{"guid": "2bdd4ad5-1496-4086-8235-af4faee7199c:6f2473b3-70c4-4e27-b990-fcf7016b4962", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2024:8718010776.2", "spisova_znacka": "5To/13/2024", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 5To/13/2024 z 15. 5. 2024", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Prešov z 15. mája 2024, sp. zn. 5To/13/2024, ECLI:SK:KSPO:2024:8718010776.2", "identifikacne_cislo": "8718010776", "sud": {"guid": "sud_155", "nazov": "Krajský súd Prešov", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-presov"}, "sudca": "JUDr. Eva Rešatková", "sudca_id": 311, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-eva-resatkova-311", "datum_vydania": "2024-05-15", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zmeňujúce"], "oblast": ["Trestné právo"], "podoblast": ["Život a zdravie"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-172.odsek-1.pismeno-c", "nazov": "§ 172 ods. 1 písm. c) TZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-172.odsek-1.pismeno-c", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/300-2005/paragraf-172"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-172.odsek-1.pismeno-d", "nazov": "§ 172 ods. 1 písm. d) TZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-172.odsek-1.pismeno-d", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/300-2005/paragraf-172"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-172.odsek-2.pismeno-e", "nazov": "§ 172 ods. 2 písm. e) TZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-172.odsek-2.pismeno-e", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/300-2005/paragraf-172"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-20", "nazov": "§ 20 TZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-20", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/300-2005/paragraf-20"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-321.odsek-1.pismeno-e", "nazov": "§ 321 ods. 1 písm. e) TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-321.odsek-1.pismeno-e", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-321"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-321.odsek-3", "nazov": "§ 321 ods. 3 TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-321.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-321"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-322.odsek-3", "nazov": "§ 322 ods. 3 TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-322.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-322"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2005/300#paragraf-172", "/SK/ZZ/2005/300#paragraf-20", "/SK/ZZ/2005/301#paragraf-321", "/SK/ZZ/2005/301#paragraf-322"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/6f2473b3-70c4-4e27-b990-fcf7016b4962", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2024:8718010776.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSPO:2024:8718010776.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSPO:2024:8718010776.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Prešov\n5To/13/2024\n8718010776\n15. 05. 2024\nJUDr. Eva Rešatková\nECLI:SK:KSPO:2024:8718010776.2\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nKrajský súd v Prešove v senáte zloženom z jeho predsedu JUDr. Evy Rešatkovej a sudcov JUDr.\nVladimíra Monoka a JUDr. Petra Tobiaša na verejnom zasadnutí konanom dňa 15.05.2024 v Prešove\ntakto\nrozhodol:\nPodľa § 321 ods. 1 písm. e), ods. 3 Tr. poriadku na podklade odvolania obžalovaného A. B. z r u š u j\ne v rozsudku Okresného súdu Poprad sp. zn. 4T/110/2018 zo dňa 13.11.2023 výrok o treste.\nNa základe § 322 ods. 3 Tr. poriadku\nobžalovanému A. B. - nar. XX.XX.XXXX v C. D., trvale bytom\nE., D. XXXX/X, t.č. bytom F. XXXX, okr.\nKošice-okolie, vo väzbe od 25.05.2013 do 30.04.2014\na od 13.12.2017 do 27.02.2018, vo výkone trestu odňatia\nslobody od 30.04.2014 do 13.12.2017,\nukladá\npodľa § 172 ods. 2 Tr. zákona s použitím § 36 písm. j), § 38 ods. 3, § 39 ods. 1 Tr. zákona z dôvodu\nuvedeného v čl. 41 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd pre porušenie čl. 6 ods. 1\nDohovoru trest odňatia slobody vo výmere 4 (štyroch) rokov 9 (deväť) mesiacov 2 (dvoch) dní.\nPodľa § 48 ods. 4 Tr. zákona obžalovaného pre účely výkonu trestu odňatia slobody z a r a ď u j e do\nústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.\nodôvodnenie:\nRozsudkom Okresného súdu Poprad sp. zn. 4T/110/2018 zo dňa 13.11.2023 bol obžalovaný A. B.\nuznaný vinným z obzvlášť závažného zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok,\njedov, alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c), písm. d), ods.\n2 písm. e) Tr. zákona vo forme spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zákona na tom skutkovom základe, že\n- dňa 25. 5. 