{"guid": "3a98783d-1184-4834-add5-a3cabdc40b8e:beebd942-43f4-404e-987f-e61975df7dab", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2025:8122205845.4", "spisova_znacka": "5Co/39/2024", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 5Co/39/2024 z 12. 8. 2025", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Prešov z 12. augusta 2025, sp. zn. 5Co/39/2024, ECLI:SK:KSPO:2025:8122205845.4", "identifikacne_cislo": "8122205845", "sud": {"guid": "sud_155", "nazov": "Krajský súd Prešov", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-presov"}, "sudca": "JUDr. Gabriela Világiová", "sudca_id": 123, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-gabriela-vilagiova-123", "datum_vydania": "2025-08-12", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdené"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40", "nazov": "OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964"}, {"iri": "/SK/ZZ/2016/90", "nazov": "zákon č. 90/2016 Z. z. o úveroch na bývanie", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2016/90", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/90-2016"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/beebd942-43f4-404e-987f-e61975df7dab", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2025:8122205845.4", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSPO:2025:8122205845.4", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSPO:2025:8122205845.4/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Prešov\n5Co/39/2024\n8122205845\n12. 08. 2025\nJUDr. Gabriela Világiová\nECLI:SK:KSPO:2025:8122205845.4\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nKrajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Világiovej a členov\nsenátu JUDr. Andreja Radomského a JUDr. Romana Lajoša v právnej veci žalobkyne: A. B., nar.\nXX.XX.XXXX, bytom C. XX, XXX XX D., právne zastúpenej JUDr. Jozefom Onďakom, advokátom so\nsídlom Slovenská 69, 080 01 Prešov, IČO: 35 522 275, proti žalovanej: A., E., E. E. F. X, XXX XX G. H. I. E. H., J.: XX XXX XXX, právne zastúpenému advokátskou kanceláriou HUSAR AND PARTNERS\ns.r.o., so sídlom: Vojenská 14, 040 01 Košice, IČO: 53 519 141, o určenie neexistencie záložného práva,\no odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 20C/49/2022-104 zo dňa 03.04.2023\nv spojení s uznesením č.k. 20C/49/2022-141 zo dňa 12.08.2024 takto\nrozhodol:\nI. Potvrdzuje rozsudok v spojení s opravným uznesením.\nII. Priznáva žalobkyni vo vzťahu k žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu\ns tým, že o ich výške rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.\nodôvodnenie:\n1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol tak, že cit.:\n„I. Súd určuje, že záložné právo k nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX vedenom K. L. D., M. K.,\nK. D., K. D., kat. úz. E. a to k bytu č. XX na siedmom poschodí vo vchode č. XX, nachádzajúci sa v\nbytovom dome, N. C. XX, XX so súpisným č. XXXX, postavený na pozemku parc. reg. O., D. I. XXXX/\nXX a nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX, vedenom K. L. D., kat. odbor okres D., K., D., kat úz.\nE. a to ku spoluvlastníckemu podielu na pozemku parc. B., D., I. XXXX/XX, o výmere 569 m2, do\npozemku zastavané plochy a nádvoria v podiele 78/3480, zriadením Zmluvou o zriadení záložného\npráva z XX.X.XXXX a dodatkom č. 1 k Zmluve o zriadení záložného práva zo dňa XX.X.XXXX, uzavreté\nmedzi žalobkyňou, neexistuje.\nII. Žalovaná je povinná nahradiť žalobkyni trovy konania v rozsahu 100%, o ktorých výške bude\nrozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.“\n2. Právne odôvodnil súd prvej inštancie svoje rozhodnutie podľa ust. § 151a, § 151b ods. 1 a § 151md\nods. 2 a 3 Občianskeho zákonníka, ustanovením § 1 ods. 1 a 2 písm. a), § 2 ods. 1 písm. a) a b) a § 15\nods. 3 Zákona o úveroch na bývanie č. 90/2016 Z.z., podľa § 137 písm. c) a výrok o trovách konania\npodľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej CSP).\n3. Súd prvej inštancie konštatoval, že žalovaná ako veriteľ uzatvorila dňa XX.XX.XXXX so žalobkyňou\nako dlžníkom zmluvu o úvere, na základe ktorej žalovaná poskytla žalobkyni úver vo výške 61.500,eur a žalobkyňa sa úver zaviazala vrátiť do 31.12.2019. Zmluvne strany sa dohodli, že úver sa\n\nposkytuje za úrok 5,5% ročne. Strany sporu dňa XX.XX.XXXX uzatvorili dodatok č. 1 k zmluve o\núvere so zabezpečením, v ktorom bola dohodnutá zmena lehoty splatnosti úveru do 30.11.2019. Dňa\nXX.XX.XXXX uzatvorili dohodu o zmene zmluvy o úvere so zabezpečením zo dňa XX.XX.XXXX, ktorým\ndošlo k predĺženiu lehoty splatnosti úveru do 30.06.2020 s tým, že úver sa poskytuje za úrok, ktorý je\ndohodnutý vo výške 5,5 %-ta ročne a to za dobu od poskytnutia úveru až do jeho úplného splatenia. Za\núčelom zabezpečenia pohľadávky uzatvorili strany zmluvu o zriadení záložného práva na nehnuteľnosti,\nktoré sa nachádzajú v katastrálnom území: E., obec: D., K.: D. a ktoré sú zapísané K. L. C. D.,\nkatastrálnym odborom na liste vlastníctva číslo XXXX takto: G. I. XX P. X. p. a vo vchode XX v Bytovom\ndome, N. C. XX,XX E. E. I. XXXX, ktorý je postavený na pozemku parcely registra „O.\" s parcelným\nčíslom XXXX/XX, popis stavby bytový dom, spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach, spoločných\nzariadeniach domu a na príslušenstve domu prislúchajúci k Bytu o veľkosti 78/3480 a spoluvlastnícky\npodiel o veľkosti 1/1 k nehnuteľnosti, ktorá sa nachádza v katastrálnom území: E., obec: D., K.: D. a ktoré\nsú zapísané K. L. C. D., katastrálnym odborom na liste vlastníctva číslo XXX, spoluvlastnícky podiel o\nveľkosti 78/3480 na pozemku parcely registra „O.