{"guid": "f934ca56-be8e-4b38-b337-670429d411ef:ed60023f-3812-4bac-aa22-a8e66a03f05e", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2024:8722201767.2", "spisova_znacka": "12CoPr/2/2024", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 12CoPr/2/2024 z 16. 5. 2024", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Prešov z 16. mája 2024, sp. zn. 12CoPr/2/2024, ECLI:SK:KSPO:2024:8722201767.2", "identifikacne_cislo": "8722201767", "sud": {"guid": "sud_155", "nazov": "Krajský súd Prešov", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-presov"}, "sudca": "JUDr. Karol Krochta", "sudca_id": 408, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-karol-krochta-408", "datum_vydania": "2024-05-16", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zrušené"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Pracovné právo"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/311", "nazov": "ZP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/311-2001"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/553", "nazov": "zákon č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/553", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/553-2003"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/ed60023f-3812-4bac-aa22-a8e66a03f05e", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2024:8722201767.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSPO:2024:8722201767.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSPO:2024:8722201767.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Prešov\n12CoPr/2/2024\n8722201767\n16. 05. 2024\nJUDr. Karol Krochta\nECLI:SK:KSPO:2024:8722201767.2\n\nUznesenie\nKrajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Karola Krochtu a členov senátu\nJUDr. Gabriely Világiovej a JUDr. Romana Lajoša v spore žalobkyne: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, D.,\nE. XXXXX/XXX, právne zastúpená JUDr. Vladimírom Milasom, advokátom, Masarykova 13, 080 01\nPrešov, IČO: 37 944 851, proti žalovanému: B. F. G. H., D. X, XXX XX I., A.: XX XXX XXX, o neplatnosť\nskončenia pracovného pomeru s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Poprad\nč. k. 20Cpr/10/2022-244 zo 06.12.2022 (po postúpení vec vedená Okresným súdom Prešov pod sp. zn.\n17Cpr/7/2023) takto\nrozhodol:\nI. Odmieta odvolanie voči napadnutému výroku II. rozsudku.\nII. Zrušuje rozsudok v napadnutom výroku I. a súvisiacom výroku III. a v rozsahu zrušenia vec vracia\nsúdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.\nodôvodnenie:\n1. Okresný súd Poprad (ďalej len „súd prvej inštancie“) hore označeným rozsudkom (ďalej len\n„napadnutý rozsudok“) rozhodol takto, cit:\n„I. Určuje, že výpoveď z pracovného pomeru, ktorá bola žalovaným žalobkyni daná dňa 26.1.2022 je\nneplatná a pracovný pomer naďalej trvá.\nII. Nárok na náhradu mzdy s príslušenstvom súd vylučuje na samostatné konanie.\nIII. Žalobkyňa má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, o ktorej výške\nrozhodne súd samostatným uznesením.“\n2. Rozhodol tak v konaní vedenom o žalobe doručenej 20.06.2022, ktorou sa žalobkyňa domáhala\nurčenia neplatnosti skončenia pracovného pomeru s prísl. danej jej žalovaným.\n3. Prípad právne posúdil podľa čl. 2, § 59 ods. 1, § 61 ods. 1 až 3, § 63 ods. 1 písm. a) a b), § 63 ods. 2,\n§ 74, § 77, § 79 ods. 1, § 237 ods. 1 až 4 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „Zákonník práce“) a vo vzťahu k nároku na náhradu trov konania podľa § 255 ods.\n1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“).\n4. Z vykonaných dôkazov skutkovo ustálil, že žalobkyňa bola u žalovaného, respektíve u jeho\nprávneho predchodcu (J. H. D. F. D.) zamestnaná od 01.01.2000 vo funkcii radca, a neskôr vo funkcii\nodborný radca, s tým že od 01.01.2019 bola v zmysle ustanovení nariadenia vlády SR č. 341/2004\nZ. z., ktorým sa ustanovujú katalógy pracovných činností pri výkone práce vo verejnom záujme a\no ich zmenách a dopĺňaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „nariadenie vlády č. 341/2004\nZ. z.“) zaradená na miesto označené XX.XX.XX, čo predstavuje spoločné pracovné činnosti (01),\nôsmu platovú triedu (08) s náplňou práce komplexné zabezpečovanie prác na úseku rozpočtovania\na financovania (04). Na identickej pracovnej pozícii ako žalobkyňa pracovalo v čase doručenia\nvýpovede sedem zamestnancov, z ktorých u dvoch z nich bol pracovný pomer skončený v danom\n\nobdobí. Vychádzal zo zistenia, že dňa 26.01.2022 bol žalovaným so žalobkyňou ako zamestnankyňou\nuskutočnený pohovor, v súvislosti so skončením pracovného pomeru v zmysle § 59 ods. 1 písm. b)\nZákonníka práce a súčasne jej na ňom bola v zmysle § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce\ndoručená výpoveď z dôvodu zrušenia jej zamestnaneckého miesta. Zo záznamu z tohto pohovoru\nvyplýva, že žalobkyňa na ňom bola informovaná o organizačnej zmene vyplývajúcej z písomného\nrozhodnutia ministra vnútra SR vydaného formou organizačného opatrenia ministra vnútra SR č.\n15/2021 z 24.11.2021 o znížení stavu zamestnancov (ďalej len „organizačné opatrenie“), podľa ktorej\ndošlo s účinnosťou od 01.02.2022 k organizačným a systematizačným zmenám zloženia a počtu\nzamestnaneckých miest na K. D. D. B. F. G. H. a konkrétne k zrušeniu zamestnaneckého miesta odborný\nradca, platová trieda 08, činnosť uvedená v nariadení vlády SR č. 341/2004 Z. z. pod č. 01.08.04,\noddelenie finančné K. D. D. B. F. G. H., s miestom výkonu práce D., na ktorom žalobkyňa vykonávala\nprácu. Na označenom stretnutí dňa 26.01.2022 bola žalobkyňa tiež žalovaným informovaná o tom, že\nžalovaný ako zamestnávateľ nemá možnosť žalobkyňu ďalej zamestnávať, pretože nemá k dispozícii\nžiadne voľné vhodné zamestnanecké miesto, ktoré by jej ako zamestnancovi mohol ponúknuť a to\nani na kratší pracovný čas v mieste, ktoré bolo dohodnuté ako miesto výkonu práce, oboznámil ju\ns možnosťou skončenia pracovného pomeru dohodou podľa § 60 ods. 2 Zákonníka práce, možnosť\nktorú žalobkyňa neprijala. Zo stanoviska odborového zväzu polície v SR k zrušeniu pracovného\nmiesta z 15.05.2022 považoval za zistené, že výpoveď žalobkyni bola so zástupcom zamestnancov\nv zákonom stanovenej lehote predom prerokovaná. Nadväzne vychádzal zo zistenia, že výpoveď z\npracovného pomeru doručená žalobkyni dňa 26.01.2022 bola žalovaným v podstatnom odôvodnená\nnasledovne: «Písomným rozhodnutím ministra vnútra Slovenskej republiky formou organizačného\nopatrenia ministra vnútra Slovenskej republiky č. 15/2021 z 24.11.2021 o znížení stavu zamestnancov\n(ďalej len ,,rozhodnutie ministra“) došlo s účinnosťou od 01.02.2022 k organizačným a systemizačným\nzmenám zloženia a počtu zamestnaneckých miest na K. D. D. B. F. G. H.. Na základe týchto skutočností\nsa s účinnosťou od 01.02.2022 zrušuje zamestnanecké miesto vo funkcii odborný radca, platová trieda\n08, na oddelení finančnom K. D. D. B. F. G. H., miesto výkonu práce D., v dôsledku organizačnej zmeny,\nna ktorom vykonávate prácu.