2013 v poobedňajších hodinách, na hlavnom trhovisku v Bratislave si po predchádzajúcej\nvzájomnej dohode spoločne s G. D. kúpili od doposiaľ nestotožnenej osoby hašiš (živica z rastlín\nrodu Cannabis) o hmotnosti 2 g, s celkovým obsahom THC (tetrahydrokanabinolu) – účinnej látky\n\nrastliny konope (Cannabis) 45,8 %, z ktorej by bolo možné vyrobiť najmenej 31 obvykle jednorazových\ndávok drogy, ktoré sú spôsobilé po ich aplikovaní ovplyvniť psychiku užívateľa a vrcholky rastliny\nkonope o celkovej hmotnosti 1 138,5 g, s celkovým priemerným obsahom THC (tetrahydrokanabinolu)\n– účinnej látky rastliny konope (Cannabis) 15,44 %, z ktorej by bolo možné vyrobiť najmenej 5 860\nobvykle jednorazových dávok drogy, ktoré sú spôsobilé po ich aplikovaní ovplyvniť psychiku užívateľa,\npričom rastliny rodu Cannabis (konope) a hašiš (živica z rastlín rodu Cannabis) sú zaradené v zmysle\nzákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných\nlátkach a prípravkoch v znení neskorších právnych predpisov do I. skupiny omamných látok a účinná\nlátka tetrahydrokanabinol (THC) je zaradená v zmysle zákona Národnej rady Slovenskej republiky č.\n139/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkov v znení neskorších právnych\npredpisov do I. skupiny psychotropných látok a dňa 25. 5. 2013 o 21.30 hod. na konci diaľnice D1 v\nsmere jazdy Poprad – Jánovce, okr. Poprad bol G. D. povereným príslušníkom Obvodného oddelenia\nPZ Poprad podľa § 89 ods. 1 Trestného poriadku vyzvaný na vydanie hašiša (živica z rastlín rodu\nCannabis) o hmotnosti 2 g, s celkovým obsahom THC (tetrahydrokanabinolu) – účinnej látky rastliny\nkonope (Cannabis) 45,8 % a sušiny rastlinného materiálu o hmotnosti 1,5 g, s celkovým obsahom\nTHC (tetrahydrokanabinolu) účinnej látky rastliny konope (Cannabis) 14,3 %, predmetné veci vydal\ndobrovoľne a následne toho istého dňa 25. 5. 2013 o 21.45 hod., na základe príkazu povereného\npríslušníka Obvodného oddelenia PZ Poprad, na vykonanie prehliadky nebytového priestoru podľa §\n101 ods. 1 Tr. poriadku bola pri prehliadke osobného motorového vozidla zn. Renault Laguna, EČV: E.\nnájdená a zaistená (tetrahydrokanabinolu) – účinná látka rastliny konope (Cannabis), s obsahom THC\nnajmenej 14,9 %, ktoré dovtedy viedol G. D. a obž. A. B. bol spolujazdcom, pričom celková hodnota\nvyššie uvedených drog predstavovala hodnotu minimálne vo výške 9.982,--eur,\nza čo mu bol podľa § 172 ods. 2 Tr. zákona s použitím § 39 ods. 1, 3 písm. c), § 36 písm. j), § 38 ods.\n2, 3 Tr. zákona, čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a čl. 48 ods. 2\nÚstavy SR trest odňatia slobody vo výmere 5 rokov, pre výkon ktorého bol podľa § 48 ods. 4 Tr. zákona\nzaradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.\nPodľa § 76 ods. 1 Tr. zákona s použitím § 78 ods. 1 Tr. zákona obžalovanému bol uložený aj ochranný\ndohľad vo výmere 1 roka.\nProti tomuto rozsudku podal odvolanie obžalovaný dňa 28.11.2023, dôvody ktorého predložil dodatočne\nprostredníctvom svojho obhajcu. V nich uviedol, že rozhodnutie súdu prvej inštancie obžalovaný vníma\nako šikanózne, protiprávne - absolútne nerešpektujúce právny názor Ústavného súdu SR, Najvyššieho\nsúdu SR a Krajského súdu v Prešove. Obžalovaný má za to, že rozhodnutie je nezákonné z dôvodu jeho\nnepreskúmateľnosti (čím bola vlastne odňatá možnosť obžalovaného sa voči rozhodnutiu účinne brániť),\nkeďže nie je jasné, na základe akých skutočností súd prvej inštancie dospel k záveru, že obžalovaný\n„spoločným konaním neoprávnene kúpil a prechovával po akúkoľvek dobu omamnú látku a čin spáchal\nvo väčšom rozsahu, keďže súd prvej inštancie veľmi laxne na str. 9 poukazuje (iba) na „podstatný\nobsah vyšetrovacieho spisu, na okolnosti spáchaného skutku, na výpoveď svedka G. D., v súčasnosti\nuž právoplatne odsúdeného za drogovú trestnú činnosť“ a to bez ďalšieho.\nRozsudok Okresného súdu Poprad z roku 2014 a rozsudok Okresného súdu Poprad z roku 2023 má viac\nmenej rovnaký text a totožnú premisu uvažovania a posudzovania okolností celého prípadu, absolútne\nignorujúc, že v medzičase uplynulých 11 rokov Ústavný súd Slovenskej republiky prijal na prerokovanie\nsťažnosť obžalovaného a následne rozhodol o porušení jeho ústavných práv s tým, že na strane 16\nsvojho rozhodnutia (bod 23) je uvedené, že „Ústavný súd si dôkladne preštudoval spis okresného súdu\n4T/121/2013 a ak sa sťažovateľ vo svojich výpovediach ku skutku vyjadroval, vždy uvádzal, že kupoval\nhašiš pre svoju vlastnú potrebu, za vlastné finančné prostriedky vo výške 300 Eur, pričom tieto jeho\nvyjadrenia nie je možné podľa názoru ústavného súdu považovať za priznanie ku skutku, za ktorý mu\nbolo vznesené obvinenie“. (bod 24) Obvinený G. D. zo spáchania skutku sťažovateľa neusvedčoval, toto\ntvrdenie je v súlade s obsahom vyžiadaných spisov a je potrebné dodať, že rovnako ako sťažovateľ, tak\naj obvinený G. D. uvádzal, že si kupoval hašiš sám, za vlastné finančné prostriedky ... “\nÚstavný súd Slovenskej republiky dospel k záveru, že za vtedajšej dôkaznej situácie nebol preukázaný\njednotiaci úmysel, práve naopak — záujmy oboch obvinených si odporovali od prvopočiatku a to už v\nprípravnom konaní, čo bolo a je zrejmé už z uznesenia o vznesení obvinenia. V dotknutom uznesení bolo\nvznesené obvinenie zo spáchania obzvlášť závažného zločinu spáchaného formou spolupáchateľstva\na to napriek tomu, že zo samotného odôvodnenia uznesenia vyplýva, že omamné látky si mal každý\n\nz obvinených kúpiť sám, za vlastné finančné prostriedky, pričom G. D. za 2000.