{"guid": "7a6133f4-8f05-4356-b96a-fb77c003b95f:d3fd0121-d899-4aaa-a9f3-d66427675164", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2025:8720200049.4", "spisova_znacka": "18Co/10/2025", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 18Co/10/2025 z 29. 5. 2025", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Prešov z 29. mája 2025, sp. zn. 18Co/10/2025, ECLI:SK:KSPO:2025:8720200049.4", "identifikacne_cislo": "8720200049", "sud": {"guid": "sud_155", "nazov": "Krajský súd Prešov", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-presov"}, "sudca": "JUDr. Daniela Babinová", "sudca_id": 204, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-daniela-babinova-204", "datum_vydania": "2025-05-29", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40", "nazov": "OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/d3fd0121-d899-4aaa-a9f3-d66427675164", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2025:8720200049.4", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSPO:2025:8720200049.4", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSPO:2025:8720200049.4/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Prešov\n18Co/10/2025\n8720200049\n29. 05. 2025\nJUDr. Daniela Babinová\nECLI:SK:KSPO:2025:8720200049.4\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nKrajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Daniely Babinovej a členov\nsenátu JUDr. Branislava Brezu a JUDr. Michala Boroňa, v spore žalobcov: 1./ A. A. B., nar. XX. XX.\nXXXX, bytom C. XXXX/XXX, XXX XX D., 2./ E. E. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom C. XXXX/XXX, XXX\nXX D., žalobcovia 1./ a 2./ právne zastúpení F. G. A. E. E., H., so sídlom I. X, XXX XX D., IČO: XX XXX\nXXX, proti žalovaným: 1./ E. J., nar. XX. XX. XXXX, bytom K. XXXX/X, XXX XX D., 2./ E. J., nar. XX. XX.\nXXXX, bytom K. XXXX/X, XXX XX D., právne zastúpení A. L. I. J., advokátkou, so sídlom M. XX, XXX\nXX G., IČO: XX XXX XXX, o zrušenie vecného bremena, o odvolaní žalobcov proti rozsudku Okresného\nsúdu Poprad č. k. 17C/1/2020-908 zo dňa 15. 11. 2024, jednohlasne takto\nrozhodol:\nI. P o t v r d z u j e rozsudok.\nII. Žalovaným v 1. a 2. rade p r i z n á v a voči žalobcom v 1. a 2. rade nárok na náhradu trov odvolacieho\nkonania v rozsahu 100%.\nodôvodnenie:\n1. Žalobcovia 1/ a 2/ sa podanou žalobou domáhali voči žalovaným 1/ a 2/ zrušenia vecného bremena,\nviaznuceho na parcele registra KN-C, parcelné číslo XXXX/X, zapísanej na liste vlastníctva XXXX,\nk. ú. N., Okresný úrad, odbor katastrálny D., ktorému zodpovedá právo podľa vložkárskej zápisnice,\nspísanej vo N. dňa 26. 11. 1937, č. d. XXX, cit.: vkladá sa právo služobnosti prechodu peši a vozom cez\nparcelu CKN par. č. XXXX/X (mpč. 414/1) pre každodobých vlastníkov nehnuteľnosti CKN par. č. XXXX\n(mpč. 410) podľa zápisu v pozemkovoknižnej vložke č. XXXX, alternatívne určenia, že vecné bremeno\nviaznuce na pozemku parcele registra KN-C, parcelné číslo XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria, o\nvýmere 129 m2, ktoré je zapísané na liste vlastníctva č. XXXX pre k. ú. N., obec D., B. D., vedenom na\nOkresnom úrade D. katastrálny odbor, ktorému zodpovedá právo podľa vložkárskej zápisnice spísanej\nvo Veľkej dňa XX. XXXXXXXX XXXX č. d. XXX, cit.: vkladá sa právo služobnosti prechodu peši a vozom\ncez parcelu KN-C parc. č. XXXX/X (mpč. XXX/X) pre každodobých vlastníkov nehnuteľností KN-C parc.\nč. XXXX (mpč. XXX) podľa zápisu v pozemkovoknižnej vložke č. XXXX, zaniklo.\n2. Okresný súd Poprad ako súd prvej inštancie (ďalej aj ako „súd“) napadnutým rozsudkom žalobu\nzamietol. Žalovaným 1/ a 2/ priznal voči žalobcom 1/ a 2/ náhradu trov konania v plnom rozsahu.\n3. Rozhodnutie súd právne zdôvodnil ust. § 137 zákona č. 160/2015 Civilného sporového poriadku (ďalej\nlen „CSP“), a podľa ust. § 109, § 151p ods. 1 až 3 zákona č. 40/1964 Občianskeho zákonníka (ďalej\nlen O.z.“).\n\n4. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobcovia 1. a 2. v konaní preukázali naliehavý právny záujem\nna určovacej žalobe, keďže ich právne postavenie je neisté. Iba kladné rozhodnutie súdu vo veci je\nspôsobilé zabezpečiť výmaz vecného bremena z príslušného listu vlastníctva.\n5. V konaní nebolo sporné, že predmetné vecné bremeno podľa pripojenej pozemno-knižnej vložky\nXXXX vzniklo dňa 01. 12. 1937, spočívajúc v práve služobnosti prechodu peši a vozom cez parcelu\nmpč. XXX/X pre každodobých vlastníkov nehnuteľností parcelné číslo XXX, XXX, XXX, XXX/X, XXX/\nX, XXX, XXX, XXX, XXX/X, XXX/X, XXX. Z listu vlastníctva č. XXXX, vedeného na Okresnom úrade\nD., odbor katastrálny, zároveň vyplynulo, že pôvodná parcela mpč. XXX je identická s parcelou registra\nKN-C parcelné číslo XXXX, o výmere 624 m2 - zastavaná plocha a nádvorie, ktorá je v bezpodielovom\nspoluvlastníctve manželov žalovaných v 1. a 2..\n6. V súvislosti s domáhaným sa určením, že vecné bremeno zaniklo ex lege v zmysle ust. § 151p ods. 2\nO.z., dospel súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania k záveru, že žalobcovia 1/ a 2/ v\nkonaní nepreukázali relevantné skutočnosti, ktoré by mali za následok zánik vecného bremena. Žiadna\ntrvalá zmena, týkajúca sa pozemku, s ktorým je vecné bremeno spojené, dôsledkom ktorej by bolo,\nže žalovaní 1/ a 2/ nemôžu využívať zaťaženú vec, preukázaná nebola. Na danej dôkaznej situácii nič\nnezmenil ani list bývalého Mestského národného výboru v D. zo dňa 16. 