{"guid": "93e91bbb-eb7b-47e2-b82e-372f858295d7:a50cc24c-8805-42aa-b4d8-f66fd02b338a", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2025:8719201663.2", "spisova_znacka": "13Co/16/2025", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 13Co/16/2025 z 4. 6. 2025", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Prešov z 4. júna 2025, sp. zn. 13Co/16/2025, ECLI:SK:KSPO:2025:8719201663.2", "identifikacne_cislo": "8719201663", "sud": {"guid": "sud_155", "nazov": "Krajský súd Prešov", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-presov"}, "sudca": "JUDr. Martin Baran", "sudca_id": 201, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-martin-baran-201", "datum_vydania": "2025-06-04", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdené"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Bezpodielové spoluvlastníctvo manželov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/a50cc24c-8805-42aa-b4d8-f66fd02b338a", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2025:8719201663.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSPO:2025:8719201663.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSPO:2025:8719201663.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Prešov\n13Co/16/2025\n8719201663\n04. 06. 2025\nJUDr. Martin Baran\nECLI:SK:KSPO:2025:8719201663.2\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nKrajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Barana a členov senátu\nJUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Mariany Muránskej v spore žalobkyne: K. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale\nbytom T. XXX/XXX, XXX XX T. P., právne zastúpená: Advokátskou kanceláriou Hudzík & Partners\ns.r.o., so sídlom Mnoheľova 830/15, 058 01 Poprad, IČO: 47 251 654, proti žalovanému: R. P., nar.\nXX.XX.XXXX, trvale bytom T. XXX/XXX, XXX XX T. P., právne zastúpený: Advokátskou kanceláriou\nFABIAN s.r.o., so sídlom Karpatská 3256/15, 058 01 Poprad, IČO: 52 821 544, o vyporiadanie\nbezpodielového spoluvlastníctva manželov po rozvode, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného\nsúdu Poprad, č. k. 17C/14/2019-470 zo dňa 29.11.2024 takto jednohlasne\nrozhodol:\nI. Potvrdzuje rozsudok.\nII. Žalovaný má nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobkyni v rozsahu 100 %.\nodôvodnenie:\n1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie v konaní o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva\nmanželov po rozvode rozhodol takto:\n„I. Žalobkyňa j e\np o v i n n á zaplatiť žalovanému z titulu vyporiadania jeho podielu zo\nzaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva manželov sumu vo výške 10.789,305 eur v lehote 30. dní\nod právoplatnosti tohto rozsudku.\nII. Žalovaný m á voči žalobkyni n á r o k na 100 % náhradu trov konania, ktoré budú vyčíslené\nsamostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.\nIII. Žalobkyňa j e p o v i n n á zaplatiť Slovenskej republike na účet Okresného súdu Poprad sumu\n405,35 eur z titulu doplatku znalečného znalkyni S. D. Y. do 15. dní od právoplatnosti tohto rozsudku.“\n2. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní ustálil okruh bezpodielového spoluvlastníctva\nmanželov, pričom dospel k záveru, že do BSM manželov nepatria nehnuteľnosti, ktoré žalovaný\nnadobudol od svojho otca darovacou zmluvou z roku XXXX. Rovnako tak do masy BSM nezahrnul\nrodinný dom so súp. č. XXX, kedy dospel k záveru, že tento existoval už pred uzavretím manželstva.\n3. Do masy BSM súd prvej inštancie zahrnul peňažné pasíva a aktíva, pričom mal za preukázané zo\nznaleckého posudku vypracovaného v konaní, že stavebné práce, ktoré boli realizované na dome po\nuzavretí manželstva, boli ustálené na sumu 19.133 eur, teda išlo o sumu, ktorá bola zo spoločného\nmajetku vynaložená na majetok žalovaného. Poukázal na skutočnosť, že toto ohodnotenie nebolo ani\njednou zo strán namietnuté, pričom v takýchto prípadoch, ak boli vynaložené spoločné prostriedky na\nvýlučný majetok jedného z manželov, je rozhodujúca výška skutočne vynaložených nákladov a nie\n\nhodnota, o ktorú sa takýto majetok investíciami zhodnotil. Z týchto dôvodov vychádzal pri tejto situácii\nzo sumy 19.133 eur.