- Eur a obžalovaný za\n300 Eur (bod 25)\nVec bola po zrušení rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, Krajského súdu v Prešove, Okresného súdu\nPoprad vrátená až do prípravného konania, kde po opätovnom vypočutí obžalovaného a G. D. v\npostavení svedka tento v prípravnom konaní uviedol, že po príchode do Bratislavy sa s obžalovaným\nnavzájom neinformovali, čo kto robí, on sám bez vedomia obžalovaného a bez toho, aby ho informoval\nčo a za koľko nakúpil, zakúpil omamné látky za sumu 1700.- Eur, sám ich vložil v čase neprítomnosti\nobžalovaného do pneumatiky vo svojom motorovom vozidle a to aj s jedným sáčkom obžalovaného,\nktorý sáčok obžalovaný dal na zadné sedadlo ich vozidla. Obžalovaný od roku 2013 vždy rovnako tvrdil,\nže ako užívateľ si pre svoju potrebu zakúpil užívateľskú dávku a to 100 g omamnej látky za sumu 300\neur a ku takto spáchanému skutku sa od prvopočiatku od svojho zadržania priznával a tento svoj skutok\nod prvopočiatku ľutoval.\nUvedenému tvrdeniu zodpovedajú aj dôkazy zabezpečené v konaní, o čom je možné sa presvedčiť\nnahliadnutím do zápisnice - výsluchu zadržaného/podozrivého (ktorý výsluch sa udial pred vznesením\nobvinenia), nahliadnutím do Uznesenia Okresného riaditeľstva PZ, Odbor kriminálnej polície, CVS:\nORP-480/1-OVK-PP-2013 zo dňa 26.5.2013. ktorým bolo začaté trestné stíhanie a vznesené obvinenie kde na strane 3 tohto uznesenia sa v rámci odôvodnenia cituje výpoveď obžalovaného ako zadržaného ...\n„uviedol, že sa ho pýtal na cenu a navrhol cenu 300 Eur za 100 gramov, pričom on od tohto muža\npýtal 100 g marihuany pre svoje účely... “ - kedy ťažko vyvodiť iný úmysel jeho počinu ako ten, že mal\númysel zakúpiť si pre svoju potrebu omamné látky za sumu, ktorou disponoval - teda za sumu 300 Eur,\nnahliadnutím do Zápisnice o výsluchu obvineného zo dňa 26.5.2013, kde na strane 4 uvádza, že sa\nskutok stal tak, ako je to opísané v Uznesení o vznesení obvinenia, kde na strane 3 tohto uznesenia sa\nv rámci odôvodnenia cituje jeho výpoveď ako zadržaného ... „uviedol, že sa ho pýtal na cenu a navrhol\ncenu 300 Eur za 100 gramov, pričom on od tohto muža pýtal 100 g marihuany pre svoje účely ... “ pričom\nna záver uvádza, že „som si marihuanu kupoval iba pre svoju potrebu\", nahliadnutím do Zápisnice o\nvýsluchu obvineného zo dňa 2.8.2018, kde na str. 8 uvádza, že si marihuanu 100 g kupoval len pre\nseba .... že má 300 Eur .... kde následne mu bol aj odpredaný sáčok 100 g marihuany za cenu 300 Eur ....\n(ktorý sáčok bol aj v tejto gramáži zaistený!), nahliadnutím do Zápisnice o výsluchu svedka G. D. zo dňa\n2.8.2018, kde tento vypovedá, že v dotknutý deň mal pri sebe približne 2000 Eur. kde pre svoju potrebu\nzakúpil za 1600 až 1700 Eur marihuanu (pričom uvedené rovnako uviedol už aj pri svojom zadržaní).\nTiež výslovne uviedol, že toto množstvo marihuany zakúpil pre svoju potrebu, nechcel ju predávať a toto\nmnožstvo by mu vydržalo asi pol roka.\nNapriek vyššie uvedenému bol obžalovaný opätovne v roku 2023 uznaný za vinného zo spáchania\nskutku v zmysle ust. § 172 ods. 2 Trestného zákona bez toho, aby súd označil akýkoľvek právne\nrelevantný konkrétny dôkaz na základe ktorého dospel k záveru, že mal úmysel a chcel (síce bez\nfinančných prostriedkov - disponoval len sumou 300 Eur) bez akýchkoľvek pochýb zakúpiť a dokonca\naj zakúpil omamné látky za sumu 2000 Eur (1700 + 300). Dôkazná situácia v súdnom spise záverom\nsúdu v jeho rozhodnutí vo veci vôbec nezodpovedá.\nZ rozsudku súdu nie je ani zrejmé, ako dospel k záveru o jednotiacom úmysle (kedy svedok D. vypovedá\no tom, že obžalovaný nevedel a nevidel množstvo ním zakúpenej omamnej látky a ani sa žiadnym\nspôsobom nepodieľal na jej ukrytí v motorovom vozidle), preskúmateľným spôsobom nie je jasné, ako\nsúd k svojmu záveru dospel a ani na základe akých dôkazov — povedané inak, od roku 2013 až\ndoposiaľ sa Okresný súd v Poprade opakovane ani fakticky a ani myšlienkovo nevysporiadal s tým, akým\nspôsobom si bez peňazí obžalovaný obstaral omamné látky za predajnú cenu 1700.- Eur (obstaranie\nomamnej látky za sumu 300 eur obžalovaný priznáva od prvej chvíle svojho zadržania) a na základe\nčoho (okrem svojho subjektívneho pocitu) dospel k presvedčeniu, že obaja konali v zhode a uzrozumení\nza situácie, že pred zrušovacím nálezom Ústavného súdu SR a aj po ňom všetky výpovede a dôkazy\núčastníkov a svedkov svedčia o opaku.