\" s parcelným číslom XXXX/XX o výmere 569 m2, druh\npozemku zastavané plochy a nádvoria. V čl. V zmluvy je zmluvné dojednanie o spôsobe poskytnutia\núveru s tým, že predmetný úver mal byť poskytnutý na úhradu záväzkov žalobkyne voči spoločnosti A.\nzo zmluvy o pôžičke zo dňa XX.XX.XXXX vo výške 5.200,- eur; ďalej na úhradu záväzkov žalobkyne\nvoči spoločnosti veľkým M., E. vo výške 6.500,- eur; na úhradu pohľadávky vymáhanú v exekučnom\nkonaní vedenom súdnym exekútorom JUDr. Svätoslavom Mruškovičom pod spisovou značkou EX\n874/2009 vo výške 14.514,21 eura; na úhradu pohľadávky v exekučnom konaní vedenom súdnym\nexekútorom JUDr. Radovanom Ferencom Ex 8/2002 vo výške 21.198,21 eura; na úhradu pohľadávok\nvymáhaných v exekučnom konaní súdnym exekútorom Mgr. Martinom Petruškom pod spisovou značkou\nEx 60/2014 vo výške 1.250,40 eura, vo veci Ex 4090/2012 vo výške 3.680,01 eura a Ex 3846/2011\nvo výške 1.051,62 eura; a na úhradu pohľadávky v exekučnom konaní 419 Ex 77/19 vo výške 761,56\neura. Zostávajúcu sumu 7.343,99 eura mal žalovaný vyplatiť podľa pokynu dlžníka na účet označený v\nbode 5.1.9 zmluvy. Podľa bodu 8.5 zmluvy vo veciach neupravených touto zmluvou sa zmluvný vzťah\nspravuje príslušnými ustanoveniami Obchodného zákonníka. Podľa výpisu z listu vlastníctva č. XXXX\nje žalobkyňa vlastníčkou bytu č. XX na X. p. a vo vchode XX v Bytovom dome, N. C. XX,XX E. E. I.\nXXXX, ktorý je postavený na pozemku parcely registra „O.\" s parcelným číslom XXXX/XX, popis stavby\nbytový dom a spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach, spoločných zariadeniach domu a na\npríslušenstve domu prislúchajúci k bytu o veľkosti 75/3480. Podľa výpisu z listu vlastníctva č. XXXX je\nžalobkyňa vlastníčkou spoluvlastníckeho podiel o veľkosti 78/3480 na pozemku parcely registra „O.\" s\nparcelným číslom XXXX/XX o výmere 569 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria.\n4. Súd prvej inštancie mal v danom prípade za to, že žalobkyňa preukázala naliehavý právny záujem,\nnakoľko jej postavenie ako vlastníčky zálohu je neisté, keďže žalovaná požiadala o začatie výkonu\nzáložného práva, čo vyplýva z predložených čiastočných výpisov z listov vlastníctva č. XXXX A. XXXX.\nZa takého stavu vynesenie ňou navrhovaného rozhodnutia o neexistencie záložného práva stav jej\nprávnej neistoty odstráni. Určovacia žaloba je tak prípustná pretože v tomto konkrétnom prípade je\nsporný vzťah evidovaný katastrom nehnuteľností a rozsudok vo veci bude slúžiť ako podklad pre účely\nkatastrálneho konania.\n5. Na základe vykonaného dokazovania súd prvej inštancie dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. Z\nvykonaného dokazovania vyplynulo, že žalovaná ako veriteľ uzatvorila dňa XX.XX.XXXX so žalobkyňou\nako dlžníkom zmluvu o úvere, na základe ktorej žalovaná poskytla žalobkyni úver vo výške 61.500,eur a žalobkyňa sa úver zaviazala vrátiť do 31.12.2019. Zmluvne strany sa dohodli, že úver sa\nposkytuje za úrok 5,5% ročne. Strany sporu dňa XX.XX.XXXX uzatvorili dodatok č. 1 k zmluve o\núvere so zabezpečením, v ktorom bola dohodnutá zmena lehoty splatnosti úveru do 30.11.2019. Dňa\nXX.XX.XXXX uzatvorili dohodu o zmene zmluvy o úvere so zabezpečením zo dňa XX.XX.XXXX, ktorým\ndošlo k predĺženiu lehoty splatnosti úveru do 30.06.2020 s tým, že úver sa poskytuje za úrok, ktorý je\ndohodnutý vo výške 5,5 %-ta ročne a to za dobu od poskytnutia úveru až do jeho úplného splatenia.\n6. Žalobkyňa neplatnosť vyššie uvedenej zmluvy odvodzovala od toho, že na právny vzťah sa má\naplikovať zákon č. 90/2016 Z.z. o úveroch na bývanie, pričom žalovaná poskytla úver na bývanie\nbez povolenia podľa osobitných predpisov. Súd sa s týmto názorom stotožnil. Predmetná zmluva\nspĺňa definíciu úveru na bývanie uvedenej v § 1 ods. 2 ZoÚB, podľa ktorého úverom na bývanie\nna účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov veriteľom spotrebiteľovi na\nzáklade zmluvy o úvere na bývanie vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo obdobnej finančnej\n\npomoci, ktorá je zabezpečená záložným právom k nehnuteľnosti, bytu. Je nepochybné, že žalovaná je\nspotrebiteľom, keďže nekonala v predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, pričom\núver bol zabezpečený záložným právom k bytu. Žalovaná sa bránila, že nie je veriteľom, keďže nespĺňa\ndefiníciu veriteľa podľa § 2 ods. 1 ZoÚB. K tomu súd prvej inštancie uviedol, že ust.§ 2 ods. 1 písmena\na) ZoÚB upravuje iba označenie tých veriteľov, ktorí majú oprávnenie poskytovať úvery na bývanie v\nzmysle zákona č. 90/2016 Z.z. Pokiaľ takéto úvery sú poskytované aj inými subjektami, ktorí nespĺňajú\npodmienky ustanovenia § 2 ods. 1 písmena a) citovaného zákona, potom sú tieto úvery postihnuté\nneplatnosťou v súlade s ustanovením § 15 ods. 3 ZoÚB. V danom prípade je preto potrebné na úver\nposkytnutý žalovanou aplikovať ZoÚB. Keďže v konaní nebolo sporné, že žalovaná nemá udelené\npovolenie Národnej banky Slovenská na poskytovanie úverov, je zmluva o úvere so zabezpečením\nneplatná podľa § 15 ods. 3 ZoÚB.\n7. Nakoľko zmluva o úvere je neplatná, neplatná je aj záložná zmluva, ktorá zabezpečovala záväzok.