\nVýpovedný dôvod podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce je zrušenie zamestnaneckého miesta\nvo funkcii odborný radca, platová trieda 08, na oddelení finančnom K. D. D. B. F. G. H., v dôsledku\norganizačnej zmeny, na ktorom vykonávate prácu, z dôvodu, že sa zamestnanec stal nadbytočným\nzamestnancom vzhľadom na písomné rozhodnutie zamestnávateľa formou organizačného opatrenia\nministra vnútra Slovenskej republiky č. 15/2021 z 24. novembra 2021 s účinnosťou od 1. februára 2022\no znížení stavu zamestnancov. Dôsledkom organizačnej zmeny uvedeného zamestnaneckého miesta\nje zrušenie zamestnaneckého miesta zamestnanca na základe rozhodnutia ministra (§ 63 ods. 1 písm.\nb) Zákonníka práce). Pri osobnom pohovore, týkajúcom sa ponuky voľných zamestnaneckých miest na\nK. D. D. B. F. G. H., zamestnávateľ nemal v čase dania výpovede žiadne voľné vhodné zamestnanecké\nmiesto, ktoré by Vám mohol ponúknuť a to ani na kratší pracovný čas v mieste, ktoré bolo dohodnuté\nako miesto výkonu práce. Zamestnávateľ nemá pre Vás ani inú vhodnú prácu v dohodnutom mieste\nvýkonu práce, ktorú by ste mohli vykonávať po predchádzajúcej príprave (§ 63 ods. 2 Zákonníka práce).\nKeďže k dohode o skončení pracovného pomeru z dôvodu uvedeného v § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka\npráce nedošlo, je zamestnávateľ nútený skončiť Váš pracovný pomer výpoveďou, a to podľa § 63 ods.\n1 písm. b) Zákonníka práce, teda z dôvodu zrušenia zamestnaneckého miesta v dôsledku organizačnej\nzmeny na základe rozhodnutia ministra a z dôvodu, že zamestnávateľ nemá pre zamestnanca vhodné\nvoľné zamestnanecké miesto a zamestnanec sa so zamestnávateľom nedohodol inak.\nVaša výpovedná doba podľa § 62 ods. 3 písm. b) Zákonníka práce a čl. 3 ods. 20 písm. b) Kolektívnej\nzmluvy pre zamestnancov odmeňovaných podľa zákona č. 553/2003 Z.z. o odmeňovaní niektorých\nzamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení\nneskorších predpisov na rok 2022 je tri mesiace, začína plynúť od prvého dňa kalendárneho mesiaca,\nnasledujúceho po doručení tejto výpovede.»\n5. Právne súd prvej inštancie vychádzal z názoru, že predpokladom výpovede z pracovného pomeru\npodľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce je, že o zmene úloh zamestnávateľa, jeho technického\nvybavenia, o znížení stavu zamestnancov alebo iných organizačných zmenách prijme zamestnávateľ\nalebo príslušný orgán písomné rozhodnutie, ďalej že podľa tohto rozhodnutia sa zamestnanec stane pre\nzamestnávateľa nadbytočným, a že tu existuje príčinná súvislosť medzi nadbytočnosťou zamestnanca a\nprijatými organizačnými zmenami. V tejto súvislosti konštatoval, že zamestnávateľ nie je v rozhodnutí, s\nktorým zamestnancom pracovný pomer skončí zákonom obmedzený a ak pracovnú činnosť rovnakého\ndruhu vykonáva viacero zamestnancov, o výbere zamestnanca, ktorý sa stal nadbytočným rozhoduje\n\nzamestnávateľ výlučne sám a súd nie je oprávnený takéto rozhodnutie preskúmavať. Pre posúdenie\nplatnosti výpovede tiež považoval za podstatné splnenie ponukovej povinnosti zamestnávateľa v zmysle\n§ 63 ods. 2 Zákonníka práce a povinnosti prerokovania výpovede so zástupcami zamestnancov.\nObidve tieto podmienky vyhodnotil v danom prípade za splnené, nakoľko dokazovaním bolo preukázané\nprerokovanie výpovede žalobkyne so zástupcom zamestnancov dňa 26.01.2022 a súčasne zo strany\nžalobkyne nebolo v priebehu celého konania namietané, že by žalovaný v čase dania výpovede mal\nk dispozícii nejaké voľné zamestnanecké miesto, ktoré by jej mohol ponúknuť a to ani na kratší\npracovný čas v mieste, ktoré bolo dohodnuté ako miesto výkonu práce. Nadväzne konštatoval, že pri\nuplatnení výpovedného dôvodu podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce musí byť vo výpovedi\nbližšie skutkovo vymedzené kedy a za akých okolností sa stal zamestnanec nadbytočným, a tieto\ndôvody konkretizovať tak, aby bolo jednoznačné k akej organizačnej zmene u žalovaného došlo a na\nzáklade akého písomného rozhodnutia a posúdiť, či v súvislosti s touto organizačnou zmenou sa stal\nzamestnanec (žalobkyňa) nadbytočným, pričom táto nadbytočnosť musí byť v príčinnej súvislosti so\nzmenami úloh zamestnávateľa, jeho technického vybavenia alebo inými organizačnými zmenami alebo\nmusí súvisieť s rozhodnutím o znížení stavu zamestnancov, ktorým sa má zvýšiť efektivita práce. V\nopačnom prípade môže dôjsť k pochybnosti k akej organizačnej zmene došlo u žalovaného, čo môže\nspôsobiť neurčitosť posudzovanej výpovede z pracovného pomeru a tým neplatnosť výpovede. Dôvod\nvýpovede musí byť uvedený tak, aby bolo zrejmé aké sú skutočné dôvody, ktoré vedú zamestnávateľa k\ntomu, že rozväzuje pracovný pomer, aby nevznikali pochybnosti o tom čo chcel prejaviť, t.j. ktorý zákonný\ndôvod výpovede z pracovného pomeru uplatňuje, aby bolo zabezpečené, že uplatnený dôvod nebude\nmožné dodatočne meniť. Na základe toho súd prvej inštancie v súdenom prípade uzavrel, že žalovaný\nvo výpovedi nedostatočne (neurčito) vymedzil prečo sa žalobkyňa stala nadbytočnou pre systematizáciu\npracovných miest, pretože tu chýba príčinná súvislosť medzi takto vymedzeným výpovedným dôvodom\na nadbytočnosťou práve z pohľadu výberu zamestnanca, s ktorým pracovný pomer končí. V tomto\nsmere poukázal na žalovaným predložený materiál, ktorého textová aj tabuľková časť nie je podľa\nnázoru súdu prvej inštancie zrozumiteľná, a aj keď sa jedná o interný materiál žalovaného je treba za\ntýchto okolností považovať skutkové vymedzenie výpovedného dôvodu v zmysle § 61 ods. 2 Zákonníka\npráce za nedostatočné pre absenciu popisu skutkových okolností preukazujúcich nezameniteľnosť\npríčinnej súvislosti uvedeného výpovedného dôvodu s prijatou organizačnou zmenou, čo má za následok\nnesplnenie hmotnoprávnej podmienky platnosti výpovede. Podľa súdu prvej inštancie žalovaný dôvod\nzrušenia pracovného miesta zrozumiteľne uviedol až v duplike k replike žalobkyne (nie teda v napadnutej\nvýpovedi z pracovného pomeru), v ktorej uviedol, že pracovné miesto žalobkyne „...bolo zrušené na\nzáklade organizačného opatrenia ministra vnútra Slovenskej republiky č. 15/2021 zo dňa 24.11.2021 ...