{"guid": "c370515e-f93a-4b2b-b93b-22cf7409a3af:9e013199-3f17-4923-910f-d683026af5f8", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2024:8122201075.1", "spisova_znacka": "20CoCsp/11/2024", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 20CoCsp/11/2024 z 27. 8. 2024", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Prešov z 27. augusta 2024, sp. zn. 20CoCsp/11/2024, ECLI:SK:KSPO:2024:8122201075.1", "identifikacne_cislo": "8122201075", "sud": {"guid": "sud_155", "nazov": "Krajský súd Prešov", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-presov"}, "sudca": "JUDr Michal Boroň", "sudca_id": 76, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-michal-boron-76", "datum_vydania": "2024-08-27", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Spotrebiteľské zmluvy"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2016/90", "nazov": "zákon č. 90/2016 Z. z. o úveroch na bývanie", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2016/90", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/90-2016"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40", "nazov": "OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/9e013199-3f17-4923-910f-d683026af5f8", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2024:8122201075.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSPO:2024:8122201075.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSPO:2024:8122201075.1/text", "citacie_n": 3, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Prešov\n20CoCsp/11/2024\n8122201075\n27. 08. 2024\nJUDr. Michal Boroň\nECLI:SK:KSPO:2024:8122201075.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nKrajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Boroňa a členov senátu\nJUDr. Daniely Babinovej a doc. JUDr. Petra Molitorisa PhD. v spore žalobcov: 1) A. B., nar. X.X.XXXX,\nbytom C. X, XXX XX D., 2) E. B., nar. XX.X.XXXX, bytom C. X, XXX XX D., obaja zastúpení: JUDr.\nIgorom Šafrankom, advokátom so sídlom ul. Sov. hrdinov 163/66, 089 01 Svidník, IČO: 31 954 448, proti\nžalovanému: Slovenská sporiteľňa, a.s., so sídlom Tomášikova 48, 832 37 Bratislava, IČO: 00 151 653,\nzastúpenému: Advokátska kancelária Mária Grochová a partneri s.r.o., so sídlom Bočná 10, Košice,\nIČO: 36 863 017, o určenie, že úver je bezúročný, bez poplatkov, o bezdôvodné obohatenie 2.112,46\neura, a určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného\nsúdu Prešov č.k. 19Csp/12/2022-227 zo dňa 14.11.2023, takto\nrozhodol:\nI. Potvrdzuje sa rozsudok vo výroku I.\nII. Odmieta sa odvolanie voči výroku II.\nodôvodnenie:\n1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že:\n,,I. Súd u r č u j e , že zmluvná podmienka uvedená v Zmluve o splátkovom úvere (úver na bývanie)\nč. XXXXXXXXXX, zo dňa 26.08.2016, v článku II. Ostatné ustanovenia, bod 7., v znení´: „Ak dlžník\nneuhradí splátku Úveru riadne a včas, Banka môže okrem zaplatenia úrokov z omeškania požadovať od\nDlžníka aj zmluvnú pokutu za každý prípad omeškania vo výške 25 EUR, a to najviac do výšky určenej\npodľa právnych predpisov.“, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.\nII. Žalobný návrh žalobcov na určenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti tohto úveru a vydanie\nbezdôvodného obohatenia v y l u č u j e na samostatné konanie, v ktorom sa rozhodne aj o trovách\ntohto konania.“\n2. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie okrem iného odôvodnil tým, že predmetom konania je po tom,\nčo súd vylúčil na samostatné konanie o nároku žalobcov na určenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti\núveru a vydanie bezdôvodného obohatenia, o ktorom právnom nároku by prináležalo súdu rozhodovať\npodľa zákona č. 90/2016 Z.z. o úveroch na bývanie platného a účinného v čase uzatvorenia úverovej\nzmluvy (ďalej v texte ,,ZoÚB“), určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky v úverovej zmluve uzavretej\nmedzi zmluvnými stranami dňa 26.8.2016 a to podľa ustanovení § 53 Občianskeho zákonníka v znení\nplatnom a účinnom v čase uzavretia zmluvy.\nPodľa súdu prvej inštancie akékoľvek zmluvné dojednania týkajúce sa sankcií v spotrebiteľskej zmluve\nmusia byť prijaté transparentným, kontraktačným procesom s prihliadnutím na odbornú starostlivosť\nbanky vo vzťahu k spotrebiteľom, kedy je banka ako dodávateľ finančných služieb povinná splniť\nvšetky svoje povinnosti, aby zmluvná strana spotrebiteľ bola uzrozumená o všetkých svojich právach a\n\npovinnostiach pri porušení, a akých zmluvných povinností. V danom prípade takto zmluvná podmienka\ndojednaná nebola.\nDospel k záveru, že zmluvná pokuta v zmluve je dohodnutá za každý prípad omeškania, teda\nakéhokoľvek omeškania v trvaní akejkoľvek dlhej doby a v akejkoľvek výške omeškania paušálne\nvo výške 25,- eur, ale s tým, že najviac je to do výšky určenej podľa právnych predpisov. Takéto\nzmluvné dojednanie pre spotrebiteľa nezakladá žiadne transparentne dohodnuté práva a povinnosti\nv dôsledku porušenia jeho povinností, pretože spotrebiteľ zo znenia tohto ustanovenia, pokiaľ by aj\nbolo individuálne dohodnuté, v podstate ani nevie zistiť, v akej výške tá zmluvná pokuta, a za ktorý\nkonkrétny prípad omeškania by mu najviac hrozila, čo samo o sebe spôsobuje vágnosť, neurčitosť a\nnezrozumiteľnosť tohto dojednania podľa § 37 Občianskeho zákonníka, ale aj hrubú nerovnováhu v\nprávach a povinnostiach na strane spotrebiteľov, a je neprimerane vysoká vo vzťahu k tomu, že tak,\nako to aj žalobcovia tvrdia, je možné touto zmluvnou pokutou sankcionovať aj omeškanie so zaplatením\njedného centu.