{"guid": "6baad04f-d763-48ed-9031-3125a6fd5cc3:3e2c63d3-c185-455c-a219-43e7de3dcf00", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2024:8320203837.3", "spisova_znacka": "14Co/11/2024", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 14Co/11/2024 z 22. 10. 2024", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Prešov z 22. októbra 2024, sp. zn. 14Co/11/2024, ECLI:SK:KSPO:2024:8320203837.3", "identifikacne_cislo": "8320203837", "sud": {"guid": "sud_155", "nazov": "Krajský súd Prešov", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-presov"}, "sudca": "JUDr. Milan Majerník", "sudca_id": 222, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-milan-majernik-222", "datum_vydania": "2024-10-22", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdené"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Zodpovednosť za škodu"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1964/40", "nazov": "OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/3e2c63d3-c185-455c-a219-43e7de3dcf00", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2024:8320203837.3", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSPO:2024:8320203837.3", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSPO:2024:8320203837.3/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Prešov\n14Co/11/2024\n8320203837\n22. 10. 2024\nJUDr. Milan Majerník\nECLI:SK:KSPO:2024:8320203837.3\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nKrajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Majerníka a členov senátu\nJUDr. Branislava Brezu a doc. JUDr. Petra Molitorisa, PhD. v sporovej veci žalobkyne: A. B., nar.\nXX.XX.XXXX, bytom C. D. E. XXX, zastúpená BARNA & PARTNERS advokátska kancelária, s.r.o., Nová\nulica 150/6, 094 02 Slovenská Kajňa, IČO: 53 960 360, proti žalovaným: 1/ A. F., nar. X.XX.XXXX, bytom\nA. A. XXX/XX, G., prech. bytom H. XX, okr. I., 2/ KOOPERATIVA poisťovňa, a. s. Vienna Insurance\nGroup, so sídlom Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, IČO: 00 585 441, o zaplatenie 3.950,70 eur s\nprísl., o odvolaní žalovaného v 2/ rade proti rozsudku Okresného súdu Humenné č.k. 11C/57/2020-298\nzo dňa 3.7.2024, takto\nrozhodol:\nI. Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I., ktorým uložil žalovanej v 2/ rade povinnosť zaplatiť\nžalobkyni na náhrade za bolesť sumu 3.720,60 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku potvrdzuje a\nďalej ho mení tak, že:\n- povinnosť žalovanej v 2/ rade voči žalobkyni zaniká v rozsahu, v ktorom povinnosť zaplatiť žalobkyni\nnáhradu za bolesť splnil žalobkyni žalovaný v 1/ rade,\n- žalobu o zaplatenie útokov z omeškania zamieta.\nII. Mení rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku pod bodom III. tak, že žalobkyni proti žalovanej v 2/\nrade priznáva nárok na náhradu trov prvoinštančného konania v rozsahu 88,34 %.\nIII. Náhradu trov tohto odvolacieho konania žalobkyni a žalovanej v 2/ rade nepriznáva.\nodôvodnenie:\n1. Okresný súd Humenné (ďalej aj „súd prvej inštancie“) v poradí už svojim druhým rozsudkom\nv predmetnej veci rozhodol, že:\n„I. Žalovaná v 2. rade je p o v i n n á zaplatiť žalobkyni škodu na zdraví - bolestné v sume 3 720,60\neur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne z tejto sumy od 28.01.2021 až do zaplatenia, a to\nvšetko v lehote do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.\nII. V prevyšujúcej časti súd žalobu voči žalovanej v 2. rade z a m i e t a .\nIII. Žalobkyni súd p r i z n á v a voči žalovanej v 2. rade nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%,\npričom o výške bude rozhodnuté vyšším súdnym úradníkom po právoplatnosti tohto rozsudku.“\n2. Vychádzal z toho, že podanou žalobou doručenou súdu 16.11.2020 žalobkyňa proti označeným\nžalovaným sa domáhala priznania uplatneného nároku na náhradu škody pozostávajúcej z bolestného,\nktoré súviselo s dopravnou nehodou, ktorú zavinil dňa 18.9.2018 žalovaný v 1/ rade. Žalobkyňa\n\nuplatňovala náhradu za bolesť podľa bodového ohodnotenia bolestného v rozsahu 195 bodov s tým, že\nuplatňovala výšku tejto náhrady z hodnoty bodu, ktorá platila za rok 2019, t.j. vo výške 20,26 eur za bod,\nvychádzajúc z toho, že až v roku 2019 bol ustálený jej zdravotný stav. Zároveň žalobkyňa uplatňovala\naj nárok na úroky z omeškania vo výške 5 % ročne od podania žaloby.\n3. V dôvodoch rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že vo veci už rozhodol rozsudkom zo dňa\n17.10.2023 č.k. 11C/57/2020-255, ktorým zaviazal žalovaných v 1/ a v 2/ rade spoločne a nerozdielne\nzaplatiť žalobkyni sumu 3.950,70 eur spolu s úrokom z omeškania a rozhodol aj o trovách konania. Tento\nrozsudok nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť vo vzťahu k žalovanému v 1/ rade, avšak bol zrušený\nvo vzťahu k žalovanej v 2/ rade, a to uznesením Krajského súdu v Prešove 14Co/12/2023-268 zo dňa\n29.1.2024. Odvolací súd zrušil rozsudok vo vzťahu k žalovanej v 2/ rade poukazujúc na rozdielnosť\nprávneho posúdenia vzťahu zo zodpovednosti proti vinníkovi dopravnej nehody podľa § 420 OZ vodiča\nvozidla a páchateľovi, ktorý bol odsúdený za trestný čin právoplatným trestným rozsudkom a vzťahu k\nžalovanej v 2/ rade - poisťovni, u ktorej ide o samostatný nárok podľa § 15 Zákona o povinnom zmluvnom\npoistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a v spojení s § 427 OZ, a to\nmá za následok, že ide o samostatný nárok a teda je potrebné aj v zmysle už Krajským súdom v Prešove\nuvedených judikatúr Najvyššieho súdu SR v obdobným prípadoch posudzovať individuálne začiatok\nplynutia premlčacej doby jednak vo vzťahu k žalovanému v 1/ rade ako priamemu škodcovi a jednak vo\nvzťahu k žalovanej v 2/ rade, kde má prevádzkovateľ vozidla uzavreté povinné zmluvné poistenie.