\npodnetom na vydanie tohto organizačného opatrenia bola realizácia 10%-ného zníženia počtu miest\ncivilných zamestnancov vyplývajúceho z uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 649 zo dňa 14.10.2020\nk návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2021 až 2023, ktorým bol rozpočtovej kapitole Ministerstva\nvnútra Slovenskej republiky na rok 2021 schválený znížený limit počtu civilných zamestnancov o 10%,\nčo znamenalo celkové zníženie v kapitole Ministerstva vnútra Slovenskej republike o 1 298 miest.“ Na\nzáklade toho zaujal súd prvej inštancie záver, že výpovedný dôvod uvedený vo výpovedi žalobkyne mal\nbyť žalovaným jasne konkretizovaný, pričom v ňom mali byť uvedené konkrétne okolnosti, pre ktoré sa\nžalobkyňa stala nadbytočnou, nielen odkaz na schválené organizačné a systemizačné zmeny zloženia a\npočtu zamestnaneckých miest. Vzhľadom na záver, že súd prvej inštancie vyhodnotil danú výpoveď ako\nneurčitú a nejasnú a z tohto dôvodu neplatnú, podanej žalobe vyhovel tak, že napadnutým rozsudkom\nvyslovil neplatnosť výpovede zo dňa 26.01.2022 a ďalšie trvanie pracovného pomeru za súčasného\nvylúčenia nároku na náhradu mzdy s príslušenstvom na samostatné konanie. Vychádzajúc zo záveru o\nplnom úspechu žalobkyne v konaní súčasne považoval za dôvodný aj nárok žalobkyne voči žalovanému\nna náhradu trov konania v rozsahu 100%.\n6. Voči napadnutému rozsudku podal z odvolacích dôvodov v zmysle § 365 písm. f) a h) CSP\nv celom rozsahu odvolanie žalovaný, žiadajúc rozhodnutie súdu prvej inštancie zmeniť a žalobu\nzamietnuť. Namietal pritom, že základným predpokladom platnosti výpovede podľa § 63 ods. 1 písm. b)\nZákonníka práce je prijatie organizačnej zmeny, v dôsledku ktorej dôjde k zrušeniu zamestnaneckého\nmiesta, pričom týmto rozhodnutím bolo organizačné opatrenie na základe, ktorého došlo s účinnosťou\nod 01.02.2022 k zníženiu počtu zamestnancov odmeňovaných podľa zákona č. 553/2003 Z. z. o\nodmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení\nniektorých zákonov v znení neskorších predpisov a zamestnancov odmeňovaných podľa Zákonníka\npráce, ktoré bolo prijaté za účelom zabezpečenia realizácie uznesenia Vlády SR č. 649/2020 zo\n14.10.2020 k návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2021 až 2023, ktorým Vláda SR schválila na\n\nroky 2021 pre rozpočtovú kapitolu Ministerstva vnútra SR limit počtu zamestnancov, miezd, platov,\nslužobných príjmov a ostatných osobných vyrovnaní a výdavkov štátneho rozpočtu v pôsobnosti\nslužobného úradu. Ministerstva vnútra Slovenskej republiky. Nesúhlasil so záverom súdu prvej\ninštancie, že žalobca nebol s obsahom organizačného opatrenia oboznámený, k čomu poukázal\nna záznam z pohovoru z 26.01.2022 a na skutočnosť, že oboznámené opatrenie ministra vnútra\nSR jasne preukázalo zámer znížiť počet zamestnancov. Súčasne argumentoval, že nedodržanie\nformy rozhodnutia o organizačnej zmene toto rozhodnutie nepostihuje neplatnosťou, preto akákoľvek\nargumentácia týkajúca sa jeho obsahovej stránky je bez právneho významu keďže sa jedná o interný\ndokument zamestnávateľa nemajúci povahu právneho úkonu. Argumentoval, že aj keď predmetné\nrozhodnutie nie je potrebné vyhlasovať alebo oznamovať dotknutému zamestnancovi, ktorý sa v\ndôsledku jeho prijatia stáva nadbytočným, žalobkyňa bola s rozhodnutím ministra vnútra SR a zákonnými\npodmienkami vyplývajúcimi z tejto organizačnej zmeny oboznámená. Dôvod výpovede žalovaný označil\nza jasný, určitý a zrozumiteľný a opísaný skutok za nezameniteľný s inými skutkami, s tým že jeho\nkonkretizáciou bolo zabezpečené vylúčenie pochybností ohľadne dôvodu, z akého bol pracovný pomer\nso žalobkyňou skončený, ako aj že výpovedný dôvod nebude možné dodatočne meniť dopĺňaním\nskutkových údajov, ktoré výpoveď neobsahuje. Pretože v súdenom prípade bolo preukázané splnenie\nvšetkých obligatórnych predpokladov použitia výpovedného dôvodu zo strany žalovaného v zmysle § 63\nods. 1 písm. b) Zákonníka práce a to preukázanie organizačnej zmeny, nadbytočnosti žalobkyne ako aj\npríčinnej súvislosť medzi organizačnou zmenou a nadbytočnosťou žalobkyne, mal za to, že napadnuté\nrozhodnutie nie je vecne správne a v odvolacom konaní je ho potrebné zmeniť.\n7. K odvolaniu žalovaného sa podaním zo 6.2.2023 vyjadrila žalobkyňa, stotožniac sa pritom so záverom\nsúdu prvej inštancie ustáleným v napadnutom rozsudku. Poukázala v ňom na to, že v záujme ochrany\npráv zamestnanca pred svojvoľným prepúšťaním a diskrimináciou v zamestnaní sa zamestnanec\nz obsahu písomnej výpovede musí vedieť dozvedieť pre aký konkrétny, so zákonom súladný a\nnezameniteľný výpovedný dôvod sa stal nadbytočný, t. j. či je nadbytočným a výpoveď dostáva z dôvodu,\nže došlo k zmene úloh u jeho zamestnávateľa, alebo k zmene jeho technického vybavenia, alebo\nz dôvodu, že zamestnávateľ rozhodol o znížení stavu zamestnancov s cieľom zabezpečiť efektívnosť\npráce, alebo o iných organizačných zmenách. V súdenom prípade podľa žalobkyne vo výpovedi chýba\nkonkretizácia dôvodu jej nadbytočnosti, a vo výpovedi uvedená informácia jej nedáva ako individuálne\nprepustenému zamestnancovi odpoveď na otázku, čo je príčinou organizačnej zmeny, t. j. či ním je\nzmena technického vybavenia zamestnávateľa, zmena jeho úloh alebo zníženie stavu zamestnancov s\ncieľom zabezpečiť efektívnosť práce. V kontexte okolnosti prípadu prízvukovala, že daná výpoveď bola\nintenzívnym zásahom do jej práv ako zamestnankyne, ktorá je živiteľkou rodiny, ako aj že rozhodnutie o\nznížení stavu zamestnancov musí byť konkrétne a nemôže mať nezákonnú podobu stĺpčeka v tabuľke\ns označením „Počty“ a značkou v riadku „-1“. Vo vzťahu k obsahu odvolania žalovaného namietala\nskutočnosť, že by bola oboznámená s organizačným opatrením, ako aj s rozhodnutím o organizačnej\nzmene, keďže počas pohovoru dňa 26.01.2022 jej bol v skutočnosti prečítaný len predložený záznam z\ntohto pohovoru a až po viacerých žiadostiach a urgenciách jej bolo toto opatrenie elektronický zaslané.