{"guid": "f2a89e83-cfdf-4081-8f25-44ee4e88ab0a:4e96cd93-954e-4525-a69b-a85813b7065b", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2025:8723200075.1", "spisova_znacka": "12Co/1/2025", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 12Co/1/2025 z 17. 7. 2025", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Prešov z 17. júla 2025, sp. zn. 12Co/1/2025, ECLI:SK:KSPO:2025:8723200075.1", "identifikacne_cislo": "8723200075", "sud": {"guid": "sud_155", "nazov": "Krajský súd Prešov", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-presov"}, "sudca": "JUDr. Katarína Krochtová", "sudca_id": 1191, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-katarina-krochtova-1191", "datum_vydania": "2025-07-17", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdené"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/4e96cd93-954e-4525-a69b-a85813b7065b", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2025:8723200075.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSPO:2025:8723200075.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSPO:2025:8723200075.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Prešov\n12Co/1/2025\n8723200075\n17. 07. 2025\nJUDr. Katarína Krochtová\nECLI:SK:KSPO:2025:8723200075.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nKrajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Krochtovej a členov\nsenátu JUDr. Andreja Radomského a JUDr. Romana Lajoša, v spore žalobcov: 1) A. B. C., nar.\nXX.XX.XXXX, trvale bytom D. XXX/XX, E., 2) F. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XXX/XX, E.,\nproti žalovanému: Mesto Svit, Hviezdoslavova 268/32, Svit, IČO:00 326 607, za účasti intervenientov na\nstrane žalovaného: 1) G. B. H., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XX, E., 2) G. G. H., nar. XX.XX.XXXX,\ntrvale bytom D. XX, E., obaja právne zastúpení: JUDr. Viktor Novýsedlák, advokát so sídlom Dlhé hony\n5777/17, Poprad, IČO: 42 029 538, o určenie práva na užívanie časti parcely I. XXX/X vo vlastníctve\nžalovaného, o odvolaní žalobcov proti rozsudku Okresného súdu Poprad č. k. 19C/5/2023 – 240 zo dňa\n13.05.2024, takto\nrozhodol:\nI. Potvrdzuje rozsudok.\nII. Žalovanému a intervenientom na strane žalovaného v 1. a 2. rade priznáva voči žalobcom v 1. a 2.\nrade náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.\nodôvodnenie:\n1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Poprad (ďalej len „súd prvej inštancie“ a „súd“) rozhodol tak,\nže vo výroku I. žalobu zamietol, vo výroku II. žalovanému náhradu trov konania nepriznal a vo výroku\nIII. intervenientom v 1. a 2. rade priznal voči žalobcom v 1.a 2. rade nárok na 100 %-nú náhradu trov\nkonania, ktoré budú vyčíslené samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.\n2. Súd svoje rozhodnutie právne odôvodnil podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, § 123\nzákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“), § 137 písm. c) zákona č.\n160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“).\n3. V dôvodoch rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že žalobcovia žiadali určiť vo svoj prospech\nprávo na užívanie časti parcely I. XXX/X vo vlastníctve žalovaného pre realizáciu šikmej, pozdĺžne s\nhranicami susediacich pozemkov orientovanej príjazdovej cesty na miestnu komunikáciu umiestnenej\nna tejto parcele, vo vzdialenosti 0,5 m od parcely I. XXX/XXX, pred parcelou v ich vlastníctve č.\nI. XXX/XXX. Žalobcovia uviedli, že žalovaný mu v liste zo dňa 03.05.2021 nepriznal toto právo na\nužívanie časti parcely podľa projektovej dokumentácie, ktorá nie je v rozpore so stavebným ani iným\nzákonom z dôvodu, že projektová dokumentácia nezohľadňovala súhlas žalovaného č. XXXX/XXX zo\ndňa 14.12.2020, udelený pánovi susedovi žalobcu pre nadmerne veľký rozšírený vjazd o nájazdový\noblúk umiestnený pred parcelou žalobcov I. XXX/XXX. Žalobcovia tvrdili, že nepriznanie práva na\nužívanie časti šírky parcely vo vlastníctve žalovaného je diskriminačné a nespravodlivé. Okrem iného\ntvrdili, že na miestnu komunikáciu môžu prechádzať len cez časť parcely č. I. XXX/X, nakoľko na časti\ntejto parcely sa nachádza aj chodník a vjazd na miestnu komunikáciu. Na miestnu komunikáciu vychádza\n\nz parcely č. I. XXX/XXX šikmo, pozdĺžne s hranicami susediacich pozemkov tak, ako všetci ostatní\nvlastníci tejto radovej zástavby. Keďže parcela č. I. XXX/ 1 je vo vlastníctve žalovaného, prejazd na\nmiestnu komunikáciu sa môže uskutočňovať len cez uvedenú parcelu. Akékoľvek nakladanie s parcelou\nč. I. XXX/X preto prináleží vždy len žalovanému. Žalovaný diskriminačným spôsobom udelil súhlas\nč. XXXX/XXX vlastníkovi susediaceho pozemku, na ktorom je postavený rodinný dom na parcele č.