{"guid": "c27295dd-4260-4c8a-baf2-1f1bf1b9ed5a:aa9f22af-6826-435c-b186-0098a36a9364", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2023:8023200071.2", "spisova_znacka": "PO-8Sa/1/2023", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Košiciach sp. zn. PO-8Sa/1/2023 z 2. 5. 2023", "citacia": "rozsudok Správneho súdu v Košiciach z 2. mája 2023, sp. zn. PO-8Sa/1/2023, ECLI:SK:KSPO:2023:8023200071.2", "identifikacne_cislo": "8023200071", "sud": {"guid": "sud_178", "nazov": "Správny súd v Košiciach", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-kosiciach"}, "sudca": "JUDr. Miroslav Račko", "sudca_id": 5, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-miroslav-racko-5", "datum_vydania": "2023-05-02", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-190", "nazov": "§ 190 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-190", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-190"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-167.odsek-1", "nazov": "§ 167 ods. 1 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-167.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-167"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-168", "nazov": "§ 168 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-168", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-168"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-467.odsek-1", "nazov": "§ 467 ods. 1 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-467.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-467"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/162#paragraf-190", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-167", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-168", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-467"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/aa9f22af-6826-435c-b186-0098a36a9364", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2023:8023200071.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSPO:2023:8023200071.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSPO:2023:8023200071.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Košiciach\nPO-8Sa/1/2023\n8023200071\n02. 05. 2023\nJUDr. Ingrid Kalináková\nECLI:SK:KSPO:2023:8023200071.2\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nKrajský súd v Prešove sudkyňou JUDr. Ingrid Kalinákovou v právnej veci žalobcu Y. O. L., bytom X.\nX/XX, XX-XXX P., Poľská republika, právne zastúpený JUDr. Ing. Zuzanou Kvakovou, advokátkou, so\nsídlom J. M. Geromettu 146/1, Žilina, proti žalovanej Sociálnej poisťovni, ústrediu v Bratislave, Ul. 29.\naugusta 8 a 10, za účasti A. Y., bytom D. XX, XX XXX D., Poľská republika o preskúmanie zákonnosti\npostupu a rozhodnutia žalovanej č. 14149-3/2019-BA zo dňa 17. júla 2019 na základe správnej žaloby\nv sociálnych veciach, takto\nrozhodol:\nZ a m i e t a žalobu.\nN e p r i z n á v a účastníkom nárok na náhradu trov konania.\nN e p r i z n á v a účastníkom nárok na náhradu trov konania pred kasačným súdom.\nodôvodnenie:\nI.\nStručný priebeh administratívneho konania\n1. Žalovaná napadnutým rozhodnutím číslo: 14149-3/2019-BA zo dňa 17. júla 2019 (ďalej len\n„napadnuté rozhodnutie“) odvolanie žalobcu a jeho zamestnávateľa Marzena Zabawa - JUPITER proti\nrozhodnutiu Sociálnej poisťovne, pobočka Svidník č. 2304-35/2015-SK zo dňa 22. januára 2015 vo veci\nzániku sociálneho poistenca zamestnanca zamietla v celom rozsahu a potvrdila napadnuté rozhodnutie\nSociálnej poisťovne, pobočka Svidník (ďalej len „správneho orgánu prvého stupňa“).\n2. Sociálna poisťovňa, pobočka Svidník ako prvostupňový správny orgán rozhodnutím číslo\n2304-35/2015-SK zo dňa 22. januára 2015 rozhodla tak, že žalobcovi ako zamestnancovi zaniklo\npovinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti\npodľa slovenskej legislatívy uplynutím dňa 23.07.2013.\n3. V odôvodnení prvostupňového rozhodnutia správny orgán prvého stupňa citoval ustanovenia §\n4 ods. 1, § 7 ods. 1 písm. c) bod 1, § 3 ods. 1 písm. a), § 14 ods. 1 písm. a), § 15 ods. 1\npísm. a), § 19 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov\n(ďalej len „zákon o sociálnom poistení“), článok 11 ods. 3 písm. a), čl. 13 ods. 1, čl. 13 ods. 3\nNariadenia (SR) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 zo dňa 29.04.2004 o koordinácii systémov\nsociálneho zabezpečenia v znení Nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 988/2009 zo\ndňa 16. septembra 2009 (ďalej len „základné nariadenie“). Správny orgán prvého stupňa konštatoval,\nže Sociálna poisťovňa, ústredie vydala formulár PD A1, na základe ktorého sa na žalobcu v 1. rade\n\nod 01.06.2012 do 23.07.2013 vzťahuje legislatíva Slovenskej republiky. Prvostupňový správny orgán\nvykonal dňa 14.03.2013 kontrolu so zameraním na preverenie sídla zamestnávateľa a reálny výkon\nčinnosti zamestnancov. V rámci kontroly zistila, že v mieste registrovaného sídla zamestnávateľa\nžalobcu v 2. rade uvedeného v osvedčení o živnostenskom oprávnení - Centrálna 274, 089 01 Svidník,\nsa zamestnávateľ nenachádzal a nebol tam prítomný ani jeden z jeho zamestnancov. Zamestnávateľ\nriadi spoločnosť prevažne z miesta svojho trvalého bydliska v Poľsku. Na ulici Centrálna 274 vo Svidníku\nnavštevuje zamestnávateľ - žalobca v 2. rade poverenú osobu za účelom riadenia spoločnosti. Na\ntejto adrese sú uchovávané účtovné doklady, pracovné zmluvy, obchodné zmluvy, korešpondencia,\nfaktúry a ďalšie písomnosti. Konkrétny rozpis zadávania práce pre zamestnancov nie je určený. Práca je\nzadávaná osobne, telefonicky, mailom. Realizácia predmetu činnosti je doručovanie letákov a prieskum\nverejnej mienky podľa objednávky zmluvných partnerov. Obdobie, za ktoré má pracovník zrealizovať\nprácu je v rozsahu 10 hodín, podľa tvrdenia zamestnávateľa a rozhodnutí zamestnanca, kedy túto\nprácu zrealizuje. Konkrétny rozpis zadávania práce pre zamestnancov nie je určený, zadáva sa ústne.\nNa základe výsledkov kontroly nebolo preukázané, že žalobca v 1. rade reálne vykonáva činnosť ako\nzamestnanec na území Slovenskej republiky a preto nemôže podliehať slovenským právnym predpisom\nani podľa jedného z článkov základného nariadenia. Vzhľadom na uvedené správny orgán prvého stupňa\nkonštatoval, že žalobcovi v 1. rade ako zamestnancovi zaniklo povinné nemocenské poistenie, povinné\ndôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti podľa slovenskej legislatívy uplynutím dňa\n23.07.2013.\n4. Žalobca a jeho zamestnávateľ v zákonom stanovenej lehote podali voči rozhodnutiu správneho orgánu\nprvého stupňa odvolanie.\nII.\nStručné zhrnutie napadnutého rozhodnutia\n5. Žalovaná napadnutým rozhodnutím zo dňa 17. júla 2019 číslo: 14149-3/2019-BA podľa § 218\nods. 2 zákona o sociálnom poistení zamietla odvolania žalobcu a jeho zamestnávateľa podané proti\nrozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa číslo: 2304-35/2015-SK zo dňa 22. januára 2015 vo veci\nzániku sociálneho poistenia žalobcu a potvrdila napadnuté rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka\nSvidník.