\n4. Po opätovnom konštatovaní zisteného skutkového stavu dospel k záveru, že je potrebné vyhovieť\nžalobe proti žalovanej v 2/ rade do sumy 3.720,60 eur, vrátane úrokov z omeškania, ktoré požadovala\nžalobkyňa, avšak až odo dňa nasledujúceho po doručení žaloby žalovanej, pretože sa to považuje za\nvýzvu na plnenie. Vo zvyšku súd žalobu zamietol poukazujúc na uplatnenú procesnú obranu žalovanej\nv 2/ rade týkajúcej sa rozhodného obdobia, z ktorého treba počítať hodnotu 1 bodu. Vychádzal tak z\nhodnoty bodov v čase ustálenia zdravotného stavu v roku 2018, teda hodnota bodov 19,08 eur x 195\nbodov, t.j. suma 3.720,60 eur. Za ustálenie zdravotného stavu súd zobral dátum 24.9.2018 - prepustenie\nz nemocnice Michalovce tak, ako vyplynul z odborných vyjadrení forensic.sk znaleckej organizácie, ktorá\nmala k dispozícii aj žalobkyňou doložené predchádzajúce posudky, ktoré súd zhodnotil a zobral do úvahy.\nĎalšie znalecké dokazovanie na ustálenie zdravotného stavu, by v tomto konkrétnom spore nebolo\núčelné a predovšetkým ani hospodárne, vzhľadom na výšku žalovanej sumy. Rovnako v konaní bola\npreukázaná procesná obrana žalovanej v 2/ rade, že nebola žalobkyňou vyzvaná na zaplatenie a o\npoistnej udalosti sa dozvedela až doručením žaloby. Z tohto dôvodu súd priznal žalobkyni zákonné úroky\nz omeškania deň od doručenia žaloby žalovanej v 2/ rade, posúdenej súdom aj ako výzva na plnenie.\nSúd pritom uviedol aj to, že už ku dňu prvého rozsudku vo veci uplynula poisťovni lehota na plnenie podľa\nZákona o povinnom zmluvnom poistení a preto súd žalobkyni priznal aj úroky z omeškania. Žalovaná\nv 2/ rade aj napriek prvému rozsudku odmietala a odmieta plniť toto poistné plnenie.\n5. Pri posudzovaní žalovanou v 2/ rade uplatnenou námietkou premlčania súd prvej inštancie vychádzal\nz toho, že nárok voči žalovanej poisťovni je samostatným nárokom podľa citovaných ustanovení Zákona\no povinnom zmluvnom poistení, predovšetkým § 15 v nadväznosti na osobitnú zodpovednosť podľa §\n427 OZ. Preto vo vzťahu k nej sa samostatne posudzuje aj začiatok, plynutie a spočívanie premlčacej\ndoby (odkázal pritom na zrušujúce rozhodnutie odvolacieho súdu). Z obsahu trestného spisu vyplýva,\nže žalovaný v 1/ rade - vodič nebol „držiteľom“ motorového vozidla značky FIAT DUCATO ev. č. J.. Z\nvyjadrení žalovaného v 1/ rade v označenom trestnom konaní vyplynulo i to, že on v čase dopravnej\nnehody bol v pozícii kuriéra - zamestnanca na „dohodu“ u I. K., ktorý je zároveň držiteľom predmetného\nmotorového vozidla, ktoré je poistené v poisťovni KOOPERATIVA, a.s., čo vyplýva napr. z výsluchu\nvodiča A. F. z 21.3.2019, či evidenčnej karty vozidla založeným na č.l. 122 až 124 spisu XX/XX/XXXX.\nZačiatok plynutia subjektívnej premlčacej lehoty u žalobkyne ako poškodenej, teda vedomosť o škode\na zodpovednom subjekte možno u žalobkyni najskôr určiť k „25.03.2020“ (správne z obsahu trestného\nspisu 25.3.2019), kedy sa pri výsluchu ako poškodená pripojila k trestnému stíhaniu a uplatnila si nárok\nna náhradu škody bolestného 210 bodov v sume 4.007,- eur, voči vodičovi. Vychádzajúc z obsahu\ntrestného spisu vtedy sa najskôr mohla dozvedieť, že vodič spôsobil dopravnú nehodu ako zamestnanec\n- kuriér DHL, i to, kto je prevádzkovateľ a držiteľ auta a že povinné zmluvné poistenie je uzavreté u\nžalovanej v 2/ rade. Žalovaná v 2/ rade v konaní nepreukázala skorší začiatok plynutia subjektívnej\npremlčacej doby u žalobkyne, ako to tvrdila pri svojej procesnej obrane. K premlčaniu nároku žalobkyne\npodľa § 106 Obč. zák. preto nedošlo a táto námietka žalovanej v 2/ rade je nedôvodná. Naviac podľa\nustanovenia § 104 OZ pri právach na plnenie z poistenia začína plynúť premlčacia doba za rok po\n\npoistnej udalosti, teda v tomto prípade rok po dopravnej nehode, t.j. dňa 18.9.2019. Žaloba bola podaná\nuž dňa 16.11.2020, a preto k premlčaniu dôjsť nemohlo. Poukazuje pritom na viaceré rozhodnutia\ndovolacieho súdu i obsah dôvodov predchádzajúceho rozhodnutia odvolacieho súdu v predmetnej veci.\n6. Výrok o trovách konania súd prvej inštancie odôvodnil aplikáciou § 255 a § 262 CSP tak, že úspešnej\nžalobkyni (vo veci mala len nepatrný neúspech) priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %\nvoči žalovanej v 2/ rade s tým, že o výške bude rozhodnuté samostatným uznesením vyššieho súdneho\núradníka. Súd vo veci nezistil dôvody hodné osobitného zreteľa podľa § 257 CSP, či už na strane strán\nsporu alebo v predmete sporu.\n7. Proti tomuto rozsudku včas podala odvolanie žalovaná v 2/ rade. Podľa jej názoru sú dané odvolacie\ndôvody tak, ako vyplývajú z ustanovenia § 365 ods. 1 písm. e), f) a h) CSP. K bližšej konkretizácii\nodvolacích dôvodov uvádza:\n7.1. Zotrváva na uplatnenej námietke premlčania. Podľa jej názoru pri aplikácii ustanovenia § 106 ods.\n1 Občianskeho zákonníka začiatok plynutia premlčacej doby v predmetnom prípade bol daný získaním\ninformácie o tom, kto je škodcom vo veci a aká majetková ujma poškodenému vznikla. Premlčanie\npráva na náhradu škody začína plynúť vtedy, keď sú poškodenému známe okolnosti rozhodné pre\nurčenie celkovej výšky škody (R 122/1949). Poukazuje i na závery rozsudku Najvyššieho súdu ČR\nsp.zn. 25Cdo/721/2005 z 29.11.2006.