{"guid": "be7be157-2d72-47e4-b8e8-60b99604561b:cbf9fa87-f984-4169-bca2-47b2f863dc31", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2025:8722201744.3", "spisova_znacka": "22CoPr/1/2025", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 22CoPr/1/2025 z 25. 11. 2025", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Prešov z 25. novembra 2025, sp. zn. 22CoPr/1/2025, ECLI:SK:KSPO:2025:8722201744.3", "identifikacne_cislo": "8722201744", "sud": {"guid": "sud_155", "nazov": "Krajský súd Prešov", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-presov"}, "sudca": "JUDr. Viera Kandriková", "sudca_id": 443, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-viera-kandrikova-443", "datum_vydania": "2025-11-25", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Pracovné právo"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40", "nazov": "OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/311", "nazov": "ZP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/311-2001"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/cbf9fa87-f984-4169-bca2-47b2f863dc31", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2025:8722201744.3", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSPO:2025:8722201744.3", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSPO:2025:8722201744.3/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Prešov\n22CoPr/1/2025\n8722201744\n25. 11. 2025\nJUDr. Viera Kandriková\nECLI:SK:KSPO:2025:8722201744.3\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nKrajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Kandrikovej a členov\nsenátu JUDr. Michala Boroňa a JUDr. Marianny Hirkovej v spore žalobcu: A. B. B., nar. XX.XX.XXXX,\nbytom C. XX, XXX XX B., zastúpeného Mgr. Radovanom Muzikom, advokátom so sídlom AK Štúrova 30,\n066 01 Humenné, proti žalovanému: AGRO-LENT s.r.o., so sídlom 080 01 Malý Šariš 189, IČO: 31 403\n123, zastúpenému: LawFactory advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Protifašistických bojovníkov 11,\n040 01 Košice, IČO: 44 698 054, o neplatnosť výpovede, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného\nsúdu Prešov č.k. 11Cpr/13/2023-274 zo dňa 02.10.2024, takto jednohlasne\nrozhodol:\nI. Potvrdzuje rozsudok vo výroku II.\nII. Zrušuje rozsudok vo výroku III. a v rozsahu zrušenia vracia vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie\na nové rozhodnutie.\nodôvodnenie:\n1. Okresný súd Prešov (ďalej „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol takto cit.:\n,,I. Súd určuje, že skončenie pracovného pomeru žalobcu výpoveďou žalovaného zo dňa 18.1.2022\nje neplatné.\nII. Žalobu o neplatnosť skončenia pracovného pomeru žalobcu výpoveďou žalovaného zo dňa 14.2.2022\nzamieta.\nIII. Strany sporu nemajú nárok na náhradu trov konania.“\n2. V odôvodnení svojho rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že vo vzťahu k druhej výpovedi zo dňa\n14.2.2022 odvolací súd konštatoval, že bola splnená podmienka jej doručenia žalobcovi dňa 15.2.2022 a\nnámietky žalobcu ohľadom nedôveryhodnosti svedkov a možnej úpravy internej emailovej komunikácie\nžalovaného vyhodnotil ako nedôvodné. Súd prvej inštancie sa v celom rozsahu stotožnil s vysvetlením\nzáveru odvolacieho súdu o doručení druhej výpovede žalobcovi dňa 15.2.2022, ktorý je obsiahnutý v\nbodoch 35-40. Dodal, že všetci svedkovia boli poučení o trestných následkoch krivej výpovede, navyše\nich výpovede boli zhodné a preto nemal dôvod ich spochybňovať, nakoľko nepriamo ich potvrdzuje\naj interná emailová komunikácia žalovaného. Konkrétne ide o email vedúcej personálneho oddelenia\nA. C. z 15.2.2022 o 8:55 hod. adresovaný D. D. o tom, že žalobca odmietol podpísať výpoveď, tiež\nemail finančného kontrolóra žalovaného E. C., ktorý preposlal scan výpovede zo 14.2.2022 s doložkou\no odopretí jej prevzatia žalobcom konateľovi žalovaného A. B. a to 15.2.2022 o 9:56 hod. a napokon\nemail konateľa žalovaného A. B. v ten istý deň o 10:03 hod. pod označením B. ukončenie adresovaný\nA. C. a D. D.. Napokon aj skutočnosť, že v júni 2022 žalobcovi bolo vyplatené aj odstupné, ktoré\nnepochybne prevzal, nevysvetľuje jeho nevrátenie, pokiaľ by žalobca vedel len o prvej výpovedi, ktorá\nbez akýchkoľvek pochybností bola neplatná. Teda ak by bol žalobca presvedčený, že jeho pracovný\n\npomer stále trvá, keďže jeho prvá výpoveď bola neodškriepiteľne neplatná, potom je možné očakávať,\nže odstupné žalovanému vráti, čo sa však nestalo.\nSúd prvej inštancie teda vychádzal zo skutočnosti, že žalobcovi bola výpoveď z pracovného pomeru\nzo dňa 14.2.2022 doručená 15.2.2022 s poukazom na § 38 ods. 4 poslednú vetu Zákonníka práce.\nZnamená to, že výpovedná lehota uplynula 31.5.2022 a prekluzívna lehota na podanie žaloby\nuplynula 31.7.2022. Žalobca podal žalobu o neplatnosť tejto výpovede až podaním doručeným súdu\n18.8.2022, teda oneskorene. Konštatoval, že márnym uplynutím prekluzívnej lehoty právo podať žalobu\no neplatnosť skončenia pracovného pomeru zaniklo a to aj v prípade, ak by zamestnanec bol počas nej\npráceneschopný. Uvedená lehota je hmotnoprávna, čo znamená, že v posledný deň lehoty musí byť\nžaloba o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru doručená súdu. Navyše ide o prekluzívnu\nlehotu, ktorej účelom je pôsobiť na subjekty právnych vzťahov, aby v primeraných lehotách uplatňovali\nsvoje práva a zároveň aj zabrániť tomu, aby ani jedna strana týchto vzťahov nebola vystavená právnej\nneistote po časovo neprimeranú dobu.\nŽalobca teda podal žalobu o neplatnosť druhej výpovede oneskorene a preto súdu nezostávalo nič iné\nnež túto žalobu zamietnuť. Keďže žalobcovi zaniklo právo na podanie tejto žaloby a to aj v prípade, ak by\nexistoval dôvod neplatnosti tejto výpovede, súd prvej inštancie nevidel dôvod pre skúmanie existencie\nvýpovedného dôvodu v oboch výpovediach. Pri prvej výpovedi totiž súd vyslovil jej neplatnosť z iného\ndôvodu a teda nie je potrebné navyše zaoberať sa existenciou uplatneného výpovedného dôvodu a\npri druhej výpovedi, ak súd zamietol žalobu ako oneskorene podanú po uplynutí prekluzívnej lehoty,\ntaktiež niet dôvodu pre posudzovanie a preukazovanie existencie výpovedného dôvodu. Súd prvej\ninštancie pritom poukázal aj na závery vyplývajúce z rozhodnutí Najvyššieho súdu ČR 21Cdo/660/2009\nz 27.7.2010 a 21Cdo/3016/2005 zo dňa 11.5.2006.\nPrvoinštančný súd skonštatoval, že žalobca reagoval na rozhodnutie odvolacieho súdu písomným\nvyjadrením, ktoré sa v podstate zhodovalo s tým, čo uviedol v replike na vyjadrenie žalovaného. V tomto\nvyjadrení žalobca vyslovil názor, že ak je pracovný pomer skončený viacerými výpoveďami z toho istého\ndôvodu, nie je spravodlivé žiadať od zamestnanca, aby napadol včas platnosť každej výpovede a v\nporadí druhá výpoveď je absolútne neplatným právnym úkonom pre rozpor so zákonom a s dobrými\nmravmi podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Podľa žalobcu ak zamestnávateľ počas plynutia výpovednej\ndoby prvej výpovede si uvedomí, že je neplatná, avšak nedôjde k jej platnému odvolaniu so súhlasom\nzamestnanca, nemôže dať zamestnancovi z toho istého dôvodu počas platnosti prvej výpovede\nnovú výpoveď a ak zamestnanec napadol na súde platnosť prvej výpovede, môže zamestnávateľ\naž po právoplatnosti súdneho rozhodnutia o vyslovení neplatnosti prvej výpovede dať zamestnancovi\nďalšiu výpoveď z toho istého dôvodu. S týmto názorom sa však súd prvej inštancie nestotožnil. Ak\nzamestnávateľ dá zamestnancovi výpoveď a následne si uvedomí, že táto výpoveď je z nejakého\ndôvodu neplatná, nič mu nebráni podať z toho istého dôvodu novú výpoveď po odstránení dôvodu jej\nneplatnosti (napr. v dôsledku nejakého formálneho nedostatku pri prvej výpovedi spôsobujúceho jej\nneplatnosť vrátane doručenia výpovede v ochrannej dobe ako v tomto prípade). Je absurdný názor\nžalobcu, že by zamestnávateľ mohol podať novú výpoveď z toho istého dôvodu až po právoplatnom\nukončení súdneho sporu, ak by súd určil neplatnosť pôvodnej výpovede. Navyše v prípade výpovede\npre porušenie pracovných povinností môže zamestnávateľ podal výpoveď len v lehote 2 mesiacov\nodkedy sa dozvedel o porušení pracovnej disciplíny a v objektívnej jednoročnej lehote odo dňa vzniku\ndôvodu výpovede. Pri názore žalobcu by zamestnávateľ už nemal možnosť dať zamestnancovi pre to\nisté porušenie pracovných povinností novú výpoveď. Názor žalobcu nevyplýva zo žiadnej právnej úpravy.