07. 1980, podľa ktorého bolo\nkomisiou bývalého Mestského národného výboru zistené, že A. J. má v súčasnej dobe prístup do svojho\ndvora zo zadnej strany budovy, z verejnej komunikácie. Z vyjadrení strán sporu, svedkov vypovedajúcich\nna pojednávaní, i tých, ktorí sa vyjadrili písomne formou čestného prehlásenia, taktiež z ohliadky na\nmieste samom, bolo preukázané, že žalovaní 1/ a 2/ z ulice J. majú prístup k pozemku parc. č. XXXX, a to\npeši. Prístup konským povozom majú výrazne sťažený vzhľadom na umiestnenie hospodárskej budovy,\nvýšku a šírku vrát hospodárskej budovy. Práve prístup cez pozemok parcela registra G. parc. č. XXXX/\nX, tzv. „uličku“ umožňuje žalovaným 1/ a 2/ realizáciu potrebných úkonov v súvislosti s vykonávanými\npoľnohospodárskymi a farmárskymi prácami, chovom a využívaním koní na poľnohospodárske a iné\nnapr. kultúrne a spoločenské účely.\n7. Z opätovnej ohliadky na mieste samom dospel súd k zisteniam, že prístup žalovaných 1/ a 2/ do tzv.\n„šopy“ je možný iba cez uličku. Z vnútra pozemkov vo vlastníctve žalovaných 1/ a 2/ nie je možný vstup\nvoza so zapriahnutými koňmi. Súd odhadol výšku vstupnej brány od ulice J. na 2,2 m, žalobca 1/ ju\nmeradlom určil na 2,4 m. Podľa názoru súdu cez bránu neprejde kôň s naloženým vozom, avšak, aj keby\nbolo preukázané, že žalovaní 1/ a 2/ majú neobmedzený prístup s vozom k parcele registra G. parc. č.\nXXXX z ulice J., neznamenalo by to existenciu kvalifikovaných trvalých zmien, pre ktoré by žalovaní 1/\na 2/ rade nemohli využívať zaťažený pozemok. Navyše, Okresný úrad D. v rozhodnutí zo dňa 23. 10.\n2019 č k. Xo 27/2019/LUS konštatoval, že nebol preukázaný zánik vecného bremena.\n8. Eventuálnym žalobným návrhom sa žalobcovia 1/ a 2/ domáhali zrušenia vecného bremena v zmysle\nust. § 151p ods. 3 O.z., a to z dôvodu zmeny pomerov, v dôsledku ktorých vznikol hrubý nepomer\nmedzi vecným bremenom a výhodou oprávneného. V tejto súvislosti súd prvej inštancie považoval za\nnesporné, že žalobcovia 1/ a 2/ sú osobami oprávnenými domáhať sa zrušenia vecného bremena, keďže\nako vlastníci pozemku parcela registra G. parc. č. XXXX/X sú povinnými z vecného bremena. Žalobcovia\n1/ a 2/ zmenu pomerov odôvodnili výstavbou nových komunikačných prepojení nehnuteľností, kedy\nžalovaným mal údajne vzniknúť priamy prístup k ich nehnuteľnostiam, a to zo severnej strany z ulice J., z\njužnej strany z ulice Na letisko a z východnej strany z ulice Teplická, taktiež, že po výstavbe v k. ú. N. v 70.\nrokoch 20. storočia sa vytvoril žalovaným 1/ a 2/ prístup k pozemku registra G. parc. č. XXXX z ulice J..\nK prezentovaným skutočnostiam súd uviedol, že dané zmeny nastali pred zhruba 55 rokmi, žalobcovia\n1/ a 2/ pritom počas celého polstoročia nežiadali zrušenie vecného bremena. Treba ale uviesť, že z\nvýpovedí strán sporu, svedkov je zrejmé, že žalovaní 1/ a 2/ vecné bremeno využívajú v súčasnosti\nrovnakým spôsobom ako od roku 1937 na zabezpečenie poľnohospodárskych prác s využitím chovu\nkoní.\n9. Žalobcovia 1/ a 2/ museli mať pri nadobudnutí nehnuteľností vedomosť o vecnom bremene. Zároveň,\nzmena, na ktorú poukazovali, nemala žiaden vplyv na spôsob výkonu práva zodpovedajúcemu vecnému\nbremenu. Žalovaní 1/ a 2/ využívajú právo z vecného bremena obdobne, ako ich právni predchodcovia\nod roku 1937, kedy vecné bremeno vzniklo. V konaní nebol poukázaný hrubý nepomer vecného bremena\na výhodou žalovaných 1/ a 2/, z tohto dôvodu nemožno ani len skúmať príčinnú súvislosť, keď nie sú\nsplnené predchádzajúce predpoklady pre zrušenie vecného bremena.\n\n10. Navyše, z odborného stanoviska L. O. D. vyplynuli náklady na zväčšenie vstupného otvoru\nhospodárskej budovy tak, aby tam vošiel kôň s naloženým vozom, v sume 30 000,- eur, čo súd považoval\nza neprimerane vysoké. Ich vynaloženie od žalovaných 1/ a 2/ preto nemožno spravodlivo požadovať.\n11. K námietke žalobcov 1/ a 2/ o premlčaní práva z vecného bremena mal súd výsluchom strán sporu,\nsvedkov i z čestných prehlásení preukázané, že žalovaní 1/ a 2/ právo z vecného bremena využívajú.\nUvedené zistenie vyplynulo z výsluchov svedkov A. K., E. J., P. Q., E. J., čestných prehlásení D. R., E.\nE., E. S., E. S., A. K., T. K., A. U., F. G., A. B., A. R., A. J., T. P.. Rozporuplná výpoveď bola u svedkyne N.\nR., ktorá na pojednávaní potvrdila využívanie „uličky“ žalovanými 1. a 2., neskôr v čestnom prehlásení\nakoby chcela poprieť svedectvo prednesené pri výsluchu. Súd však považoval za vierohodné práve\nvyjadrenie na pojednávaní, keď svedkyňa bezprostredne vypovedala pred súdom, pričom podľa názoru\nsúdu svedkyňa nejavila na pojednávaní známky problému s pamäťou. Súd preto čestné prehlásenie N.\nR. považoval za účelové. Naopak, za účelová považoval súd výsluch svedkov G. J., E. J., a to vzhľadom\nna ich príbuzenské, resp. priateľské vzťahy. Na strane žalovaných 1. a 2. užívanie vecného bremena\npotvrdil výsluch svedka A. K., ktorí od útleho detstva žije v k. ú. N., o problematike má vedomosť aj\nv súvislosti s vykonávaním znaleckej činnosti. Svedok A. H. poprel užívanie uličky, avšak hodnotiac\ndôkazy s prihliadnutím na veľké množstvo svedkov, ktorí potvrdili užívanie uličky sa súd, aj s poukazom\nna výsledky ohliadky na mieste samom priklonil k záveru, že právo z vecného bremena je doposiaľ\nvyužívané. Nad rámec toho, ak žalobcovia 1/ a 2/ mali za to, že právo je premlčané, mali sa domáhať\nžalobou o uloženia povinnosti zdržať sa výkonu premlčaného práva.