\n7.2. Znalosť poškodeného o osobe škodcu sa viaže na okamih, kedy získal informáciu, na základe\nktorej si môže urobiť úsudok, ktorá konkrétna osoba je za škodu zodpovedná. Žalobkyni už v čase\nškodovej udalosti, t.j. dňa 18.9.2018, musela byť známa informácia, že jej škodu spôsobil vodič\nA. F., ktorý riadil motorové vozidlo ev. č. J.. O osobe vodiča mala žalobkyňa vedomosť v čase\nvzniku škodovej udalosti a vzhľadom na bezprostredne prebiehajúce vyšetrovacie úkony Policajného\nzboru boli taktiež zistené informácie o vozidle, ktoré škodu spôsobilo, i o prevádzkovateľovi tohto\nvozidla, ako aj o poisťovateľovi. Už v čase škodovej udalosti žalobkyňa disponovala dostatočnými\ninformáciami o skutkových okolnostiach, aby mohla vyvodiť záver o zodpovedných subjektoch, voči\nktorým si mohla uplatniť nárok na náhradu škody. Žalobkyňa vedela bezprostredne po škodovej udalosti\nidentifikovať vodiča i vozidlo, ktoré jej spôsobilo škodu a ostatné informácie potrebné pre zistenie ďalších\nzodpovedných subjektov mohla zistiť bezprostredne po nehode. Nesúhlasí so záverom súdu prvej\ninštancie, že žalobkyňa vedomosť o škode a o zodpovednom subjekte mohla získať najskôr 25.3.2020,\nkedy sa pri výsluchu na polícii pripojila k trestnému stíhaniu a uplatnila si nárok na náhradu škody.\n7.3. Podobne jej musela byť aj známa informácia o rozsahu jej nároku na bolestné už v čase, kedy\nbola prepúšťaná z hospitalizácie z nemocnice v C., t.j. 24.9.2018. Toto stanovisko žalovanej v 2/ rade\nzodpovedá aj odbornému vyjadreniu znaleckej organizácie L..\n7.4. Poukazuje aj na závery, ktoré vyplynuli z rozsudku Krajského súdu v Bratislave sp.zn.\n8CoCsp/16/2021 z 20.12.2022, ktorý pri určovaní bodového ohodnotenia bolesti v zmysle ustanovenia\n§ 9 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z.z. uzavrel pri určovaní bodového ohodnotenia len to, že sa ohodnocuje\nakútna fáza bolesti. K takej aj v predmetnom prípade došlo už bezprostredne po škodovej udalosti, teda\npo dopravnej nehode, ktorú žalobkyňa utrpela. Odškodňuje sa vždy utrpená bolesť, nie tzv. budúca a\nnásledná bolesť, ktorá už spadá pod náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia.\n7.5. Poukázala aj na závery z rozsudku Krajského súdu v Prešove sp.zn. 12Co/1/2021 zo dňa 13.5.2021.\n7.6. Žalovaná zotrváva na uplatnenej námietke premlčania aj v tom, že súd prvej inštancie nesprávne\npoužil ustanovenie § 104 Občianskeho zákonníka, pretože toto ustanovenie sa použije len na nároky\npoistného plnenia (t.j. na nároky medzi poisteným a poisťovateľom na základe poistnej zmluvy) a nie\nna nároky na náhradu škody zo zodpovednostného vzťahu, ako je to v prípade povinného zmluvného\npoistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Aj Zákon o PZP pritom\nvýslovne priamo odkazuje pri premlčaní na ustanovenie § 106 Obč. zák. V danom prípade je žaloba\npodaná po uplynutí dvojročnej subjektívnej premlčacej doby, nárok uplatnený žalobou je premlčaný.\n7.7. Aj pre posúdenie uplatňovaných úrokov z omeškania sa vo vzťahu k poisťovni majú aplikovať\npríslušné ustanovenia Zákona o povinnom zmluvnom poistení. Cituje ustanovenia § 11 ods. 6, 7, 8\n\nzákona a zdôrazňuje, že žalobkyňa si nárok v žalovanej poisťovni neuplatnila pred podaním žaloby na\nsúd, preto žalovanej poisťovni nezačala plynúť ani lehota v zmysle citovaných ustanovení na plnenie.\nTáto by jej mohla plynúť až od okamihu splatnosti poistného plnenia, t.j. 15 dní odo dňa doručenia\nprávoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady poisťovateľovi, ak z takéhoto rozhodnutia nevyplýva\niná lehota na poskytnutie poistného plnenia. Žalovaná v 2/ rade sa nemohla dostať do omeškania\ns vyplatením náhrady škody skôr ako uplynutím 3 mesiacov (§ 11 ods. 6 Zák. o PZP) a 15 dní odo dňa\noznámenia poškodeného o škodovej udalosti. Priznanie úroku z omeškania proti žalovanej v 2/ rade\nnemá preto oporu v aplikácii zákona.\n7.8. Namieta aj záver o náhrade trov konania. Žalobkyni bola priznaná náhrada v celom rozsahu aj\nkeď nebola v konaní úspešná celkom ale len čiastočne. Ustanovenie § 255 ods. 1, 2 CSP neupravuje\nnepatrný neúspech, preto záver o výške 100 % náhrade trov je zjavne arbitrárny.\n7.9. Z uvedených dôvodov žalovaná poisťovňa navrhuje rozsudok súdu prvej inštancie vo vzťahu k\nnej zrušiť a vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie alebo alternatívne rozsudok súdu prvej\ninštancie vo vzťahu k žalovanej v 2/ rade zmeniť tak, že sa žaloba voči tejto žalovanej v 2/ rade zamieta\na žalovanej v 2/ rade sa prizná nárok na náhradu trov konania.\n8. Žalobkyňa sa k podanému odvolaniu nevyjadrila.\n9. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP zákon č. 160/2015 Z.z. - Civilný sporový poriadok)\nprejednal podané odvolanie žalovanej v 2/ rade v zmysle zásad daných aplikáciou ustanovenia §\n378 a nasl. CSP, viazaný rozsahom odvolania a uplatnenými odvolacími dôvodmi podľa § 379 a §\n380 ods. 1 CSP. Odvolací súd prejednal odvolanie žalovanej poisťovne bez nariadenia pojednávania,\nkeďže nariadenie pojednávania v predmetnej veci si nevyžadovala potreba zopakovania, či doplnenia\ndokazovania, ani dôležitý verejný záujem. Na základe takéhoto prieskumu uvedeného rozhodnutia\nsúdu prvej inštancie i konania ktoré mu predchádzalo, dospel odvolací súd po prejednaní veci v\nsenáte k záveru, že uplatnené odvolacie dôvody sú spôsobilé privodiť iba čiastočnú zmenu odvolaním\nnapadnutého rozsudku, a to vo vzťahu ku úrokom z omeškania k náhrade trov konania i k záverom\no splnení povinnosti solidárne zaviazaných dlžníkov. Treba mať na zreteli aj to, že výrok o zamietnutí\nžaloby v prevyšujúcej časti nebol napadnutý odvolaním, preto vo výroku II. nadobudol právoplatnosť\na nebolo oprávnením ani povinnosťou odvolacieho súdu výrok II. preskúmavať.