\nPokiaľ žalobca poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 2Cdo/278/2007, súdy v ňom riešili celkom\niný prípad, keď zamestnávateľ dal zamestnancovi v ten istý deň dve výpovede s tým istým dátumom\npre to isté porušenie pracovných povinností a to podľa § 63 ods. 1 písm. e/ Zákonníka práce a rozdiel\nbol len v tom, že v jednej výpovedi uviedol, že išlo o menej závažné porušenie pracovnej disciplíny a v\ndruhej bolo uvedené závažné porušenie pracovnej disciplíny. Odhliadnuc od toho, že v tomto spore ide o\nodlišnú situáciu, keďže žalovaný doručil výpoveď žalobcovi počas jeho PN, o ktorej v tom čase nevedel\na z toho dôvodu spracoval druhú výpoveď s iným dátumom, hoci z toho istého dôvodu, ale zároveň\nv tejto druhej výpovedi uviedol aj to, že na prvú výpoveď sa neprihliada, pretože nemá žiadne právne\núčinky vzhľadom na jej doručenie v ochrannej dobe, nič to nemení na závere, že aj druhá výpoveď sa\npovažuje za platný právny úkon, pokiaľ sa jej neplatnosti žalobca nedovolá v zákonom stanovenej lehote\npodľa § 77 Zákonníka práce, pretože sa nejedná o žiadny paakt ako uviedol žalobca a rozhodne nie je\ndaný ani dôvod pre jej posúdenie ako absolútne neplatného právneho úkonu podľa § 39 Občianskeho\nzákonníka. Napokon ani v spomínanom rozhodnutí Najvyššieho súdu SR neuviedol, že nie je potrebné\npodať žalobu o neplatnosť výpovede pri oboch posudzovaných výpovediach.\n\nNa záver súd prvej inštancie dodal, že v zmysle pokynu odvolacieho súdu zabezpečil aj rozhodnutie o\norganizačných zmenách, ktoré bolo prijaté na zasadnutí štatutárneho orgánu žalovaného dňa 12.1.2022,\nktorým rozhodol o zrušení pracovného miesta výkonného riaditeľa s účinnosťou ku dňu 30.4.2022 v\ndôsledku zníženia počtu zamestnancov za účelom zabezpečenia efektívnosti práce a šetrenia nákladov\na schválil nový organizačný poriadok bez funkcie výkonného riaditeľa. Pre úplnosť súd prvej inštancie\ndodal, že na dotaz súdu právny zástupca žalobcu uviedol, že nezistil iný dôvod pre neplatnosť výpovede\nzo dňa 14.2.2022 než ten, ktorý uviedol vo svojich písomných podaniach.\n3. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1, 2\nzákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej v texte ako ,,CSP“). Konštatoval, že predmetom\nsporu boli neplatnosti dvoch výpovedí z pracovného pomeru, ktoré uplatnil žalobca, pričom žalovaný\nžiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť a keďže súd vyhovel len žalobe o neplatnosť jednej výpovede,\nznamená to, že obe strany sporu mali v tomto spore rovnaký úspech a preto nárok na náhradu trov\nkonania im nevznikol.\n4. Proti tomuto rozsudku v rozsahu výrokov II. a III. podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca\nz dôvodov uvedených § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP.\nŽalobca trval na jeho námietkach, že sa v prípade mailov jedná o internú komunikáciu v rámci\norganizačnej štruktúry žalovaného, ktorá sa dá bez problémov upravovať a meniť a že ešte viac to platí\npre sken dokumentu (jednoducho sa dá zmeniť v programe acrobat reader) – súd nemôže v 21. storočí\npripustiť takýto dôkaz – dátum odoslania mailu resp. vzniku dokumentu dokáže to upraviť 6 ročné dieťa –\npre správcu internej siete to nie je žiadny problém a nedá sa to spätne dokázať. Preto nenavrhol žiadny\ndôkaz. Je to podobne ľahké ako upraviť dátum na fotke. Súdy nemôžu akceptovať takýto druh dôkazov.\nDnes existujú programy a aplikácie na úpravu sms ako smseditor, pomocou ktorých dokážete zmeniť text\nposlanej resp. doručenej sms. V dnešnej dobe takéto dôkazy nemôžu byť prípustné v súdnom konaní.\nSúdu predložili zmenený dokument – rozsudok OSPP so zmenenými vlastnosťami pomocou programu\nacrobar reader, kde je dátum vytvorenia dokumentu 6.7.1999 a potom zmenený na 6.7.2035 (obidva\ndátumy sú nereálne). Vlastnosti rozsudku zmenil on sám, je to úplne jednoduché. Na internete existuje\nmnožstvo aplikácií na zmenu dátumu vytvorenie dokumentu napr. FileDate Changer, ako aj návody ako\nto urobiť.\nŽalobca poukázal na ďalšie dôvody, pre ktoré žalobca neodmietol prijatie dokumentu Výpoveď zo\n14.2.2022. Žalobca prezentoval svoju verziu rokovaní o skončení pracovného pomeru v r. 2021 s p. F.\nvo svojom vyjadrení vo veci. Cit: .„Dôvody, pre ktoré môj klient neodmietol prijatie dokumentu Výpoveď\nzo 14.2.2022:\na- Po skúsenosti z r. 2021 so žalovaným (viď. nižšie bod b) môj klient vie, že ak by aj odmietol prijatie\nvýpovede na jej doručenie resp. na samotný fakt výpovede by to nemalo žiadny vplyv – malo by to jedine\nnegatívny dôsledok pre neho, keďže by nevedel, čo sa v dokumente, ktorý odmietol prevziať nachádza\na stratil by reálne možnosť sa brániť\nb- dňa 19.1.2021 sa konalo v sídle žalovaného stretnutie, na ktorom sa zúčastnili žalobca a za\nžalovaného p. B. F.. Predmetom stretnutia bolo prerokovania Dohody o skončení pracovného pomeru.\nMôj klient odmietol uzatvorenie dohody nakoľko nesúhlasil s jej podmienkami. B. F. ihneď potom ako\nmôj klient definitívne odmietol podpísať dohodu o skončení pracovného pomeru zavolal do kancelárie :\n- p. A. G. a\n- p. E. H.\nako svedkov a v ich prítomnosti môjmu klientovi oznámil, že nakoľko odmietol podpísať dohodu o\nskončení pracovného pomeru (návrh dohody držal v jednej ruke a ukázal ju prítomným), tak mi pred\nsvedkami doručuje dokument (ktorý držal v druhej ruke) a následne pred svedkami nahlas prečítal text\ntohto dokumentu. Prevzatie tohto dokumentu môj klient pred svedkami odmietol podpísať z dôvodu, že\nbol PN – výslovne to pred svedkami povedal a z dôvodu, že mu tento dokument nebol poskytnutý pánom\nF. ani na nahliadnutie, vôbec mu ho nedal do ruky. Následne potom tento dokument podpísali svedkovia\np. G. a p. H.. Tento dokument nebol môjmu klientovi poskytnutý ani k nahliadnutiu a to ani potom ako\nbol nahlas pánom F. prečítaný a svedkami popísaný.\nMôj klient požiadal hneď ten istý deň 19.1.2021 zamestnávateľa, aby mu tento dokument poskytli.\nNa žiadosť môjho klienta odpovedal žalovaný listom z 21.1.2021, v ktorom oznámil môjmu klientovi, že\npredmetný dokument má môj klient považovať za bezpredmetný a odmietli ho môjmu klientovi poskytnúť.\nMôj klient nato poslal žalovanému opakovanú žiadosť, v ktorej opakovane žiadal o doručenie\npredmetného dokumentu, v ktorej okrem iného žalovaného upozornil na to, že PN č. I. zo dňa 14.01.2021\n\nmu bola ako zamestnávateľovi oznámená a doručená dňa 15.01.2021 a nie ako uvádza vo svojom liste\n– dodatočne dňa 19.01.2021. Zamestnávateľ mal teda vedomosť o PN môjho klienta od 15.01.2021.\nNa žiadosť môjho klienta odpovedal žalovaný listom z 22.2.2021, v ktorom oznámil môjmu klientovi, že\nmá dokument, ktorý žiada považovať za bezpredmetný, že je vzhľadom k PN neplatný a bol skartovaný.\nNa základe vyššie uvedeného je z konania môjho klienta zrejmé, že aj keď na stretnutí dňa 19.1.2021\nodmietol potvrdiť svojim podpisom prijatie dokumentu (zrejme výpovede) z dôvodu, že bol PN a z\ndôvodu, že mu ho nechceli poskytnúť ani k nahliadnutiu (B. F. mu ho odmietol dať aj potom ako\nbol podpísaný svedkami), tak konal tak, aby si zabezpečil predmetný dokument t. j. toho istého dňa\nt. j. 19.1.2021 požiadal písomne zamestnávateľa, aby mu predmetný dokument poskytol. Zo strany\nzamestnávateľa mu nebol tento dokument protiprávne poskytnutý a to ani na opakovanú žiadosť môjho\nklienta.