{"guid": "cb0c88da-fce1-416c-8f7d-7b0aa37b14b3:1ef481f1-95d4-492d-b0b1-07fa80048274", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2025:8124206309.1", "spisova_znacka": "11Co/16/2025", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 11Co/16/2025 z 18. 11. 2025", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Prešov z 18. novembra 2025, sp. zn. 11Co/16/2025, ECLI:SK:KSPO:2025:8124206309.1", "identifikacne_cislo": "8124206309", "sud": {"guid": "sud_155", "nazov": "Krajský súd Prešov", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-presov"}, "sudca": "doc. JUDr. Peter Molitoris, PhD.", "sudca_id": 1163, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/doc-judr-peter-molitoris-phd-1163", "datum_vydania": "2025-11-18", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdené"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1995/162", "nazov": "zákon č. 162/1995 Z. z. (katastrálny zákon)", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/162", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-1995"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40", "nazov": "OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/1ef481f1-95d4-492d-b0b1-07fa80048274", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2025:8124206309.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSPO:2025:8124206309.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSPO:2025:8124206309.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Prešov\n11Co/16/2025\n8124206309\n18. 11. 2025\ndoc. JUDr. Peter Molitoris, PhD.\nECLI:SK:KSPO:2025:8124206309.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nKrajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu doc. JUDr. Petra Molitorisa, PhD. a členov\nsenátu JUDr. Branislava Brezu a JUDr. Anny Kovaľovej, PhD. v sporovej veci žalobcu: A. B. C., nar.\nX.X.XXXX, bytom XXX XX D., zastúpeného: JUDr. Martin Staroň, advokát, Hlavná 89, 080 01 Prešov,\nIČO: 42083541, proti žalovanej: E. A. F., nar. XX.X.XXXX, bytom E. G. XXXX/XX, XXX XX D., zastúpenej:\nJUDr. Martin Kirňak, advokát, Vajanského 43, 080 01 Prešov, IČO: 42078474, o určenie vlastníckeho\npráva, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 15C/44/2024-96 zo dňa 16.1.2025,\ntakto\nrozhodol:\nPotvrdzuje rozsudok.\nŽalovanej priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.\nodôvodnenie:\n1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) odvolaním napadnutým rozsudkom\nrozhodol takto, cit.:\n„I. Žalobu zamieta.\nII. Žalovaný má voči žalobcovi právo na náhradu trov konania v rozsahu 100%, o výške ktorých bude\nrozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.“\n2. Žalobca sa žalobou doručenou súdu prvej inštancie 15.7.2024 domáhal rozhodnutia, ktorým súd určí,\nže trojizbový byt číslo XX na 6. poschodí, vchod číslo XX, súpisné č. XXXX, postavený na pozemku KN\nC parcelné č. XXXX, katastrálne územie D., nachádzajúci sa na ulici E. G. v D. a spoluvlastnícky podiel\no veľkosti 66/5372 z celku na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu, to všetko\nzapísané na LV číslo XX XXX, katastrálne územie D., pod poradovým číslom B 41 a spoluvlastnícky\npodiel vo veľkosti 66/5472 na pozemku KN C parcelné č. XXXX, druh pozemku zastavaná plocha\na nádvorie o výmere 960 m2, zapísaný na LV č. XX XXX, katastrálne územie D., pod poradovým\nčíslom B94 patria do podielového spoluvlastníctva žalobcu a žalovanej, každému v podiele 1/2 z celku.\nDôvodil tým, že žalovaná je iba formálne zapísaná v katastri nehnuteľností ako výlučná vlastníčka\npredmetného bytu, a to na základe kúpnej zmluvy B. uzavretej dňa 26.8.2008 medzi predávajúcim\nB. F. a žalovanou ako kupujúcou. V čase uzavretia kúpnej zmluvy zo dňa 26.8.2008 bol žalobca\nso žalovanou v intímnom partnerskom vzťahu, ktorý vyústil do uzavretia manželstva dňa 29.5.2010.