{"guid": "87441faf-adeb-47e4-82d0-773b42f4a1c1:555beea2-bbaf-49e1-9dd4-4c172a62f036", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2025:8722201009.2", "spisova_znacka": "2Co/9/2024", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 2Co/9/2024 z 22. 1. 2025", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Prešov z 22. januára 2025, sp. zn. 2Co/9/2024, ECLI:SK:KSPO:2025:8722201009.2", "identifikacne_cislo": "8722201009", "sud": {"guid": "sud_155", "nazov": "Krajský súd Prešov", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-presov"}, "sudca": "JUDr. Mariana Muránska", "sudca_id": 210, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-mariana-muranska-210", "datum_vydania": "2025-01-22", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdené"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Bezdôvodné obohatenie"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40", "nazov": "OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/555beea2-bbaf-49e1-9dd4-4c172a62f036", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2025:8722201009.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSPO:2025:8722201009.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSPO:2025:8722201009.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Prešov\n2Co/9/2024\n8722201009\n22. 01. 2025\nJUDr. Mariana Muránska\nECLI:SK:KSPO:2025:8722201009.2\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nKrajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Muránskej a členov\nsenátu JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Kataríny Krochtovej v spore žalobcu: Obec Veľká Lomnica, so\nsídlom A. XXX/XX, XXX XX B. C., IČO: 00 326 666, právne zastúpený: JUDr. Andrej Pataky, advokátska\nkancelária, Hlavné námestie 2, 060 01 Kežmarok, IČO: 42 039 738 proti žalovanému: D. E. F., nar.\nXX.X.XXXX, bytom G. XXX/XX, XXX XX B. C., právne zastúpený: Advokátska kancelária Hudzík &\nPartners s.r.o., so sídlom Mnoheľova 830/15, 058 01 Poprad, IČO: 47 251 654, o vydanie bezdôvodného\nobohatenia 4.929,68 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu\nPoprad zo dňa 12.10.2023, č.k. 21C/22/2022 - 412 jednohlasne takto\nrozhodol:\nPotvrdzuje rozsudok vo výrokoch I. a III.\nPriznáva žalobcovi vo vzťahu k žalovanému náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.\nodôvodnenie:\n1. Napadnutým rozsudkom Okresnú súd Poprad (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) rozhodol,\ncit.:\n„I. Žalovaný j e p o v i n n ý vydať žalobcovi sumu 1.738,76 eur s 5 % ročným úrokom z omeškania\nz dlžnej sumy od 13.01.2022 do zaplatenia, a to všetko v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto\nrozhodnutia.\nII. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .\nIII. Žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 65 %, pričom o\nvýške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením,\nktoré vydá súdny úradník.“\n2. Vo svojom odôvodnení uviedol, že na základe vykonaného dokazovania mal za preukázané, že\ndňa 15.04.2013 žalobca uzatvoril so žalovaným Pracovnú zmluvu. Uznesením obecného zastupiteľstva\nvo Veľkej Lomnici bol dňa 15.10.2015 žalovaný odvolaný z funkcie hlavného kontrolóra obce Veľká\nLomnica. Dňa 16.10.2015 žalobca ukončil pracovný pomer so žalovaným. Dňa 09.11.2018 žalovaný\nako zamestnanec podal na súd prvej inštancie žalobu, kde na strane žalovaného vystupovala obec\nVeľká Lomnica ako zamestnávateľ. Predmetom žaloby bol uplatnený nárok náhrady mzdy z neplatného\nskončenia pracovného pomeru. Predmetnou žalobou žiadal zaviazať žalovaného na zaplatenie sumy\n16.128,09 eur za obdobie od 16.10.2015 do 19.09.2018. Prílohou žaloby bol výpočet náhrady mzdy\nzamestnanca za obdobie október až december 2015, 2016, 2017 a január až september 2018. Pri\nvýpočte všetkých uvedených mesiacov vychádzal zo svojej mesačnej mzdy vo výške 30 %, čo\n\npredstavovalo celkovo uplatnenú hrubú mzdu 16.128,09 eur. Rozsudkom Okresného súdu Poprad č.k.\n17Cpr/26/2018-99 bolo rozhodnuté, že žalovaná obec Veľká Lomnica je povinná zaplatiť žalobcovi D.\nE. F. sumu 12.728,82 eur s 5 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 237,45 eur od 11.01.2016\ndo zaplatenia, zo sumy 446 eur od 11.02.2016 do zaplatenia, zo sumy 446 eur od 11.03.2016 do\nzaplatenia, zo sumy 446 eur od 11.04.2016, zo sumy 446 eur od 11.05.2016 do zaplatenia, zo sumy\n446 eur od 11.06.2016 do zaplatenia, zo sumy 446 eur od 11.07.2016 do zaplatenia, zo sumy 446\neur od 11.08.2016 do zaplatenia, zo sumy 446 eur od 11.09.2016 do zaplatenia, zo sumy 446 eur od\n11.10.2016 do zaplatenia, zo sumy 446 eur od 11.11.2016 do zaplatenia, zo sumy 446 eur od 11.12.2016\ndo zaplatenia, zo sumy 446 eur od 11.01.2017 do zaplatenia, zo sumy 460 eur od 11.02.2017 do\nzaplatenia, zo sumy 460 eur od 11.03.2017 do zaplatenia, zo sumy 460 eur od 11.04.2017 do zaplatenia,\nzo sumy 460 eur od 11.05.2017 do zaplatenia, zo sumy 460 eur od 11.06.2017 do zaplatenia, zo sumy\n460 eur od 11.07.2017 do zaplatenia, zo sumy 460 eur od 11.08.2017 do zaplatenia, zo sumy 460\neur od 11.09.2017 do zaplatenia, zo sumy 460 eur od 11.10.2017 do zaplatenia, zo sumy 460 eur od\n11.11.2017 do zaplatenia, zo sumy 460 eur od 11.12.2017 do zaplatenia, zo sumy 460 eur od 11.01.2018\ndo zaplatenia, zo sumy 481 eur od 11.02.2018 do zaplatenia, zo sumy 481 eur od 11.03.2018 