{"guid": "9a19cc12-7865-4675-8993-33c7b050f3ed:d578f75e-2061-4847-9aac-b55e96608aa0", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2024:8720201366.1", "spisova_znacka": "8CoPr/1/2024", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 8CoPr/1/2024 z 24. 10. 2024", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Prešov z 24. októbra 2024, sp. zn. 8CoPr/1/2024, ECLI:SK:KSPO:2024:8720201366.1", "identifikacne_cislo": "8720201366", "sud": {"guid": "sud_155", "nazov": "Krajský súd Prešov", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-presov"}, "sudca": "JUDr. Eduard Valenčin", "sudca_id": 1181, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-eduard-valencin-1181", "datum_vydania": "2024-10-24", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zrušené"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Neplatnosť skončenia pracovného pomeru"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2011/392", "nazov": "zákon č. 392/2011 Z. z. o obchodovaní s výrobkami obranného priemyslu a o zmene a doplnení niektorých zákonov", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2011/392", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/392-2011"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/311", "nazov": "ZP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/311-2001"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/d578f75e-2061-4847-9aac-b55e96608aa0", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2024:8720201366.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSPO:2024:8720201366.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSPO:2024:8720201366.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Prešov\n8CoPr/1/2024\n8720201366\n24. 10. 2024\nJUDr. Eduard Valenčin\nECLI:SK:KSPO:2024:8720201366.1\n\nUznesenie\nKrajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Eduarda Valenčina a členov senátu\nJUDr. Jany Burešovej a JUDr. Mariana Hoffmanna, PhD., v právnej veci žalobkyne: A. B. C., nar.\nXX.XX.XXXX, bytom D. XXXX/X, XXX XX E., proti žalovanému: I.V.A., s.r.o., Komenského 848, 069\n01 Snina, IČO: 36 452 751, právne zastúpený: LEGAL & CORP s.r.o., Gajova 11, 811 09 Bratislava,\nIČO: 47 237 325, o neplatnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru a náhradu mzdy, o odvolaní\nžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 29Cpr/16/2023-235 zo dňa 14.02.2024 v spojení\ns opravným uznesením č.k. 29Cpr/16/2023-248 zo dňa 15.02.2024 takto\nrozhodol:\nZ r u š u j e rozsudok a vracia vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.\nodôvodnenie:\n1. Okresný súd Prešov, ako súd prvej inštancie, odvolaním napadnutým rozsudkom rozhodol takto:\nI. Okamžité skončenie pracovného pomeru žalovaným so žalobkyňou zo dňa 10.03.2020 j e n e p\nlatné.\nII. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni náhradu mzdy vo výške 4 899,20 EUR s 5 % úrokom z\nomeškania zo sumy 2 449,60 EUR od 21.04.2020 do zaplatenia a zo sumy 2 449,60 EUR od 21.05.2020\ndo zaplatenia od právoplatnosti rozsudku.\nIII. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .\nIV. Nárok na náhradu trov konania stranám sporu n e p r i z n á v a .\n2. V odôvodní svojho rozhodnutia poukázal na to, že žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala\nneplatnosti skončenia pracovného pomeru a náhrady mzdy v sume priemerného mesačného zárobku\nza výpovednú dobu dvoch mesiacov s príslušenstvom. Žalobkyňa uviedla, že okamžité skončenie\npracovného pomeru žalovaný odôvodnil tým, že:\n„Podľa § 68 ods. 1 písm. b) ZP okamžite s Vami končíme pracovný pomer uzatvorený pracovnou zmluvou\nzo dňa 30.05.2017 z dôvodu, že ste závažným spôsobom porušili pracovnú disciplínu.\nPopis závažného porušenia pracovnej disciplíny:\nOdo dňa 07.12.2017 ste spoločníčkou a konateľkou spoločnosti SlovDef Technologies s.r o., so sídlom\nTeplická 3, 058 01 Poprad, IČO: 51 229 978. Odo dňa 03.01.2020 je v Obchodnom registri zapísaný\npredmet činnosti spoločnosti SlovDef Technologies, s.r.o. Obchodovanie s výrobkami obranného\npriemyslu v rozsahu Rozhodnutia Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky č. Po44/2019-1050.\nO toto povolenie ste žiadali v roku 2019, čo vyplýva aj zo značky Rozhodnutia Ministerstva hospodárstva\nSR. Obchodovanie s výrobkami obranného priemyslu má jednoznačne konkurenčný charakter k\npredmetu činnosti Vášho zamestnávateľa, ktorý sa obchodovaním zaoberá dlhé roky.\nPočas trvania pracovného pomeru môže popri svojom zamestnaní vykonávať inú zárobkovú\nčinnosť, ktorá má k predmetu činnosti zamestnávateľa konkurenčný charakter, ale potrebuje k tomu\npredchádzajúci písomný súhlas zamestnávateľa. Takýto súhlas ste od zamestnávateľa nikdy nedostali,\nani ste o oň nikdy nepožiadali, nakoľko sa nenachádza vo Vašej pracovnej zložke.\n\nNavyše v pracovnej zmluve čl. VII. Všeobecné práva a povinnosti zamestnanca bod 1 je uvedené\n„Zamestnanec je povinný najmä: a) nezneužívať informácie nadobudnuté v súvislosti a pri vykonávaní\nzamestnania vo vlastný prospech alebo v prospech blízkych osôb alebo iných fyzických osôb alebo\nprávnických osôb. \". Je teda zrejmé, že finančne náročnú situáciu svojho zamestnávateľa ste zneužili\nvo svoj prospech, aby ste získali oprávnenie na Obchodovanie s výrobkami obranného priemyslu pre\nprávnickú osobu, v ktorej máte 50 % podiel ako spoločníčka a zároveň ste aj jednou z konateliek\nspoločnosti.\nS vyššie uvedeným článkom je v priamej súvislosti aj uzatvorenie mimoriadne nevýhodnej zmluvy s\nF. C. pre spoločnosť Vášho zamestnávateľa, kedy Vaša spoločnosť v konečnom dôsledku zinkasovala\nodmenu vo výške 40.372,48 eur.