\nPredmetné nehnuteľnosti teda kupovali žalobca a žalovaná pred uzavretím manželstva, pričom dohoda\nmedzi nimi bola taká, že tieto nehnuteľnosti budú patriť do ich podielového spoluvlastníctva a že časť\nkúpnej ceny uhradia z úveru banky a časť kúpnej ceny uhradí žalobca. Nadobúdané nehnuteľnosti však\nmuseli byť v tom čase formálne napísané v katastri nehnuteľností len v prospech žalovanej, nakoľko táto\n\nspĺňala nárok na príspevok pre mladých zo Štátneho fondu rozvoja bývania k úhrade hypotekárneho\núveru vzhľadom na jej vek, a naopak žalobca už vzhľadom na svoj vek tento nárok nesplnil. Žalobca\ntvrdil, že výlučne zo svojich výlučných prostriedkov uhradil v prospech predávajúceho prvú časť kúpnej\nceny 1.050.000,- Sk a to nasledovne: dňa 16.6.2008 vybral žalobca zo svojho bankového účtu v H.\nI. sumu 50.000,- Sk a dňa 16.6.2008 zaplatil sumu 50.000,- Sk v hotovosti k rukám predávajúceho.\nDňa 18.7.2008 vybral žalobca zo svojho bankového účtu vedeného v H. I. sumu 300.000,- Sk a dňa\n8.7.2008 žalobca vložil na bankový účet predávajúceho sumu 711.000,- Sk. Zvyšná časť bola uhradená\nz hypotekárneho úveru J. J. K., a to vo výške 1.200.000,- Sk. Žalobca mal za to, že pokiaľ zaplatil\nčasť kúpnej ceny a takto sa podieľal na kúpe bytu a vzhľadom na dohodu strán sporu ohľadne bytu,\nže žalobca sa stáva automaticky podľa dohody medzi stranami sporu podielovým spoluvlastníkom,\nbez ohľadu na to, kto bude zapísaný ako vlastník v katastri nehnuteľností. Hypotekárny úver bol\npo celý čas manželstva pritom splácaný z finančných prostriedkov strán sporu patriacich do BSM.\nZdôraznil, že dohoda strán sporu pri kúpe predmetného bytu bola taká, že byt bude patriť do podielového\nspoluvlastníctva žalobcu a žalovanej každému v 1/2 z celku.\n3. Súd prvej inštancie ustálil, že podľa listu vlastníctva č. XX XXX zo dňa 4.6.2024 pre katastrálne\núzemie D. je výlučným vlastníkom stavby súpisné č. XXXX na pozemku parcelné č. XXXX, bytový dom,\nkonkrétne v ňom byt číslo XX, na 6. poschodí vo vchode číslo 12 pod poradovým č. 41 žalovaná.\nTitul nadobudnutia je evidovaný ako kúpna zmluva B. XXXX/XXXX. V časti C listu vlastníctva je\npod poradovým č. 41 evidovaná ťarcha - zmluva o zriadení záložného práva B. v prospech J. J., K..\nRozsah vlastníctva v prospech žalovanej je zrejmý aj z listu vlastníctva číslo XX XXX pre katastrálne\núzemie D., na ktorom je evidovaný pozemok - zastavaná plocha a nádvorie na parcelné číslo XXXX\no výmere 960 m2, pričom veľkosť spoluvlastníckeho podielu je 66/5472 je výlučne v prospech žalovanej\na rovnako pod poradovým č. 94 viazne záložné právo v prospech J. J., K.. Z dohody o prijatí zálohy zo dňa\n16.6.2008 vyplýva že dňa 16.6.2008 B. F. prihlášku prijal zálohu 50.000,- Sk od žalobcu a žalovanej\nako zálohu na časť kúpnej ceny trojizbového bytu. Dňa 8.7.2008 vložil žalobca na účet predávajúceho\nsumu 711.000,- Sk. Doklady o výberoch v hotovosti predložené žalobcom v počte kusov 3 neboli\nv čitateľnej podobe. Z kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi B. F. a žalovanou dňa 26.8.2008 vyplýva,\nže vyššie uvedené nehnuteľnosti nadobudla žalovaná do svojho výlučného vlastníctva za kúpnu cenu\n2.250.000,- Sk. Dňa 5.9.2008 požiadala žalovaná o štátny príspevok pre mladých k hypotekárnemu\núveru. Z výpisu z účtu vedeného v J. J., K. na meno žalobcu za účtovné obdobie 1.7. až 30.9.2008\nvyplýva výber v hotovosti vo výške 411.000,- Sk, ako aj bezhotovostný vklad vo výške 307.331,30 Sk\na 273.806,- Sk a tiež výber v hotovosti vo výške 290.000,- Sk. Dňa 5.8.2008 oznámila D. J. J., K.\nžalovanej, že jej poukazuje dňa 31.7.2008 finančné prostriedky vo výške 307.331,30 Sk a 273.806 Sk.\nV zmysle potvrdenia J. J., K. z 28.8.2008 žalovaná vybrala z účtu 290.000,- Sk. Z výpisu z účtu žalobcu\nza obdobie 30.8.2007 až do 30.8.2008 vyplýva vklad sumy 50.000,- Sk, 200.000,- Sk ako aj mesačné\nvklady v hodnote približne 20.000,- Sk. Zo sobášneho listu žalobcu a žalovanej vyplýva, že títo uzatvorili\nmanželstvo 29.5.2010. Rozsudkom Okresného súdu Prešov spisová značka 27P/56/2023 zo dňa\n25.10.2023 bolo manželstvo žalobcu a žalovanej rozvedené.