\nSúd prvej inštancie pritom vychádzal z toho, že záložné právo slúži na zabezpečenie práva veriteľa na\nsplnenie záväzku dlžníkom, ktorý dlžníkovi vyplýva zo záväzkového právneho vzťahu. Záložné právo\nmá k tomuto záväzkovému právnemu vzťahu akcesorickú povahu. To znamená, že vznik a trvanie\nzáložného práva nerozlučne súvisí so zabezpečovanou pohľadávkou. „Záložné právo platne vznikne\nna základe platnej záložnej zmluvy, len ak platne vznikla tiež pohľadávka, na zabezpečenie ktorej má\nslúžiť. Ak pohľadávka, pre ktorú bolo záložné právo zriadené, platne nevznikla (napr. preto, že nedošlo\nk uzavretiu zmluvy, podľa ktorej mala pohľadávka vzniknúť, že je takáto zmluva neplatná a pod.), nie\nje tu ani záložné právo, aj keby samotná záložná zmluva bola bezvadná a aj keby podľa nej došlo ku\nvkladu záložného práva do katastra nehnuteľností“ (rozsudok Najvyššieho súdu ČR z 25.9.2003, sp. zn.\n21 Cdo 1724/2003, rovnako uznesenie najvyššieho súdu ČR z 3.4.2007, sp. zn. 21 Cdo 1387/2006).\n8. Zabezpečovacie prostriedky, medzi ktoré patrí aj záložné právo, majú akcesorickú povahu,\npretože pri svojom vzniku predpokladajú existenciu hlavného záväzku, na zabezpečenie ktorého\nmajú slúžiť. Vedľajší (zabezpečovací) záväzok nemôže platne vzniknúť bez existencie hlavného\n(zabezpečovaného)záväzku. Pokiaľ je ako odporujúce zákonu neplatné dojednanie o založení hlavného\nzáväzku, nemohlo platne vzniknúť ani jeho zabezpečenie (rozsudok Najvyššieho súdu ČR z 31.5.2004,\nsp. zn. 33 Odo330/2002).\n9. Na vznik a trvanie záložného práva je potrebné, aby tu bola predovšetkým pohľadávka (§ 151c OZ).\nZáložné právo pristupuje k pohľadávke ako prostriedok na jej posilnenie, je teda právom akcesorickým.\nZásada akcesority znamená, že záložné právo existuje iba vtedy, ak je daná existencia alebo predpoklad\nexistencie hlavného záväzku. Akcesorickým je záložné právo najmä preto, že vzniká iba vtedy, ak platne\nvznikla tiež pohľadávka, na zabezpečenie ktorej má slúžiť, a že dochádza k jeho zániku, ak zabezpečená\npohľadávka zanikla.\n10. Základnou právnou skutočnosťou, na základe ktorej dochádza k zriadeniu záložného práva je\nzáložná zmluva, ktorá je dvojstranným právnym úkonom, na základe ktorého záložca (záložný dlžník)\nsúhlasí s tým, že ak neuspokojí splatnú pohľadávku záložného veriteľa voči nemu, môže sa záložný\nveriteľ uspokojiť alebo domáhať uspokojenia svojej pohľadávky z predmetu záložného práva, ktorý patrí\nzáložcovi.\n11. Záložná zmluva predpokladá existenciu hlavnej (zabezpečovanej) zmluvy. Neplatnosť hlavnej\nzmluvy bezpochýb teda znamená neplatnosť akcesorickej zabezpečovacej, t. j. záložnej zmluvy. Z\nuvedených dôvodov sa súd prvej inštancie nestotožnil so žalovanou, že neplatnosť zmluvy o úvere,\nnespôsobuje neplatnosť záložnej zmluvy, a preto žalobe vyhovel.\n12. Výrok o trovách konania odôvodnil súd prvej inštancie tak, že žalobkyňa bola v konaní úspešná v\ncelom rozsahu, a preto súd priznal žalobkyni náhradu trov konania v rozsahu 100%. Súd prvej inštancie\nnezistil žiadny dôvod hodný osobitného zreteľa, pre ktorý by žalobkyni náhradu trov konania nepriznal.\nKonštatoval, že o výške trov konania bude po právoplatnosti rozhodnutia rozhodnuté samostatným\nuznesením.\n13. Uznesením č.k. 20C/49/2022 - 141 zo dňa 12.08.2024 súd prvej inštancie rozhodol tak, že cit.:\n\n„I. Opravuje sídlo žalovanej záhlaví rozsudku Okresného súdu Prešov zo dňa 03. apríla 2023, č.k.\n20C/49/2022-104 tak, že správne znie:\n„A., E., E. E. F. X, XXX XX G. - H. I. E. H., J.: XX XXX XXX“\nII. V ostatných častiach rozsudok z o s t á v a nezmenený.“\n14. Právne odôvodnil svoje rozhodnutie súd prvej inštancie podľa ust. § 224 CSP a konštatoval,\nže Krajský súd v Prešove uznesením zo dňa 11. júla 2024, č.k. 5Co/47/2023 - 138, vrátil vec súdu prvej\ninštancie na postup podľa § 224 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len ako „CSP“),\nkeďže v záhlaví rozsudku súdu prvej inštancie je nesprávne uvedené sídlo žalovanej. Súd prvej inštancie\nuviedol ako adresu sídla žalovanej: „XX. XXXXXXX XXA., XXX XX G.“, avšak z výpisu z Obchodného\nregistra je zrejmé, že žalovaná od 03.02.2023 sídli už na novej adrese, a to: „F. X, XXX XX G. - H. I.\nE. H.“. Z uvedeného tak vyplýva, že k zmene sídla žalovanej došlo ešte pred vyhlásením rozsudku vo\nveci samej, teda v písomnom vyhotovení napadnutého rozsudku mal súd prvej inštancie uviesť už novú\nadresu sídla žalovanej.\n15. Voči všetkým výrokom rozsudku podala žalovaná odvolanie z dôvodu nesprávneho procesného\npostupu súdu prvej inštancie, ktorý znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace práva v takej\nmiere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý súdny proces v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm.\nb) CSP z dôvodu, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia\nveci v zmysle ustanovenia § 365 ods. 1 písm. h) CSP. Podľa názoru žalovanej pre súdenie sporu boli\npodstatné otázky, a to:\na) posúdenie platnosti úverovej zmluvy uzavretej medzi žalobkyňou a žalovaným s poukazom\nna ustanovenie § 15 ods. 3 Zákona č. 90/2016 Z.z. o úveroch na bývanie,\nb) posúdenie toho či prípadná neplatnosť úverovej zmluvy spôsobuje aj neplatnosť uzavretej záložnej\nzmluvy, ktorá zabezpečovala poskytnutý úver ako aj prípadný nárok na vydanie bezdôvodného\nobohatenia v prípade neplatnosti právneho úkonu (úverovej zmluvy).