\n4. Zároveň mal za preukázané, že počas trvania manželstva strany nadobudli finančné prostriedky vo\nvýške 65.500 eur na základe predaja nehnuteľností, pričom táto suma patrí do BSM. Žalovaný z tejto\nsumy vyplatil spoločné dlhy, a to spotrebný úver vo výške 5.500 eur, spotrebný úver vo výške 1.150\neur a pôžičku vo výške 16.200 eur, teda spolu 22.900 eur. Následne mu zostala suma 9.850 eur a voči\nžalobkyni si uplatnil polovicu z tejto sumy, teda 11.450 eur. Následne žalovaný po rozvode manželstva\nuhradil hypotekárny úver vo výške 30.741,65 eur, z ktorého by mu mala žalobkyňa uhradiť polovicu vo\nvýške 15.370,80 eura a tiež polovicu sumy 3.535 eur titulom úhrady splátok od rozvodu manželstva\ndo predčasného splatenia. Zároveň nadobudol žalovaný titulom predaja motorového vozidla E. sumu\n20.000 eur, z ktorej polovica, teda 10.000 eur pripadá v prospech žalobkyne. Celkovo teda žalobkyňa by\nmala vyplatiť žalovanému s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti sumu 30.355,80 eura a žalovaný\nžalobkyni sumu 19.566,50 eura, teda 10.000 eur za motorové vozidlo E. a 9.566,50 eur titulom výnosov\nz toho, že zo spoločných prostriedkov sa žalovanému do domu investovalo podľa znaleckého posudku\na rozdiel týchto súm predstavuje sumu 10.789,305 eura, na ktorú zaviazal súd prvej inštancie žalovanú\nzaplatiť v lehote do 30 dní.\n5. Súd prvej inštancie mal za to, že pôžička od pána N. bola využitá na spoločný majetok a spoločné\npotreby oboch manželov, teda ide o ich spoločný záväzok.\n6. Súd prvej inštancie vec správne posúdil v zmysle ust. § 148 ods. 1, § 149 ods. 1, 2, 3, § 150 a §\n143 Občianskeho zákonníka.\n7. O trovách konania bolo rozhodnuté v zmysle § 255 ods. 1 CSP s tým, že v konaní bol úspešný\nžalovaný. V danom prípade nebolo dôvodné postupovať v zmysle § 257 CSP, nakoľko vzhľadom na\ncelkový prístup žalobkyne k riešeniu vysporiadania BSM a na odmietanie pre ňu výhodného návrhu na\nzmierlivé vyriešenie sporu s tým, že zahŕňala do masy BSM nehnuteľnosti, ktoré bezpochyby boli vo\nvýlučnom vlastníctve žalovaného a nesúhlasila s existenciou spoločných dlhov, súd nárok na náhradu\ntrov konania priznal žalovanému.\n8. S poukazom na uvedené skutočnosti považoval aj dôvodné zaviazať žalobkyňu na náhradu trov\nkonania štátu vo výške 405,35 eura.\n9. Proti rozsudku súdu prvej inštancie bolo podané odvolanie zo strany žalobkyne s poukazom na\nskutočnosť, že súd prvej inštancie dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie\nvychádza z nesprávneho právneho posúdenia. Žalobkyňa namietla, že súd prvej inštancie neodstránil\nnedostatky uvedené v odôvodnení bodu 18 zrušujúceho uznesenia odvolacieho súdu. Namietla, že bol\nvykonaný výsluch žalovaného, nie však ku skutočnostiam, ktoré sa týkajú toho akým spôsobom boli\npoužité finančné prostriedky z úverových zmlúv a pôžičky, pričom namietla, že súd prvej inštancie tieto\nskutočnosti u žalovaného dopytom nezisťoval. Žalovaný sa teda nevyjadril k spotrebným úverom zo dňa\n16.04.2015 vo výške 5.550 eur a zo dňa 10.11.2015 vo výške 1.150 eur a ani k spôsobu ich použitia.