\n4. Na základe vykonaného dokazovania súd prvej inštancie uzavrel, že v konaní nebolo sporným, že\nKúpnu zmluvu, na základe ktorej došlo z nadobudnutiu predmetného bytu uzatvorila žalovaná s tým,\nže byt nadobudne ako výlučná vlastníčka bytu v zmysle právnom, teda aj v zmysle zápisu v katastri\nnehnuteľností. Nebolo sporným, že časť finančných prostriedkov za kúpu nehnuteľnosti zložil v prospech\npredávajúceho žalobca. Sporným nebolo ani to, že žalobca a žalovaná neuzatvorili žiadnu písomnú\ndohodu o vzniku tvrdeného podielového spoluvlastníctva medzi nimi k bytu. Sporným zostal rozsah\nkúpnej ceny, ktorú mal zo svojich prostriedkov uhradiť žalobca a tiež spornou zostala tvrdená ústna\ndohoda žalobcu a žalovanej o vzniku podielového spoluvlastníctva k bytu.\n5. Na zistený skutkový stav súd prvej inštancie aplikoval ustanovenia § 46 ods. 1, § 132 ods. 1, § 133\nods. 1, 2, § 136 ods. 1, 2, § 137 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „Občiansky zákonník“) a § 42 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a\no zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov\n(ďalej len „katastrálny zákon“).\n6. Súd prvej inštancie poukázal na ustálenú súdnu prax, podľa ktorej v prípade zmlúv o prevode\nnehnuteľností vôľa smerujúca k takémuto prevodu vyvoláva zamýšľané právne následky len vtedy,\nak je prejavená písomne (podľa § 46 ods. 2 druhá veta Občianskeho zákonníka) musia byť súčasne\n\nprejavy účastníkov na tej istej listine. V otázke tvrdeného dissimulovaného právneho úkonu, kde podľa\ntvrdenia žalobcu zastretou kúpnou zmluvou malo dôjsť k vzniku podielového spoluvlastníctva v prospech\nžalobcu a žalovanej ako podielových spoluvlastníkov, ktorej dôvodom bolo získania štátneho príspevku\nna kúpu, nemožno podľa súdu prvej inštancie ani len uvažovať o platnosti takejto prípadne zastretej\nzmluvy. K uvedenému súd prvej inštancie analogicky poukázal na súdnu prax súdov Českej republiky\ntýkajúcou zastretia darovacej zmluvy prostredníctvom simulovanej kúpnej zmluvy (NS ČR zo 4.9.2002,\nsp. zn. 22Cdo/101/2001) a ohľadne nevyhnutnej písomnej formy dohody o celej kúpnej cene (NS ČR\nz 20.5.2008, sp. zn. 30Cdo/2216/2007). Súd prvej inštancie nepovažoval za dôvodné, že by z kvôli\nštátnemu príspevku bolo potrené uzatvoriť kúpnu zmluvu v prospech žalovanej ako výlučnej vlastníčky\nnehnuteľnosti, keď úver bol poskytnutý iba na časť kúpnej ceny (1). Keďže medzi stranami sporu nebolo\nsporným, že žalobca a žalovaná neuzatvorili žiadnu písomnú dohodu o vzniku tvrdeného podielového\nspoluvlastníctva medzi nimi k bytu, súd prvej inštancie v tejto otázke uzatvoril, že k vzniku podielového\nspoluvlastníctva medzi stranami sporu nedošlo. Na uvedenom závere nič nemení ani skutočnosť,\nže v konaní žalobca tvrdil, že uhradil časť kúpnej ceny za byt. Takúto prípadnú úhradu je potrebné\nkvalifikovať ako prípadné bezdôvodné obohatenie žalovanej. Rozsah tohto obohatenia bol však medzi\nstranami sporu sporný. Žalobca nevedel dôveryhodne uviesť, z čoho vychádza, keď tvrdí, že uhradil\nčasť kúpnej ceny. Rozpory v tvrdeniach žalobcu boli zrejmé najmä v časti úhrady 400.000,- Sk, ktoré\nmal uhradiť údajne z vyrovnacieho podielu z predchádzajúceho BSM, čo uviedol až v poslednej svojej\nvýpovedi potom, čo bol oboznámený s tvrdeniami žalovanej. Žiaden doklad o uvedenom nemá. Žalobca\nv replike uviedol, že financoval tiež rekonštrukciu bytu po jeho kúpe v hodnote 300.000,- Sk. Vo svojej\nvýpovedi na pojednávaní však už uvádzal, že rekonštrukcia bola uhrádzaná z prostriedkov žalovanej.\nNapokon na dôvodnosti zamietnutia žaloby nič nemení ani tvrdenie žalobcu, že počas manželstva bol\núver na byt splácaný z prostriedkov BSM. Uvedený nárok by bolo možné kvalifikovať ako nárok na\núhradu toho, čo sa zo spoločného majetku použilo na nadobudnutie majetku jedného z manželov podľa\n§ § 150 Občianskeho zákonníka, keďže pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov\nsú rovnaké. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil\nna spoločný majetok, a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný\nmajetok. Ďalej sa prihliadne predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov\nstaral o rodinu, a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery\npričinenia treba vziať tiež zreteľ na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti. Takáto\npohľadávka však nezakladá vznik podielového spoluvlastníctva.