{"guid": "0b15e44c-fb38-47f6-8c71-a9c1413e0813:c9af41a4-e483-4035-8956-eecb76bcb709", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2024:8723211005.1", "spisova_znacka": "15CoP/16/2024", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 15CoP/16/2024 z 14. 5. 2024", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Prešov z 14. mája 2024, sp. zn. 15CoP/16/2024, ECLI:SK:KSPO:2024:8723211005.1", "identifikacne_cislo": "8723211005", "sud": {"guid": "sud_155", "nazov": "Krajský súd Prešov", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-presov"}, "sudca": "JUDr. Katarína Morozová Nemcová", "sudca_id": 67, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-katarina-morozova-nemcova-67", "datum_vydania": "2024-05-14", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zmenené"], "oblast": ["Rodinné právo"], "podoblast": ["Vyživovacie povinnosti"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2005/36", "nazov": "ZoR", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/36", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/36-2005"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/161", "nazov": "CMP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/161", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/161-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/c9af41a4-e483-4035-8956-eecb76bcb709", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2024:8723211005.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSPO:2024:8723211005.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSPO:2024:8723211005.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Prešov\n15CoP/16/2024\n8723211005\n14. 05. 2024\nJUDr. Katarína Morozová Nemcová\nECLI:SK:KSPO:2024:8723211005.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nKrajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Morozovej Nemcovej a\nčlenov senátu JUDr. Ingrid Kalinákovej a JUDr. Zuzany Biščákovej v právnej veci navrhovateľky - osoby\noprávnenej z vyživovacej povinnosti X. Š., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom T. XXX, proti osobe povinnej z\nvyživovacej povinnosti G.X. Š., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom T. XXX, O.. Č.. Ú. L., o určenie výživného\npre plnoleté dieťa, o odvolaní otca voči rozsudku Okresného súdu Poprad č. k. 26Pc/11/2023 - 38 zo\ndňa 14.11.2023, takto\nrozhodol:\nI. Mení rozsudok vo výroku I. tak, že povinný z platenia výživného je povinný prispievať výživným na\nnavrhovateľku sumou 250 eur mesačne, vždy do 15.dňa v mesiaci vopred k rukám navrhovateľky, od\n1.11.2023 do budúcna.\nII. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.\nodôvodnenie:\nI. Predmet konania\n1. Predmetom konania je určenie výživného na plnoletú osobu, ktorý podala ako návrh dňa 05.09.2023\nplnoletá dcéra a žiadala, aby súd zaviazal otca prispievať na jej výživu.\nPodaný návrh odôvodnila tým, že je študentkou tretieho ročníka U. W., R. X a otec si svoju vyživovaciu\npovinnosť voči nej neplní.\nII. Obsah napadnutého rozhodnutia\n2. Okresný súd Poprad ako súd prvej inštancie rozsudkom pod č. k. 26Pc/11/2023 - 38 dňa 14.11.2023\nrozhodol tak, že:\nI. Otec G. P., nar. XX. XX. XXXX, je povinný prispievať na výživu plnoletej dcéry X. P., nar. XX. XX.\nXXXX, sumou 250 eur mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred plnoletej dcére, a to za obdobie od\nnovembra 2023 do budúcna, odo dňa doručenia tohto rozsudku osobe povinnej z vyživovacej povinnosti.\nII. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.