\nSúd prvej inštancie na námietky žalovanej banky, že v danom prípade by nebolo možné žiadnu\nzmluvnú pokutu dohodnúť, a súd by takýmto výkladom, ktorým by prijal výklad žalobcov, znemožnil\na znefunkčnil inštitút zmluvnej pokuty, poukázal na to, že zmluvná pokuta v občianskoprávnych\nvzťahoch je zabezpečovacím inštitútom, ktorý zabezpečovací inštitút má slúžiť na zabezpečenie\nsplnenia pohľadávky ako takej. Pokiaľ žalovaná banka niekoľkokrát namietala na proporcionalitu a\nprimeranosť posudzovania v prípade splnenia obligatórnych náležitostí zmluvného vzťahu namietaných\nžalobou, v danom prípade súd poukázal na proporcionalitu vo vzťahu k takto dohodnutej zmluvnej\npokute. Pokiaľ by žalovaná banka mala záujem v kontraktačnom procese individuálne dohodnúť, a\nskutočne by aj individuálne dohadovala zmluvnú pokutu, zrejme by sa nevyhla vysvetleniu spotrebiteľovi,\nz akého dôvodu k tomuto zabezpečovaciemu inštitútu pristupuje, a jednoznačne mu uviedla všetky\nprávne možnosti a skutočnosti, za ktorých by k uplatneniu tejto zmluvnej pokuty aj pristúpila. Pokiaľ by\nbanka chcela dohodnúť so spotrebiteľom aj zabezpečovací inštitút vo forme zmluvnej pokuty, nemala sa\nvyhnúť tomu, aby konala so spotrebiteľom transparentne, a takéto transparentné konanie by sa muselo\nodzrkadliť aj v obsahovej náležitosti tejto zmluvnej podmienky.\nO trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového\nporiadku (ďalej len ,,CSP“)\n3. Proti tomuto rozsudku v celom rozsahu podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný. Napadnutému\nrozsudku žalovaný predovšetkým vytýkal, že ním došlo k hrubému porušeniu jeho zaručeného práva\nna spravodlivé súdne konanie, keďže jeho odôvodnenie vôbec nevyhovuje kritériám, ktoré sú naň v\ndanom ohľade kladené právnou úpravou a jej ustáleným výkladom zo strany najvyšších súdnych autorít.\nSúd prvej inštancie prezentoval viaceré arbitrárne závery, ktoré však neboli nijako konfrontované s jeho\nprocesnou obranou. Mnohé vyslovené právne názory sú zároveň v rozpore s platným právom, ako je\ninterpretované najmä ustálenou rozhodovacou praxou Súdneho dvora Európskej únie.\nPodľa žalovaného v odôvodnení napadnutého rozsudku nič nenasvedčuje tomu, že by súd prvej\ninštancie dôsledne podrobil posudzovanú zmluvnú podmienku prieskumu z hľadiska kritérií uvedených\nrozsudku zo dňa 14.3.2013, vo veci C-415/11 – Aziz. Nenachádza sa v ňom žiadna zmienka\no rozsudkoch C-415/11 a C-226/12, napriek jeho výslovnej obrane v danom smere. Je vysoko\npravdepodobné, že testy obligatórne vyžadované pri hodnotení zmluvnej podmienky, neboli vôbec\nvykonané. Takéto neobhájiteľné ignorovanie úniovej judikatúry preto plne postačuje pre kvalifikáciu\nnapadnutého rozsudku ako nepreskúmateľného.\nJediný test, ktorý súd prvej inštancie (žiaľ, len veľmi povrchne a okrajovo) zmienil v odôvodnení\nnapadnutého rozsudku, je test zameraný na preskúmanie, či by podnikateľ, ktorý zaobchádza so\nspotrebiteľom čestne a rovnocenne, mohol rozumne očakávať, že by spotrebiteľ súhlasil s dotknutou\npodmienkou po individuálnom dojednaní (bod 69 rozsudku C-415/11). Už na prvý pohľad je zjavné, že\nide o generické frázy, ktoré vôbec nevystihujú podstatu testu podľa rozsudku C-415/11, sú navyše aj\nznačne nezrozumiteľné a nijako neodrážajú konkrétne skutkové okolnosti prípadu. Neakceptovateľné je\nuž to, že súd vyslovil skutkové „závery“ týkajúce sa konkrétneho negociačného procesu medzi žalobcami\na bankou bez toho, aby o tejto otázke prebehlo akékoľvek zisťovanie a dokazovanie. Z citovaného\nodôvodnenia nemožno takisto zistiť, akému „vysvetleniu“ voči spotrebiteľom sa údajne mali vyhnúť, a\nako by podľa predstavy súdu malo také „vysvetľovanie“ prebiehať (najmä čo by malo byť jeho obsahom\na ako by mali byť príslušné informácie komunikované spotrebiteľovi). Súd prvej inštancie, naopak,\nvôbec nereflektoval, že príslušný test sa nemôže realizovať v duchu povrchnej logiky, „čo všetko by\nspotrebiteľ odmietol, keby mal takú možnosť pri individuálnom rokovaní“ (pri takomto prístupe by totiž\npravdepodobne odmietol aj platiť úroky z úveru, lebo úver zadarmo je „lepší“ ako úver s úrokom). Nároky\n\nkladené príslušným testom na súd sú však omnoho prísnejšie, najmä sa musí starostlivo zisťovať, na\nčo by veriteľ nemohol rozumne pomýšľať (slovami generálnej advokátky vo veci C-415/11: „podrobné\nposúdenie všetkých individuálnych okolností súvisiacich s uzatvorením zmluvy“).\nNamietal, že súd prvej inštancie znegoval preventívne pôsobenie dojednania o zmluvnej pokute, ktoré\nje z povahy spojené s protiprávnym správaním dlžníka (inými slovami, ak dlžník riadne a včas plní\nsvoje povinnosti, príslušná zmluvná podmienka sa voči nemu nemôže nikdy aktivizovať). Bral zreteľ\niba na záujmy protiprávne konajúceho subjektu, ale nie už na oprávnené záujmy veriteľa, najmä na\njeho oprávnený záujem na riadnom splácaní úverovej pohľadávky. A čo je najdôležitejšie, v organickej\njednote s prvým testom podľa rozsudku C-415/11 – v rámci ktorého sa hodnotí, či zmluvné dojednania\nsú pre spotrebiteľa (ne)výhodnejšie ako riešenia pozitívneho práva – ide predsa o použitie typického a\nbežného zmluvného inštrumentu, ktorý je v zákone výslovne určený na zabezpečenie splnenia zmluvnej\npovinnosti (§ 544 a nasl. Občianskeho zákonníka).\nSúd prvej inštancie takto zúplna rezignoval na zapojenie obligatórnych kritérií zavedených ustanovením\nčlánku 4 ods. 1 Smernice 93/13. Nemožno zistiť, ako bola napadnutá zmluvná podmienka posudzovaná\nv kontexte povahy finančnej služby, ktorá bola predmetom uzavretej zmluvy, a už vôbec nie aké bolo\njej pôsobenie v rámci celého obsahu záväzkového vzťahu; súd sa vôbec neunúval skúmať ostatné\nustanovenia zmluvy a jej príloh, a teda ako príslušná zmluvná podmienka obstojí v komplexe všetkých\npráv a povinností zmluvných strán. Nestačí totiž akákoľvek nerovnováha v právnom (zmluvnom)\npostavení subjektov záväzkového vzťahu, ale musí ísť o nerovnováhu intenzívnu, čomu musí\núplne prirodzene zodpovedať aj odôvodnenie súdneho rozhodnutia konštatujúceho neprijateľnosť. V\nnapadnutom rozsudku sa však opäť nenachádza nič, čo by vyhovovalo týmto kritériám.\nPodľa žalovaného bod 14 odôvodnenia napadnutého rozsudku ďalej indikuje, že súd prvej inštancie\nposudzoval zmluvnú podmienku aj vo svetle ustanovenia § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka.\nZ tohto pohľadu sa javí, že nevylúčil apriórne prípustnosť dojednania o zmluvnej pokute ako takého,\niba skonštatoval neprijateľnosť určitej výšky pokuty. V akej výške však mala byť v zmluve so žalobcami\nstanovená zmluvná pokuta za nezaplatenie splátky, aby podľa súdu vyhovovala nárokom spotrebiteľskej\nprijateľnosti? Žalovaný považuje za nemysliteľné, aby sa takto kategoricky postulovala neprijateľnosť\nurčitej výšky pokuty bez toho, aby bolo zároveň objasnené, aká výška prijateľná je.