhľadom na včas podané odvolanie (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP), preskúmal
rozhodnutie súdu prvej inštancie z dôvodov uvedených v odvolaní, ako aj konanie rozhodnutiu súdu
prvej inštancie predchádzajúce, v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia § 379 a nasl. CSP.
Odvolací súd prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania, vychádzajúc
z ustanovenia § 385 ods. 1 a contrario; v predmetnej veci boli žalobcovia vypočutí súdom prvej inštancie,
skutkový stav bol ním zistený bez potreby jeho modifikácie odvolacím súdom. Oznámenie o verejnom
vyhlásení rozsudku odvolací súd zverejnil na úradnej tabuli ako aj na webovej stránke Krajského súdu
v Prešove dňa 27.10.2020 (§ 219 ods. 3 CSP) a dospel k záveru o tom, že odvolanie žalovaného bolo
dôvodné.

14. Žalobcovia, právne zastúpení, podali na súd prvej inštancie dňa 26.07.2017 žalobu, ktorou sa
domáhali vydania bezdôvodného obohatenia od žalovaného založenú na tvrdení o tom, že medzi nimi
a žalovaným bola dňa 22.05.2006 uzatvorená zmluva o revolvingovom úvere, na základe ktorej sa
žalovaný zaviazal poskytnúť žalobcom sumu 829,91 eura. Uviedli, že v konaní vedenom na Okresnom
súde Vranov nad Topľou pod sp.zn. 9C/49/2014, v ktorom žalovaný žaloval žalobcov na zaplatenie sumy
790,25 eura s príslušenstvom ako dlžnej sumy z predmetnej úverovej zmluvy, bola žaloba z dôvodu
premlčania zamietnutá, v konaní bolo preukázané, že žalovaný poskytol a vyplatil žalobcom úver vo
výške 1.344,46 eura a žalobcovia zaplatili sumu vo výške 1.976,35 eura. V žalobe taktiež uviedli, že v
konaní vedenom na Okresnom súde Vranov nad Topľou pod sp.zn. 9C/49/2014 bolo preukázané, že
zmluva o úvere obsahuje neprimerane vysoké úroky a poplatky za poskytnutie finančných prostriedkov.
Podľa tvrdenia žalobcov je preto plnenie v sume 631,90 eura, ktoré žalovaný od žalobcov prijal, plnením
bez právneho dôvodu, bezdôvodným obohatením na strane žalovaného, ktoré musí vydať, vrátane úroku
z omeškania od podania žaloby až do zaplatenia.
Takto vymedzený žalobný nárok zostal predmetom celého konania.

15. Skutkové tvrdenia o tom, že medzi stranami sporu, žalobcom v 2. rade ako dlžníkom žalobkyňou
v 1. rade ako spoludlžníkom a žalovaným ako veriteľom bola uzatvorená zmluva označená v žalobe
dátumom jej uzavretia spornými neboli. Z listín zo spisu, dôkaz ktorými bol súdom prvej inštancie
vykonaný, vyplýva uzavretie zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX dňa 22.05.2006, ktorou
bol dohodnutý úver vo výške 50.004,- Sk, čo je 1.659,83 eura, poskytnutá čiastka bola 25.002,- Sk, čo je
829,91 eura, úver mal byť splatený v 36 splátkach po 1.389,- Sk, čo je v mene euro suma jednej splátky
46,11 eura, poplatok za uzatvorenie zmluvy bol dohodnutý vo výške 1.500,- Sk, čo je 49,79 eura.
Nie sporným, žalovaným nie namietaným, bolo tvrdenie žalobcov o zaplatení sumy 1.976,35 eura na
úhradu záväzku vzniknutého zo zmluvy o revolvingovom úvere. Nie sporným bolo taktiež to, že posledná
platba na úhradu plnenia zo zmluvy bola realizovaná 02.03.2010, čo vyplynulo z prehľadu splácania
predloženého žalovaným. Zásadným a rozhodujúcim bolo právne posúdenie toho, či tvrdenie žalobcov
o prijatí plnenia žalovaným z predmetnej úverovej zmluvy je bezdôvodným obohatením, rovnako to, či
žalovaným vznesená námietka premlčania z dôvodu uplynutia subjektívnej ako aj objektívnej premlčacej



doby je relevantnou, a pre prípad, že relevantnou nie je, či sú to obaja žalobcovia, alebo len jeden
z nich, kto je aktívne vecne legitimovaným na požadovanie vydania bezdôvodného obohatenia s
príslušenstvom.