\n6. Žalovaná ako odvolací orgán preskúmala odvolaním napadnuté rozhodnutie Sociálnej poisťovne,\npobočka Svidník v celom rozsahu a dospela k záverom, že napadnuté rozhodnutie je vecne správne\na v súlade so zákonom. Rozhodnutie odôvodnila tým, že poukázala na odvolacie námietky žalobcov,\nopísala priebeh administratívneho konania, zistený skutkový stav správnym orgánom prvého stupňa,\ncitovala najmä ustanovenia § 218 ods. 1, 2 zákona o sociálnom poistení, § 193 ods. 5 zákona v znení\nzákona č. 449/2008 Z. z. (účinného od 1. januára 2009), čl. 11. ods. 3 písm. a), čl. 13 ods. 3 základného\nnariadenia, čl. 16 ods. 1, ods. 2, ods. 3 Nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady 883/2004\nz 29.04.2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia v znení neskorších zmien a doplnkov,\nNariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 987/2009 zo dňa 16.09.2009, ktorým sa stanovuje\npostup vykonávania Nariadenia (ES) č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia\n(ďalej len „vykonávacie nariadenie“).\n7. Žalovaná v odôvodnení napadnutého rozhodnutia konštatovala, že podľa výpisu zo Živnostenského\nregistra Okresného úradu Svidník bol žalobca v 2. rade ako zamestnávateľ zapísaný v živnostenskom\nregistri číslo: 750-36777, pod obchodným menom: Marzena Zabawa - JUPITER, na základe osvedčenia\no živnostenskom oprávnení č. OŽP-Z/2010/08598- 00002, v období od 1. októbra 2010 do 4. apríla\n2017, pričom od 1. októbra 2010 bol prihlásený do registra zamestnávateľov, v ktorom bol registrovaný\ndo 31. marca 2017. Žalobca v 2. rade ako zamestnávateľ prihlásil žalobcu v 1. rade ako zamestnanca\ndo registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia, od 1. júna 2012, v ktorom bol\nprihlásený do 30. apríla 2016.\n8. Žalovaná ďalej konštatovala, že Sociálna poisťovňa, pobočka Svidník, dňa 14. marca 2013 vykonala\nkontrolu zameranú na preverovanie sídla zamestnávateľa a reálny výkon činnosti zamestnancov\nna území Slovenskej republiky za kontrolované obdobie od 1. októbra 2010 do 14. marca 2013.\nV rámci vykonanej kontroly zistila, že v registrovanom sídle spoločnosti Centrálna 274, 089 01\n\nSvidník, sa zamestnávateľ ani žiaden z jeho zamestnancov nenachádzal. Podľa zamestnávateľovho\nsplnomocnenca Ing. Miloslava Almašiho sa záznamy z pracovných stretnutí sa nevyhotovujú.\nÚčtovné doklady, pracovné zmluvy, obchodné zmluvy, korešpondencia, faktúry a ďalšie písomnosti sú\nuchovávané na adrese Centrálna 274 Svidník. Práce sú zamestnancom zadeľované ústnou formou a\nrealizujú sa na celom území Slovenskej republiky a nie je možné určiť konkrétny dátum výkonu činnosti,\nkeďže je na pracovníkovi, kedy túto prácu realizuje.\n9. V uvedenom kontexte žalovaná poukázala na skutočnosť, že Sociálnej poisťovni bolo zo strany\npoľskej inštitúcie sociálneho zabezpečenia ZUS, Oddzial w Lublinie, v súlade s článkom 16 (2)\nvykonávacieho nariadenia doručené oznámenie č. UBS1/UE/200000/450/713/2013/65100111911, zo\ndňa 28. novembra 2013, ktorým ZUS určila, že žalobca v 1. rade podlieha od 24. júla 2013 právnym\npredpisom sociálneho zabezpečenia Poľskej republiky.\n10. Sociálna poisťovňa, ústredie, vydala dňa 14. septembra 2012 formulár PD A1 36177/2012-BA/1,\n12-00038249-320-010-A-1721987, ktorým bolo určené, že žalobca v 1. rade ako zamestnanec v období\nod 1. júna 2012 do 23. júla 2013 podlieha právnym predpisom sociálneho zabezpečenia Slovenskej\nrepubliky.\n11. Žalobca ako zamestnanec bol zamestnávateľom prihlásený do registra poistencov a sporiteľov\nstarobného dôchodkového sporenia Sociálnej poisťovne až do 30. apríla 2016, pričom zamestnancovi\ndňom 23. júla 2013, skončila príslušnosť k právnym predpisom Slovenskej republiky. Z uvedeného\ndôvodu bola pobočka Sociálnej poisťovne povinná odstrániť dôsledky nesprávnej registrácie\nzamestnanca v registri poistencov vydaním rozhodnutia o zániku povinného sociálneho poistenia\nzamestnanca podľa slovenskej legislatívy, čím zosúladila skutkový stav s právnym. Po vydaní\nnapadnutého rozhodnutia naďalej prebiehali medzi Sociálnou poisťovňou a ZUS rozsiahle rokovania\nza účelom doriešenia sporných situácií, týkajúcich sa určovania uplatniteľnej legislatívy v prípadoch,\nktoré vzbudzovali dôvodné obavy, že zo strany osôb s bydliskom v Poľskej republike dochádza k\nobchádzaniu právnych predpisov sociálneho zabezpečenia a k zneužívaniu slovenského systému\nsociálneho zabezpečenia.\nIII.\nPodstatné zhrnutie argumentov žalobcov\n12. Včas podanou žalobou sa žalobca (a pôvodne aj jeho zamestnávateľ) domáhal preskúmania\nnapadnutého rozhodnutia žalovanej č. 14149-3/2019-BA zo dňa 17. júla 2019 a vrátenia veci žalovanej\nna ďalšie konanie. Zároveň požadovali náhradu trov konania.\n13. Žalobcovia namietali ukrátenie svojich práv nezákonným rozhodnutím žalovanej ako orgánu verejnej\nsprávy. V žalobe v bode III. popísali priebeh administratívneho konania, ktorý predchádzal predmetnému\nžalobou napadnutému rozhodnutiu. V bode V. žalobcovia namietali prekročenie právomoci žalovanej\ns poukazom na článok 16 ods. 1 Vykonávacieho nariadenia, nakoľko podľa názoru žalobcov správne\norgány nemali oprávnenie vydať rozhodnutie o vzniku a zániku sociálneho poistenia podľa § 178\nods. 1 písm. a/ bod 1 zákona o sociálnom poistení. Žalobcovia ďalej namietali nesprávny procesný\npostup a absenciu určenia uplatniteľnej legislatívy, namietali zákonnosť procesného postupu vydania\nrozhodnutia a to v rovine absencie vzájomného dialógu a zmierovacieho postupu podľa rozhodnutia č. A1\na nezákonného prerušenia konania o odvolaniach rozhodnutím č. 27410-2/2015-BA zo dňa 18.09.2015.\nKonanie bolo prerušené až do dňa presného a úplného skutkového stavu. Žalobcovia majú za to, že\nžalovaná mala prinajmenšom povinnosť preveriť a dopytovať sa poľského styčného orgánu ZUS v rámci\nvzájomnej výmeny informácií a súčinnosti na to, či využil žalobca opravné prostriedky v Poľsku, a či v\nčase vydania rozhodnutia prebiehali súdne konania ohľadom určenia uplatniteľnej legislatívy v Poľsku.\n14. Z ustanovenia čl. 16 ods. 2 vykonávacieho nariadenia vyplýva, že uplatniteľné právne predpisy\nurčí inštitúcia členského štátu bydliska osoby, ktorá má podliehať čl. 13 základného nariadenia.\nVychádzajúc zo stavu veci, nie je sporné, žeby mal zamestnanec bydlisko v Poľsku. Inštitúcia príslušná\nna vykonávanie sociálneho poistenia v inom členskom štáte než určuje základné nariadenie príslušná\nnie je. Akýkoľvek iný postup by totiž viedol k popretiu cieľa nariadenia, ktorým je okrem iného, aby\nosoby, ktoré sa pohybujú v rámci spoločenstva podliehali systému sociálneho zabezpečenia iba jediného\n\nčlenského štátu a aby sa predišlo prekrývaniu uplatniteľných ustanovení vnútroštátnych právnych\npredpisov a komplikáciám, ktoré by z toho mohli vzniknúť. S ohľadom na uvedené a najmä s poukazom\nna čl. 16 ods. 1 vykonávacieho nariadenia žalobcovia namietajú oprávnenie správneho orgánu prvého\nstupňa ako aj žalovanej vôbec vydať rozhodnutie o nevzniknutí povinného poistenia žalobcu v 1.