\n7. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný\nsporový poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“). Keďže žalovaná bola v konaní proti\nžalobcovi úspešná v rozsahu 100 %, súd jej voči žalobcovi priznal právo na náhradu trov konania\nv rozsahu 100 %.\n8. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f)\na h) CSP.\n9. Žalobca má za to, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym\nskutkovým zisteniam a že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho\nposúdenia veci. Nesprávne skutkové zistenia súdu prvej inštancie spočívajú v tom, že mal za nesporné,\nže žalobca a žalovaný neuzatvorili žiadnu písomnú dohodu o vzniku podielového spoluvlastníctva k\nbytu. Dohoda strán sporu pri kúpe predmetného bytu bola taká, že byt bude patriť do podielového\nspoluvlastníctva žalobcu a žalovanej každému v 1/2 z celku. Žalobca za tým účelom zaplatil z\nvýlučných peňažných prostriedkov prvú časť kúpnej ceny, uzavrel na druhú časť kúpnej ceny platenú\nz hypotekárneho úveru Dohodu o ručení so J. J., K. a počas trvania manželstva splácali strany sporu\nmesačné splátky hypotekárneho úveru z prostriedkov v BSM. Súd prvej inštancie nesprávne právne\nposúdil vec, keď uzavrel, že podielové spoluvlastníctvo strán sporu nevzniklo. Žalobca per analogiam\npoukázal na judikatúru relevantnú pre vznik podielového spoluvlastníctva pri výstavbe rodinného domu,\nktorá je použiteľná aj pre vznik podielového spoluvlastníctva k bytu. Podľa rozsudku Najvyššieho\nsúdu ČR sp. zn. 22Cdo/1174/2001 „Pri posúdení vlastníckych vzťahov k stavbe vzniknutej spoločnou\nčinnosťou viacerých osôb je treba vychádzať z obsahu dohody uzavretej medzi týmito osobami.\nTakáto dohoda, ktorá nemusí byť písomná, založí spoluvlastníctvo pokiaľ je z jej obsahu zrejmé, že\núčastníci dohody chceli založiť spoluvlastnícky vzťah. Pokiaľ stavbu vykonáva viacero osôb, ktoré\nohľadom vlastníctva k novej stavbe neuzavreli žiadnu dohodu, nemožno vylúčiť záver, že stavebníkmi\nv občianskoprávnom zmysle sú všetky tieto osoby, ktoré sa stávajú podielovými spoluvlastníkmi stavby.\n\nTak tomu bude predovšetkým pokiaľ viacero osôb bez dohody o vlastníctve k stavbe zriadi stavbu za\núčelom ich spoločného užívania a podieľajú sa na jej vzniku vlastnou prácou a dodaním materiálu.“\nS poukazom na uvedené je podľa žalobcu zrejmé, že žalobca sa podieľal na kúpe bytu zaplatením\npodstatnej časti kúpnej ceny z vlastných zdrojov, pričom strany sporu byt kupovali ako pár, ktorý plánoval\nmať svadbu, rodinu, deti a tento byt užívať spoločne ako manželia a rodičia detí. Byt bol formálne\nzapísaný na žalovanú len kvôli príspevku zo Štátneho fondu rozvoja bývania k úveru a hoci z úveru\nbola platená len časť kúpnej ceny, táto skutočnosť nevylučuje vznik podielového spoluvlastníctva, aj\nkeď nie v pomere 1/2 ku 1/2 , ale napr. 1/3 ku 2/3, čo mal súd prvej inštancie vyhodnotiť osobitne.\nŽalobca navrhol aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie\nkonanie, Alternatívne, aby odvolací súd v zmysle § 388 CSP zmenil rozsudok a sám rozhodol tak, že\nurčí, že predmetný 3-izbový byt č. XX, a spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných\nzariadeniach bytového domu a spoluvlastnícky podiel na zastavanom pozemku patria do podielového\nspoluvlastníctva žalobcu a žalovanej, každému v podiele 1/2 z celku. Navrhol tiež zaviazať žalovanú na\nnáhradu trov konania.