16. Podľa § 4 ods. 2 Zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu
22.05.2005, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí obsahuje najmä:
a) sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; ak je to možné, treba uviesť aj súčet
týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto
možnosť využiť,
b) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje,
c) cenu tovaru alebo poskytnutej služby,
d) identifikáciu vlastníka, ak vlastníctvo neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia
tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva spotrebiteľom,
e) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
f) meno a adresu spotrebiteľa,
g) ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný
a bez poplatkov,
h) podmienky závislé od objektívnych skutočností, pri ktorých splnení môže byť upravená ročná
percentuálna miera nákladov,
i) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c), ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej
miery nákladov; ide o určenie podmienok, za ktorých musí spotrebiteľ zaplatiť zvýšené náklady. Uvedie
sa výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad.

Podľa odseku 5 tohto zákonného ustanovenia od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo
poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.

17. So súdom prvej inštancie je možné súhlasiť v konštatovaní uvedenom v bode 56. napadnutého
rozsudku v tom smere, že v spornej zmluve nie je uvedený úrok, nie však už v akcente na to, že v žiadosti
o poskytnutie revolvingového úveru a v oznámení veriteľa o schválení úveru nie je vôbec uvedená
úroková sadzba čo by malo nasvedčovať tomu, že v čase vzniku zmluvy povinnou náležitosťou mala
byť aj úroková sadzba.

18. Úrok je odmenou za požičanie peňazí veriteľa dlžníkovi, ktorá je výsledkom konsenzu zmluvných
strán o výške tejto odmeny, úroková sadzba je vyjadrením úroku na určitej časovej báze.

19. Z úpravy náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere, okrem všeobecných náležitostí zmluvy, danej
zákonom č. 258/2001 Z.z. v znení účinnom v čase jej uzavretia, z § 4 ods. 2 skutočne explicitne
nevyplýva podmienka, že zmluva má obsahovať úrok alebo úrokovú sadzbu (povinnosť uviesť úrokovú
sadzbu na ročnej báze bola zavedená až od 01.01.2008) keďže jednotlivé náležitosti zmluvy sú uvedené
exemplifikatívne, o čom svedčí formulácia „najmä“. Súčasne však z odseku 5 vyplýva to, že veriteľ
nemôže požadovať od spotrebiteľa úrok, ktorý nie je uvedený v zmluve.
Ako správne uviedol súd prvej inštancie, v zmluve úrok uvedený nie je, uvedením úroku rozhodne nie je,
tak ako to konštruoval žalovaný, že úrok má byť vyjadrený tým, že v zmluve je uvedená výška splátky.
Neuvedením úroku je dôsledok vyplývajúci z § 4 ods. 5 zákona č. 258/2001 Z.z. v znení účinnom v
rozhodnom období, t.j. k 22.05.2008, nemožnosť požadovať a teda ani prijímať bez prípadných právnych
následkov sumu prevyšujúcu sumu peňažných prostriedkov, ktoré boli poskytnuté ako úver, obsahom
ktorej mala byť podľa tvrdenia žalovaného cena týchto  prostriedkov, ktorou úrok je.

20. Zo zisteného skutkového stavu a potvrdenia predloženého žalovaným o splácaní úveru však
vyplýva, že žalovaný peňažné prostriedky prevyšujúce sumu poskytnutého úveru požadoval aj prijímal,
dôsledkom čoho je vznik bezdôvodného obohatenia na jeho strane v zmysle ust. § 451 ods. 2
Občianskeho zákonníka, podľa ktorého je bezdôvodným obohatením majetkový prospech získaný
plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho
dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
Žalovaný prijímal plnenie nad rámec sumy istiny poskytnutého úveru, t.j. prijímal plnenie bez právneho
dôvodu čím sa obohatil.



