{"guid": "9d3327e9-e601-4c8d-9e99-fa48a40a1ba7:06e724a7-29d3-4a63-b83c-6b7fbe86e1ad", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2025:8324201317.2", "spisova_znacka": "11Co/27/2025", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 11Co/27/2025 z 10. 12. 2025", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Prešov z 10. decembra 2025, sp. zn. 11Co/27/2025, ECLI:SK:KSPO:2025:8324201317.2", "identifikacne_cislo": "8324201317", "sud": {"guid": "sud_155", "nazov": "Krajský súd Prešov", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-presov"}, "sudca": "doc. JUDr. Peter Molitoris, PhD.", "sudca_id": 1163, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/doc-judr-peter-molitoris-phd-1163", "datum_vydania": "2025-12-10", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdené"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ochrana osobnosti"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": {"sz": "III. ÚS 272/2026", "sud": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "guid": "ussr:b624d452-4fb2-4e24-84b5-b10014078449", "datum": "2026-05-05", "vztah": "zamietnute"}, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/06e724a7-29d3-4a63-b83c-6b7fbe86e1ad", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2025:8324201317.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSPO:2025:8324201317.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSPO:2025:8324201317.2/text", "citacie_n": 3, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Prešov\n11Co/27/2025\n8324201317\n10. 12. 2025\ndoc. JUDr. Peter Molitoris, PhD.\nECLI:SK:KSPO:2025:8324201317.2\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nKrajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu doc. JUDr. Petra Molitorisa, PhD.\na členov senátu JUDr. Branislava Brezu a JUDr. Anny Kovaľovej, PhD. v sporovej veci žalobcu: A. B.\nC., nar. XX.X.XXXX, bytom XXX XX D. XXX, občan SR, proti žalovanému: Okresný súd Humenné,\nLaborecká 17, 066 34 Humenné, IČO: 00165883, o ochranu osobnosti, o odvolaní žalobcu proti rozsudku\nOkresného súdu Stará Ľubovňa č.k. 5C/43/2024-89 zo dňa 17.2.2025, takto\nrozhodol:\n-2Potvrdzuje rozsudok.\nStranám sporu náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.\nodôvodnenie:\n1. Okresný súd Stará Ľubovňa (ďalej len „súd prvej inštancie“) odvolaním napadnutým rozsudkom\nrozhodol tak, že žalobu zamietol a žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznal.\n2. Podľa súdom prvej inštancie ustáleného skutkového stavu Okresným súdom Humenné bolo vedené\npod sp. zn. 21C/23/2021 konanie žalobkyne E. F. proti žalovaným: 1. G. F. a 2. H. F.. Predmetom\nkonania bolo vydanie bezdôvodného obohatenia. Na pojednávaní dňa 26.10.2022 vypovedal terajší\nžalobca ako svedok. Písomné vyhotovenie rozsudku zo dňa 16.12.2022 bolo vypracované pod č.\nk. 21C/23/2021-177. V dôvodoch tohto rozsudku, na strane 7, posledný odsek, súd v súvislosti s\nvýpoveďou žalobcu ako svedka uviedol, že jeho svedectvo považoval za nedôveryhodné a uviedol tiež\ndôvody, ktoré ho k tomuto záveru viedli. Na základe tohto záveru prvoinštančného súdu žalobca tvrdí, že\nžalovaný svojim tvrdením poškodil jeho povesť a bezúhonnosť, keďže toto tvrdenie o nedôveryhodnosti\nosoby vystupujúce ako žalovaní v 1/ a 2/ rade vo veci sp. zn. 21C/23/2021 spropagovali na verejnosti,\na preto dochádzalo k útokom na jeho osobu verbálne aj gestikulačne od známych týchto osôb.\n3. Zistený skutkový stav súd prvej inštancie právne posúdil podľa ustanovení čl. 19 ods. 1, 2 Ústavy\nSlovenskej republiky, § 11, § 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 25, § 104 zák. č. 385/2000 Z. z. o\nsudcoch a prísediacich v znení neskorších predpisov (ďalej len „zák. č. 385/2000 Z. z.“), § 3 ods. 1,\n2, § 4 ods. 1 písm. a), § 17 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri\nvýkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zák. č.\n514/2003 Z. z.“)\n4. Poukázal na ustálený skutkový stav, z ktorého vyplýva, že žalovaný v odôvodnení rozsudku sp. zn.