\nOkrem toho poukázala na to, že tabuľka „Prehľad zmien v tabuľke zloženia a počtov“, ktorá má tvoriť\nprílohu organizačného opatrenia jej bola doručená vo verzii, podľa ktorej bol tento súbor vytvorený\n22.09.2021 a dátum jeho úpravy je z 11.02.2022, z čoho vyplýva, že bol upravený aj po dátume pohovoru\na doručenia výpovede žalobkyni.\n8. V odvolacej replike z 20.3.2023 k vyjadreniu žalobkyne k odvolaniu žalovaný nad rámec argumentácie\nuvedenej vo svojom odvolaní poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.\nzn. 1MCdo 2/2008 z 28.7.2008, podľa ktorého skutočnosti, ktoré boli dôvodom výpovede nie je\npotrebné rozvádzať do všetkých podrobností, lebo pre neurčitosť alebo nezrozumiteľnosť prejavu vôle\nje výpoveď z pracovného pomeru neplatná len vtedy, keď by sa nedalo ani výkladom prejavu vôle\nustáliť prečo bola zamestnancovi daná výpoveď, čo nezodpovedá okolnostiam súdeného prípadu.\nKonanie zamestnávateľa je potrebné posudzovať v úplnosti a logickej súvislosti, pričom v danom\nprípade opatrenie ministra vnútra SR jasne preukázalo zámer znížiť počet zamestnancov, v dôsledku\nčoho došlo k nadbytočnosti žalobkyne, táto bola objektívna, absolútna a nespochybniteľná, čím podľa\nnázoru žalovaného došlo k vylúčeniu akýchkoľvek pochybností ohľadom platnosti skončenia pracovného\npomeru žalobkyne.\n9. Žalobkyňa v odvolacej duplike z 11.9.2023 nad rámec skôr uvádzaného doplnila, že 2 týždne pred\njej prepustením po dátume vydania organizačného opatrenia bol do pracovného pomeru u toho istého\n\nzamestnávateľa prijatý namiesto zosnulého kolegu nový zamestnanec mimo organizácie, napriek čomu\nžalobkyňu prepustili aj keď toto miesto bolo pre ňu veľmi vhodné a žalobkyňa predtým so zosnulým\nkolegom spolupracovala. Poukázala tiež na skutočnosť, že na ďalšie miesto na tom istom oddelení\n(po jednej dôchodkyni), ktoré sa stalo v lete 2022 voľné bol prijatý nový pracovník, hoci išlo o miesto\nrovnocenné s miestom žalobkyne.\n10. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom\nstanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu, proti\nktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie\nmu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia odvolacieho\npojednávania (§ 385 CSP a contrario) a dospel k záveru, že okrem napadnutého výroku II. rozsudku,\nvoči ktorému nie je odvolanie prípustné je dôvodné napadnutý výrok I. a súvisiaci výrok III. rozsudku\nzrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.\n11. Pokiaľ ide o žalovaným napádaný výrok II. rozsudku, odvolací súd konštatuje, že tento výrok nie je\nrozhodnutím vo veci samej a má povahu uznesenia (má procesný charakter), aj keď v danom prípade\nbol súčasťou napadnutého rozsudku, ktorým sa výrokom I. rozhodlo vo veci samej. Odvolací súd tiež\nkonštatuje, že výpočet opravných prostriedkov upravených v štvrtej časti CSP je uzavretý taxatívnym\nvýpočtom, ktorý nemožno analogicky rozširovať. Zároveň platí, že proti uzneseniu súdu prvej inštancie\nje prípustné odvolanie len, ak to zákon pripúšťa (§ 355 ods. 2 CSP). V ust. § 357 CSP sú vymenované\nuznesenia voči, ktorým je prípustné odvolanie, avšak medzi takéto uznesenia nepatrí rozhodnutie\no vylúčení veci na samostatné konanie alebo rozhodnutie o spojení vecí (§ 166 CSP). Vzhľadom na to,\nže v danom prípade odvolanie smerovalo aj proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné\n(výrok II. napadnutého rozsudku), toto rozhodnutie nemohol odvolací súd preskúmavať a ani v tejto\nčasti o odvolaní meritórne rozhodnúť. Preto bolo odvolanie žalobcu v tejto časti postupom podľa § 386\npísm. c) CSP odmietnuté tak, ako to vyplýva z výroku I. tohto uznesenia.\n12. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v\nktorých sa odvolateľ domáha súdneho prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej\ninštancie odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal\nsuspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a\npovinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.\n13. Odvolací súd v odvolacom konaní tak posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích námietok v\nkontexte s namietanými nesprávnymi skutkovými zisteniami a nesprávnym právnym posúdením veci,\nteda to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti aplikoval príslušné právne\npredpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení\nrozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale\niba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (k tomu pozri napr. Ústavný súd\nSR, sp. zn. II.ÚS 78/05).\n14. K odvolaciemu dôvodu v zmysle § 365 ods. 1 CSP písm. f) CSP, t.j. že súd prvej inštancie dospel na\nzáklade vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam odvolací súd uvádza, že dokazovanie\nje procesný postup založený na vykonávaní jednotlivých dôkazných prostriedkov súdom a ich následnom\nzhodnotení. Význam dokazovania spočíva v získavaní dôležitých poznatkov, na základe ktorých súd\nstanoví skutkový stav v prejednávanej veci a z ktorého potom vychádza a na ktorý následne aplikuje\naj konkrétnu právnu normu, resp. právne normy, teda rozhoduje. Zistenie skutkového stavu, ktoré\nobjektívne zodpovedá stavu veci je jednou z najdôležitejších činností v rámci sporového konania, pretože\nje základným predpokladom vôbec pre rozhodnutie súdu. Dôkazmi overený skutkový stav je významný\nvšak aj z hľadiska posúdenia správnosti tvrdení strán sporu a unesenia dôkazného bremena, ktoré je\npredpokladom ich úspešnosti, a to obzvlášť v sporovom konaní (primerane rozsudok NS SR sp. zn.\n4Cdo/256/2012). Vyhodnotenie vykonaných dôkazov súd musí uviesť v odôvodnení rozsudku podľa §\n220 ods. 2 CSP. Voľné hodnotenie dôkazov súdom pritom neznamená ľubovôľu hodnotenia. Súd hodnotí\njednotlivý dôkaz z hľadiska jeho dôležitosti, zákonnosti a pravdivosti. Po individuálnej selekcii následne\nsúd hodnotí všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti. K nesprávnym skutkovým zisteniam z vykonaných\ndôkazov súd dospeje nesprávnym vyhodnotením dôležitosti alebo pravdivosti dôkazov, alebo porušením\npravidiel formálnej logiky.