\nNedostatok argumentácie súdu prvej inštancie tkvie aj v jeho právno-logickej neobhájiteľnosti.\nNapadnutý rozsudok totiž „našiel“ údajnú nerovnováhu vo vzájomnom postavení strán aj v okolnosti,\nže zmluvná podmienka o zmluvnej pokute môže byť za určitých okolností neprimeraná. Takýto prístup\nje však v príkrom rozpore s obsahom právnej normy v ustanovení § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho\nzákonníka, podľa ktorého je kritériom neprijateľnosti výlučne neprimeraná výška sankcie. Inými slovami,\naby mohla byť zmluvná podmienka spojená s atribútom neprijateľnosti, musí byť sankcia neprimerane\nvysoká vždy (za každých okolností), a nielen niekedy (za určitých okolností).\nPodľa žalovaného rozhodnutie vo veci samej tu záviselo od vyriešenia právnej otázky, či môže byť\nneprijateľnou zmluvná podmienka o zmluvnej pokute, pri ktorej nebolo zistené porušenie povinností\nzavedených ustanovením § 53b ods. 1 Občianskeho zákonníka a jeho vykonávacím právnym\npredpisom. Podmienky uplatňovania sankcií voči finančnému spotrebiteľovi sú prísne regulované.\nUstanovenia § 53b ods. 1 Občianskeho zákonníka a § 3a nariadenia vlády Slovenskej republiky č.\n87/1995 Z.z. zakotvujú totiž striktné limity sankcií za omeškanie spotrebiteľa so splácaním poskytnutých\nfinančných prostriedkov – pričom právna norma, mimochodom, explicitne dovoľuje dojednať aj zmluvnú\npokutu, a to aj popri úroku z omeškania (§ 3a ods. 2 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z.). Žalobcovia však\nnielen netvrdili a nepreukazovali, že napadnutou zmluvnou podmienkou boli porušené vyššie označené\nustanovenia právnych predpisov – teda v kontexte rozsudku C-415/11 nepreukázali, že ich zmluvné\npostavenie bolo horšie ako zákonné – ale ani súd prvej inštancie takúto skutočnosť inak nezistil. Práve\ntýmito ustanoveniami teda mala byť pomeriavaná prípustnosť zmluvného dojednania o zmluvnej pokute,\na iba v prípade ich porušenia by mal prichádzať do úvahy účinok v podobe neexistencie nároku na\nnevyhovujúcu sankciu. A naopak, nemôže byť „zneplatňované“ dojednanie, ktoré je v súlade s právnou\nnormou zavedenou práve za účelom regulácie sankcií v spotrebiteľských úverových vzťahoch.\nNamietal, že súd ignoroval kľúčové kritérium zohľadnenia celého obsahu zmluvného vzťahu., keď\nmu vytkol, že formulácia „najviac do výšky určenej podľa právnych predpisov“ je údajne vágna a\nnedostatočne určitá, keďže spotrebiteľ z nej nevie zistiť, v akej výške „zmluvná pokuta ..... by mu najviac\nhrozila“. Alibisticky však „prehliadol“, že ide o dojednanie v zmluve zakladajúcej úverový záväzok, ktorý\nmal trvať až do 27.8.2037. Pri tvorbe zmlúv uzatváraných na takéto dlhé časové obdobie je pritom\núplne samozrejmým, že je vyložene nevhodné a nežiaduce citovať ustanovenia právnych predpisov\nplatných a účinných v čase vzniku zmluvy, pretože v dlhodobom časovom horizonte môže opakovane\ndôjsť k zmene príslušných normatívnych pravidiel, čo by si vždy vyžadovalo aj zodpovedajúcu zmluvnú\n\nnovelizáciu. Spotrebiteľom sme však poskytol úplne zrozumiteľnú a transparentnú informáciu, že výška\nsankcie nesmie prekročiť zákonné limity, na základe ktorej si mohli vytvoriť dostatočne účinnú predstavu,\nže ich oprávnené záujmy pri uplatňovaní sankcií požívajú aj „zákonnú“ ochranu. Druhá výhrada súdu,\nže spotrebitelia údajne nedokážu zistiť, za ktorý „konkrétny prípad omeškania“ by im hrozila pokuta,\nje už potom úplne nezmyselná, keďže zmluvná podmienka jasne popisuje, v čom spočíva prípadné\nprotiprávne konanie dlžníkov vedúce k vzniku nároku na zmluvnú pokutu („ak dlžník neuhradí splátku\nÚveru riadne a včas“); navyše v súdom prezentovanej podobe ide o výhradu smerujúcu voči prípadnému\núkonu uplatňujúcemu nárok na zmluvnú pokutu, a nie voči samotnej zmluvnej podmienke (ako má veriteľ\nvopred vedieť, so zaplatením ktorej splátky sa dlžník dostane do omeškania?).\nVo vzťahu k druhému napadnutému výroku, ktorým došlo k vylúčeniu „žalobného návrhu žalobcov\nna určenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti tohto úveru a vydanie bezdôvodného obohatenia“ na\nsamostatné konanie, žalovaný namietal jeho absolútnu nepreskúmateľnosť. V odôvodnení napadnutého\nrozsudku nie je nikde uvedené, v čom súd prvej inštancie vzhliadol splnenie podmienok podľa § 166\nods. 2 Civilného sporového poriadku, t.j. prečo sa jednotlivé žalobné nároky nehodia na spojenie.\nNavrhol, aby odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvej inštancie, a vec v celom rozsahu vrátil súdu prvej\ninštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.\n4. K odvolaniu žalovaného sa vyjadrili žalobcovia. Okrem iného uviedli, že napadnutý rozsudok\nsúdu prvej inštancie spĺňa atribúty jasnosti, stručnosti a zrozumiteľnosti odôvodnenia čo do určenia\nneprijateľnosti zmluvných podmienok spĺňa a preto ho považujú za dostatočne odôvodnený. Nesúhlasia\ns argumentáciou žalovaného o nedostatku riadneho odôvodnenia napadnutého rozsudku a poukazujú\nnajmä na jeho vecné odôvodnenie, pretože prvoinštančný súd sa dostatočne zaoberal všetkými právne\nvýznamnými námietkami žalovanej v konaní.\nUviedli, že čo sa týka vecného posúdenia, tak zmluvná pokuta predstavuje neprijateľnú zmluvnú\npodmienku podľa § 53 ods. 1 OZ a § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka. V konkrétnom prípade\nide o zmluvnú pokutu za akékoľvek každé omeškanie, a to čo i len za 1 cent. Zmluvné ustanovenie\nnepočíta ani so žiadnymi prípadnými objektívnymi dôvodmi na strane spotrebiteľa, resp. s dôvodmi\nktoré spotrebiteľ nezavinil. Limitovaná nie je ani vo výške súčtu všetkých nesplatených splátok po\nodpočítaní zostatku istiny. Takto formulovaná zmluvná pokuta je neobmedzená a môže byť účtovaná\nžalovanou jednostranne, podľa vlastnej úvahy. Neobstojí rovnako ani tvrdenie, že dovetkom „najviac do\nvýšky určenej podľa právnych predpisov“ by malo ísť o akési preklenutie znenia právneho predpisu do\nZmluvy, keďže nejde o kogentné ustanovenie (viď. rozsudok Súdneho dvora EÚ C-598/21). Žalovanému\nako veriteľovi je napadnutou neprijateľnou zmluvnou podmienkou umožnené sankcionovať omeškanie\nspotrebiteľa zmluvnou pokutou, ako aj úrokom z omeškania. Nárok na úrok z omeškania žalovanému\nvzniká priamo zo zákona (§ 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka). V danom prípade má ísť o paušálnu\nzmluvnú pokutu za akékoľvek omeškanie, ktoré nie je limitované ani čo i do počtu uložených sankcií\nnapr. v období jedného mesiaca.