\n21C/23/2021 uviedol, že svedecká výpoveď žalobcu je nedôveryhodná. Zákonným sudcom vo veci sp.\n\nzn. 21C/23/2021 Okresného súdu Humenné, bol sudca tamojšieho súdu G. I. J.. Žalobca ako žalovanú\nstranu označil Okresný súd Humenné.\n5. V tomto kontexte považoval súd prvej inštancie za významné, že aktívna aj pasívna vecná legitimácia\nje imanentnou súčasťou každého súdneho konania a súd ju skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že\nju žiaden z účastníkov konania nenamieta (viď rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 29.6.2010 sp. zn.\n2Cdo/205/2009). Otázku vecnej legitimácie súd skúma ex offo v každom štádiu konania a nedostatok\naktívnej či pasívnej vecnej legitimácie bez ďalšieho vedie k zamietnutiu žaloby (viď napr. rozsudok\nKrajského súdu v Košiciach zo dňa 31.10.2017 sp. zn. 6Co/110/2017).\n6. V zmysle uvedeného je predpokladom úspešného uplatnenia práva na ochranu osobnosti nielen\nzistenie, že navrhovateľ je fyzickou osobou, ktorej osobnostné práva boli porušené alebo ohrozené,\nale rovnako zistenie, že odporca sa dopustil konania, ktoré navrhovateľ považoval za neoprávnený\nzásah do jeho chránených osobnostných práv. Obe zisťovania sú súčasťou skúmania, kto je v konaní\n(aktívne a pasívne) vecne legitimovaný. Pri riešení otázky, kto je pasívne legitimovaný v konaní o\nochranu osobnosti, v ktorom je za zásah do osobnostných práv označené konanie konkrétnej fyzickej,\nči právnickej osoby, je režim ochrany postavený na princípe zodpovednosti pôvodcu zásahu za ujmu\nspôsobenú na chránených osobnostných právach, ako aj to, že nároky vyplývajúce z neoprávnených\nzásahov do práva na ochranu osobnosti sú podľa platnej právnej úpravy pojmovo odlišné od nárokov na\nnáhradu škody (na tom nič nemení ani zákon č. 514/2003 Z. z., ktorý predpokladá, že pri odškodňovaní\npodľa jeho ustanovení môže byť poskytnutá náhrada nielen za škodu a ušlý zisk, ale aj za spôsobenú\nnemajetkovú ujmu - viď bližšie § 17 ods. 2 tohto zákona).\n7. Súd prvej inštancie konštatoval, že aj v prípade, ak je odôvodnením rozsudku okresného súdu\nspôsobená ujma na osobnostných právach (§ 11 a nasl. OZ, o ktorý uplatnený nárok ide aj v\npreskúmavanej veci) nespôsobuje túto ujmu konkrétna fyzická osoba, ktorá verejnú moc vykonáva\n(sudca) alebo súd, na ktorom sudca pôsobí, ale spôsobuje ju štát, za ktorý táto fyzická osoba pri výkone\njej zverenej verejnej moci koná. Pri posudzovaní pasívnej vecnej legitimácie treba vychádzať z toho, že\nsudca vydáva rozsudok ako predstaviteľ súdnej moci v mene štátu. Vo vzťahu k sudcom a súdnej moci\nje potrebné vychádzať z toho, že súdy sú orgánmi verejnej moci, ktoré vykonávajú súdnu moc (Čl. 141\nÚstavy SR) a sudca je predstaviteľom súdnej moci (§ 2 ods. 1 veta prvá zák. č. 385/2000 Z.z. o sudcoch\na prísediacich). Vymenovaním za sudcu vzniká osobitný vzťah sudcu k štátu, z ktorého vyplývajú práva a\npovinnosti sudcu a štátu, upravené zákonom o sudcoch (§ 25 ods. 1) a za škodu spôsobenú rozhodnutím\nalebo nesprávnym úradným postupom súdu zodpovedá štát (§ 104 veta prvá). Len výnimočne môže\nprichádzať do úvahy pasívna vecná legitimácia samotného sudcu a to výlučne vtedy, ak rozsudok vydal\nmimo výkonu súdnej moci. Pritom iba obsah odôvodnenia rozsudku a ani prípadné následné zrušenie\nrozsudku v jeho výroku takýto exces nikdy nezakladá, pretože tento musí byť posudzovaný iba z toho\nhľadiska, či sudca pri vydaní rozsudku konal v rámci výkonu jemu štátom zverenej súdnej moci alebo\nmimo neho. Obsah odôvodnenia rozsudku môže byť neoprávneným zásahom do osobnostných práv\nstrany konania alebo tretej osoby, avšak iba celkom výnimočne. Je tomu tak s ohľadom na zákonom\ndefinovaný význam, obsah a funkciu odôvodnenia rozsudku, ktorou je vysvetliť, aký skutkový stav\nbol v danom prípade zistený a aké je jeho právne posúdenie. Takýto prístup je dôsledkom legitímnej\npožiadavky umožniť sudcom vykonávať ich funkciu. Za takýto neoprávnený zásah zodpovedá štát, v\nmene ktorého vykonáva sudca súdnu moc. Ak došlo k zásahu do osobnostných práv fyzickej osoby\nchránených § 11 a nasl. Občianskeho zákonníka pri výkone súdnej moci, je nutné pri riešení naznačenej\notázky postupovať analogicky, ako je tomu pri zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú podľa zák. č.