\nObstaranie omamnej látky za sumu 300 eur obžalovaný priznáva od prvej chvíle svojho zadržania a na\ntomto sa nič nezmenilo až podnes. Tento svoj nerozvážny čin oľutoval a ľutuje až podnes. Obžalovaný\nbol a je pripravený za tento svoj čin niesť zodpovednosť a prijať spravodlivý trest.\nPo citácii § 56 ods. 6 zákona o ústavnom súde a čl. 6 ods. 1 veta prvá Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd poukázal na to, že nepochybnou súčasťou práva na spravodlivé súdne konanie je\naj právo na dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia, čo v danom prípade v napadnutom rozsudku\nvo vzťahu k jeho výroku o vine úplne absentuje/chýba.\nNahliadnutím do trestného spisu, doterajší priebeh trestného konania vedeného proti obžalovanému od\nroku 2013, jeho celková dĺžka, nezákonné súdne rozhodnutia (ktoré boli zrušené rozhodnutím ústavného\nsúdu), ktoré pokračujú naďalej - aj po rozhodnutí ústavného súdu ignoráciou nálezu ústavného súdu,\n\nnedôvodné obvinenie a nedôvodné opakované odsúdenie vo vzťahu k podstatnej časti skutku kladeného\nobžalovanému za vinu a z toho vyplývajúca nesprávna právna kvalifikácia skutku od začiatku trestného\nstíhania, ako aj zmätočný procesný postup a prieťahy v konaní okresného súdu - to všetko vypovedá\no absolútnej ignorácii práva obžalovaného na spravodlivý proces, ktorého sa tento nedočkal ani po 11\nrokov trestného konania.\nV ďalšom poukázal na to, že Okresný súd Poprad rozsudok vyhlásil v čase, kedy už aj širokej laickej\nverejnosti bolo známe, že s účinnosťou od 1.5.2022 bola dňa 18.3.2022 NR SR prijatá novela Trestného\nzákona, ktorá sa výrazným spôsobom dotkla práve ustanovení drogovej trestnej legislatívy a upravila\nmiernejšie postihnutie páchateľov drogovej trestnej činnosti a za tejto vyššie popisovanej situácie\nOkresný súd Poprad odsúdil obžalovaného - rozumej osobu doteraz nijako netrestanú, ktorá pred\nspáchaním skutku (a aj po svojom prepustení) bola osobou bezúhonnou, žijúcou riadnym spôsobom\nživota, kedy zákon prekročila jeden jediný raz - avšak ku skutku sa priznávala od prvej chvíle svojho\nzadržania a spolupracovala s orgánmi činnými v trestnom konaní a svoj skutok mnohonásobne oľutovala\n- za tejto situácie obžalovanému súd vymeral nepodmienečný trest v rozsahu 4 (štyroch) rokov 9 (deväť)\nmesiacov a 2 (dvoch) dní. Po zrušení rozsudku Krajským súdom v Prešove a po zmene senátu bolo vo\nveci nanovo rozhodnuté a Okresný súd Poprad znova uznal dňa 13.11.2023 obžalovaného vinným zo\nskutku tak a v rovnakom rozsahu, ako tomu bolo v roku 2014.\nObžalovaný mal a má právo na spravodlivý súdny proces a tento očakával a stále očakáva od roku 2013\n- zatiaľ sa mu spravodlivosti dostalo len na Ústavnom súde Slovenskej republiky. Postup Okresného\nsúdu Poprad v trestnej veci obžalovaného spravodlivému súdnemu konaniu nezodpovedá. Svojvôľa\nOkresného súdu Poprad spred rozhodnutia Ústavného súdu SR a najmä po rozhodnutí Ústavného súdu\nSR sa dostala do štádia až nedôstojnosti, do štádia nezákonného, nespravodlivého až šikanózneho\npostupu voči jedincovi, ktorý túto svojvôľu musel znášať od roku 2013 - kedy od roku 2013 je nepretržite\nobmedzovaný na svojich právach, na slobode (kedy bol v roku 2013 obmedzený na slobode a ešte ani\nv roku 2018 nebol prepustený z väzby, nemohol a doteraz nemôže vycestovať do zahraničia, neustále\nmusí byť v kontakte s mediačným a probačným pracovníkom, podrobovať sa testom na omamné látky,\natď.) a od roku 2013 mu nebolo umožnené žiť svoj život bez psychického vypätia enormného rozsahu.\nO tom, ako toto celé konanie, už len aj samotná dĺžka trestného konania, obmedzenia na slobode,\nprieťahy v konaní spôsobované samotným súdom a nakoniec opätovné odsúdenie v kvalifikácii skutku\nrovnako ako v roku 2013 ovplyvnili kvalitu osobného ale aj rodinného života obžalovaného (pričom nie je\nmožné vylúčiť, že to mohlo mať negatívny dopad aj na samotné zdravie obžalovaného) ani nehovoriac.\nPo justičnej chybe, titulom ktorej strávil obžalovaný cca päť rokov života vo väzbe a vo výkone trestu,\nsa tento do dňa písania tohto odvolania nedočkal spravodlivého záveru „súdneho“ konania.\nV nadväznosti na vyššie uvedené skutočnosti obžalovaný navrhuje odvolaciemu súdu starostlivo zvážiť\nvšetko vyššie uvedené a rozhodnutie súdu prvého stupňa podľa § 321 ods. 1 písm. e) Tr. poriadku zrušiť\ntak, že odvolací súd sám vo veci rozhodne tak, že pri svojom rozhodovaní o vine obžalovaného a pri\nukladaní trestu zohľadní všetky v odvolaní uvádzané skutočnosti, prekvalifikuje skutok, ktorý je dávaný\nobžalovanému za vinu v zmysle § 172 ods. 1 Tr. zákona a sám obžalovanému uloží primeraný trest na\ndolnej hranici trestnej sadzby s jeho podmienečným odkladom.\nNa podklade takto riadne a včas podaného odvolania obžalovaným ako osobou na to oprávnenou krajský\nsúd, nezistiac dôvody zrušenia napadnutého rozsudku postupom podľa\n§ 316 ods. 3 Tr. poriadku, v zmysle § 317 ods. 1 Tr. poriadku preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť\nvýrokov napadnutého rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj konanie, ktoré im\npredchádzalo, prihliadajúc pritom i na chyby odvolaním nevytýkané, pokiaľ by odôvodňovali podanie\ndovolania podľa § 371 ods. 1, a zistil, že odvolanie je čiastočne dôvodné.