\nOprávnenie iba dodávateľa sankcionovať porušenie povinnosti zo strany spotrebiteľa, a naopak\nabsenciou oprávnenia spotrebiteľa taktiež si nárokovať zmluvnú pokutu v prípade porušení zo strany\ndodávateľa, predstavuje podľa žalobcov značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných\nstrán. Zmluvná pokuta je len jednostranná a týmto ustanovením sa sledujú len záujmy veriteľa na\nvčasné plnenie dlžnej sumy zo strany dlžníka. Zmluvná pokuta bola dohodnutá len pre prípad omeškania\ndlžníka, nie však aj omeškania v plnení povinnosti veriteľa z čoho vyplýva, že porušenie povinnosti\ndlžníka je sankcionované viac ako porušenie zmluvných povinností veriteľa. Za takéto porušenie\nzmluvného dojednania môže veriteľ žiadať zákonné úroky z omeškania, v dôsledku čoho je zmluvná\npokuta ďalšou (duplicitnou) sankciou za omeškanie.\nZa podstatné žalobcovia považujú to, že o neprijateľnosti zmluvnej pokuty už bolo súdmi Slovenskej\nrepubliky rozhodnuté pred mnohými rokmi a o jej neprijateľnosti súdy rozhodujú doposiaľ. Ako príklady\nuviedla rozsudok Krajského súdu v Prešove, sp.zn. 8Co/23/2017, z 20.2.2018, rozsudok Krajského súdu\nv Prešove, sp.zn. 22Co/51/2018, z 18.12.2018.\nVo vzťahu k vylúčeniu veci na samostatné konanie z dôvodu prejudiciálneho konania vedeného na\nSúdnom dvore EÚ vo veci C-677/23 sa žalobcovia stotožnili s rozhodnutím súdu prvej inštancie.\nS poukazom na uvedené argumenty žalobcovia navrhli rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny\npotvrdiť. Zároveň žalobcovia si uplatnili náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.\n5. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 CSP)\npreskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce podľa zásad upravených v ust. §\n\n379 a nasl. CSP bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného voči I. výroku\nje nedôvodné a voči II. výroku neprípustné.\n6. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte s\nnamietaným porušením práva na spravodlivý proces, nesprávnymi skutkovými zisteniami a nesprávnym\nprávnym posúdením, to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval\npríslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v\nodôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom\nprostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd\nSlovenskej republiky II. ÚS 78/05).\n7. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny\nprávny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach\nnič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia prvoinštančným\nsúdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje\n8. Podľa § 298 ods. 1, 2 CSP súd môže v rozsudku, ktorý sa týka spotrebiteľského sporu, aj bez\nnávrhu vysloviť, že určitá zmluvná podmienka používaná dodávateľom v spotrebiteľskej zmluve alebo v\niných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou je neprijateľná; v takom prípade\nsúd uvedie vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej podmienky, ako bolo dohodnuté v spotrebiteľskej\nzmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou. Ak súd určil\nniektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich\nso spotrebiteľskou zmluvou za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takej zmluvnej podmienky, nepriznal\nplnenie dodávateľovi z dôvodu takej zmluvnej podmienky alebo mu na základe takej zmluvnej podmienky\nuložil povinnosť vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané\nfinančné zadosťučinenie, súd aj bez návrhu výslovne uvedie vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej\npodmienky, ako bolo dohodnuté v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch\nsúvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou.\n9. Podľa § 53 ods. 4 písm. a) a k) Občianskeho zákonníka za neprijateľné podmienky uvedené v\nspotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré a) má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal\nmožnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy a k) požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok,\naby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.\n10. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských\nzmluvách sú neplatné.\n11. Napadnutým výrokom I. súd prvej inštancie určil, že zmluvná podmienka uvedená v Zmluve\no splátkovom úvere (úver na bývanie) č. XXXXXXXXXX, zo dňa 26.08.2016, v článku II. Ostatné\nustanovenia, bod 7., v znení: „Ak dlžník neuhradí splátku Úveru riadne a včas, Banka môže okrem\nzaplatenia úrokov z omeškania požadovať od Dlžníka aj zmluvnú pokutu za každý prípad omeškania\nvo výške 25 EUR, a to najviac do výšky určenej podľa právnych predpisov.“, je neprijateľnou zmluvnou\npodmienkou podľa § 53 ods. 4 písm. a) a k).\n12. Z obsahu spisu je nepochybné, že medzi stranami sporu bola dňa 26.8.2016 uzatvorená štandardná\nformulárová zmluva o spotrebiteľskom splátkovom úvere (č.l. 4 až 6 spisu) podľa ustanovení v tom čase\núčinného Občianskeho zákonníka. Uvedené je dôvodom k tomu, aby súdnej kontrole boli podrobené\naj zmluvné dojednania majúce charakter podmienok spôsobujúcich značnú nerovnováhu v právach a\npovinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Pritom by nemali byť žiadne pochybnosti o\ntom, že žalobcovia ako spotrebitelia sú slabšou zmluvnou stranou, či už z dôvodu neinformovanosti\nalebo vyjednávacej pozície pri pokuse dosiahnuť zmenu už vopred naformulovanej zmluvy.\n13. Smernica Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách ukladá členským\nštátom zabezpečiť, aby spotrebiteľ nebol viazaný nekalými podmienkami a zvážiť, či spotrebiteľská\nzmluva obsahujúca nekalé podmienky obstojí ako celok. Súdny dvor dokonca považuje ochranu\nspotrebiteľa podľa čl. 6 Smernice za tak významnú, že sa má klásť principiálne na roveň vnútroštátnym\npravidlám verejného poriadku, a to v záujme vyššej kvality života.