do\nzaplatenia, zo sumy 176,37 eur od 11.04.2018 do zaplatenia. Druhým žalobným výrokom v prevyšujúcej\nčasti žalobu zamietol (od 16.10.2015 do 17.12.2015) a priznal náhradu trov konania. Súd preto priznal\nzamestnancovi náhradu mzdy za obdobie od 17.12.2015 do 11.04.2018 a vychádzal z priemerného\nmesačného zárobku žalobcu za obdobie rokov 2015 zo sumy 433 eur, za rok 2016 zo sumy 446 eur, za\nrok 2017 zo sumy 460 eur a za rok 2018 zo sumy 481 eur. V časti zamietnutej nepriznal nárok nad rámec\n12 mesiacov. Rozsudkom č.k. 23CoPr/5/2019-147 odvolací súd potvrdil rozsudok vo výroku I. a potvrdil\nrozsudok v časti výroku II., v časti, v ktorej bol zamietnutý nárok žalobcu na náhradu mzdy za obdobie\nod 16.10.2015 do 17.12.2015. V prevyšujúcej časti rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie\nna ďalšie konanie. Odvolací súd vyslovil, že zamestnanec má nárok na náhradu mzdy aj za obdobie\nod 11.04.2018 do času, keď mu zamestnávateľ umožní pokračovať v práci, a teda sa mal zaoberať\nobdobím od 12.04.2018 do 19.09.2018 (č.l. 14 súdneho spisu). Rozsudkom č.k. 17Cpr/26/2018-162\nzo dňa 10.06.2020 tunajší súd opätovne rozhodol v zrušenej časti, že žalovaná obec Veľká Lomnica\nje povinná zaplatiť žalobcovi D. E. F. sumu 2.421,03 eur s 5 % ročným úrokom z omeškania zo sumy\n304,62 eur od 12.04.2018 do zaplatenia, zo sumy 481 eur od 11.05.2018 do zaplatenia, zo sumy 481\neur od 11.06.2018, zo sumy 481 eur od 11.07.2018, zo sumy 481 eur od 11.08.2018 do zaplatenia, zo\nsumy 481 eur od 11.09.2018 do zaplatenia, zo sumy 192,40 eur od 11.10.2018 do zaplatenia a priznal\nnáhradu trov konania (č.l. 18 súdneho spisu). Opravným uznesením č.k. 17Cpr/26/2018-167 zo dňa\n15.06.2020 tunajší súd opravil výrok I. rozsudku Okresného súdu Poprad č.k. 17Cpr/26/2018-162 zo\ndňa 10.06.2020 tak, že správne znie: „Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 2.533,26 eur s 5\n% ročným úrokom z omeškania zo sumy 304,62 eur od 12.04.2018 do zaplatenia, zo sumy 481 eur od\n11.05.2018 do zaplatenia, zo sumy 481 eur od 11.06.2018, zo sumy 481 eur od 11.07.2018, zo sumy\n481 eur od 11.08.2018 do zaplatenia, zo sumy 481 eur od 11.09.2018 do zaplatenia, zo sumy 192,40\neur od 11.10.2018 do zaplatenia“ (č.l. 23 súdneho spisu). Z bankových výpisov B., a.s. vyplýva, že dňa\n17.04.2020 žalobca zaplatil žalovanému sumu 14.647,35 eur, titulom prisúdenej náhradu mzdy + úroky\nz omeškania (č.l. 25 súdneho spisu), dňa 06.08.2020 obec Veľká Lomnica zaplatila žalovanému úhradu\nušlej mzdy + úroky z omeškania vo výške 2.834,98 eur (č.l. 26 súdneho spisu). Z Výkazu poistného a\npríspevkov Sociálnej poisťovne vyplýva, že v októbri, novembri a decembri 2015 boli urobené odvody\nza žalovaného (identifikáciou rodného čísla) z vymeriavacieho základu 448 eur, ako aj za obdobie 2016,\n2017 a január až september 2018 v rovnakom vymeriavacom základe (čl. 29 súdneho spisu). Za obdobie\n2016 z vymeriavacieho základu 448 eur (čl. 30 - 31 súdneho spisu). Za obdobie 2017 z vymeriavacieho\nzákladu 448 eur (čl. 32 súdneho spisu). Za obdobie január - september 2018 z vymeriavacieho základu\n448 eur (čl. 34 súdneho spisu). Z Výkazu poistného a príspevkov pre Sociálnu poisťovňu vyplýva opravný\nvýber poistného za všetkých zamestnancov poistné a príspevky k úhrade 7.528,71 eur zo strany žalobcu\ns mesačným odvodom pre žalovaného (identifikovaný rodným číslom, poznámka súdu) za mesiace\noktóber - december 2015 na nemocenské 5,93 eur, sociálne poistenie 16,95 eur, invalidné poistenie\n12,71 eur, poistenie v nezamestnanosti 4,23 eur za 36 mesiacov (č.l. 36 súdneho spisu). E dokument\nbol zaslaný dňa 18.5.2021. Z e-dokumentu obce Veľká Lomnica vyplývajú odvody do Všeobecnej\nzdravotnej poisťovne za žalovaného (ostatné údaje sú prekryté pre ochranu osobných údajov ostatných\nzamestnancov, poznámka súdu) vo výške 1.612,80 eur, (č.l. 46 súdneho spisu). Z e-dokumentu vyplýva,\nže obec Veľká Lomnica vystavila opravný výkaz na žalovaného s vymeriavacím základom 15.262,08\neur, ktorý bol priradený k rodnému číslu žalovaného, ktorý bol vypočítaný bez zdravotného postihnutia vo\nvýške 1.526,20 eur, ako preddavok zamestnávateľa a 4 %, ako preddavok zamestnanca 610,48 eur (č.l.\n47 súdneho spisu). Dňa 06.05.2021 žalobca vyzval žalovaného na zaplatenie, vrátenie sumy, ktorú prijal\n\nna základe rozsudku Okresného súdu Poprad, ktoré predstavovali povinné odvody za zamestnanca do\nVšeobecnej zdravotnej poisťovne vo výške 610,48 eur a povinné odvody za zamestnanca do Sociálnej\npoisťovne vo výške 1.433,52 eur. Žalovaný si výzvu prevzal dňa 28.05.2021 (č.l. 49 súdneho spisu).\nDňa 04.01.2022 žalobca zaslal žalovanému výzvu: „Nakoľko nastala skutočnosť, že od roku 2019 máte\núľavu na odvodoch do zdravotnej poisťovne, túto skutočnosť nám oznámila zdravotná poisťovňa, sa po\noprave výkazu do zdravotnej poisťovne a vrátení sumy rozdielu povinných odvodov zo strany zdravotnej\npoisťovne mení výška povinných odvodov, ktoré obec Veľká Lomnica odviedla, a to povinné odvody\ndo Všeobecnej zdravotnej poisťovne vo výške 305,24 eur, povinné odvody do Sociálnej poisťovne za\nzamestnanca sa nemenila, tzv. ich výška je 1.433,52 eur a preddavok na daň z príjmov po oprave\npovinných zdravotných odvodov je vo výške 3.190,90 eur, tzv. spolu bola odvedená suma 4.929,68\neur.