\nV rámci preskúmania procesného postupu odvolací súd nezistil žiadne závažné chyby, k zákonnosti\nkonania sa vyjadril vo svojom rozhodnutí sp. zn. 5To/23/2022 z 22.11.2022, ktorým zrušil predchádzajúci\nnapadnutý rozsudok konajúceho súdu v uvedenej veci zo dňa 04.04.2022 pre procesnú chybu týkajúcu\nsa vyhlásenia rozsudku, preto iba stručne opakuje, že obžalovaný mal možnosť vyjadriť sa ku skutku\nkladenému mu obžalobou za vinu, mal možnosť a to predovšetkým prostredníctvom svojej obhajkyne\nnavrhovať dôkazy a predniesť argumentáciu o zmiernení jeho viny oproti obžalobe v rámci záverečnej\nreči, keďže využil možnosť, aby sa hlavné pojednávanie, ktoré sa konalo vo viacerých termínoch,\nvykonalo aj v jeho neprítomnosti, a o takýto postup výslovne požiadal. Pretože obžalovaný súhlasil so\nzmenou v osobe predsedu senátu v dôsledku odchodu zákonného sudcu, konajúci súd nevykonával\ndokazovanie odznova, ale pokračoval v konaní. Dokazovanie, tak ako to už bolo v predchádzajúcom\n\nrozhodnutí odvolacieho súdu konštatované, bolo vykonané podľa pravidiel stanovených procesným\npredpisom, preto konajúci súd o jeho výsledky mohol opierať svoje skutkové zistenia.\nZ odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že konajúci súd považoval skutkové tvrdenia uvedené\nv obžalobe za preukázané a nestotožnil sa s názorom a tvrdeniami obhajoby, že obžalovaný A. B. sa\nnedopustil žalovaného trestného činu, a teda, že z trestnoprávneho hľadiska zodpovedá len za konanie,\nktorým si on zakúpil omamnú látku v množstve 100 g za cenu 300,- eur a hašiš dostal ako bonus od\nneznámeho muža, od ktorého kúpil omamnú látku marihuanu, pretože o ďalšej marihuane, nájdenej\na neskôr zaistenej v osobnom motorovom vozidle v množstve od najmenej 5860 obvykle jednorazových\ndávok drogy - marihuany v hodnote 9982,- eur vedomosť nemal. V tejto súvislosti poukázal konajúci súd\nna okolností predmetného skutku, na výpoveď svedka D., ktorý priznával, že zakúpenú marihuanu vložil\ndo náhradnej a už predtým rozrezanej, teda vopred pripravenej pneumatiky, uloženej v kufri motorového\nvozidla, a ktorý sám uviedol, že v motorovom vozidle pred jazdou z Košíc do Bratislavy rozsypal mletú\nkávu za tým účelom, aby marihuanu nezacítil policajný pes, o čom musel mať obžalovaný vedomosť,\nčo objektívne nasvedčuje príprave na prevoz zakúpenej omamnej látky. Konajúci súd tiež vychádzal\nz výpovede obžalovaného, obsahom ktorej je aj vyjadrenie, že už počas cesty sa rozprávali s G. D.,\nže si drogu zakúpia obaja. Podľa názoru konajúceho súdu je objektívne vylúčené, aby si obžalovaný\nspoločne s ďalšou osobou ako obaja drogovo závislí v tej dobe, zakúpili také množstvo omamnej látky\n- marihuany, aby ju mali len pre svoje účely a pre ich vlastnú konzumáciu, resp. aby ju zakúpili v takom\nmnožstve len preto, aby ušetrili na jej kúpnej cene tak, ako to tvrdil obž. A. B..\nS prezentovanými úvahami sa odvolací súd stotožnil a považuje ich za správne, pretože logicky\nvyplývajú z procesu dokazovania. Obžalovaný A. B. ako aj svedok G. D. spoločne cestovali do Bratislavy\nza účelom kúpy marihuany, na čo možno usudzovať z ich výpovedí. Dôvodom tejto cesty bolo, čo\nobžalovaný sám uviedol, nižšia nákupná cena jednej dávky. Tento motív cesty do Bratislavy prijal aj\nodvolací súd a obrane obžalovaného, že D. išiel kúpiť auto, neuveril, keďže k tomu svedok nemal\nani snahu. Toto tvrdenie vyhodnotil odvolací súd ako snahu obžalovaného vyviniť sa zo spoločného\nkonania. Obž. A. B. mal vedomosť o kúpe marihuany aj svedkom G. D., čo možno vyvodiť\nz výpovede menovaného svedka. Ten pri svojej výpovedi dňa 02.08.2018 totiž vypovedal, že spoločne\ns obžalovaným išli na tržnicu v Bratislave, kde si chceli kúpiť marihuanu, najprv obž. A. B. si niekam\nodbehol, za kým išiel, to nevedel, po čase sa však obžalovaný vrátil a vysvetlil mu, za kým má ísť, osobu\nmu opísal a od nej kúpil marihuanu za niečo menej ako 2000,- eur. Okolnosti zakúpenia drogy oboma\nobžalovanými vypovedajú o tom, že obžalovaný A. B. sa spolupodieľal pri kúpe marihuany aj svedkom\nG. D. a to po predchádzajúcej dohode, pretože najprv zistil na trhovisku dealera a následne po kúpe\njednej väčšej dávky cca za 300,- eur sprostredkoval informácie o predajcovi svedkovi D., ktorý zabezpečil\nnákup marihuany vo väčšom rozsahu. Takáto realizácia nákupu marihuany svedčí pre spolupáchateľstvo\nk trestnému činu, pretože obžalovaný vykonal nákupom menšieho množstva drogy prieskum podmienok\njej predaja a nákup vo väčšom objeme následne realizoval svedok D.. V neposlednom rade odvolací súd\ndáva do pozornosti i to, že marihuana bola uložená iba na jednom mieste, čo nasvedčuje spoločnému\nnákupu drogy. Ak by totiž obžalovaný a svedok kupovali drogu zvlášť, určite by ju nedávali spoločne na\njedno miesto, pretože potrebovali rozlíšiť svoje nákupy. Každý sáčok mal totiž inú hmotnosť, čo vyplýva\nzo zápisnice o prehliadke osobného motorového vozidla.