\n\n14. Najvyšší súd SR vyslovil, že v prípade žaloby spotrebiteľa o určenie/vyslovenie neprijateľnosti alebo\nneplatnosti zmluvnej podmienky nie je potrebné tvrdiť a preukazovať naliehavý právny záujem. Ide o\nosobitný druh žaloby patriacej spotrebiteľovi s cieľom domáhať sa proti porušiteľovi ochrany svojho\npráva pred neprijateľnými podmienkami na súde, ktorá má podklad v osobitných predpisoch (uznesenie\nNajvyššieho súdu SR sp.zn. 6Cdo27/2018 z 28.3.2019).\n15. Odvolací súd pripomína, že po prvé podľa ustálenej judikatúry je vnútroštátny súd povinný ex offo\nposúdiť nekalú povahu zmluvnej podmienky patriacej do pôsobnosti smernice 93/13, a tým odstrániť\nnerovnováhu existujúcu medzi spotrebiteľom a predajcom alebo dodávateľom, a to hneď ako je\noboznámený s právnymi a so skutkovými okolnosťami potrebnými na tento účel (rozsudok z 11. marca\n2020, Lintner, C-511/17, EU:C:2020:188, bod 26 a citovaná judikatúra). Po druhé v prípade neexistencie\nuvedených právnych a skutkových okolností musí mať vnútroštátny súd rozhodujúci v spore medzi\nspotrebiteľom a predajcom alebo dodávateľom možnosť ex offo nariadiť vykonávanie dôkazov s cieľom\nzistiť, či ustanovenie nachádzajúce sa v zmluve, ktorá je predmetom sporu, patrí do pôsobnosti tejto\nsmernice (pozri v tomto zmysle rozsudok z 11. marca 2020, Lintner, C-511/17, EU:C:2020:188, body 36\na 37 a citovanú judikatúru).\n16. V tomto kontexte Súdny dvor už viackrát zdôraznil, že vnútroštátny súd má ex offo posúdiť nekalú\npovahu zmluvnej podmienky patriacej do pôsobnosti smernice 93/13, a tým odstrániť nerovnováhu\nmedzi spotrebiteľom a predajcom alebo dodávateľom, hneď ako je oboznámený s právnymi a so\nskutkovými okolnosťami potrebnými na tento účel (rozsudky zo 14. marca 2013, Aziz, C-415/11,\nEU:C:2013:164, bod 46 a citovaná judikatúra; z 21. decembra 2016, Gutiérrez Naranjo a i., C-154/15,\nC-307/15 a C-308/15, EU:C:2016:980, bod 58, ako aj z 26. januára 2017, Banco Primus, C-421/14,\nEU:C:2017:60, bod 43). Okrem toho smernica 93/13, ako vyplýva z jej článku 7 ods. 1 v spojení s\njej dvadsiatym štvrtým odôvodnením, ukladá členským štátom povinnosť stanoviť primerané a účinné\nprostriedky, ktoré by zabránili ďalšiemu uplatňovaniu nekalých podmienok v zmluvách uzatváraných so\nspotrebiteľmi zo strany predajcov alebo dodávateľov (rozsudok z 26. júna 2019, Addiko Bank, C-407/18,\nEU:C:2019:537, bod 44 a citovaná judikatúra).\nAj keď Súdny dvor už opakovane a vzhľadom na požiadavky článku 6 ods. 1, ako aj článku 7\nods. 1 smernice 93/13 vymedzil spôsob, akým má vnútroštátny súd zabezpečiť ochranu práv, ktoré\nspotrebiteľom vyplývajú z tejto smernice, nič to nemení na skutočnosti, že právo Únie v zásade\nneharmonizuje konania uplatniteľné na skúmanie údajne nekalej povahy zmluvnej podmienky a že tieto\nkonania teda patria do vnútroštátneho právneho poriadku členských štátov, avšak pod podmienkou,\nže nesmú byť menej výhodné ako tie, ktorými sa spravujú podobné situácie vo vnútroštátnom práve\n(zásada ekvivalencie), a nesmú v praxi znemožňovať alebo príliš sťažovať výkon práv poskytnutých\nspotrebiteľom právom Únie (zásada efektivity) (pozri najmä rozsudok z 26. júna 2019, Addiko Bank,\nC-407/18, EU:C:2019:537, body 45 a 46, ako aj citovanú judikatúru)\nČlánok 6 ods. 1 a článok 7 ods. 1 smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v\nspotrebiteľských zmluvách sa majú vykladať v tom zmysle, že bránia vnútroštátnej právnej úprave, ktorá\nneumožňuje, aby súd rozhodujúci o nariadení výkonu rozhodnutia, na ktorý bola podaná námietka proti\nexekúcii, posúdil ex offo alebo na návrh spotrebiteľa nekalú povahu podmienok zmluvy uzavretej medzi\nspotrebiteľom a predajcom alebo dodávateľom, ktorá je exekučným titulom, pokiaľ súd rozhodujúci\nvo veci samej, na ktorý môže byť podaná samostatná žaloba podľa všeobecného práva na účely\npreskúmania potenciálne nekalej povahy podmienok takejto zmluvy, je oprávnený prerušiť exekučné\nkonanie dovtedy, kým nerozhodne vo veci samej, len vtedy, ak je zložená zábezpeka, ktorej výška môže\nodradiť spotrebiteľa od toho, aby takúto žalobu podal a zotrval na nej (pozri v ďalšom Rozsudok Súdneho\ndvora (veľká komora) zo dňa 17. mája 2022 vo veci C-725/19).\n17. Odvolací súd uvádza, že pri posudzovaní zmluvnej pokuty ako neprijateľnej podmienky vychádzal\nsúd prvej inštancie z posúdenia dojednanej zmluvnej pokuty, či táto spôsobuje značnú nerovnováhu v\nprávach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Nespochybňoval význam zmluvnej\npokuty. Pokiaľ však ide o spotrebiteľský vzťah, musí ísť o takú zmluvnú pokutu, ktorá obstojí v rámci\nsúdnej kontroly neprijateľných podmienok so zreteľom na povahu, obsah a osobitosti právneho úkonu,\nako i na vzájomné práva a povinnosti účastníkov spotrebiteľskej zmluvy, ktoré by mali byť vyvážené.\n18. Odvolací súd nepospochybňuje, že zmluvná pokuta v prvom rade plní prevenčnú funkciu tým, že\nhrozba majetkovej sankcie motivuje dlžníka, aby včas a riadne splnil zmluvnú povinnosť a ďalej plní\nreparačnú funkciu, lebo jej zmyslom je tiež reparovať na strane veriteľa ujmu, ktorá mu vznikla v dôsledku\n\nporušenia povinnosti zo strany dlžníka a taktiež predstavuje sankciu pre toho, kto porušil povinnosť.\nUvedené však neznamená, že výška zmluvnej pokuty môže byť dohodnutá ľubovoľne, ale zvlášť v\nprípade spotrebiteľskej zmluvy.\n19. Žalovaný právo na zmluvnú pokutu odvíja od ustanovenia § 544 a nasl. Občianskeho zákonníka\na od spotrebiteľskej zmluvy (zmluvy o splátkovom úvere), ktorá ako typová zmluva je uzatváraná vo\nviacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy, a teda aj dojednanie o zmluvnej pokute\nnemôže ovplyvniť. V žiadnom prípade nemožno tvrdiť, že sa jedná o individuálne dojednané zmluvné\nustanovenie (§ 53 ods. 2 OZ). Žalovaný ako dodávateľ zmluvnú pokutu so žalobcami ako spotrebiteľmi\nosobitne nevyjednával, pretože zmluvná pokuta je dojednaná za rovnakých podmienok vo všetkých\nzmluvách. Zmluvná pokuta, ktorá nebola individuálne dojednaná, lebo sa jedná o štandardnú typovú\nzmluvu, a ktorá spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech\nspotrebiteľa, je v rozpore s ochranou práv spotrebiteľa, ako aj v rozpore s Chartou základných práv\nEurópskej únie (článok 98), podľa ktorého je v záujme naplnenia jedného zo základných práv Európskej\núnie politiky štátov zabezpečiť vysoký stupeň ochrany spotrebiteľa, a preto je potrebné využiť všetky\nefektívne prostriedky ochrany spotrebiteľa, aby sa zvyšovala dôvera spotrebiteľov v trh, aby neprimerané\npostupy spotrebiteľov na trhu nezaťažovali. Žalovaný ako osoba podnikajúca na trhu s úvermi má\nodbornú prevahu nad spotrebiteľmi, ktorým svoje služby poskytuje, a preto možno od neho očakávať,\nže vo vzťahu k spotrebiteľom sa bude správať s náležitou odbornou starostlivosťou.