\nI. XXX/XXX takým spôsobom, že uvedeným súhlasom zasiahol do pokojového stavu a zaužívaných\nzvyklostí všetkých okolitých rodinných domov na ulici D. tým, že na základe tohto súhlasu susediaci\nvlastník obmedzuje vjazd a výjazd žalobcov z pozemku pred jeho rodinným domom. Tento súhlas taktiež\nzvýhodňuje susedovi vjazd na jeho pozemok zo severnej strany komunikácie, čím na úkor žalobcov\nznevýhodňuje vjazd na ich pozemok z južnej strany komunikácie, čo je tiež diskriminačné. Tento\nnájazdový oblúk obmedzuje žalobcov vyhýbaním sa tomuto nájazdovému oblúku pri plnohodnotnom\nužívaní šírky ich pozemku pred nehnuteľnosťou pri vjazde na pozemok. Všetci vlastníci nehnuteľností\ntejto radovej zástavby vrátane suseda žalobcu majú právo na plnohodnotné užívanie šírky časti parcely\nžalovaného č. I. XXX/X so šírkou ich pozemkov pre šikmé, pozdĺžne, s hranicami pozemkov orientované\nvjazdy k ich nehnuteľnostiam. Len žalobcovia nemajú takéto právo, lebo žalovaný im ponížil šírku časti\nparcely I. XXX/X asi o 1,2 m pre vjazd na ich pozemok, čím ich značne obmedzil. Totiž v radovej zástavbe\nso šírkami súkromných pozemkov 7,8 m je každý centimeter dobrý. Okrem toho žalobcovia tvrdili, že\nsúhlas, ktorý žalovaný udelil ich susedovi, je v rozpore s dobrými mravmi, pretože sused žalobcu si\nsúhlas žalovaného č. XXXX/XXX vysvetľuje po svojom ako právo na miesto odpratávania snehu zo\nsvojej príjazdovej cesty a právo na odstavovanie áut za odstavným miestom žalobcov. Pán sused robí\nschválnosti žalobcom pri vjazde a výjazde na ich pozemok, ktoré sú v rozpore s § 49 ods. d) zákona\nč. 372/1990 Zb.\n4. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že žalobcovia sú bezpodieloví spoluvlastníci parc.\nč. XXX/XXX o výmere 461 m2 - zastavaná plocha a nádvorie a stavby rodinného domu súp. č. XXX\npostaveného na tejto parcele, všetko zapísané na liste vlastníctva č.XXXX pre Okres C., Obec E.,\nKatastrálne územie E.. Žalovaný je vlastníkom parcely I. XXX/X a intervenienti sú bezpodielovými\nspoluvlastníkmi parcely I. XXX/XXX, všetko k.ú. E.. Jedná sa o susediace parcely a v prípade žalobcov\na intervenientov aj o priamych, vedľa seba bývajúcich susedov.\n5. Súd ďalej konštatoval, že vo veci bolo vykonané pomerne rozsiahle dokazovanie. Súd zamietol\nžalobu pre nedostatok naliehavého právneho záujmu žalobcov na predmetnej určovacej žalobe. Mesto\nje výlučným vlastníkom pozemku parc. C-KN XXX/X a ako vlastník je v medziach zákona oprávnený\npredmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním. Žalobcovia\naj žalovaný majú v tomto prípade rovnaké vlastnícke práva a povinnosti a poskytuje sa im rovnaká\nprávna ochrana. Nie je na mieste, aby si žalobcovia akýmkoľvek spôsobom podmieňovali, či vynucovali\nod druhého vlastníka – žalovaného, aby s pozemkom, ktorý má vo svojom výlučnom vlastníctve,\nnakladal podľa pokynov žalobcov. Vo vzťahu k žalobcom nebola zo strany žalovaného preukázaná\nžiadna žalobcami tvrdená diskriminácia. Žalovaný bol k žalobcom ústretový, ale podanej žiadosti\nnebolo možné vyhovieť z dôvodu, že žalobcovia nedoložili potrebné podklady a dokumentáciu pre\nďalšie pokračovanie v konaní s cestným správnym orgánom. Bolo potrebné zabezpečiť vyhotovenie\nprojektovej dokumentácie autorizovaným projektantom a obrátiť sa so žiadosťou o vydanie stanoviska\nk tejto dokumentácii na Oddelenie investičných činností, územného plánovania a životného prostredia\nMestského úradu vo Svite, ako na príslušný cestný správny orgán, pričom po schválení technického\nriešenia by žalovaný pripravil súhlas vlastníka pozemku s vybudovaním vjazdu pre stavebné konanie.\nNebolo preukázané, aby žalovaný odmietol vydať žalobcom obdobný súhlas ako intervenientom.\nU žalobcov by tak šlo o vybudovanie úplne nového vjazdu na pozemok, zatiaľ čo u intervenientov šlo\no rozšírenie vjazdu.\n6. Podľa názoru súdu prvej inštancie žalobcovia s poukazom na § 137 písm. c) CSP nemali pri podaní\nžaloby a v čase rozhodnutia súdu naliehavý právny záujem na predmetnej určovacej žalobe. Vykonaným\ndokazovaním súd zistil, že žalobcovia majú na svoj pozemok pohodlný bezproblémový prístup, ktorému\nnič nebráni. Aj bez žalobcami požadovaného určenia sa ich právne postavenie nijako nezhorší, lebo\nna svoju parcelu číslo XXX/XXX majú bezproblémový vjazd z oboch strán ulice D. aj v súčasnosti. Bez\npožadovaného určenia ich právne postavenie nie je nijako ohrozené alebo neisté.