\nAj keď svedok v tomto konaní nevypovedal, aby oznámil obžalovanému množstvo zakúpenej drogy,\npre vyvodenie zavinenia ku kvalifikačnému momentu vo väčšom rozsahu postačuje nedbanlivostné\nzavinenie v zmysle § 18 ods. 1 písm. b) Tr. zákona.\nPodľa § 18 ods. 1 Tr. zákona na priťažujúcu okolnosť alebo na okolnosť, ktorá podmieňuje použitie\nvyššej trestnej sadzby, sa prihliadne, ak ide o\na) ťažší následok, aj vtedy, keď ho páchateľ zavinil z nedbanlivosti, ak tento zákon nevyžaduje aj v tomto\nprípade zavinenie úmyselné, alebo\nb) inú skutočnosť, aj vtedy, keď o nej páchateľ nevedel, hoci o nej vzhľadom na okolnosti a na svoje\nosobné pomery vedieť mal a mohol, ak tento zákon nevyžaduje, aby o nej páchateľ vedel.\nZavinenie je vnútorný psychický vzťah páchateľa k činu a možno naň usudzovať spravidla zo všetkých\nokolností, za ktorých ku spáchaniu trestného činu došlo.\n\nNiet pochybností o tom, že obžalovaný mal úmysel nakúpiť marihuanu za 300,- eur, k čomu vypovedal.\nVo vzťahu k základnej skutkovej podstate § 172 ods. 1 písm. c), d) Tr. zákona tak zavinenie vo forme\npriameho úmyslu preukázané bolo a neboli o ňom dôvodné pochybnosti. K námietke obžalovaného, že\npo subjektívnej stránke nenaplnil kvalifikovanú skutkovú podstatu podľa ods. 2 písm. e) § 172 Tr. zákona,\nčo zodpovedá kvalifikačnému momentu „čin spáchal vo väčšom rozsahu“ odvolací súd uvádza, že práve\nspoločná cesta z Košíc do Bratislavy za nákupom drogy, spôsob nákupu drogy, akým sa realizoval aj\nsvedkom D., a spoločné uloženie zakúpenej drogy v aute pri prevoze poukazuje na spoločný jednotiaci\nzámer oboch aktérov nakúpiť väčšie množstvo marihuany. Obrana obžalovaného, že cestu do Bratislavy\nrealizovali z dôvodu nákupu auta svedkom D., bola vyvrátená činnosťou tak samotného obžalovaného,\nako aj svedka D.. Ak by cesta zodpovedala ich zámeru, svedok D. by nekupoval drogy za cenu 1700,eur, ale v prvom rade by sa sústredil na nákup motorového vozidla. To, že sa obaja išli priamo na\ntržnicu, o ktorej vedeli, že tam môžu zakúpiť drogy, svedčí pre iný zámer a tým je nákup drog. Je predsa\nnelogické, aby obžalovaný a svedok D. absolvovali cestu za účelom nákupu motorového vozidla z Košíc\ndo Bratislavy a tomuto zámeru sa nevenovali, ale je logické, že túto cestu absolvovali so zámerom\nnákupu marihuany vo väčšom rozsahu z dôvodu, že cena marihuany v Bratislave bola podstatne nižšia\nako v Košiciach. Ak aj svedok D. priamo neusvedčoval obžalovaného, že vedel o nákupe marihuany\nvo väčšom množstve, okolnosti nákupu marihuany včítane absolvovania cesty, prevoz marihuany na\njednom mieste v motorovom vozidle, ako aj osobné pomery obžalovaného, ktorý vedel o tom, že aj\nsvedok G. D. v tej dobe užíval marihuanu, preukazujú, že obžalovaný o nákupe väčšieho množstva\nsvedkom vedieť mal a mohol. Uvedené úvahy viedli odvolací súd k záveru, že vina obžalovaného, tak\nako ju ustálil konajúci súd, zodpovedá nielen výsledkom vykonaného dokazovania, ale aj právnemu\nposúdeniu ustálených skutkových zistení.\nTieto úvahy viedli odvolací súd k vyhodnoteniu odvolacích námietok obžalovaného týkajúcich sa\nnepreukázania jednotiaceho úmyslu zakúpiť väčšie množstvo marihuany za nedôvodné. Obhajobnú\nnámietku obžalovaného založenú na nevysporiadaní sa s tým, ako si bez peňazí mohol obstarať\nomamné látky za predajnú cenu 1700,- eur\nnepovažoval odvolací súd za opodstatnenú.\nSpolupáchateľstvom podľa § 20 Tr. zákona totiž možno naplniť znaky toho ktorého trestného činu aj\nčiastkovým konaním, ktoré ako celok vedie k porušeniu alebo ohrozeniu záujmu chráneného Trestným\nzákonom. Obžalovaný participoval na kúpe marihuany svedkom G. D. tým, že vyhľadal predajcu\na svedkovi odovzdal informácie o ňom, pričom vedel aj o tom, že zakúpenú marihuanu budú spoločne\nnásledne prevážať autom do miesta bydliska.\nSprávne ustálený skutkový stav bol po právnej stránke kvalifikovaný zákonu zodpovedajúcim spôsobom.\nObžalovaný, ak sám zakúpil marihuanu a súčasne pomáhal pri jej kúpe aj svedkovi G. D., naplnil\nznaky žalovaného trestného činu tým, že neoprávnene kúpil a prechovával omamnú látku vo väčšom\nrozsahu, ktorý kvalifikačný moment je založený na skutkovej okolnosti zaisteného množstva marihuany\na hašiša a ich predajnej ceny. Právne posúdenie skutku ako obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby\nomamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa\n§ 172 ods. 1 písm. c), d), ods. 2 písm. e) Tr. zákona vo forme spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zákona\nv čase účinnosti spáchania skutku vzhľadom na posúdenie jeho konania podľa ods. 2 § 172 Tr. zákona\nje správne, pretože novší Trestný zákon účinný od 01.08.2013, či od 01.05.2022, nie je priaznivejší.