21. Žalovaný vo vzťahu k nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia vzniesol námietku premlčania
uplynutím subjektívnej ako aj objektívnej premlčacej doby.

22. V uznesení č.k. 9Co/68/2019-157 z 10.09.2019, ktorým odvolací súd pôvodne súdom prvej inštancie
vo veci je vyhlásený rozsudok, rozsudok zo dňa 31.01.2019 v napadnutom rozsahu zrušil, uložil súdu
prvej inštancie zaoberať sa relevantnosťou námietky premlčania žalovaného vo vzťahu k subjektívnej aj
objektívnej premlčacej dobe; vo vzťahu k objektívnej premlčacej dobe mu uložil zaoberať sa aj názorom
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v jeho uznesení z 18.10.2019 sp.zn. 1Cdo/238/2017.
Nie je možné konštatovať, že sa súd prvej inštancie pokynom odvolacieho súdu v úplnosti riadil, ani to,
že vznesenú námietku premlčania správne právne posúdil.

23. Podľa § 100 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone
ustanovenej (§ 101 až § 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

24. Podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia
sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto
sa na jeho úkor obohatil.

25. Podľa § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného
obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa,
keď k nemu došlo.

26. Vychádzajúc z citovaných zákonných uznesení je vznesenie námietky premlčania procesným
úkonom adresovaným súdu, majúcim hmotnoprávny charakter nakoľko je spojené s hmotnoprávnym
následkom, ktorým je strata možnosti strany uplatňujúcej nárok domôcť sa ho súdnou cestou.
Jej zmyslom je posilnenie právnej istoty subjektov právnych vzťahov pred časovo neohraničeným
obdobím trvania hrozby donútenia plnenia, súčasne vedie k posilneniu všeobecného právneho princípu
vigilantibus iura scripta sunt - práva patria bdelým.
Platí pritom, že subjektívna premlčacia doba môže plynúť výlučne v rámci objektívnej premlčacej doby,
ak v rámci nej uplynie, je bez významu posudzovanie uplynutia objektívnej premlčacej doby, platí tiež to,
že subjektívna premlčacia doba môže začať plynúť najskôr od začatia plynutia objektívnej premlčacej
doby.

27. V posudzovanej veci žalovaný už vo vyjadrení k žalobe vzniesol námietku premlčania uplatneného
nároku v celom rozsahu s argumentom, že posledná úhrada na zmluvu bola vykonaná 02.03.2010,
majúc za to, že došlo k uplynutiu subjektívnej aj objektívnej premlčacej doby; žalobcovia tvrdenie
žalovaného o čase realizovaných plnení ani čase poslednej úhrady nerozporovali.

28. Žaloba bola podaná na súd prvej inštancie 27.07.2017. Žalobcovia mali za to, že ju podali pred
uplynutím subjektívnej premlčacej doby nakoľko o vzniku bezdôvodného obohatenia a o tom, kto sa
na ich úkor obohatil, sa kvalifikovane dozvedeli až po dátume 20.02.2017, po porade s advokátom ich
zastupujúcim.

29. Pre začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby pre vydanie bezdôvodného obohatenia je
rozhodujúci moment, kedy sa oprávnený subjekt dozvie skutkového okolnosti odôvodňujúce právo na
vydanie bezdôvodného obohatenia, treba pritom vychádzať z objektívnych okolností. V tomto zmysle
sú skutkovými okolnosťami také skutkové znalosti, ktoré sú objektívne rozpoznateľné a ktoré spolu s
vedomosťou o subjekte, ktorý sa obohatil sú rozhodujúcimi pre začiatok plynutia subjektívnej premlčacej
doby.