\n\n15. Za skutkové zistenia nemajúce oporu vo vykonanom dokazovaní, je potrebné rozumieť výsledok\nhodnotenia dôkazov súdom, ktorý nezodpovedá postupu vyplývajúcemu z ust. § 132 O.s.p. (teraz § 191\nods. 1 CSP), pretože súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov\nnevyplynuli ani inak v konaní nevyšli najavo, pretože súd opomenul rozhodné skutočnosti, ktoré boli\nvykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli za konania najavo, alebo pretože v hodnotení dôkazov,\npopr. poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov konania, alebo ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska\nzávažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti, je logický rozpor alebo ak\nhodnotenie dôkazov odporuje ust. § 133 až 135 O.s.p., resp. teraz § 192 a 193 CSP.\n16. K odvolaciemu dôvodu v zmysle § 365 ods. 1 CSP písm. h) CSP, t.j. že napadnuté rozhodnutie súdu\nprvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci odvolací súd uvádza, že právnym\nposúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu\nprávnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii\npráva na zistený skutkový stav. O omyl ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak\nsíce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových\nzáverov vyvodil nesprávne právne závery (pozri napr. Najvyšší súd SR, sp. zn. 7 Cdo 7/2010). Vo vzťahu\nk aplikácii práva všeobecnými súdmi odvolací súd uvádza, že výklad a aplikácia zákonných predpisov\nzo strany všeobecných súdov (v danom prípade súd prvej inštancie) musí byť preto v súlade s účelom\nzákladného práva na súdnu ochranu, ktorým je poskytnutie materiálnej ochrany zákonnosti tak, aby\nbola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov strán sporu. Aplikáciou a výkladom\ntýchto ustanovení právnych noriem, tak ako ich v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol súd prvej\ninštancie, obmedzil toto základné právo v rozpore s jeho podstatou a zmyslom (IV. ÚS 77/02, IV. ÚS\n214/04, II. ÚS 249/2011, IV. ÚS 295/2012).\n17. Z obsahu napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie vyplýva, že dôvodom vyslovenia neplatnosti\nvýpovede žalobkyne z pracovného pomeru je jej neurčitosť spočívajúca v nedostatočnej skutkovej\nkonkretizácii dôvodu výpovede, keď podľa súdu prvej inštancie v nej nebolo dostatočným spôsobom\nvymedzené, prečo sa žalobkyňa stala nadbytočnou z dôvodu systematizácie pracovných miest, resp.\nv čom spočíva príčina súvislosť medzi takto vymedzeným výpovedným dôvodom a nadbytočnosťou\nz pohľadu výberu žalobkyne ako zamestnankyne, s ktorou žalovaný pracovný pomer skončil. Podľa\nsúdu prvej inštancie vo výpovedi absentuje popis skutkových okolností preukazujúcich nezameniteľnosť\npríčinnej súvislosti uvedeného výpovedného dôvodu s prijatou organizačnou zmenou, ako jednej z\nhmotnoprávnych podmienok platnosti výpovede.\n18. Podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce, zamestnávateľ môže dať zamestnancovi\nvýpoveď iba z dôvodov, ak sa zamestnanec stane nadbytočný vzhľadom na písomné rozhodnutie\nzamestnávateľa alebo príslušného orgánu o zmene jeho úloh, technického vybavenia alebo o\nznížení stavu zamestnancov s cieľom zabezpečiť efektívnosť práce alebo o iných organizačných\nzmenách a zamestnávateľ, ktorý je agentúrou dočasného zamestnávania, aj ak sa zamestnanec stane\nnadbytočným vzhľadom na skončenie dočasného pridelenia podľa § 58 pred uplynutím doby, na ktorú\nbol dohodnutý pracovný pomer na určitú dobu.\n19. Podľa § 63 ods. 2 Zákonníka práce zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď, ak nejde\no výpoveď z dôvodu nadbytočnosti zamestnanca vzhľadom na skončenie dočasného pridelenia podľa\n§ 58 pred uplynutím doby, na ktorú bol dohodnutý pracovný pomer na určitú dobu, o výpoveď pre\nneuspokojivé plnenie pracovných úloh, pre menej závažné porušenie pracovnej disciplíny alebo z\ndôvodu, pre ktorý možno okamžite skončiť pracovný pomer, alebo o výpoveď podľa odseku 1 písm. f),\niba vtedy, ak\na) zamestnávateľ nemá možnosť zamestnanca ďalej zamestnávať, a to ani na kratší pracovný čas v\nmieste, ktoré bolo dohodnuté ako miesto výkonu práce,\nb) zamestnanec nie je ochotný prejsť na inú pre neho vhodnú prácu, ktorú mu zamestnávateľ ponúkol\nv mieste, ktoré bolo dohodnuté ako miesto výkonu práce alebo sa podrobiť predchádzajúcej príprave\nna túto inú prácu.\n20. Podľa § 1 ods. 4 Zákonníka práce, ak tento zákon v prvej časti neustanovuje inak, vzťahujú sa na\nprávne vzťahy podľa odseku 1 všeobecné ustanovenia Občianskeho zákonníka.\n\n21. Podľa § 39 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „OZ“),\nneplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo\nsa prieči dobrým mravom.\n22. Odvolací súd v zásade súhlasí s právnymi východiskami súdu prvej inštancie konštatovanými\nv odseku 29. napadnutého rozsudku, že predpokladom výpovede z pracovného pomeru podľa\nustanovenia § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce je, že o zmene úloh zamestnávateľa, jeho technického\nvybavenia, o znížení stavu zamestnancov alebo o iných organizačných zmenách prijal zamestnávateľ\nalebo príslušný orgán písomné rozhodnutie, že sa podľa tohto rozhodnutia zamestnanec stal pre\nzamestnávateľa nadbytočným, a že je tu príčinná súvislosť medzi nadbytočnosťou zamestnanca a\nprijatými organizačnými zmenami. Vychádzajúc z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.\nzn. 2Cdo/145/2000 (ZSP 51/2001) odvolací súd k vyššie uvedenému dopĺňa, že prvou podmienkou\npoužiteľnosti výpovedného dôvodu podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce je zamestnancova\nnadbytočnosť, druhou, že táto nadbytočnosť zamestnanca je dôsledkom zmeny úloh zamestnávateľa,\nzmeny jej technického vybavenia alebo iných organizačných zmien a treťou, že medzi nadbytočnosťou\nzamestnanca a organizačnými zmenami existuje príčinná súvislosť, pričom všetky tri podmienky musia\nbyť splnené v čase dania výpovede zamestnancovi.