\nPriaznivejším by bol Trestný zákon iba v prípade posúdenia skutku podľa § 172 ods. 1 písm. c), d) Tr.\nzákona z dôvodu zníženia dolnej hranice trestnej sadzby zo 4 rokov na 3 roky od 01.08.2013, resp.\nz dôvodu rozsahu trestnej činnosti od 01.05.2022. V posudzovanom prípade bolo konanie posúdené\nv kvalifikovanej skutkovej podstate a keďže novelizované znenie § 172 Tr. zákona nemalo zásadný\nvplyv na trestnosť kvalifikovanej skutkovej podstaty, odvolací súd nemal dôvod meniť právne posúdenie\nskutku.\nAk odvolateľ poukazuje na rozhodnutia ústavného súdu, najvyššieho súdu a krajského súdu v tejto\nveci, k nim je potrebné uviesť, že ústavný súd vo svojom náleze sp. zn. I.ÚS 310/2017 z 31.08.2017\nvyslovil porušenie práva na obhajobu vo veci vedenej na NS SR pod sp. zn. 6Tdo/74/2016 z dôvodu,\nže obžalovaný a svedok G. D., predtým spoluobžalovaný, mali v prípravnom konaní jedného obhajcu\naj napriek tomu, že nevypovedali rovnako o podstatných okolnostiach skutku, ale rozdielne, a teda\nich záujmy si odporovali už v prípravnom konaní, čím došlo ku konfliktu záujmov. Keďže túto\nokolnosť dovolací súd nevyhodnotil ako porušenie práva na obhajobu v rámci dovolacieho konania,\nústavný súd vyslovil porušenie základných práv sťažovateľa - obžalovaného A. B. podľa čl. 46\nods. 1 a čl. 50 ods. 3 ústavy. Uvedené porušenie bolo dôvodom na zrušenie rozhodnutia NS SR sp.\n\nzn. 6Tdo/74/2016 z 21.12.2016, ktorým bolo dovolanie obžalovaného vo veci krajského súdu sp. zn.\n1To/15/2014 odmietnuté. Následne došlo k zrušeniu rozsudku krajského súdu sp. zn. 1To/15/2014 a aj\nkonajúceho súdu sp. zn. 4T/121/2013 práve z dôvodu porušenia práva na obhajobu a vec bola vrátená\ndo prípravného konania.\nJe síce faktom, že z bodu 25. nálezu ústavného súdu vyplýva, že záujmy oboch obvinených si\nodporovali už v prípravnom konaní, avšak ústavný súd iba poukazoval na rozpory vo výpovediach oboch\nobžalovaných počas celého trestného stíhania, ale nehodnotil ich výpovede vo vzájomných súvislostiach\naj s obsahom ďalších vykonaných dôkazov. Preto nemožno pri rozhodovaní o vine vychádzať z nálezu\nústavného súdu, v ktorom ústavný súd prezentoval svoje úvahy pri konštatovaní porušenia práva na\nobhajobu. Ústavný súd výrok o vine ako taký neposudzoval a hodnotenie dôkazov pri rozhodovaní\no vine v trestnom konaní je zverené zákonom všeobecným súdom. V tomto kontexte je potrebné vnímať\nrozhodnutie ústavného súdu.\nMožno tiež konštatovať, že dĺžka konania vo vzťahu k obtiažnosti veci a náročnosti dokazovania nie\nje v súlade s čl. 6 ods. 1 Dohovoru, ale na predĺžení konania má podiel aj obžalovaný a obhajoba.\nPokiaľ obžalovaný namietal, že od 11.06.2019 sa odročovalo hlavné pojednávanie viackrát za účelom\nvyhlásenia rozsudku (celkom 5-krát), stalo sa tak predovšetkým z dôvodu neprítomnosti obhajcu na\ntomto úkone súdu, ktorý zasielal ospravedlnenia z neúčasti a žiadosť o vyhlásenie v rozsudku v jeho\nneprítomnosti, a dvakrát sa odročilo z dôvodu vyžiadania nových správ. Obhajca však opomenul, že\nnejde o civilné konanie, pretože podľa § 252 ods. 4 Tr. poriadku v prípadoch povinnej obhajoby nemožno\nkonať hlavné pojednávanie bez prítomnosti obhajcu. Jediný prípad, kedy sa hlavné pojednávanie môže\nvykonať v neprítomnosti obhajcu, hoci ide o prípad povinnej obhajoby, je, ak sa obvinený vzdá práva na\nobhajobu podľa § 37 ods. 4 Tr. poriadku. Tak tomu bolo až dňa 31.03.2022, kedy sa obžalovaný vzdal\npráva na obhajobu. Uvedená dĺžka konania je však aj na ťarchu konajúceho súdu, pretože procesný\npostup mohol skrátiť využitím zákonných prostriedkov a to buď poučením obžalovaného v skoršom\nštádiu súdneho konania alebo uložením poriadkovej pokuty obhajkyni.\nZa danej dôkaznej situácie a na základe podstaty nálezu ústavného súdu nemožno napadnutý\nrozsudok považovať a ani konanie, ktoré mu predchádzalo, za svojvôľu, ako to tvrdil obžalovaný.\nDokazovanie bolo vykonané v súlade so zákonom, dôkazy konajúci súd vyhodnotil, jeho úvahy majú\nsvoj základ v procese dokazovania, pričom samotný fakt, že obžalovaný má iný pohľad na vec z dôvodu\niného hodnotenia výsledkov vykonaného dokazovania, nezakladá svojvôľu súdu a ani nezákonnosť\nrozhodnutia súdu. K námietke obžalovaného, že jemu uložené obmedzenia na slobode pri nahradení\nväzby trvali neprimerane dlho, odvolací súd poznamenáva, že obžalovaný bol prepustený z väzby za jej\nsúčasného nahradenia dohľadom probačného a mediačného úradníka a písomným sľubom, avšak od\ntejto doby obžalovaný ani v jednom prípade nepožiadal o zrušenie obmedzenia vycestovať do zahraničia\ns odôvodnením takej potreby, pričom na dĺžke konania sa spolupodieľal, k čomu sa odvolací súd už\nvyjadril vyššie. Ak obžalovaný mal záujem o zmenu uložených obmedzení a povinností, mohol súdu\npredložiť návrh na preskúmanie trvania uložených obmedzení, pretože súd o takej zmene nekoná, pokiaľ\nväzobné dôvody pretrvávajú a uložené obmedzenia považuje za primerané. Odvolací súd preto iba\nv rovine konštatácie uvádza, že aj obžalovaný mal dbať na svoje práva (zásada - práva patria bdelým),\nv posudzovanej veci prostredníctvom svojho obhajcu, ktorý pozná právo a ktorý mal práva obžalovaného\nv tomto rozsahu obhajovať v konaní pred konajúcim súdom.