\n10. Už v predchádzajúcom svojom rozhodnutí v tejto veci v uznesení č.k. 14Co/12/2023-268 z 29.1.2024\nodvolací súd konštatoval skutočnosti týkajúce sa charakteru spoločenstva žalovaných subjektov i účinky\npodaných opravných prostriedkov len jedným z nich. Na týchto záveroch niet dôvod meniť nič ani teraz,\nkeď bola vec opätovne predložená odvolaciemu súdu po tom, čo už súd prvej inštancie rozhodoval len\no tej časti žaloby, ktorá sa týkala žalovanej poisťovne. V predmetnej veci žalobkyňa uplatňovala podanou\nžalobou nárok voči dvom žalovaným, ktorých žiada zaviazať k plneniu „spoločne a nerozdielne“. Medzi\nžalovanými nejde o tzv. nerozlučné spoločenstvo. Ide v zmysle hmotného práva o pasívnu solidaritu tak,\nako je upravená v § 511 Občianskeho zákonníka, ktorá vychádza zo zásady, že každý zo spoločných\ndlžníkov je povinný platiť celý dlh a všetci dlhujú iba raz. Spoločným znakom solidárnych záväzkov\nje, že jednotlivé solidárne povinnosti sú samostatné, ale sú spojené vzájomne s identitou predmetu\nzáväzku. Táto samostatnosť záväzku sa prejavuje najmä v tom, že platnosť obligačného záväzku sa\nskúma samostatne vo vzťahu ku každému solidárnemu dlžníkovi. Splatnosť a miesto plnenia záväzku\nmôže byť u každého solidárneho dlžníka iná, veriteľ môže jednému zo solidárnych dlžníkov záväzok\nodpustiť, ak u ostatných dlžníkov na plnení zotrvá (Fekete, I., Občiansky zákonník 2, Veľký komentár,\nBratislava, Eurokodex, 2011, strana 1438).\n11. Vo vzťahu k žalovanému v 1/ rade, ktorý nenapadol pôvodný rozsudok súdu prvej inštancie opravným\nprostriedkom, je tak už právoplatne rozhodnuté.\n12. Po predchádzajúcom rozhodnutí odvolacieho súdu bolo úlohou súdu prvej inštancie vyporiadať sa\nso žalovanou v 2/ rade uplatnenou námietkou premlčania i s ustálením rozhodného obdobia, pre ktoré\nbola určujúca výška hodnoty bodu lekárom ustáleného počtu bodov bolestného.\n\n13. K posudzovaniu námietky premlčania uplatnenej žalovanou poisťovňou aj teraz sa žiada zdôrazniť,\nže pre jej právne hodnotenie nie je určujúcou aplikácia ustanovenia § 104 Občianskeho zákonníka.\nDôvodne preto pri výhradách proti nesprávnemu právnemu posúdeniu veci toto odvolateľka namieta.\n14. Už vyššie je uvedené, že v predmetnej veci žalobkyňa uplatňuje podanou žalobou nároky na náhradu\nškody odvádzané od škodovej udalosti, ku ktorej došlo 18.9.2018, keď žalovaný v 1/ rade ako vodič\nmotorového vozidla zn. FIAT DUCATO ev.č. J. pri odbočovaní skrížil koridor jazdy cyklistke (žalobkyni),\ntým došlo k stretu motorového vozidla s cyklistkou, v dôsledku čoho došlo k viacerým zraneniam\nžalobkyne. Vodič motorového vozidla bol trestným rozkazom Okresného súdu Humenné XX/XX/XXXX\nzo dňa 16.5.2019 (právoplatným 18.6.2019) uznaný vinným z prečinu ublíženia na zdraví a bol mu za\nto aj uložený trest uvedený v tomto trestnom rozkaze. Zároveň z tohto trestného rozkazu vyplýva, že\npoškodená bola s jej nárokmi na náhradu škody odkázaná na civilný proces.\n15. Nárok na náhradu škody žalobkyňa v tomto konaní podanou žalobou uplatňuje proti priamemu\nškodcovi (ktorého zodpovednosť odvádza od uvedeného trestného rozsudku) a proti poisťovateľovi\nškodcu, u ktorého v zmysle zákona č. 381/2001 Z.z. z titulu povinného zmluvného poistenia\nzodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla je daná povinnosť priamo plniť\npoškodenej. Žalobkyňa teda priamo uplatňuje nárok voči poisťovateľovi s odkazom na ustanovenie §\n15 ods. 1 označeného zákona.\n16. Podobne, ako v predchádzajúcom rozhodnutí, aj teraz odvolací súd zdôrazňuje potrebu odkázať na\nuž ustálenú súdnu prax plynúcu z viacerých rozhodnutí Najvyššieho súdu SR. Vo viacerých dovolacích\nkonaniach sa totiž Najvyšší súd SR zaoberal otázkou žalovateľnosti škodcu (poisteného) a poisťovateľa\nv podmienkach zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu\nspôsobenú prevádzkou motorového vozidla - ďalej aj ZoPZP. V rozhodnutí sp.zn. 2MCdo/9/2013, ktoré\nbolo publikované v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a súdov SR 6/2015 pod č. 71 (R 71/2015),\nbola schválená právna veta: „uplatnením nároku poškodeného proti poisťovateľovi (§ 15 ods. 1 ZoPZP),\nnedochádza zároveň k uplatneniu nároku poškodeného na náhradu škody proti škodcovi“. Za pomoci\nlogického výkladového argumentu argumentum a contrario je možné v okolnostiach posudzovanej\nveci vyvodiť, že uplatnením nároku poškodeného proti škodcovi nedochádza zároveň k uplatneniu\nnároku poškodeného proti poistiteľovi. Potrebné je zdôrazniť, že vyslovený právny záver sa týka (iba)\npriameho nároku poškodeného v zmysle § 15 ZoPZP. V uvedenom rozhodnutí najvyšší súd interpretoval\nustanovenie § 15 ods. 1 a 2 ZoPZP tak, že poisťovateľ má pri uplatnení nároku poškodeného na náhradu\nškody rovnaké postavenie ako škodca (poistený), ale tieto dva nároky nemožno stotožňovať, a to ani\nvo vzťahu k posúdeniu otázky premlčania. Ide o situáciu, keď jeden subjekt má nárok na to isté plnenie\nod dvoch subjektov, pričom proti každému z nich z iného právneho dôvodu; proti škodcovi ide o nárok\nz titulu náhrady škody, proti jeho poisťovateľovi ide o osobitné právo na plnenie založené všeobecne\nzáväzným právnym predpisom (§ 15 ZoPZP). Poškodený tak má právo uplatniť nárok na náhradu škody\nbuď od škodcu alebo od poisťovateľa alebo od oboch. Aj vo veci sp.zn. 3Cdo/256/2012 sa najvyšší\nsúd rovnako zaoberal aplikáciou priameho nároku poškodeného proti poisťovni v zmysle § 15 ods. 1\nZoPZP. Konštatoval, že právo poškodeného na uspokojenie jeho nároku na náhradu škody priamo proti\npoisťovateľovi (action directe), s ktorým škodca uzavrel poistnú zmluvu, je z toho dôvodu najvyššou\nformou ochrany poškodeného. Poškodený nemusí požadovať náhradu škody najskôr od škodcu, môže\nho „obísť“ a domáhať sa (aj žalobou podanou v civilnom sporovom konaní) náhrady škody priamo proti\npoisťovateľovi, je však povinný preukázať svoj nárok, t.j. všetko, čo by inak bolo povinnosťou poisteného\nškodcu (§ 4 ods. 2 ZoPZP), vznik poistnej udalosti (§ 797 ods. 2 Občianskeho zákonníka), príčinnú\nsúvislosť medzi poistnou udalosťou a vznikom škody (§ 5 ods. 1 písm. h) ZoPZP), ako aj skutočnosť,\nže k škode došlo v čase trvania poistenia (§ 4 ods. 3 ZoPZP).