\nrade ako zamestnanca žalobcu v 2. rade podľa § 178 ods. 1 písm. a) bod prvý zákona o sociálnom\npoistení, nakoľko toto nie je v ich zákonnej kompetencii vzhľadom na skutkové okolnosti prípadu.\nPodporiac uvedené žalobcovia poukázali na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.\n9Sžso/90/2015 zo dňa 14.12.2016.\n15. Žalobcovia poukázali na záver Veľkého senátu správneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky v uznesení č. k. 1Vs/1/2018, ktorý je zjednocujúci, a v zmysle ktorého definitívne určenie\nuplatniteľnej legislatívy iného členského štátu Európskej únie od určitého dátumu podľa čl. 16 ods. 3\nvykonávacieho nariadenia alebo vzájomnou dohodou čl. 16 ods. 4 vykonávacieho nariadenia vylučuje\nprávomoc Sociálnej poisťovne ako inštitúcie podľa čl. 1 písm. p) základného nariadenia na rozhodovanie\no uplatniteľnej legislatíve. Zároveň Veľký senát prijal záver, že dohoda podľa čl. 16 ods. 4 vykonávacieho\nnariadenia musí byť určitá, čo do obsahu ako aj subjektov, ktorých sa má určenie uplatniteľných právnych\npredpisov týkať a súčasne musí byť zachytená v akomkoľvek formáte a založená do spisu.\n16. Pri zachovaní zásad a postupu deklarovaných v základnom resp. vykonávacom nariadení (čl. 16\nods. 4), ako aj v rozhodnutí č. A1, mal prebehnúť medzi ZUS a žalovanou dialóg, ktorého existencia\nmusí byť objektívne preukázateľná, a teda má byť pri zachovaní právnej istoty v materiálnom zmysle\nsúčasťou administratívneho spisu žalovanej. Uvedené v administratívnom spise absentuje, a teda\nprocesný postup určenia uplatniteľnej legislatívy má vady, keď neboli dodržané jeho základné pravidla\na zmierovací dialóg neprebehol.\n17. Žalovaná prerušila konanie o odvolaniach žalobcov, tak ako uvádza v rozhodnutí o prerušení\nkonania č. 27410-2/2015-BA zo dňa 18.09.2015 z dôvodu nemožnosti presného a úplného zistenia\nskutkového stavu. Konanie bolo prerušené až do dňa presného a úplného zistenia skutkového stavu.\nS ohľadom na už uvedené skutočnosti považujú žalobcovia predmetné prerušenie konania za účelový\npostup žalovanej, nakoľko žalovaná v preskúmavanom rozhodnutí žiadne nové skutočnosti neuviedla\nani sa nezaoberala tým, či je v Poľsku proces určenia uplatniteľnej legislatívy pre žalobcu právoplatne\nukončený. Žalobca má za to, že žalovaná mala prinajmenšom povinnosť preveriť a dopytovať sa\npoľského styčného orgánu ZUS v rámci vzájomnej výmeny informácií a súčinnosti na to, či využil žalobca\nopravné prostriedky v Poľsku, a či v čase vydania Rozhodnutia prebiehali súdne konania ohľadom\nurčenia uplatniteľnej legislatívy v Poľsku.\n18. Žalobca namieta údajné nepreukázanie reálneho výkonu činnosti na území Slovenskej republiky\nžalobcu s poukazom na vonkajšiu kontrolu vykonanú za obdobie od 01.10.2010 do 14.03.2013.\nŽalobca na tomto mieste zdôrazňuje, že posudzovaným obdobím v zmysle Rozhodnutie je obdobie\npo 23.07.2013, tzn. obdobie, za ktoré sa reálny výkon činnosti žalobcu nepreveroval, takže vonkajšia\nkontrola nemôže byť podkladom pre prijatie rozhodnutia.\n19. Žalobcovia poukázali na nález Ústavného súdu, sp. zn. I. ÚS 87/2014 zo dňa 10.09.2014, podľa\nktorého „ Ak sociálna poisťovňa vydala rozhodnutia na základe úsudku prijatého v rámci predbežnej\notázky, je potom úlohou všeobecných súdov, aby v rámci postupu podľa § 247 a nasl. Občianskeho\nsúdneho poriadku a v medziach podanej žaloby preskúmali, či prijatý záver správneho orgánu o\nrelevantnej predbežnej otázke mal oporu v dokazovaní potrebnom na jej riadne objasnenie alebo či\nnejde o exces alebo zjavnú svojvôľu, ktorá môže mať za následok vyslovenie nezákonnosti rozhodnutí\na postupu správneho orgánu “.\nPodstatné zhrnutie vyjadrenia žalovanej vo vyjadrení k žalobe\n20. Žalovaná sa k žalobe vyjadrila písomným podaním doručeným správnemu súdu dňa 29.11.2019,\nv ktorom uviedla priebeh administratívneho konania, skutkový stav zistený správnym orgánom prvého\nstupňa, skutkový stav zistený odvolacím orgánom, citovala príslušné zákonné ustanovenia totožné s\nodôvodnením napadnutých rozhodnutí, zároveň navrhla žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.\n\n21. Žalovaná konštatovala, že v súlade s vyššie uvedeným postupom, ZUS, ako príslušná inštitúcia,\nv zmysle článku 16 (2) vykonávacieho nariadenia v znení neskorších zmien a doplnkov, určila, že\nzamestnanec podlieha od 1. júna 2012 právnym predpisom sociálneho zabezpečenia Slovenskej\nrepubliky. Sociálna poisťovňa vychádzajúc z prezumpcie správnosti poskytnutých údajov zo strany\nZUS a berúc do úvahy skutočnosť, že v tom čase nedisponovala žiadnymi informáciami, ktoré by\nboli v rozpore s tvrdeniami ZUS, súhlasila s určením slovenskej legislatívy ako uplatniteľnej a dňa\n14. septembra 2012 vystavila formulár PD A1, č. 12-00038249-320-010-A-1721987 na obdobie od\n1. júna 2012 do 23. júla 2013. Následne Sociálna poisťovňa kontrolou zistila, že nebol preukázaný\nreálny výkon činnosti zamestnanca na území Slovenskej republiky, avšak z dôvodu zachovania právnej\nistoty nevyhlásila vystavený formulár PD A1 v celom rozsahu za neplatný, ale v zmysle povinností\nustanovených koordinačnými nariadeniami informovala o zistených skutočnostiach príslušnú ZUS.\nUvedené inštitúcie následne v rámci vzájomnej komunikácie dospeli k záveru, že ak prihlásenie na\npovinné sociálne poistenie zamestnanca bude trvať aj po uplynutí platnosti vystaveného formulára PD\nA1, nebude možné so zreteľom na zistené skutočnosti vystaviť nový (pokračujúci) formulár PD A1,\npričom skončením doby platnosti formulára PD A1 zanikne dôvod na registráciu zamestnanca v systéme\nsociálneho poistenia Slovenskej republiky. Fyzická osoba totiž nemôže byť prihlásená do poistenia v\nrozpore s koordinačnými nariadeniami Európskej únie, pretože koordinačné nariadenia majú vyššiu\nprávnu silu ako vnútroštátny právny predpis.\n22. Zároveň bolo Sociálnej poisťovni dňa 6. decembra 2013, v súlade s článkom 16 (2) vykonávacieho\nnariadenia v znení neskorších zmien a doplnkov, doručené oznámenie poľskej inštitúcie sociálneho\nzabezpečenia ZUS, Oddziaľ w Lublinie, č. UBS1/UE/200000/450/713/2013/65100111911, zo dňa 28.\nnovembra 2013, ktorým ZUS určila, že zamestnanec, v súlade s článkom 11 (3a) základného nariadenia\nv znení neskorších zmien a doplnkov, podlieha od 24. júla 2013 právnym predpisom sociálneho\nzabezpečenia Poľskej republiky. Vzhľadom na to, že Sociálna poisťovňa, ako inštitúcia dotknutého\nčlenského štátu, toto určenie nenamietala, stalo sa v súlade s článkom 16 (3) vykonávacieho nariadenia\nv znení neskorších zmien a doplnkov, definitívnym.