\nNa základe vyššie uvedeného by môj klient po skúsenosti z 19.1.2021 určite neodmietol prijatie\ndokumentu Výpovede z 14.2.2022 na stretnutí zo dňa 15.2.2022, keďže vedel, že by sa k tomuto\ndokumentu už nedostal – zamestnávateľ by mu ho už nedal k dispozícii.\nV neposlednom rade, ak by môj klient odmietol prijatie Výpovede z 14.2.2022 ako tvrdí žalovaný\nvo vyjadrení k žalobe, tak by následne určite písomne požiadal zamestnávateľa o poskytnutie tohto\ndokumentu, aby ho mal k dispozícii rovnako ako v r. 2021.“ Na uvedených dôvodoch žalobca trvá,\npričom súd prvej inštancie sa k nim vôbec nevyjadril.\nĎalej žalobca poukázal na rozpory vo výpovediach svedkov. B. F. tvrdí, že ako prvý bol na stretnutí\n15.2.2022 doručovaný žalobcovi dokument Výpoveď z 14.2.2022, ktorú odmietol prevziať a následne\nmu doručil Homeoffice, ktorý už žalobca podpísal. Už to je nelogické – najprv sa doručuje výpoveď trvá\nto dokopy asi 10 minút - vznikne určite napätá a nepríjemná situácia – a potom akoby sa nechumelilo\nžalobca v pohode podpíše ďalší dokument, hoci prvý dokument odmietol podpísať. Takému priebehu sa\nnedá uveriť. B. B. tvrdí, že najprv bol doručovaný Homeoffice a až potom výpoveď z 14.2.2022. B. H.\ntvrdí, že bol iba pri doručovaní výpovede z 14.2.2022. Svedkovia sa nezhodli na odpovedi na kľúčovú\notázku, ktorý dokument bol doručovaný ako prvý – F. a B. vypovedajú úplný opak a H. vypovedá v\nrozpore s výpoveďou všetkých vrátame žalobcu, ktorí tvrdia, že bol na celom stretnutí. V akom poradí boli\ndoručované dokumenty? V prípade, ak bol najprv doručovaný homeofice je to nelogické. Prečo nebola\nnajprv doručovaná výpoveď, ktorej sa homeofice bezprostredne týka. Je narušená dôveryhodnosť\nsvedkov. Poukázal na jeho vyjadrenie vo veci samej ohľadom dôveryhodnosti svedkov. Súd prvej\ninštancie sa jeho námietkami nezaoberal.\nOdvolateľ ďalej uviedol, že vôbec nerozumie argumentu súdu prvej inštancie v bode 34 odôvodnenia,\nktorý ho použil na podporu svojho tvrdenia, že výpoveď z 14.2.2022 bola žalobcovi riadne doručená.\nŽalobca nemal o výpovedi zo 14.2.2022 v čase vyplatenia odstupného žiadnu vedomosť. O existencii\ntejto výpovede sa dozvedel až vtedy, keď mu bolo súdom doručené vyjadrenie žalovaného k žalobe.\nŽalobca bol presvedčený, že mu žalovaný vypláca odstupné v súvislosti s výpoveďou č.l. z 18.1.2022.\nO neplatnosti výpovede môže rozhodnúť jedine súd, t.j. žalovaný správne postupoval, keď vyplatil\nžalobcovi po skončení výpovednej doby odstupné a - žalobca správne postupoval, keď toto odstupné\nprijal. Až v prípade, ak by súd vyslovil neplatnosť obidvoch výpovedí, t.j. pracovný pomer medzi žalobcom\na žalovaným by naďalej trval, tak by žalobca určite žalovanému vrátil vyplatené odstupné, ale až potom,\nako by takýto rozsudok súdu nadobudol právoplatnosť, skôr určite nie. Zo skutočnosti, že žalobca\nnevrátil žalovanému riadne vyplatené odstupné určite nevyplýva záver, že výpoveď zo 14.2.2022 bola\nžalobcovi riadne doručená – a to ani nepriamo. Na základe vyššie uvedeného fakt, že žalobca prijal\nriadne vyplatené odstupné a že ho žalovanému nevrátil je úplne irelevantný, súd ho na podporu svojho\ntvrdenia nemal použiť, t.j. rozhodnutie súdu je nepreskúmateľné.\nŽalobca nesúhlasil so záverom súdu prvej inštancie, že žalobca podal žalobu o neplatnosť tejto\nvýpovede až podaním doručeným súdu 18.8.2022, teda oneskorene, keď vychádzal zo skutočnosti,\nže žalobcovi bola výpoveď z pracovného pomeru zo dňa 14.2.2022 doručená 15.2.2022 s poukazom\nna § 38 ods. 4 poslednú vetu Zákonníka práce. Súd úplne prevzal argumentáciu žalovaného v tomto\nbode a jeho námietkami uvedenými vo vyjadrení zo 17.8.2022 sa vôbec nezaoberal. V tomto vyjadrení\nžalobca poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 2Cdo/278/2007, podľa ktorého logickým\nzáverom ustanovenia § 61 ods. 1 Zákonníka práce je, že jediný pracovný pomer je možné skončiť len\nna základe jedinej výpovede a druhá z výpovedí už nemôže vyvolať ňou sledovaný cieľ - právny účinok,\nktorým je skončenie pracovného pomeru po uplynutí výpovednej doby, pretože doručením výpovede\nuž jej právne účinky nastali. V písomnej výpovedi uvedený dôvod výpovede nemôže zamestnávateľ\ndodatočne meniť § 61 ods. 2 ZP. O dokumente Výpoveď z 14.2.2022 a jeho plným znením a obsahom\nsa žalobca podľa jeho vyjadrenia prvýkrát dozvedel až z vyjadrenia žalovaného z 2.8.2022. Na základe\nvyššie uvedeného, keďže Výpoveď zo dňa 14.2.2022 nebola žalobcovi riadne doručená, nemohol sa o\n\nnej dozvedieť a nemohol ju ani napadnúť na súde. V prípade, ak je pracovný pomer skončený viacerými\nvýpoveďami z toho istého dôvodu, nie je spravodlivé žiadať od zamestnanca, aby napadol každý takýto\nprávny úkon, ktorým bol jeho pracovný pomer možno ukončený. V prípade nedošlo podľa § 61 ods.\n4 ZP k písomnému ani ústnemu odvolaniu výpovede zo dňa 18.01.2022 zo strany zamestnávateľa s\npísomným alebo ústnym súhlasom zamestnanca. Žalobca tvrdí, že nevyjadril súhlas (ani písomne a ani\nústne) s odvolaním výpovede zo dňa 18.1.2022 a nebolo ani právoplatne skončené toto konanie, tak sa\nvýpoveď zo dňa 18.1.2022 považuje za platnú a za platnú sa považovala aj dňa 15.2.2022.\nTo znamená, že relatívne neplatný právny úkon (Výpoveď zo dňa 18.1.2022) spôsobuje následky,\nakoby bol platný, ak nebol zbavený predmetných následkov. Právnych následkov môže byť zbavený\nrozhodnutím súdu alebo tým, že ho účastníci po vzájomnej dohode uznajú za neplatný. Na základe\nvyššie uvedeného sa výpoveď zo dňa 18.1.2022 považovala za platnú aj dňa 15.2.2022.\nPoukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 5Cdo/36/2000, ktorý je podľa žalobcu aplikovateľný\naj na tento prípad, keďže Výpoveď z 14.2.2022 v čase 14.2.2022, 15.2.2022 neexistovala a bola\nžalovaným pripravená neskôr.\nĎalej v žiadnom prípade žalobca nesúhlasí s názorom súdu prvej inštancie vyjadrenom v bodoch 39\na 40 odôvodnenia napadnutého rozsudku a v plnej miere sa pridržiava názoru, ktorý prezentoval vo\nvyjadrení z 18.9.2024 a v doplnení z 23.9.2024, podľa ktorého v prípade, ak je pracovný pomer skončený\nviacerými výpoveďami z toho istého dôvodu (ako v jeho prípade je výpoveď 1. daná z identického dôvodu\n– nadbytočnosť ako výpoveď 2.) nie je spravodlivé žiadať od zamestnanca, aby napadol včas platnosť\nkaždej takejto výpovede na súde. Podľa názoru žalobcu je zamestnanec povinný žalobou napadnúť\nplatnosť iba prvej z výpovedí, ktoré mu boli dané z rovnakého dôvodu - ostatné výpovede zamestnanec\nuž nemusí napádať žalobou (samostatnou žalobou každú takú výpoveď) – stačí, ak žalobou napadne\nprvú výpoveď – a to z dôvodu, že v prípade takýchto opakovaných výpovedí daných z rovnakého\ndôvodu sa síce jedná o rôzne dokumenty (majú rozdielny dátum), ale jedná sa vždy o ten istý, identický\nprávny úkon – výpoveď zamestnávateľa daná zamestnancovi z pracovného pomeru (u všetkých takýchto\nvýpovedí ide vždy o rovnakú výpoveď z rovnakého dôvodu iba dátum je rozdielny, t.j. ide vždy o rovnaký\nprávny úkon ako je výpoveď č. 1). Keďže v prípade takýchto výpovedí sa jedná o identické právne\núkony, tak nemožno od zamestnanca ako od slabšej strany spravodlivo požadovať, aby napádal žalobou\nplatnosť všetkých takýchto výpovedí.