\n17. Poisťovateľ vykonávajúci povinné zmluvné poistenie zodpovednosti má pri uplatnení nároku\npoškodeného na náhradu škody rovnaké právne postavenie ako osoba, ktorá priamo škodu spôsobila.\nPoškodený môže priamo od neho požadovať na súde alebo mimo neho náhradu škody. Z právnej\núpravy plynúcej zo Zákona o povinnom zmluvnom poistení nevyplýva, že by predmet konania nemohol\nbyť prejednaný a rozhodnutý samostatne voči každému z nich. Podobné závery plynú aj z uznesenia\nNajvyššieho súdu SR 7Cdo/191/2019 z 29.4.2020.\n18. V posudzovanom prípade je aj súdom prvej inštancie v teraz preskúmavanom rozhodnutí\nkonštatované, s odkazom na obsah trestného spisu, že žalovaný v 1/ rade nebol „držiteľom“ motorového\n\nvozidla značky FIAT DUCATO ev. č. J., že on v čase dopravnej nehody bol v pozícii kuriéra - zamestnanca\nna „dohodu“ u I. K., ktorý je zároveň držiteľom predmetného motorového vozidla, ktoré je poistené v\npoisťovni KOOPERATIVA (viď napr. výsluch A. F. z 21.3.2019, či evidenčná karta vozidla - č.l. 122 až\n124 spisu XX/XX/XXXX).\n19. Základom objektívnej zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou dopravného prostriedku\npodľa § 427 Občianskeho zákonníka je škoda vyvolaná osobitnou povahou prevádzky dopravného\nprostriedku. Predpokladmi vzniku tejto zodpovednosti sú škoda, osobitná povaha danej prevádzky a\npríčinná súvislosť medzi nimi. Toto ustanovenie Občianskeho zákonníka nie je vo vzťahu k všeobecnej\nzodpovednosti podľa § 420 Občianskeho zákonníka ustanovením špeciálnym, ale obe skutkové podstaty\nstoja vedľa seba. Z tohto dôvodu sa poškodený môže domáhať náhrady škody voči prevádzkovateľovi\ndopravného prostriedku podľa § 427 na základe objektívneho princípu a proti vodičovi dopravného\nprostriedku podľa § 420 na základe subjektívneho princípu zavinenia, pokiaľ však nejde o prípad, v\nktorom je namiesto jeho zodpovednosti daná zodpovednosť tých, ktorí vodiča ku svojej činnosti použili\nv zmysle ustanovenia § 420 ods. 2 Občianskeho zákonníka.\n20. Právny vzťah žalovanej poisťovne sa však odvíja od právneho postavenia subjektu, ktorý mal\npoistenú zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, resp. toho, od koho ako\nod škodcu sa má odvíjať aj povinnosť poisťovateľa. Toto je relevantným aj pre závery týkajúce sa\nvedomosti poškodeného o tomto škodcovi v zmysle ustanovenia § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka.\n21. Odvolací súd je toho názoru, že vyššie uvedené právne názory týkajúce sa zodpovednostných\nsubjektov, t.j. škodcu na základe ustanovenia § 427 Občianskeho zákonníka a poisťovateľa v otázke\nplynutia premlčacích dôb, korešpondujú aj so závermi plynúcimi z rozhodnutia 7Cdo/252/2007 z\n31.3.2022 v tom, že vo vzťahu k týmto uvedeným subjektom sa uplatňuje rovnaká právna úprava\ndĺžky premlčacej doby, ale v žiadnom prípade ho nemožno interpretovať tak, že napríklad eventuálne\nspočívanie plynutia premlčacej doby týkajúcej sa jedného subjektu predstavuje automaticky spočívanie\nplynutia premlčacej doby týkajúcej sa druhého subjektu. Aj uvedené rozhodnutie dovolacieho súdu totiž\nzdôrazňuje, že môže nastať situácia, keď si poškodený uplatnil nárok v trestnom konaní voči osobe,\nktorá škodu spôsobila a v takom prípade logicky dôjde k spočívaniu premlčacej doby len vo vzťahu k\ntejto osobe. Odvolací súd neopomína ani ďalší záver, ktorý plynie z uvedeného rozhodnutia najvyššieho\nsúdu, keď konštatuje, že premlčanie priameho nároku poškodeného voči poisťovni podľa § 15 ods. 2\nZoPZP sa nedotýka povinnosti poisťovne poskytnúť poistné plnenie za poisteného (v mene poisteného)\npoškodenému, a to na základe rozsudku vydanému iba voči poistenému. Z uvedeného rozhodnutia\nNajvyššieho súdu SR plynie záver o premlčacej dobe vo vzťahu k náhrade nemajetkovej ujmy. V zmysle\nustanovenia § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka vo vzťahu ku tejto náhrade nemajetkovej ujmy podľa\n§ 13 ods. 2 privodil dovolací súd záver, že táto náhrada nemajetkovej ujmy, ktorá je právom majetkovej\npovahy, sa premlčuje v trojročnej premlčacej dobe podľa § 101 Občianskeho zákonníka. Nejde však o\nposúdenie totožného nároku na náhradu škody, akým je aj v predmetnom konaní uplatňovaný nárok\nna náhradu za utrpenú bolesť. Pre posudzovanie tohto nároku a pre závery o tom, či sú uplatnené\nnároky premlčané, je relevantným aplikácia § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Dôležitým preto bolo\nustáliť, kedy žalobkyňa sa dozvedela o škodcovi (prevádzkovateľovi, či držiteľovi motorového vozidla),\nod ktorého sa odvíja povinnosť poisťovateľa, ale aj o výške škody tak, ako to má na mysli ustanovenie\n§ 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka.\n22. Vedomosť o osobe vodiča, ktorý spôsobil dopravnú nehodu, nemožno stotožňovať s vedomosťou\no prevádzkovateľovi motorového vozidla, u ktorého ide o zodpovednosť podľa § 427 Občianskeho\nzákonníka. Súd prvej inštancie z hľadiska skutkového založil skutočnosť o vedomosti žalobkyne o osobe\nprevádzkovateľa tak, ako vyplynula z obsahu listín založených v trestnom spise. Tento skutkový záver\nmá oporu vo vykonanom dokazovaní a odvolací súd sa s ním stotožňuje. Len to, že auto malo na\nkarosérii nápisy „DHL“ nemôže byť spojené s vedomosťou o tom, že jeho prevádzkovateľom je I. K.,\nktorý mal poistenú zodpovednosť v žalovanej poisťovni. Odpoveď na zodpovedanie otázky o vedomosti\nžalobkyne o škodcom, poistenom u poisťovateľa, vyplynula podľa obsahu trestného spisu až z listín,\nktoré orgány činné v trestnom konaní zabezpečili do spisu až dňa 21.3.2019 (č.l. 122 až 124 spisu XX/XX/\nXXXX). Z obsahu teraz preskúmavaného spisu nevyplývajú skutočnosti svedčiace o skoršej vedomosti\nžalobkyne o osobe prevádzkovateľa predmetného motorového vozidla. Subjektívna premlčacia lehota\npreto nemohla ani vo vzťahu ku žalovanej poisťovni začať plynúť pred týmto dátumom.