\n23. Vo vzťahu k záveru Veľkého senátu správneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky,\nna ktorý žalobcovia v žalobe poukazujú, žalovaná uvádza, že prijatý záver sa týka takých prípadov, v\nktorých bola uplatniteľná legislatíva určená vzájomnou dohodou medzi Sociálnou poisťovňou a ZUS\nv zmysle článku 16 (4) vykonávacieho nariadenia v znení neskorších zmien a doplnkov. Z vyššie\nuvedených skutočností týkajúcich sa procesu určovania uplatniteľnej legislatívy je však zrejmé, že v\npredmetnom prípade bola poľská uplatniteľná legislatíva určená zamestnancovi zo strany ZUS, ako\npríslušnej inštitúcie, v zmysle článku 16 (2) v spojení s článkom 16 (3) vykonávacieho nariadenia v znení\nneskorších zmien a doplnkov, a nie dohodou podľa článku 16 (4) vykonávacieho nariadenia v znení\nneskorších zmien a doplnkov. Postup podľa článku 16 (4) vykonávacieho nariadenia sa totiž využíva až\nv prípade, ak nedôjde k určeniu uplatniteľnej legislatívy podľa článku 16 (2) vykonávacieho nariadenia.\nNa základe uvedeného má žalovaná za to, že predmetné námietky žalobcov sú právne irelevantné.\nPredmetné informácie o procese určovania uplatniteľnej legislatívy, ako aj o definitívnom určení poľskej\nuplatniteľnej legislatívy pre zamestnanca, boli v celom rozsahu uvedené aj v napadnutom rozhodnutí.\n24. Žalovaná argumentovala, že napadnuté rozhodnutie vychádza z jednoznačne preukázanej\nskutočnosti, že vo vzťahu k zamestnancovi došlo zo strany ZUS, ako príslušnej inštitúcie, v zmysle\nčlánku 16 (2) vykonávacieho nariadenia v znení neskorších zmien a doplnkov, k individuálnemu určeniu\npoľskej uplatniteľnej legislatívy, ktoré sa v súlade s článkom 16 (3) vykonávacieho nariadenia v znení\nneskorších zmien a doplnkov, stalo definitívnym, v dôsledku čoho je nevyhnutné uvedenú situáciu vnímať\nako uzatvorenú na úrovni koordinačných nariadení.\n25. Vo vzťahu k námietke žalobcov o absencii dôkazov o priebehu zmierovacieho dialógu v\nadministratívnom spise žalovaná uviedla, že v danom prípade zmierovací dialóg medzi ZUS a Sociálnou\npoisťovňou neprebehol, pretože proces určenia uplatniteľnej legislatívy bol ukončený v súlade s\npostupmi ustanovenými v článku 16 (2) v spojení s článkom 16 (3) vykonávacieho nariadenia v znení\nneskorších zmien a doplnkov. V uvedenom prípade totiž neexistovali medzi Sociálnou poisťovňou a ZUS\nprotichodné stanoviská v otázke určenia uplatniteľnej legislatívy, na ktorých by tieto inštitúcie trvali, a\npreto nebolo nutné zahájiť zmierovací dialóg v zmysle rozhodnutia č. A1 z 12. júna 2009. Z uvedeného\nvyplýva, že námietky žalobcov uvedené v bode VI. žaloby nie sú pre tento prípad relevantné.\n\n26. Z dôvodu skončenia platnosti príslušného formulára PD A1, v dôsledku ktorého zanikol dôvod na\npokračovanie registrácie zamestnanca v systéme slovenského sociálneho poistenia, a v nadväznosti\nna definitívne určenie poľskej uplatniteľnej legislatívy, vydala Sociálna poisťovňa, pobočka Svidník,\nrozhodnutie o zániku slovenského sociálneho poistenia zamestnanca dňom 23. júla 2013.\n27. V súvislosti s námietkami žalobcov týkajúcimi sa nedostatku právomoci Sociálnej poisťovne\nna vydanie napadnutého rozhodnutia žalovaná poukázala na skutočnosť, že Sociálna poisťovňa\nnapadnutým rozhodnutím zamestnancovi neurčila uplatniteľnú legislatívu, ale rozhodla vo veci zániku\nsociálneho poistenia zamestnanca podľa právnych predpisov Slovenskej republiky.\n28. Zamestnanec bol totiž prihlásený v registri poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového\nsporenia Sociálnej poisťovne, tzn. v systéme slovenského sociálneho poistenia, v období od 1. júna 2012\ndo 30. apríla 2016, pričom z vyššie uvedeného vyplýva, že zamestnancovi dňom 23. júla 2013 skončila\nplatnosť formulára PD A1, t. j. príslušnosť k právnym predpisom Slovenskej republiky a od 24. júla 2013\nmu bola definitívne určená uplatniteľná legislatíva Poľskej republiky. Z uvedeného dôvodu bola Sociálna\npoisťovňa nútená odstrániť dôsledky nesprávnej registrácie zamestnanca v registri poistencov. Nápravu\nnesprávnej registrácie bolo možné zo strany Sociálnej poisťovne vykonať len vydaním rozhodnutia o\nzániku slovenského sociálneho poistenia zamestnanca.\n29. Žalobcovia sa k vyjadreniu žalovanej nevyjadrili.\nIV.\nPosúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov\n30. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) v správnom\nsúdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a\nprávnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.\nPodľa ods. 2 tohto ustanovenia každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli\nporušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy,\nnečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok\nustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.\n31. Podľa § 5 ods. 2 SSP konanie pred správnym súdom je jednou zo záruk ochrany základných ľudských\npráv a slobôd a ochrany práv a oprávnených záujmov účastníkov administratívneho konania.\n32. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť\nrozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej\nsprávy poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach\nustanovených týmto zákonom.\n33. V tretej hlave SSP je upravené rozhodovanie o správnych žalobách v sociálnych veciach.\n34. Podľa § 199 ods. 1 písm. c) SSP sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie\nsociálnej poisťovne.\n35. Podľa § 199 ods. 3 SSP ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych\nveciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.\n36. Podľa § 202 ods. 2 vety prvej SSP, správnu žalobu fyzickej osoby správny súd posudzuje neformálne.\n37. Podľa § 135 ods. 1 SSP, na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti\nrozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.\n38. Správny súd v danej veci považuje za potrebné uviesť, že správnu žalobu posudzoval podľa § 202\nods. 2 SSP neformálne, nie súc viazaný rozsahom a dôvodmi správnej žaloby (§ 134 ods. 2 písm. d)\nSSP), čo znamená, že preskúmal zákonnosť napadnutého rozhodnutia v celom rozsahu.\n\n39. Podľa § 107 ods. 1, ods. 2 SSP predseda senátu nariadi na prejednávanie veci samej pojednávanie\nak: a) o to požiada aspoň jeden z účastníkov, b) vykonáva dokazovanie, c) to vyžaduje verejný záujem,\nd) je to na prejednanie veci potrebné alebo e) tak ustanovuje zákon. V ostatných prípadoch rozhoduje\nsprávny súd bez pojednávania.\n40. V danom prípade nepožiadal o nariadenie pojednávania vo veci samej ani jeden z účastníkov\nkonania, preto súd pojednávanie vo veci nenariadil a vo veci upovedomil účastníkov konania o termíne\nverejného vyhlásenia rozsudku v súlade s ustanovením § 137 ods. 4 SSP.