30. Žalobcovia tvrdili, že o tom, že môžu uplatňovať bezdôvodné obohatenie, že úver preplatili, sa
dozvedeli z listu advokáta, ktorý im bol poslaný v roku 2017 (zápisnica o pojednávaní 17.01.2019).
Žalobca v 2. rade tiež uviedol, že vie o tom, že žaloba žalovaného v konaní 9C/49/2014 bola zamietnutá;
rozsudok v tomto konaní bol obom žalobcom, ktorí boli v konaní vypočutí, doručený 29.10.2014.
V žalobe, ktorou uplatnili nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia žalobcovia tvrdili, že v konaní
9C/49/2014 bolo preukázané, že zmluva o úvere obsahuje neprimerane vysoké úroky a poplatky.
Uvedené nemôže znamenať nič iné ako to, že pokiaľ vedomosť o bezdôvodnom obohatení nenadobudli



už skôr, najneskôr ju nadobudli v súvislosti s konaním vedeným na Okresnom súde Vranov nad Topľou
pod sp.zn. 9C/49/2014, v ktorom boli v procesnom postavení žalovaných. O tom, kto sa na ich úkor
bezdôvodne obohatil mali vedomosť taktiež nakoľko to bolo žalovaný, s ktorým boli v zmluvnom vzťahu,
platby na plnenie z tohto vzťahu uhrádzali v jeho prospech  vo výške a v čase ako to vyplynulo z prehľadu
úhrad, podľa ktorého bola posledná úhrada realizovaná 02.03.2010.

31. Pokiaľ žalobcovia, brániac sa žalovaným vznesenej námietke premlčania tvrdili, že o bezdôvodnom
obohatení žalovaného sa dozvedeli z písomnosti právneho zástupcu, je potrebné uviesť, že z nej sa
nedozvedeli o skutkových okolnostiach, dozvedeli sa len právnu kvalifikáciu už existujúcich skutkových
okolností zakladajúcich nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia. Ustanovením § 107 ods. 1
Občianskeho zákonníka sa ale nemieni znalosť právnej kvalifikácie, ale vedomosť o skutkových
okolnostiach zakladajúcich zodpovednosť za bezdôvodné obohatenie (Najvyšší súd Českej republiky,
uznesenie sp.zn. 33Odo/528/2006).

32. Žalovaný vzniesol námietku premlčania pre uplynutie subjektívnej premlčacej doby, súd prvej
inštancie ju však neposúdil právne správne, čo bolo dôvodom pre to, aby odvolací súd prvoinštančný
rozsudok podľa § 388 CSP zmenil a žalobu pre premlčanie v dôsledku uplynutia subjektívnej premlčacej
doby zamietol, majúc za to, že nebol dôvod zaoberať sa začiatkom a plynutím objektívnej premlčacej
doby ani ďalšími odvolacími námietkami žalovaného s prihliadnutím na to, že v odôvodnení jeho
rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale
iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam  pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky
II. ÚS 78/05).

33. Vo vzťahu k nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky III. ÚS 43/2020 z 12.05.2020, na
ktorý poukázali žalobcovia v súvislosti s odvolaním žalovaného, odvolací súd uvádza, že z nosných
dôvodov nálezu (ratio decidendi), pre ktoré bolo uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn.
3Cdo/169/2017 z 10.01.2018 zrušené, a ktoré sú v bode 44. a 45. nálezu vyplýva, že dôvodom zrušenia
bolo to, že predmetné rozhodnutie „sa opiera o svoju skoršiu judikatúru, ktorú nie je možné považovať
za riešiac právnu otázku predostretú sťažovateľkou“ a tiež že sa nevyrovnal s jej argumentom o potrebe
uprednostnenia princípu ochrany spotrebiteľa pred princípom „neznalosť zákona neospravedlňuje“, v
dôsledku čoho nemohol skúmať aplikovateľnosť názoru, podľa ktorého nie predpokladaná, ale skutočná
vedomosť oprávneného je rozhodujúcim pre začatie plynutia subjektívnej premlčacej doby na uplatnenie
nároku a podľa ústavného súdu bolo nedaním odpovede na otázku nastolenú v dovolaní porušené právo
na súdnu ochranu a spravodlivé súdne konanie.