\n3. Súd prvej inštancie rozhodnutie odôvodnil tým, že mal za skutkovo preukázané, že výživné na plnoletú\nnavrhovateľku doposiaľ súdnym rozhodnutím určené nebolo. Zároveň mal súd za preukázané, že otec\nod decembra 2022 neprispieva na výživu navrhovateľky, pričom navrhovateľka má výdavky spojené so\nštúdiom, ktoré preukázala, a to vo výške 410 eur mesačne.\n\nĎalej mal súd za preukázané, že navrhovateľka, hoci je už v súčasnej dobe plnoletá, nie je schopná\nsama sa živiť, pretože ešte študuje na strednej škole a má príjem len z brigády počas letných prázdnin,\na to v sume 50 eur mesačne. Súd prvej inštancie zároveň zdôraznil, že vyživovaciu povinnosť voči\ndieťaťu majú obidvaja rodičia. Skúmal pritom osobné a majetkové pomery otca navrhovateľky. Od\nrozvodu rodičov navrhovateľky nebolo rozhodnuté o výživnom na navrhovateľku, ktorá doposiaľ žije v\nspoločnej domácnosti s matkou a otec momentálne nemá príjem a nie je vedený v evidencii uchádzačov\no zamestnanie, pričom poberá príspevok na dieťa toho času v sume 120 eur mesačne. Súd zároveň\nmal preukázané, že toho času sa povinný z platenia výživného nachádza v E. L.. Z obsahu pripojeného\nspisu tunajšieho súdu pod sp. zn. KK - 5P/45/2023 vyplýva, že otec navrhovateľky pracoval ako stolár\nnaposledy v G., kde mal mesačný príjem od 9 000 do 10 000 eur v čistom a takýto príjem dostával po\ndobu siedmych rokov. Neskôr mal opäť nastúpiť do zamestnania a dostával príjem približne 5 000 eur.\nZároveň súd prvej inštancie zistil, že otec s navrhovateľkou sa v súčasnej dobe nestretáva, a to od\ndecembra 2022, odkedy neprispieva ani na jej výživu. Súd poukázal na to, že cieľom výživného je\nzvyšovať mieru rodičovskej zodpovednosti tým, že pred potreby rodiča kladie zákon potreby dieťaťa.\nPreto každý rodič má prvom rade zabezpečiť výživu dieťaťa. Pri určení vyživovacej povinnosti otca\nk plnoletej navrhovateľke súd potom ako určil sumu 250 eur mesačne, vychádzal z majetkových a\npríjmových pomerov otca, ktoré v konaní zistil, berúc do úvahy skutočnosť, že pri určení rozsahu\nvyživovacej povinnosti prihliadal na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa stará. Medzi odôvodnené\npotreby zarátal súd prvej inštancie stravovanie, ošatenie, hygienu, školské výdavky, cestovanie do školy,\nako aj primeranú časť nákladov na bývanie, náklady na zdravotnícku starostlivosť, ako aj potreby v širšej\nmiere prispievajúcej k rozvoju osobnosti mladého človeka, ako sú napríklad kultúra, šport, mimoškolské\naktivity, záujmy a záľuby, prázdninové pobyty.\nSúd neprihliada na skutočné, teda faktické príjmy povinného, ktoré dosahuje v čase vyhlásenia\nrozsudku, ale vychádzal z jeho potencionálnych príjmov, a to znamená z príjmov, ktoré povinný\npotenciálne mohol mať vzhľadom na svoj vek, zdravotný stav, schopnosti, stupeň dosiahnutého\nvzdelania a jeho zameranie, s poukazom na prax, jazykové znalosti a dopyt na trhu práce. Preto určil\nsúd prvej inštancie výživného výške 250 eur.\nIII. Obsah odvolania a vyjadrenie k odvolaniu\n4. Proti rozsudku podal odvolanie otec navrhovateľky, ktorý argumentoval tým, že je síce pravdou,\nže sa zaviazal platiť na výživu navrhovateľky 250 eur mesačne, avšak žiada odvolací súd, aby tento\nrozsudok zrušil a vec vrátil na Okresný súd Poprad alebo zmenil rozsudok a zaviazal na platenie\nvýživného navrhovateľke 30 % životného minima na plnoleté dieťa. Poukázal na to, že je pravdou, že\nsúhlasil s vyživovacou povinnosťou 250 eur, ale v súčasnej dobe je nezamestnaný, nemá žiadny príjem,\npretože