\n7. Pri skúmaní existencie naliehavého právneho záujmu ide o posúdenie, či podaná žaloba je vhodný\n(účinný a správne zvolený) procesný nástroj ochrany práva žalobcu, či sa ňou môže dosiahnuť\n\nodstránenie spornosti práva. Taká žaloba má preventívny charakter, ktorý sa pri určovacej žalobe\nvyžaduje a úspešnosť žalobcovho určovacieho žalobného návrhu odstraňuje právnu neistotu v\njeho postavení, pretože znamená vyriešenie obsahu spornosti právneho vzťahu alebo práva medzi\nsporovými stranami. Najvyšší súd Slovenskej republiky judikoval, že naliehavý právny záujem je daný\npredovšetkým tam, kde by bez tohto určenia bolo právo žalobcu ohrozené alebo kde by bez tohto určenia\nsa stalo právne postavenie žalobcu neistým, (napr. R 17/1972), pričom žaloba o určenie nie je spravidla\nopodstatnená tam, kde je možné žalovať na splnenie povinnosti ( § 137 CSP).\n8. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 CSP. Úspešný žalovaný si trovy konania\nneuplatnil. Uplatnili si ich intervenienti na strane žalovaného a s poukazom na zásadu úspechu, keďže\nvystupovali na strane žalovaného, im ich súd v celom rozsahu priznal. Ich právny záujem na výsledku\ntohto konania je nesporný, nakoľko vyhovením žalobnému návrhu by sa zasiahlo do existujúceho stavu\na došlo by k zhoršeniu ich postavenia tým, že by mali zhoršený príjazd na svoju parcelu č. XXX/XXX z\nmiestnej komunikácie, nachádzajúcej sa na parcele žalovaného č. XXX/X.\n9. Proti výrokom I. a III. rozsudku súdu prvej inštancie podali odvolanie žalobcovia z dôvodov podľa §\n365 ods. 1 písm. f) a h) CSP.\n10. Žalobcovia namietali, že podľa projektovej dokumentácie majú právo na dané užívanie parcely\nžalovaného a ich žiadosť preto nemôže znamenať neoprávnený zásah do vlastníckeho práva\nžalovaného. Žalobcovia majú právo si umiestniť odstavné miesto na svojom pozemku podľa vlastného\nuváženia a spojiť ho s miestnou komunikáciou jednoduchým a bezpečným spôsobom. Preukázané\ndiskriminačné nakladanie s nehnuteľnosťou žalovaného tiež nie je nakladanie v medziach zákona, a teda\nmalo byť dôvodom pre vyhovenie žalobe.\n11. Podľa názoru žalobcov súd prvej inštancie nesprávne posúdil nedostatok naliehavého právneho\nzáujmu, pretože žalobcovia majú rovnaké právo na užívanie parcely KNC XXX/X vyhradenej na\nvstup na odstavné miesto pred ich nehnuteľnosťou tak isto, ako to majú ostatní vlastníci pred\nsvojou nehnuteľnosťou v radových zástavbách. Žalobcovia uviedli, že majú vyhradenú časť parcely\nžalovaného o šírke 7,8 m pred svojím rodinným domom na vstup na svoj pozemok a táto časť\nparcely žalovaného nie je vyhradená na vstup na pozemok intervenientov. Preto došlo diskriminačným\nspôsobom k neoprávnenému zásahu do práva žalobcov užívať danú časť parcely žalovaného.\nIntervenienti majú tiež vyhradenú svoju časť parcely žalovaného pred svojou nehnuteľnosťou na vstup\nna ich pozemok. Ak by žalobcovia nepodali žiadosť žalovanému o majetkovoprávne vysporiadanie, ani\nby sa nedozvedeli o tom, že časť parcely pred ich domom, ktorá je vyhradená na vstup na ich pozemok,\nbola daná do užívania intervenientom. Z tohto dôvodu žalobcovia nesúhlasili s názorom súdu, že nedošlo\nk žiadnej diskriminácii. Ide o nesprávne skutkové zistenie, pretože na základe predložených dôkazov je\npovinnosťou súdu skúmať objektívne dôvody na udelenie diskriminačného súhlasu.\n12. Žalobcovia ďalej namietali aj nesprávne posúdenie veci súdom prvej inštancie vo vzťahu\nk projektovej dokumentácii, ktorú predložili žalovanému na schválenie. Podľa ich názoru táto\nbola vypracovaná v súlade so žalobným petitom. Žalobcovia v priebehu konania poukazovali na\ndiskriminačné zaobchádzanie žalovaného voči nim, čoho dôkazom je zápisnica zo dňa 25.03.2024 vo\nveci udelenia diskriminačného súhlasu.\n13. Nesprávne posúdenie veci žalobcovia vzhliadli aj v závere súdu o nedostatku naliehavého právneho\nzáujmu. Podľa nich súd neskúmal druhý naliehavý právny záujem žaloby, a to je mať právo na\nbezpečný nediskriminačný výjazd zo svojho odstavného miesta. Žalobcovia preukázali, že rozšírený\nvjazd intervenientov v rozsahu situačného nákresu, príloha spisu č.1, zasahuje (koliduje) do bezpečného\nvýjazdu žalobcov podľa pôdorysu spevnenej plochy, príloha spisu č. 2.\n14. Z uvedeného vyplýva, že bez požadovaného určenia na realizáciu prístupovej cesty k odstavnému\nmiestu podľa projektovej dokumentácie spevnenej plochy, sa neodstráni spornosť v užívaní tejto časti\nparcely žalovaného intervenientami a žalobcami, ktorá bráni pohodlnému a bezproblémovému vstupu\nna odstavné miesto žalobcov, pričom bude pokračovať diskriminačné užívanie tejto časti parcely\nintervenientami, ktorí ju vôbec nepotrebujú na bezproblémový vjazd.