\nV prípade, ak žalobca podal včas žalobu o neplatnosť výpovede č.l. z 18.1.2022, tak prakticky napadol\naj platnosť výpovede z 14.2.2022, keďže sa síce jedná o rôzne dokumenty ide o identické právne\núkony. V jeho prípade by mal súd vysloviť neplatnosť prvej výpovede z 18.1.2022 z dôvodu, že bola\ndoručená počas ochrannej doby. Vysloviť ex offo aj neplatnosť ďalšej výpovede zo 14.2.2022 z dôvodu,\nže keďže prvá výpoveď nebola platne odvolaná, tak zamestnávateľ nemohol dať platne zamestnancovi\nvýpoveď zo 14.2.2022 z rovnakého dôvodu (nadbytočnosť) ako výpoveď z 18.1.2022 (bližšie dôvodom\nneplatnosti výpovede č. 2 je fakt, že zamestnávateľ môže ukončiť pracovný pomer so zamestnancom\nz určitého konkrétneho dôvodu (napr. rozhodnutie zamestnávateľa o organizačnej zmene z 12.1.2022)\niba raz (zamestnávateľ má iba jeden pokus – môže dať zamestnancovi z jedného dôvodu iba jednu\nvýpoveď, t.j. nemôže dôvod výpovede použiť opakovane - nemôže z jedného dôvodu dať platne viac\nvýpovedí) a v prípade, ak neukončí zamestnávateľ pracovný pomer so zamestnancom platne (výpoveď\nč. 1 je neplatná), tak zamestnávateľ nemôže dať z toho istého dôvodu – (rozhodnutie zamestnávateľa o\norganizačnej zmene z 12.1.2022), počas platnosti v výpovede č. 1, t.j. ak nie je výpoveď č. 1 odvolaná,\nzamestnancovi novú výpoveď č. 2.)\nPodľa názoru žalobcu je názor súdu uvedený v bode 40 rozsudku v priamom rozpore v ustanovením § 61\nods. 4 ZP a v rozpore s dobrými mravmi. Podľa názoru súdu prvej inštancie nielenže nie je na odvolanie\nvýpovede č. 1 potrebný súhlas zamestnanca, ale nie je potrebné ani samotné odvolanie výpovede č. 1\nako podmienka dania novej výpovede č. 2 z toho istého dôvodu ako mala výpoveď č. 1.\nNa základe vyššie uvedeného je v tomto prípade potrebné vyriešiť 2 otázky: 1. Môže dať zamestnávateľ\nzamestnancovi v prípade, ak: - dal zamestnávateľ zamestnancovi neplatnú výpoveď č. 1 (rozhodnutie\nzamestnávateľa o organizačnej zmene z 12.1.2022) a - zamestnávateľ si počas plynutia výpovednej\ndoby výpovede č. 1 uvedomí, že dal zamestnancovi neplatnú výpoveď č. 1 (doručená v ochrannej dobe)\na - ak nedôjde dohodou strán k platnému odvolaniu výpovede č. 1, novú výpoveď č. 2 z toho istého\ndôvodu ako výpoveď č. 1 (rozhodnutie zamestnávateľa o organizačnej zmene z 12.1.2022)?\nPodľa názoru žalobcu je odpoveď na vyššie uvedené otázky nasl.: 1. Zamestnávateľ v prípade, ak:\ndal zamestnávateľ zamestnancovi neplatnú výpoveď č. 1 (rozhodnutie zamestnávateľa o organizačnej\nzmene z 12.1.2022) a si zamestnávateľ počas plynutia výpovednej doby výpovede č. 1 uvedomí, že\ndal zamestnancovi neplatnú výpoveď č. 1 (doručená v ochrannej dobe) a ak nedôjde dohodou strán k\n\nplatnému odvolaniu výpovede č. 1: nemôže dať zamestnancovi novú výpoveď č. 2 z toho istého dôvodu\nako výpoveď č. 1 (rozhodnutie zamestnávateľa o organizačnej zmene z 12.1.2022).\nV prípade, ak dá zamestnávateľ zamestnancovi výpoveď č. 1 bez toho, aby došlo k platnému odvolaniu\nvýpovede č. 1, dá zamestnávateľ zamestnancovi výpoveď č. 2 z rovnakého dôvodu ako výpoveď č. 1,\ntak zamestnanec nie je povinný žalobou napadnúť platnosť výpovede č. 1 a aj výpovede č. 2 alebo stačí,\nak zamestnanec napadne žalobou platnosť iba výpovede č. 1 a ostatné výpovede, ktoré mu boli dané\nzamestnávateľom z rovnakého dôvodu ako výpoveď č. 1 zamestnanec už nemusí napádať žalobou\n(samostatnou žalobou každú takú výpoveď). T.j. stačí, ak zamestnanec žalobou napadne iba výpoveď\nč. 1 – a to z dôvodu, že v prípade takýchto opakovaných výpovedí daných z rovnakého dôvodu sa síce\njedná o rôzne dokumenty (všetky sú úplne rovnaké ale majú rozdielny dátum), ale jedná sa vždy o ten\nistý, identický právny úkon – výpoveď zamestnávateľa daná zamestnávateľovi z pracovného pomeru.\nKeďže v prípade takýchto výpovedí sa jedná o identické právne úkony, tak nemožno od zamestnanca ako\nod slabšej strany spravodlivo požadovať, aby napádal žalobou platnosť všetkých takýchto výpovedí. V\ntakom prípade, ak súd vysloví neplatnosť výpovede č. 1 (je jedno z akého dôvodu), tak v rozsudku ex offo\nvysloví aj neplatnosť všetkých ostatných výpovedí, ktoré boli zamestnancovi dané z rovnakého dôvodu\nako výpoveď č. 1 a to z dôvodu, že keďže výpoveď č. 1 nebola platne odvolaná, tak zamestnávateľ\nnemohol dať platne zamestnancovi ďalšie výpovede z rovnakého dôvodu ako výpoveď č. 1 – a pracovný\npomer naďalej trvá.\nNa základe vyššie uvedeného žalobca navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie v napadnutom rozsahu\nzmenil tak, že žalobe v plnom rozsahu vyhovie. Zároveň si uplatnil trovy právneho zastúpenia za celé\nkonanie (prvostupňového a aj odvolacieho).\n5. K odvolaniu podal vyjadrenie žalovaný. Uviedol, že odvolateľ uvádza argumenty, ktoré už raz odvolací\nsúd posudzoval alebo neboli predmetom dokazovania.\nOdvolateľ argumentuje, že e-mailová komunikácia týkajúca sa informovania o tom, že žalobca odmietol\npodpísať doručenie výpovede „sa dá meniť.“ Uvedené už raz vyhodnotil odvolací súd uznesením\n22CoPr/1/2024 a v bode 35 uviedol: „Pokiaľ by žalobca myslel námietku manipulácie s emailovým\nklientom žalovaného vážne, mohol v konaní navrhnúť výsluch osôb (adresátov a odosielateľov e-mailu),\nznalecké skúmanie alebo iné dokazovanie v tomto smere.“ Dátum odopretia prevzatia doručovanej\npísomnosti opravený perom na výpovedi č. 2 je bez významu, keďže výpoveď bola vytlačená dňa\n14.02.2022 a stretnutie so žalobcom na pracovisku, ktorého existenciu žalobca uznal, sa konalo dňa\n15.02.2022. Doručenie Výpovede č 2 a jej odopretie prevzatia žalobcom dosvedčili traja svedkovia na\nvýsluchu a Okresný súd Poprad v bode 15 rozsudku 19Cpr/10/2022 skonštatoval „Súd nemá dôvod\npochybovať o platnosti výpovede zo dňa 14.2.2022. Žalovaná strana produkovala viacero dôkazov a\nbolo to preukázané aj svedeckými výpoveďami, že žalobcovi táto výpoveď doručovaná dňa 15.2.2022\nbola, avšak on ju odmietol prevziať.“\nŽalobca v odvolaní uvádza domnienky, ktoré v konaní na prvom stupni pred Okresným súdom Poprad\nani Okresným súdom Prešov nepreukázal a ani výsluch žalobcu k uvedeným hypotézam nenavrhol.\nOdvolateľ opisuje nejaké udalosti z 19.01.2021, pričom predmetom konania bola výpoveď z 18.01.2022\na 14.02.2022.\nOdvolateľ uvádza argumenty týkajúce sa tvrdených rozporov vo výpovediach svedkov ohľadom poradia\ndoručovaných dokumentov. Uvedené už raz vyhodnotil odvolací súd uznesením 22CoPr/1/2024 a v\nbode 36 uviedol: „Nariadenie dovolenky, home office a výpoveď mohli byť predložené v akomkoľvek\nporadí. Je prirodzené, že svedkovia si na tento detail viac ako rok po stretnutí nemôžu pamätať, avšak\npodstatné je, že všetci traja svedkovia potvrdili doručenie Výpovede z 14.2.2022 žalobcovi, ako vyplýva\nz ich výpovedí na pojednávaní konanom dňa 5.4.2023.“ Rovnako tvrdenie o neobjektívnosti svedkov,\nuž raz vyhodnotil KS Prešov uznesením 22CoPr/1/2024 a v bode 37 uviedol: „Napokon žalobca vo\nsvojom odvolaní namietal dôveryhodnosť, teda neobjektívnosť svedkov B. F., A. E. B. a F. H. z hľadiska\npozitívneho vzťahu k žalovanému. Ani túto odvolaciu námietku nepovažoval odvolací súd za dôvodnú.“\nAk žalobca tvrdí, že mu bola doručená len výpoveď č. 1 a teda podľa jeho presvedčenia má pracovný\npomer naďalej trvať, potom si ponechal žalovaným vyplatené odstupné bez právneho dôvodu. Žalovaný\nvždy tvrdil, že výpoveď č. 1 je pre prevzatie počas PN neplatná a túto neplatnosť skonštatoval vo výroku\nI. aj Okresný súd Prešov rozsudkom 11Cpr/13/2023, avšak žalobca si vyplatené odstupné ponechal\na Okresný súd Prešov na túto skutočnosť poukázal pri voľnom hodnotení dôkazov.\nOdvolateľ ďalej uvádza argumentáciu založenú na nesprávnom predpoklade a to že výpoveď zo dňa\n14.02.2022 nebola žalobcovi doručená a z toho odvodzuje ďalšie závery. To je ale scestná teoretická\núvaha, pretože v prvostupňovom konaní bolo preukázané, že k doručeniu výpovede 14.02.2022\nžalobcovi došlo v dôsledku odopretia jej prevzatia na pracovisku dňu 15.02.2022.\n\nŽalobca mohol napadnúť aj výpoveď zo dňa 14.02.2022, ak by si prevzal doručovanú písomnosť.\nBezdôvodným neprevzatím doručovanej výpovede nastúpili dôsledky § 38 ods. 4 posledná veta\nZákonníka práce. Zmeškanie prekluzívnej lehoty podľa § 77 Zák. práce si spôsobil žalobca sám.\nŽalovaný poukazuje na skutočnosť, že žalobca namieta voči výpovedi zo dňa 14.02.2022 ako dôvod\nneplatnosti len jej doručenie na pracovisku, v konaní nevzniesol žiadnu inú právne významnú výhradu\nvoči výpovedi. Je teda zjavné, že ak by si žalobca výpoveď zo dňa 14.02.2022 na pracovisku dňa\n15.022022 prevzal, žiadny relevantný argument neplatnosti výpovede č. 2 by nemal k dispozícii.