“ (č.l. 50 súdneho spisu). Z výzvy právneho zástupcu žalovaného (pred začatím konania 17Cpr\n26/2018, poznámka súdu) zo dňa 26.09.2018, ktorá je adresovaná obci Veľká Lomnica vyplýva „Výzva\nna vyplatenie náhrady mzdy za obdobie od 16.10.2015 do 11.04.2018“, kde si uplatňuje voči obci Veľká\nLomnica právny nárok vo výške 16.128,09 eur za obdobie od 16.10.2018 do 19.09.2018 a pozostáva\nz výšky jeho hrubej mzdy, vrátane povinných odvodov, ktoré je povinný uhradiť zamestnanec (č.l. 80\nsúdneho spisu). Zo Záverečného účtu obce Veľká Lomnica a rozpočtové hospodárenie za rok 2020\nnevyplýva pohľadávka voči žalovanému (č.l. 117 súdneho spisu). Zo Záverečného účtu obce Veľká\nLomnica a rozpočtové hospodárenie za rok 2021 nevyplýva pohľadávka voči žalovanému (č.l. 166\nsúdneho spisu). Z e-dokumentu adresovaného Všeobecnej zdravotnej poisťovni vyplýva, že vo vzťahu\nk žalovanému bol vymeriavací základ 15.262,08 eur pre odvod poistného za zamestnanca 2 % (ako\nosoba so zníženou pracovnou schopnosťou), ktorý bol označený pod rodným číslom, bol preddavok za\nzamestnávateľa vypočítaný ako 5 % v sume 763,10 eur a preddavok zamestnanca 2 % vo výške 305,24\neur (odvod do ZP), celkovo 1.068,34 eur (č.l. 265 súdneho spisu). Zo správy Všeobecnej zdravotnej\npoisťovne zo dňa 03.04.2023 vyplýva, že zamestnávateľ obec Veľká Lomnica mal ku dňu 31.12.2022\nsplnené odvodové povinnosti voči Všeobecnej zdravotnej poisťovni, odo dňa 06.10.2015 do konca roka\n2022, za zamestnanca, žalovaného (č.l. 280 súdneho spisu). Zo správy Sociálnej poisťovne vyplýva,\nže za žalovaného boli urobené odvody za rok 2015, 2016, 2017, 2018 registrovaný v informačnom\nsystéme Sociálnej poisťovne, pobočka Poprad, ako zamestnanec s pravidelným príjmom od 15.04.2013\ndo 15.04.2019 (č.l. 293-294 súdneho spisu).\n3. Vec právne posúdil podľa ust. § 79 ods. 1, § 134 ods. 1, 2, § 144 ods. 7, § 145 ods. 1 až 3 § 222 ods.\n1 až 6 zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonník práce (ďalej len „ZP“).\n4. Súd prvej inštancie konštatoval, že náhrada mzdy sa poskytuje vo výške priemerného zárobku,\nktorého výpočet je upravený v § 134 ZP. Priemerný zárobok na pracovnoprávne účely zisťuje\nzamestnávateľ zo mzdy zúčtovanej zamestnancovi na výplatu v rozhodujúcom období a z obdobia\nodpracovaného zamestnancom v rozhodujúcom období. Zúčtovanou mzdou je hrubá mzda pred\nvykonaním zrážok podľa § 131 ZP, a to tá, ktorá bola zúčtovaná na výplatu v tomto období, alebo tá,\nktorá sa musí rozúčtovať do tohto obdobia (§ 134 ods. 6 ZP). Do zúčtovanej mzdy sa nezahŕňa plnenie,\nktoré nie je mzdou podľa § 118 ZP. Žalobca teda vypočítal pre konanie sp. zn. 17Cpr/26/2018 brutto\nmzdu, ktorú žiadal priznať vo výške 16.128,09 eur (po odpočítaní odvodov do Zdravotnej poisťovne v\nsume 645 eur, do Sociálnej poisťovne v sume 1.516,03 eur a odvedení dane v sume 3.315,39 eur, netto\nmzda predstavovala sumu 10.651,55 eur). Z uvedeného listinného dôkazu, vyhotoveného samotným\nžalovaným (čl. 28 súdneho spisu) a výzvy pred spomínaným konaním zo dňa 26.9.2018 (čl. 80 súdneho\nspisu) je zrejmé, že tento musel vedieť a vedel, že pokiaľ požadoval priznať sumu 16.128, 09 eur, išlo cit.\nz výzvy: „mojej hrubej mzdy, vrátane povinných odvodov“ o náhradu mzdy brutto, z ktorej zamestnávateľ\nmusel odviesť odvody, ale v prvom rade si zamestnávateľ musel splniť povinnosť v zmysle právoplatných\na vykonateľných rozsudkov a previesť sumu, ktorá bola prisúdená a na ktorú povinnosť bol žalobca\nzaviazaný v pôvodnom konaní 17Cpr/26/2018. Po prevode prisúdenej náhrady mzdy, bolo povinnosťou\nžalovaného vrátiť adekvátnu sumu zamestnávateľovi, za účelom vyplatenia odvodov na ktoré je povinný\nzamestnávateľ. Uvedené sa nestalo, preto si žalobca plnil svoju povinnosť dvakrát, teda žalovanému\nna základe rozhodnutí, o čom svedčia bankové výpisy, a následne odvody do štátnych inštitúcií, čo\nvyplynulo zo správ, že odvody boli splnené zo strany žalobcu na žalovaného. Uvedeným došlo na strane\nžalovaného k bezdôvodnému obohateniu, keď po prijatí brutto mzdy neposlal žalobcovi sumu ktorá\npripadala na odvody, po vzájomnej konzultácii a svojím konaním získal majetkový prospech. V danom\nkonaní podstatou sporu je splnenie povinnosti žalobcu zaplatením odvodov žalovanému na základe\nrozhodnutí súdov, a zároveň aj štátnym inštitúciám do Všeobecnej zdravotnej poisťovne v sume 305,24\neur, odvodov za zamestnanca do Sociálnej poisťovne vo výške 1.433,52 eur. Vo vzťahu k Všeobecnej\n\nzdravotnej poisťovni náhrada mzdy bola vyplatená z vymeriavacieho základu 15.262,08 eur pre odvod\npoistného za zamestnanca vo výške 2 %, v zmysle § 12 ods. 1 písm. a) zákona č. 580/2004 o zdravotnom\npoistení, keďže žalovaný je osoba so zníženou pracovnou schopnosťou - odvod do zdravotnej poisťovne\nza zamestnanca predstavoval sumu 305,24 eur. Uvedené bolo preukázané správou VšZP. Vo vzťahu k\nSociálnej poisťovni náhrada mzdy bola vyplatená vo výške 15.262,08 eur, ako vymeriavací základ pre\nodvody za zamestnanca. V predloženom výkaze poistného a príspevkov, je to zobrazené v 36 riadkoch mesiacov, pretože ide o neplatne skončený pracovný pomer v období od 10/2015 do 09/2018, na základe\nrozsudkov. Vymeriavací základ vo výške 15.262,08 eur bol rozdelený na 36 mesiacov, pričom mesačný\nvymeriavací základ predstavoval sumu 423,94 eur a z toho vychádzali odvody: a) nemocenské poistenie\n- v zmysle § 130 písm. a) ako 1,4 % z vymeriavacieho základu 423,94 eur, t.j. 5,93 eur x 36 mesiacov\n= 213,48 eur, b) starobné poistenie a SDS - v zmysle § 131 ods. 1 písm. a) ako 4 % z vymeriavacieho\nzákladu 423,94 eur, t.j. 16,95 eur x 36 mesiacov = 610,20 eur, c) invalidné poistenie - v zmysle § 132\npísm. a) ako 3 % z vymeriavacieho základu 423,94 eur, t.j. 12,71 eur x 36 mesiacov = 457,56 eur,\nd) poistenie v nezamestnanosti - v zmysle § 136 písm. a) ako 1 % z vymeriavacieho základu 423,94\neur, t.j. 4,23 eur x 36 mesiacov = 152,28 eur. Spolu odvody do Sociálnej poisťovne za zamestnanca\npredstavovali sumu 1.433,52 eur. Žalobca preukázal plnenie odvodov Sociálnej poisťovni v predmetnom\nobdobí zaslanými výpismi SP za roky 2015, 2016, 2017, 2018 (čl. 390 súdneho spisu), a že odvody boli\nplnené zaslaním e dokumentov (,, elektronicky akceptovaný spracovaný alebo manuálne akceptovaný\nspracovaný, upravený na čl 370-379,,). Keďže právoplatné rozhodnutie hovorilo o vyplatení náhrady\nmzdy žalovanému ako zamestnancovi v pôvodnom konaní žalobcom, ktorý tak urobil a následne uhradil\naj odvody, došlo zo strany žalovaného k bezdôvodnému obohateniu v sume rovnajúcej sa vyplatených\nodvodov z vyplatenej náhrady mzdy 305,24 eur a 1.433,52 eur. V časti, v ktorej zobral žalobca žalobu\nspäť v sume 3.190,92 eur pripadajúcu na preddavky na daň, súd konanie nezastavil, keďže žalovaný\nk tomu neposkytol súhlas. Na základe tvrdení žalobcu, že nezrazil daň z príjmu žalovanému, a preto\npo tomto zistení počas konania žiadal nárok v sume 3.190,92 eur vrátiť od daňového orgánu. Súd\npovažoval, že ide o pochybenie na strane žalobcu. V tejto časti žalobu zamietol. Súd zamietol návrhy\nna vykonanie dokazovania ako nehospodárne vzhľadom na unesenia dôkazného bremena na strane\nžalobcu a konštatovaniu, že správy obce sú pre dané konanie irelevantné. Nevidel dôvod vypočuť\nprednostku obecného úradu ku skutočnosti, že mal alebo nemal vedieť, že mu časť prisúdenej sumy\npatrí. Súd jeho vedomosť vyššie odôvodnil, ktorá bola evidentná z dôkazov písomných. Taktiež súd\nnemal za hospodárne vypočúvať p. H. a B., keďže z dôkazov bolo zrejmé že odvody boli za žalovaného\nodvedené. Je bežným postupom, že zamestnávateľ má uhradiť prisúdenú sumu zamestnancovi, až\npotom je zamestnancom časť z prisúdenej sumy vrátená, na účely, aby si zamestnávateľ mohol\nsplniť odvodovú povinnosť voči štátnym orgánom, za ktorú nesie sankčný postih v prípade nesplnenia\npovinnosti.\n5. Súd zároveň priznal v zmysle ust. § 517 ods. 1 prvá veta, ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 ods.\n1 Nariadenia vlády SR 87/1995 Z. z. zákonnú výšku úroku z omeškania od 13.1.2022 do zaplatenia,\nkeďže sa žalovaný dostal po výzve do omeškania.\n6. O trovách konania rozhodol v zmysle ust. § 255 ods. 1, 2 v spojení s ust. § 262 ods. 1, 2 CSP.\n7. Proti výrokom I. a III. tohto rozsudku podal včas odvolanie žalovaný. Namietal, že súd prvej\ninštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace práva\nv takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, konanie má inú vadu, ktorá mohla\nmať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie\nrozhodujúcich skutočností, dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam\na rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a pri posudzovaní\nnáhrady trov konania neprávne posúdil celkovú dôvodnosť žaloby a úspech žalovaného čo do právneho\nzákladu sporu. Uviedol, že žalobca vážne odborne pochybil, v dôsledku čoho je rozhodnutie súdu\nprvej inštancie nesprávne, nakoľko povinnosť vykonania zrážok z peňažného príjmu žalovaného a jeho\nodvodu v prospech prijímateľov odvodov a dane z príjmov fyzickej osoby bola na strane žalobcu\nv právnom postavení zamestnávateľa, ktorý v roku 2020 vyplatil žalovanému peňažnú kompenzáciu za\nneplatné skončenie pracovného pomeru v roku 2015. Súd prvej inštancie mal dôsledne skúmať právnu\nzodpovednosť žalobcu, ktorý evidentne pochybil v roku 2020 a ktorý v roku 2023 evidentne vylákal\nod SR odvedený preddavok na daň z príjmov fyzickej osoby zaplatený s odstupom 14 mesiacov, t.j.\nv júni roku 2021. Pracovný pomer medzi so žalobcom trval aj v období 16.10.2015-20.09.2018, teda\nžalobca mal právny nárok na výplatnú pásku, obsahujúcu všetky náležitosti, vrátane výšky náhrady\n\nmzdy, odvodových povinností a pod. Súd prvej inštancie sa žiadnym spôsobom nevysporiadal so\nzisteniami o neexistencii akýchkoľvek pohľadávok žalobcu voči žalovanému, čo jednoznačne vyplýva\nnajmenej zo štyroch nezávislých dôkazov. Majúcich rozhodujúci vplyv na existenciu v tomto konaní\nuplatňovaných pohľadávok žalobcu voči žalovanému. Ani v jednom prípade nezávislé subjekty (hlavný\nkontrolór a nezávislý audítor) nezistil existenciu akejkoľvek pohľadávky žalobcu voči žalovanému.\nTvrdenie súdu, že tieto dokumenty sú irelevantné je neuveriteľné, lebo žalovaný relevantnými dôkazmi\npredloženými riadne a včas preukázal, že žalobcom uplatňovaný právny nárok neexistuje. Absencia\nmena alebo inej obdobnej identifikácie žalovaného v každom z uvedených dokumentov dáva dostatočný\nprávny predpoklad o neexistencii uplatňovanej domnelej pohľadávky žalobcu a tiež o poznatku, že\nžalobca jednoznačne neuniesol dôkazné bremeno o tom, že eviduje v účtovníctve akúkoľvek pohľadávku\nvoči žalovanému, resp. pohľadávku, ktorej podstatu uplatňuje voči žalovanému v tomto súdnom konaní.