\n16. Čo sa týka nesprávneho právneho posúdenia veci právny záver súdu prvej inštancie keď súd\nprvej inštancie aplikoval ustanovenia Zákona č. 90/2016 Z.z. o úveroch na bývanie, a to s poukazom\nna definíciu úveru na bývanie uvedenú v ustanovení § 2 ods. 1 písm. a) Zákona o úverov na bývanie\npovažuje žalovaná za nesprávny a ústavnoprávne za neudržateľný, nakoľko žalovaná so žalobkyňou\na) neuzavrela zmluvu o úvere na bývanie v zmysle Zákona úveroch na bývanie, ale úverovú zmluvu\nv zmysle ustanovenia § 497 a nasledujúcich Občianskeho zákonníka,\nb) žalovaná nespĺňa definičné znaky veriteľa uvedené v ustanovení § 2 písm. a) Zákona o úveroch\nna bývanie,\nc) výklad prezentovaný súdom prvej inštancie by v konečnom dôsledku znamenal, že nikto okrem toho\nkto spĺňa definičné znaky veriteľa v zmysle ustanovenia § 2 ods. 1 písm. a) Zákona úveroch\nna bývanie nemôže platne poskytnúť úver fyzickej osobe nepodnikateľovi (spotrebiteľovi), ktorý by\nbol zabezpečený záložným právom k domu alebo k bytu. Vo svojich dôsledkoch by to znamenalo,\nže ani akákoľvek fyzická osoba nemôže poskytnúť finančné prostriedky inej fyzickej osobe, ak by takýto\núver mal byť zabezpečený záložným právom k bytu alebo k domu. Zabezpečenie takýchto pohľadávok\nveriteľov voči dlžníkom formou záložného práva k bytu alebo k domu by tak bol v zmysle uvedeného\nprávneho názoru absolútne nemožné a právne neaplikovateľné, povedané inými slovami záložné právo\nk bytu alebo k domu by sa v praxi s výnimkou osobitnej skupiny veriteľov realizovať nemohlo a bolo by\nneprípustné. Odvolateľ zastával názor, že takýto výklad je neakceptovateľný a vo svojich dôsledkoch\nspôsobuje neaplikovateľnosť inštitútu záložného práva v praxi zo strany iných veriteľov ako tých, ktorí\nsú uvedení v ustanovení § 2 ods. 1 písm. a) Zákona o úveroch na bývanie. Teda žalovaná má za to,\nže súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil z toho dôvodu, že na vec aplikoval ustanovenia\nnesprávneho právneho predpisu, a to Zákon o úveroch na bývanie, ktorý v tomto prípade nemal byť\naplikovaný.\n17. K nesprávnemu právnemu posúdeniu neplatnosti záložnej zmluvy žalovaná uviedla, že úplne\nnajpodstatnejšou právnou otázkou v prejednávanom prípade je ale to, či prípadná neplatnosť uzavretej\nzmluvy o úvere má za následok aj neplatnosť záložnej zmluvy. Žalovaná zastáva názor, že keby bola\n\nnapriek dôvodom uvedeným v článku 2 odvolania uzavretá zmluva o úvere neplatná nespôsobuje\nto neplatnosť uzavretej záložnej zmluvy. Súd prvej inštancie opomenul, že aj keby bola úverová\nzmluva uzavretá medzi žalobkyňou a žalovanou neplatná s poukazom na ustanovenie § 15 ods. 3\nZákona o úveroch na bývanie tak žalovaná žalobkyňa neposkytla sumu 61.500,- eur, čo by ani nebol\nbolo sporné. Takisto nie je sporné, že uvedenú sumu žalobkyňa žalovanej nevrátila, a to ani len\nčiastočne. Uvedené teda znamená, že aj keby bola zmluva o úvere neplatná existuje na strane\nžalobkyne bez akejkoľvek pochybnosti povinnosť vrátiť žalovanej minimálne poskytnutú istinu 61.500,eur z titulu bezdôvodného obohatenia, pričom v zmysle ustanovenia bodu I. ods. 5 písm. d) záložnej\nzmluvy sa za zabezpečenú pohľadávku považuje aj pohľadávka na vydanie bezdôvodného obohatenia\nv dôsledku neplatného právneho úkonu. Inými slovami povedané, že ani prípadná neplatnosť zmluvy\no úvere nemení nič na tom, že peňažné prostriedky boli dlžníkovi poskytnuté na základe uzatvorenej\núverovej zmluvy. Splnenie povinnosti, ktorá vznikla z tejto zmluvy je zabezpečená záložným právom\nčo aj bolo dojednané v uzavretej záložnej zmluve bod I. ods. 5 písm. d). Vychádzajúc z uvedeného\nzáväzok dlžníka vrátiť poskytnuté prostriedky nezanikol, a preto nezanikol ani akcesorický záväzok\nzo záložného práva. Neobstojí preto poukaz súdu prvej inštancie o tom, že akcesorita zabezpečovacieho\nprostriedku spôsobuje jeho neplatnosť, ak je neplatný hlavný zabezpečovaný záväzok. Zabezpečovaný\nzáväzok v prípade vrátenia poskytnutej istiny vo výške 61.500,- eur totiž naďalej existuje a trvá. V\nprípade neplatnosti úverovej zmluvy by sa zmenila iba jeho právna povaha, teda namiesto záväzku\nzo zmluvy by išlo o záväzok z titulu bezdôvodného obohatenia, ktorý je v zmysle záložnej zmluvy\ntakisto zabezpečený záložným právom. Uvedený právny názor vyplýva aj z rozhodovacej praxe\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky, na ktorú poukazovala žalovaná, a to rozhodnutie 4Obo/102/99.\nToto rozhodnutie je opakovanie citované v rôznych odborných publikáciách a správnosť tohto názoru\nvyplýva aj z rozhodnutia Ústavného súdu SR sp.zn. II.ÚS 464/2011 a rozhodnutí Najvyššieho súdu\nČeskej republiky 29Cdo 2606/2000 alebo Rc 15/2001 - rozhodnutie uverejnené V sbírke soudných\nrozhodnutí a stanovisek.\n18. Pokiaľ ide o poukaz súdu prvej inštancie na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp.zn.\n21Cdo/1724/2003, 21Cdo/1387/2006 a 33Odo/330/2002 ide o poukaz nie priliehavý. Český Najvyšší\nsúd v prejednávaných prípadoch vôbec neriešil identickú skutkovú situáciu, naopak súd prvej inštancie\núplne odignoroval poukaz žalovaného na rozhodnutia uvedené vyššie. Následne žalovaná citovala\nz rozhodnutia Krajského súdu Košice 3Cob 223/2010, z ktorého vyplýva, že samotné zabezpečenie\npohľadávky nezaniklo, pretože pohľadávka nebola uspokojená. Treba poznamenať, že aj prípadná\npohľadávka z bezdôvodného obohatenia vznikne z odstúpenia od úverovej zmluvy a vždy ide o tú istú\npohľadávku, len z iného právneho dôvodu a nie je potrebné zvláštne dojednanie. Obdobne poukázala\nžalovaná aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu 4Obo/102/99, z ktorého okrem iného vyplýva aj to,\nže zabezpečená je len tá pohľadávka, v prospech, ktorej bolo záložné právo zriadené, teda tá, ktorá\nje uvedená v zmluve o zriadení záložného práva. Z uzavretej záložnej zmluvy bod I. ods. 5 písm. d)\njasne vyplýva, že zabezpečenou pohľadávkou je aj pohľadávka z bezdôvodného obohatenia v prípade\nurčenia neplatnosti právneho úkonu (zmluvy o úvere). Medzi stranami nie je sporné, že žalobkyňa\nobdržala od žalovanej sumu 61.500,- eur a k úhrade tejto sumy z jej strany nedošlo ani len čiastočne.