\n23. Súd prvej inštancie tiež v odseku 38. odôvodnenia napadnutého rozsudku vo všeobecnosti správne\nkonštatuje, že o nadbytočnosť zamestnanca ide, ak zamestnávateľ nemá možnosť zamestnanca\nďalej zamestnávať prácami dohodnutými v pracovnej zmluve, a to buď vôbec, alebo v pôvodnom\nrozsahu a že uvedený stav môže byť daný vnútornými organizačnými zmenami alebo znížením\ncelkového počtu zamestnancov, a súčasne, že v prípade zrušenia pracovného miesta (funkcie) alebo\nurčitého počtu pracovných miest, kde niekoľko zamestnancov je zaradených na tom istom (podobnom)\npracovnom mieste – funkcii je potrebné rešpektovať výlučné právo zamestnávateľa rozhodovať o výbere\nzamestnanca, ktorý je nadbytočný, rozhodnutie ktoré súd nie je v zásade oprávnený preskúmavať,\ns výnimkou diskriminačného postupu zamestnávateľa pri takomto výbere (viď judikatúra Súdneho dvora\nEÚ C-13/94, rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/33/2008 z 29.1.2009 - R 26/2009, R 28/2009).\nRovnako je možné súhlasiť aj s názorom súdu prvej inštancie rozvedeným v odseku 39. odôvodnenia\nnapadnutého rozsudku, že pre platnosť výpovede v zmysle § 61 ods. 2 Zákonníka práce, druhá veta, sa\nvyžaduje, aby zamestnávateľ výpovedný dôvod určitým spôsobom skutkovo konkretizoval, t. j. uviedol\nskutočnosti, v ktorých vidí naplnenie zákonného výpovedného dôvodu a to tak, aby nebola možná\ndodatočná zmena výpovedného dôvodu. K týmto východiskám odvolací súd dopĺňa, že výpovedný\ndôvod použitý vo výpovedi z pracovného pomeru je charakterizovaný skutkovým vymedzením, z ktorého\nsúd vychádza, pričom skutočnosť, ako dôvod vo výpovedi právne kvalifikoval zamestnávateľ, nie je sama\nosobe rozhodujúca. Skutková konkretizácia výpovedného dôvodu napĺňajúca identifikačný účel, aby\nnedochádzalo k dodatočnej zmene dôvodu má význam aj preto, že nedostatok určitosti výpovede ako\njednostranného adresného právneho úkonu môže znamenať, že nenastane zamýšľaný právny účinok\n(skončenie pracovného pomeru) a súd výpoveď posúdi ako neplatnú (§ 1 ods. 4 Zákonníka práce, § 37\nods. 1 Občianskeho zákonníka). Tu je treba mať na pamäti, že výklad prejavu vôle môže smerovať len\nk objasneniu obsahu, teda zisteniu toho, čo bolo prejavené; pomocou výkladu prejavu vôle nemožno\npreto nahradzovať alebo doplňovať vôľu, ktorú zamestnávateľ v rozhodnej dobe nemal, alebo ktorú\nsíce mal, ale ktorú vo výpovedi neprejavil. Pri výklade prejavu vôle nie je významným (podstatným)\nto, či je alebo nie je daná existencia skutočností, ktoré by inak prípadne mohli zakladať dôvod pre\nvýpoveď z pracovného pomeru, ale samotný obsah prejavenej vôle žalovaného (porovnaj rozhodnutia\nNajvyššieho súdu SR sp. zn. 5MCdo/17/2018 a sp. zn. 1Cdo/124/2010, ako aj rozhodnutie sp. zn.\n5Cdo/207/2019, ktoré na tieto rozhodnutia odkazuje). Výpovedný dôvod je skutkovo vymedzený vo\nvýpovedi nezameniteľným spôsobom vtedy, ak sú vo výpovedi skutkové okolnosti výpovedného dôvodu\nuvedené tak, že vo svojom súhrne tvoria skutok nezameniteľný s inými skutkami. Skutkovo vymedzený\nvýpovedný dôvod je dôvod, v ktorom sú uvedené okolnosti, ktoré ako celok možno subsumovať pod\nniektorú zo skutkových podstát ustanovenia § 63 ods. 1 Zákonníka práce (Zákonník práce, 3. vydanie,\n2022, s. 690 - 701: C. I., L. M.).\n24. Po preskúmaní napadnutého rozsudku dospel odvolací súd k názoru, že inak správne konštatované\nprávne východiská dopadajúce na prípad skončenia pracovného pomeru výpoveďou z dôvodu\nvymedzeného v § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce boli v individuálnych okolnostiach prípadu\nžalobkyne súdom prvej inštancie nesprávne aplikované a z dokazovaním zistených skutočností\nnebol súdom prvej inštancie vo veci vyvodený správny právny záver. Z obsahu výpovede žalobkyne\n\nz pracovného pomeru, ktorá bola žalobou napadnutá totiž podľa odvolacieho súdu vyplýva dostatok\nvzájomne nerozporných skutkových okolností súhrne tvoriacich skutok, ktorý ako celok možno\nsubsumovať iba pod skutkovú podstatu vo výpovedi uvádzaného výpovedného dôvodu (§ 63 ods. 1\npísm. b/ Zákonníka práce). Vo výpovedi je totiž nezameniteľne špecifikované písomné rozhodnutie\nzamestnávateľa v zmysle označeného ustanovenia (organizačné opatrenie z 24.11.2021), dátum jeho\núčinnosti (od 1.2.2022) ako aj skutočnosť, že ním dochádza k organizačným a systematizačným\nzmenám zloženia a počtu zamestnaneckým miest, zníženiu stavu zamestnancov a k zrušeniu\nzamestnaneckého miesta žalobkyne. Nadväzne na to výpoveď obsahuje špecifikáciu zrušeného\npracovného miesta žalobkyne, na ktoré vyššie uvedené rozhodnutie zamestnávateľa dopadá (t. j. že\nide o miesto vo funkcii odborný radca, platová trieda 08, na oddelení finančnom K. D. D. B. F. G. H.),\ninformáciu, že ide o dôsledok organizačnej zmeny, ako aj informáciu, že z tohto dôvodu sa žalobkyňa\npre zamestnávateľa stala nadbytočným zamestnancom. Žalobou napádaná výpoveď tiež konštatuje, že\nv čase dania výpovede žalobkyni žalovaný nemal voľné žiadne vhodné zamestnanecké miesto, ktoré by\nmohol žalobkyni ponúknuť, a to ani na kratší pracovný čas v mieste, ktoré bolo dohodnuté ako miesto\nvýkonu práce, resp. ktoré by mohla vykonávať po predchádzajúcej príprave.\n25. Vyššie rozvedený obsah výpovede danej žalobkyni z pracovného pomeru odvolací súd hodnotí ako\ndostatočne konkretizovaný, keďže obsahuje skutočnosti, ktorými dochádza k naplneniu označeného\nvýpovedného dôvodu, bez reálnej možnosti jeho dodatočnej zmeny. Žalovaný v tomto smere s odkazom\nna uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1MCdo/2/2008 dôvodne namieta, že\nskutočnosti, ktoré boli dôvodom výpovede nie je potrebné rozvádzať do všetkých podrobností (detailov),\nlebo pre neurčitosť alebo nezrozumiteľnosť prejavu vôle je výpoveď z pracovného pomeru neplatná len\nvtedy, keď by sa nedalo ani výkladom prejavu vôle ustáliť, prečo bola daná zamestnancovi výpoveď.\nAj keď sa odvolací súd nestotožňuje s odvolacou námietkou žalovaného, že akúkoľvek argumentáciu\ntýkajúcu sa obsahovej stránky rozhodnutia o organizačnej zmene (organizačného opatrenia) je nutné\npovažovať za bez právneho významu, nepovažuje za správny ani skutkový záver súdu prvej inštancie,\nže textová a tabuľková časť organizačného opatrenia je nezrozumiteľná, keď z nej možno logicky\nvyvodiť, že ňou dochádza k organizačnej zmene na jednotlivých útvaroch Ministerstva vnútra Slovenskej\nrepubliky medzi ktoré patrí aj K. D. D., a to spôsobom vyplývajúcim zo zmien v pripojenej tabuľke\nzloženia a počtov, ktorej úplný obsah žalovaný v konaní doložil. Skutočnosť, že výpoveď neobsahuje\nformuláciu cieľa organizačného opatrenia slovami uvedenými v § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce, t.