\n41. Keďže sa na vyhlásenie rozsudku nedostal žiaden z účastníkov konania správny súd podľa § 137\nods. 3 druhá veta SSP vyvesil skrátenú formu písomného vyhotovenia rozsudku na úradnej tabuli súdu\na zároveň bolo verejné vyhlásenie rozhodnutia uverejnené aj na webovej stránke súdu.\n42. Krajský súd v Prešove rozsudkom z 20. februára 2020, č. k. 8Sa/23/2019-52 podľa §191 ods. 1\npísm. c/, e a f/ SSP zrušil napadnuté rozhodnutie žalovanej zo dňa 17. júla 2019, číslo 14149-3/2019BA a vec jej vrátil na ďalšie konanie.\n43. Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť žalovaná. Najvyšší súd Slovenskej\nrepubliky ako kasačný súd preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu spolu s konaním, ktoré\npredchádzalo jeho vydaniu a dospel k záveru, že kasačná sťažnosť žalovanej je dôvodná. Kasačný\nsúd konštatoval, že vzhľadom na to, že preukázanie ukrátenia na subjektívnych právach, alebo\nprávom chránených záujmoch je conditio sine qua non v súvislosti s podaním všeobecnej správnej\nžaloby fyzickou / právnickou osobou, bolo aj s poukazom na vyššie citované ustanovenie § 178 ods.\n1 SSP nevyhnutné, aby žalobca v 2. rade v podanej správnej žalobe uviedol konkrétne tvrdenie o\ntom, že bol nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej správy ukrátený na svojich právach, alebo\nprávom chránených záujmoch. Z podanej správnej žaloby nie je zrejmé, v čom spočíva ukrátenie práv\nžalobcu ako zamestnávateľa. Žalobca síce v podanej žalobe uvádza, že sa cíti byť ukrátený na svojich\nprávach nezákonným postupom a rozhodnutím žalovanej, prípadne, že žalovaná hrubým spôsobom\nzasiahla do jeho práv a právom chránených záujmov, z ktorého dôvodu sa potom domáha ochrany\nsvojich subjektívnych práv, ktoré však následne žiadnym spôsobom nešpecifikuje. Vzhľadom na vyššie\nuvádzané skutočnosti, najvyšší súd pristúpil k zrušeniu rozsudku krajského súdu podľa § 462 ods. 1\nSSP a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V ďalšom konaní malo byť úlohou krajského súdu vysporiadať\nsa s aktívnou legitimáciou žalobcu v 2. rade a so správnou žalobou žalobcu v 1. rade vo veci znovu\nrozhodnúť. V novom rozhodnutí vo veci rozhodne krajský súd aj o nároku na náhradu trov kasačného\nkonania(§ 467 ods. 3 SSP).\n44. Krajský súd opätovne posúdil po zrušení rozsudku kasačným súdom žalobu žalobcov a po\noboznámení sa s obsahom spisového materiálu administratívneho spisu žalovanej, preskúmaní\nnapadnutého rozhodnutia, ako i priebehu administratívneho konania predchádzajúcemu jeho vydaniu.\nPredmetom prieskumného konania na správnom súde bolo rozhodnutie žalovanej č. 14149-3/2019BA zo dňa 17.07.2019, ktorým zamietla odvolanie žalobcov a potvrdila prvostupňové rozhodnutie\nžalovanej, pobočky Svidník, vo veci zániku sociálneho poistenia žalobcu v 1. rade. V procese\nposudzovania zákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovanej, správny súd vychádzal zo skutkových\nzistení vyplývajúcich z administratívneho spisu.\n45. Správny súd následne rozsudkom č.k. 8Sa/6/2021-35 zo dňa 9.9.2021 výrokom I. zrušil rozhodnutie\nžalovanej číslo: 14149-3/2019-BA zo dňa 17.7.2019 a vec vrátil žalovanej na ďalšie konanie. Súčasne\nvýrokom II. zamietol žalobu žalobcu v 2. rade (Marzena Zabawa), výrokom III. žalobcovi v 1. rade priznal\nvoči žalovanej nárok na náhradu trov konania na krajskom súde i kasačnom súde v rozsahu 1/5, a\nvýrokom IV. žalobcovi v 2. rade nepriznal nárok na náhradu trov konania.\n46. Proti tomuto rozsudku podala kasačnú sťažnosť žalovaná.\n47. Najvyšší správny súd SR rozsudkom sp. zn. 7Ssk/110/2021 zo dňa 30.11.2022 zrušil rozsudok\nsprávneho súdu vo výroku I. a III. a vrátil vec správnemu súdu na ďalšie konanie.\n48. V odôvodnení okrem iného uviedol, že „Z ustanovenia čl. 16 ods. 2 vykonávacieho nariadenia\nvyplýva, že uplatniteľné právne predpisy určí inštitúcia členského štátu bydliska osoby (pri porovnaní\n\njazykových znení nariadenia: institution of the place of residence, instituce místa bydliště, der Träger\ndes Wohnorts), ktorá má podliehať čl. 13 základného nariadenia. V prejednávanej veci nebolo sporné,\nže žalobca má bydlisko v Poľskej republike, a teda na určenie uplatniteľnej legislatívy pre žalobcu je\npríslušná poľská inštitúcia ZUS. Zo skutkových okolností, ktoré neboli sporné bolo zrejmé, že ZUS ako\npríslušná inštitúcia v zmysle čl. 16 (2) vykonávacieho nariadenia v znení určila, že zamestnanec (žalobca\nv 1 rade) podlieha od. 1. júna 2012 právnym predpisom sociálneho zabezpečenia Slovenskej republiky.\nŽalovaná, vychádzajúc z prezumpcie správnosti poskytnutých údajov zo strany ZUS, vystavila dňa 14.\nseptembra 2012 tzv. formulár PD A1 (Potvrdenie o právnych predpisoch sociálneho zabezpečenia,\nktoré sa vzťahujú na držiteľa) č. 12-00038249-320-010-A-1721987, a to na obdobie od 1. júna 2012\ndo 23. júla 2013. Z administratívneho spisu žalovanej bolo ďalej zrejmé, že ZUS (Zakład Ubezpieczeń\nSpołecznych, pobočka v Lublinie) listom č.UBS1/UE/200000/450/713/2013/65100111911, zo dňa 28.\nnovembra 2013 určila, že žalobca od 24. júla 2013 podlieha uplatniteľnej legislatíve Poľskej republiky.\nZ vyššie uvedeného je zrejmé, že poľská ZUS, ako inštitúcia členského štátu bydliska osoby podľa\nčl. 16 ods. 2 vykonávacieho nariadenia určila uplatniteľnú legislatívu dvakrát - od 1. júna 2012\nlegislatívu Slovenskej republiky a následne od 24. júla 2013 legislatívu Poľskej republiky. V období\nod 1. júna 2012 do 23. júla 2013 teda žalobca podliehal slovenskej legislatíve, a to v súlade s tzv.\nkoordinačnými nariadeniami a pre toto obdobie bola daná právomoc Sociálnej poisťovne konať vo\nveciach sociálneho poistenia a postupovať podľa zákona č. 461/2003 Z. z. Pokiaľ teda žalovaná\nrozhodla o tom, že žalobcovi v 1 rade zaniklo povinné nemocenské a povinné dôchodkové a povinné\npoistenie v nezamestnanosti podľa slovenskej legislatívy dňa 23.07.2013 neprekročila kompetenčný\nrámec daný koordinačnými nariadeniami, keďže sa jednalo o obdobie, v ktorom bola zo strany ZUS\nurčená slovenská legislatíva. Krajský súd na základe nesprávneho názoru o nedostatku právomoci\nSociálnej poisťovne poukazom na závery veľkého senátu prijaté v rozhodnutí 1Vs/1/2018, ktoré ho viedli\nk zrušeniu žalobou napadnutého rozhodnutia nechal úplne bez povšimnutia ďalšie skutočnosti, ktoré\nviedli žalovanú k vydaniu rozhodnutia o zániku povinného poistenia žalobcu v 1 rade. („odstraňovanie\ndôsledkov nesprávnej registrácie zamestnanca žalobcu“)“.\n49. Na základe uvedeného potom uložil správnemu súdu v ďalšom konaní opätovne sa vecou dôsledne\nzaoberať, posúdiť zákonnosť rozhodnutia a postupu žalovanej v spojení s rozhodnutiami a postupom\nprvostupňového správneho orgánu, a to v súlade s názorom kasačného súdu vysloveným v tomto\nrozhodnutí a vo veci opätovne rozhodnúť, a rozhodnúť aj o nároku na náhradu trov konania i kasačného\nkonania.\n50. Vzhľadom na uvedené správny súd nanovo vec posúdil súc viazaný právne záväzným názorom\nNajvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky.\n51. Slovenská republika vstupom do Európskej únie na základe Zmluvy o pristúpení podpísanej v\nAténach dňa 16. apríla 2003 jej zmluvnými stranami, ktorá podľa čl. 2 ods. 2 zmluvy vstúpila do\nplatnosti dňa 1. mája 2004, ako nový členský štát Európskej únie touto Zmluvou o pristúpení preniesla\nsvoje právomoci na Európsku úniu v určenej miere a svojim vstupom do Európskeho spoločenstva\nsa súčasne zaviazala k uplatňovaniu právne záväzných aktov Európskych spoločenstiev a Európskej\núnie. Právne záväznými aktami na úseku sociálneho zabezpečenia pre členské štáty Európskej únie\n(teda aj pre Slovenskú republiku) sú Nariadenie (ES) Európskeho parlamentu a Rady 883/2004 z\n29. apríla 2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia (základné nariadenie) a Nariadenie\nEurópskeho parlamentu a Rady (ES) č. 987/2009 zo 16. septembra 2009, ktorým sa stanovuje\npostup vykonávania nariadenia (ES) č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia\n(vykonávacie nariadenie). Európsky parlament a Rada prijal Nariadenie č. 883/2004 o koordinácii\nsystémov sociálneho zabezpečenia so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva, najmä\nna jej články 42 a 308, konajúc postupom v článku 251 zmluvy, sledujúc ciele, uvedené v preambule\nzmluvy.\n52. Základné nariadenie v druhej hlave ustanovuje určenie príslušnosti právnych predpisov\nuplatniteľných na fyzické osoby vykonávajúce zamestnanie alebo samostatne zárobkovú činnosť v\nčlenských štátoch. V článku 11 ods. 1 uvedeného nariadenia Európsky parlament a Rada ustanovuje\nvšeobecné pravidlo zakotvené v preambule tohto nariadenia, že osoby, na ktoré sa toto nariadenie\nvzťahuje, podliehajú právnym predpisom len jedného členského štátu; tieto právne predpisy sa určia v\nsúlade s touto hlavou. V čl. 11 ods. 3 písm. a/ uvedeného nariadenia európsky zákonodarca stanoví, že s\nvýhradou článkov 12 až 16 osoba vykonávajúca činnosť ako zamestnanec alebo samostatne zárobkovo\n\nčinná osoba v členskom štáte podlieha právnym predpisom tohto členského štátu. Pokiaľ fyzická osoba\nvykonáva činnosť ako zamestnaná osoba a činnosť ako samostatne zárobkovo činná osoba v odlišných\nčlenských štátoch sa určí príslušnosť právneho predpisu členského štátu EÚ podľa právnej úpravy\nustanovenej v čl. 13 ods. 3 základného nariadenia, v zmysle ktorého osoba, ktorá zvyčajne vykonáva\nčinnosť ako zamestnaná osoba a činnosť ako samostatne zárobkovo činná osoba v odlišných členských\nštátoch, podlieha právnym predpisom členského štátu, v ktorom vykonáva činnosť ako zamestnanec,\nalebo ak vykonáva takúto činnosť v dvoch alebo viacerých členských štátoch, právnym predpisom\nurčeným v súlade s odsekom 1 čl. 13.\n53. Postup uplatňovania článku 13 základného nariadenia Európsky parlament a Rada ustanovuje v čl.\n16 vykonávacieho nariadenia (č. 987/2009).\n54. Podľa čl. 16 ods. 1 až 6 vykonávacieho nariadenia osoba, ktorá vykonáva činnosti v dvoch alebo\nvo viacerých členských štátoch, informuje o tejto skutočnosti inštitúciu určenú príslušným úradom\nčlenského štátu bydliska. Určená inštitúcia členského štátu bydliska bezodkladne určí uplatniteľné\nprávne predpisy, ktoré sa na dotknutú osobu uplatňujú, so zreteľom na článok 13 základného nariadenia\na článok 14 vykonávacieho nariadenia. Toto určenie sa považuje za predbežné. Inštitúcia informuje\no predbežnom určení uplatniteľných právnych predpisov určené inštitúcie každého členského štátu, v\nktorom sa činnosť vykonáva. Predbežné určenie uplatniteľných právnych predpisov, ako sa stanovuje\nv odseku 2, sa stáva definitívnym do dvoch mesiacov odo dňa, keď boli inštitúcie určené príslušnými\norgánmi dotknutých členských štátov o ňom informované v súlade s odsekom 2, ak už uplatniteľné\nprávne predpisy neboli definitívne určené na základe odseku 4 alebo najmenej jedna dotknutá\ninštitúcia neinformovala inštitúciu určenú príslušným úradom členského štátu bydliska do konca tejto\ndvojmesačnej lehoty o tom, že nemôže prijať toto určenie alebo že zaujala k tejto veci odlišné stanovisko.\nAk existuje neistota vo veci určenia uplatniteľných právnych predpisov, v dôsledku ktorej je potrebné,\naby inštitúcie alebo úrady dvoch alebo viacerých členských štátov na požiadanie jednej alebo viacerých\ninštitúcií určených príslušnými úradmi dotknutých členských štátov alebo samotných týchto úradov\nnavzájom rokovali, určia sa právne predpisy uplatniteľné na dotknutú osobu vzájomnou dohodou a\nso zreteľom na článok 13 základného nariadenia a príslušné ustanovenia článku 14 vykonávacieho\nnariadenia. Ak inštitúcie alebo príslušné dotknuté úrady nemajú vo veci rovnaké stanoviská, snažia sa\ndosiahnuť dohodu v súlade s uvedenými podmienkami a uplatní sa článok 6 vykonávacieho nariadenia.\nPríslušná inštitúcia členského štátu, ktorého právne predpisy boli predbežne alebo definitívne určené\nza uplatniteľné, to bezodkladne oznámi dotknutej osobe. Ak dotknutá osoba neposkytne informácie\npodľa odseku 1, uplatnia sa ustanovenia tohto článku na podnet inštitúcie určenej príslušným úradom\nčlenského štátu bydliska, len čo je o situácii tejto osoby informovaná, napríklad aj prostredníctvom inej\ndotknutej inštitúcie.\n55. V čl. 2 až v čl. 5 vykonávacieho nariadenia európsky zákonodarca ustanovuje rozsah pôsobnosti,\npravidlá výmen medzi inštitúciami a rozsah pôsobnosti a pravidlá výmen medzi dotknutými osobami a\ninštitúciami, formát a spôsob výmeny údajov a právnu relevantnosť dokumentov a podporných dokladov\nvystavených v inom členskom štáte nasledovne:\n56. Čl. 2 ods. 1 až 4, na účely vykonávacieho nariadenia sa výmeny medzi úradmi a inštitúciami\nčlenských štátov a osobami, na ktoré sa vzťahuje základné nariadenie, zakladajú na zásadách\nverejnej služby, účinnosti, aktívnej pomoci, rýchleho poskytovania a dostupnosti vrátane elektronickej\ndostupnosti, a to predovšetkým pre staršie osoby a osoby so zdravotným postihnutím. Inštitúcie si\nbezodkladne poskytujú alebo vymieňajú všetky údaje potrebné na stanovenie a určenie práv a povinností\nosôb, na ktoré sa uplatňuje základné nariadenie. Prenos takýchto údajov medzi členskými štátmi\nprebieha buď priamo medzi inštitúciami, alebo nepriamo prostredníctvom styčných orgánov. V prípade,\nže osoba omylom predložila informácie, dokumenty alebo žiadosti inštitúcii na území iného členského\nštátu, ako je ten, v ktorom sa nachádza inštitúcia určená v súlade s vykonávacím nariadením, táto\ninštitúcia bezodkladne postúpi predmetné informácie, dokumenty alebo žiadosti inštitúcii určenej v\nsúlade s vykonávacím nariadením spolu s údajom o pôvodnom dátume ich predloženia. Tento dátum\nje pre príslušnú inštitúciu záväzný. Inštitúcie členského štátu však nemôžu niesť zodpovednosť ani sa\nich nečinnosť nemôže považovať za prijatie rozhodnutia, ak im inštitúcie iného členského štátu zaslali\ninformácie, dokumenty alebo žiadosti oneskorene. Ak sa údaje postúpia nepriamo prostredníctvom\nstyčného orgánu členského štátu určenia, lehoty na odpoveď na žiadosti začínajú plynúť od dátumu,\nkeď styčný orgán prijal žiadosť, ako keby ju prijala inštitúcia v tomto členskom štáte.