\nOdvolateľom citovaný § 650 českého občianskeho zákonníka č. 89/2012 Sb. ohľadom premlčania nie\nje použiteľný, pretože žalobca nebol „ľstivo uvedený do omylu.“ Dôvody jeho procesného neúspechu\nsú subjektívne (neprevzal doručovanú písomnosť) a objektívne (neexistuje dôvod neplatnosti výpovede\nzo dňa 14.02.2022).\nOdvolanie na str. 9 a 10 navrhuje „úpravu petitu žaloby,“ ktorá nie je v odvolacom konaní možná (§\n371 CSP). Po druhé poukazuje žalovaný na to, že síce súd prvej inštancie skonštatoval, že žalobca\nprekluzívnu lehotu na podanie žaloby voči výpovedi z 14.02.2022 nestihol, avšak v skutočnosti k jej\nposudzovaniu došlo na Okresnom súde Poprad aj na Okresnom súde Prešov a to tak z hľadiska\njej doručenia aj z hľadiska hmotnoprávneho (Žalovaný predložil zápisnicu zo zasadnutia konateľov o\norganizačnej zmene.)\nNa pojednávaní dňa 02.10.2024 „na dotaz súdu právny zástupca žalobcu uviedol, že nezistil iný\ndôvod pre neplatnosť výpovede zo dňa 14.2.2022 než ten ktorý uviedol vo svojich písomných\npodaniach“ (citované bod 41 rozsudku OS Prešov 11Cpr/13/2023). Nie je preto jasné, akého ďalšieho\nposudzovania výpovede zo dňa 14.2.2022 sa odvolateľ domáha a aké dôvody neplatnosti namieta, keď\nuž svoju argumentáciu vyčerpal počas konania na dvoch prvoinštančných súdoch.\nPokiaľ žalobca nesúhlasí s právnym posúdením súdu prvej inštancie ohľadom samostatného\nposudzovania platnosti či neplatnosti jednotlivých právnych úkonov smerujúcich k skončeniu\npracovného pomeru (bod 40 rozsudku), tak podľa žalovaného tento právny názor je v súlade s ustálenou\njudikatúrou Najvyššieho súdu SR (5Cdo/125/2007, 4Cdo/94/2019 a Najvyššieho súdu Českej republiky,\nsp.zn. 2Cdo/195/97, sp.zn. 21Cdo/227/2000, sp.zn. 21Cdo/138/2003). Napokon Krajský súd Prešov sa\naj touto otázkou už raz zaoberal (body 20 a 42 uznesenia 22CoPr/1/2024).\nOdvolateľ považuje výpoveď zo dňa 18.01.2022 a výpoveď zo dňa 14.02.2022 za „identický právny\núkon“ (str. 16 odvolania). Uvedené nemôže byť pravdou, už len z dôvodu, že pokým prvú výpoveď\nsi žalobca prevzal počas PN dňa 03.02.2022, druhú výpoveď odmietol prevziať dňa 15.02.2022 (bez\nexistencie ochrannej doby), takže ide o samostatné právne úkony, ktoré boli do vlastných rúk žalobcu\ndoručené za úplne odlišných podmienok a majú preto odlišné právne dôsledky.\nNa základe uvedeného žalovaný navrhol, aby odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie a\npriznal mu náhradu trov odvolacieho konania.\n6. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom\nstanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému\nje odvolanie prípustné (§ 355 CSP), preskúmal rozhodnutie v napadnutej časti, ako aj konanie mu\npredchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§\n385 CSP a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli aj webovej\nstránke Krajského súdu v Prešove a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.\n7. V prejednávanej veci bola predmetom sporu žaloba žalobcu o určenie, že skončenie pracovného\npomeru žalobcu výpoveďou žalovaného zo dňa 18.1.2022 podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce\nje neplatné, a zároveň o určenie, že skončenie pracovného pomeru žalobcu výpoveďou žalovaného zo\ndňa 14.2.2022 podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce je neplatné.\n8. V tomto spore súd prvej inštancie (v poradí svojim prvým) rozsudkom č.k. 19Cpr/10/2022-113 zo dňa\n05.04.2023 zamietol žalobu žalobcu v celom rozsahu. Krajský súd uznesením č.k. 22CoPr/1/2024-235\nz 27.06.2024 napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a nové\nrozhodnutie z dôvodov podľa § 389 ods. 1 písm. b) a c). Odvolací súd uložil súdu prvej inštancie\npovinnosť opätovne posúdiť dôvodnosť žaloby o neplatnosti výpovede z 18.01.2022 a 14.02.2022\nv intenciách a záveroch uvedených v odôvodnení zrušujúceho uznesenia. Súd prvej inštancie mal\npreskúmať, či bol naplnený v nich uvedený výpovedný dôvod podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka\npráce pre nadbytočnosť žalobcu ako zamestnanca. V závislostí od záveru, ku ktorému dospeje vo\nvzťahu k výpovedi 18.01.2022, mal posúdiť výpoveď ku dňu 14.02.2022. V prípade platnosti výpovede\n\nz 18.01.2022, sa už nemal neuplatniť ako právny dôvod zániku tohto pracovného pomeru výpoveď z\n14.02.2022.\n9. Vo veci opätovne rozhodol súd prvej inštancie rozsudkom č.k. 11Cpr/13/2023-274 zo dňa 02.10.2024\ntak, že vo výroku I. určil, že skončenie pracovného pomeru žalobcu výpoveďou žalovaného zo dňa\n18.1.2022 je neplatné, vo výroku II. zamietol žalobu o neplatnosť skončenia pracovného pomeru žalobcu\nvýpoveďou zo dňa 14.02.2022 a napokon vo výroku III. vyslovil, že strany sporu nemajú nárok na\nnáhradu trov konania.\n10. Voči tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva,\nže odvolací súd vec prejedná v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu\nnapadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u\nrozhodnutia súdu prvej inštancie nastal suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v\nktorých je odvolací súd oprávnený a povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.\n11. So zreteľom na obsah odvolania žalobcu bol v odvolacom konaní preskúmavaný výrok II.\nnapadnutého rozsudku, ktorým súd prvej inštancie zamietol žalobu v časti o určenie neplatnosti\nskončenia pracovného pomeru výpoveďou žalovaného zo dňa 14.02.2022, ako aj súvisiaci výrok III.\no trovách konania. Keďže výrok I., o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru výpoveďou\nžalovaného zo dňa 18.01.2022 žalobca ani žalovaný odvolaním nenapadol, nebol preto v odvolacom\nkonaní predmetom preskúmavania a ako taký nadobudol právoplatnosť.\n12. Odvolanie je riadnym opravným prostriedkom, ktorým sa strana sporu domáha, aby odvolací súd\npreskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie. Rozhodnutie súdu prvej inštancie podlieha prieskumu\nodvolacím súdom len z dôvodov, ktoré odvolateľ uvedie v podanom odvolaní, resp. podľa § 365 ods.\n3 CSP doplní do uplynutia lehoty na podanie odvolania, keďže podľa § 380 ods. 1 CSP odvolací\nsúd je odvolacími dôvodmi viazaný. Viazanosť odvolacími dôvodmi znamená, že odvolací súd pri\nsvojom rozhodovaní môže prihliadať len na také pochybenia súdu prvej inštancie, ktoré odvolateľom boli\nuplatnené a zároveň vyšli v odvolacom konaní najavo a na iné pochybenia súdu prvej inštancie, ktoré\nby mohli byť v súlade s § 365 CSP dôvodom na podanie odvolania, odvolací súd prihliadať nemôže, aj\nkeby takéto porušenia zistil. Uvedenie dôvodov, z akých sa rozhodnutie súdu prvej inštancie považuje za\nnesprávne, t.j. uvedenie odvolacích dôvodov, je aj zákonnou obsahovou náležitosťou odvolania podľa\n§ 363 CSP.\n13. Žalobca podal odvolanie z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP, teda že súd prvej inštancie\nna základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej\ninštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.\n14. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP sa týka chyby v zisťovaní skutkového stavu\nveci súdom prvej inštancie spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre jeho\nrozhodnutie je nesprávne, t. zn. musí ísť o skutkové zistenie, na základe ktorého vec posúdil po právnej\nstránke a ktoré je nesprávne v tom zmysle, že nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi\nchybami skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže príčinou\nnesprávnych (v zmysle nedostatočných) skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v dôsledku\nktorého zisťoval iné skutočnosti, príp. zisteným skutočnostiam pripisoval iný právny význam.