\nj. zabezpečenie efektívnosti práce znížením počtu zamestnancov nie je s ohľadom na ostatné okolnosti\nprípadu pre záver o neplatnosti napadnutej výpovede postačujúca. Dôvod, pre ktorý súd prvej inštancie\nposúdil napadnutú výpoveď žalobkyne za neplatnú tak vo svetle vyššie uvedeného, ako aj odvolacích\nnámietok žalovaného bez ďalšieho neobstojí.\n26. Napriek vyššie opísanému nesprávnemu právnemu záveru súdu prvej inštancie, ktorý viedol\nk nesprávnemu právnemu posúdeniu veci a tým aj k nesprávnemu rozhodnutiu však odvolací súd\nv kontexte námietok žalobkyne k odvolaniu žalovaného zistil, že súd prvej inštancie nevenoval\ndostatočnú pozornosť tvrdeniam žalobkyne o prijatí iných osôb do pracovného pomeru v dohodnutom\nmieste výkonu práce v období od prijatia organizačného opatrenia do dňa dania výpovede z pracovného\npomeru žalobkyni a o šikanóznom, resp. diskriminačnom postupe voči nej, o čom pred súdom prvej\ninštancie žalobkyňa vypovedala na pojednávaní konanom 17.10.2022, resp. čo vyplýva z príloh\njej žaloby (žiadosti o prešetrenie správnosti postupu zamestnávateľa). Odvolací súd prízvukuje, že\nzmyslom pravidiel uvedených v § 63 ods. 2 Zákonníka práce je uprednostniť zachovanie existujúceho\npracovnoprávneho vzťahu aj tým, že výpoveď z neho možno realizovať až v prípade, keď zamestnávateľ\nnemá možnosť zamestnanca ďalej zamestnávať, a to ani na kratší pracovný čas v mieste, ktoré bolo\ndohodnuté ako miesto výkonu práce a súčasne zamestnanec nie je ochotný prejsť na inú, pre neho\nvhodnú prácu v mieste výkonu práce alebo sa podrobiť predchádzajúcej príprave na túto inú prácu.\n27. V tomto kontexte nie je podstatné, že žalobkyňa na preukázanie týchto svojich tvrdení nenavrhla\ndôkazy, nakoľko v individuálnych pracovnoprávnych sporoch zásada kontradiktórnosti ustupuje zásade\nochrany slabšej sporovej strany a súd môže aj bez návrhu vykonať dôkazy, ktoré zamestnanec\nnenavrhol, ak je to nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci (§ 319 CSP). V dôsledku informačného deficitu,\nktorý je pri slabšej sporovej strane spravidla prítomný, musí dôkaznú povinnosť tejto sporovej strany\nv zásade suplovať súd. Odvolací súd však pripomína, že uvedený vyšetrovací princíp nemožno vykladať\ntak, že súd je povinný aktívne vyhľadávať dôkazy až dovtedy, kým sa mu nepodarí preukázať dôvodnosť\nžaloby slabšej strany (resp. jej obrany, pokiaľ by bola v postavení žalovaného subjektu) a rozhodnúť v jej\n\nprospech, alebo aby slabšia strana v spore vo svojej dôkaznej povinnosti celkom rezignovala a vedenie\nvšetkého dokazovania vo svoj prospech ponechala na súd (k tomu porovnaj uznesenie Najvyššieho\nsúdu SR sp. zn. 7Cdo/91/2022 z 31. októbra 2023).\n28. Odvolací súd k tomu poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.\n5Cdo/42/2010 z 9.6.2010, v zmysle ktorého aj výpoveď ako každý iný právny úkon, môže byť neplatný\nnielen pre rozpor so zákonom, resp. jeho obchádzanie, ale aj pre rozpor s dobrými mravmi. Rozporom\nso zákonom alebo obchádzaním zákona sa rozumie nielen rozpor so Zákonníkom práce, ale aj rozpor\ns ustanoveniami o právnych úkonoch v zmysle Občianskeho zákonníka. Z princípu subsidiarity vyplýva,\nže tam kde konkrétna právna úprava vo všeobecnej časti Zákonníka práce chýba, je potrebné v plnej\nmiere použiť Občiansky zákonník (§ 1 ods. 4 Zákonníka práce). Tak tomu je v prípade neplatnosti\npracovnoprávnych úkonov, ktorých osobitosti upravuje vo všeobecnej časti Zákonník práce (§ 17 a\nnasl.), avšak pre ktoré rovnako platia všeobecné princípy o neplatnosti právnych úkonov v zmysle\nObčianskeho zákonníka (napr. § 37, § 39). Výkon práv a povinností vyplývajúcich z pracovnoprávnych\nvzťahov musí byť v súlade s dobrými mravmi (§ 13 ods. 3 veta prvá Zákonníka práce). Rozpor s\ndobrými mravmi predpokladá, že motívy výpovede nie sú v súlade so základnými zásadami právneho\nporiadku. Aj keď o organizačných zmenách, ako aj o výbere zamestnanca, ktorý je nadbytočný rozhoduje\nzamestnávateľ sám, súd je povinný dôsledne skúmať a posudzovať všetky skutkové okolnosti, ktoré\nskončeniu pracovného pomeru z dôvodu nadbytočnosti predchádzali. Pri hodnotení týchto okolností súd\nprihliada aj na čl. 2 Zákonníka práce, zakotvujúci pozitívny príkaz výkonu práv a povinností vyplývajúcich\nz pracovnoprávnych vzťahov, ktorým je súlad s dobrými mravmi (R 28/2009, rozsudok Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky sp. zn. 3 Cdo 33/2008 ).\n29. Vzhľadom k tomu, že súd prvej inštancie konštatoval nesplnenie podmienok platnej výpovede\npodľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce, nezisťoval a nezaoberal sa úvahami, či z hľadiska\ntakto uplatneného výpovedného dôvodu zodpovedá právny úkon (výpoveď) so zreteľom na okolnosti\nprípadu dobrým mravom. Zistenie skutočných dôvodov výpovede danej práve žalobkyni však môže viesť\nk zisteniu relevantných skutočností pre posúdenie, či tento jednostranný pracovnoprávny úkon je (nie\nje) v rozpore s dobrými mravmi.\n30. V okolnostiach súdeného prípadu teda nebol súdom prvej inštancie dostatočne a v úplnosti\nvyhodnotený skutkový stav vyplývajúci z vykonaných dôkazov, resp. ktorý mohol byť zistený\nz dokazovania, ktoré bolo opodstatnené doplniť spôsobom predpokladaným na vec dopadajúcim\nustanovením CSP (§ 319 CSP). Zisteným skutkovým stavom je pritom odvolací súd bez jeho doplnenia\nalebo zopakovania v odvolacom konaní viazaný. Odvolací súd rovnako uzatvára, že vo veci realizované\nprávne posúdenie na podklade neúplne (nedostatočne) zisteného, resp. vyhodnoteného skutkového\nstavu opomína zohľadnenie skutočností relevantných pre posúdenie prípadu a preto sa javí minimálne\nako predčasné.\n31. Nakoľko súd prvej inštancie neposudzoval platnosť výpovede z pracovného pomeru v zmysle § 63\nods. 1 písm. b) Zákonníka práce aj z hľadiska, či takýto pracovnoprávny úkon je, alebo nie je v rozpore s\ndobrými mravmi (§ 3 ods. 1 a § 39 OZ v spojení s čl. 2 vetou druhou a § 13 ods. 3 Zákonníka práce), keď\nvychádzal z iného právneho názoru, jeho rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci.\nOdvolateľ preto vo veci oprávnene namieta naplnenie predovšetkým odvolacieho dôvodu podľa § 365\nods. 1 písm. h) CSP. Vo svetle vyššie opísaného preto odvolaciemu súdu neostávalo iné, iba napadnuté\nrozhodnutie súdu prvej inštancie s použitím ust. § 389 ods. 1 písm. c/ CSP vo výroku I. a súvisiacom\nvýroku III. zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie v zmysle § 391 CSP.\n32. Úlohou súdu prvej inštancie po vrátení veci bude v prvom rade identifikovať žalobkyňou tvrdené\nokolnosti, ktoré mohli viesť k rozporu napadnutej výpovede s dobrými mravmi a na ich preukázanie\nv potrebnom rozsahu vykonať dokazovanie, prípadne aj za použitia § 319 CSP, z ktorého vyplýva aj\npovinnosť zamestnávateľa poskytnúť na tento účel súčinnosť, za predpokladu, že to od neho možno\nspravodlivo žiadať. Otázku platnosti napadnutej výpovede je potrebné posúdiť nielen podľa zákonných\npodmienok ustanovených v druhej časti Zákonníka práce, ale aj podľa všeobecných ustanovení\nZákonníka práce (§ 1 až § 40) ako aj základných zásad, na ktorých sú pracovnoprávne vzťahy založené\n(čl. 1 až čl. 11), a aplikujúc princíp subsidiarity aj podľa ustanovení OZ (§37, § 39), pokiaľ v určitých\naspektoch konkrétna právna úprava vo všeobecnej časti Zákonníka práce chýba. Je potrebné mať na\n\npamäti, že aj výkon práv a povinností vyplývajúcich z pracovnoprávnych vzťahov musí byť v súlade s\ndobrými mravmi (§ 13 ods. 3 veta prvá Zákonníka práce).\n33. Skutkový stav zistený vo veci a jeho vyhodnotenie je potrebné v novom rozhodnutí o merite veci\nprimerane opísať, tak aby rozhodnutie súdu prvej inštancie bolo preskúmateľné a jeho odôvodnenie\nzodpovedalo požiadavkám vyplývajúcim z § 220 ods. 2 CSP. Pritom je potrebné prihliadnuť na to, že\nprocesné povinnosti a procesná zodpovednosť strán tvrdiť skutkové okolnosti a navrhovať dôkazy je\ndoplnená oprávnením súdu požadovať ďalšie vysvetlenie (§ 150 ods. 2 CSP), čo súdu umožňuje s\nvyužitím postupu podľa § 181 ods. 4 CSP viesť konanie materiálne. Na riadne zistený a vyhodnotený\nskutkový stav je následne potrebné aplikovať správnu právnu normu, tak aby bol naplnený princíp\nprávnej istoty, t.j. aby bol spor rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych\nautorít. K relevantnej argumentácii žalobkyne aj žalovaného, produkovanej už v konaní pred súdom prvej\ninštancie je zároveň potrebné poskytnúť dostatočnú a logicky nerozpornú právnu odpoveď. Až potom,\nako bude konanie v naznačenom smere doplnené, môže súd prvej inštancie vo veci opätovne rozhodnúť.\nV novom rozhodnutí rozhodne znovu aj o trovách celého konania (§ 396 ods. 3 CSP).\n34. Toto rozhodnutie bolo senátom odvolacieho súdu prijaté pomerom hlasov 3:0.\nPoučenie:\nProti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote\ndvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý\nrozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia\nopravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).\nDovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.\n2 CSP).\nPodanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu\ntreba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného\npredpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné\ndoručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).\nDovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.\nDovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).\nV dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v\nakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne\n(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "20Cpr/10/2022", "guid": null, "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:82175c26-54b4-4b3a-a90d-96a8623575f4", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 295/2012", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 295/2012 z 28. 8. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-08-28", "citacie_n": 501, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:82175c26-54b4-4b3a-a90d-96a8623575f4"}, {"guid": "ussr:bbd43ac4-55a4-4b65-9b2d-8861a9c19cc5", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 249/2011", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 249/2011 z 29. 9. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-09-29", "citacie_n": 587, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bbd43ac4-55a4-4b65-9b2d-8861a9c19cc5"}, {"guid": "ussr:30502b65-8156-4299-b4ef-7eed7bcbebfc", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 214/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 214/04 z 30. 11. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-11-30", "citacie_n": 476, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:30502b65-8156-4299-b4ef-7eed7bcbebfc"}, {"guid": "ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 78/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 78/05 z 16. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-16", "citacie_n": 13331, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a"}, {"guid": "ussr:aaae9e7a-db73-4721-bbad-518685f8e3fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 77/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 77/02 z 27. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-27", "citacie_n": 2547, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:aaae9e7a-db73-4721-bbad-518685f8e3fe"}, {"guid": "a4f7fd26-f26d-4e59-a145-d0c3d66e373b:b863108b-3979-4159-aa8f-b684d19b47bf", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2023:8118207060.1", "spisova_znacka": "7Cdo/91/2022", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/91/2022 z 31. 10. 2023", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2023-10-31", "citacie_n": 24, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2023:8118207060.1"}, {"guid": "d1757b59-0958-4726-9070-275bb808d3cd:849973a2-4744-41ac-bec0-dd7d7ffe0252", "ecli": "ECLI:SK:OSZA:2024:6122431180.7", "spisova_znacka": "17Cpr/7/2023", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Žilina sp. zn. 17Cpr/7/2023 z 7. 10. 2024", "sud": "Okresný súd Žilina", "datum_vydania": "2024-10-07", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSZA:2024:6122431180.7"}], "citovane_v": []}