\n\n57. Článok 3 ods. 1 až 4, členské štáty zabezpečia, aby dotknutým osobám boli sprístupnené potrebné\ninformácie s cieľom informovať ich o zmenách, ktoré sa zaviedli základným nariadením a vykonávacím\nnariadením, aby mohli uplatňovať svoje práva. Taktiež zabezpečia užívateľsky prístupné služby. Od\nosôb, na ktoré sa uplatňuje základné nariadenie, sa vyžaduje, aby dotknutým inštitúciám postúpili\ninformácie, dokumenty alebo podporné doklady, ktoré sú potrebné na posúdenie ich situácie alebo\nsituácie ich rodín, na určenie alebo zachovanie práv a povinností a na určenie uplatniteľných právnych\npredpisov a ich povinností, ktoré z nich vyplývajú. Členské štáty pri zhromažďovaní, odstupovaní\nalebo spracovaní osobných údajov podľa svojich právnych predpisov na účely vykonávania základného\nnariadenia zabezpečujú, aby dotknuté osoby mohli v plnej miere vykonávať svoje práva týkajúce sa\nochrany osobných údajov v súlade s predpismi Spoločenstva o ochrane fyzických osôb vo vzťahu k\nspracovaniu osobných údajov a voľnému pohybu takýchto údajov. V rozsahu potrebnom na uplatňovanie\nzákladného nariadenia a vykonávacieho nariadenia zodpovedné inštitúcie postúpia dotknutým osobám\ninformácie a vydajú im dokumenty, a to bezodkladne a v každom prípade v rámci lehôt stanovených\nprávnymi predpismi dotknutého členského štátu. Zodpovedná inštitúcia oznámi svoje rozhodnutie\nžiadateľovi s bydliskom alebo miestom pobytu v inom členskom štáte priamo alebo prostredníctvom\nstyčného orgánu členského štátu bydliska alebo pobytu. V prípade zamietnutia dávok táto inštitúcia tiež\nuvedie dôvody zamietnutia, opravné prostriedky a lehoty na odvolanie. Kópia tohto rozhodnutia sa zašle\nďalším zainteresovaným inštitúciám.\n58. Článok 4 ods. 1 až 3, správna komisia určí štruktúru, obsah, formu a podrobné mechanizmy\nvýmeny dokumentov a štruktúrovaných elektronických dokumentov. Zasielanie údajov medzi inštitúciami\nalebo styčnými orgánmi sa uskutočňuje elektronickými prostriedkami buď priamo, alebo nepriamo\nprostredníctvom prístupových bodov patriacich do spoločného bezpečnostného rámca, ktorý je\nschopný zaručiť dôvernosť a ochranu vymieňaných údajov. Pri komunikácii s dotknutými osobami\nzodpovedné inštitúcie používajú mechanizmy, ktoré sú vhodné v danom prípade, a podľa možnosti\nmaximálne uprednostňujú používanie elektronických prostriedkov. Správna komisia vypracuje praktické\npravidlá zasielania informácií, dokumentov alebo rozhodnutí dotknutej osobe pomocou elektronických\nprostriedkov.\n59. Článok 5 ods. 1 až 4 dokumenty vydané inštitúciou členského štátu, ktoré osvedčujú situáciu osoby\nna účely uplatnenia základného nariadenia a vykonávacieho nariadenia, ako aj podporné doklady, na\nzáklade ktorých boli dokumenty vydané, uznávajú inštitúcie iných členských štátov, pokiaľ ich členský\nštát, v ktorom boli vydané, nezrušil ani nevyhlásil za neplatné. V prípade pochybností o platnosti\ndokumentu alebo pravdivosti skutočností, z ktorých vychádzajú tvrdenia, ktoré sú v ňom uvedené,\ninštitúcia členského štátu, ktorej sa dokument predložil, požiada inštitúciu, ktorá dokument vydala, o\nposkytnutie potrebných objasnení a v prípade potreby o zrušenie tohto dokumentu. Vydávajúca inštitúcia\nprehodnotí dôvody na vydanie dokumentu a prípadne ho zruší. V prípade pochybností týkajúcich sa\ninformácií poskytnutých dotknutou osobou, platnosti dokumentu alebo podporných dokladov, alebo\npravdivosti skutočností, z ktorých vychádzajú tvrdenia, ktoré sú v nich uvedené, inštitúcia miesta pobytu\nalebo bydliska vykoná v zmysle odseku 2 na žiadosť príslušnej inštitúcie v rámci svojich možností\npotrebné overenie týchto informácií alebo tohto dokumentu. Ak dotknuté inštitúcie nedospejú k dohode,\nmôžu príslušné úrady predložiť záležitosť správnej komisii, a to najskôr jeden mesiac od dátumu, keď\ninštitúcia, ktorá dostala dokument, predložila svoju žiadosť. Správna komisia sa pokúsi o zosúladenie\nstanovísk do šiestich mesiacov od dátumu, keď jej bola záležitosť predložená.\n60. Záväznosť spolupráce medzi inštitúciami sociálneho zabezpečenia členských štátov EÚ európsky\nzákonodarca ustanovuje tiež v čl. 20 ods.1 a 2 vykonávacieho nariadenia, v zmysle ktorého dotknuté\ninštitúcie sprostredkujú príslušnej inštitúcii členského štátu, ktorého právne predpisy sú na osobu\nuplatniteľné podľa hlavy II základného nariadenia, nevyhnutné informácie potrebné na určenie dátumu,\nku ktorému sa tieto právne predpisy stávajú uplatniteľnými, ako aj príspevkov, ktoré táto osoba a jej\nzamestnávateľ alebo zamestnávatelia sú povinní platiť podľa týchto právnych predpisov. Príslušná\ninštitúcia členského štátu, ktorého právne predpisy boli určené ako uplatniteľné na osobu podľa hlavy\nII základného nariadenia, sprostredkuje informáciu o dátume, ku ktorému sa uplatňovanie právnych\npredpisov stáva účinným, inštitúcii určenej príslušným úradom členského štátu, ktorého právne predpisy\nsa na túto osobu naposledy vzťahovali.\n\n61. Správny súd poukazuje na rozhodnutie Veľkého senátu správneho kolégia Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky sp. zn. 1 Vs/1/2018 zo dňa 4.12.2018 (ďalej len veľký senát), ktorý jednoznačným\nspôsobom vyriešil nateraz otázky súvisiace s dohodou inštitúcií dvoch členských štátov v otázke\nuplatniteľnej legislatívy a konaním sociálnej poisťovne.\n62. V prvom rade vyslovil, že „Dohoda medzi inštitúciami dvoch alebo viacerých členských štátov\nEurópskej únie podľa čl. 16 ods. 4 vykonávacieho nariadenia č. 987/2009 z 16.09.2009 musí byť určitá,\nčo do obsahu ako aj subjektov, ktorých sa má určenie uplatniteľných právnych predpisov týkať a súčasne\nmusí byť zachytená v akomkoľvek formáte (napr. písomne, na elektronickom nosiči a pod.) a založená\ndo spisu Sociálnej poisťovne“.\n63. V druhom rade vyslovil, že „Definitívne určenie uplatniteľnej legislatívy iného členského štátu\nEurópskej únie od určitého dátumu podľa čl. 16 ods. 3 Nariadenia Európskeho parlamentu Rady (ES)\nč. 987/2009 (ďalej len „vykonávacie nariadenie“), ktorým sa vykonáva Nariadenie (ES) Európskeho\nparlamentu a Rady č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia (ďalej len „základné\nnariadenie“) alebo vzájomnou dohodou podľa čl. 16 ods. 4 vykonávacieho nariadenia vylučuje právomoc\nSociálnej poisťovne ako inštitúcie podľa čl. 1 písm. p/ základného nariadenia na rozhodovanie o\nuplatniteľnej legislatíve“.\n64. Vychádzajúc zo skutkových zistení vyplývajúcich z administratívneho spisu žalovanej správny súd\nzistil, že žalovaná tvrdila, že Sociálna poisťovňa, ústredie, vydala dňa 14. septembra 2012 formulár\nPD A1 36177/2012-BA/1, 12-00038249-320-010-A-1721987, ktorým bolo určené, že žalobca v 1.