\nZabezpečená pohľadávka (minimálne v rozsahu 61.500,- eur z titulu bezdôvodného obohatenia)\nnaďalej existuje a je platne zabezpečená záložným právom. Následne sa žalovaná zaoberala článkom\n2 ods. 2 a 3 CSP a otázkou právnej istoty s tým, že súd prvej inštancie k právnej argumentácii\nžalovaného sa nijako nevyjadril. Z obsahu odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie nemožno zistiť\nprečo považoval argumentáciu žalovanej o tom, že záložné právo zabezpečuje minimálne pohľadávku\n61.500,- eur s poukazom na bod I. ods. 5 písm. d) zmluvy o úvere za nesprávnu. Teda súd prvej\ninštancie neposkytol žalovanej odpoveď a právne zdôvodnenie k zásadnej právnej otázke pre toto\nsúdne konanie. Žalovaná tak pre neexistujúcu argumentáciu súdu k tejto ťažiskovej téme nemá možnosť\nv rámci podaného odvolania uviesť čokoľvek k právnemu názoru súdu prvej inštancie k tejto zásadnej\nprávnej otázke, preto rozhodnutie súdu prvej inštancie považuje za arbitrárne a nepreskúmateľné.\nPreto navrhla, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie, žalobu zamietol a žalovanej\npriznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.\n19. K odvolaniu žalovanej sa vyjadrila žalobkyňa. Mala za to, že rozsudok je zákonný a správny. Súd\nprvej inštancie sa podľa názoru žalobkyne dostatočne vysporiadal so všetkými okolnosťami významnými\npre jeho rozhodnutie. Zároveň rozhodnutie vychádza z aktuálnej rozhodovacej praxe vyšších súdnych\nautorít. Zmluva o úvere je neplatná, a to z dôvodu, že žalovaná nie je oprávnená na poskytovanie úverov\nspotrebiteľom a zmluva má byť posudzovaná v zmysle Zákona č. 90/2016 Z.z. o úveroch na bývanie,\n\na preto ani zmluva o zriadení záložného práva ako zabezpečovací prostriedok nemôže spĺňať definíciu\nplatného právneho úkonu. Preto navrhla odvolanie žalovaného zamietnuť a priznať jej náhradu trov\nodvolacieho konania v rozsahu 100%.\n20. K vyjadreniu žalobkyne k odvolaniu žalovanej žalovaná zaslala repliku. Konštatovala, že žalobkyňa\nvo svojom vyjadrení k odvolaniu uviedla iba všeobecné zhrnutie a jej vyjadrenie k meritu\nodvolania obsiahnuté v štyroch vetách kde naďalej trvá na tom, že uzavretá úverová zmluva je neplatná,\na preto je neplatná aj uzavretá zmluva o záložnom práve. K podstate odvolania, ktoré je najmä\nv tom, že v zmysle uzavretej záložnej zmluvy článok I. bod 5 písm. d) zabezpečenou pohľadávkou sa\nna účely tejto zmluvy považujú aj peňažné pohľadávky vrátane príslušenstva na vydanie bezdôvodného\nobohatenia, ktoré vznikajú, respektíve vznikli záložnému veriteľovi v súvislosti so zmluvou o úvere v\ndôsledku plnenia záložného veriteľa dlžníkovi bez právneho dôvodu plnením z neplatného právneho\núkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol sa žalobkyňa nijako nevyjadrila. Žalovaná\npreto v celom rozsahu naďalej trvá na podanom odvolaní ako aj na tom, že zo strany súdu prvej inštancie\ndošlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci, nakoľko aj keby zmluva o úvere bola neplatná tak v\nzmysle záložnej zmluvy záložné právo zabezpečuje aj nároky na vydanie bezdôvodného obohatenia,\npričom medzi stranami sporu ani nie je sporné, že žalobkyni žalovaná poskytla 61.500,- eur a žalobkyňa\nuvedenú sumu žalovanej ani len čiastočne neuhradila. Preto znova žalovaná navrhla zmeniť rozsudok,\nžalobu zamietnuť a priznať jej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.\n21. Ďalšie vyjadrenia do spisu predložené neboli.\n22. Odvolací súd na základe podaného odvolania preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie spolu\ns konaním, ktoré mu predchádzalo v spojení s opravným uznesením č.k. 20C/49/2022 -141 zo dňa\n12.08.2024 v zmysle zásad uvedených v ustanovení § 379 a nasledujúcich CSP bez nariadenia\nodvolacieho pojednávania podľa ustanovenia § 385 CSP a contrario s tým, že miesto a čas vyhlásenia\nrozsudku oznámil na úradnej tabuli a webovej stránke Krajského súdu v Prešove dňa 05.08.2025 a zistil,\nže odvolanie žalovanej nie je dôvodné.\n23. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v\nktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie\nodvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal\nsuspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a\npovinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.\n24. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte\ns namietanou nepreskúmateľnosťou napadnutého rozsudku, porušením práva žalobkyne na spravodlivý\nsúdny proces, nesprávnymi skutkovými zisteniami a nesprávnym právnym posúdením, teda to. či súd\nprvej inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne\nsvoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť\ndaná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú\nrozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (viď rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky\nsp. zn. II. ÚS 78/05).