\n\n15. Žalobcovia pociťujú právnu neistotu ohľadom zlomyseľného zneužitia časti parcely žalovaného v\nužívaní intervenientami pred ich nehnuteľnosťou, ktoré bráni pohodlnému a bezproblémovému vstupu\nžalobcov na ich odstavné miesto. Je tu teda nebezpečenstvo vzniku nepokojného stavu pred ich\nnehnuteľnosťou. Bez požadovaného určenia práva na realizáciu prístupovej cesty k odstavnému miestu\npodľa projektovej dokumentácie sa nezabráni neistote zneužitia tejto časti parcely. Intervenienti môžu\nodhadzovať sneh pred nehnuteľnosť žalobcov do akejkoľvek vzdialenosti, aby tým úplne zamedzili\nvstup žalobcov na ich odstavné miesto, z čoho vyplýva, že právne postavenie žalobcov na bezpečný\nvýjazd a ochranu pokojného stavu je v tomto prípade ohrozené. Ak tam nebude viditeľne zrealizovaná\nspevnená plocha spájajúca odstavné miesto žalobcov, tak potom intervenienti tam nebudú mať vizuálne\nobmedzenie na zlomyseľné účely.\n16. Nesprávne právne posúdenie spočíva aj v konštatovaní súdu o tom, že žalobcovia majú na svoj\npozemok pohodlný a bezproblémový prístup, ktorému nič nebráni. Podľa žalobcov súd prvej inštancie\nuvedenú okolnosť neskúmal. V tejto súvislosti žalobcovia zopakovali, že v súčasnosti existujú objektívne\nneistoty, ktoré bránia pohodlnému a bezproblémovému prístupu k odstavnému miestu (nie pozemku).\n17. Na základe uvedených skutočností žalobcovia navrhli, aby odvolací súd zmenil výroky I. a III.\nnapadnutého rozsudku tak, že určí, že žalobcovia majú právo na užívanie časti parcely č. I. XXX/X vo\nvlastníctve žalovaného pre realizáciu šikmej, pozdĺžne s hranicami susediacich pozemkov orientovanej\npríjazdovej cesty na miestnu komunikáciu umiestnenej na parcele č. I. XXX/X, vo vzdialenosti 0,5 m od\nparcely č. I. XXX/XXX, pred parcelou vo vlastníctve žalobcu č. I. XXX/XXX. Zároveň žiadali, aby im bola\npriznaná plná náhrada trov konania voči intervenientom.\n18. K odvolaniu žalobcov podali vyjadrenie intervenienti, v ktorom uviedli, že v žiadnom právnom\npredpise nie je dané právo žalobcov užívať parcely žalovaného a žalobcovia ani v žalobe žiadny takýto\nprávny predpis neuvádzajú. Je zjavné, že žalobcovia si vynucujú existenciu práva na užívanie cudzieho\npozemku, avšak takéto právo im zo zákona dané nie je. V tomto konaní je predmetom žalobcami\nstanovený petit o tom, že súd má určiť právo na užívanie časti parcely KNC č. XXX/X vo vlastníctve\nžalovaného pre realizáciu príjazdovej cesty na miestnu komunikáciu v prospech žalobcov. Pri takomto\ntype petitu súd nie je povinný skúmať súhlas udelený inému subjektu na užívanie pozemku. Predmetom\ntohto konania nemôže byť narúšanie pokojného stavu intervenientov skúmaním súhlasu. Intervenienti\npreto navrhli, aby odvolací súd rozsudok vo všetkých výrokoch potvrdil a zároveň zaviazal žalobcov na\nnáhradu trov odvolacieho konania voči intervenientom v rozsahu 100 %.\n19. Žalovaný k odvolaniu žalobcov uviedol, že rozsudok súdu prvej inštancie je spravodlivý, bol\nvydaný zákonným spôsobom a zároveň spĺňa všetky materiálne aj formálne náležitosti vyžadované\nCSP. Žalobcovia namietali údajné „diskriminačné nakladanie s nehnuteľnosťou“, ktorá je vo výlučnom\nvlastníctve žalovaného, ktorý má právo s ňou nakladať podľa vlastného uváženia v medziach zákona.\nTiež uviedol, že žiadna diskriminácia žalobcov nebola preukázaná. V súvislosti s novými dôkazmi,\nktoré žalobcovia predložili k podanému odvolaniu, tieto považuje žalovaný za irelevantné, pretože\nv zmysle CSP prostriedky procesného útoku a obrany, ktoré neboli v konaní pred súdom prvej inštancie\nuplatnené, možno v odvolaní použiť len za určitých podmienok, ktoré neboli naplnené. Na základe toho\nnavrhol potvrdiť rozsudok súdu prvej inštancie.\n20. K vyjadreniu intervenientov a žalovaného podali vyjadrenie žalobcovia, v ktorom uviedli, že právo\nna realizáciu príjazdovej cesty umiestnenej vo vzdialenosti 0,5 m od parcely I. XXX/XXX pred svojim\ndomom majú z dôvodu, lebo nedostali rovnaké právo ako iní vlastníci v radovej zástavbe. Tvrdenie\nžalovaného, že nakladal so spornou časťou parcely pred domom žalobcov podľa vlastného uváženia,\nnie je pravda, lebo žalovaný nakladal s touto spornou časťou parcely podľa uváženia intervenientov.\nSporná časť pozemku, ktorá je určená na rozšírený vjazd pre intervenientov, je výlučne umiestnená\npred domom žalobcov. Žalobca súhlasil s primeranou mierou diskriminácie, aby si intervenienti rozšírili\nvjazd pred domom žalobcov do vzdialenosti 0,5 m od parcely I. XXX/XXX, a nie do vzdialenosti 1,2 m\npreto, lebo žalobca vtedy jazdil a aj v súčasnosti jazdí na svoje odstavné miesto do vzdialenosti 0,5 m\nod parcely č. I. XXX/XXX tak, ako to ukázal vo videozázname č. X.