\n514/2003 Z.z. To znamená, že i pri vzniku nemajetkovej ujmy podľa § 13 Občianskeho zákonníka je\npasívne legitimovaný štát (porov. uznesenie Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 1Co/996/2014 zo dňa\n29.5.2015).\n8. Súd prvej inštancie poukázal aj na závery odbornej právnickej literatúry, podľa ktorej ak je zistený\nnedostatok pasívnej vecnej legitimácie žalovaného, treba žalobu o ochranu osobnosti zamietnuť bez\ntoho, aby došlo k skúmaniu obsahu napadnutej časti odôvodnenia rozsudku. (porov. KERECMAN, P.:\nZásah do osobnostných práv odôvodnením rozsudku: Justičná revue, 75, 2023, č. 5, s. 589 - 604).\n9. V prejednávanej veci žalobca, ktorý tvrdí, že časťou odôvodnenia rozsudku sp. zn. 21C/23/2021\nOkresného súdu Humenné bolo neoprávnene zasiahnuté do jeho občianskej cti a ľudskej dôstojnosti,\noznačil ako žalovaného Okresný súd Humenné. Tomuto však nesvedčí pasívna vecná legitimácia v\n\ntomto konaní, nakoľko na základe vyššie rozpísaných dôvodov v prípade, že časťou odôvodnenia\nrozsudku dôjde k neoprávnenému zásahu do osobnostných práv strany konania alebo tretej osoby,\npasívne legitimovaným subjektom je štát.\n10. Na základe uvedeného potom súd prvej inštancie, konštatujúc nedostatok pasívnej vecnej legitimácie\nžalovaného, podanú žalobu zamietol bez ďalšieho prejednávania veci, pretože by to na prijatom závere\no zamietnutí žaloby z dôvodu nedostatku vecnej legitimácie, nemohlo nič zmeniť. Otázka vecnej\nlegitimácie totiž vyplýva z hmotného práva. Nesprávne označenie, či určenie okruhu účastníkov v\nsporovom konaní nemôže teda súd odstrániť ex offo a nemôže o tomto nedostatku ani žalobcu poučiť v\nzmysle Civilného sporového poriadku, pretože súd je povinný poskytnúť sporovým stranám iba poučenie\no jeho procesných právach. Poučenie o vecnej legitimácii by bolo poučením o tom, kto má byť podľa\nhmotného práva sporovou stranou, také poučenie by nebolo to poučením o procesných právach a\npovinnostiach, ale poučením o hmotnom práve, ktoré súd nie je povinný, ale ani oprávnený poskytnúť\n(rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 4Obo/285/1993).\n11. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. V odvolaní namietal, že súd prvej inštancie\nsa nezaoberal jeho návrhmi na dôkazy a vecnými námietkami, preto ich v odvolaní zopakoval. Zdôraznil,\nže vo svojej osobnej výbave nemá klamstvo, preto sa ho záver o nedôveryhodnosti jeho výpovede\nveľmi dotkol. Pri rozdielnych názoroch sa drží použitia odbornej argumentácie, čo potvrdzujú aj výsledky\njeho práce. Tvrdenie súdu (žalovaného) o jeho nedôveryhodnosti mu preto nepripadá dostatočný. Jeho\nvýpoveď pred súdom bola pravdivá, logická a nespochybniteľná.\n12. Na výzvu súdu prvej inštancie žalobca podaním z 26.4.2025 svoje odvolanie doplnil. Namietal, že\npokiaľ žalovaný nebol nositeľom pasívnej vecnej legitimácie, mal súd prvej inštancie realizovať postup\npodľa § 138 CSP a neprijať súdny poplatok.\n13. K odvolaniu sa vyjadril žalovaný podaním z 21.5.2025. Uviedol, že argumentácia žalobcu sa podobá\nskôr argumentácii procesnej strany, ktorá sa domáha rozhodnutia o dovolaní podľa tretej hlavy 4. časti\nCivilného sporového poriadku. Rozhodnutie súdu prvej inštancie bez ohľadu na dôvody, pre ktoré žalobu\nzamietol, považuje za vecne správne a navrhuje ho potvrdiť odvolacím súdom.\n14. Žalobca v odvolacej replike namietol, že v pôvodnom konaní pod sp. zn. 21C/23/2021 nebol\nprocesnou stranou ale svedkom, preto jediným spôsobom, ako obhájiť jeho česť bolo podanie žaloby, na\nktorom trvá. Poukázal tiež na to, že pôvodne žalovaný H. F. i naďalej voči nemu vystupuje nepriateľsky\na vykrikuje po ňom.\n15. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona č.