\nrade ako zamestnanec v období od 1. júna 2012 do 23. júla 2013 podlieha právnym predpisom\nsociálneho zabezpečenia Slovenskej republiky. Žalobca v 1. rade ako zamestnanec bol žalobcom v 2.\nrade ako zamestnávateľom prihlásený do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového\nsporenia Sociálnej poisťovne až do 30. apríla 2016, pričom zamestnancovi dňom 23. júla 2013, skončila\npríslušnosť k právnym predpisom Slovenskej republiky. V súlade s článkom 16 (2) vykonávacieho\nnariadenia v znení neskorších zmien a predpisov, poľská inštitúcia sociálneho zabezpečenia Zaklad\nUbezpieczeň Spoľecznych, oddzial w Lubline dňa 16. júla 2014 doručila žalovanej oznámenie číslo\nUBS1/UE/200000/450/713/2013/65100111911, zo dňa 28. novembra 2013, ktorým ZUS určila, že\nžalobca v 1. rade podlieha od 24. júla 2013 právnym predpisom sociálneho zabezpečenia Poľskej\nrepubliky.\n65. V tomto smere teda neboli dôvodné žalobné námietky a je nado všetku pochybnosť zjavné, že k\nurčeniu uplatniteľnej legislatívy Poľskej republiky počnúc dňom 24.7.2013 došlo v súlade s právom.\nPotom vychádzajúc z uvedeného a právnej úpravy ustanovenej v druhej hlave vykonávacieho nariadenia\nsprávny súd v danej veci poukazom na právny názor NSS SR vyslovený v zrušujúcom rozsudku,\nvzhľadom na to, že postupom určeným v článku 16 vykonávacieho nariadenia bolo definitívne určené,\nže žalobca bude v období od 24.7.2013 podliehať právnym predpisom sociálneho zabezpečenia\nPoľskej republiky, bolo v súlade s právom aj to, ak Sociálna poisťovňa konajúc a rozhodujúc podľa\nustanovení zákona o sociálnom poistení preskúmavaným rozhodnutím vydaným v oboch stupňoch\nadministratívneho konania určila, že žalobcovi ako zamestnancovi zaniklo povinné nemocenské\npoistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti podľa slovenskej\nlegislatívy uplynutím dňa 23.07.2013, a nie až dňom 30.4.2016, do ktorého bol pôvodne žalobca\nzamestnávateľom do registra poistencov a sporiteľov prihlásený, čo vzhľadom na doteraz uvedené\nbolo evidentne v rozpore s právnym stavom vyplývajúcim s práva i rozhodnutiami príslušných úradov\nsociálneho poistenia.\n66. Vyššie uvedené síce vylučuje právomoc Sociálnej poisťovne ako inštitúcie sociálneho zabezpečenia\ndruhého členského štátu EÚ konať o otázke uplatniteľnosti legislatívy na sociálne poistenie žalobcu,\navšak nijako nie je prekročením jej právomocí deklaratórne rozhodnutie a faktické odstránenie\nadministratívnych dôsledkov nesprávnej registrácie žalobcu ako zamestnanca zo strany jeho\nzamestnávateľa. Táto skutočnosť preto ani nemohla predstavovať zásah do subjektívnych práv a\nprávom chránených záujmov žalobcu, keďže právne a fakticky k zmene v registrácii žalobcu ako\npoistenca a sporiteľa, a teda k zmene k zásahu do jeho práv v oblasti sociálneho zabezpečenia došlo\nurčením uplatniteľnej legislatívy Poľskej republiky počnúc 23.7.2013, ktoré priamo spôsobilo, že zápis v\nregistri Sociálnej poisťovne vo vzťahu k žalobcovi (do 30.4.2016) je neaktuálny, v rozpore so skutočným\nstavom.\n\n67. Na základe vyššie uvedených skutočností správny súd dospel k záveru o neopodstatnenosti\nžalobných argumentov, a tak podľa § 190 SSP zamietol správnu žalobu ako nedôvodnú.\n68. O náhrade trov konania a trov kasačného konania rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1, § 168,\n§ 467 ods. 1 SSP tak, že účastníkom nepriznal nárok na ich náhradu, keďže žalobca nemal úspech\nani v konaní pred správnym súdom, ani v kasačnom konaní, a pre priznanie nároku na ich náhradu u\nžalovanej nenašiel správny súd dôvody v zmysle § 168 SSP.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 1 mesiaca odo dňa jeho doručenia na\nKrajský súd v Prešove, a to písomne v dvoch vyhotoveniach.\nV kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie\nnapadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie\nrozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa\npodáva (ďalej len \"sťažnostné body\"),\nnávrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na\npodanie kasačnej sťažnosti.\nKasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil\nzákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten,\nkto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal\nspôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný\nzástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej\nveci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský\nsúd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace\nprocesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe\nnesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,\ni) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo\nj) podanie bolo nezákonne odmietnuté.", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "ussr:29e7bb05-e3e2-4835-b944-8f2bc4676230", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 87/2014", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 87/2014 z 10. 9. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-09-10", "citacie_n": 90, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:29e7bb05-e3e2-4835-b944-8f2bc4676230"}, {"guid": "30566544-4a0a-4914-80de-259cb165de30:4635b74a-bba1-4e24-8ca3-19c9038be096", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2018:5014200655.1", "spisova_znacka": "1Vs/1/2018", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Vs/1/2018 z 3. 12. 2018", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2018-12-03", "citacie_n": 584, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:5014200655.1"}, {"guid": "15e12707-109b-48d6-ada5-2e8a65e71be8:b53a5423-df9a-4827-8bdf-af088aba827d", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2022:8021200333.1", "spisova_znacka": "7Ssk/110/2021", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 7Ssk/110/2021 z 30. 11. 2022", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2022-11-30", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2022:8021200333.1"}, {"guid": "06299915-5b9c-44eb-b437-c356a7b4e45d:ad869423-17e6-4b2a-81cc-ba3bb0e81eff", "ecli": null, "spisova_znacka": "8Sa/1/2023", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 8Sa/1/2023 z 25. 1. 2023", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2023-01-25", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/06299915-5b9c-44eb-b437-c356a7b4e45d:ad869423-17e6-4b2a-81cc-ba3bb0e81eff"}, {"guid": "9519ef86-cb99-40ab-9ec4-05cca9407833:59bbcc40-09df-48ef-a6b7-2fd468df3a6e", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2020:8019200643.3", "spisova_znacka": "8Sa/23/2019", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 8Sa/23/2019 z 19. 2. 2020", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2020-02-19", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2020:8019200643.3"}], "citovane_v": []}