je vo väzbe a nemôže teda logicky platiť 250 eur na navrhovateľku. Jeho vyjadrenie na súde zle\nsudkyňa pochopila a do diktafónu nadiktovala vyjadrenie, ktoré on sám ináč formuloval. Nakoľko nie je na\nslobode, nie je výška výživného reálne možná, aby platil a v súčasnej dobe v čase vyhlásenia rozsudku\nmu neumožňujú jeho finančné prostriedky hradiť uvedené výživné. Nie je pravdou, že neprispieval na\nvýživu, pretože v posledných rokoch pracoval v G. zarábal 9 000 až 10 000 eur v čistom a neskôr\nzarábal 5 000. Taktiež nie je pravda, že poberá rodičovský príspevok na dieťa, pretože po rozvode\nsi prácu nehľadal a neuhrádzal ani odvody. Práca vo väzbe mu bola ponúknutá, ale nebolo možnosti\npracovať, lebo je v systéme a ukazuje v tomto systéme, že je dlžníkom buď v Sociálnej poisťovne alebo v\nzdravotnej poisťovni. Má potvrdenie, že nemá podlžnosti, čo vlastne toto nemal súd preukázané žiadnym\npísomným dokladom, nakoľko v spise KK - 5P/45/2023 sa takýto doklad o jeho príjme nenachádza.\nZároveň doplnením odvolania z 15.01.2024 argumentoval tým, že súhlasil s výživným 250 eur, pretože\nto považoval za samozrejmosť, nevidel dôvod, aby nebol schopný platiť takéto výživné, avšak vzhľadom\nna možnosti, schopnosti, zárobku nepredpokladal, že bude zadržaný policajnou hliadkou 11.09.2023\na následne daný do väzby. Argumentoval ďalej tým, že bol podané na okresný súd návrh na určenie\nvýživného a následne bolo zistené telefonicky, že súd zasielal zásielky na adresu, na ktorej sa nemohol\nzdržiavať. S dcérou vôbec nie je v kontakte, aby nedošlo k mareniu vyšetrovania ako poškodenej, a\npreto žiada rozhodnutie ohľadom výživného na plnoletú dcéru opätovne doručovať.\n5. K odvolaniu otca sa nevyjadrila navrhovateľka\nIV. Hodnotenie odvolacieho súdu\n\n6. Krajský súd v Prešove (ďalej len ako „odvolací súd“) po zistení, že odvolanie bolo podané včas\na v zmysle ustanovenia § 360 ods. 1 CSP oprávneným subjektom - účastníkom konania, v ktorého\nneprospech bolo vydané rozhodnutie s poukazom na ustanovenie § 359 CSP, proti rozhodnutiu súdu\nprvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa s poukazom na ustanovenie § 355 ods. 1 CSP,\npo skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti v súlade s § 127 a § 363 CSP a že\nodvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody, preskúmal napadnuté rozhodnutie bez viazanosti\nrozsahom s poukazom na ustanovenie § 65 CMP a dôvodmi odvolania s poukazom na ustanovenie §\n66 CMP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle ustanovenia § 329 ods. 1 CSP, keď deň\nvyhlásenia rozsudku bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a v elektronickej\npodobe na webovej stránke súdu v ten istý deň, ako sa vyvesil na úradnej tabuli a dospel k záveru,\nže boli splnené podmienky pre potvrdenie rozsudku podľa ustanovenia § 387 ods. 1 CSP. Z dôvodu\nnesprávnej formulácie výroku I. napadnutého rozsudku prvej inštancie bolo potrebné, aby odvolací súd\nv zmysle ustanovenia § 388 CSP napravil uvedenú vadu výroku.\n7. Podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo\nvýroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého\nrozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého\nrozhodnutia, prípadne doplní na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.\n8. Odvolací súd v zmysle § 379 a § 380 CSP je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania sa plne\nstotožnil s rozhodnutím prvej inštancie, pretože bola jeho argumentácia vecne správna, objektívna,\npresvedčivá. Má za to, že všetky dôvody, ktoré uvádza v odvolaní odvolateľ, vyriešil už súd prvej\ninštancie v napadnutom rozsudku, pričom rozhodnutia prvoinštančného a odvolacieho súdu nie je možné\nposudzovať izolovane, pretože tvoria jeden celok.