\nO vyššie uvedenom sa spoločnosť dozvedela z e-mailu bývalého konateľa G. C. zo dňa 12.02.2020, po\nktorom si preverila predmety činnosti Vašej spoločnosti, ako i uzatvorené zmluvy s Vašou spoločnosťou.\nNakoľko ide o závažné porušenie pracovnej disciplíny, nie je možné Vás ďalej v pracovnom pomere\nzamestnávať, a to ani počas výpovednej doby. Vzhľadom na uvedené Váš pracovný pomer skonči\ndoručením písomného vyhotovenia okamžitého skončenia pracovného pomeru“.\n3. Ďalej žalobkyňa poukázala na to, že je síce spoločníčkou a zároveň konateľkou uvedenej obchodnej\nspoločnosti, avšak vo vzťahu k tretím stranám sú údaje zapísané v obchodnom registri účinné\nodo dňa ich zápisu v obchodnom registri, teda skutočnosť, že spoločnosť žalobkyne je držiteľom\nživnostenského oprávnenia na výrobu výrobkov obranného priemyslu je žalovanému známa od\n07.12.2017. Uviedla, že žalovanému platnosť povolenia na obchodovanie s výrobkami obranného\npriemyslu zanikla 09.12.2018, preto z jej strany ani nemohlo dôjsť k žiadnemu výkonu činnosti, ktorá by\nmohla mať konkurenčný charakter ku činnosti žalovaného ako zamestnávateľa. V súvislosti so zneužitím\ninformácií nadobudnutých v súvislosti s výkonom zamestnania žalobkyňa poukázala na to, že v tomto\nohľade absentuje uvedenie konkrétnych informácií, ktoré mali byť zneužité. Citovala ust. § 5 ods. 1\nzákona č. 392/2011 Z.z. a uviedla, že všetky predpoklady na získanie povolenia na obchodovanie\ns výrobkami obranného priemyslu, sú závislé na iných skutočnostiach, nijako nesúvisiacich s jej\nzamestnaním alebo pracovnou pozíciou. Uviedla taktiež, že žalovaný absurdne vyvodil záver o tom,\nže spoločnosť žalobkyne zinkasovala odmenu v súvislosti so zmluvou uzatvorenou s F. C., predmetom\nktorej bolo odplatné postúpenie pohľadávky, z ktorej vyplýva povinnosť zaplatiť odmenu vo výške 100\n% z rozsahu postúpenej pohľadávky.\nŽalobkyňa v súvislosti s konkurenčným charakterom spoločnosti, kde je spoločníčkou a konateľkou\nuviedla, že informácie o tejto skutočnosti sú dostupné zverejnením v obchodnom registri, teda od\n07.12.2017 s tým, že minimálne p. H. o jej majetkovej účasti vedela a taktiež vedela o tom, že spoločnosť\nmá povolenie na obchodovanie s výrobkami obranného priemyslu.\n4. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že nemožno súhlasiť so závermi žalobkyne. Spoločnosť, kde\nbola žalobkyňa spoločníčkou a konateľkou, mala od 03.01.2020 právo na obchodovanie s výrobkami\nobranného priemyslu. Uviedol, že žalobkyňa zneužila finančne náročnú situáciu svojho zamestnávateľa,\naby získala oprávnenie na obchodovanie s výrobkami obranného priemyslu, v ktorej má 50 % podiel\nako spoločníčka. Vyjadril nesúhlas s tvrdením žalobkyne, že dôvod skončenia pracovného pomeru je\nnejednoznačný a neurčitý. Je potrebné, aby dôvod okamžitého skončenia bol špecifikovaný a nebol\nzameniteľný s iným dôvodom, pričom vo výpovedi (pozn. správne - okamžitom skončení pracovného\npomeru) je jasne a zreteľne uvedený popis závažného porušenia pracovnej disciplíny, z ktorého vyplýva,\nže zo strany žalobkyne došlo k výkonu práce, ktorá má konkurenčný charakter vo vzťahu k práci, ktorú\nžalobkyňa vykonávala u žalovaného, pričom na vykonávanie konkurenčnej činnosti nemala písomný\nsúhlas zamestnávateľa. V súvislosti so zmluvou s F. C. poukázal na to, že táto zmluva bola nevýhodná\npre žalovaného a prinášala profit spoločnosti žalobkyne.\n5. Súd prvej inštancie považoval za nesporné, že žalobkyňa na základe pracovnej zmluvy zo dňa\n30.05.2017 pracovala u žalovaného v pozícii firemný právnik, pričom táto zmluva bola upravovaná\nďalšími dodatkami č. 1 a č. 2 uzatvorenými dňa 30.05.2017 a 30.06.2019. Taktiež považoval za nesporné\nto, že žalovaný dňa 10.03.2020 so žalobkyňou okamžite skončil pracovný pomer podľa § 68 ods. 1 písm.\nb) Zákonníka práce.\nSúd prvej inštancie citoval § 83 ods. 1 Zákonníka práce v znení účinnom k 10.03.2020, na základe\nktorého zamestnanec môže popri svojom zamestnaní vykonávanom v pracovnom pomere vykonávať\ninú zárobkovú činnosť, ktorá má k predmetu činnosti zamestnávateľa konkurenčný charakter, len s\n\npredchádzajúcim písomným súhlasom zamestnávateľa. Ak sa zamestnávateľ nevyjadrí do 15 dní od\ndoručenia žiadosti zamestnanca, platí, že súhlas udelil.\nĎalej súd prvej inštancie poukázal na to, že pod pojmom iná zárobková činnosť je potrebné rozumieť\nakúkoľvek zárobkovú činnosť, ktorá má konkurenčný charakter vo vzťahu k predmetu jeho činnosti.\nZamestnanci ju môžu vykonávať v čiastočnom pracovnom úväzku, ale aj na základe dohôd o prácach\nvykonávaných mimo pracovného pomeru. O výkon zárobkovej činnosti zamestnanca môže ísť aj v\nprípade, ak zamestnanec bude mať právny status samostatne zárobkovo činnej osoby. Inou zárobkovou\nčinnosťou je aj výkon akejkoľvek podnikateľskej činnosti v zmysle § 2 Obchodného zákonníka, podľa\nktorého sa podnikaním rozumie sústavná činnosť vykonávaná samostatne podnikateľom vo vlastnom\nmene a na vlastnú zodpovednosť za účelom dosiahnutia zisku. Zárobková činnosť zamestnanca by\nmala byť spojená s aktívnou činnosťou, preto len vlastníctvo akcií alebo majetkový vklad v obchodnej\nspoločnosti s ručením obmedzeným, ak nie je spojený s výkonom práce nie je zárobkovou činnosťou\npodľa § 83 Zákonníka práce.\n6. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že ak aj žalobkyňa mala postavenie\nspoločníka, ako aj jedného zo štatutárnych zástupcov obchodnej spoločnosti, ktorej predmet\nčinnosti mal konkurenčný charakter k predmetu činnosti žalovaného, samo o sebe to nespĺňalo\npodmienku vykonávania inej zárobkovej činnosti, ktorá má konkurenčný charakter k predmetu činnosti\nzamestnávateľa bez reálneho preukázania, že jej majetkový vklad do obchodnej spoločnosti bol spojený\ns konkrétnym výkonom práce.