\n20. Odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že uvedená zmluvná podmienka\npredstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá je neplatnou, keď spôsobuje značnú nerovnováhu\nv právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, keď veriteľ si podľa nej môže\nduplicitne, popri zákonnom úroku z omeškania, ktorý predpokladajú priamo právne predpisy ako\nsankciu pre dlžníka pre prípad omeškania, uplatňovať sumu 25,- eur pri každom jednotlivom omeškaní\nžalobcov s úhradou splátky. Odvolací súd to považuje za neprimeranú sankciu, aj s poukazom na\nskutočnosť, že uvedenú sumu by si veriteľ mohol uplatňovať bez ohľadu na dĺžku omeškania, a teda\naj pri omeškaní v trvaní napr. jedného dňa by okrem omeškanej splátky žalobca musel uhradiť sumu\n25 eur naviac ako zmluvnú pokutu. Pri oneskorenej úhrade peňažného plnenia nemôže ostať bez\npovšimnutia výška pohľadávky vzniknutej porušením záväzku. Paušálne dojednanie zmluvnej pokuty,\nktoré vôbec nezohľadňuje výšku pohľadávky vzniknutej porušením záväzku, predstavuje neprijateľnú\nzmluvnú podmienku. Odvolací súd nespochybňuje právo veriteľa zabezpečiť splnenie povinnosti dlžníka\naj prostredníctvom zmluvnej pokuty, avšak nie vo fakticky neobmedzenom rozsahu (za každé jedno\nomeškanie), bez presne stanovených pravidiel jej stropu (do výšky určenej podľa právnych predpisov\nje pre spotrebiteľa neurčité dojednanie).\n21. Odvolací súd poukazuje na to, že dojednanie zmluvnej pokuty vôbec nezohľadňuje intenzitu a\nvýznam toho ktorého porušenia povinnosti, ani výšku dlhu spotrebiteľa vzniknutého porušením záväzku.\nZnenie zmluvnej podmienky umožňuje veriteľovi požadovať od dlžníka v podobe sankcií za omeškanie\n(t.j. okrem zmluvnej pokuty aj úroky z omeškania v zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Toto\ndojednanie predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku, nakoľko výrazne znevýhodňuje spotrebiteľa\na dodávateľovi umožňuje pri akomkoľvek i menej významnom porušení povinnosti uplatniť si voči\nspotrebiteľovi zmluvnú pokutu, popri úrokoch z omeškania. Takáto paušálna zmluvná pokuta je\nneprijateľnou aj bez ohľadu na to, že jej maximálna výška je limitovaná v zmysle príslušných právnych\npredpisov (§ 3a Nar. vlády SR 87/1995 Z.z.)\n22. Po zohľadnení uvedeného odvolací súd dospel k záveru zhodnému so súdom prvej inštancie,\nže dojednaná zmluvná pokuta ako sankcia za porušenie zmluvných povinností spotrebiteľom je\nneprimerane vysoká, v dôsledku čoho je neprijateľnou zmluvnou podmienkou podľa § 53 ods. 4 písm.\nk) Občianskeho zákonníka. Zmluvná podmienka žalovaného v rovnakom znení bola pritom vyhlásená\nza neprijateľnú už rozsudkom Okresného súdu Prešov, č.k. 11Csp/9/2022-129 zo dňa 6.5.2022 v\nspojení s opravným uznesením č.k. 11Csp/9/2022-161 zo dňa 15.6.2022 v spojení s rozsudkom\nKrajského súdu v Prešove, sp.zn. 9CoCsp/50/2022 zo dňa 23.2.2022, rozsudkom Okresného súdu\nPrešov, č.k. 7Csp/8/2022-224 zo dňa 1.2.2023 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp.zn.\n10CoCsp/16/2023 z 18.7.2023, rozsudkom Okresného súdu Svidník č.k. 1Csp/34/2019-231 zo dňa\n15.6.2022 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp.zn. 5CoCsp/3/2023 zo dňa 16.4.2024.\n\n23. V tejto súvislosti odvolací súd podporne poukazuje na ustanovenie § 53a Občianskeho zákonníka,\npodľa ktorého ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, ktorá sa uzatvára vo\nviacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje\nalebo vo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto\npodmienky, alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky, dodávateľ je povinný\nzdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým významom v zmluvách so\nvšetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy, ak mu na základe takejto podmienky\nsúd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané\nfinančné zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca dodávateľa.\n24. Podľa § 53b ods. 1 Občianskeho zákonníka ak je predmetom spotrebiteľskej zmluvy poskytnutie\npeňažných prostriedkov spotrebiteľovi za odplatu, sankcie za omeškanie s plnením záväzku spotrebiteľa\nspolu nesmú byť vyššie, ako ustanoví vykonávací predpis.\n25. Podľa § 3a ods. 1 a 2 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré\nustanovenia Občianskeho zákonníka, ak je predmetom spotrebiteľskej zmluvy poskytnutie peňažných\nprostriedkov spotrebiteľovi, sankcie za omeškanie spotrebiteľa so splácaním peňažných prostriedkov\nnesmú spolu prevýšiť priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov naposledy zverejnenú\npodľa osobitného predpisu pred vznikom omeškania o viac ako 10 percentuálnych bodov ročne a\nsúčasne nesmú prevýšiť trojnásobok úrokov z omeškania podľa tohto nariadenia vlády; za rozhodujúcu\nsa považuje ročná percentuálna miera nákladov pre obdobný typ spotrebiteľského úveru. Za sankcie\npodľa odseku 1 sa považujú úroky z omeškania, zmluvné pokuty a akékoľvek iné plnenia za omeškanie\nspotrebiteľa so splácaním peňažných prostriedkov.\n26. Podľa odvolacieho súdu režim § 53b ods. 1 OZ nevylučuje posúdenie neprijateľnosti zmluvných\npodmienok podľa § 53 ods. 1 OZ alebo § 53 ods. 4 OZ, ktoré sa uplatnia prednostne, keďže do testu\nadministratívneho stropu podľa § 53b ods. 1 OZ môžu vstúpiť iba tie zmluvné podmienky upravujúce\nsankcie lege artis, a nie tie, ktoré sú už ex lege neplatné, ako je to v tomto posudzovanom prípade v\ndôsledku neprijateľnosti.