\nNásledne odvolací súd preskúmaval výrok o treste. Obžalovanému bol uložený trest odňatia slobody vo\nvýmere 5 rokov s prihliadnutím na jednu poľahčujúcu okolnosť, ktorou bolo zistenie, že obžalovaný pred\nspáchaním prerokúvaného trestného činu viedol riadny život, čo zodpovedá § 36 písm. j) Tr. zákona.\nPriťažujúce okolnosti zistené neboli, preto konajúci súd aplikoval § 38 ods. 3 Tr. zákona na zníženie\nhornej hranice trestnej sadzby o jednu tretinu z rozdielu hornej a dolnej hranice trestnej sadzby. Konajúci\nsúd vzhľadom na dobu rozhodovania aplikoval aj § 39 ods. 1 Tr. zákona o mimoriadnom znížení trestu\nodňatia slobody rešpektujúc obmedzenie uvedené v § 39 ods. 3 písm. c) Tr. zákona, podľa ktorého\nsúd nesmie uložiť trest odňatia slobody kratší ako päť rokov, ak je v osobitnej časti tohto zákona dolná\nhranica trestnej sadzby trestu odňatia slobody aspoň desať rokov. Zohľadňujúc zásady pre ukladanie\ntrestu stanovené § 34 ods. 4 Tr. zákona, berúc do úvahy účel trestu stanovený v § 34 ods. 1 Tr. zákona,\nprihliadajúc na všetky okolnosti prípadu, ako aj na pomery obžalovaného a jeho možnosti nápravy,\nvýmeru trestu odňatia slobody 5 rokov na dolnej hranici zníženej trestnej sadzby vyhodnotil ako trest\nprimeraný.\n\nS uloženým trestom odňatia slobody vo výmere 5 rokov by sa dalo stotožniť, pokiaľ by obžalovaný nemal\nvykonaný trest odňatia slobody vo výmere 4 rokov 9 mesiacov a 2 dní (po započítaní výkonu väzby),\nčo by znamenalo pre obžalovaného nastúpiť výkon zvyšku trestu odňatia slobody na 2 mesiace 28\ndní. Odvolací súd zvažujúc predovšetkým zvyšok nevykonaného trestu odňatia slobody, vykonávanie\ndohľadu probačného a mediačného úradníka od 27.02.2018 po nahradení väzby aj písomným sľubom,\nnielen dohľadom, a vedenie riadna obžalovaným od 27.02.20218, vyhodnotil, že uloženie trestu odňatia\nslobody vo výmere 5 rokov je v súčasnosti trestom neprimeraným. Výkon trestu odňatia slobody vo\nzvyšnej časti 2 mesiacov 28 dní podľa názoru odvolacieho súdu nenaplní účel trestu, ktorý vymedzuje\nTr. zákon a stráca tak svoj význam. Tento vyslovený záver, dlhšia doba konania, hoci nešlo o skutkovo\na právne náročnú vec, viedol odvolací súd k záveru, že účel trestu u obžalovaného zabezpečí aj\ntrest, ktorý obžalovaný doposiaľ vykonal, včítane výkonu väzby. Keďže tento trest je kratší ako\n5 rokov, odvolací súd pri rozhodovaní aplikoval články 41 a 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských\npráv a základných, pretože bol porušený čl. 6 ods. 1 Dohovoru, keďže jeho vec nebola prejednaná\nv primeranej lehote, a ako spravodlivé zadosťučinenie za toto porušenie videl odvolací súd zníženie\ntrestu odňatia slobody pod hranicu stanovenú zákonom.\nOdvolací súd na podklade odvolania obžalovaného z dôvodov vyššie spomenutých zrušil v napadnutom\nrozsudku výrok o treste a na podklade správne zisteného skutkového stavu konajúcim súdom vo veci\nrozhodol sám tak, že obžalovanému uložil trest odňatia slobody vo výmere 4 rokov 9 mesiacov 2 dní,\npre výkon ktorého ho podľa § 48 ods. 4 Tr. zákona zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym\nstupňom stráženia.\nObžalovaný ale spáchal obzvlášť závažný zločin, preto obligatórne konajúci súd uložil obžalovanému aj\nochranný dohľad v najnižšej možnej výmere 1 roka. Tento výrok však zrušený nebol, keďže ho považuje\nodvolací súd za zodpovedajúci zákonu a tak zostal nedotknutým, ako aj výrok o vine.\nTo boli podstatné dôvody, pre ktoré odvolací súd jednomyseľne čiastočne vyhovel odvolaniu\nobžalovaného v rozsahu uvedenom vo výroku tohto rozsudku.\njednomyseľne\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "4T/110/2018", "guid": "4ffb6ce5-dd22-48d0-b009-4ca0b681e9e7:e8b3468d-13ca-49d4-9d2d-008f99e289a9", "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:80ae53cb-a6ec-4f1b-b1ce-59166ebdd0d7", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:1.US.310.2017.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 310/2017", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 310/2017 z 31. 8. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-08-31", "citacie_n": 7, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:1.US.310.2017.2"}, {"guid": "182e70f1-caa1-4090-a04c-2a385a2e3350:ec6d6681-82d1-4a98-991b-642b1cba9b56", "ecli": null, "spisova_znacka": "5To/23/2022", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 5To/23/2022 z 24. 5. 2022", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2022-05-24", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/182e70f1-caa1-4090-a04c-2a385a2e3350:ec6d6681-82d1-4a98-991b-642b1cba9b56"}], "citovane_v": []}