\nTaktiež uviedol, že pokiaľ žalovaný v okamžitom skončení pracovného pomeru jednoznačne vymedzil\ndôvody závažného porušenia pracovnej disciplíny, je vylúčené, aby tieto následne dopĺňal vo vyjadrení\nk žalobe, teda, že okrem predmetu činnosti uvedeného v okamžitom skončení pracovného pomeru,\nvykonávala spoločnosť žalobkyne svoju podnikateľskú činnosť aj v ďalšom predmete, ktorý mal\nkonkurenčný charakter s predmetom činnosti žalovaného. V zmysle ust. § 70 Zákonníka práce je totižto\nvylúčené, aby dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru bol dodatočne menený.\n7. Podľa názoru súdu prvej inštancie však v predmetnej veci nebola splnená podmienka pre okamžité\nskončenie pracovného pomeru závažným porušením pracovnej disciplíny, a to vykonávanie činnosti\nobchodnej spoločnosti žalobkyne s konkurenčným charakterom k predmetu činnosti žalovaného,\nkonkrétne pri obchodovaní s výrobkami obranného priemyslu. Z predložených listín žalovaného\nnesporne vyplýva, že podľa ust. § 12 ods. 1 písm. a) zákona č. 392/2011 Z.z. dňa 09.12.2018\nzanikla platnosť povolenia na obchodovanie s výrobkami obranného priemyslu č. P032/2013-1050 zo\ndňa 09.12.2013. Z uvedeného teda vyplýva, že pokiaľ žalovanému dňa 09.12.2018 zanikla platnosť\npovolenia, potom ani nemohol vykonávať podnikateľskú činnosť v predmete činnosti obchodovania\ns výrobkami obranného priemyslu, a teda nemohlo ani dôjsť k vzniku konkurenčného charakteru k\npredmetu činnosti spoločnosti žalobkyne, ktorá túto činnosť začala vykonávať až 03.01.2020.\nV danom prípade, podľa názoru súdu prvej inštancie, neobstojí argumentácia žalovaného, že aj keď\nspoločnosť žalovaného nemala platné povolenie, naďalej uvedenú činnosť vykonávala spôsobom\nuvedeným v povolaniach Ministerstva hospodárstva SR zo dňa 27.08.2019, 20.05. a 29.07.2021. Z\nuvedenej písomnej komunikácie totižto nesporne vyplýva, že uvedenú činnosť spoločnosť žalovaného\nnemohla vykonávať v súlade s podmienkami obchodovania s výrobkami obranného priemyslu tak,\nako to uvádza ust. § 5 a nasl. zákona č. 392/2011 Z.z., keďže skladové zásoby uvedených výrobkov\nmohla predať alebo darovať iba fyzickej alebo právnickej osobe, oprávnenej obchodovať s výrobkami\nobranného priemyslu v zmysle vyššie uvedeného zákona, prípadne tieto zneškodniť, a to pod dohľadom\nMinisterstva hospodárstva SR v zmysle ust. § 37 zákona č. 392/2011 Z.z..\nObsahom uvedených listín bolo aj upozornenie žalovaného, že ak do určenej lehoty nepredá, nedaruje\nalebo nezneškodní výrobky obranného priemyslu, dopustí sa ako právnická osoba správneho deliktu\npodľa § 39 ods. 1 písm. d) zákona a takisto naplní skutkovú podstatu trestného činu nedovoleného\nozbrojovania alebo obchodovania so zbraňami zmysle ust. § 294 alebo § 295 Trestného zákona.\nZároveň z výpisu z obchodného registra nesporne vyplýva že spoločnosť žalovaného mala predmet\nčinnosti obchodovania s výrobkami obranného priemyslu uvedený iba do 23.08.2019, teda nemohlo\ndôjsť k vzniku konkurenčného charakteru k predmetu činnosti s predmetom činnosti spoločnosti\nžalobkyne, ktorá túto činnosť začala vykonávať až od 03.01.2020.\n8. V súvislosti s dôvodom závažného porušenia pracovnej disciplíny, ktorý žalovaný vymedzil tak, že\nžalobkyňa zneužila informácie získané z pracovnej činnosti pre získanie povolenia jej spoločnosti na\nobchodovanie s výrobkami obranného priemyslu, súd prvej inštancie uviedol, že skutkové vymedzenie\n\ndôvodu výpovede, ako aj okamžitého skončenia pracovného pomeru z hľadiska jeho významu a\ndôsledkov treba vidieť nielen v postulovanom zámere predísť možným pochybnostiam o tom, z\nktorého dôvodu sa so zamestnancom rozväzuje pracovný pomer. Skutková konkretizácia výpovedného\ndôvodu alebo dôvodu okamžitého skončenia pracovného pomeru napĺňajúca identifikačný účel, aby\nnedochádzalo k dodatočnej zmene dôvodu, má význam aj preto, že nedostatok určitosti v prípade\nvýpovede alebo okamžitého skončenia pracovného pomeru ako jednostranného adresného právneho\núkonu môže znamenať, že nenastane zamýšľaný právny účinok a súd výpoveď, resp. okamžité\nskončenie pracovného pomeru posúdi ako neplatné. Tu treba mať na pamäti, že výklad prejavu vôle\nmôže smerovať len k objasneniu obsahu, teda k zisteniu toho, čo bolo prejavené; pomocou výkladu\nprejavu vôle nemožno preto nahradzovať alebo doplňovať vôľu, ktorú zamestnávateľ v rozhodnej dobe\nnemal, alebo ktorú síce mal, ale vo výpovedi neprejavil (Cpj/42/76, ďalej rozsudky Najvyššieho súdu ČR\n2Cdon/1053/96, 21Cdo/1524/98, 21Cdo/2383/2018).\nPodľa názoru súdu prvej inštancie, uvedený skutkový dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru\nnie je dostatočne vymedzený, a teda aj určitý, nakoľko z jeho obsahu nie je zrejmé aké konkrétne\ninformácie žalobkyňa zo svojej pracovnej pozície mohla zneužiť za účelom získania povolenia pre svoju\nobchodnú spoločnosť v predmete činnosti obchodovania s výrobkami obranného priemyslu.\n9. Súd prvej inštancie poukázal na to, že z obsahu výpovede svedkyne A. H., ktorá je spoločníčkou\nspoločnosti žalovaného a v minulosti mala aj postavenie štatutárneho zástupcu nesporne vyplýva,\nže so všetkou dokumentáciou týkajúcou sa získania povolenia na predmet činnosti obchodovania s\nvýrobkami obranného priemyslu, taktiež vývoznými a dovoznými licenciami sa mohol oboznamovať iba\nštatutárny zástupca, ktorý ako zodpovedná osoba disponoval aj bezpečnostnou previerkou Národného\nbezpečnostného úradu. Ako štatutárny zástupca žalovaného totižto podávala žiadosť so všetkou\ndokumentáciou, ktorá bola nevyhnutná pre získanie povolenia na obchodovanie s výrobkami obranného\npriemyslu pre spoločnosť žalovaného, ktorá bola udelená dňa 09.12.2013 a bola udeľovaná na obdobie\n5 rokov.