\nZ vykonaného dokazovania nie je zrejmé, ako mal súd za preukázané, že žalobca si splnil všetky\nodvodové povinnosti, keď žalobca pri každom zo svojich úkonov predkladal iné dokumenty a vždy s iným\nobsahom, ktorý účelovo opakovane modifikoval vo svoj prospech. Pokiaľ žalobca zistil pochybenia\nspojené s deficitom na verejných financiách, mal vyvodiť právnu zodpovednosť voči konkrétnym\nosobám, pôsobiacim pri výkone verejnej moci a to formou náhrady škody, ktorú tieto osoby spôsobili.\nŽalovaným subjektom mala byť I. J. K., ktorá ako zamestnanec žalobcu vážnym spôsobom pochybila\npri výkone vo verejnom záujme. V roku 2020, neskôr v roku 2021 a v roku 2023 vylákala od Daňového\núradu prešov aj zaplatený preddavok na daň z príjmov fyzickej osoby. Nemožno opomenúť ani právnu\nzodpovednosť štatutárneho orgánu žalobcu, ktorý má vysokoškolské vzdelanie ekonomického smeru\na ktorý mal ovládať zákonný postup. Na základe uvedeného považuje rozhodnutie súdu prvej inštancie\nvrátane výroku o trovách konania za nesprávne. Preto navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok\nsúdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.\n8. Žalobca vo svojom vyjadrení k odvolaniu uviedol, že nie je pravdivé tvrdenie žalovaného, že\nžalobca vylákal od SR odvedený preddavok, nakoľko žalobca tak vykonal v súlade s platnými právnymi\npredpismi, naopak žalovaný týmto tvrdením potvrdzuje sám, že takýto preddavok bol zo strany žalobcu\nuhradený. Skutočnosti ohľadne výplatnej pásky boli už predmetom iného konania, a keďže žalovanému\nbola vyplácaná náhrady mzdy a nie mzda, na tieto nárok v zmysle Zákonníka práce nemal. Tvrdenie\nžalovaného o neexistencii pohľadávok boli vyvrátené predložením konsolidovanej výročnej správy za\nrok 2021 a správy audítora a najmä predložením hlavnej knihy, kde je evidovaná predmetná pohľadávka.\nZákon umožňuje jednotlivým daňovým subjektom podávať opravné alebo dodatočné priznania alebo\nvýkazy. Úhrady vykonané za žalobcu boli jednoznačne potvrdené aj samotnými poisťovňami, ktoré na\nžiadosť žalovaného nechal súd vyžiadať. Ani z množstva jednotlivých dokladov, ktoré si nechal žalovaný\nzabezpečiť cestou súdu, nevedel určiť nesprávnosť vo vykonaných odvodoch zo strany žalobcu\na nakoniec ani žiadnu sumu ako nesprávne odvedenú alebo neodvedenú nerozporoval. Vzhľadom\nna to súd správne nevykonal navrhované dôkazy výsluchom svedkov, zamestnancov jednotlivých\ninštitúcií, z dôvodu hospodárnosti a najmä neexistencie rozporných tvrdení k nesprávnej výške odvodov.\nZ dokazovania bolo jednoznačne preukázané a samotný žalovaný ani v samotnom odvolaní nevyvracia\nskutočnosť, že žalobcom vyplatený peňažný nárok bol vypočítaný samotným žalovaným a vyplýval\nzo špecifikácie nároku žalovaného v predmetnom konaní, pričom žalobca iba postupoval v zmysle\nprávoplatného a vykonateľného rozhodnutia súdu a vyplatil žalovanému nárok na náhradu mzdy spolu\ns úrokom z omeškania. Žalovaný si bol bez akýchkoľvek pochybností vedomý, že jemu vyplatená\nnáhrada mzdy bola vyplatená ako náhrada hrubej mzdy vrátane odvodov, a teda boli v nej zahrnuté\nodvody do poisťovní a preddavky na daň. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej\ninštancie ako vecne správny potvrdil.\n9. Žalovaný v replike uviedol, že vzhľadom na predložené dokumenty, ktoré sa nachádzajú v súdnom\nspise, je zrejmé, že tvrdenie žalobcu o akomkoľvek vyvrátení tvrdení žalovaného o neexistencii\npohľadávok sa dôvodne javí ako nepravdivé, lebo medzi dlžníkmi sa ani v jednom prípade nenachádzalo\nmeno žalovaného alebo akákoľvek iná informácia, ktorá by mala identifikovať ako dlžníka žalobcu.\nTvrdenie žalobcu, že žalovaný nevedel určiť nesprávnosť odvodov je akýmsi pokusom o zmätenie súdu,\nnakoľko výlučne žalobca v rámci súdneho konania predložil vždy iné dokumenty, ktoré označoval na\nrôzne opravné alebo dodatočné priznania alebo výkazy. Z konania žalobcu je evidentné, že tento sa\npokúša navodiť situáciu, že jeho predošlé konanie má byť dodatočne považované za zákonné, t.j. že\nsplnil všetky svoje zákonné povinnosti riadne a včas. Žalobca má významný neporiadok vo svojej\nevidencii, pričom za tento stav zodpovedá najmä štatutárny orgán a ním poverený zamestnanec. Pre\nzachovanie právnej istoty rozporoval celý finančný nárok žalobcu uplatnený v tomto konaní. Opakovaná\n\nmodifikácia niektorých dokumentov žalobcom do takej podoby, aby to navodzovalo situáciu zákonnosti\nkonania žalobcu, je charakteristickou črtou konania žalobcu počas celého súdneho konania, pričom je\ndôvodné uviesť, že vážne pochybenie žalobcu, ktoré malo od roku 2018 charakter nepoctivého zámeru,\nnemôže požívať právnu ochranu ale naopak nezákonnosť konania žalobcu spojená s neexistenciou\npohľadávok žalobcu, preukázaná najmä prostredníctvom zistení hlavného kontrolóra žalobcu a audítora,\nmá byť postihnutá zamietnutím žaloby v časti, ktorá bola napadnutá mojím odvolaním.