\n15. Skutkové zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v\nsúlade s § 191 ods. 1 CSP (Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky\ndôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo,\nvčítane toho, čo uviedli účastníci.), a to vzhľadom na to, že buď vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z\nvykonaných dôkazov alebo prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo,\nalebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas\nkonania najavo.\n16. Nesprávne sú i také skutkové zistenia, ktoré založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu,\nkeď je logický rozpor v hodnotení dôkazov (v úsudku medzi porovnávanými skutočnosťami), príp.\npoznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán sporu alebo, ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti\n(dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti alebo, keď výsledok hodnotenia dôkazov\n\nnezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 185 - § 211 CSP. Pri hodnotení\ndôkazov je potrebné zohľadniť aj iné okolnosti, ako sú vzájomná nadväznosť, súlad alebo rozpor\nmedzi skutočnosťami, ktoré z vykonaného dôkazu vyplývajú a podobne. Skutkové zistenie ako výsledok\nhodnotenia dôkazov nemôže byť zásadne správne, ak hodnotenie dôkazov súdom prvej inštancie\nnezodpovedá § 191 ods. 1 CSP, lebo hodnotil každý dôkaz len jednotlivo a nie aj v ich vzájomnej\nsúvislosti. Skutkové zistenie nie je správne ani vtedy, ak medzi vykonaným dôkazom (jeho obsahom) a\nz neho vyvodeným (čiastkovým) skutkovým záverom, je zrejmý nesúlad.\n17. V danom prípade odvolací súd po oboznámení sa so spisovým materiálom dospel k záveru, že\nvšetky skutkové zistenia vychádzajúce z vyjadrení strán sporu, výsluchu svedkov, písomných listín,\nemailovej komunikácie, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil sú správne a majú oporu\nvo vykonanom dokazovaní a v konaní súdu prvej inštancie nebol zistený žiaden z vyššie uvedených\ndôvodov preukazujúci nesprávne zistenie skutkového stavu.\n18. Žalobca v odvolaní namietal, že súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil dôkaz - internú e-mailovú\nkomunikáciu na strane žalovaného, ktorá sa dá podľa žalobcu bez problémov upravovať a meniť a že\nto platí aj pre sken Výpovede zo 14.02.2022. Odvolací súd k tejto odvolacej námietke uvádza, že už ju\nv totožnom znení vyhodnotil v zrušujúcom uznesení č.k. 22CoPr/1/2024-235 z 27.06.2024 v bode 35\nodôvodnenia, keď konštatoval cit: ,,Je zrejmé, že žalovaný mal v tomto konaní o určenie neplatnosti\nvýpovede zo dňa 14.02.2022 dôkaznú povinnosť preukázať, že žalobcovi doručil na pracovisku do\nvlastných rúk výpoveď zo 14.02.2022 a túto dôkaznú povinnosť uniesol prostredníctvom výsluchu troch\nsvedkov (B. F., A. E. B. a F. H.) a predložením samotného dokumentu Výpoveď zo 14.02.2022 a to\nprvého skenu tohto dokumentu („sken_20220215 (2).pdf “), ktorý vznikol 15.02.2022 o 09:55 hod, teda v\ndeň odopretia prevzatia písomnosti žalobcom. Je potrebné posúdiť tvrdenie žalobcu o zvýraznení číslice\n5 v dátume 15.02.2022 vo Výpovedi zo 14.02.2022 vo vzájomnej súvislosti s výsluchom žalobcu a troch\nsvedkov žalovaného, ktorí zhodne svedčili, že sa na pracovisku stretli práve dňa 15.02.2022. Pokiaľ\nby žalobca myslel námietku manipulácie s e-mailovým klientom žalovaného vážne, mohol v konaní\nnavrhnúť výsluch osôb (adresátov a odosielateľov e-mailu), znalecké skúmanie alebo iné dokazovanie\nv tomto smere.“ S uvedenou argumentáciou odvolacieho súdu sa stotožnil súd prvej inštancie v\nnapadnutom rozsudku, ktorý tieto námietky vyhodnotil ako nedôvodné (bod 34 odôvodnenia).\n19. Odvolací súd dodáva, že právny názor odvolacieho súdu je záväzný pre súd prvej inštancie\na vzťahuje sa rovnako na otázky hmotného i procesného práva. Ide o tzv. inštančnú alebo\nkasačnú záväznosť, ktorá v žiadnom prípade neznamená zásah do nezávislosti sudcu, definovanej\nv čl. 144 ods. 1 Ústavy SR. Iba vo výnimočných prípadoch sa princíp viazanosti právnym názorom\nodvolacieho súdu nemusí uplatniť. Pôjde najmä o situáciu, ak v dôsledku zmeny skutkových zistení,\nz ktorých vychádzal odvolací súd, už jeho právny názor nie je možné rešpektovať, pretože je napríklad\npotrebné aplikovať inú právnu normu. Vo vzťahu k zistenému skutkovému stavu sa pripúšťa odchýlenie\nod záväzného právneho názoru aj vtedy, keď došlo v inom konaní k odlišnému vyriešeniu prejudiciálnej\notázky, z ktorej odvolací súd vychádzal. Z odôvodnenia zrušujúceho uznesenia odvolacieho súdu z\n27.06.2024, a obzvlášť z jeho pokynu podľa § 391 ods. 3 CSP (bod 52 odôvodnenia) nevyplýva, že by\nodvolací súd uložil súdu prvej inštancie povinnosť zopakovať dokazovanie vo vzťahu k dôkazu - internej\ne-mailovej komunikáciou na strane žalovaného. Zároveň počas konania pred súdom prvej inštancie\nnedošlo k zmene skutkového stavu vo veci, ktorý by odôvodňoval odchýlenie od záväzného právneho\nnázoru odvolacieho súdu.\n20. Navyše sa odvolací súd stotožňuje so žalovaným, že dátum odopretia prevzatia doručovanej\npísomnosti opravený perom na výpovedi č. 2 je bez významu, keďže výpoveď bola vytlačená dňa\n14.02.2022 a stretnutie so žalobcom na pracovisku, ktorého existenciu žalobca uznal, sa konalo dňa\n15.02.2022. Doručenie výpovede č 2 a jej odopretie prevzatia žalobcom dosvedčili traja svedkovia na\nvýsluchu, ako to konštatoval súd prvej inštancie už v prvom rozsudku sp.zn. 19Cpr/10/2022 z 05.04.2023\nv bode 15 odôvodnenia, že bolo preukázané aj svedeckými výpoveďami, že žalobcovi táto výpoveď\ndoručovaná dňa 15.2.2022 bola, avšak on ju odmietol prevziať, s čím sa odvolací súd stotožnil.\n21. Žalobca v odvolaní opätovne uvádza odvolacie argumenty týkajúce sa vyhodnotenia tvrdených\nrozporov vo výpovediach svedkov ohľadom poradia doručovaných dokumentov. Aj vo vzťahu k tejto\nodvolacej námietke odvolací súd zaujal stanovisko v bode 36 odôvodnenia zrušujúceho uznesenia\nzo dňa 27.04.2016, keď konštatoval: ,,Podľa odvolacieho súdu je to irelevantný detail, keďže poradie\n\ndoručovaných dokumentov nemá na platnosť doručenia Výpovede zo dňa 14.2.2022 nijaký vplyv.\nNariadenie dovolenky, home office a výpoveď mohli byť predložené v akomkoľvek poradí. Je prirodzené,\nže svedkovia si na tento detail viac ako rok po stretnutí nemôžu pamätať, avšak podstatné je, že\nvšetci traja svedkovia potvrdili doručenie Výpovede z 14.2.2022 žalobcovi, ako vyplýva z ich výpovedí\nna pojednávaní konanom dňa 5.4.2023. Ani v tomto prípade po vrátení veci počas konania pred\nsúdom prvej inštancie nedošlo k zmene skutkového stavu vo veci, ktorý by odôvodňoval odchýlenie od\nzáväzného právneho názoru odvolacieho súdu. Rovnako odvolací súd nepovažoval za dôvodné tvrdenie\no neobjektívnosti svedkov, ako to taktiež vyhodnotil v bode 37 zrušujúceho uznesenia z 27.06.2024.\n22. K námietke nesprávneho právneho posúdenia § 365 ods. 1 písm. h) CSP odvolací súd uvádza, že\nprávnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje\nkonkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu\npri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O omyl ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis\nalebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych\nskutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery (pozri napr. Najvyšší súd SR, sp.zn. 7Cdo/7/2010).\n23. Podľa § 38 ods. 1 Zákonníka práce písomnosti zamestnávateľa týkajúce sa vzniku, zmeny a\nskončenia pracovného pomeru alebo vzniku, zmeny a zániku povinností zamestnanca vyplývajúcich z\npracovnej zmluvy musia byť doručené zamestnancovi do vlastných rúk. To platí rovnako o písomnostiach\ntýkajúcich sa vzniku, zmien a zániku práv a povinností vyplývajúcich z dohody o práci vykonávanej mimo\npracovného pomeru. Písomnosti doručuje zamestnávateľ zamestnancovi na pracovisku, v jeho byte\nalebo kdekoľvek bude zastihnutý. Ak to nie je možné, možno písomnosť doručiť poštovým podnikom\nako doporučenú zásielku.