\n21. Žalobcovia namietali, že žalobu podali voči žalovanému, preto považujú za nespravodlivé, aby\nintervenientom hradili trovy konania. Intervenienti netvoria nerozlučné spoločenstvo so žalovaným, a\npreto nemajú právo na náhradu trov konania od žalobcov.\n\n22. Žalobcovia poukázali aj na to, že žalovaný nakladal s rozšíreným vjazdom na parcele žalovaného I.\nXXX/X pred domom žalobcov dvakrát v rozpore so zákonom. Prvý krát v rozpore so zákonom o rovnakom\nzaobchádzaní, lebo žalovaný nenakladal s touto parcelou podľa vlastného uváženia, ale podľa úplného\nuváženia intervenientov. Druhý krát v rozpore s ust. § 5 Občianskeho zákonníka, keď zapríčinil zrejmý\na trvalý zásah do pokojného stavu pred domom žalobcov.\n23. K vyjadreniu žalovaného intervenienti uviedli, že žalobný nárok žalobcov nie je daný z dôvodu\nabsencie naliehavého právneho záujmu. Okrem toho v konaní nebolo preukázané žiadne diskriminačné\nzaobchádzanie zo strany žalovaného voči žalobcom. Tiež súhlasili s argumentáciou žalovaného\nohľadom predloženia nových dôkazov zo strany žalobcov, že tieto by súd nemal vziať do úvahy a mal\nby uplatniť koncentračnú zásadu. Preto navrhli napadnutý rozsudok potvrdiť.\n24. Vo vyjadrení k vyjadreniu žalobcov žalovaný zotrval na doterajšej argumentácii.\n25. V ďalšom vyjadrení sa intervenienti vyjadrili k vyjadreniu žalobcov. Uviedli, že žalobcovia už majú\nk svojmu domu zrealizovaný jeden vjazd a v tomto konaní sa domáhajú druhého. Intervenienti majú len\njeden vjazd, ktorý sa realizuje na základe povolenia od žalovaného. Zároveň žalobcom nikto nebráni\nprechádzať cez časť parcely XXX/X, ktorá je predmetom povolenia pre intervenientov, a teda majú\nzato, že žalobcom sa nedeje žiadna nespravodlivosť. Podľa názoru intervenientov žalobcovia nie sú\ndiskriminovaní, nakoľko majú umožnený vjazd k svojmu domu rovnako, ako všetci ostatní susedia.\nOkrem toho intervenienti poukázali na to, že žalovaný je verejná právnická osoba a pri vydávaní\npovolenia, ktoré žalobcovia neustále napádajú, vychádzal zo správnej úvahy, ktorá sa v danom prípade\nzhodovala s požiadavkou intervenientov.\n26. Žalobcovia zaslali súdu ešte jedno doplňujúce vyjadrenie. Okrem iného namietali, že mali byť prizvaní\nna miesto obhliadky vykonanej komisiou výstavby žalovaného, aby sa vyjadrili k rozšírenému vjazdu\npre intervenientov.\n27. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom\nstanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému\nje odvolanie prípustné (355 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce\nv zmysle zásad vyplývajúcich z § 379 a násl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP a contrario)\na dospel k záveru, že odvolanie žalobcov nie je dôvodné. Oznámenie o verejnom vyhlásení rozsudku\nbolo v súlade s § 219 ods. 3 v spojení s § 378 ods. 1 CSP zverejnené na úradnej tabuli a webovej\nstránke Krajského súdu v Prešove.\n28. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte\nnesprávne zisteného skutkového stavu a nesprávneho právneho posúdenia veci. Skúmal, či súd prvej\ninštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne\nsvoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť\ndaná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú\nrozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (viď rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky\nsp. zn. II.ÚS 78/05).\n29. Podľa názoru odvolacieho súdu súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav,\nzo zistených skutočností vyvodil správny právny záver a svoje rozhodnutie zdôvodnil v rozsahu, ktorý\nobstojí v konfrontácii s požiadavkami kladenými na kvalitu súdnych rozhodnutí. Keďže ani v priebehu\nodvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si\nosvojil náležité odôvodnenie súdu prvej inštancie. Vzhľadom na to, že odôvodnenia rozhodnutí súdu\nprvej inštancie a odvolacieho súdu nemožno posudzovať izolovane (II. ÚS 78/05, III. ÚS 264/08, IV.\nÚS 372/08), pretože prvoinštančné konanie a odvolacie konanie z hľadiska predmetu konania tvoria\njeden celok, odvolací súd v plnom rozsahu odkazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku a len na\nzdôraznenie dodáva:\n30. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a\naplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je\nomyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O omyl ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny\n\npredpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo\nsprávnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery (pozri napr. Najvyšší súd SR, sp. zn.