\nNapriek tomu súd prvej inštancie v bode 32 uviedol skutočnosti, ktoré sú tam uvedené. Týmto postupom\nignoroval závery odvolacieho súdu, ako aj princípy Civilného sporového poriadku. Poukázala na bod 32\nnapadnutého rozsudku a namietla, že z výsluchu svedka Q. vyplynulo, že pozemok mal byť kúpený v\nrokoch XXXX, resp. až XXXX a peniaze mali byť vyplatené za života otca svedka, ktorý zomrel v roku\nXXXX. Svedok N. však uviedol, že poskytol pôžičku na stavbu, nie na pozemok, až na základe zmluvy\no pôžičke dňa XX.XX.XXXX. Preto nie je zrejmé ako súd prvej inštancie mohol dospieť k záveru, že nie\nje podstatné či bola pôžička poskytnutá na kúpu pozemku alebo na stavbu. Svedok N. jasne uviedol,\nže išiel stranám sporu za ručiteľa a pri pôžičke uviedol, že R. na stavbu požičal 15.000 eur. Žalovaný\nnepreukázal akým spôsobom boli finančné prostriedky použité, a preto nemôže byť zaviazaná žalobkyňa\nna to, aby sa podieľala na ich úhrade. V tomto smere žalovaný neuniesol dôkazné bremeno a toto sa\nodzrkadlilo aj na nesprávnom výroku o náhrade trov konania. Navrhla, aby strany sporu nemali nárok\nna finančné vyporiadanie, ani na náhradu trov konania a na náhrade trov štátu sa podieľali v rovnakom\nrozsahu.\n10. Žalovaný vo svojom vyjadrení k podanému odvolaniu žalovanej uviedol, že rozsudok súdu prvej\ninštancie je vecne správny. Súd postupoval v súlade s tým, ako to uviedol odvolací súd v svojom uznesení\n\nzo dňa 04.03.2024 a posúdil, či sa jednalo o investície žalobkyne do výlučného majetku žalovaného\nalebo nie. Skonštatoval, že žalobkyňa nepreukázala, aby vynaložila vlastné finančné prostriedky na\nmajetok patriaci do výlučného vlastníctva žalovaného a bolo preukázané, že investície na dokončenie\nrodinného domu boli spoločnými finančnými prostriedkami bývalých manželov. Neuniesla teda dôkazné\nbremeno preukázania vynaloženia jej prostriedkov do výlučného majetku žalovaného. V súvislosti s\npokynom odvolacieho súdu súd prvej inštancie vykonal výsluch žalovaného, ako aj svedka Q. a v\nodôvodnení poukázal na to, že podstatný je spôsob použitia finančných prostriedkov získaných z úverov\na pôžičky, ako aj obdobie kedy boli tieto peniaze použité. Vychádzal z výsluchu svedka, ktorý uviedol,\nže pôžička slúžila na nadobudnutie spoločného nehnuteľného majetku, teda na kúpu pozemku, ktorý\nnadobudli spoločne strany sporu. Tieto finančné prostriedky boli použité na nákup pozemku, čo správne\nustálil súd prvej inštancie. Je právne irelevantné vyjadrenie svedka N., že táto pôžička bola na stavbu\ndomu, nakoľko z celkových dôkazov nepochybne vyplýva, že jedná sa o kúpu pozemku od otca pána\nQ. za účelom, ktorej peniaze požičal iný kolega, pán N.. Súd teda zistil skutočnosti akým spôsobom boli\nfinančné prostriedky z pôžičky, a teda aj z úverov použité a za tieto bol kúpený predmetný pozemok\npočas trvania ich manželstva. Navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť a priznať náhradu trov odvolacieho\nkonania.\n11. Ďalšie vyjadrenia sporových strán v odvolacom konaní predložené neboli.\n12. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona\nč. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“) v zmysle zásad uvedených v § 470 ods. 1 a\n2 CSP, vzhľadom na včas podané odvolanie preskúmal rozsudok v napadnutej časti, ako aj konanie mu\npredchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§\n385 CSP a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozhodnutia oznámil na úradnej tabuli Krajského\nsúdu v Prešove a na jeho webovej stránke, najmenej 5 dní vopred a dospel k záveru, že odvolanie nie\nje dôvodné.\n13. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v\nktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie\nodvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal\nsuspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a\npovinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.\n14. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte\ns namietaným nesprávnym právnym posúdením, to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav\nsprávne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko\ns prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo\nargument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o\nodvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II.ÚS 78/05).\n15. Súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností prijal\nsprávny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych\nzisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdom\nprvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP).\n16. Rozhodnutie súdu prvej inštancie je konzistentné a jednoznačnými argumentmi podporil záver, ku\nktorému dospel, pričom k celkovej presvedčivosti rozhodnutia súdu prvej inštancie možno uviesť, že\npremisy zvolené v rozhodnuté, ako aj závery, na základe ktorých k týmto dospel, sú pre nielen právnickú,\nale aj laickú verejnosť prijateľné a racionálne; zároveň aj spravodlivé a presvedčivé. Právne závery sú\nv súlade s vykonanými skutkovými zisteniami a celkovo možno konštatovať, že napadnuté rozhodnutie,\npokiaľ sa týka rozsahu jeho odôvodnenia je v súlade s čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, ale aj čl. 6 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd.\n17. Odvolací súd viazaný rozsahom odvolania sa zaoberal odvolacou námietkou žalobkyne, ktorá\nspočívala v posúdení skutočnosti, či finančné prostriedky nadobudnuté žalovaným úvermi v roku XXXX\nvo výške 5.550 eur, 1.150 eur a pôžičkou vo výške 15.000 eur boli spoločnými záväzkami strán sporu\nalebo sa jednalo o jeho výlučné záväzky, čo má vplyv na výšku vyporiadania ich bezpodielového\n\nspoluvlastníctva manželov. Z obsahu spisu, ako aj z odôvodnenia súdu prvej inštancie vyplýva, že súd\nprvej inštancie dospel k správnym skutkovým zisteniam a tieto aj následne správne právne posúdil.\n18. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP sa týka chyby v zisťovaní skutkového stavu\nveci súdom prvej inštancie spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre jeho\nrozhodnutie je nesprávne, t. zn. musí ísť o skutkové zistenie, na základe ktorého vec posúdil po\nprávnej stránke a ktoré je nesprávne v tom zmysle, že nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom\nmedzi chybami skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže\npríčinou nesprávnych (v zmysle nedostatočných) skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v\ndôsledku ktorého zisťoval iné skutočnosti, príp. zisteným skutočnostiam. Skutkové zistenie nezodpovedá\nvykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 ods. CSP(dôkazy súd\nhodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti;\npritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci), a to\nvzhľadom na to, že buď vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán\nsporu nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré\nboli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú i také skutkové\nzistenia, ktoré založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický rozpor v hodnotení\ndôkazov (v úsudku medzi porovnávanými skutočnosťami), príp. poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov\nstrán sporu alebo ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti,\neventuálne vierohodnosti, alebo keď výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť\nzistené spôsobom vyplývajúcim z § 185-§ 211 CSP. Pri hodnotení dôkazov je potrebné zohľadniť aj iné\nokolnosti, ako sú vzájomná nadväznosť, súlad alebo rozpor medzi skutočnosťami, ktoré z vykonaného\ndôkazu vyplývajú a podobne. Skutkové zistenie ako výsledok hodnotenia dôkazov nemôže byť zásadne\nsprávne, ak hodnotenie dôkazov súdom prvej inštancie nezodpovedá § 191 ods.1 CSP, lebo hodnotil\nkaždý dôkaz len jednotlivo a nie aj v ich vzájomnej súvislosti. Skutkové zistenie nie je správne ani vtedy,\nak medzi vykonaným dôkazom (jeho obsahom) a z neho vyvodeným (čiastkovým) skutkovým záverom,\nje zrejmý nesúlad.\n19. V danom prípade odvolací súd po oboznámení sa so spisovým materiálom dospel k záveru, že\nvšetky skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil sú správne a majú oporu\nvo vykonanom dokazovaní a v konaní súdu prvej inštancie nebol zistený žiaden z vyššie uvedených\ndôvodov preukazujúci nesprávne zistenie skutkového stavu.