\n9. Odvolací súd preberá súdom prvej inštancie zistený skutočný stav veci. Odvolací súd nenašiel dôvod,\npre ktorý by sa mal od záverov súdu odchýliť. Napadnutý rozsudok považuje odvolací súd za vecne\nsprávny, jeho správnosť argumentuje nasledovne.\n10. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu s poukazom na obsah preskúmavaného rozsudku i\nargumenty predostreté v odvolacom konaní bolo posúdiť, či sú splnené zákonné podmienky na dané\nskutkové okolnosti na zrušenie výživného.\n11. Odvolateľ nesúhlasí so stanovenou výškou výživného, považuje rozhodnutie vychádzajúce z\nnedostatočne zisteného skutočného stavu veci a závery súdu o stanovení výšky nemajú základ vo\nvykonanom dokazovaní poukazujúc na svoj súčasný stav, nakoľko sa toho času nachádza vo E. L., kde\nnepracuje a teda nemá žiadny príjem.\n12. Navrhovateľka ako plnoletá dcéra poukazuje v návrhu na to, že otec ako povinný z platenia výživného\nneplatil od decembra 2022 na ňu žiadne výživné, nestretávajú sa spolu a voči otcovi je vedené trestné\nkonanie pre trestný čin týrania blízkej osoby.\n13. V nadväznosti na uplatnené odvolacie námietky odvolací súd uvádza, že za situácie súdom zisteného\nskutočného stavu možno konštatovať, že určenie výživného na dospelú navrhovateľku zodpovedá jej\nodôvodneným potrebám. Súd správne určil výšku výživného, ktorá vlastne zodpovedá možnostiam,\nschopnostiam a majetkovým pomerom povinného rodiča, t. j. otca, prihliadnuc na osobnú starostlivosť\notca, ako aj osobnú starostlivosť matky, pričom bolo preukázané, že o plnoletú dcéru sa v prevažnej\nmiere stará matka, s ktorou žije v spoločnej domácnosti.\n14. Podľa § 154 CMP na konanie vo veciach výživného plnoletých osôb a iných obdobných nárokov je\nmiestne príslušný všeobecný súd navrhovateľky.\n15. Súd prvej inštancie podľa odvolacieho súdu správne vyhodnotil existenciu dôvodov na určenie\nvýživného na plnoletú navrhovateľku vo výške 250 eur, nakoľko aj otec ako povinný z platenia výživného\nna pojednávaní súhlasil s uvedenou výškou výživného. Odvolací súd argumentuje poukazom na\nuvedené vyjadrenie otca na pojednávaní dňa 14.11.2023. V otázke určenia výšky výživného súd prvej\ninštancie vychádzal z princípu potencionality otcovho príjmu. Ako vyplýva z obsahu vyjadrení otca ako\n\npovinného z platenia výživného, otec je dlhodobejšie nezamestnaný, resp. momentálne v tomto období\nsi neplatí odvody ani žiadne poistné. Z jeho odvolania proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie však má\nodvolací súd za preukázané, že tento si protirečí vo svojich vyjadreniach, kedy hovorí, že má dlhy,\npre ktoré nemôže vo väzbe pracovať, na druhej strane tvrdí, že existuje potvrdenie, z ktorého vyplýva,\nže nemá žiadne podlžnosti. Preto odvolací súd je toho názoru, že súd prvej inštancie predovšetkým\nprihliadal na záujmy navrhovateľky ako dieťaťa, ktoré je toho času v postavení osoby, ktorá samostatne\nnie je zárobkovo činná, nakoľko žije v spoločnej domácnosti s matkou, ktorá sa o ňu stará a ktorá jej\nprispieva na jej výdavky, je jedinou osobou, ktorá jej prispieva na jej výživu.