\n10. K odvolaniu žalobcu sa vyjadrila žalovaná. Uviedla, že považuje napadnutý rozsudok súdu prvej\ninštancie za vecne správny, pričom žalobca spor vedie nie so skutočným úmyslom dosiahnuť určenie\npodielového spoluvlastníctva, ale s úmyslom naťahovať čas a môcť čo najdlhšie zotrvať v byte vo\nvlastníctve žalovanej. Toto tvrdenie nie je dedukciou žalovanej, ale uvedené jej žalobca aj osobne\npovedal. Odvolacie dôvody žalobcu sú pri rozhodovaní o veci samej irelevantné, vágne a predovšetkým\nnesprávne a nepoužiteľné na prejednávanú vec. Poukázala na to, že samotný žalobca v žalobe, vo\nsvojich vyjadreniach ani na pojednávaní netvrdil existenciu písomnej dohody o tom, že tento bude\npatriť do podielového spoluvlastníctva žalobcu a žalovanej a ani takúto písomnú dohodu v konaní\nnepredložil. Táto skutočnosť nebola medzi účastníkmi konania sporná. Žalovaná skutkové tvrdenie\nžalobcu o existencii dohody o vzniku podielového spoluvlastníctva k bytu popiera, rovnako popiera\nskutkové tvrdenie žalobcu, že žalobca sám zo svojich výlučných prostriedkov zaplatil prvú časť\nkúpnej ceny vo výške 1.050.000,- Sk, a že počas manželstva splácali strany sporu mesačné splátky\nhypotekárneho úveru z prostriedkov v BSM. Žalovaná v konaní pred prvostupňovým súdom predložila\nlistinné dôkazy preukazujúce úhradu tak prvej ako aj druhej časti kúpnej ceny. Žalobca ostal iba v\nrovine skutkových tvrdení, ktoré súdu nepreukázal žiadnym relevantným dôkazom. Pokiaľ žalobca per\nanalogiam poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 22Cdo/1174/2001, citovaný právny\nnázor sa vzťahuje iba na tzv. originárny spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva, a teda na výstavbu\nrodinného domu, kde sa vlastníkom stáva ten, kto vec vytvoril, t. j. ten kto stavbu uskutočnil s úmyslom\nmať ju pre seba. Z predmetného rozsudku však vyplýva aj ďalší podstatný právny záver, a síce, že\nprípadná dohoda uzatvorená po dokončení stavby by pre vznik podielového spoluvlastníctva nemala\nžiadny právny význam. Relevantná dohoda o založení podielového spoluvlastníctva k stavbe by mohla\nbyť platne uzatvorená iba do okamihu, ktorý by vzniku stavby časovo predchádzal (rozsudok Nejvyššího\nsoudu sp. zn. 3Cdo/111/92, publikovaný v Právních rozhledech č. 2/1993, str. 46). Z totožného rozsudku\nteda zároveň vyplýva, že dohoda, že byt má patriť do podielového spoluvlastníctva strán sporu musí\nbyť písomná, inak nemá právne účinky. Za takéhoto skutkového a právneho stavu, teda aj keby žalobca\nskutočne uhradil sám hoc aj celú kúpnu cenu (čo žalovaná zásadne popiera) nevzniklo by mu k bytu\nžiadne vlastnícke právo. Ďalším paradoxom odvolania žalobcu je, že tento vlastne sám spochybňuje\nexistenciu dohody o vzniku podielového spoluvlastníctva k bytu v pomere 1/2 ku 1/2, keďže pripúšťa,\nže súd mal osobitne vyhodnotiť, či medzi stranami sporu nevzniklo podielové spoluvlastníctvo v inom\npomere napr. 1/3 ku 2/3, pričom existenciu dohody o takomto „inom“ pomere ani len netvrdil. Žalobcom\nuvedené odvolacie dôvody podľa názoru žalovanej nie sú dané, a teda nemôžu viesť k zrušeniu a už\nvôbec nie k zmene napadnutého rozsudku prvoinštančného súdu. Žalovaná preto navrhla napadnutý\nrozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdiť a priznať jej nárok\nna náhradu trov odvolacieho konania.\n11. Na vyjadrenie žalovanej reagoval žalobca odvolacou replikou, v ktorej takmer doslovne zotrval na\nsvojich tvrdeniach a námietkach uvedených v odvolaní.\n12. Žalovaná sa k replike nevyjadrila. Podaním zo dňa 4.9.2025 žalovaná požiadala odvolací súd\no čo najrýchlejšie rozhodnutie vo veci, s poukazom na to, že pod sp. zn. 11C/38/2024 je na\nOkresnom súde Prešov vedené súdne konanie, ktorého predmetom je žaloba o vypratanie nehnuteľnosti\npodaná žalovanou voči žalobcovi. Pod sp. zn. 9C/17/2025 vedie Okresný súd Prešov konanie o\nvyporiadanie BSM po rozvode manželstva. Súdne konanie vedené pod sp. zn. 11C/38/2025 o vypratanie\n\nnehnuteľnosti bolo uznesením zo dňa 17.9.2024 prerušené do právoplatného skončenia konania\nv aktuálne odvolacím súdom súdenej veci o určenie vlastníckeho práva. Poukázala tiež na tvrdenia\nžalobcu v konaní o vyporiadanie BSM, ktoré sú odlišné od jeho tvrdení v tomto konaní.\n13. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 CSP),\nvzhľadom na včas podané odvolanie preskúmal rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle\nzásad vyplývajúcich z § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP a contrario) s tým,\nže miesto a čas vyhlásenia rozhodnutia oznámil na úradnej tabuli Krajského súdu v Prešove a na jeho\nwebovej stránke, najmenej 5 dní vopred a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.