\nPokiaľ sa žalobkyňa v rámci svojho pracovného zaradenia nemohla oboznamovať s dokumentáciou\ntýkajúcou sa povolenia žalovaného na obchodovanie s výrobkami obranného priemyslu, potom\nnebol dostatočne určito vymedzený skutkový dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru, teda\naké konkrétne informácie mala žalobkyňa zneužiť pre získanie uvedeného povolenia pre obchodnú\nspoločnosť, v ktorej má majetkovú účasť; a to aj s prihliadnutím na právnu úpravu zákona č. 392/2011,\nktorý v § 5 až 8 definuje všetky podmienky nevyhnutné pre získanie povolenia na túto obchodnú činnosť.\n10. Žalovaný ako posledný dôvod závažného porušenia pracovnej disciplíny uviedol, že v súvislosti s čl.\nVII bod 1 pracovnej zmluvy bola žalobkyňa povinná nezneužívať informácie nadobudnuté v súvislosti a\npri vykonávaní zamestnania vo vlastný prospech alebo v prospech iných fyzických, alebo právnických\nosôb s tým, že v priamej súvislosti je aj uzatvorenie pre žalovaného nevýhodnej zmluvy s F. C., pričom\nspoločnosť žalobkyne v konečnom dôsledku zinkasovala odmenu vo výške 40.372,42 eur.\nPodľa názoru súdu prvej inštancie, ani v tomto prípade dôvod okamžitého skončenia pracovného\npomeru nie je vymedzený dostatočne určito. V súvislosti s uvedeným dôvodom bola súdu prvej inštancie\npredložená mandátna zmluva uzatvorená medzi spoločnosťou žalovaného a B. F. C. zo dňa 17.05.2019,\nktorou sa F. C. ako mandatár zaviazala v súlade so záujmami spoločnosti žalovaného vynaložiť\nvšetko úsilie, aby obchodná spoločnosť MESKO S.A. nepristúpila k vymáhaniu svojej pohľadávky\nvoči mandantovi. Za vykonanie tejto činnosti mala menovanej patriť odplata vo výške 10 % zo sumy\nuvedenej v dobropise. Zároveň bola súdu predložená zmluva o postúpení pohľadávky zo dňa 27.11.2019\nuzatvorená medzi F. C. a spoločnosťou žalobkyne SlovDef Technologies s.r.o. s predmetom postúpenia\npohľadávky vo výške nároku na odplatu, vzniknutého z mandátnej zmluvy uzatvorenej dňa 20.08.2019\nmedzi postupcom s treťou stranou, spoločnosťou žalovaného.\nSúd prvej inštancie konštatoval ak že v zmysle stanoviska právneho zástupcu žalovaného na\npojednávaní konanom dňa 30.11.2021, žalobkyňa z pozície firemného právnika, ktorý zodpovedal za\nprípravu dokumentov a za právne otázky pripustila, aby spoločnosť uzatvorila nevýhodnú mandátnu\nzmluvu s B. F. C. a následne mala zneužiť uvedenú vedomosť o tejto skutočnosti tak, že pohľadávka\nvo forme odmeny za vykonanie činnosti bola postúpená na spoločnosť SlovDef Technologies. Vo\nvyjadrení zo dňa 19.09.2023 žalovaný uviedol, že dôvodom na okamžité skončenie pracovného pomeru\nje uzatvorenie zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 27.11.2019.\nSúd prvej inštancie v tejto súvislosti poukázal na to že, pokiaľ žalovaný vo svojich ústnych prednesoch\na písomných vyjadreniach rôzne skutkovo vymedzuje dôvod závažného porušenia pracovnej disciplíny,\nna jednej strane uzatvorením nevýhodnej mandátnej zmluvy pre spoločnosť žalovaného a uzatvorením\n\nzmluvy o postúpení pohľadávky pre spoločnosť žalobkyne, a na druhej strane iba uzatvorením zmluvy\no postúpení pohľadávky v prospech spoločnosti žalobkyne, preto potom nie je možné dospieť k\ninému záveru ako k tomu, že uvedený skutkový dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru\nnebol vymedzený dostatočne určito. Súd prvej inštancie dal žalovanému do pozornosti, že pre účely\nsúdneho konania predložil mandátnu zmluvu uzatvorenú medzi spoločnosťou žalovaného a B. F. C.\nzo dňa 17.05.2019, avšak predmetom zmluvy o postúpení pohľadávky uzatvorenej dňa 27.11.2019\nmal byť nárok na odplatu B. F. C. z mandátnej zmluvy, ktorá mala byť uzatvorená až 20.08.2019 (nie\n17.05.2019), teda aj z uvedených listín je možné vyvodiť jednoznačný záver neurčitého skutkového\nvymedzenia vyššie uvedeného dôvodu závažného porušenia pracovnej disciplíny. Zároveň, pokiaľ\ndôvodom okamžitého skončenia pracovného pomeru malo byť uzatvorenie nevýhodnej mandátnej\nzmluvy uzatvorenej dňa 17.05.2019, potom o jej uzatvorení sa spoločnosť žalovaného dozvedela dňom\njej podpisu zo strany štatutárneho zástupcu 17.05.2019 a v takomto prípade by nebola splnená zákonná\npodmienka okamžitého skončenia pracovného pomeru z uvedeného dôvodu v zmysle ust. § 68 ods. 2\nZákonníka práce, podľa ktorého zamestnávateľ môže podľa ods. 1 okamžite skončiť pracovný pomer\niba v lehote 2 mesiacov odo dňa, keď sa o dôvode na okamžité skončenie dozvedel.\n11. Na základe vyššie uvedených skutočností, preto súd prvej inštancie vyhovel žalobe o určenie\nneplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru zo dňa 10.03.2020 pre nesplnenie zákonných\npodmienok predpokladaných ust. § 68 a nasl. Zákonníka práce.\nPodľa § 79 ods. 5 Zákonníka práce súd prvej inštancie priznal žalobkyni taktiež náhradu mzdy vo výške\ndvojnásobku priemerného zárobku, spolu so zákonným úrokom z omeškania odo dní nasledujúcich po\nvýplatnom termíne dohodnutom v pracovnej zmluve a v prevyšujúcej časti uplatnený úrok z omeškania\nzamietol.\nO nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, pričom keďže úspešnej žalobkyni\ntrovy konania nevznikli, preto ich jej nepriznal a neúspešný žalovaný nemá nárok na náhradu trov\nkonania.\n12. Proti výrokom I. a II. (pozn. výrok IV. je súvisiaci) rozsudku podal odvolanie žalovaný z dôvodu podľa §\n365 ods. 1 písm. h) CSP. Žalovaný považuje úsudky súdu prvej inštancie o tom, že keďže v konaní nebol\nreálne preukázaný konkrétny výkon práce pre spoločnosť SlovDef Technologies s.r.o., a tak nemohlo\ndôjsť k vzniku konkurenčného charakteru predmetu činnosti žalobcu, za nesprávne. Poukázal na to, že\nsúd prvej inštancie mal predsa za preukázané, že žalobkyňa bola jednou zo štatutárnych zástupcov\nobchodnej spoločnosti a táto spoločnosť mala konkurenčný charakter k predmetu činnosti žalovaného\na je absurdné, aby žalovaný ešte preukazoval majetkový vklad žalobkyne do obchodnej spoločnosti\nspojený s konkrétnym výkonom práce. Predmetom tejto sporovej veci nie je preukázanie majetkového\nvkladu žalobcu do obchodnej spoločnosti v spojení s konkrétnym výkonom práce žalobkyne v tejto\nspoločnosti.