\n16. Otec, aj keď v súčasnej dobe nie je zárobkovo činný, jeho príjmy z minulosti, teda z predchádzajúcich\nsiedmich rokov ako sám potvrdil, kedy dosahoval dostatočný príjem ako stolár v G. od 9 000 do 10 000\neur mesačne v čistom a posledné roky pracoval dosahoval mesačný príjem 5 000 eur. Aj odvolací súd je\ntoho názoru, že z uvedeného príjmu, ktorý dosahoval v minulosti je v možnostiach a schopnostiach otca\nplatiť výživné na dospelú dcéru vo výške 250 eur. Pritom sa súdu prvej inštancie, ako aj odvolaciemu\nsúdu nepodarilo zistiť žiadne objektívne prekážky na jeho strane, ktoré by mu bránili zabezpečiť si\nprimeraný príjem, z ktorého by hradil výživu na dospelú navrhovateľku. Na osobnej starostlivosti o\noprávnenú sa nepodieľa a na jej výžive dlhodobo takisto nie. Bez ohľadu na rozhodnutie otca vo\nväzbe nepracovať, resp. nezabezpečovať si nejaký pravidelný príjem, je jeho povinnosťou stanovenou\nZákonom o rodine poskytovať svojmu dieťaťu primeranú pravidelnú výživu. Bez objektívnych prekážok\nna jeho strane, ktoré by mu bránili si túto povinnosť plniť, vychádzal súd z potencionálneho príjmu vo\nforme stanoveného mesačného výživného 250 eur, pričom bral do úvahy aj jeho majetkovú situáciu,\npričom odvolací súd vychádzal zo situácie otca z minulosti. Súd prvej inštancie následne určil výživné vo\nvýške 250 eur a v odvolaní otec navrhovateľky uviedol, že uvedená suma je v súčasnej dobe likvidačná,\naj keď s touto sumou na pojednávaní súhlasil, avšak vzhľadom k tomu, že už v tom čase bol vo väzbe,\ntak mohol vedieť a mal vedieť, že uvedené výživné bude musieť navrhovateľke uhrádzať. Odvolací súd\nmal preto za preukázané, že súd prvej inštancie vychádzal zo skutočností, ktoré mal preukázané a de\nfacto zo skutočností, ktoré potvrdil aj sám povinný z platenia výživného na pojednávaní pred súdom\nprvej inštancie.\n17. Súd prvej inštancie v rozsudku uviedol skutkový stav, z ktorého vychádza a z tohto skutkového stavu\nvychádza aj odvolací súd bez toho, aby tento skutkový stav opätovne uvádzal vo svojom rozhodnutí.\nRovnako odvolací súd neopakuje právne závery, ktoré uviedol súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí.\nPodľa ustálenej rozhodovacej praxe „Konanie pred súdom prvej inštancie a pred odvolacím súdom\ntvorí jeden celok a určujúca spätosť rozsudku odvolacieho súdu s potvrdzujúcim rozsudkom vytvára ich\norganickú jednotu. Ak odvolací súd v plnom rozsahu odkáže na relevantné skutkové zistenia a stručne\nzhrnie právne posúdenie veci, rozhodnutie odvolacieho súdu v sebe tak zahŕňa po obsahovej stránke aj\nodôvodnenie rozsudku prvej inštancie“ (uznesenie nie Najvyššieho súdu NS SR sp. zn. 5Obdo/98/2018\nzo dňa 29.01.2020.\n18. Súd prvej inštancie podľa názoru odvolacieho súdu správne zistil skutkový stav a správne vo veci\nrozhodol, pričom sa odvolací súd v plnom rozsahu uviedol s týmto rozhodnutím stotožnil. Súd prvej\ninštancie vychádza z princípu potencionalitu príjmu, teda vychádzal z reálneho príjmu otca, ktorý v\nminulosti dosahoval, resp. ktorý by mohol dosahovať. Pritom vychádzal z toho, že v jeho možnostiach a\nschopnostiach bolo dosahovanie väčšieho príjmu ako má v súčasnosti, čo vlastne vyplývalo z vyjadrení\nsamotného povinného z platenia výživného pred súdom prvej inštancie. Správne súd poukázal na to, že\notec aj keď v súčasnej dobe neplatí povinné odvody, resp. povinné poistenie, je bez príjmu, avšak neboli\npreukázané žiadne objektívne prekážky na jeho strane, ktoré by mu bránili zamestnať sa a zabezpečiť\nsi taký príjem, aby mohol od decembra 2022 navrhovateľke ako dospelej dcére uhrádzať výživné. Súd\nprvej inštancie uviedol, že vychádzal z potencionálneho príjmu, ak by sa jednalo o minimálnu mzdu,\ntáto suma by bola prevyšujúca 700 eur v hrubom, pričom čistý príjem z tejto sumy je dostatočný na\nurčenie výživného vo výške 250 eur mesačne, pričom povinný z platenia výživného nemá žiadnu inú\nvyživovaciu povinnosť.