\n12. Na základe uvedených skutočnosti súd žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol podľa ust. §\n255 ods. 1 CSP, keď úspešným žalovaným 1/ a 2/ priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu.\n13. Proti rozsudku podali odvolanie žalobcovia 1/ a 2/, namietajúc, že súd prvej inštancie dospel\nna základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie vychádza\nz nesprávneho právneho posúdenia veci. Poukázali na skutočnosť, že v konaní boli predložené dve\nrozporuplné skupiny dôkazov. Dôkazy predložené žalobcami sú dôkazy získané z nezávislých zdrojov\n- snímky Google maps, ohliadka súdom na mieste samom, listina o riešení sporu E. D. z roku 1980,\nrozhodnutie o vyvlastnení, ako aj nové a staré katastrálne mapy, z ktorých jednoznačne vyplýva, že\npôvodné vecné bremeno bolo zriadené ako širšie vecné bremeno zriadené ako právo prechodu nielen\npre právnych predchodcov žalovaných, ale pre skupinu vlastníkov, de facto pre 4 rodiny, ako prístupová\ncesta k ďalším parcelám aj týchto iných vlastníkov. Svedčí o tom jednoznačne zápis v pôvodných PKN\nvložkách, v časti C. Ťarchy.\nZ historického zakreslenia parciel v mape a príslušných PKN vložiek je zrejmé, že v danom čase bolo\núzemie využívané ako lúky v intraviláne spolu s domami a hospodárskymi dvormi, za pozemkami sa\nnachádzal les - lesný porast. Po roku 1978 došlo k signifikantným zmenám vo využívaní dotknutých\npozemkov a územia. Väčšina hospodárstiev v priebehu rokov v dôsledku zmeny spôsobu života\nobyvateľov zanikla. Došlo k vytvoreniu rozsiahlej siete nových ulíc, vrátane ulice Šarišskej a Na letisko.\nŽalovaní teraz majú priamy prístup k svojim parcelám z dvoch strán. Táto skutočnosť je zrejmá ako\nz ohliadky, tak aj z katastrálnej mapy a z predložených fotografií.\nVecné bremeno, ktoré bolo zriadené v roku 1937 a týkalo sa ako nehnuteľnosti právnych predchodcov\nžalobcov, tak aj právnych predchodcov žalovaných, teda išlo o recipročné vecné bremeno (vid'. rovnaký\ndátum zriadenia, jedno číslo zápisu a jedno rozhodnutie v čísle denníka v PKN vložkách č. XXX F. XXX),\nbolo následne zrušené vo vzťahu ku všetkým parcelám, ku ktorým bolo zapísané, teda aj vo vzťahu\nk parcele žalobcov, a opätovne zapísané v roku 2019 na podnet žalovaných Okresným úradom v D.,\nkatastrálnym odborom v konaní o opravu chyby v katastrálnom operáte. Zápis bol vykonaný len vo\nvzťahu k parcele žalobcov, nie vo vzťahu k parcele žalovaných. Po vyvlastnení ostalo na parc. č. XXX/\nX viaznuť' vecné bremeno iba v prospech žalovaných ako vlastníkov parc. č. XXX.\nBolo nesporne preukázané, že predmetom pôvodného vecného bremena z roku 1937 bolo právo\nprechodu a prejazdu cez parcelu žalobcov a následne cez parcelu žalovaných ako súvislá komunikácia\n- cesta v dĺžke cca 200 m. Zároveň je nesporné, že toto vecné bremeno v súčasnosti takýmto spôsobom\nžalovaní nemôžu využívať. Sami žalovaní odôvodňujú potrebu vecného bremena, že ho využívajú na\nprehodenie dreva cez múr do dvora a vyloženie sena do ,,šopy\". Za týmto účelom však vecné bremeno\nzriadené nebolo a tomuto účelu pôvodne neslúžilo a ani slúžiť nemohlo, keďže samotní žalovaní v konaní\npreukázali, že hospodárska budova ,,šopy\" v čase zriadenia vecného bremena nestála a bola postavená\naž oveľa neskôr.\n\nPri rozhodovaní o zrušení vecného bremena mal súd prvej inštancie subjektívne i objektívne zhodnotiť\ndôvody vedúce k trvalej zmene pomerov, mal sa zaoberať dôvodnosťou a účelom vecného bremena,\nako i skutočným dôvodom, pre ktorý bolo zriadené a či toto v súčasnosti slúži účelu, na ktorý bolo\npôvodne zriadené, či a ako jeho prípadné zrušenie obmedzí, resp. zaťaží žalovaných a ďalej mal skúmať\na odôvodniť hrubý nepomer medzi vecným bremenom a výhodou oprávneného. Ako už bolo uvedené\nhospodárska budova šopy nielenže bola postavená neskôr než bolo zriadené vecné bremeno, ale z\nobhliadky na mieste samom, ako aj zo statického posúdenia vyplynulo, že hosp. budova pozostáva\nz prechodného dufartu, do ktorého je situovaný hlavný vstup - vráta z ulice J.. Že je táto budova\npriechodná aj do hospodárskeho dvora, je jasne vidno aj z fotografie predloženej žalovanými, na ktorej\nje záber do hosp. dvoru žalovaných. Je preto nepochopiteľný záver súdu o tom, že sa žalovaní s vozom\nnemôžu dostať k svojim nehnuteľnostiam z ulice Šarišská. Rovnako požiadavka nutnosti zachovať vecné\nbremeno z dôvodu prístupu k šope zboku za účelom vykladania ťažkých balov sena, .je len účelovou\nobranou žalovaných a takýto výkon práva sa javí ako šikanózny, ktorý nepožíva právnu ochranu, keďže\nje zrejmé, že vecné bremeno nemohlo byt' zriadené za účelom prístupu k tejto budove, nakoľko v čase\nzriadenia vecného bremena táto budova neexistovala.\nZrušenie vecného bremena nebude mať pre žalovaných žiadne majetkové dôsledky, nakoľko pre nich\nvznikol priamy prístup k nehnuteľnostiam z ulice J., taktiež z ulice V. W.. Je preto neodôvodnené a\nnespravodlivé žiadať od žalobcov akúkoľvek náhradu za zrušenie vecného bremena.\nŽalobcovia 1/ a 2/ navrhli napadnutý rozsudok vo výrokoch I. a II. zmeniť a žalobe v celom rozsahu\nvyhovieť, súčasne si uplatnili náhradu trov konania.