34. Odvolací súd, stotožňujúc sa s názorom Ústavného súdu Slovenskej republiky v tom, že odôvodnenie
rozhodnutia všeobecného súdu nedávajúce odpoveď na právne významné okolnosti posudzovanej veci
sa môže dostať do kolízie s právom strany sporu na spravodlivé súdne konanie, práve pre absenciu
riadnej, správnej právnej odpovede súdu prvej inštancie na ním zistený skutkový stav v prejednávanej
veci, rozsudok zmenil a žalobu zamietol, berúc súčasne do úvahy aj status žalobcov ako spotrebiteľov,
ktorým sa poskytuje ochrana pred nekalými podmienkami použitými v zmluvách, čo vyplýva zo Smernice
Rady 93/13/EHS, nie však pred právnou úpravou určenou všetkým jej adresátom. Úprava premlčania
daná Občianskym zákonníkom v zmysle začiatku jej plynutia, trvania a dĺžky premlčacích dôb je
nepochybne určená všetkým adresátom, bez ohľadu na ich status.
Inštitút premlčania patrí k tým zásadným a závažným inštitútom občianskeho práva hmotného ale aj
právneho poriadku ako celku, že nie je možné do jeho výkladu zasahovať či už extenzívne alebo
reštriktívne aplikáciou ďalších všeobecných inštitútov právneho poriadku, t.j. aj aplikáciou všeobecných
zásad (Ústavný súd Českej republiky, III. ÚS 21/02).
Vznesená námietka premlčania v prejednávanej veci nemohla byť posúdená ani ako rozporná s dobrými
mravmi keďže uplatnenie takejto námietky by sa priečilo dobrým mravom vtedy, ak by bolo výrazom
zneužitia jej uplatnenia na úkor tej strany sporu, ktorá márne uplynutie premlčacej doby nezavinila.
Nebolo zistené a žalobcami ani tvrdené, že by žalovaný zneužil uplatnenie námietky premlčania.

35. O nároku na náhradu trov konania rozhodol odvolací súd na základe § 396 ods. 2 CSP podľa § 255
ods. 1 CSP. Žalovaný mal v konaní plný úspech, preto mu odvolací súd voči žalobcom priznal nárok na
náhradu trov prvoinštančného ako aj odvolacieho konania v plnom rozsahu, t.j. v rozsahu 100 % s tým,
že o výške trov rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením podľa § 262 ods. 2 CSP.



36. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd
rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).

Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa  § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia
odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané
opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej
opravy.

Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a
iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "7Csp/178/2017", "guid": null, "vztah": "zmenene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:1a3a4d2c-ca5b-42c2-a13a-4cdc846e3157", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:3.US.43.2020.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 43/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 43/2020 z 12. 5. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-05-12", "citacie_n": 84, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:3.US.43.2020.2"}, {"guid": "ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 78/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 78/05 z 16. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-16", "citacie_n": 13331, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a"}, {"guid": "ussr:21da49ab-0eb6-475e-8f19-3f090a3751cc", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 21/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 21/02 z 28. 2. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-02-28", "citacie_n": 7, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:21da49ab-0eb6-475e-8f19-3f090a3751cc"}, {"guid": "857acd96-7e9d-4cc4-b588-52beac613c69:1fe39a5d-50c0-44db-aab7-b524a12922ee", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2013:6810204732.1", "spisova_znacka": "6MCdo/9/2012", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6MCdo/9/2012 z 15. 1. 2013", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2013-01-15", "citacie_n": 2250, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2013:6810204732.1"}, {"guid": "89e6d9dd-01f9-4bb8-b771-a99339a9788d:5fc587a5-0c6b-4f9a-8cea-6c3bea8e27d4", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2020:8817207097.3", "spisova_znacka": "9CoCsp/33/2020", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 9CoCsp/33/2020 z 11. 11. 2020", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2020-11-11", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2020:8817207097.3"}, {"guid": "3dda4b24-0d58-45c7-8f10-4eeea37fb532:cfcc15e0-643e-4749-a122-e3df1180031f", "ecli": null, "spisova_znacka": "7Csp/178/2017", "nazov": "Platobný rozkaz Okresného súdu Lučenec sp. zn. 7Csp/178/2017 z 13. 7. 2017", "sud": "Okresný súd Lučenec", "datum_vydania": "2017-07-13", "citacie_n": 7, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/3dda4b24-0d58-45c7-8f10-4eeea37fb532:cfcc15e0-643e-4749-a122-e3df1180031f"}], "citovane_v": []}