\n20. K námietke o nesprávnom právnom posúdení § 365 ods.1 písm. h) CSP odvolací súd poznamenáva,\nže právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a\naplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je\nomyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O omyl ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny\npredpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo\nsprávnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery (pozri napr. Najvyšší súd SR, sp. zn.\n7 Cdo 7/2010). Táto odvolacia námietka nebola naplnená.\n21. Žalobkyňa odôvodňuje nesprávne právne posúdenie otázky pôžičky vo výške 15.000 eur od svedka\nN. tým, že tento na pojednávaní dňa 11.03.2020 uviedol, že R. na stavbu domu požičal 15.000 eur,\nčo mu aj bolo vrátené. Následne z výsluchu svedka Q. malo vyplynúť, že tieto peniaze boli poskytnuté\nna nákup pozemku. Odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie správne vyhodnotil závery\nsvedeckých výpovedí týchto svedkov. Z výpovede svedka Q. vyplýva, že finančné prostriedky od pána\nN. boli požičané za účelom kúpy pozemku, ktorý predával pán Q., pričom svedkovia a žalovaný sa\npoznali zo svojho zamestnania. Na základe výpovede svedka Q. teda nepochybne bolo preukázané, že\nfinančné prostriedky poskytnuté svedkom N. boli použité na nákup pozemku, a to napriek skutočnosti,\nže svedok N. sa vyjadril v tom zmysle, že išlo o pôžičku na stavbu domu. Táto skutočnosť je vysvetliteľná\nsituáciou, ktorá vznikla, že pokiaľ žalovaný mal záujem stavať dom, súčasťou takéhoto procesu je aj\nnadobudnutie pozemku, na ktorom tento dom stojí, čo nepochybne dáva zmysel výpovedi svedka N..\nKomplexne možno hodnotiť tieto svedecké výpovede ako kompatibilné a preukazujúce skutočnosť, že\njednalo sa o pôžičku na nákup pozemku tak, ako to uzavrel súd prvej inštancie, ktorý je podmienkou\npre výstavbu domu. Tento záver je v súlade s pravidlami logiky a nejde o rozporné, ale skôr o nie úplne\npresné vyjadrenia svedka. V tejto súvislosti je dôležitý časový dátum, kedy nepochybne sa jednalo o\nobdobie počas trvania manželstva strán sporu, ktoré bolo rozvedené právoplatne XX.XX.XXXX. Zároveň\nz obsahu spisu vyplýva, že žalovaný na tieto skutočnosti poukazoval už vo svojom vyjadrení k žalobe\n\nzo dňa XX.XX.XXXX, kde poukazoval na spotrebné úvery vo výške 5.550 eur a 1.150 eur, ako aj na\npôžičku vo výške 15.000 eur. Odvolací súd poukazuje aj na časové súvislosti kedy je zrejmé, že tieto\nfinančné prostriedky boli nadobudnuté viac ako 3 roky pred zánikom manželstva účastníkov konania,\npričom žalovaný hodnoverným spôsobom vysvetlil , že tieto spotrebné úvery a pôžička boli uhradené\nz výnosu z predaja rozostavanej stavby rodinného domu s pozemkami, pričom práve na nadobudnutie\ntýchto nehnuteľností tieto finančné prostriedky boli požičané. Z uvedeného nepochybne vyplýva, že sa\njednalo o spoločné záväzky strán sporu, čo správne zhodnotil súd prvej inštancie v odôvodnení svojho\nrozhodnutia.\n22. Odvolací súd uvádza, že dôvodom pre zrušujúce uznesenie, okrem iného bola dôvodne vznesená\nnámietka nepreskúmateľnosti ohľadom skutočnosti, či predmetné úverové prostriedky a pôžička sú\nspoločnými záväzkami. Súd prvej inštancie následne tento nedostatok svojho rozhodnutia odstránil a v\nbode 32 svojho rozhodnutia uviedol okolnosti, ktoré ho viedli k záveru, že predmetné finančné prostriedky\nboli spoločnými záväzkami strán sporu. Z týchto dôvodov tieto odvolacie námietky neboli dôvodné.\n23. Vecne správnemu rozhodnutiu v merite veci zodpovedá aj rozhodnutie o trovách konania, kedy\ndôvodne súd prvej inštancie poukázal na prístup strán sporu k meritu veci a s poukazom na túto\nzásadu zaviazal na náhradu trov konania neúspešnú žalobkyňu. Správnosť takéhoto postupu vyplýva\naj z rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 138/2022 z 23.06. 