\nSúd prvej inštancie veľmi správne uvádza, že zárobková činnosť zamestnanca by mala byť spojená s\naktívnou činnosťou, v ktorej žalobca má majetkovú a personálnu účasť. Inými slovami to, že žalobca\nsa podieľal na majetkovom vklade do spoločnosti neznamená, že došlo ku konkurenčnej činnosti\nzamestnanca k predmetu činnosti žalovaného, nakoľko sa vyžadovala žalobcova aktívna činnosť v tejto\nspoločnosti. Ku konkurenčnej činnosti žalobcu by teda došlo výlučne len vedy ak by jeho činnosť bola\naktívna v tejto obchodnej spoločnosti, v ktorej mal okrem majetkovej aj personálnu účasť vo funkcií\nštatutárneho zástupcu, čo deklaruje aj súd prvej inštancie.\nČo sa dá súdu prvej inštancie vyčítať je to, že opomenul najmä tú skutočnosť, že konkrétny výkon\npráce žalobkyňa spočíval v tom, že táto bola štatutárnym zástupcom obchodnej spoločnosti, ktorá\nmala konkurenčný charakter k predmetu činnosti žalovaného. žalobkyňa ako konateľka obchodnej\nspoločnosti, je štatutárnym orgánom, ktorý disponuje tzv. konateľským oprávnením, čo znamená,\nže má oprávnenie konať vo všetkých veciach obchodnej spoločnosti, SlovDef Technologies s.r.o. S\nkonkrétnym výkonom práce žalobkyne pre obchodnú spoločnosť SlovDef Technologies s.r.o, (ďalej aj\nako „Spoločnosť“) bola bezpochyby spojená funkcia konateľa žalobkyne v tejto obchodnej Spoločnosti\nza ktorú konala. Žalobkyňa ako konateľka spoločnosti spoločnosti samozrejme „pracovala“ (v širšom\nslova zmysle) pre túto spoločnosť. „Konkrétny výkon práce“ žalobkyne spočíval v jej funkcii štatutárneho\nzástupcu v spoločnosti a nie s jej majetkovým vkladom do spoločnosti tak ako to uvádza súd prvej\ninštancie.\nInou zárobkovou činnosťou je aj výkon akejkoľvek podnikateľskej činnosti v zmysle\n§ 2 Obchodného\nzákonníka, podľa ktorého sa podnikaním rozumie sústavná činnosť za účelom dosiahnutia zisku.\nPodľa platného právneho stavu nezáleží na tom, či iná zárobková činnosť zamestnanca, ktorú chce\n\nzamestnanec vykonávať, je zhodná s predmetom činnosti zamestnávateľa alebo je obdobná predmetu\nčinnosti zamestnávateľa. Podstatné je, že má konkurenčný charakter, čo v danom prípade mala, ako\nuvádza aj súd prvej inštancie.\nPodľa právneho názoru žalovaného „konkrétny výkon práce“ žalobkyne v spoločnosti (ktorá mala\nkonkurenčných charakter k predmet činnosti žalovaného), bol bez akýchkoľvek pochýb spojený s jeho\nvýkonom štatutárneho zástupcu v spoločnosti a nie s jej majetkovým vkladom, tak ako to uvádza súd\nprvej inštancie v bode 91 napadnutého rozsudku.\n13. Žalovaný ďalej poukázal na to, že podľa právneho názoru súdu prvej inštancie, nedošlo k\nvzniku konkurenčného charakteru k predmetu činnosti spoločnosti žalobkyne, nakoľko žalovanému dňa\n09.12.2018 zanikla platnosť povolenia na obchodovanie s výrobkami obranného priemyslu. Žalovaný ale\njednoznačne preukázal, že mal na základe súhlasu od ústredného orgánu štátnej správy (Ministerstva\nhospodárstva Slovenskej republiky), predĺžený termín scudzenia výrobkov obranného priemyslu, a to\nv konkrétnom termíne do 31.12.2021, v rámci ktorej mal žalovaný právo a aj povinnosť scudziť tieto\nvýrobky obranného priemyslu.\nV bode 94 napadnutého rozsudku súd prvej inštancie uviedol nasledovné: „..... potom ani\nnemohol vykonávať podnikateľskú činnosť v predmete činnosti obchodovania s výrobkami obranného\npriemyslu....“\nTieto hodnotiace úsudky prvej súdu inštancie považuje žalovaný za absurdné. Samotné scudzovanie\nvýrobkov obranného priemyslu je, bez akýchkoľvek pochýb, obchodovaním. Predaj sa rovná\nobchodovanie ergo samotné speňaženie výrobkov obranného priemyslu. To znamená, že Ministerstvo\nhospodárstva SR udelilo žalovanému právo obchodovať s výrobkami obranného priemyslu. Žalovaný\nmohol „vykonávať podnikateľskú činnosť“, nakoľko tieto výrobky obranného priemyslu žalovaný mohol\nscudziť. Samotný predaj rovná sa podnikateľská činnosť.\nŽalovaný poukázal aj na ďalšiu zmätočnosť napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie, kde v bode\n95 súd prvej inštancie uvádza: „že uvedenú činnosť spoločnosť žalovaného nemohla vykonávať v súlade\ns podmienkami obchodovania s výrobkami obranného priemyslu tak, ako to uvádza ust. § 5 a nasl.\nzákona č. 932/2011 Z.z. keďže skladové zásoby uvedených výrobkov mohla predať.....“\nAk súd prvej inštancie sám v bode 95 napadnutého rozsudku deklaruje, že žalovaný MOHOL výrobky\nobranného priemyslu predať, tak toto deklarovanie je v rozpore s tvrdením súdu prvej inštancie uvedené\nv bode 94 t. j. „nemohol vykonávať podnikateľskú činnosť.“ Hodnotiace úsudky súdu prvej inštancie\nsi v bodoch 94 a 95 napadnutého rozsudku vzájomne odporujú. Ak súd prvej inštancie v bode 95\nnapadnutého rozsudku sám uvádza, že žalovaný mohol predať výrobky obranného priemyslu, tak v bode\n94 nemôže zároveň tvrdiť, že žalovaný „nemohol vykonávať podnikateľskú činnosť“.\nTým, že žalovaný mal predĺžený termín na scudzenie výrobkov obranného priemyslu naďalej vykonával\npodnikateľskú činnosti za účelom dosiahnutia zisku v zmysle vyššie uvedeného ustanovenia.