\n10. Žalobca v duplike uviedol, že skutočnosť, že sa v správach nenachádza meno žalovaného,\nnevyvracia skutočnosť, že pohľadávka existuje. Okolnosti plnenia evidenčných povinností nie je\npredmetom tohto konania a je to vecou vzťahu príslušných inštitúcií a žalobcu. Aj z dokladov žalobcu\na súdu doručených potvrdení z príslušných poisťovní vyplynulo, že tieto neevidujú nedoplatky\nz pracovného pomeru žalovaného. O nezákonnosti konania žalobcu hovorí iba žalovaný, nebolo\npredložené z jeho strany akékoľvek rozhodnutie príslušného orgánu o porušení zákona. Žalovaný\nnerozporoval žalovanú istinu z iných právnych dôvodov ešte v úvode konania ani po doručení\nnavrhovaných dôkazov. Ostatné tvrdenia žalovaného sú len opakovanými tvrdeniami uvádzanými počas\ncelého konania a vo vyjadrení neuvádza nové k predmetu konania podstatné skutočnosti, ku ktorým by\nsa už v priebehu konania nevyjadril.\n11. Odvolací súd preskúmal rozsudok v napadnutom rozsahu, a to okrem výroku II., v zmysle zásad\nvyjadrených v § 379 a nasl. zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“),\nspolu s konaním, ktoré jeho vydaniu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 385\nCSP) a dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je potrebné vo výrokoch I. a III. ako vecne\nsprávne potvrdiť.\n12. Súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností prijal\nsprávny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych\nzisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdu\nprvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje aj vo vzťahu k odvolacím námietkam poukazuje na\nust. § 387 ods. 2 Civilného sporového poriadku.\n13. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach,\nv ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej\ninštancie odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal\nsuspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stavoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a\npovinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.\n14. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte\ns namietaným nesprávnym zistením skutkového stavu a nesprávnym právnym posúdením, teda či súd\nprvej inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne\nsvoje rozhodnutie odôvodnil a to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí\nbyť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré\nmajú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II. ÚS 78/05).\nNa potvrdenie správnosti prvoinštančného rozhodnutia k odvolacím námietkam odvolací súd uvádza\nnasledovné.\n15. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní dospel k správnemu\nzáveru, že na strane žalovaného došlo k bezdôvodnému obohateniu bez právneho dôvodu podľa § 222\nods. 1 a ods. 2 Zákonníka práce.\n16. Žalovanému bola vyplatená náhrada mzdy žalobcom ako zamestnávateľom v sume 15.262,08 eur\nna základe právoplatného a vykonateľného rozhodnutia súdu prvej inštancie sp. zn. 17Cpr/26/2018 v\nspojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. 23CoPr/5/2019 zo dňa 26.02.2020 a rozsudku\nsúdu prvej inštancie zo dňa 10.06.2020, v spojení s opravným uznesením zo dňa 15.06.2020 v konaní\nsp. zn. 17Cpr/26/2018. V zmysle § 144 ods. 7 Zákonníka práce sa náhrada mzdy poskytuje v sume\npriemerného zárobku zamestnanca.\n17. Priemerný zárobok na pracovnoprávne účely je definovaný v § 134 Zákonníka práce a zisťuje sa\nzo mzdy zúčtovanej zamestnancovi na výplatu v rozhodujúcom období a z obdobia odpracovaného\n\nzamestnancom v rozhodujúcom období. Z takto vyčíslenej náhrady mzdy (brutto) zamestnávateľ zrazí\nzamestnancovi preddavky na daň z príjmu, preddavok na zdravotné poistenie a odvedie poistné na\nsociálne poistenie a zamestnancovi vyplatí náhradu mzdy po uvedených zrážkach, t. j. netto. Pokiaľ\nzamestnávateľ vyplatil zamestnancovi celú sumu, vrátane súm predstavujúcich preddavky na daň z\npríjmu, preddavok na zdravotné poistenie a odvedie poistné na sociálne poistenie, ktoré bol povinný za\nzamestnanca odviesť, došlo na strane zamestnanca k získaniu majetkového prospechu bez právneho\ndôvodu, t. j. k bezdôvodnému obohateniu. O správnosti tohto záveru svedčí aj skutočnosť, že žalovaný\nnetvrdil a ani nepreukázal, že by za žalobcu splnil jeho odvodovú povinnosť.\n18. Právna úprava bezdôvodného obohatenia v pracovnoprávnych vzťahoch sa odchyľuje od právnej\núpravy bezdôvodného obohatenia v Občianskom zákonníku. Zákonník práce v tomto prípade chráni\nstranu, ktorá je v pracovnoprávnych vzťahoch vnímaná ako slabšia strana, a tou je zamestnanec.\nVedomosť zamestnanca o tom, že poskytnuté plnenie mu nepatrí alebo mu bolo poskytnuté omylom,\nsa neprezumuje. Z ustanovenia § 222 ods. 6 Zákonníka práce vyplýva povinnosť zamestnanca vrátiť\nzamestnávateľovi neprávom vyplatenú sumu preddavku na daň, preddavku na zdravotné poistenie a\npoistné na sociálne poistenie len vtedy, ak zamestnanec vedel alebo musel z okolností predpokladať,\nže zamestnávateľom poukázaná náhrada mzdy v sebe zahŕňa aj tieto náklady, pričom dôkazné\nbremeno na preukázanie vedomosti zamestnanca o tom, že mu vyplatená suma nepatrí, zaťažuje\nzamestnávateľa. Súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru o preukázanej nedobromyseľnosti\nžalovaného pri prijatí žalovanej sumy s poukazom na vyššie uvedené rozhodnutia súdu prvej inštancie\na odvolacieho súdu. Na účet žalovaného bola omylom zo strany žalobcu pripísaná vyššia suma,\nako mu patrila, a to o sumu predstavujúcu preddavky na daň z príjmu, preddavok na zdravotné\npoistenie a poistné na sociálne poistenie, ktoré mal žalobca ako zamestnávateľ odviesť za žalovaného\nako zamestnanca. Žalobca uvedenú skutočnosť žalovanému oznámil podaním zo dňa 06.05.2021,\ndoručeným žalovanému dňa 28.05.2021, v ktorom ho vyzval na vrátenie omylom vyplatenej sumy, ktorú\npredstavovali povinné odvody za zamestnanca do zdravotnej poisťovne, sociálnej poisťovne. Rovnako\ndňa 04.01.2022 žalobca zaslal žalovanému výzvu, v ktorom bol žalovaný informovaný o povinných\nodvodoch a zmene ich výšky. Uvedené skutočnosti svedčia o tom, že žalovaný musel vedieť o tom, že\nna jeho strane došlo k bezdôvodnému obohateniu bez právneho dôvodu na úkor žalobcu, t. j. že nebol\ndobromyseľný pri nadobudnutí uvedeného majetkového prospechu. Preto súd prvej inštancie správne\nzaviazal žalovaného na jeho vrátenie, a to aj s príslušenstvom spočívajúcom v úroku z omeškania v\nzákonnej výške.