\n14. Žalovaní 1/ a 2/ vo vyjadrení k odvolaniu uviedli, že zo zápisov z pozemkovoknižnej vložky č. XXX F.\nXXXX jednoznačne vyplýva, že vecné bremeno sa vzťahovalo k domu súp. č. XXX s dvorom, v ktorom sa\nnachádzali hospodárske budovy. Táto skutočnosť vyplýva aj z pozemkovej mapy, kde jednotlivé objekty\n(stavby na pozemku parc. č. XXXX) sú spojené tzv. slučkou – mapovou značkou v tvare „S“. Právo\nslužobnosti bolo zriadené ako právo samostatné, t.j. jeho vznik a existencia neboli viazané na iné práva\nslužobnosti tak, ako to tvrdia žalobcovia. Žalobcami tvrdená reciprocita práv služobnosti (resp. vecných\nbremien) nebola v konaní preukázaná a ako taká nevyplýva zo žiadneho vykonaného dôkazu; jedná sa\nvýslovne o účelové (nepreukázané) tvrdenie žalobcov.\nVýstavbou rodinných domov, ku ktorej došlo pred viac ako 40 rokmi pred podaním žaloby, nedošlo\nk žiadnej zmene v obsahu vecného bremena a spôsobu jeho využívania. Žalovaní do dnešného dňa\nvyužívajú vecné bremeno v rovnakom rozsahu a za rovnakým účelom, ako bolo toto zriadené (t.j. ako\nprávo prechodu a prejazdu). Výstavba infraštruktúry nemala žiaden vplyv na obsah vecného bremena\na ani na spôsob výkonu vecného bremena žalovanými, t.j. medzi právami a povinnosťami z vecného\nbremena pred a po výstavbe nedošlo k žiadnej zmene, medzi vecným bremenom a výhodami z vecného\nbremena po tvrdenej zmene pomerov nedošlo k vzniku žiadneho, nieto ešte hrubého nepomeru. Keďže\nvýstavba infraštruktúry nemala žiaden dopad na obsah vecného bremena, nie je možné túto považovať\nza zmenu pomerov odôvodňujúcu zrušenie vecného bremena súdom.\nOd výstavby infraštruktúry až do podania žaloby žalobcovia ako aj ich právni predchodcovia rešpektovali\nvýkon vecného bremena žalovanými a do jeho výkonu žiadnym spôsobom nezasahovali. Pozemok parc.\nč. XXXX/X žalobcovia počas celej tejto doby žiadnym iným spôsobom nevyužívali a ani sa jeho užívania\nvoči žalovaným nedomáhali, a do dnešného dňa ani nie je zrejmé, akým spôsobom majú žalobcovia\ntento pozemok užívať, keďže ide o úzky pozemok medzi stavbami a žalobcovia tam v skutočnosti ani\nnebývajú (žalobcovia nikdy nebývali a ani nebývajú na ulici Na letisko, pozemok parc. č. XXXX/X nikdy\npreto nevyužívali a ani nevyužívajú).\nOtázka existencie, resp. zániku vecného bremena bola pred začatím súdneho konania predmetom aj\nkonania o oprave chyby v katastrálnom operáte vedenom Okresným úradom D., katastrálny odbor pod č.\nX XX/XX/XX X., ktorého účastníkom bol aj žalobca, A. A. B.. Katastrálny úrad po vykonanom dokazovaní\ndospel k jednoznačnému záveru, že vecné bremeno k dnešnému dňu nezaniklo a toto riadne existuje\n(rozhodnutie Okresného úradu D., katastrálny odbor č. Y. XX/XX/XX DZ zo dňa 17. 05. 2019 potvrdené\nrozhodnutím Okresného úradu D., odbor opravných prostriedkov č. Y. XX/XXXX/XXX zo dňa 23. 10.\n2019).\nŽalovaní v konaní preukázali, že vecné bremeno riadne užívajú, že pozemok žalobcov parc. č. XXXX/\nX naďalej slúži ich potrebám a jeho užívanie je pre potreby žalovaných naďalej nevyhnutné a potrebné.\nŽalovaní zdôrazňujú, že vecné bremeno spočívajúce v práve prechodu a prejazdu cez pozemok\nžalobcov parc. č. XXXX/X nerušene a v dobrej viere užívajú po dobu viac ako 10 rokov, vo výkone tohto\npráva neboli zo strany žalobcov a ich právnych predchodcov žiadnym spôsobom rušení, naopak, títo\n\nvýkon práva žalovanými po celú dobu rešpektovali a trpeli, a preto aj s poukazom na túto skutočnosť je\nzrejmé, že žalovaným vecné bremeno spočívajúce v práve prechodu a prejazdu patrí.\nZ vykonanej ohliadky ako aj z ostatných vykonaných dôkazov nesporne vyplývajú tvrdenia žalovaných\no tom, že iný prístup, než z pozemku žalobcov parc. č. XXXX/X, nemajú. Podľa odborného statického\nvyjadrenia vypracovaného autorizovaným statikom L. O. D., je zrejmé, že minimálna výška vstupnej\nbrány hospodárskej budovy (2300mm) by musela byť zvýšená na 4000mm, čo by si vyžiadalo náklady\nv minimálnej výške 23 400,- eur. Súd prvej inštancie správne vyhodnotil tieto náklady ako neprimerane\nvysoké. Je nepochybné, že by bolo v rozpore s princípom hospodárnosti ako aj spravodlivosti žiadať od\nžalovaných (ktorí sú dôchodcovia) vynaloženie tak neprimerane vysokých nákladov.\nŽalovaní 1/ a 2/ navrhli napadnutý rozsudok potvrdiť ako vecne správny, zároveň si uplatnili voči\nžalobcom 1/ a 2/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania.\n15. Podľa odvolacej repliky žalobcov 1/ a 2/ je zavádzajúce tvrdenie, že reciprocita nebola v konaní\npreukázaná. Súd prvej inštancie mal túto skutočnosť vyslovene preukázanú a cituje zápisy v jednotlivých\nPK vložkách. V konaní bolo tiež preukázané, že žalovaní majú k svojim nehnuteľnostiam zriadené\nvstupy ako z južnej, tak zo severnej strany. Žalovaní neuniesli dôkazné bremeno čo sa týka tvrdenia,\nže nemajú vchod do hosp. dvora cez hospodársku budovu. Vyhodnotenie súdu prvej inštancie o\nnemožnosti prejazdu konským záprahom považujú žalobcovia za nedostatočné a nepreskúmateľné. Súd\nprvej inštancie v odôvodnení rozsudku vôbec nezdôvodnil a nevyhodnotil, či je prejazd koňmi s vozom až\ndo vnútra hosp. dvora skutočne nutný a účelný. Bolo pritom jednoznačne preukázané, že hospodárska\nbudova - ,,šopa\" ako ju žalovaní nazývajú, v čase zriadenia vecného bremena nestála a vecné bremeno\nnebolo zriadené ako právo prístupu ku tejto šope, resp. do priestorov šopy z priestoru uličky z boku za\núčelom vykladania sena. Žalovaní sa teda nemôžu domáhať zachovania vecného bremena z dôvodu,\nže sa inak ako prechodom cez parcelu č. XXXX/X k tejto stavbe nevedia dostať.