\n27. K námietke porušenia práva na spravodlivý proces odvolací súd poznamenáva, že nezávislosť\nrozhodovania súdov sa musí uskutočňovať v ústavnom a v zákonnom procesnoprávnom a\nhmotnoprávnom rámci. Procesnoprávny rámec predstavujú predovšetkým princípy riadneho a\nspravodlivého procesu, ako vyplývajú z čl. 46 ods. 1 a násl. Ústavy SR a z čl. 6 ods. 1 Dohovoru.\nJedným z týchto princípov, predstavujúcim súčasť práva na spravodlivý proces a vylučujúcim ľubovôľu pri\nrozhodovaní, je aj povinnosť súdu svoje rozhodnutie odôvodniť, a to spôsobom zakotveným v ust. § 220\nods. 2 CSP, ktoré stanovuje základné obsahové náležitosti a kvalitatívne požiadavky na odôvodnenie\nrozsudku a jeho záväznú logickú štruktúru. Odvolací súd uvádza, že táto odvolacia námietka v tomto\nprípade nebola naplnená.\n28. V danom prípade súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol rozhodujúci\nskutkový stav, opísal priebeh konania, výsledky vykonaného dokazovania, vysvetlil, čoho sa žalobcovia\ndomáhali, čo uvádzal žalovaný na svoju obranu, čím žalobcovia a žalovaný argumentovali v konaní pred\nsúdom prvej inštancie. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozsudku citoval právne predpisy, ktoré\naplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil svoje právne závery o neprijateľnosti zmluvnej\npodmienky. Prijaté právne závery náležite vysvetlil spôsobom, z ktorého je zrejmé, akými úvahami sa\nriadil. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie nevyplýva jednostrannosť, ani taká\naplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich\núčelu, podstaty a zmyslu.\n29. I podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov súd nemusí dať odpoveď\nna všetky otázky nastolené sporovými stranami, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam,\nprípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do\nvšetkých detailov sporu uvádzaných stranami sporu. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď\nna každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby\nbolo reagované na podstatné a relevantné argumenty strán sporu (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS\nSR II. ÚS 251/04, III. ÚS 209/04, II. ÚS 200/09 a podobne). Na ďalšiu argumentáciu odvolateľa, už\n\nnespôsobilú ovplyvniť posúdenie uznesenia súdu prvej inštancie, odvolací súd nepovažoval za potrebné\nreagovať špecifickou odpoveďou.\n30. Z týchto dôvodov odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I. ako vecne správny\nv zmysle ust. § 387 ods. 1, 2 CSP so stotožnením sa s odôvodnením rozsudku súdu prvej inštancie.\n31. Podľa § 357 CSP, odvolanie je prípustné proti uzneseniu súdu prvej inštancie o\na) zastavení konania,\nb) odmietnutí podania vo veci samej,\nc) odmietnutí žaloby na obnovu konania,\nd) návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia,\ne) zrušení neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia podľa § 334 a 335 ods. 1,\nf) návrhu na opravu chýb v písaní a počítaní a iných zrejmých nesprávností, okrem odôvodnenia,\ng) zamietnutí návrhu na doplnenie rozsudku,\nh) zamietnutí návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie,\ni) návrhu na predbežnú vykonateľnosť rozsudku,\nj) odklade vykonateľnosti rozhodnutia,\nk) povinnosti zložiť zábezpeku vo veciach práva duševného vlastníctva,\nl) zabezpečení dôkazného prostriedku,\nm) nároku na náhradu trov konania,\nn) prerušení konania podľa § 162 ods. 1 písm. a) a § 164,\no) návrhu na uznanie cudzieho rozhodnutia, o návrhu na vyhlásenie vykonateľnosti cudzieho\nrozhodnutia a vo veciach výkonu cudzieho rozhodnutia,\np) postúpení právomoci do cudziny.\n32. Podľa § 386 písm. c) CSP odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti\nktorému nie je odvolanie prípustné.\n33. Podľa § 166 ods. 2 CSP ak sa v žalobe uvádzajú veci, ktoré sa na spojenie nehodia, alebo ak\nodpadnú dôvody, pre ktoré súd konania spojil, súd môže niektorú vec vylúčiť na samostatné konanie.\n34. V ustanovení § 357 CSP je taxatívne vymenovaný okruh uznesení súdu prvej inštancie, proti ktorým\nje odvolanie prípustné, t.j. proti uzneseniu, ktoré nie je uvedené v uvedenom ustanovení, odvolanie\nprípustné nie je. Ide o zmenu oproti doterajšej právnej úprave v Občianskom súdnom poriadku, ktorý bol\nplatný a účinný do 1.7.2016, ktorá taxatívne vypočítavala uznesenia, voči ktorým odvolanie prípustné\nnebolo.\n35. O vylúčení veci na samostatné konanie rozhoduje súd uznesením. Aj v tomto prípade ide rovnako,\nako v prípade uznesenia o spojení vecí, o uznesenie, ktorým sa upravuje vedenie konania, proti ktorému\nnie je prípustné odvolanie a ktorým súd nie je viazaný.\n36. Vzhľadom k hore uvedeným skutočnostiam odvolací súd odvolanie žalovaného voči výroku II.\no vylúčení žalobného návrh žalobcov na určenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti tohto úveru a vydanie\nbezdôvodného obohatenia na samostatné konanie podľa § 386 písm. c) CSP odmietol.\n37. Odmietnutie podaného odvolania bráni tomu, aby sa odvolací súd zaoberal dôvodmi podaného\nodvolania vo vzťahu k výroku o vylúčení veci na samostatné konanie.\n38. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote\ndvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý\nrozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia\nopravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).\n\nDovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.\nDovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).\nDovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.\n2 CSP).\nPodanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu\ntreba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného\npredpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné\ndoručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).\nV dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v\nakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne\n(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "19Csp/12/2022", "guid": "c7862a7f-a672-428b-a768-ae44cc62abb2:00e7403f-8f6f-4b42-a692-0bb40f9cb3f1", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:6ab0f494-bded-45ab-bec8-2fb63d54492d", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 200/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 200/09 z 19. 5. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-05-19", "citacie_n": 5114, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6ab0f494-bded-45ab-bec8-2fb63d54492d"}, {"guid": "ussr:ecc2c3e4-eeac-4702-900c-25ee145982fd", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 251/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 251/04 z 19. 4. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-04-19", "citacie_n": 5412, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ecc2c3e4-eeac-4702-900c-25ee145982fd"}, {"guid": "ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 78/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 78/05 z 16. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-16", "citacie_n": 13331, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a"}, {"guid": "ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 209/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 209/04 z 23. 6. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-06-23", "citacie_n": 17647, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc"}, {"guid": "78a2cbc4-646d-4a99-bb5e-4f2c14477ae8:882dcb2e-b404-4492-b0c2-cd2953c0fd27", "ecli": null, "spisova_znacka": "9CoCsp/50/2022", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 9CoCsp/50/2022 z 24. 11. 2023", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2023-11-24", "citacie_n": 11, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/78a2cbc4-646d-4a99-bb5e-4f2c14477ae8:882dcb2e-b404-4492-b0c2-cd2953c0fd27"}, {"guid": "114b803f-7f4b-47a4-9166-ec5f57f6de71:f1af2603-fee2-43c3-af30-f7c78bcaa7d1", "ecli": null, "spisova_znacka": "10CoCsp/16/2023", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 10CoCsp/16/2023 z 18. 7. 2023", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2023-07-18", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/114b803f-7f4b-47a4-9166-ec5f57f6de71:f1af2603-fee2-43c3-af30-f7c78bcaa7d1"}, {"guid": "2807a016-29a2-4639-9b70-befccb5a5bc4:047905ac-9dae-4df5-a166-e8eb06cfec1f", "ecli": null, "spisova_znacka": "5CoCsp/3/2023", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Nitra sp. zn. 5CoCsp/3/2023 z 31. 1. 2023", "sud": "Krajský súd Nitra", "datum_vydania": "2023-01-31", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/2807a016-29a2-4639-9b70-befccb5a5bc4:047905ac-9dae-4df5-a166-e8eb06cfec1f"}, {"guid": "0539b5cd-7edb-4214-bf0e-561f4c168789:b1a4a76c-c3f7-47ca-9a95-5c7e618d0270", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2018:8116206883.1", "spisova_znacka": "22Co/51/2018", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 22Co/51/2018 z 17. 12. 2018", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2018-12-17", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2018:8116206883.1"}, {"guid": "e54ef271-0557-4d65-be6e-91b3661fa8b2:19f23804-849f-42a4-aa30-47efc3fc953e", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2018:8116207043.1", "spisova_znacka": "8Co/23/2017", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 8Co/23/2017 z 19. 2. 2018", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2018-02-19", "citacie_n": 9, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2018:8116207043.1"}, {"guid": "4cfed0bc-e57d-4498-8092-a798ddb24eb5:4e355427-9e3b-4ec1-9863-a83d9624cf9c", "ecli": null, "spisova_znacka": "7Csp/8/2022", "nazov": "Rozsudok Okresného súdu Piešťany sp. zn. 7Csp/8/2022 z 15. 7. 2022", "sud": "Okresný súd Piešťany", "datum_vydania": "2022-07-15", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/4cfed0bc-e57d-4498-8092-a798ddb24eb5:4e355427-9e3b-4ec1-9863-a83d9624cf9c"}, {"guid": "5caace7e-8d9e-4d80-b015-b2a5ffdf0323:fb7e1237-afc8-463e-aee3-306d09ec927d", "ecli": null, "spisova_znacka": "19Csp/12/2022", "nazov": "Rozsudok Okresného súdu Žiar nad Hronom sp. zn. 19Csp/12/2022 z 31. 5. 2022", "sud": "Okresný súd Žiar nad Hronom", "datum_vydania": "2022-05-31", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/5caace7e-8d9e-4d80-b015-b2a5ffdf0323:fb7e1237-afc8-463e-aee3-306d09ec927d"}, {"guid": "37f19db7-2297-410b-b8c4-feb7ac22d00e:2ac27781-5afb-441f-8739-cf0fea4c34ec", "ecli": null, "spisova_znacka": "11Csp/9/2022", "nazov": "Rozsudok Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp. zn. 11Csp/9/2022 z 17. 5. 2022", "sud": "Okresný súd Liptovský Mikuláš", "datum_vydania": "2022-05-17", "citacie_n": 15, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/37f19db7-2297-410b-b8c4-feb7ac22d00e:2ac27781-5afb-441f-8739-cf0fea4c34ec"}, {"guid": "226ee01c-8121-4bed-82b9-fe977af594d2:9806e62c-670a-4fd1-8a38-acf0c41a3c1b", "ecli": null, "spisova_znacka": "1Csp/34/2019", "nazov": "Platobný rozkaz Okresného súdu Brezno sp. zn. 1Csp/34/2019 z 3. 9. 2019", "sud": "Okresný súd Brezno", "datum_vydania": "2019-09-03", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/226ee01c-8121-4bed-82b9-fe977af594d2:9806e62c-670a-4fd1-8a38-acf0c41a3c1b"}], "citovane_v": [{"guid": "e58ee795-c2c3-4371-bc37-401073a43993:75abed12-8901-45b0-9dcc-a6bc383c06a5", "ecli": "ECLI:SK:OSPO:2025:8123211715.5", "spisova_znacka": "15Csp/154/2023", "nazov": "Rozsudok Okresného súdu Prešov sp. zn. 15Csp/154/2023 z 15. 5. 2025", "sud": "Okresný súd Prešov", "datum_vydania": "2025-05-15", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSPO:2025:8123211715.5"}, {"guid": "c6297d2b-d086-4c0a-9791-de58c1bc07e7:9052b803-bcfa-4a61-9995-f9a1e9c6a8e4", "ecli": "ECLI:SK:OSPO:2025:8123207427.3", "spisova_znacka": "15Csp/93/2023", "nazov": "Rozsudok Okresného súdu Prešov sp. zn. 15Csp/93/2023 z 17. 4. 2025", "sud": "Okresný súd Prešov", "datum_vydania": "2025-04-17", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSPO:2025:8123207427.3"}, {"guid": "d65570dd-ba32-406b-a9a8-d1400b11fc4c:d22cb004-02c7-4487-b0f8-1ae682ea5de4", "ecli": "ECLI:SK:OSPO:2025:8124208841.1", "spisova_znacka": "8Csp/154/2024", "nazov": "Rozsudok Okresného súdu Prešov sp. zn. 8Csp/154/2024 z 30. 1. 2025", "sud": "Okresný súd Prešov", "datum_vydania": "2025-01-30", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSPO:2025:8124208841.1"}]}