\n19. Žalovaný v odvolaní namietal, že súd prvej inštancie nevykonal ním navrhnuté dôkazy, keď navrhol\nvypočuť prednostku obecného úradu vo vzťahu k preukázaniu vedomosti žalovaného o tom, či mu\nprisúdená suma patrí a p. H. a B. na preukázanie o zaplatení odvodov na žalovaného, nakoľko v bode\n53. odôvodnenia súd prvej inštancie uviedol, že tieto skutočnosti mal z vykonaného dokazovania\npreukázané, preto ďalšie návrh na vykonanie ďalších dôkazov zamietol z dôvodu hospodárnosti konania.\nV súdnej praxi je už ustálené, že posúdenie návrhu na vykonanie dokazovania a rozhodnutie, ktoré\nz nich budú v rámci dokazovania vykonané, je vždy vecou súdu a nie účastníkov konania, viď\nbližšie napr. uznesenie NS SR sp.zn. 1Cdo/99/2011, 2Cdo/141/2012, sp.zn. 3Cdo/2012/2012, sp. zn.\n4Cdo/125/2012, sp. zn. 5Cdo/251/2012, sp. zn. 6Cdo/36/2011, sp. zn. 7Cdo/34/2011.\n20. Dokazovanie je časť civilného konania, v rámci ktorej si súd vytvára poznatky, potrebné na\nrozhodnutie vo veci. Právomoc konať o veci, ktorej sa žaloba týka, v sebe obsahuje i právomoc posúdiť\nto, či a aké dôkazy na zistenie skutkového stavu sú potrebné a akým spôsobom sa zabezpečí dôkaz\nna jeho vykonanie (I. ÚS 52/03). Súd nie je v civilnom konaní viazaný návrhmi strán na vykonanie\ndokazovania a nie je povinný vykonať všetky navrhované dôkazy. Posúdenie návrhu na vykonanie\ndokazovania a rozhodnutie, ktoré z navrhnutých dôkazov budú v rámci dokazovania vykonané, je vecou\nsúdu a nie strán sporu. Pokiaľ súd v priebehu civilného konania (prípadne) nevykonal všetky navrhované\ndôkazy alebo vykonal iné dôkazy na zistenie rozhodujúcich skutočností, nemožno to považovať za\nprocesnú vadu konania znemožňujúcu realizáciu procesných oprávnení účastníka konania (tu por. R\n125/ 1999). V takom prípade môžu byť síce nedostatočne zistené rozhodujúce skutkové okolnosti (čo\nv konečnom dôsledku môže viesť až k vydaniu nesprávneho rozhodnutia), táto nesprávnosť ale na\nzáklade záverov už dávnejšej judikatúry najvyššieho súdu nezakladá vadu zmätočnosti (k tomu por. R\n37/1993 a 3 Cdo 219/2013, 3 Cdo 888/2015, 4 Cdo 34/2011, 5 Cdo 149/2010, 6 Cdo 134 /2010, 6 Cdo\n60/2012, 7 Cdo 36/2011 a 7 Cdo 86/2012).\n\n21. Odvolací súd zdôrazňuje, že súd nie je povinný vykonať všetky stranami sporu navrhnuté dôkazy.\nSúd sám posudzuje, ktoré dôkazy vykoná a ktoré nie, vychádzajúc z úvahy, ktoré dôkazy považuje za\npodstatné pre preukázanie skutočností, ktoré z hľadiska hmotného práva sú významné, a ktoré dôkazy\nnevykoná, považujúc ich za nadbytočné alebo bez významu z hľadiska hmotného práva. Nevykonanie\ndôkazov navrhnutých žalovaným súd vo svojom rozhodnutí aj náležite zdôvodnil. Aj odvolací súd zastáva\nnázor, že vykonanie navrhnutých dôkazov by nebolo v súlade so zásadou hospodárnosti konania, bolo\nby nadbytočné, vzhľadom na vecne správny záver súdu prvej vo veci samej.\n22. Po vykonanom dokazovaní súdom prvej inštancie má odvolací súd za to, že v konaní bolo\npreukázané, že žalovanému bola vyplatená náhrada mzdy (hrubej) na základe vyššie uvedených\nsúdnych rozhodnutí. Rovnako bolo preukázané, že žalobca odviedol za žalovaného odvody na\nzdravotné poistenie (č.l. 397), sociálne poistenie (č.l. 394), ako aj preddavok na daň z príjmov (č.l. 339).\nRovnako mal na základe výziev, ktoré boli žalovanému doručené, preukázané, že žalobca si bol vedomý\nskutočnosti, že náhrada mzdy mu bola vyplatená v rozsahu priemerného hrubého zárobku, teda aj spolu\ns odvodmi, ktoré zároveň žalobca zaplatil aj zdravotnej poisťovni, sociálnej poisťovni a daňovému úradu.\n23. Z obsahu odvolania vyplýva, že žalovaný rozporuje hlavne riadne vedenie výpočtov a evidencie\nodvedených platieb za zamestnancov, čo odôvodňoval predkladaním listinných dôkazov s rôznou\nvýškou plnenia odvodovej povinnosti. Súd prvej inštancie uviedol, že v tomto prípade išlo na jednej\nstrane o potvrdenie štátnych organizácií o splnení odvodovej povinnosti žalobcu, zároveň bol v konaní\npredložený spôsob výpočtu a listinné dôkazy týkajúce sa výšky odvodov. Na druhej strane žalovaný\nnijako konkrétne nerozporoval výpočet, resp. výšku odvodov, pričom opakovane poukazoval len na\nnesprávne vedenie evidencie žalobcu. K tomuto súd prvej inštancie uviedol, že išlo o opravné výkazy, čo\nsa napokon odrazilo aj vo výrokovej časti rozsudku súdu prvej inštancie, ktorý z časti žalobu zamietol.