\n7 Cdo 7/2010). Táto odvolacia námietka naplnená nebola.\n31. Nesprávne skutkové zistenia sú také zistenia, na základe ktorých súd vec posúdil po právnej\nstránke a ktoré v podstatnej časti nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní. Dochádza k tomu vtedy,\nak súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov alebo z vyjadrení strany nevyplynuli, ani inak nevyšli\npočas konania najavo alebo rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli dôkazmi preukázané alebo vyšli najavo,\nopomenul. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd založil na chybnom hodnotení dôkazov.\nVykonané dôkazy hodnotí súd podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich\nvzájomnej súvislosti. Vyhodnotenie vykonaných dôkazov súd uvedie v odôvodnení rozsudku podľa § 220\nods. 2 CSP. Voľné hodnotenie dôkazov súdom prirodzene neznamená ľubovôľu hodnotenia. Súd hodnotí\njednotlivý dôkaz z hľadiska jeho dôležitosti, zákonnosti a pravdivosti. Po individuálnej selekcii následne\nsúd hodnotí všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti. K nesprávnym skutkovým zisteniam z vykonaných\ndôkazov súd dospeje nesprávnym vyhodnotením dôležitosti alebo pravdivosti dôkazov, alebo porušením\npravidiel formálnej logiky. Ani táto odvolacia námietka naplnená nebola.\n32. Predmetom odvolacieho prieskumu bol rozsudok súdu prvej inštancie o zamietnutí žaloby pre\nnedostatok naliehavého právneho záujmu žalobcov na určení práva na užívanie časti parcely I. XXX/X\nvo vlastníctve žalovaného v katastrálnom území E., okres C..\n33. Žalobcovia namietali nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie ohľadom neexistencie\nnaliehavého právneho záujmu a tiež nesprávne vyhodnotenie diskriminácie žalobcov oproti ich\nsusedom, ktorým žalovaný dal súhlas na užívanie parcely v jeho vlastníctve.\n34. V kontexte odvolacích námietok žalobcov odvolací súd uvádza, že súd vždy predtým, než meritórne\nposudzuje konkrétnu vec, ktorej petit (žalobný návrh) znie na určenie, či tu právo je alebo nie je\n(určovacia žaloba), musí posúdiť, či strana žiadajúca o poskytnutie súdnej ochrany, má na danom určení\nnaliehavý právny záujem.\n35. Podľa § 137 písm. c) CSP, Žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu\nprávo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné\npreukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.\n36. Pri posudzovaní naliehavého právneho záujmu súdy skúmajú to, či žalobca rozsudok o určení práva\nskutočne potrebuje a či záver súdu v danej veci je spôsobilý odstrániť stav právnej neistoty žalobcu.\nÚčelom naliehavého právneho záujmu je pripustiť vecné prejednanie len takých určovacích žalôb, ktoré\nmajú pre žalobcov význam, čím sa sleduje to, aby bola súdna ochrana poskytovaná rozumne (napr.\nrozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 482/2021).\n37. V zhode s názorom súdu prvej inštancie je aj odvolací súd toho názoru, že na určovacej žalobe\ntak, ako ju formulovali žalobcovia, nie je naliehavý právny záujem. Ten by bol daný vtedy, ak by sa\nurčovacou žalobou odstránila spornosť práva tak, aby potom nemuseli nasledovať ďalšie súdne konania.\nElimináciu ďalšieho súdneho konania v sebe spravidla zahŕňa žaloba na splnenie povinnosti. V prípade\nžalôb na plnenie súd vždy ako predbežnú otázku posúdi (ne)existenciu práva. Napríklad pri žalobe\nna vydanie veci (žaloba na plnenie) súd ako predbežnú otázku posúdi, či žalobca má hmotné právo\n(vlastnícke právo) odôvodňujúce vydanie veci. Na druhej strane typickým príkladom určovacej žaloby\nje žaloba o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti. V okolnostiach takých prípadov žalobca tvrdí,\nže je vlastníkom veci, hoci zápis v katastri nehnuteľností svedčí žalovanému. V prípade, ak súd žalobe\nvyhovie, na základe súdneho rozhodnutia kataster nehnuteľností zapíše ako vlastníka veci žalobcu. Tým\nsa odstráni spornosť práva a právne postavenie žalobcu sa tak stane istým, keďže právny stav (zápis\nv katastri nehnuteľností) bude totožný so stavom skutočným (žalobca ako skutočný vlastník veci).\n38. V prejednávanej veci nejde o žalobu na určenie právnej skutočnosti (§ 137 písm. d) CSP), pretože\nprávo na užívanie parcely vo vlastníctve žalovaného nevyplýva žalobcom zo žiadneho právneho\npredpisu. Pri určovacej žalobe podľa § 137 písm. c) CSP súd musí vždy skúmať naliehavý právny\nzáujem. Ten si žalobcovia vykladajú po svojom, že v prípade nevyhovenia žalobe budú v právnej neistote,\nkeďže intervenienti sa voči nim dopúšťajú zlomyseľného konania v súvislosti s odpratávaním snehu,\n\npri parkovaní, pri vjazde na svoj pozemok a podobne. Z takýchto hľadísk sa naliehavý právny záujem\nneposudzuje. Inými slovami žalobcovia zvolili nesprávny žalobný petit. Na základe takto formulovaného\nurčovacieho petitu nemôžu dosiahnuť úspech v spore, pretože na ňom nemajú naliehavý právny záujem.