\n25. K odvolaciemu dôvodu v zmysle § 365 ods. 1 písm. b) CSP. t. j. že súd prvej inštancie svojím\nnesprávnym procesným postupom znemožnil odvolateľovi uskutočnenie procesných práv v takej miere,\nže došlo k porušeniu práva odvolateľa na spravodlivý proces, odvolací súd uvádza, že medzi zložky\npráva na spravodlivý proces (right to fair trial) možno zaradiť predovšetkým právo na prístup k súdu,\nprávo na súd zriadený zákonom, právo na nezávislý a nestranný súd, právo na zákonného sudcu,\nprávo na prejednanie sporu v primeranej lehote, právo na riadne poučenie o procesných právach a\npovinnostiach, právo byť vypočutý, právo navrhovať dôkazy a vyjadrovať sa k nim, kontradiktórnosť\nkonania, rovnosť zbraní, zákaz prekvapivých rozhodnutí, zákaz ľubovôle, právo na vyporiadanie sa\nso všetkými relevantnými skutočnosťami v konaní zo strany súdu. právo na riadne odôvodnenie\nrozhodnutia, právo na preskúmanie rozhodnutia. Porušenie ktoréhokoľvek čiastkového práva strany\nsporu postupom súdu síce predstavuje pochybenie súdu. avšak o naplnenie odvolacieho dôvodu v\nzmysle § 365 ods. 1 písm. b) CSP pôjde iba vtedy, ak nesprávny procesný postup súdu. znemožňujúci\nrealizáciu práv strany sporu, dosiahne určitú intenzitu, ktorá odôvodní záver o tom, že celé konanie\nsa javí ako nespravodlivé. Konkrétne pochybenie súdu preto musí byť hodnotené v kontexte celého\nkonania.\n\n26. K odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP (t. j. nesprávnemu právnemu posúdeniu\nveci súdom prvej inštancie) odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej\nzo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový\nstav. Je to činnosť súdu spočívajúca v podradení zisteného skutkového stavu príslušnej právnej norme,\nktorá vedie súd k záveru o právach a povinnostiach účastníkov právneho vzťahu. Riešenie právnej\notázky (quaestio iuris) prebieha v procese právneho posudzovania veci. pri ktorom súd uvažuje o určitej\nprávnej norme, zamýšľa sa nad možnosťou (potrebou) jej aplikácie, skúma jej obsah, zmysel a účel,\nnormu interpretuje a na podklade svojich skutkových zistení prijíma právne závery o existencii alebo\nneexistencii dôvodu pre aplikovanie predmetnej právnej normy na posudzovaný prípad (pozri napr.\nuznesenie Najvyššieho súdu SR. sp. zn. 9Cdo/23/2021 z 29.09.2021). Nesprávnym právnym posúdením\nveci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O omyl ide vtedy, ak súd nepoužil správny\nprávny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak\nzo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery (pozri napr. Najvyšší súd SR. sp.\nzn. 7Cdo/7/2010).\n27. Z výsledkov vykonaného dokazovania vyplýva, že žalovaná ako veriteľ uzatvorila dňa XX.XX.XXXX\nso žalobkyňou ako dlžníkom zmluvu o úvere, na základe ktorej žalovaná poskytla žalobkyni úver vo\nvýške 61.500,- eur a žalobkyňa sa úver zaviazala vrátiť do 31.12.2019. Zmluvne strany sa dohodli, že\núver sa poskytuje za úrok 5,5% ročne. Strany sporu dňa XX.XX.XXXX uzatvorili dodatok č. 1 k zmluve\no úvere so zabezpečením, v ktorom bola dohodnutá zmena lehoty splatnosti úveru do 30.11.2019. Dňa\nXX.XX.XXXX uzatvorili dohodu o zmene zmluvy o úvere so zabezpečením zo dňa XX.XX.XXXX, ktorým\ndošlo k predĺženiu lehoty splatnosti úveru do 30.06.2020 s tým, že úver sa poskytuje za úrok, ktorý je\ndohodnutý vo výške 5,5 %-ta ročne a to za dobu od poskytnutia úveru až do jeho úplného splatenia.\n28. Za účelom zabezpečenia pohľadávky uzatvorili strany zmluvu o zriadení záložného práva na\nnehnuteľnosti, ktoré sa nachádzajú v katastrálnom území: E., obec: D., K.: D. a ktoré sú zapísané K.\nL. C. D., katastrálnym odborom na liste vlastníctva číslo XXXX takto: Byt č. XX na X. p. a vo vchode\nXX v Bytovom dome, N. C. XX,XX E. E. I. XXXX, ktorý je postavený na pozemku parcely registra\n„O.\" s parcelným číslom XXXX/XX, popis stavby bytový dom, spoluvlastnícky podiel na spoločných\nčastiach, spoločných zariadeniach domu a na príslušenstve domu prislúchajúci k Bytu o veľkosti 78/3480\na spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1/1 k nehnuteľnosti, ktorá sa nachádza v katastrálnom území: E.,\nobec: D., K.: D. a ktoré sú zapísané K. L. C. D., katastrálnym odborom na liste vlastníctva číslo XXX,\nspoluvlastnícky podiel o veľkosti 78/3480 na pozemku parcely registra „O.\" s parcelným číslom XXXX/\nXX o výmere 569 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria.\n29. V čl. V zmluvy je zmluvné dojednanie o spôsobe poskytnutia úveru s tým, že predmetný úver\nmal byť poskytnutý na úhradu záväzkov žalobkyne voči spoločnosti A. zo zmluvy o pôžičke zo dňa\nXX.XX.XXXX vo výške 5.200,- eur; ďalej na úhradu záväzkov žalobkyne voči spoločnosti veľkým M.,\nE. vo výške 6.500,- eur; na úhradu pohľadávky vymáhanú v exekučnom konaní vedenom súdnym\nexekútorom JUDr. Svätoslavom Mruškovičom pod spisovou značkou EX 874/2009 vo výške 14.514,21\neura; na úhradu pohľadávky v exekučnom konaní vedenom súdnym exekútorom JUDr. Radovanom\nFerencom Ex 8/2002 vo výške 21.198,21 eura; na úhradu pohľadávok vymáhaných v exekučnom konaní\nsúdnym exekútorom Mgr. Martinom Petruškom pod spisovou značkou Ex 60/2014 vo výške 1.250,40\neura, vo veci Ex 4090/2012 vo výške 3.680,01 eura a Ex 3846/2011 vo výške 1.051,62 eura; a na úhradu\npohľadávky v exekučnom konaní 419 Ex 77/19 vo výške 761,56 eura. Zostávajúcu sumu 7.343,99 eura\nmal žalovaný vyplatiť podľa pokynu dlžníka na účet označený v bode 5.1.9 zmluvy. Podľa bodu 8.5\nzmluvy vo veciach neupravených touto zmluvou sa zmluvný vzťah spravuje príslušnými ustanoveniami\nObchodného zákonníka.\n30. Podľa výpisu z listu vlastníctva č. XXXX je žalobkyňa vlastníčkou bytu č. XX na X. p. a vo vchode\nXX v Bytovom dome, N. C. XX,XX E. E. I. XXXX, ktorý je postavený na pozemku parcely registra „O.\"\ns parcelným číslom XXXX/XX, popis stavby bytový dom a spoluvlastníckeho podielu na spoločných\nčastiach, spoločných zariadeniach domu a na príslušenstve domu prislúchajúci k bytu o veľkosti 75/3480.