\n24. Podľa ustálenej judikatúry (napr. uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 115/03, uznesenie\nNajvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/145/2011) súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené\núčastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne\nobjasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu\nuvádzanými účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu (prvoinštančného,\nako i odvolacieho), ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, stačí na záver o\ntom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces. Súd prvej\ninštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, stanoviská procesných\nstrán k prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval\nna prejednávaný prípad, z ktorých vyvodil právne závery, ktoré primerane vysvetlil. V posudzovanej\nveci odôvodnenie napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie nemožno považovať za svojvoľné,\nči zjavne neodôvodnené, keďže zrozumiteľne poskytuje odpovede na právne a skutkovo relevantné\notázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany. Do práva na spravodlivý proces nepatrí súčasne právo\nstrany konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením\ndôkazov, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s požiadavkami strany konania a jej právnymi názormi (viď\nrozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 252/04 a sp. zn. I. ÚS 50/04). Odvolací súd zároveň\nnezistil existenciu ďalšieho odvolacieho dôvodu v odvolaní žalovaného, ktorý by mal pre danú\nvec podstatný význam.\n25. Vzhľadom k všetkých vyššie uvedeným skutočnostiam preto odvolací súd rozsudok súdu prvej\ninštancie v napadnutej časti, t.j. vo výrokoch I. a III. z dôvodu vecnej správnosti podľa § 387 ods. 1 CSP\npotvrdil, keď súd prvej inštancie správne rozhodol aj o nároku na náhradu trov prvoinštančného konania.\n26. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v\nspojení s § 255 ods. 1 CSP, keď v odvolacom konaní úspešnému žalobcovi priznal ich náhradu v celom\nrozsahu.\n27. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3:0.\nPoučenie:\nProti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.\n\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote\ndvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý\nrozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia\nopravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 odsek 1 CSP).\nDovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.\n2 CSP).\nPodanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu\ntreba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného\npredpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné\ndoručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).\nDovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.\nDovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).\nV dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v\nakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne\n(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "21C/22/2022", "guid": "d29769d5-2170-4397-9ab0-9085b48a824c:9b13fe76-e7a0-4395-9713-1e09420b50f3", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 78/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 78/05 z 16. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-16", "citacie_n": 13331, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a"}, {"guid": "ussr:8256ce79-a430-48bb-b159-57ec9714d4be", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 252/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 252/04 z 31. 8. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-08-31", "citacie_n": 8432, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8256ce79-a430-48bb-b159-57ec9714d4be"}, {"guid": "ussr:35a0a9f7-32ab-4d77-83af-0b45912d57b9", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 50/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 50/04 z 3. 3. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-03-03", "citacie_n": 8434, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:35a0a9f7-32ab-4d77-83af-0b45912d57b9"}, {"guid": "ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 115/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 115/03 z 3. 7. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-07-03", "citacie_n": 11296, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c"}, {"guid": "ussr:89b37383-be9c-4e73-a70e-9ca9cb110320", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 52/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 52/03 z 12. 3. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-03-12", "citacie_n": 1125, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:89b37383-be9c-4e73-a70e-9ca9cb110320"}, {"guid": "fdc64281-a83a-4859-86de-839c8b8f2c63:a8a7dbc5-08b1-4954-b392-c9439178b137", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2020:8718205606.1", "spisova_znacka": "23CoPr/5/2019", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 23CoPr/5/2019 z 25. 2. 2020", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2020-02-25", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2020:8718205606.1"}, {"guid": "2e270de1-1f99-4cef-b45a-bdfea703b77f:92bcdc68-e6e1-4dda-b623-20b6f5700958", "ecli": null, "spisova_znacka": "17Cpr/26/2018", "nazov": "Rozsudok Okresného súdu Poprad sp. zn. 17Cpr/26/2018 z 10. 6. 2020", "sud": "Okresný súd Poprad", "datum_vydania": "2020-06-10", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/2e270de1-1f99-4cef-b45a-bdfea703b77f:92bcdc68-e6e1-4dda-b623-20b6f5700958"}], "citovane_v": []}