\n14. Žalovaný poukázal taktiež na hodnotiaci úsudok súdu prvej inštancie uvedený v bode 97\nnapadnutého rozsudku: „Zároveň z výpisu obchodného registra nesporne vyplýva že spoločnosť\nžalovaného mala predmet činnosti obchodovania s výrobkami obranného priemyslu uvedený iba do\n23.08.2019, teda nemohlo dôjsť k vzniku konkurenčného charakteru k predmetu činnosti s predmetom\nčinnosti spoločnosti žalobkyne, ktorá túto činnosť začala vykonávať až od 03.01.2020.“\nV tejto súvislosti žalovaný uviedol, že zápis v obchodnom registri môže mať konštitutívny alebo\ndeklaratórny účinok. Konštitutívny účinok nadobúda zápis do obchodného registra vtedy, ak určitá\nskutočnosť vzniká samotným zápisom (konštitutívne sú napr. účinky zápisu splynutia, zlúčenia alebo\nrozdelenia spoločností). Deklaratórny účinok má taký zápis, ktorý potvrdzuje určitú skutočnosť, ktorá\nexistuje nezávisle od zápisu v obchodnom registri. Takýto zápis len osvedčuje existenciu skutočnosti.\nTo znamená, že keď spoločnosť získa živnostenské osvedčenie, tak môže podnikať od momentu\nživnostenského osvedčenie, teda to právo na podnikanie dáva spoločnosti živnostenské osvedčenie a\nnie samotná skutočnosť, že spoločnosť si ju zapíše do obchodného registra, ktoré má len deklaratórny\núčinok. Právo podnikať spoločnosti nevzniká zápisom tejto činnosti do obchodného registra a rovnako\nspoločnosti nezaniká táto činnosť, tým že bude vymazaná z obchodného registra. Podstatné je to či\nspoločnosť má živnostenské oprávnenie. V tejto sporovej veci je obdobou živnostenského oprávnenia\nžalovaného povolenie na obchodovanie s výrobkami obranného priemyslu ergo predĺženie termínu do\n31.12.2021, v ktorom žalovaný mohol predať výrobky obranného priemyslu.\n15. Žalovaný ďalej uviedol, že v predmetnej veci , nie je sporné, že žalobkyňa pracovala pre žalovaného\nna pozícií firemného právnika. Jej pracovnou náplňou bola, okrem iného, aj príprava zmluvných\n\ndokumentov. Dňa 17.05.2019 žalovaný v pozícií mandanta, uzatvoril s pani F. C. v pozícií mandatára\n„Mandátnu zmluvu“ ktorej predmetom bol záväzok pani Koniecznej vynaložiť všetko úsilie, aby obchodná\nspoločnosť MESKO S.A., nepristúpila k vymáhaniu svojej pohľadávky voči žalovanému, a záväzok\nžalovaného zaplatiť pani Koniecznej dohodnutú odplatu (ďalej aj ako „MZ“). Dňa 27.11.2019 pani F.\nC. v pozícií postupcu a spoločnosť žalobkyne v pozícií postupníka uzatvorili „Zmluvu o postúpení\npohľadávky“, ktorej predmetom bolo postúpenie nároku na odplatu z pani Koniecznej na spoločnosť\nžalobkyne (ďalej aj ako „ZoP“).\nPodľa právneho názoru súdu prvej inštancie vyššie uvedený dôvod okamžitého skončenia pracovného\npomeru nie je vymedzený dostatočne určito, konkrétne, aké konkrétne informácie mala žalobkyňa\nzneužiť. Žalovaný sa nestotožňuje s právnym názorom súdu prvej inštancie. Poukázal na to, že ako\nuviedol vyššie, žalobkyňa pracovala pre žalovaného na pozícií firemného právnika, ktorého jednou z\nhlavných pracovných náplní bola príprava právnych dokumentov. Zároveň žalobkyňa v čase kedy bola\nuzatvorená ZoP bola jedným zo štatutárnych zástupcov vo svojej spoločnosti. Súd prvej inštancie v\nbode 102 napadnutého rozsudku uviedol, že nebol dostatočne vymedzený skutkový dôvod okamžitého\nskončenia pracovného pomeru, teda aké konkrétne informácie mala žalobkyňa zneužiť v prospech\nseba alebo iných právnických osôb ergo svojej spoločnosti, v ktorej bola spoločníčkou a konateľkou.\nPodľa právneho názoru žalovaného, skutkový dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru je v\ntomto prípade jasný, a to je samotná existencia ZoP ergo samotnej pohľadávky spoločnosti žalobkyne\nvoči žalovanému. Uzatvorením ZoP došlo k postúpeniu pohľadávky z pani Koniecznej na spoločnosť\nžalobkyne. Existuje odôvodnený predpoklad hraničiaci s istotou, že k zneužitiu informácií nadobudnutých\npri výkone zamestnania žalobkyne , došlo v prospech jej spoločnosti. Žalobkyňa z pozície firemného\nprávnika musela bez akýchkoľvek pochýb vedieť, že pani C. má voči žalovanému pohľadávku z titulu MZ.\nTáto pohľadávka pani Koniecznej voči žalovanému, ktorá vznikla z titulu MZ bola následne postúpená na\nspoločnosť žalobkyne, a to na základe ZoP. Už samotná existencia ZoP ergo jej uzatvorenie predstavuje\nzneužitie informácie žalobkyňou v súvislosti a pri výkone jej zamestnania voči žalovanému v prospech jej\nspoločnosti. Z uvedeného teda explicitne vyplýva, že skutkový dôvod okamžitého skončenia pracovného\npomeru je vymedzený určito.\n16. Vzhľadom na uvedené žalovaný navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec\nmu vrátil na ďalšie konanie, alebo aby žalobu zamietol a priznal žalovanému nárok na náhradu trov\nodvolacieho konania voči žalobkyni v rozsahu 100 %.\n17. K odvolaniu žalovaného sa vyjadrila žalobkyňa, ktorá poukázala na to, že žalovaný v odvolaní nijako\nnenapáda rozsudok súdu prvej inštancie, ktorý v odôvodnení zakladá svoje rozhodnutie, okrem iného, aj\nna uplynutí prekluzívnej lehoty pre okamžité skončenie pracovného pomeru podľa § 68 ods. 2 Zákonníka\npráce. Z tohto dôvodu má žalobkyňa za to, že žalovaný márne uplynutie lehoty na okamžité skončenie\npracovného pomeru uznáva. Jediným odvolacím dôvodom žalovaného je nesprávne právne posúdenie,\nz ktorého vychádza rozhodnutie súdu prvej inštancie, pričom žalovaný svoj procesný neúspech zamieňa\ns naplnením tohto odvolacieho dôvodu. Žalobkyňa poukázala na to, že žalovaný považuje za podstatné\nto, že mohol naďalej podnikať v dodatočne určenej lehote Ministerstvom hospodárstva SR, čo však\nžiadnym spôsobom nepreukazuje nesprávne právne posúdenie veci. Zápis o získaní povolenia na\nobchodovanie do príslušného obchodného registra má konštitutívne účinky vzhľadom na to, že z ust.