\nV takýchto prípadoch má vždy prednosť žaloba na splnenie povinnosti. Ani tá však apriori neprináša\núspech v spore, pretože zásadný význam majú stranami navrhnuté dôkazy, ktoré vykonáva a posudzuje\nsúd, ktorý následne dôkazy vyhodnotí a dospeje k istému záveru. To znamená, že žalobcovia v danej\nveci nezvolili správny prostriedok na ochranu svojich práv.\n39. Pokiaľ ide o námietky žalobcov týkajúce sa ich diskriminácie (nerovné zaobchádzanie), je potrebné\nrozlišovať medzi priamou diskrimináciou a nepriamou diskrimináciou. Priamou diskrimináciou je každé\nrozdielne zaobchádzanie s osobami, ktoré sa nachádzajú v porovnateľnej situácii. Inými slovami priamou\ndiskrimináciou je, ak s rovnakým sa za totožných podmienok zaobchádza rozdielne a s takým, čo si\nvyžaduje odlišný prístup sa v porovnaní s takým, čo odlišný prístup nevyžaduje, zaobchádza rovnako.\nPri diskriminácii je zásadným hľadiskom práve porovnateľnosť situácie. Nepriamou diskrimináciou\nje navonok neutrálna situácia s nepriaznivým dopadom na chránenú skupinu (titulom pohlavia,\nnáboženského vyznania alebo viery, rasy, príslušnosti k národnosti alebo etnickej skupine, zdravotného\npostihnutia, veku, sexuálnej orientácie, manželského stavu a rodinného stavu, farby pleti, jazyka,\npolitického alebo iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, majetku, rodu alebo iného\npostavenia alebo z dôvodu oznámenia kriminality alebo inej protispoločenskej činnosti).\n40. V danom prípade sa žalobcovia cítia znevýhodnení oproti intervenientom, ktorým žalovaný dal\nobdobný súhlas na rozšírenie vjazdu na ich pozemok z miestnej komunikácie vo vlastníctve žalovaného.\nV prípade intervenientov však šlo len o rozšírenie vjazdu, zatiaľ čo u žalobcov by šlo o vybudovanie\núplne nového vjazdu. K tomu bolo potrebné predložiť zodpovedajúcu projektovú dokumentáciu, čo však\nžalobcovia úplne nesplnili dôvodiac tým, že projektová dokumentácia je správna. V zhode s názorom\nsúdu prvej inštancie, ktorý je vyjadrený v bode 10. odôvodnenia rozhodnutia, je aj odvolací súd toho\nnázoru, že vykonaným dokazovaním nebolo zistené odlišné zaobchádzanie. Keďže súd prvej inštancie\nsa v označenom bode 10. odôvodnenia dostatočne zaoberal otázkou diskriminácie žalobcov, nemožno\nich námietku o nepreskúmateľnosti rozhodnutia považovať za opodstatnenú.\n41. Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie správne skúmal existenciu\nnaliehavého právneho záujmu na žalobcami uplatnenej určovacej žalobe, z pohľadu § 137 písm. c) CSP.\nZároveň súd prvej inštancie, berúc do úvahy skutkové zistenia, konštatoval, že v danom prípade nebolo\nidentifikované diskriminačné konanie žalovaného.\n42. Pokiaľ žalobcovia namietali, že súd prvej inštancie neskúmal druhý naliehavý právny záujem na\nurčovacej žalobe, ktorým je právo na bezpečný nediskriminačný výjazd zo svojho odstavného miesta,\nje potrebné uviesť, že žiadne procesné pravidlá neurčujú povinnosť súdu skúmať druhotný naliehavý\nprávny záujem. Ide o subjektívny názor žalobcov, ktorý nemá oporu v právnej úprave. Ak súd nezistí\nexistenciu naliehavého právneho záujmu na určovacej žalobe, túto zamietne bez toho, aby skúmal iné\nskutkové okolnosti, pod ktorými si žalobcovia predstavujú druhý naliehavý právny záujem.\n43. Žalobcovia k podanému odvolaniu pripojili aj nové dôkazy, t. j. videozáznamy č. 1 a 2. Na uvedené\ndôkazy odvolací súd neprihliadal, nakoľko nespĺňajú podmienky podľa § 366 CSP. Aby odvolací súd na\nnové prostriedky procesného útoku alebo procesnej obrany (tzv. novoty) mohol prihliadnuť, museli by\nsa týkať procesných podmienok, vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, ak by nimi malo\nbyť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo\nveci alebo by ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Žiadna\nz týchto skutočností splnená nebola a žalobcovia ju ani netvrdili.\n44. Odvolatelia tiež namietali, že žalobu podali voči žalovanému, a preto by nemali platiť trovy konania\nintervenientom.\n45. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na uznesenie Ústavného súdu SR č. k. IV. ÚS 442/2022 z\n20. septembra 2022, v ktorom bolo vyslovené: „Ústavne udržateľným je taký postup Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky, ktorý sa pri rozhodovaní o priznaní nároku na náhradu trov dovolacieho konania\nintervenienta riadi procesným úspechom tej sporovej strany, popri ktorej sa na konaní intervenient\nzúčastňuje“.