\n160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“), vzhľadom na včas podané odvolanie\npreskúmal rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z § 379\na nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP a contrario) s tým, že miesto a čas\nvyhlásenia rozhodnutia oznámil na úradnej tabuli Krajského súdu v Prešove a na jeho webovej stránke,\nnajmenej 5 dní vopred a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.\n16. Odvolací súd úvodom pripomína, že pri svojom rozhodovaní je viazaný odvolacími dôvodmi (§\n380ods. 1 CSP), čo znamená, že je oprávnený posudzovať len tie odvolateľom uplatnené odvolacie\ndôvody, vo vzťahu ku ktorým uviedol odvolaciu argumentáciu. Odvolací súd sa preto zaoberal len tými\nodvolacími námietkami a argumentmi žalobcu, ktoré boli pre rozhodnutie o odvolaní relevantné (napr.\nuznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo/238/2008 zo dňa 30.11.2009).\n17. Podľa § 387 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého\nrozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého\nrozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody\n(odsek 2); odvolací súd sa však v odôvodnení musí zaoberať podstatnými vyjadreniami strán\nprednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení rozhodnutia\nsúd prvej inštancie a rovnako sa odvolací súd musí vysporiadať s podstatnými tvrdeniami uvedenými v\nodvolaní (odsek 3). Ak odvolací súd v plnom rozsahu odkáže na dôvody rozhodnutia súdu prvej inštancie,\nstačí, ak v odôvodnení rozsudku iba poukáže na relevantné skutkové zistenia a stručne zhrnie právne\n\nposúdenie veci; rozhodnutie odvolacieho súdu v sebe tak zahŕňa, po obsahovej stránke, odôvodnenia\nrozsudku súdu prvej inštancie (Najvyšší súd SR, sp. zn. 5Cdo/119/2024 z 30.9.2025).\n18. S poukazom na ustanovenie § 387 ods. 2 CSP, odvolací súd považuje napadnutý rozsudok súdu\nprvej inštancie za vecne správny, pričom sa v celom rozsahu stotožnil s jeho odôvodnením. V súdenej\nveci odvolací súd nezistil žiadne okolnosti, ktoré by spochybňovali správnosť rozhodnutia súdu prvej\ninštancie. Prvoinštančný súd venoval náležitú pozornosť zisteniu a posúdeniu všetkých podstatných\nskutočností a vychádzal z dostatočných podkladov pre rozhodnutie vo veci. Dôvody, o ktoré svoje\nrozhodnutie oprel správne a podrobne uviedol v odôvodnení rozhodnutia, s týmito dôvodmi sa odvolací\nsúd v celom rozsahu stotožňuje a v podrobnostiach na ne odkazuje.\n19. S ohľadom na to, že záver súdu prvej inštancie o nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovaného\nžalobca vo svojom odvolaní výslovne nenamietol a ani žiadnou argumentáciou nespochybnil, odvolací\nsúd považuje za postačujúce v tejto časti iba poukázať na správnosť záverov prvoinštančného súdu\nv zmysle § 387 CSP, a to v rozsahu, v ktorom je to potrebné z hľadiska povinnosti súdu skúmať\nvecnú legitimáciu v každom štádiu konania aj bez návrhu, ako aj z dôvodu potreby vysporiadania sa\ns odvolacou argumentáciou žalobcu týkajúcou sa neuplatnenia postupu podľa § 138 CSP súdom prvej\ninštancie.\n20. Prvoinštančný súd správne zameral svoju pozornosť na otázku pasívnej vecnej legitimácie\nžalobcu, pričom závery súdu prvej inštancie o nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovaného\npotvrdzuje aj ustálená súdna prax (okrem rozhodnutí citovaných súdom prvej inštancie napr. rozhodnutie\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Cdo/149/2011 zo dňa 26.09.2012, rozsudok Krajského\nsúdu v Košiciach sp. zn. 3Co/434/2016 z 2.11. 2017, Rozsudok Krajského súdu v Trenčíne sp. zn.\n6Co/802/2014 z 11. 8. 2015), ako aj súdom prvej inštancie odkazovaná odborná literatúra. Z uvedených\ndôvodov odvolací súd v celom rozsahu poukazuje na závery súdu prvej inštancie ohľadne nedostatku\npasívnej vecnej legitimácie, ktoré boli rekapitulované aj v odôvodnení tohto rozhodnutia\n21. Žalobca v doplnení svojho odvolania vytkol súdu prvej inštancie chybu v jeho procesnom postupe.