\nVecné bremeno zriadené v roku 1937 absolútne stratilo svoj pôvodný účel, pre ktorý bolo zriadené\na tak, ako ostalo zapísané, nemá žiadne opodstatnenie a je nedôvodným zásahom do vlastníckych\npráv žalobcov. Bolo preukázané, že zrušením vecného bremena nevznikne žalovaným žiadna ujma\nv podobe znemožnenia akéhokoľvek prístupu k ich nehnuteľnostiam. Tvrdenie, že žalobcovia dlhodobo\nrešpektovali výkon vecného bremena, a to aj po zmene pomerov v roku 1978, je klamlivé a zavádzajúce.\nŽalobcovia predložili zápisnicu právnych predchodcov žalobcov z roku 1980, kde už vtedy komisia\nMNV D. konštatovala, že toto vecné bremeno nie je pre žalovaných potrebné a môže byt' zrušené.\nTaktiež, priloženou fotodokumentáciou, predovšetkým snímkami z google maps, žalobcovia preukázali,\nže žalovaní po parcele tvoriacej vecné bremeno nechodili a nemohli chodiť, pretože táto parcela\nbola zarastená a zatarasovaná starými poľnohospodárskymi strojmi, plotovou zábranou a množstvom\nkovového odpadu, ktoré patrí žalovaným, a to minimálne v rokoch 2007 až do konca roku 2021. Je\nteda zrejmé, že z pozemku tvoriaceho predmet vecného bremena si urobili odstavnú plochu svojej starej\npoľnohospodárskej techniky a kovového odpadu, čo nebolo predmetom zriadeného vecného bremena.\nEšte v čase vykonania 1. obhliadky súdom prvej inštancie dňa 31. 08. 2021 sa danou uličkou nedalo\nprejsť z dôvodu uskladnených strojov, jej prehradenia kovovým plotom a iným kovovým odpadom, avšak\nsúd fakticky odignoroval vlastné zistenia.\nV rodinnom dome súp. č. XXXX vo vlastníctve žalobcov býva od januára 2010 dcéra žalobcov spolu s\nrodinou, tento rodinný dom spolu s priľahlými pozemkami je plnohodnotne užívaný. Je teda absolútne\nnepravdivé tvrdenie právnej zástupkyne a žalovaných, že žalobcovia nehnuteľnosti nevyužívajú,\nnebývajú tam a realizáciou vecného bremena nie sú nijako obmedzovaní.\n16. Žalovaní 1/ a 2/ v odvolacej duplike uviedli, že v konaní nebola preukázaná žiadna zmena pomerov,\nktorá by sa nejakým spôsobom dotkla obsahu existujúceho vecného bremena, resp. v dôsledku ktorej\nby došlo k vzniku hrubého nepomeru medzi vecným bremenom a výhodou žalovaných 1/ a 2/ z vecného\nbremena. Naopak, žalovaní 1/ a 2/ relevantným spôsobom preukázali, že zrušením vecného bremena\nim vznikne ťažko napraviteľná ujma najmä v podobe nemožnosti prístupu k nehnuteľnostiam v ich\nvlastníctve a ich plnohodnotného užívania.\nVecné bremeno bolo pôvodne zriadené ako právo služobnosti prechodu peši a vozom. Zo zápisov v\npozemkovoknižných vložkách ako aj z pozemkových máp, ktorú sú obsahom súdneho spisu, vyplýva,\nže vecné bremeno slúžilo aj na zabezpečenie prístupu k domu súp. č. XXX vo vlastníctve právnych\npredchodcov žalovaných 1/ a 2/, spolu s dvorom, v ktorom sanachádzali hospodárske budovy; táto\nskutočnosť vyplýva aj z pozemkovej mapy, kde jednotlivé objekty (stavby na pozemku parc. č. XXXX)\nsú spojené tzv. slučkou – mapovou značkou v tvare „S“. Uvedené skutočnosti zároveň vyplývajú aj z\npísomného vyjadrenia L. A. K. zo dňa 24. 11. 2024. Nejedná sa teda o žiadnu fabuláciu zo strany právnej\n\nzástupkyne žalovaných 1/ a 2/, ale o skutočnosť vyplývajúcu z listinných dôkazov, ktoré sú súčasťou\nsúdneho spisu. Tieto skutočnosti/skutkové tvrdenia žalovaných 1/ a 2/ neboli zo strany žalobcov 1/ a\n2/ účinne popreté.\nVecné bremeno nebolo zriaďované recipročne. Opak žalobcovia 1/ a 2/ síce tvrdili, avšak svoje tvrdenie\nžiadnym dôkazom nepreukázali. Táto skutočnosť nevyplýva ani z napadnutého rozsudku (bod 24 na str.\n14) tak, ako to tvrdia žalobcovia 1/ a 2/ a nevyplýva to ani zo zápisu v pozemkovoknižných vložkách v\nčasti C. Ťarchy, ako uvádzajú žalobcovia.\nV konaní bolo preukázané, že vybudovaním infraštruktúry v zmysle tvrdení žalobcov nedošlo ani k\nvybudovaniu prístupu k stavbám vo vlastníctve žalovaných 1/ a 2/, a ani k vzniku hrubého nepomeru\nmedzi právami a povinnosťami vyplývajúcimi z vecného bremena. Naviac, od uvedených zmien uplynulo\nviac ako 40 rokov, pričom po celú dobu od vybudovania miestnej infraštruktúry až po súčasnosť žalovaní\n1/ a 2/ vecné bremeno riadne vykonávali v rovnakom rozsahu, ako aj pred jej realizáciou, čo bolo v\nkonaní zo strany žalovaných 1/ a 2/ preukázané nielen listinnými dôkazmi, ale aj výpoveďami svedkov,\nktorých pravdivosť výpovede nebola žiadnym relevantným spôsobom spochybnená alebo vyvrátená.\nKeďže povinným z vecného bremena sú výlučne žalobcovia 1/ a 2/, ako vlastníci dotknutých\nnehnuteľností, ktorí tieto nehnuteľnosti dlhodobo (viac ako 15 rokov) neužívajú (tieto sú od počiatku, t.j.\nuž pred januárom 2010, v nájme tretích osôb), je zjavné, že výkon vecného bremena sa žalobcov 1/ a\n2/ nijako netýka, a žiadnym spôsobom ich vo výkone vlastníckeho práva neobmedzuje.\nŽalobcovia 1/ a 2/ neuniesli dôkazné bremeno a nepreukázali ani vznik hrubého nepomeru medzi\nvecným bremeno a výhodami žalovaných 1/ a 2/ z vecného bremeno, ani príčinnú súvislosť medzi nimi\ntvrdenými zmenami pomerov a ich vplyv na rozsah a obsah vecného bremena a práv a povinností z\nneho plynúcich.