\n\n23. Neobstojí preto námietka premlčania uplatnená žalovanou poisťovňou. Nič na tom nemení ani záver\nsúdu prvej inštancie o dátume ustálenia zdravotného stavu žalobkyne už v roku 2018, ktorý práve na\nnámietku žalovanej poisťovne v konaní prijal súd prvej inštancie, keď pri výške náhrady za bolesť použil\naplikáciu normy o hodnote bodu v roku 2018.\n24. Z týchto dôvodov odvolací súd podľa § 387 ods. 1 CSP rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I.\nv časti o povinnosti zaplatiť na náhrade za bolesť sumu 3.720,60 eur potvrdil.\n25. Tak, ako je už uvedené vyššie, v predmetnej veci žalobkyňa uplatňovala podanou žalobou nárok voči\ndvom žalovaným, ktorých žiada zaviazať k plneniu „spoločne a nerozdielne“. Ide v zmysle hmotného\npráva o pasívnu solidaritu tak, ako je upravená v § 511 Občianskeho zákonníka, ktorá vychádza zo\nzásady, že každý zo spoločných dlžníkov je povinný platiť celý dlh a všetci dlhujú iba raz. Spoločným\nznakom solidárnych záväzkov je, že jednotlivé solidárne povinnosti sú samostatné, ale sú spojené\nvzájomne s identitou predmetu záväzku. Táto samostatnosť záväzku sa prejavuje najmä v tom, že\nplatnosť obligačného záväzku sa skúma samostatne vo vzťahu ku každému solidárnemu dlžníkovi.\nSplatnosť a miesto plnenia záväzku môže byť u každého solidárneho dlžníka iná, veriteľ môže jednému\nzo solidárnych dlžníkov záväzok odpustiť, ak u ostatných dlžníkov na plnení zotrvá (Fekete, I., Občiansky\nzákonník 2, Veľký komentár, Bratislava, Eurokodex, 2011, strana 1438).\n26. Súd prvej inštancie v teraz preskúmavanom rozhodnutí neprihliadol na to, že o povinnosti žalovaného\nv 1/ rade už bolo rozhodnuté právoplatne v tomto konaní. V rozhodnutí proti žalovanej v 2/ rade však\nopomenul vyššie uvedenú zásadu že každý zo spoločných dlžníkov je povinný platiť celý dlh a všetci\ndlhujú iba raz. Formulácia výroku, ktorý použil okresný súd nevystihuje povinnosť plnenia solidárnych\ndlžníkov, nerešpektuje už to, že pokiaľ sa týka istiny (náhrady za bolesť vo výške 3.720,60 eur), až\nna malý rozdiel týkajúci sa výšky náhrady (žalovaný v 1/ rade mal uloženú povinnosť 3.950,70 eur),\nrozhodoval o identickom záväzku. Preto aj požiadavka materiálnej vykonateľnosti súdneho rozhodnutia,\nt.j. aby bolo možné na základe rozhodnutia súdu vymáhať dlh od povinných si vyžaduje, aby vo výroku\nbolo výslovne vyjadrené, že dlžníci sú povinní dlh zaplatiť s tým, že plnením jedného z nich zaniká\npovinnosť ostatných. Preto odvolací súd pri vyššie uvedenej hmotnoprávnej kvalifikácii, bez zmeny\nskutkového stavu, s použitím ustanovenia § 388 CSP rozsudok súd prvej inštancie v časti týkajúcej\nsa splnenia uloženej povinnosti zmenil tak, že uložená povinnosť žalovanej v 2/ rade plniť na istine na\nbolestnom zanikne aj splnením tejto povinnosti žalovaným v 1/ rade.\n27. Vo vzťahu k priznávaným úrokom z omeškania je potrebné mať na zreteli to, že zákon č. 381/2001\nZ.z. upravujúci povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového\nvozidla, má v ustanovení § 1 ods. 2 úpravu, že ak tento zákon neustanovuje inak, vzťahujú sa\nna poistenie zodpovednosti osobitné predpisy. Na uvedené skutočnosti poukázal odvolací súd už\nv predchádzajúcom svojom rozhodnutí v predmetnej veci. Napriek vyslovenému právnemu názoru ani\nv teraz preskúmavanom rozhodnutí nie je daná na otázku priznávania úrokov z omeškania relevantná\nodpoveď. Odvolaciemu súdu preto neostáva iná možnosť len opätovne konštatovať nasledujúce:\n27.1. Podľa § 11 ods. 6 zákona č. 381/2001 Z.z. poisťovateľ je povinný bez zbytočného odkladu\nzačať prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a do troch\nmesiacov odo dňa oznámenia poškodeného o škodovej udalosti\na) skončiť prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a\noznámiť poškodenému výšku poistného plnenia, ak bol rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné\nplnenie a nárok na náhradu škody preukázaný,\nb) poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol poskytnúť alebo pre ktoré\nznížil poistné plnenie alebo poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie k tým uplatneným nárokom\nna náhradu škody, v ktorých nebol v ustanovenej lehote preukázaný rozsah povinnosti poisťovateľa\nposkytnúť poistné plnenie a výška poistného plnenia; písomné vysvetlenie sa považuje za doručené\ndňom, keď ho poškodený prevzal, odmietol prevziať, alebo dňom, keď ho pošta vrátila ako nedoručené.\n27.2. Podľa ustanovenia § 11 ods. 7 ZoPZP poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní\npo skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné\nplnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z\ntohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia.\n\n27.3. Podľa ustanovenia § 11 ods. 8 zákona č. 381/2001 Z.z. ak poisťovateľ nesplní povinnosť podľa\nodseku 6, je povinný zaplatiť poškodenému úroky z omeškania podľa osobitného predpisu (§ 517 ods.\n2 Občianskeho zákonníka).