\nTvrdí, že keďže nedostatok pasívnej vecnej legitimácie žalovaného musel byť súdu prvej inštancie zjavný\nuž pri podaní žaloby, súd prvej inštancie už ho nemal vyzývať na zaplatenie súdneho poplatku, ale podľa\n§ 138 CSP mal žalobcu vyzvať na späťvzatie žaloby, čo však neurobil.\n22. Odvolací súd uvádza, že hoci z obsahu súdneho spisu skutočne nevyplýva, že by súd prvej inštancie\nžalobcu vyzval podľa § 138 CSP na späťvzatie jeho zjavne nedôvodnej žaloby, nejde v danom prípade\no také procesné pochybenie, ktoré by mohol efektívne napraviť odvolací súd, pokiaľ zároveň dospeje\nk záveru o vecnej správnosti výroku odvolaním napadnutého rozsudku. Takýto postup mu v prípade\nvecne správneho rozhodnutia neumožňuje znenie § 388 a 389 CSP.\n23. V tejto súvislosti poukazuje odvolací súd aj na závery Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\nprezentované v jeho rozhodnutí sp. zn. 1Cdo/239/2018 z 29.4.2020, cit.: „Ak súd bude v konaní\npostupovať tak, že bude konať o celkom alebo sčasti nedôvodnej žalobe bez toho, aby toto uviedol\nžalobcovi, nie je možné dospieť k záveru, že by takéto porušenie povinnosti bolo vadou konania\nodôvodňujúcou prípadné zrušenie rozhodnutia vo veci samej alebo uznesenia o zastavení konania.\nNeuvedenie predbežného právneho posúdenia nemožno považovať za procesný postup, ktorým by sa\nstrane znemožňovalo uskutočňovanie jej procesného práva v takej miere, že by došlo k porušeniu práva\nna spravodlivý proces. Uvedené konanie môže viesť k porušeniu ústavného práva strany na verejné\nprerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy SR.“ (Števček, M., Ficová S.,\nBaricová J., Mesiarkinová S., Bajánková J., Tomašovič M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár.\nC. H. Beck, s. r. o., Praha, 2016, s. 512 - 513). Otázku, či v konkrétnom prípade bolo alebo nebolo\nporušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantované v čl. 48 ods. 2 Ústavy\nSR, je kompetentný riešiť Ústavný súd Slovenskej republiky. Všeobecný súd nie je oprávnený skúmať\nexistenciu prieťahov v konaní pred súdom.“\n24. Pokiaľ teda súd prvej inštancie správne dospel k záveru o nedostatku pasívnej vecnej legitimácie\nžalovaného, bolo by v rozpore so zásadou hospodárnosti a požiadavkou procesnej ekonómie zaoberať\nsa skutkovými tvrdeniami žalobcu, či už v rámci dokazovania, alebo v odôvodnení rozhodnutia súdu\nprvej inštancie.\n\n25. Aj podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov, súd nemusí\ndať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec\npodstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho,\naby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných sporovými stranami. Odôvodnenie rozhodnutia\ntak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku sporovej strany, ktorý ju nastolil.\nJe však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty sporových strán\n(porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR II.ÚS/251/04, III.ÚS/209/04, II.ÚS/200/09 a podobne).\n26. Z týchto dôvodov odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie o zamietnutí žaloby v celom\nrozsahu ako vecne správny postupom podľa ust. § 387 ods. 1, 2 CSP.\n27. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1\nCSP, tak že ich náhradu v odvolacom konaní úspešnému žalovanému nepriznal, keďže mu žiadne trovy\nodvolacieho konania nevznikli.\n28. Uvedené rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 posledná\nveta CSP a § 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote\ndvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý\nrozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia\nopravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).\nDovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.\n2 CSP).\nPodanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu\ntreba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného\npredpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné\ndoručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).\nDovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.\nDovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).\nV dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v\nakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne\n(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).", "vazby": {"stav": {"sz": "III. ÚS 272/2026", "sud": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "guid": "ussr:b624d452-4fb2-4e24-84b5-b10014078449", "datum": "2026-05-05", "vztah": "zamietnute"}, "vyrok_vztahy": [{"sz": "5C/43/2024", "guid": "a3e0da56-d0a5-4848-8211-e53e0c5f568d:c66a9939-5713-4034-97f8-ee1329695b62", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "640079fb-b85e-4685-8134-338cfa4cf00f:bce3798b-8c3d-4f64-9f28-568f5abade05", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2025:6121538392.2", "spisova_znacka": "5Cdo/119/2024", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/119/2024 z 30. 9. 2025", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2025-09-30", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2025:6121538392.2"}, {"guid": "7fe093f0-609c-43ac-951d-90a20948d2ed:403e7c2f-cede-4a6c-8ceb-e85c86c734cd", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2019:5104899612.8", "spisova_znacka": "6Co/110/2017", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Žilina sp. zn. 6Co/110/2017 z 19. 11. 2019", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2019-11-19", "citacie_n": 34, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2019:5104899612.8"}, {"guid": "022f8a42-7ab5-4c48-a4d4-2900c5b16537:aba611bb-e197-4186-8e34-060224e522b5", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2017:7212224112.5", "spisova_znacka": "3Co/434/2016", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 3Co/434/2016 z 1. 11. 2017", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2017-11-01", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2017:7212224112.5"}, {"guid": "dd7cc848-86ee-40a0-a756-aa263aab174f:b42ebe36-b1a8-4b6f-ac40-0e4c0aaf521e", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2015:3110221727.1", "spisova_znacka": "6Co/802/2014", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 6Co/802/2014 z 10. 8. 2015", "sud": "Krajský súd Trenčín", "datum_vydania": "2015-08-10", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2015:3110221727.1"}, {"guid": "f76e86d1-3374-4d46-970a-a4a5c0204b01:485499f9-7424-4679-9ae4-b918054d856b", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2015:7710213338.1", "spisova_znacka": "1Co/996/2014", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 1Co/996/2014 z 28. 5. 2015", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2015-05-28", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2015:7710213338.1"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:b624d452-4fb2-4e24-84b5-b10014078449", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:3.US.272.2026.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 272/2026", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 272/2026 z 5. 5. 2026", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2026-05-05", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:3.US.272.2026.1"}, {"guid": "ussr:a3b51c10-4058-419c-9609-17dc43029709", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:2.US.600.2025.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 600/2025", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 600/2025 z 25. 3. 2026", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2026-03-25", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:2.US.600.2025.1"}, {"guid": "ussr:dbc89169-e3eb-4d21-ab15-ef8c00afe9d1", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:2.US.600.2025.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 600/2025", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 600/2025 z 5. 11. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-11-05", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:2.US.600.2025.1"}]}