\n24. Podľa § 38 ods. 4 Zákonníka práce povinnosť zamestnávateľa alebo zamestnanca doručiť písomnosť\nsa splní, len čo zamestnanec alebo zamestnávateľ písomnosť prevezme alebo len čo ju poštový podnik\nvrátil zamestnávateľovi alebo zamestnancovi ako nedoručiteľnú, alebo ak doručenie písomnosti bolo\nzmarené konaním alebo opomenutím zamestnanca alebo zamestnávateľa. Účinky doručenia nastanú\naj vtedy, ak zamestnanec alebo zamestnávateľ prijatie písomnosti odmietne.\n25. Podľa § 61 ods. 4 Zákonníka práce výpoveď, ktorá bola doručená druhému účastníkovi, možno\nodvolať len s jeho súhlasom. Odvolanie výpovede, ako aj súhlas s jej odvolaním treba urobiť písomne.\n26. Podľa § 62 ods. 1 Zákonníka práce ak je daná výpoveď, pracovný pomer sa skončí uplynutím\nvýpovednej doby.\n27. Podľa § 62 ods. 3 písm. b) Zákonníka práce výpovedná doba zamestnanca, ktorému je daná výpoveď\nz dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. a) alebo písm. b) alebo z dôvodu, že zamestnanec stratil\nvzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku dlhodobo spôsobilosť vykonávať doterajšiu\nprácu, je najmenej tri mesiace, ak pracovný pomer zamestnanca u zamestnávateľa ku dňu doručenia\nvýpovede trval najmenej päť rokov.\n28. Podľa § 62 ods. 7 Zákonníka práce výpovedná doba začína plynúť od prvého dňa kalendárneho\nmesiaca nasledujúceho po doručení výpovede a skončí sa uplynutím posledného dňa príslušného\nkalendárneho mesiaca, ak tento zákon neustanovuje inak.\n29. Podľa § 77 Zákonníka práce neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým\nskončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ\nuplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť.\nNa predĺženie trvania pracovného pomeru podľa § 64 ods. 2 sa na účely prvej vety neprihliada, ak\ntento zákon neustanovuje inak. Ak sa pracovný pomer predlžuje podľa § 64 ods. 2 z dôvodu plynutia\nochrannej doby podľa § 64 ods. 1 písm. a), zamestnanec môže neplatnosť skončenia pracovného\npomeru výpoveďou uplatniť na súde v lehote dvoch mesiacov odo dňa uplynutia posledného dňa\nochrannej doby, najneskôr však do šiestich mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť, ak\nby zamestnanec nebol v ochrannej dobe.\n30. Po vyhodnotení odvolacích námietok žalobcu odvolací súd konštatuje, že nezaznamenal žiadne\npochybenie v právnom posúdení žalobcom uplatneného nároku súdom prvej inštancie, ktorý\n\nvyhodnotením jednotlivých dôkazov samostatne aj vo vzájomných súvislostiach dospel k správnemu\nprávnemu záveru o uplynutí dvojmesačnej prekluzívnej lehoty žalobcovi na podanie žaloby o neplatnosť\nskončenia pracovného pomeru výpoveďou podľa § 77 Zákonníka práce. Ako správne konštatoval súd\nprvej inštancie, výpovedná lehota žalobcovi uplynula po troch mesiacoch od prvého dňa kalendárneho\nmesiaca nasledujúceho po doručení výpovede (15.02.2022), t.j. dňa 31.5.2022 a následne dvojmesačná\nprekluzívna lehota na podanie žaloby dňa 31.07.2022. Žalobca podal žalobu o neplatnosť tejto výpovede\naž podaním doručeným súdu 18.8.2022, teda po uplynutí prekluzívnej lehoty. Odvolacia argumentácia\nžalobcu uvedená v časti odvolania označenej ako C, „Výpoveď z 14.02.2023 – žaloba po uplynutí\nlehoty“, je založená na nepreukázanom predpoklade, že výpoveď zo dňa 14.02.2022 nebola žalobcovi\nriadne doručená, a preto sa nemohol o nej dozvedieť a nemohol ju tak napadnúť na súde a následne\nz toho odvodzujúcich záverov. Vzhľadom na preukázaný záver o doručení výpovede žalovanému dňa\n15.02.2022, odvolací súd považoval túto argumentáciu žalobcu za nedôvodnú. Za tejto dôkaznej situácie\nnie sú ani aplikovateľné závery Najvyššieho súdu SR v rozsudku sp.zn. 5Cdo/36/2020.\n31. Odvolací súd nepovažuje za dôvodnú odvolaciu námietku žalobcu ohľadne nesprávneho právneho\nposúdenia veci súdom prvej inštancie o nedôvodnosti názoru žalobcu v konaní, že ak je pracovný pomer\nskončený viacerými výpoveďami z toho istého dôvodu (ako v tomto prípade), nie je spravodlivé žiadať\nod zamestnanca, aby napadol včas platnosť každej výpovede a v poradí druhá výpoveď je absolútne\nneplatným právnym úkonom pre rozpor so zákonom a s dobrými mravmi podľa § 39 Občianskeho\nzákonníka vychádzajúc z rozsudku Najvyššieho súdu SR sp.zn. 2Cdo/278/2007 z 25.11.2008. Podľa\nžalobcu ak zamestnávateľ počas plynutia výpovednej doby prvej výpovede si uvedomí, že je neplatná,\navšak nedôjde k jej platnému odvolaniu so súhlasom zamestnanca, nemôže dať zamestnancovi z toho\nistého dôvodu počas platnosti prvej výpovede novú výpoveď a ak zamestnanec napadol na súde platnosť\nprvej výpovede, môže zamestnávateľ až po právoplatnosti súdneho rozhodnutia o vyslovení neplatnosti\nprvej výpovede dať zamestnancovi ďalšiu výpoveď z toho istého dôvodu.\n32. Odvolací súd prisvedčuje súdu prvej inštancie, že pokiaľ žalobca svoj právny názor odvíjal od\nrozhodnutia Najvyššieho súdu SR 2Cdo/278/2007 z 25.11.2008, súdy v danom pracovnom spore\nriešili odlišnú situáciu, ako je posudzovaná v tomto spore. V uvedenom rozhodnutí Najvyšší súd\ndospel k právnemu záveru, že nepochybne logickým záverom ustanovenia § 61 ods. 1 Zákonníka\npráce je, že jediný pracovný pomer je možné skončiť len na základe jedinej výpovede a druhá\nz výpovedí (i keď doručených súčasne) už nemôže vyvolať ňou sledovaný cieľ - právny účinok, ktorým\nje skončenie pracovného pomeru po uplynutí výpovednej doby, pretože doručením výpovede už jej\nprávne účinky nastali. Takýmto postupom by bol zmarený zákonodarcom sledovaný cieľ zvýšenej miery\nprávnej ochrany slabšieho článku pracovnoprávneho vzťahu, ktorým je zamestnanec, zakotvený v\nustanovení § 61 ods. 2 Zákonníka práce, z ktorého súčasne vyplýva, že určitý konkrétny skutok môže\nnaplniť len jeden určitý dôvod výpovede z pracovného pomeru, nie dva, resp. viacero (dôvod nie je\nmožné zameniť s iným dôvodom).\nUvedený právny záver najvyšší súd vyvodil zo skutkovej situácie, že zamestnávateľ dal zamestnancovi\nv ten istý deň dve výpovede podľa § 63 ods. 1 písm. e) Zákonníka práce, pričom v jednej z výpovedí\nrovnaké dôvody považoval zamestnávateľ za menej závažné porušenie pracovnej disciplíny a v\ndruhej výpovedi za hrubé (závažné) porušenie pracovnej disciplíny. V tomto spore sa však jedná\nsituáciu, kedy žalovaný ako zamestnávateľ doručil výpoveď žalobcovi ako zamestnancovi počas jeho\npráceneschopnosti, o ktorej žalovaný nevedel, a preto doručil druhú výpoveď žalovanému z toho istého\ndôvodu, s iným dátumom, keď výslovne uviedol, že na prvú výpoveď sa neprihliada, pretože nemá žiadne\nprávne účinky vzhľadom na jej doručenie v ochrannej dobe.\n33. Odvolací súd poukazuje na to, že k tejto právnej otázke už čiastočne zaujal stanovisko v bode\n36 odôvodnenia zrušujúceho uznesenia zo dňa 27.04.2016, keď konštatoval, cit.: ,,Odvolateľ považuje\nvýpoveď zo dňa 18.01.2022 a výpoveď zo dňa 14.02.2022 za „identický právny úkon“ (str. 16 odvolania).\nUvedené nemôže byť pravdou, už len z dôvodu, že pokým prvú výpoveď si žalobca prevzal počas PN\ndňa 03.02.2022, druhú výpoveď odmietol prevziať dňa 15.02.2022 (bez existencie ochrannej doby),\ntakže ide o samostatné právne úkony, ktoré boli do vlastných rúk žalobcu doručené za úplne odlišných\npodmienok a majú preto odlišné právne dôsledky“.\n34. Zákonník práce a ani iný právny predpis nevylučuje rozviazanie pracovného pomeru viacerými\nprávnymi úkonmi. Jednotlivé právne úkony je súd povinný posudzovať samostatne, keďže aj samostatne\nnastávali ich účinky. Ak skončil pracovný pomer na základe skoršieho právneho úkonu, má to za\n\nnásledok, že neskorší právny úkon o rozviazaní pracovného pomeru sa neuplatní (aj keby bol inak platný)\nako dôvod zániku tohto pracovného vzťahu. Neskorší neplatný právny úkon o rozviazaní pracovného\npomeru nemôže spôsobiť ani pokračovanie pracovného pomeru (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu\nSR sp.zn. 5Cdo/125/2007 z 30.04.2008).