\n27.4. Tak, ako je už uvedené, žalovaná v 2/ rade v konaní, ale i teraz v podanom odvolaní namietala\nto, že tieto ustanovenia súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí neaplikoval. K tomu odvolací súd\nuvádza, že pre zákon č. 381/2001 Z.z. ako pre špeciálny právny predpis upravujúci určitú oblasť poistenia\nvo vzťahu k Občianskemu zákonníku platí, že jeho ustanovenia majú prednosť pred ustanoveniami\nObčianskeho zákonníka. Túto prirodzenú právnu zákonitosť zaviedol zákonodarca v ustanovení § 1\nods. 2 ZoPZP. Pravidlo, aby zákon stanovil inak, nemožno chápať doslovne požiadavkou, aby bol\nObčiansky zákonníka aplikovaný na všetky prípady, kedy zákon č. 381/2001 Z.z. výslovne jeho aplikáciu\nnespochybňuje. Znamená to, že v prípadoch, keď zákon č. 381/2001 Z.z. určuje rozsah práv a povinností\nodlišný od Občianskeho zákonníka, je namieste vylúčené použitie zákonných ustanovení Občianskeho\nzákonníka, avšak tam, kde zákon neustanovuje žiadnu odlišnosť od Občianskeho zákonníka, nie je\ndôvod neaplikovať Občiansky zákonník. K rovnakým záverom dospela aj právna teória (porovnaj I. C.,\nM. C.; Poistné zmluvy, prvé vydanie, Praha, C.H.BECK, 2012, strana 265, 375). Z týchto teoretických\nzáverov vychádza aj rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 1Cdo/212/2017 z 22.2.2019, z ktorého ďalej\nplynie, že peňažná sankcia v podobe úrokov z omeškania je upravená v § 11 ods. 8 ZoPZP a je\nviazaná na nesplnenie nepeňažnej povinnosti vyjadrenej v § 11 ods. 6 písm. a) alebo b) ZoPZP. Z\ntejto právnej úpravy možno vyvodiť, že umožňuje úročenie poistného plnenia v tých prípadoch, keď\nsi poisťovateľ nesplnil svoju povinnosť uloženú mu v súvislosti so šetrením poistnej udalosti a tiež,\nkeď poškodenému zašle oneskorené vysvetlenie dôvodov, pre ktoré poisťovateľ odmietol poskytnúť\npoistné plnenie, t.j. povinnosti poisťovateľa viaže výlučne vo vzťahu k prešetrovaniu poistnej udalosti.\nJej účelom je ochrana poškodeného, aby poisťovňa pod následkom tejto sankcie nezostala nečinná,\naby bola nútená oznámiť v lehote troch mesiacov poškodenému spôsob vybavovania jeho poistnej\nudalosti. Poskytnutie dôkladného vysvetlenia poškodeným osobám v stanovenej lehote chráni rovnako\naj poisťovateľa pred uložením sankcie - úroku z omeškania. Sankcia v podobe úroku z omeškania má\nvšak inú povahu, tu sa nejedná o nárok poškodenej strany, ktorý si môže, ale aj nemusí uplatniť (ako je to\nobvykle pri omeškaní v občianskoprávnych vzťahoch). Z dikcie tohto ustanovenia je zrejmé, že Zákon o\npoistení zodpovednosti ukladá poisťovateľom automaticky túto sankciu ako povinnosť, teda bez ohľadu,\nči si úrok z omeškania poškodený uplatní alebo nie, iba výška úroku z omeškania sa posudzuje podľa\nobčianskoprávnych predpisov - Občiansky zákonník a jeho vykonávacie nariadenia.\n27.5. Z obsahu spisu, resp. z procesných úkonov strán v posudzovanom prípade nie je zrejmé, že by\nžalobkyňa bola vyzvala žalovanú v 2/ rade na splnenie povinnosti plniť poistné plnenie za poisteného. Nie\nsú produkované skutočnosti, ktoré by svedčili o tom, že poisťovňa bola požiadaná o toto plnenie a aby\nbola odmietla poskytnúť poistné plnenie pred začatím tohto konania. Niet teda zo spisu možnosť zistiť, či\nžalovaná poisťovňa si svoju povinnosť ako poisťovateľ podľa § 11 ods. 6 ZoPZP splnila. Absentuje teda\nz obsahu spisu skutková okolnosť, ktorá by odôvodňovala povinnosť uhradiť žalobkyni ako poškodenej\núroky z omeškania vo vzťahu k žalovanej v 2/ rade. Poisťovňa by sa do omeškania dostala s plnením\nnáhrady škody až vtedy, ak by po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody\nneuhradila v lehote určenej súdom priznanú náhrady škody žalobkyni podľa § 11 ods. 7 zákona č.\n381/2001 Z.z., a to v prípade, ak by sa preukázalo, že po doručení výzvy na plnenie nebola plnila.\nLen skutkový záver súdu prvej inštancie o doručení žaloby žalovanej poisťovni neodôvodňuje záver\no prisúdení úrokov z omeškania od doručenia žaloby.\n27.6. Odvolacia námietka žalovanej v 2/ rade proti priznaným úrokom z omeškania je zjavne\nopodstatnená. Preto odvolací súd v tejto časti podľa ustanovenia § 388 CSP v tejto časti rozsudok súdu\nprvej inštancie zmenil tak, že žalobu proti poisťovni v časti uplatňujúcej úroky z omeškania zamietol.\n28. Odvolacia námietka proti rozhodnutiu o náhrade trov konania je podľa odvolacieho súdu dôvodná\nv tom, že pri závere súdu prvej inštancie o povinnosti žalovanej v 2/ rade plniť žalobkyni sumu 3.720,60\neur nemožno konštatovať, že žalobkyňa proti žalovanej v 2/ rade mala plný procesný úspech v konaní.\nTak, ako je už uvedené vyššie, žalobkyňa záver súdu prvej inštancie o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej\nčasti nenapadla opravným prostriedkom.\n\n29. Zásada úspechu v spore sa premieta v ustanovení § 255 ako esenciálne kritérium priznania náhrady\ntrov konania. „Úspech vo veci“ súd vždy skúma čo do právneho základu veci a čo do výšky priznaného\nnároku.\n30. Zásada úspechu vo veci (zásada zodpovednosti za výsledok sporu) charakteristická pre sporové\nkonania sa uplatní tak, že neúspešná strana sporu je povinná nahradiť v spore úspešnej strane trovy\nkonania, ktoré úspešnej strane vznikli.\n31. Civilný sporový poriadok nemá ustanovenie obdobné ustanoveniu § 142 ods. 3 OSP, ktoré sa\nuplatňovalo ako lex specialis vo vzťahu k § 142 ods. 2 OSP (k tomu napr. nález Ústavného súdu\nSR sp. zn. IV. ÚS 142/2014). Na rozdiel od predchádzajúcej právnej úpravy nová právna úprava už\nneobsahuje tri špeciálne skutkové podstaty (§ 142 ods. 1, 2 a 3 OSP), ale len dve (§ 255 ods. 1, 2 CSP).\nNa prvom mieste je zásada úspechu a v prípadoch, keď mala strana sporu vo veci úspech len čiastočný,\nplatí pravidlo obsiahnuté v § 255 ods. 2 CSP (pomer úspechu).