2022, kedy\nÚstavný súd SR zdôraznil, že základným účelom ustanovení ohľadom náhrady trov konania je odškodniť\nstrany stranu sporu za výdavky, ktoré jej vznikli v dôsledku opomenutia, resp. konania druhej procesne\nneúspešnej strany. Aj v tomto prípade sa jednalo o obdobný typ sporu, a to o vyporiadanie podielového\nspoluvlastníctva, kedy nedostatok záujmu na vyporiadaní podielového spoluvlastníctva bol posúdený\nako dôvod na rozhodnutie o trovách konania tak, aby tieto niesla neúspešná strana. Aj v tomto type\nkonania teda o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov je nutné prihliadnuť na postoj\nstrán k veci, pričom je zrejmé, že žalobkyňa, ako na to poukázal aj súd prvej inštancie, v priebehu celého\nkonania poukazovala na skutočnosti, ktoré boli nedôvodné, preto správne súd prvej inštancie posúdil\ntieto skutočnosti vo vzťahu k otázke náhrady trov konania vrátane trov štátu.\n24. „Základným účelom týchto noriem je odškodniť stranu sporu za výdavky, ktoré jej vznikli v dôsledku\nopomenutia konania druhej, procesne neúspešnej strany. Takýmto opomenutím nie je len nezaplatenie\ndlhu alebo nevydanie veci, ale aj nedostatok záujmu na vyporiadaní podielového spoluvlastníctva.\nPreto je rozhodnutie krajského súdu výsledkom zjavne nesprávneho právneho posúdenia, čo viedlo k\nporušeniu základného práva sťažovateľov na súdnu ochranu a obsahovo zhodného práva na spravodlivé\nsúdne konanie. Preto bolo podľa čl. 127 ods. 2 ústavy vyslovené, že namietaným rozhodnutím krajského\nsúdu došlo k porušeniu práv sťažovateľov podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru...\n(Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. III. ÚS 138/2022 z 23. júna 2022)\n25. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 255 ods. 1 CSP v spojení s ust. §\n396 ods.1 CSP tak, že v odvolacom konaní plne úspešnému žalovanému bol priznaný nárok na náhradu\ntrov odvolacieho konania proti neúspešnej žalobkyni v plnom rozsahu.\n26. V odvolacom konaní bol plne úspešný žalovaný, pričom aj z nálezu ÚS SR sp. zn. III. ÚS 138/2022 zo\ndňa 23.06.2022 vyplýva, že ani v sporoch osobitného charakteru (akým je napr. konanie o vyporiadanie\npodielového spoluvlastníctva), teda aj o vyporiadanie BSM nie je pravidlom, že strany sporu znášajú\ntrovy konania samostatne. Aj pri týchto typoch sporov platí zásada úspechu.\n27. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3:0.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote\ndvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý\nrozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia\nopravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).\n\nDovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.\n2 CSP).\nPodanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu\ntreba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného\npredpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné\ndoručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).\nDovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.\nDovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).\nV dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v\nakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne\n(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "17C/14/2019", "guid": "d30a9794-729e-46d8-bcfb-9b95d651f363:aa9bd1e5-9f43-4914-8347-4f679ccc2c13", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:1ad3b74b-811e-49e3-9517-e2c1dd0e9689", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:3.US.138.2022.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 138/2022", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 138/2022 z 23. 6. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-06-23", "citacie_n": 92, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:3.US.138.2022.2"}, {"guid": "ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 78/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 78/05 z 16. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-16", "citacie_n": 13331, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a"}], "citovane_v": []}