\n§ 9 ods. 5 zákona č. 392/2011 Z.z. explicitne vyplýva, že držiteľ povolenia je oprávnený vykonávať\nčinnosť obchodovania až odo dňa zápisu tohto povolenia do obchodného registra. Žalobkyňa opätovne\npoukázala na to, že žalovaný nešpecifikoval aké konkrétne informácie mali byť z jej strany zneužité\na ktoré by zakladali zákonnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru, pričom samotná majetková\núčasť a konateľské oprávnenie žalobkyne v obchodnej spoločnosti neboli uvedené ako dôvod pre\nokamžité skončenie pracovného. Žalobkyňa taktiež poukázala na to, že z výsluchu svedkov navyše\nvyplynulo, že žalovaný vedel o existencii spoločnosti žalobkyne a jej konateľskom oprávnení od počiatku\nod r. 2017, od kedy bola táto spoločnosť založená.\n18. Žalovaný k tomuto vyjadreniu žalobkyne uviedol, že jedným z hlavných dôvodov okamžitého\nskončenia pracovného pomeru bolo to, že žalobkyňa bola spoločníčkou a štatutárnym orgánom\nv obchodnej spoločnosti, ktorá mala konkurenčný charakter v predmete podnikania žalovaného.\nHodnotiace úsudky súdu prvej inštancie o tom, že spoločnosť žalovaného sa mala údajne dozvedieť\no dôvode okamžitého skončenia so žalobkyňou dňa 17.05.2019 nie sú správne, pretože žalovaný\nsa o tomto dôvode dozvedel od bývalého konateľa spoločnosti žalovaného, ktorému zanikla funkcia\n\nštatutárneho orgánu 03.03.2020. Uviedol, že subjektívna lehota pre okamžité skončenie pracovného\npomeru začala plynúť dňa 12.02.2020, keď sa žalovaný o tomto dôvode dozvedel.\n19. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. - Civilný sporový poriadok\n(CSP)) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote\n(§ 362 ods. 1 CSP),\noprávneným subjektom (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 CSP),\npreskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich\nz § 379 a nasl. CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné.\n20. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov, to, či súd\nprvej inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne\nsvoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť\ndaná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú\nrozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II.ÚS 78/05).\n21. Súd prvej inštancie vyhodnotil okamžité skončenie pracovného pomeru, ktoré žalovaný dal žalobkyni\ntak, že tieto dôvody neboli naplnené, resp. čo sa týka dôvodu súvisiaceho s uzavretím mandátnej zmluvy\na zmluvy o postúpení pohľadávky, tak v tomto prípade nebola ani dodržaná subjektívna lehota dvoch\nmesiacov podľa § 68 ods. 2 Zákonníka práce.\nOdvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením súdu prvej inštancie týkajúcim sa určenia\nneplatnosti okamžitého zrušenia pracovného pomeru v časti týkajúcej sa uzavretia, podľa žalovaného\nmimoriadne nevýhodnej, zmluvy s F. C. na základe údajného zneužitia informácií zistených v súvislosti\ns pracovným pomerom žalobkyne u žalovaného. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvej\ninštancie, že v tejto časti je okamžité skončenie pomeru neurčité. Nie je zrejmé, akým konkrétnym\nspôsobom mala žalobkyňa zneužiť náročnú finančnú situáciu svojho zamestnávateľa vo svoj prospech,\npričom žalovaný v dôvode okamžitého skončenia pracovného pomeru dostatočne určito nešpecifikoval\nani to, v čom mala spočívať nevýhodnosť tejto zmluvy, nakoľko z vykonaného dokazovania vyplynulo iba\nto, že došlo k postúpeniu pohľadávky za tú istú sumu, ktorá bola predmetom mandátnej zmluvy, a teda\nprakticky to znamená, že žalovaný dohodnutú odmenu za výkon mandátnej činnosti už nemal zaplatiť\nF. C., ale spoločnosti SlovDef Technologies s.r.o.. Odvolací súd v tejto súvislosti taktiež poukazuje\nna to, že samotný žalovaný uviedol, že existuje „ dôvodný predpoklad hraničiaci s istotou“, že došlo\nk zneužitiu informácií, avšak ako už odvolací súd uviedol, žalovaný v okamžitom skončení pracovného\npomeru nešpecifikoval akým konkrétnym spôsobom došlo zo strany žalobkyne k zneužitie informácií,\nktoré získala u žalovaného a dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru nemožno založiť iba na\n„ predpoklade“, ale na konkrétnej preukázanej skutočnosti.\nSúd prvej inštancie taktiež správne poukázal na to, že podľa § 70 Zákonníka práce musí byť okamžité\nskončenie pracovného pomeru skutkovo vymedzené, čo do jeho dôvodov, tak aby ho nebolo možné\nzameniť s iným dôvodom a uvedené dôvody sa nesmú dodatočne meniť resp. dopĺňať. Preto aj v\nprejednávanej veci je možné posudzovať iba tie konkrétne dôvody, ktoré boli uvedené v okamžitom\nskončení pracovného pomeru zo dňa 10.03.2020, a nie prípadné iné dôvody ktoré v tejto listine neboli\nuvedené.\n22. Na druhej strane sa ale odvolací súd nestotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej\ninštancie týkajúcimi sa dôvodu okamžitého skončenia pracovného pomeru spočívajúceho v tom,\nže spoločnosť SlovDef Technologies s.r.o., ktorej spoločníčkou a konateľkou je žalobkyňa, má od\n03.01.2020 v Obchodnom registri zapísanú činnosť – obchodovanie s výrobkami obranného priemyslu,\nteda činnosť totožnú s činnosťou zamestnávateľa žalobkyne, t.j. žalovaného. Súd prvej inštancie uviedol,\nže takýto dôvod je možné uplatniť iba vtedy, pokiaľ by žalobkyňa vykonávala aj zárobkovú činnosť,\na to v hlavnom pracovnom pomere, ale aj v čiastočnom pracovnom úväzku, resp. na základe dohôd\no prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru. Odvolací súd sa ale s týmto záverom súdu prvej\ninštancie nestotožňuje, nakoľko výkon funkcie konateľa spoločnosti je natoľko zásadný a podstatný,\nkeďže konateľ riadi celú spoločnosť, že nie je právne významné pre účely skúmania konkurenčného\ncharakteru zamestnanca vo vzťahu k zamestnávateľovi, či konateľ má, alebo nemá zároveň aj pracovný\nresp. obdobný pomer. Súd prvej inštancie uviedol že zárobková činnosť zamestnanca „ by mala byť\nspojená s aktívnou činnosťou “, s čím sa odvolací súd stotožňuje, pretože činnosť konateľa spoločnosti\nje nepochybne spojená s jeho aktívnou činnosťou, teda s celkovým vedením a smerovaním spoločnosti,\nvykonávaním všetkých zásadných úkonov v mene spoločnosti. Záver súdu prvej inštancie by bolo\nmožné akceptovať v prípade, pokiaľ by žalobkyňa mala iba majetkovú účasť v tejto spoločnosti, bez\n\nkonateľských oprávnení, ale pokiaľ je aj konateľkou spoločnosti, a to s totožným predmetom činnosti, akú\nmá ich zamestnávateľ, tak je podľa názoru odvolacieho súdu nepochybné, že konkurenčný charakter je\nnaplnený, opačný výklad by popieral účel vyplývajúci z ust. § 83 ods. 1 Zákonníka práce.