\n35. „Zo žiadneho ustanovenia Zákonníka práce a ani iného právneho predpisu totiž nevyplýva, že\nby skončenie toho istého pracovného pomeru viacerými právnymi úkonmi urobenými súčasne alebo\npostupne bolo zakázané (R 31/1998). Doručenie výpovede, hoci aj skôr, ako dôjde k uzavretiu\ndohody o skončení pracovného pomeru, nevylučuje preto bez ďalšieho slobodu vôle zamestnanca\nuzavrieť dohodu z toho istého dôvodu.“ (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 4Cdo/94/2019\nz 26.02.2020).\n36. I podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov súd nemusí dať\nodpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný\nvýznam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali\ndo všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí\ndať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však\nnevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania (porovnaj\nnapríklad rozhodnutia ÚS SR II. ÚS 251/04, III. ÚS 209/04, II. ÚS 200/09 a podobne). Na ďalšiu\nargumentáciu odvolateľa, už nespôsobilú ovplyvniť posúdenie rozsudku súdu prvej inštancie, odvolací\nsúd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.\n37. Z týchto dôvodov odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku II. ako vecne správny\nv zmysle ust. § 387 ods. 1, 2 CSP.\n38. V odvolacom konaní bol preskúmavaný aj výrok III. napadnutého rozsudku, ktorým súd prvej\ninštancie nepriznal stranám sporu nárok na náhradu trov konania podľa § 255 ods. 2 CSP, keď mal za\nto, že obe strany mali v spore rovnaký úspech.\n39. Ústavný súd v náleze III. ÚS 475/2018 zo dňa 04.02.2021 uviedol, že \" Zmyslom novej právnej úpravy\nCivilného sporového poriadku nebola snaha zákonodarcu sa pri rozhodovaní o náhrade trov konania\nkoncepčne celkom odchýliť od pravidla pôvodne vyjadreného v paragrafe 142 ods. 3 O.s.p. Záver\nsúdu absolútne vylučujúci osobitný režim posudzovania úspechu v konaní a nárokov na náhradu trov v\nprípadoch, keď výška plnenia závisela od znaleckého posudku alebo úvahy súdu, nemožno akceptovať a\ntakáto interpretácia § 255 Civilného sporového poriadku nie je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky\".\n40. V prejednávanej veci síce nejde o situáciu, že by výška plnenia závisela od znaleckého\nposudku alebo úvahy súdu a je zrejmé, že žalobca mal úspech v časti žaloby, ktorou sa domáhal\nurčenia neplatnosti skončenia pracovného pomeru žalobcu výpoveďou žalovaného zo dňa 18.01.2022\na neúspech vo vzťahu k žalobe v časti o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru žalobcu\nvýpoveďou žalovaného zo dňa 14.02.2022, preto by sa náhrada trov konania mala pomerne rozdeliť\nv zmysle § 255 ods. 2 CSP. Napriek tomu podľa názoru odvolací súdu, v tomto pracovnoprávnom\nspore nie je namieste celkom bezvýhradne aplikovať ust. § 255 ods. 2 CSP. Náhrada trov konania\nv tomto spore nemá klásť dôraz na represívnu, ale na výchovno-užitočnú zložku bez tkzv. zmrazujúceho\núčinku (chilling-effect). Nesvedčí efektívnej súdnej ochrane taký výklad jej jednotlivých inštitútov, ktorý\nmá potenciál odrádzať potenciálnych žalobcov od ich využitia, resp. ich (úspešného) domáhania sa. To\nplatí aj v prípade, pokiaľ si zamestnanec ako slabšia strana v pracovnoprávnom spore uplatňuje voči\nzamestnávateľovi svoje nároky zo Zákonníka práce. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na čl. 4\nods. 2 Základných princípov CSP, podľa ktorého ak takého ustanovenia niet, súd prejedná a rozhodne\nprávnu vec podľa normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom, a to s prihliadnutím na princípy\nvšeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých spočíva tento zákon tak, aby výsledkom bolo rozumné\nusporiadanie procesných vzťahov zohľadňujúce stav a poznatky právnej náuky a ustálenú rozhodovaciu\nprax najvyšších súdnych autorít.\n41. Z obsahu odôvodnenia napadnutého rozsudku nevyplýva, ako sa súd prvej inštancie vysporiadal\ns uvedenými skutočnosťami. Obsahové náležitosti rozsudku určuje ustanovenie § 220 CSP. Ich\nsprávnosť a úplnosť je predpokladom vykonateľnosti a preskúmateľnosti rozhodnutia. Či je rozhodnutie\npreskúmateľné alebo nie, sa dá zistiť len z jeho odôvodnenia.\n\n42. Keďže nedostatočné zdôvodnenie rozhodnutia je potrebné hodnotiť ako nesprávny procesný postup\nsúdu, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku III. postupom vyplývajúcim z ustanovenia\n§ 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušil a v rozsahu zrušenia vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie\na nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1 CSP).\n43. Úlohou súdu prvej inštancie po vrátení veci bude opätovne rozhodnúť o trovách konania vo vyššie\nuvedených intenciách, ako ich uviedol odvolací súd v bodoch 38. až 40. odôvodnenia tohto rozsudku.\nSúd prvej inštancie svoje závery odôvodní v súlade s ust. § 220 ods. 2 CSP tak, aby jeho rozhodnutie\nbolo presvedčivé.\n44. Prvoinštančný súd, ktorý je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 391 ods. 2 CSP) v novom\nrozhodnutí rozhodne aj o trovách odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP).\n45. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote\ndvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý\nrozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia\nopravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).\nDovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.\n2 CSP).\nPodanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu\ntreba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného\npredpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné\ndoručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).\nDovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.\nDovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).\nV dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v\nakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne\n(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "11Cpr/13/2023", "guid": "e5504133-e0d0-4aad-9fdf-0724f5790adf:b2c5321c-a636-4275-944e-37adf3a3f046", "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:3d851593-00a3-4eda-a66f-22e43da5b8bc", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:3.US.475.2018.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 475/2018", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 475/2018 z 4. 2. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-02-04", "citacie_n": 305, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:3.US.475.2018.1"}, {"guid": "ussr:6ab0f494-bded-45ab-bec8-2fb63d54492d", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 200/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 200/09 z 19. 5. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-05-19", "citacie_n": 5114, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6ab0f494-bded-45ab-bec8-2fb63d54492d"}, {"guid": "ussr:ecc2c3e4-eeac-4702-900c-25ee145982fd", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 251/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 251/04 z 19. 4. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-04-19", "citacie_n": 5412, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ecc2c3e4-eeac-4702-900c-25ee145982fd"}, {"guid": "ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 209/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 209/04 z 23. 6. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-06-23", "citacie_n": 17647, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc"}, {"guid": "da8d9eff-79f5-4469-a381-a2276c984d2e:c6a684b9-d454-4822-837c-48d42afc7d82", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2024:2522201957.1", "spisova_znacka": "22CoPr/1/2024", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 22CoPr/1/2024 z 2. 10. 2024", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2024-10-02", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2024:2522201957.1"}], "citovane_v": []}