\n17. Krajský súd v Prešove, ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z., CSP), po preskúmaní\nnapadnutého rozsudku, konania, ktoré mu predchádzalo podľa § 363 a § 365 ods. 1 CSP, súd viazaný\ndôvodmi a rozsahom tohto odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 CSP), skutkovým stavom zisteným súdom\nprvej inštancie podľa § 383 CSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ust. § 385 ods. 1 CSP,\nza splnenia podmienok uvedených v ust. § 219 ods. 3 CSP, dospel k záveru, že odvolanie žalobcov 1/\na 2/ nie je dôvodné.\n18. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd prejednáva vec v medziach, v\nktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie\nodvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadom akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal\nsuspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený, ale aj\npovinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.\n19. Odvolací súd v konaní relevantne posudzuje konkrétne dôvody uvádzané v odvolaní, a to či bol\nzistený skutkový stav správne a úplne a či sa aplikovali správne príslušné právne predpisy, pričom v\nodôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument, ale na tie, ktoré\nmajú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (rozhodnutie ÚS SR sp.zn. II. ÚS/78/2005).\n20. K námietke o nesprávnom právnom posúdení veci odvolací súd poznamenáva, že právnym\nposúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu\nprávnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii\npráva na zistený skutkový stav. O omyl ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce\naplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových\nzáverov vyvodil nesprávne právne závery (pozri napr. rozhodnutie NS SR, sp. zn. 7Cdo/7/2010). Ani\ntáto odvolacia námietka naplnená nebola.\n21. K námietke nesprávne zisteného skutkového stavu odvolací súd poznamenáva, že dokazovanie\nje procesný postup, ktorý je založený na vykonávaní jednotlivých dôkazných prostriedkov súdom a\nich následnom zhodnotení. Význam dokazovania teda spočíva v získavaní dôležitých poznatkov, na\nzáklade ktorých súd stanoví skutkový stav v prejednávanej veci a z ktorého potom vychádza a na ktorý\nnásledne aplikuje aj konkrétnu právnu normu, resp. právne normy, teda rozhoduje. Zistenie skutkového\nstavu, ktorý objektívne zodpovedá stavu veci je jednou z najdôležitejších činností v rámci sporového\nkonania, pretože je základným predpokladom vôbec pre rozhodnutie súdu. Dôkazmi overený skutkový\nstav je významný však aj z hľadiska posúdenia správnosti tvrdení strán sporu a unesenia dôkazného\nbremena, ktoré je predpokladom ich úspešnosti, a to obzvlášť v sporovom konaní (primerane rozsudok\n\nNS SR sp. zn. 4Cdo/256/2012). Odvolací súd tiež zdôrazňuje aj to, že súd nemusí rozhodovať v súlade\nso skutkovým a právnym názorom strany sporu a procesný postoj strany sporu zásadne nemôže bez\nďalšieho dokazovania implikovať povinnosť súdu akceptovať návrhy, procesné úkony a obsah opravných\nprostriedkov a rozhodovať podľa nich.\n22. Súd má obmedzenú dôkaznú iniciatívu, ktorá sa v CSP presúva na procesné strany. Obzvlášť\ndispozičný princíp, princíp kontradiktórnosti konania a zásada formálnej pravdy majú v sporových\nkonaniach podľa CSP obrovský význam najmä vo vzájomnej kombinácii, pretože práve ich dôsledným\nuplatňovaním možno dosiahnuť stav, v ktorom zodpovednosť za výsledok sporu leží najmä na stranách\nsporu.\n23. Princíp kontradiktórnosti a zásada formálnej pravdy (resp. zásada prejednacia), obsiahnuté v\nčlánkoch 8 a 9 základných princípov CSP, spočívajú v tom, že každá zo strán sporu je povinná niesť\nbremeno tvrdenia a dôkazné bremeno ohľadom tých skutkových okolností, ktorých existencia predurčuje\njej výhru v súdnom spore; súd bremeno tvrdenia ani dôkazné bremeno nenesie a pri rozhodovaní\nvychádza len z toho, čo tvrdili a preukázali strany sporu.\n24. Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností zaťažuje tú stranu, ktorá z existencie týchto\nskutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o tú stranu, ktorá tiež existenciu takýchto\nskutočností tvrdí.\n25. Z obsahu preskúmavaného spisu je zrejmé, že žalobcovia 1/ a 2/ formulovali žalobný petit\nalternatívne, a teda o zrušenie vecného bremena, resp. o určenie, že vecné bremeno zaniklo. Súd prvej\ninštancie sa pritom v napadnutom rozsudku náležite zaoberal všetkými relevantnými aspektmi konania,\nsvoje rozhodnutie zrozumiteľne a vyčerpávajúco odôvodnil, preto odvolací súd naň v celom rozsahu\nodkazuje, mysliac pritom na to, že rozhodnutie súdu prvej inštancie a rozhodnutie odvolacieho súdu\ntvoria jednotu. S ohľadom na uvedené, odvolací súd zameral svoju pozornosť na námietky žalobcov 1/\na 2/, ktoré dôvodili odôvodnenie súdu prvej inštancie nejakým spôsobom zvýrazniť, poprípade doplniť.\n26. K zániku vecného bremena podľa ust. § 151p ods. 2 O.z. súd prvej inštancie správne uviedol zákonné\npredpoklady, spočívajúce v takých trvalých zmenách zaťaženej nehnuteľnosti, že táto už nemôže slúžiť\npotrebám oprávnenej osoby, prospešnejšiemu užívaniu jej nehnuteľnosti. Z vykonaného dokazovania\nani argumentácie samotných žalobcov 1/ a 2/ však odvolací súd nevníma také skutkové okolnosti,\nani právne, ktoré by dôvodili vyhovieť žalobnému návrhu. Je namieste odkázať na odôvodnenie\nnapadnutého rozsudku, v zmysle ktorého žiadna trvalá zmena, týkajúca sa pozemku, s ktorým je vecné\nbremeno spojené a ktorého dôsledkom by bolo, že žalovaní 1/ a 2/ nemôžu využívať zaťaženú vec,\npreukázaná nebola. Na danej dôkaznej situácii nič nezmenil ani list bývalého Mestského národného\nvýboru v D. z 16. 