\n14. Žalobca v odvolaní spochybňuje právne závery súdu prvej inštancie a odvodzuje svoje\nspoluvlastnícke právo k nehnuteľnostiam tvoriacim predmet tohto konania v podiele 1/2 z tvrdenia,\nže hoci kúpnu zmluvu zo dňa 26.8. 2008 uzavrela ako kupujúca výlučne žalovaná, išlo o spoločný\nnadobúdací úkon v čase ich partnerského spolužitia, za účelom uspokojenia potrieb spoločného\nrodinného života. Žalobca argumentuje, že na úhradu kúpnej ceny vynaložil vlastné finančné prostriedky\na že výlučný zápis žalovanej v katastri nehnuteľností bol výsledkom ústnej dohody strán s cieľom získať\nštátny príspevok pre mladých, na ktorý by pri spoločnom nadobúdaní nesplnili podmienky. Poukazuje\ntiež na skutočnosť, že k časti kúpnej ceny uzavrel tiež s bankou dohodu o ručení.\n15. Odvolací súd úvodom pripomína, že pri svojom rozhodovaní je viazaný odvolacími dôvodmi (§ 380\nods. 1 CSP), čo znamená, že je oprávnený posudzovať len tie odvolateľom uplatnené odvolacie dôvody,\nvo vzťahu ku ktorým uviedol odvolaciu argumentáciu. Odvolací súd sa preto zaoberal len tými odvolacími\nnámietkami a argumentmi žalobcu, ktoré boli pre rozhodnutie o odvolaní relevantné (napr. uznesenie\nNajvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo/238/2008 zo dňa 30.11.2009).\n16. Podľa § 387 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením\nnapadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov\nnapadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia\nďalšie dôvody(odsek 2); odvolací súd sa však v odôvodnení musí zaoberať podstatnými\nvyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v\nodôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie a rovnako sa odvolací súd musí vysporiadať s podstatnými\ntvrdeniami uvedenými v odvolaní (odsek 3).\n17. Ak odvolací súd v plnom rozsahu odkáže na dôvody rozhodnutia súdu prvej inštancie,\nstačí, ak v odôvodnení rozsudku iba poukáže na relevantné skutkové zistenia a stručne zhrnie právne\nposúdenie veci; rozhodnutie odvolacieho súdu v sebe tak zahŕňa, po obsahovej stránke, odôvodnenia\nrozsudku súdu prvej inštancie (Najvyšší súd SR, sp. zn. 5Cdo/119/2024 z 30.9.2025).\n18. S poukazom na ustanovenie § 387 ods. 2 CSP, odvolací súd považuje napadnutý rozsudok\nsúdu prvej inštancie za vecne správny, pričom sa v celom rozsahu stotožnil s jeho odôvodnením. V\nsúdenej veci odvolací súd nezistil žiadne okolnosti, ktoré by spochybňovali správnosť rozhodnutia\nsúdu prvej inštancie. Prvoinštančný súd venoval náležitú pozornosť zisteniu a posúdeniu všetkých\nrozhodných skutočností, dostatočne zistil skutkový stav a mal dostatočné podklady pre rozhodnutie vo\nveci. Dôvody, pre ktoré tak rozhodol správne a podrobne uviedol v odôvodnení rozhodnutia, s týmito\ndôvodmi sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a v podrobnostiach na ne odkazuje.\n19. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd uvádza, že prvoinštančný súd\nsprávne zameral svoju pozornosť na otázku platnosti resp. neplatnosti simulovaného a dissimulovaného\nprávneho úkonu týkajúceho sa prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti.\n20. Podľa § 41a ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak právnym úkonom má byť zastretý iný právny úkon,\nplatí tento iný úkon, ak to zodpovedá vôli účastníkov a ak sú splnené všetky jeho náležitosti. Neplatnosti\ntakého právneho úkonu sa nemožno dovolávať voči účastníkovi, ktorý ho považoval za nezastretý.\n21. Podľa § 46 ods. 1 Občianskeho zákonníka písomnú formu musia mať zmluvy o prevodoch\nnehnuteľností, ako aj iné zmluvy, pre ktoré to vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov.\n\n22. Podľa § 132 ods. 1 Občianskeho zákonníka vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou\nalebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností\nustanovených zákonom.\n23. Podľa § 133 (1) Ak sa hnuteľná vec prevádza na základe zmluvy, nadobúda sa vlastníctvo prevzatím\nveci, ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak. (2) Ak sa prevádza\nnehnuteľná vec na základe zmluvy, nadobúda sa vlastníctvo vkladom do katastra nehnuteľností podľa\nosobitných predpisov, ak osobitný zákon neustanovuje inak.