\n32. Pomer úspechu (miera úspechu) je základným meradlom pre nárok na náhradu trov. Ak mala strana\nplný úspech v spore, prizná sa jej celá náhrada trov konania. Ak žiadna zo strán nemala v spore plný\núspech, má každá z nich úspech čiastočný, t. j. každá zo strán sporu (žalobca aj žalovaný) je sčasti\núspešná a sčasti neúspešná. Ak mala strana úspech v spore len čiastočný, potom sa náhrada trov\npomerne rozdelí. Aby čiastočný úspech založil nárok na čiastočnú náhradu trov konania, musí to byť\nprevažujúci úspech, teda, aby po porovnaní procesnej úspešnosti oboch sporových strán zostala ešte\nsuma opodstatňujúca záver o prevažujúcom úspechu jednej zo strán sporu. Vzhľadom na absenciu\nustanovenia obdobného § 143 ods. 3 O.s.p. môže ísť pri prevažnom úspechu aj o neúspech v pomerne\nnepatrnej časti.\n33. Ak sa v spore navzájom vyvážia úspech a neúspech, náhrada trov sa spravidla neprizná žiadnej\nzo strán sporu. Na rozhodnutie súdu o priznaní náhrady trov konania má teda zásadný vplyv pomer\núspechu konkrétnej sporovej strany voči protistrane. Priznanie náhrady trov konania však môžu ovplyvniť\naj ďalšie skutočnosti, napr. závislosť rozhodnutia o výške plnenia od úvahy súdu alebo od znaleckého\nposudku (pozri predchádzajúci výklad).\n34. Pomer rozdelenia náhrady trov konania zodpovedá pomeru víťazstva strany vo veci samej,\nzníženého o pomernú časť jej neúspechu. Pomer úspechu treba určiť vždy, ak má byť náhrada trov\nrozdelená, pričom sa určuje k celému predmetu konania.\n35. Ak žalobkyňa uplatňovala proti žalovanej v 2/ rade sumu 3.950,70 eur a bolo jej prisúdených 3.720,60\neur, bola v konaní úspešná v percentuálnom vyjadrení v rozsahu 94,17 %. Úspech žalovanej v 2/ rade bol\n5,83 %. Preto pri pomere úspechu a neúspechu bola žalobkyni priznaná náhrada trov prvoinštančného\nkonania v rozsahu 88,34 % (94,17 – 5,83).\n36. V tomto odvolacom konaní bola odvolateľka len čiastočne úspešná, a to pokiaľ sa týka úrokov\nz omeškania a náhrady trov konania. Neúspešná bola s námietkou proti prisúdenej istine. Pri aplikácii\nustanovenia § 255 ods. 2 CSP v spojení s ustanovením § 396 ods. 1, 2 CSP odvolací súd žalobkyni\na žalovanej v 2/ rade náhradu trov tohto odvolacieho konania nepriznal. Žalobkyni podľa obsahu spisu\nani žiadne výdavky s týmto odvolaním nevznikli.\n37. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004\nZ.z. v znení neskorších predpisov, § 393 ods. 2 posledná veta CSP).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote\ndvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý\nrozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia\nopravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).\n\nDovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.\n2 CSP).\nPodanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu\ntreba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného\npredpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné\ndoručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).\nDovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.\nDovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).\nV dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v\nakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne\n(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "11C/57/2020", "guid": "b73444c9-4a88-4e43-a0b4-1826b6435825:e39c6927-79ec-4208-8a55-196f31fca2ba", "vztah": "zmenene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:a5dd6a0f-1737-4c47-8081-dd90de01cef8", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 142/2014", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 142/2014 z 19. 6. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-06-19", "citacie_n": 107, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a5dd6a0f-1737-4c47-8081-dd90de01cef8"}, {"guid": "d8974bee-556a-43d4-a85e-80a011203c26:be9fd84e-1401-443a-ad7f-ed27d644e0a0", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2019:8407204448.1", "spisova_znacka": "1Cdo/212/2017", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo/212/2017 z 25. 2. 2019", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2019-02-25", "citacie_n": 182, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2019:8407204448.1"}, {"guid": "82f14dc5-a0de-47ce-8f63-fb0416b98ff9:22f75ceb-5bc1-4c9a-ab07-17740956c96f", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2014:1105209474.1", "spisova_znacka": "2MCdo/9/2013", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2MCdo/9/2013 z 26. 8. 2014", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2014-08-26", "citacie_n": 47, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2014:1105209474.1"}, {"guid": "e672950a-7946-4997-9166-c1955461cdaa:edd33c1e-cfe6-408c-a34c-a18e9e589189", "ecli": null, "spisova_znacka": "14Co/12/2023", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 14Co/12/2023 z 22. 8. 2023", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2023-08-22", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/e672950a-7946-4997-9166-c1955461cdaa:edd33c1e-cfe6-408c-a34c-a18e9e589189"}, {"guid": "cbff0240-bf5d-4633-8950-55d5ffd4121c:7b4c2218-b2f1-4424-aca8-a45f74008d23", "ecli": null, "spisova_znacka": "8CoCsp/16/2021", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Nitra sp. zn. 8CoCsp/16/2021 z 24. 2. 2022", "sud": "Krajský súd Nitra", "datum_vydania": "2022-02-24", "citacie_n": 8, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/cbff0240-bf5d-4633-8950-55d5ffd4121c:7b4c2218-b2f1-4424-aca8-a45f74008d23"}, {"guid": "6af07140-ffce-4656-8b3b-bbc640170d89:83168fc2-4a90-46c6-b509-a3b18cf5a0d5", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2021:8115224006.1", "spisova_znacka": "12Co/1/2021", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 12Co/1/2021 z 12. 5. 2021", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2021-05-12", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2021:8115224006.1"}], "citovane_v": []}