07. 1980, podľa ktorého bolo komisiou bývalého Mestského národného výboru zistené,\nže „A. J. má v súčasnej dobe prístup do svojho dvora zo zadnej strany budovy, z verejnej komunikácie“.\n27. V kontexte odvolacej argumentácie žalobcov 1/ a 2/ o zániku vecného bremena s poukazom na\nreciprocitu vecných bremien zriadených v roku 1937, zapísaných v čísle denníka v PKN vložkách č. XXX\nF. XXX, odvolací súd opätovne zvýrazňuje predpoklady pre zánik vecného bremena, uvedené v ust. §\n151p ods. 2 O.z. V okolnostiach preskúmavanej veci je pritom zrejmé, že podoba vecného bremena,\nspočívajúceho v práve prechodu, bola v okolnostiach roku 1937 odlišná. Vecné bremeno malo vtedy\npredstavovať dlhšiu prístupovú cestu k ďalším parcelám, ktoré boli vo vlastníctve aj iných osôb, než\nlen strán sporu. V dôsledku vyvlastnenia vybraných parciel došlo k zániku vecného bremena, ktoré\nich zaťažovalo. Každopádne, vecné bremeno zaťažujúce parcelu žalobcov 1/ a 2/ ostalo vyvlastnením\nsusedných parciel nedotknuté a v tejto podobe je administratívne vedené na liste vlastníctva v časti\nťarchy. Súčasne, vecné bremeno nebolo poznamenané takými trvalými zmenami, že toto by už nemohlo\nslúžiť potrebám oprávnenej osoby, prospešnejšiemu užívaniu jej nehnuteľnosti. Naopak, pre účely\nvýkonu práva prechodu ostal charakter i prejazdnosť nehnuteľnosti nezmenený a po ďalšie dlhšie\nobdobie nehnuteľnosť žalobcov 1/ a 2/ slúžila potrebám žalovaných 1/ a 2/ na právo prechodu pri výkone\nich poľnohospodárskej činnosti.\n28. Zároveň, ak žalobcovia poukazujú na údajnú existenčnú podmienenosť zriadených vecných\nbremien z roku 1937, táto nebola podľa názoru odvolacieho súdu v konaní jednoznačne preukázaná.\nSamozrejme, v konaní boli produkované tvrdenia i predložené dôkazy, z ktorých je zrejmé, že k zriadeniu\n\nvecných bremien na susedných parcelách došlo v jeden deň, majú jedno číslo zápisu a jedno rozhodnutie\nv čísle denníka v PKN vložkách č. XXX F. XXX. Napriek tomuto súhrnu známych skutočností však\nodvolací súd považuje tvrdenia žalobcov 1/ a 2/ o reciprocite stále len za úvahu, ktorá nebola explicitne\nvyjadrená v listinách o zriadení vecných bremien. Prednesenou argumentáciou pritom majú žalobcovia\n1/ a 2/ v úmysle zvrátiť dlhodobo trvajúci skutkový i právny stav vo svoj prospech, preto boli v otázke\npreukázania tvrdení o existenčnej podmienenosti vecných bremien nositeľmi dôkazného bremena.\nPre účely požadovaného rozhodnutia o určenie zániku vecného bremena podľa ust. § 151p ods. 1\nObčianskeho zákonníka, s následkami s tým spojenými pre žalovaných 1/ a 2/, však odvolací súd\nnepovažuje dôkaznú situáciu za dostatočnú.\n29. Relevantnou sa javí i zmienka o rozhodnutí Okresný úrad D. zo dňa 23. 10. 2019 č k. Y. XX/XXXX/\nXXX, ktorý rozhodol o odvolaní A. A. B. proti rozhodnutiu Okresného úradu D., katastrálny odbor č. X\nXX/XX/XX X. zo dňa 17. 05. 2019 o oprave údajov katastra nehnuteľností v katastrálnom území N..\nKruciálne pritom je zistenie Okresného úradu D., že v konaní nebol preukázaný zánik vecného bremena,\nzaťažujúce parcelu žalobcov 1/ a 2/. Uvedené zistenia správneho orgánu sú preto v zhode so zisteniami\nsúdu prvej inštancie, čo podporuje vecnú správnosť jeho rozhodnutia.\n30. K žalobnému návrhu žalobcov 1/ a 2/ o zrušenie vecného bremena súd prvej inštancie opätovne\nsprávne vyložil zákonné predpoklady podľa ust. § 151p ods. 3 O.z.. Pre žalobný úspech sa vyžadovalo\npreukázanie takých zmien, v dôsledku ktorých by vznikol hrubý nepomer medzi výhodou oprávneného\na povinnosťou povinného. Žalobcovia v 1. a 2. zmenu pomerov odôvodnili predovšetkým výstavbou\nnových komunikačných prepojení nehnuteľností, kedy žalovaným mal údajne vzniknúť priamy prístup\nk ich nehnuteľnostiam, a to zo severnej strany z ulice Šarišská, z južnej strany z ulice Na letisko a\nz východnej strany z ulice Teplická. V tejto súvislosti však súd prvej inštancie zvýraznil skutočnosť,\nže označované zmeny nastali pred cca 55 rokmi. Žalobcovia 1/ a 2/ pritom počas celého polstoročia\nnežiadali o zrušenie vecného bremena. Z vyjadrení strán sporu i vypočutí svedkov súčasne vyplynulo,\nže žalovaní 1/ a 2/ vecné bremeno v súčasnosti využívajú rovnakým spôsobom ako od roku 1937, a\nto prejazdom cez tzv. „uličku“ v časti pri rodinnom dome žalobcov v 1/ a 2/ pre účely zabezpečenia\npoľnohospodárskych prác s využitím chovu koní. Hoc možno priznať relevanciu tvrdeniam žalobcov 1/\na 2/ o protichodnosti niektorých jednotlivo vykonaných dôkazov vo vzťahu k užívaniu uličky, napriek\ntomu považuje odvolací súd hodnotenie dokazovania zo strany súdu prvej inštancie za správne. Aj keď\nv konaní boli produkované dôkazné prostriedky, z ktorých možno usudzovať nevyužívanie tzv. uličky\ns ohľadom na jej zarastenie drevinami či zatarasenie poľnohospodárskymi strojmi, nemožno vylúčiť, že\nzo strany žalovaných 1/ a 2/ šlo len o prechodnú, nie dlhodobú záležitosť, ktorá s ohľadom na doterajšie\ntrvanie vecného bremena nie je relevantná pre vyslovenie záveru, že žalovaní 1/ a 2/ uličky nevyužívajú\nvôbec, a teda existencia vecného bremena sa nejaví potrebná. Naopak, v konaní bolo vypočutých\nmnožstvo svedkov, ktorých súd prvej inštancie identifikoval a z ktorých výpovedí je zrejmé, že žalovaní\n1/ a 2/ vykonávajú poľnohospodársku činnosť a na jej výkon využívajú uličku.