\n24. Podľa § 136 Občianskeho zákonníka (1) Vec môže byť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov. (2)\nSpoluvlastníctvo je podielové alebo bezpodielové. Bezpodielové spoluvlastníctvo môže vzniknúť len\nmedzi manželmi.\n25. Podľa § 137 ods. 1 Občianskeho zákonníka podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú\nna právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci.\n26. Podľa § 42 ods. 1 katastrálneho zákona na zápis práva k nehnuteľnosti do katastra je spôsobilá\nv štátnom jazyku, českom jazyku alebo v úradne osvedčenom preklade písomne vyhotovená zmluva,\nverejná listina alebo iná listina bez chýb v písaní a počítaní a bez iných zrejmých nesprávností.\n27. Odvolací súd konštatuje, že v slovenskom právnom poriadku je nadobúdanie vlastníckeho práva k\nnehnuteľnostiam ovládané princípom prísneho formalizmu. Pre vznik vlastníckeho práva je nevyhnutná\nkumulatívna existencia dvoch prvkov: právneho titulu (titulus) v podobe písomnej zmluvy a právneho\nspôsobu nadobudnutia (modus) v podobe vkladu do katastra. V prejednávanej veci je nesporné, že\npísomná kúpna zmluva zo dňa 26.8.2008 bola uzavretá výlučne medzi predávajúcim a žalovanou.\nŽalobca v tejto zmluve ako zmluvná strana (kupujúci) nefiguruje.\n28. Svoju argumentáciu žalobca od počiatku stavia na tvrdení o simulovanom charaktere kúpnej zmluvy\nv časti označenia subjektu kupujúceho, ako aj v časti týkajúcej sa kúpnej ceny, ktorú skutočne mala\nuhradiť žalovaná ako kupujúca.\n29. Odvolací súd sa pri posudzovaní tejto otázky rovnako ako súd prvej inštancie odvoláva na dlhodobo\nustálenú a jednotnú judikatúru Najvyššieho súdu SR (sp. zn. 1Cdo/9/2002, sp. zn. 5MCdo/11/2009)\na Ústavného súdu SR (sp. zn. II.ÚS/559/2016) k otázke tzv. zastretých (dissimulovaných) právnych\núkonov. Hoci sa citovaná judikatúra prevažne zaoberá prípadmi, kedy kúpna zmluva zastiera darovanie,\njej právne závery sú plne analogicky aplikovateľné aj na prejednávaný prípad.\n30. Súdna prax je dlhodobo jednotná v závere, že ak účastníci uzavrú simulovanú písomnú zmluvu o\nprevode nehnuteľnosti, ktorou chcú zastrieť iný právny úkon (v tomto prípade dohodu o nadobudnutí\nnehnuteľností do podielového spoluvlastníctva), tento zastretý úkon je platný len vtedy, ak sú splnené\nvšetky jeho zákonné náležitosti. Medzi tieto náležitosti patrí v zmysle § 46 ods. 1 Občianskeho zákonníka\naj písomná forma, a to tak pokiaľ ide o skutočných účastníkov zmluvy, rozsah nadobudnutia vlastníctva\nz hľadiska podielov, ako aj pokiaľ ide o kúpnu cenu.\n31. V posudzovanej veci však písomná kúpna zmluva neobsahuje žiadny prejav vôle smerujúci k\nvzniku vlastníckeho práva žalobcu. Z jej textu nie je zrejmé, že by kupujúcim mal byť aj žalobca.\nÚstna dohoda medzi žalobcom a žalovanou o tom, že nehnuteľnosť má patriť obom, nespĺňa zákonnú\npožiadavku písomnej formy pre prevod nehnuteľnosti. Právny názor žalobcu, podľa ktorého je písomná\nforma zachovaná samotnou existenciou simulovanej kúpnej zmluvy, resp. písomným vyjadrením iných\nprávnych úkonov, o ktorých tvrdí, že s kúpnou zmluvou úzko súvisia (dohoda o ručení) je nesprávny.\nPísomná forma musí pokrývať práve ten úkon, ktorý sa má vykonať (t. j. nadobudnutie spoluvlastníckeho\npodielu žalobcom). Absencia označenia žalobcu ako kupujúceho, výšky nadobudnutého podielu či ním\nvyplatenej časti kúpnej ceny v písomnej zmluve spôsobuje absolútnu neplatnosť takéhoto zastretého\nnadobúdacieho úkonu.\n32. K tvrdeniu žalobcu o financovaní časti kúpnej ceny odvolací súd uvádza, že v slovenskom\nsúkromnom práve neplatí princíp, podľa ktorého finančný príspevok na kúpu veci zakladá automaticky\nvlastnícke právo k tejto veci. Rozhodujúcim pre nadobudnutie vlastníctva k nehnuteľnosti je status\n\nzmluvnej strany v písomnej zmluve a následný vklad do katastra. Prípadné finančné plnenie žalobcu v\nprospech žalovanej na účely kúpy bytu (ak by bolo preukázané) by mohlo zakladať iné majetkové nároky\nžalobcu, nie však jeho spoluvlastnícke právo k nehnuteľnosti.