\n31. Podľa výpisu z listu vlastníctva č. XXXX je žalobkyňa vlastníčkou spoluvlastníckeho podiel o veľkosti\n78/3480 na pozemku parcely registra „O.\" s parcelným číslom XXXX/XX o výmere 569 m2, druh pozemku\nzastavané plochy a nádvoria.\n\n32. Podľa ust. § 1 ods. 2 písm. a) ZoÚB, úverom na bývanie na účely tohto zákona je dočasné\nposkytnutie peňažných prostriedkov veriteľom spotrebiteľovi na základe zmluvy o úvere na bývanie vo\nforme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo obdobnej finančnej pomoci, ktorá je zabezpečená záložným\nprávom k nehnuteľnosti, bytu alebo nebytovému priestoru (ďalej len „nehnuteľnosť“), a to aj rozostavanej,\nalebo ktorá je zabezpečená iným právom týkajúcim sa takej nehnuteľnosti.\n33. Podľa ust. § 2 ods. 1 písm. a) ZoÚB, na účely tohto zákona sa rozumie veriteľom banka,\nzahraničná banka alebo pobočka zahraničnej banky,9) ktorá má povolenie Národnej banky Slovenska\npodľa osobitného predpisu10) a ktorá v rámci svojej podnikateľskej činnosti poskytuje alebo sľubuje\nposkytnúť úver na bývanie, fyzická osoba, ktorá hodnoverne preukáže vlastné peňažné prostriedky\nna poskytovanie úverov na bývanie vo výške najmenej 16 600 000 eur a ďalšie peňažné prostriedky\nurčené na poskytovanie úverov na bývanie, a právnická osoba, ktorá má splatené peňažné prostriedky\nzákladného imania vo výške najmenej 16 600 000 eur, a majú povolenie Národnej banky Slovenska\npodľa osobitného predpisu11) a ktoré v rámci svojej podnikateľskej činnosti poskytujú alebo sľubujú\nposkytnúť úver na bývanie; za hodnoverné preukázanie sa považuje predloženie dokladu o pôvode\nvlastných peňažných prostriedkov vo výške najmenej 16 600 000 eur vrátane dokladu o pôvode ďalších\npeňažných prostriedkov určených na poskytovanie úverov na bývanie.\n34. Podľa ust. § 2 ods. 1 písm. b) ZoÚB, zmluvou o úvere na bývanie zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje\nposkytnúť spotrebiteľovi úver na bývanie a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť\na zaplatiť celkové náklady spojené s poskytnutým úverom.\n35. Odvolací súd súhlasí s názorom súdu prvej inštancie tak ako to uviedol v bode 26 svojho\nodôvodnenia, že na daný právny vzťah je potrebné aplikovať Zákon č. 90/2016 Z.z. o úveroch na bývanie.\nAj podľa názoru odvolacieho súdu v zmysle vyššie uvedených ustanovení Zákona o úveroch na bývanie\nzmluva spĺňa definíciu úveru na bývanie uvedenú v § 1 ods. 2 Zákona úveroch na bývanie, podľa\nktorého úverom na bývanie na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov\nveriteľom spotrebiteľovi na základe zmluvy o úvere na bývanie vo forme odloženej platby, pôžičky,\núveru alebo obdobnej finančnej pomoci, ktorá je zabezpečená záložným právom k nehnuteľnosti,\nbytu. I odvolací súd má za to, že je nepochybné, že žalobkyňa (v bode 26 odôvodnenia nesprávne\nuvedené žalovaná - poznámka odvolacieho súdu) je spotrebiteľom, keďže nekonala v predmete svojej\nobchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, pričom úver bol zabezpečený záložným právom k bytu.\nPodľa názoru odvolacieho súdu súd prvej inštancie jasne k obrane žalovanej, ktorá sa bránila, že nie\nje veriteľom, keďže nespĺňa definíciu veriteľa podľa § 2 ods. 1 Zákona o úveroch na bývanie vysvetlil\ntiež v bode 26 odôvodnenia, že ustanovenie § 2 ods. 1 písm. a) Zákona o úveroch na bývanie upravuje\niba označenie tých veriteľov, ktorí majú oprávnenie poskytovať úvery na bývanie v zmysle Zákona\nč. 90/2016 Z.z.. Pokiaľ takéto úvery sú poskytované aj inými subjektami, ktorí nespĺňajú podmienky\nustanovenia § 2 ods. 1 písm. a) citovaného zákona potom sú tieto úvery postihnuté neplatnosťou v\nsúlade s ustanovením § 15 ods. 3 Zákona o úveroch na bývanie. Podľa názoru odvolacieho súdu\ntoto jednoznačne vyplýva zo znenia ustanovenia § 15 ods. 3 Zákona o úveroch na bývanie môže byť\nako veriteľ označená aj taká osoba, ktorá neoprávnene poskytne úver na bývanie bez povolenia podľa\nosobitných predpisov tak ako to bolo v danom prípade, pričom otázka, že žalovaná nemala povolenie\nna poskytovanie úverov na bývanie nebola v konaní sporná. Preto i podľa názoru odvolacieho súdu\nuzatvorená zmluva o úvere na bývanie je neplatná. K otázke poskytovania finančných prostriedkov\nna zabezpečenie bývania aj inými subjektami odvolací súd uvádza, že je dôležité aká zmluva bola\nuzatvorená medzi účastníkmi zmluvy a o akú zmluvu sa podľa obsahu jedná, tak možno každú\nzmluvu posudzovať iba individuálne. V danom prípade podľa obsahu tak ako to uviedol súd prvej\ninštancie a odvolací súd zdieľa názor, že sa jedná o zmluvu o úvere na bývanie. Odvolací súd\nteda opakovane uvádza, že súhlasí s názorom súdu prvej inštancie tak ako ho uviedol v bode 26\nodôvodnenia, že žalovaná nemá udelené povolenie Národnej banky Slovenska podľa osobitného\npredpisu na poskytovanie úverov, preto je zmluva o úvere so zabezpečením neplatná podľa § 15 ods. 3\nZákona o úveroch na bývanie.\n36. V náväznosti na prejudiciálny záver súdu prvej inštancie o neplatnosti zmluvy o úvere zo dňa\n28.05.2025 sa odvolací súd stotožňuje s právnym názorom súdu prvej inštancie, ktorý uviedol v bode\n27 odôvodnenia, že nakoľko zmluva o úvere je neplatná, neplatná je aj záložná zmluva, ktorá\nzabezpečovala záväzok. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na body 27 až 31 odôvodnenia\nrozsudku súdu prvej inštancie a k uvedenému ešte uvádza, že vzájomná závislosť posudzovania\n\nobidvoch zmlúv je v spotrebiteľských právnych vzťahoch založená ustanovením § 52a ods. 2\nObčianskeho zákonníka. Vznik každej z týchto zmlúv je podmienkou vzniku ostatných zmlúv a zánik\njednej z týchto zmlúv iným spôsobom než splnením alebo spôsobom nahrádzajúcim splnenie spôsobuje\nzánik ostatných závislých zmlúv, a to s obdobnými právnymi účinkami. Uvedenou úpravou tak\nzákonodarca nepreferuje hlavné alebo vedľajšie spotrebiteľské zmluvy, ale právne účinky zániku\nspotrebiteľských zmlúv spája s každou jednou spotrebiteľskou zmluvou rovnocenne, a to s účinkami\npre všetky ostatné spotrebiteľské zmluvy. Možno oprávnene usudzovať, že zákonodarca sprísnený\nkoncept vzájomnej závislosti spotrebiteľských zmlúv pri abstrahovaní od štatútu hlavného záväzku zložil\nz dôvodu efektívneho presadzovania ochrany práv spotrebiteľa, ktorý je v aplikačnej praxi permanentne\nvystavený početným záväzkom, ktoré sú v rôznych životných situáciách doslova vnucované, a to neraz\naj za cenu porušenia zákazu viazania poskytovania produktov a služieb alebo porušovania zákazu\npoužívania nekalých obchodných praktík (viac Občiansky zákonník I., 2. Vydání, 2019, s. 542 - 548: M.\nBudjač). Vzhľadom na absolútnu neplatnosť úverovej zmluvy od počiatku nemožno hovoriť o vzniku tejto\nzmluvy a keďže zmluvu o záložnom práve je nutné považovať za vzájomne závislú spotrebiteľskú zmluvu\nuzavretú pri tom istom rokovaní nemožno za vyššie opísaných okolností v prípade dovodiť ani platný\nvznik označenej záložnej zmluvy.\n37. Zo Zákona o poskytovaní úverov na bývanie č. 90/2016 jednoznačne vyplýva, že uvedené zmluvy\nmajú spotrebiteľský charakter. Nespotrebiteľský charakter uvedenej zmluvy sa žalovanej v priebehu\nkonania podľa názoru odvolacieho súdu nepodarilo preukázať, pričom nespotrebiteľský charakter\nzmluvy musí byť preukázaný bezpečne spôsobom nevzbudzujúcim dôvodné pochybnosti. V opačnom\nprípade je potrebné uplatniť výklad v súlade s ustanovením § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa\nktorého v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad pre spotrebiteľa priaznivejší.\nK tomu odvolací súd dopĺňa, že pre správny záver v otázke povahy úverového vzťahu je vždy potrebné\nvychádzať z tzv. skutočného účelu zmluvy, ktorým nie je, respektíve nemusí byť účel formálne v zmluve\ndeklarovaný.\n38. Odvolací súd nerozporuje tvrdenie žalovanej, že v danom prípade pokiaľ poskytla žalobkyni 61.500,eur a žalobkyňa túto sumu nevrátila, jedná sa o bezdôvodné obohatenie. Žalovanej nič nebránilo\nani nebráni podať vo vzťahu k tejto sume žalobu na ich vrátenie voči žalobkyni. Zároveň má odvolací súd\nza to, že je nepoužiteľná ani judikatúra, na ktorú poukazovala žalovaná z dôvodu, že pokiaľ základná\nzmluva je zmluvou o úvere na bývanie jedná sa o spotrebiteľský úver na bývanie, kde je potrebné\npoužiť ustanovenia spotrebiteľského práva tak ako to uviedol odvolací súd vyššie. Odvolacie námietky\nžalovanej považoval odvolací súd za nedôvodné.\n39. Preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s opravným uznesením podľa\nustanovenia § 387 ods. 1 a 2 CSP ako vecne správny potvrdil. Správnemu rozhodnutiu vo veci samej\nzodpovedá aj správne rozhodnutie súdu prvej inštancie v súvislosti s výrokom o nároku na náhradu trov\nkonania, preto aj v tejto časti bol rozsudok potvrdený.\n40. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v\nspojení s ustanovením § 255 ods. 1 CSP tak, že úspešnej žalobkyni priznal nárok na náhradu trov\nodvolacieho konania voči neúspešnej žalovanej v plnom rozsahu s tým, že o ich výške rozhodne súd\nprvej inštancie samostatným uznesením (§ 262 ods. 2 CSP).\n41. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa\n(§ 419 C.s.p.)\nv lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,\nktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia\nopravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).\nDovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.\n2 C.s.p.).\n\nPodanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu\ntreba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného\npredpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné\ndoručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 C.s.p.).\nDovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.\nDovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom\n(§ 429 ods. 1 C.s.p.).\nV dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v\nakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne\n(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "20C/49/2022", "guid": null, "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:19605265-4400-4546-80d8-646887475504", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 464/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 464/2011 z 20. 10. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-10-20", "citacie_n": 84, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:19605265-4400-4546-80d8-646887475504"}, {"guid": "ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 78/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 78/05 z 16. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-16", "citacie_n": 13331, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a"}, {"guid": "75339739-d422-40c8-93ec-5c73cc2067e2:1180e4ef-318c-4061-aee4-07f7271ed0c6", "ecli": null, "spisova_znacka": "5Co/47/2023", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 5Co/47/2023 z 27. 3. 2024", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2024-03-27", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/75339739-d422-40c8-93ec-5c73cc2067e2:1180e4ef-318c-4061-aee4-07f7271ed0c6"}], "citovane_v": []}