\n19. Ani z odvolania otca ako povinného z platenia výživného nevyplýva, že by nebol otec schopný\npracovať aj v ÚVV, a teda dosahovať aspoň minimálnu mzdu, čo je v rozpore s tým, čo tvrdil v samotnom\nodvolaní, kde uviedol, že momentálne je vo väzbe kde nemôže pracovať, nakoľko nemá zaplatené\nodvody a poistné, čo neskôr na základe iných skutočností v odvolaní uviedol, že žiadne podlžnosti voči\n\npoisťovni nemá. Ak súd vychádzal z potencionálneho príjmu, je teda bez právneho významu, že otec\npovinný z platenia výživného je v súčasnej dobe bez príjmu.\n20. Odvolací súd zároveň poukázal na to, že súd prvej inštancie správne vyčíslil sumu mesačného\nvýživného s poukazom na výdavky, ktoré osvedčila oprávnená z platenia výživného správne a v súlade\nso zákonom.\nZároveň sa odvolací súd v rámci odvolacieho konania musel vysporiadať s tvrdením otca, že mu nebol\ndoručený rozsudok súdu prvej inštancie, čo sa však nezakladá na pravde, nakoľko rozsudok zo dňa\n14.11.2023 prevzal v E. L. XX.XX.XXXX. Odvolací súd preto tvrdenie vyhodnotil ako nedôvodné.\n21. Z uvedených dôvodov preto odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil postupom podľa § 2 ods. 1\nCMP v spojení s § 387 ods. 1 CSP. Zároveň v zmysle ustanovenia § 388 CSP pristúpil odvolací súd k\nzmene obsahu výroku I. rozsudku súdu prvej inštancie súladne so zákonom a určil presnú dobu od kedy\nje otec povinný prispievať na výživné svojej dospelej dcére.\n22. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z\núčastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.\n23. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote\ndvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý\nrozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia\nopravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).\nDovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.\n2 CSP).\nPodanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu\ntreba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného\npredpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné\ndoručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).\nDovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.\nDovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).\nV dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v\nakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne\n(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).\nPodľa § 376 ods. 1 CMP v spojení s § 370 ods. 1 CMP ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá\nvykonateľný exekučný titul, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná\nako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu\nrozhodnutia.\nAk povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, ktorým bola upravená\nvyživovacia povinnosť, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995\nZ.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "9daa43a8-3aef-4bb0-b4b2-6834e1b7fc4e:17f9ba4c-4cb5-4580-b061-a1002f12d1ec", "ecli": null, "spisova_znacka": "26Pc/11/2023", "nazov": "Rozsudok Okresného súdu Senica sp. zn. 26Pc/11/2023 z 10. 10. 2023", "sud": "Okresný súd Senica", "datum_vydania": "2023-10-10", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/9daa43a8-3aef-4bb0-b4b2-6834e1b7fc4e:17f9ba4c-4cb5-4580-b061-a1002f12d1ec"}], "citovane_v": []}