\n33. Na uvedenom nič nemenia ani žalobcom poukazované závery rozhodnutia Najvyššieho súdu\nČeskej republiky sp. zn. 22Cdo/1174/2001. Odvolací súd k tomu uvádza, že Najvyšší súd Slovenskej\nrepubliky už vo viacerých svojich rozhodnutiach judikoval, že ustálená rozhodovacia prax je vyjadrená\npredovšetkým v stanoviskách alebo rozhodnutiach najvyššieho súdu, ktoré sú ako judikáty publikované\nv Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR. Do tohto pojmu možno zaradiť aj prax\nvyjadrenú opakovane vo viacerých nepublikovaných rozhodnutiach najvyššieho súdu, alebo dokonca\naj jednotlivo v doposiaľ nepublikovanom rozhodnutí, pokiaľ niektoré neskôr vydané (nepublikované)\nrozhodnutia najvyššieho súdu názory obsiahnuté v skoršom rozhodnutí nespochybnili, prípadne tieto\nnázory akceptovali a vecne na ne nadviazali. S prihliadnutím na Čl. 3 CSP do pojmu ustálená\nrozhodovacia prax dovolacieho súdu treba zahrnúť aj rozhodnutia Ústavného súdu SR a Európskeho\nsúdu pre ľudské práva, prípadne Súdneho dvora Európskej únie. Rozhodnutia súdov iných štátov, a\nteda ani rozhodnutia Ústavného súdu ČR a Najvyššieho súdu ČR pod tento pojem nespadajú (napr.\nuznesenie Najvyššieho súdu SR z 31. októbra 2017, sp. zn. 6Cdo/129/2017). Z uvedeného je zrejmé, že\npod pojem ustálená rozhodovacia prax dovolacieho súdu možno zahrnúť len rozhodnutia Najvyššieho\nsúdu Slovenskej republiky a Ústavného súdu Slovenskej republiky, teda nie rozhodnutia Najvyššieho\nsúdu a krajských súdov Českej republiky (6Cdo/13/2017).\n34. Nie je vylúčené, aby všeobecné súdy alebo strany sporu v rámci argumentácie pri výklade\na interpretácii zhodnej alebo príbuznej právnej úpravy nachádzali inšpiráciu aj v rozhodovacej praxi\nzahraničných súdov, aj v takom prípade však je potrebné dôsledne vychádzať nie len z textu právnej vety\nalebo selektívne vybranej časti odôvodnenia citovaného súdneho rozhodnutia, ale z celého kontextu\nrozhodnutia a predmetu sporu, v ktorom bolo rozhodnutie vydané. Žalobcom citované časti rozhodnutia\nčeského najvyššieho súdu týkajúce sa originárneho spôsobu nadobudnutia nehnuteľnosti stavbou nie sú\npre súdenú vec aplikovateľné a na záveroch súdu prvej inštancie nemôžu, s ohľadom aj na už citovanú\nustálenú rozhodovaciu prax slovenských súdov, nič zmeniť.\n35. Z týchto dôvodov odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie o zamietnutí žaloby v celom\nrozsahu ako vecne správny postupom podľa ust. § 387 ods. 1, 2 CSP.\n36. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1\nCSP, tak že ich náhradu priznal v odvolacom konaní úspešnej žalovanej.\n37. Uvedené rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote\ndvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý\nrozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia\nopravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).\nDovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.\n2 CSP).\nPodanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu\ntreba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného\npredpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné\ndoručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).\nDovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.\nDovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).\nV dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v\nakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne\n(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "15C/44/2024", "guid": "ad3ececb-b50f-4066-88d9-8f8fe5f22ff2:61d656ac-57f3-41f8-b066-6a946b30cd3f", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "640079fb-b85e-4685-8134-338cfa4cf00f:bce3798b-8c3d-4f64-9f28-568f5abade05", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2025:6121538392.2", "spisova_znacka": "5Cdo/119/2024", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/119/2024 z 30. 9. 2025", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2025-09-30", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2025:6121538392.2"}], "citovane_v": []}