\n31. Žalobcovia 1/ a 2/ v podanom odvolaní celkom zrejme skutkové závery súdu prvej inštancie\nspochybňujú, odvolací súd však ich námietkam dôvodnosť nepriznal. Nie je pritom sporné, že katastrálne\núzemie N. prešlo v období minulého storočia zmenami v infraštruktúre, tieto však celkom zrejme\nnezabezpečili prístup žalovaných 1/ a 2/ k tzv. šope. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalovaní\n1/ a 2/ ostali verní poľnohospodárskej činnosti, ktorá si vyžaduje uskladňovanie sena, rovnako tak\ndreva, čo zrejme súvisí so spôsobom vykurovania ich domácnosti. Pre zabezpečenie týchto činností\nžalovaní 1/ a 2/ využívajú kone a vozy, preto je nevyhnutné, aby vstup na pozemok žalovaných 1/\na 2/ spĺňal požadované parametre výšky a šírky, zároveň, aby bolo možné na základe tohto vstupu\núčelne využívať hospodárske budovy umiestnené na pozemku žalovaných 1/ a 2/. Uvedené parametre\nzisťoval súd vykonanou ohliadkou na mieste samom, pričom dospel k záveru, že vstup na pozemok\nžalovaných 1/ a 2/ z ulice Šarišská nie je vyhovujúci. V intenciách zrušujúceho uznesenia Krajského súdu\nv Prešove zo dňa 23. 03. 2023 súd prvej inštancie zistil, že výška nákladov, nevyhnutných na úpravu\nvýšky vstupnej brány žalovaných 1/ a 2/ by činila zhruba 30 000,- eur, vychádzajúc pritom z odborného\nstanoviska L. O. D.. Takto vyčíslenú výšku nákladov považoval súd za neprimeranú, ktorej vynaloženie\nod žalovaných v 1/ a 2/ nemožno spravodlivo požadovať. S predmetným posúdením neprimeranosti sa\nodvolací súd stotožnil, zdôrazňujúc pritom tiež nepomer vyčíslených nákladov v porovnaní s hodnotou\nvecného bremena, ktorá bola znalcom L. C. C. vyčíslená sumou 3 080,- eur. Na základe uvedeného\npreto dospel odvolací súd v zhode so súdom prvej inštancie k záveru o nesplnení predpokladov pre\n\nzrušenie vecného bremena podľa ust. § 151p ods. 3 O.z., nemajúc preukázaný zákonom predpokladaný\nhrubý nepomer.\n32. Vyslovený záver odvolacieho súdu nie je spôsobilá zmeniť ani argumentácia žalobcov 1/ a 2/\no postavení hospodárskej budovy šopy až po zriadení vecného bremena. Bez ohľadu na skutočný čas\nrealizácie stavby, podľa názoru odvolacieho súdu je relevantné, že žalovaní 1/ a 2/ aj v zmenených\npodmienkach vyžívajú zaťaženú nehnuteľnosť realizujúc právo prechodu. Zastavením s vozom počas\nvykládky sena či dreva sa spôsob realizácie vecného bremena podľa názoru odvolacieho súdu nemení.\nAk by potom aj odvolací súd uvažoval o dodatočnom postavení šopy, vyvodil by z toho ďalší dôvod\npre zamietnutie žaloby podľa ust. § 151p ods. 3 Občianskeho zákonníka. Využívanie šopy bolo zrejme\nprispôsobené vecnému bremenu, pritom šopa je pre žalovaných 1/ a 2/ . kľúčová. Za daných okolností\nby preto zrušenie vecného bremena malo ďalekosiahlo nepriaznivé následky pre žalovaných 1/ a 2/.\nNaproti tomu, úvahy žalobcov 1/ a 2/ o potenciálnom využívaní zaťaženej časti parcely ako záhradky sú\nlen hypotetické, majúc pritom odvolacím súdom za to, že výhoda, ktorá by z toho plynula pre žalobcov\n1/ a 2/ nie je porovnateľná so stratou, ktorú by utrpeli žalovaní 1/ a 2/.\n33. S ohľadom na vyššie uvedené nevzhliadol odvolací súd v rozhodnutí súdu prvej inštancie také\nskutkové zistenia, ktoré by nemali oporu vo vykonanom dokazovaní. Naopak, odvolací súd je toho\nnázoru, že súd prvej inštancie správne vyhodnotil vykonané dôkazy a na ich základe dospel k priliehavým\nskutkovým záverom o nepreukázaní zániku vecného bremena. Skutkový stav zároveň súd prvej\ninštancie správne subsumoval pod ust. § 151p ods. 1, 2 O.z., bez toho, aby sa dopustil omylu pri aplikácii\npráva.\n34. Za daného stavu odvolací súd považuje napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie za vecne\nsprávne, preto ho postupom podľa ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil.\n35. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. §\n255 ods. 1 CSP. Keďže odvolanie žalobcov 1. a 2. nebolo dôvodné, z hľadiska úspechu prislúcha nárok\nna náhradu trov odvolacieho konania úspešným žalovaným 1/ a 2/, a to v rozsahu 100%.\n36. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona číslo\n757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov § 393 ods. 2 CSP).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote\ndvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý\nrozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia\nopravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).\nDovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.\n2 CSP).\nPodanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu\ntreba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného\npredpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné\ndoručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).\nDovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.\nDovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).\nV dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v\nakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne\n(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "17C/1/2020", "guid": "78b7ffc2-eaf9-45ba-8b0f-fc04086551d0:11f0fc65-3f4e-487a-b139-02f43543d7ef", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}