\n23. Súd prvej inštancie neuznal tento dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru taktiež\nz dôvodu, že žalovanému zanikla platnosť povolenia na obchodovanie s výrobkami obranného priemyslu\n09.12.2018 a tento predmet činnosti bol zapísaný v Obchodnom registri iba do 23.08.2019, pričom keďže\nspoločnosti žalovanej bolo oprávnenie na obchodovanie s výrobkami obranného priemyslu zapísané\naž dňa 03.01.2020, nemohlo dôjsť ku konkurencii. Žalovaný ale v tejto súvislosti správne poukázal\nna to, že na základe rozhodnutí Ministerstva hospodárstva SR (orgánu kompetentného na vydanie\npovolenia k predmetnej činnosti) mu bola táto činnosť postupne predlžovaná až do 31.12.2021, pričom\nje úplne postačujúce, že žalovaný podnikal na základe tohto povolenia. Odvolací súd má za to, že\npokiaľ žalovaný mohol odpredať výrobky obranného priemyslu, tak je nepochybné, že s nimi mohol\nobchodovať, a že v období od 03.01.2020 do 31.12.2021 mal platné povolenie na takúto činnosť a\nexistovala teda konkurencia predmetu činnosti žalovaného a spoločnosti žalobkyne.\n24. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedla, že jej majetková účasť a konateľské\noprávnenie v obchodnej spoločnosti nie je uvedené ako dôvod okamžitého skončenia pracovného\npomeru, čo ale nie je pravdou, pretože z okamžitého skončenia pracovného pomeru vyplýva, že\nžalobkyňa je od 07.12.2017 spoločníčkou a konateľkou obchodnej spoločnosti SlovDef Technologies\ns.r.o., pričom od 03.01.2020 má táto spoločnosť v Obchodnom registri zapísaný aj predmet činnosti,\nktorý je konkurenčný k totožnému predmetu činnosti žalovaného. Žalobkyňa taktiež poukázala na to,\nže žalovaný vedel o jej konateľskom oprávnení od počiatku, t.j. od r. 2017, od kedy bola spoločnosť\nzaložená. Odvolací súd k tomu uvádza, že svedkyňa H. sa v rámci výsluchu pred súdom vyjadrila,\nže o tejto skutočnosti mala vedomosť od r. 2016 resp. 2017, avšak v danom prípade je podstatné\nto, či a odkedy mal žalovaný vedomosť o predmete činnosti – obchodovanie s výrobkami obranného\npriemyslu.\n25. Pokiaľ žalobkyňa namietala, že žalovaný v odvolaní poukázal iba na dôvod nesprávneho právneho\nposúdenia veci, ktorý si nemôže zamieňať s neúspechom v konaní, tak odvolací súd poukazuje na to,\nže žalovaný správne namietal práve nesprávne právne posúdenie v prejednávanej veci súdom prvej\ninštancie.\n26. Žalobkyňa taktiež poukázala na to, že súd prvej inštancie odôvodnil zamietnutie žaloby aj uplynutím\nlehoty vyplývajúcej z § 68 ods. 2 Zákonníka práce, k čomu sa žalovaný nevyjadril, a preto má za to, že\ntento dôvod uznal. Odvolací súd k tomu uvádza, že žalovaný od počiatku tvrdí, že o dôvode pre okamžité\nskončenie pracovného pomeru sa dozvedel na základe vyjadrenia G. I. C. zo dňa 12.02.2020 (čl. 92\nspisu), avšak súd prvej inštancie k tomuto dôkazu nezaujal žiadna relevantná stanovisko.\n27. S poukazom na vyššie uvedené, súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil\nžalovanému, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva\nna spravodlivý proces, preto odvolací súd jeho rozhodnutie podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušil\na vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.\n28. Úlohou súdu prvej inštancie bude s poukazom na vyslovený právny názor odvolacieho súdu\nopätovne prehodnotiť dôvody okamžitého skončenia pracovného pomeru spočívajúce v posúdení\npredmetu činnosti žalovaného a spoločnosti žalobkyne s poukazom na skutočnosť, že žalobkyňa v\ntejto spoločnosti vykonáva konateľské oprávnenia tak, aby bol naplnený účel ustanovenia § 83 ods.\n1 Zákonníka práce. Zároveň zaujme stanovisko k tvrdeniam strán sporu týkajúce sa začiatku plynutia\nlehoty vyplývajúcej z § 68 ods. 2 Zákonníka práce.\n29. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.\n\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote\ndvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý\nrozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia\nopravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).\nDovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.\n2 CSP).\nPodanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu\ntreba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného\npredpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné\ndoručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).\nDovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.\nDovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).\nV dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v\nakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne\n(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "29Cpr/16/2023", "guid": "77d58e56-f688-48a4-8722-39c1a608046f:151a1c2b-e198-429a-9da1-49e6cab59043", "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 78/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 78/05 z 16. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-16", "citacie_n": 13331, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a"}], "citovane_v": []}