\n\n46. Je nepochybné, že intervenienti do konania vstúpili na strane žalovaného. Do konania predložili\nrelevantnú argumentáciu. Ich právny záujem na výsledku sporu je zjavný, keďže požiadavka žalobcov\nby sa ich ako bezprostredných susedov týkala. Navyše aj rozhodujúce skutkové tvrdenia žalobcov\núzko súviseli s konaním žalovaného vo vzťahu k intervenientom. Z tohto dôvodu potom sú žalobcovia\npovinní nahradiť účelne vynaložené trovy konania intervenientom vystupujúcim na strane úspešného\nžalovaného.\n47. Žalobcovia predostreli odvolacie námietky takého charakteru, ktoré neboli spôsobilé inak vyhodnotiť\nskutkový alebo právny stav odvolacím súdom. Preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil\nako vecne správny podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP.\n48. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 262 ods.\n1 a § 255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní neboli žalobcovia úspešní, a preto im náhrada trov\nnepatrí. V odvolacom konaní bol úspešný žalovaný a intervenienti na strane žalovaného, ktorí majú\nprávny záujem na výsledku sporu, nakoľko súhlas žalovaného na vybudovanie vjazdu pre žalobcov\nby sa ich ako bezprostredných susedov týkal. Na základe toho odvolací súd úspešnému žalovanému\na intervenientom vystupujúcim na jeho strane, priznal voči žalobcom plnú náhradu trov odvolacieho\nkonania. Zároveň odvolací súd nezistil žiadne výnimočné okolnosti ani dôvody hodné osobitného zreteľa,\nktoré by odôvodňovali odklon od zásady zodpovednosti za výsledok v spore v zmysle aplikácie § 257\nCSP.\n49. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote\ndvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý\nrozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia\nopravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).\nDovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.\n2 CSP).\nPodanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu\ntreba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného\npredpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné\ndoručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).\nDovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 CSP v dovolacom konaní zastúpený\nadvokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).\nV dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v\nakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne\n(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "19C/5/2023", "guid": "42532e6d-9429-4523-bbdf-4fb93089bbe0:526aa43e-60ce-4388-82ac-f119736ed095", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:2148d9ad-d76f-4ce4-8b29-3192726c45b6", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:4.US.442.2022.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 442/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 442/2022 z 20. 9. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-09-20", "citacie_n": 132, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:4.US.442.2022.1"}, {"guid": "ussr:41eaba12-ff14-4847-8096-478d408b9db7", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:2.US.482.2021.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 482/2021", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 482/2021 z 1. 6. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-06-01", "citacie_n": 53, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:2.US.482.2021.1"}, {"guid": "ussr:4c4b579d-af2f-467d-ae87-4f1a5d9893c2", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 372/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 372/08 z 20. 11. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-11-20", "citacie_n": 3469, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4c4b579d-af2f-467d-ae87-4f1a5d9893c2"}, {"guid": "ussr:f3bfb878-d5fe-40b9-93e5-c816f83fefbe", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 264/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 264/08 z 3. 9. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-09-03", "citacie_n": 3148, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f3bfb878-d5fe-40b9-93e5-c816f83fefbe"}, {"guid": "ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 78/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 78/05 z 16. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-16", "citacie_n": 13331, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a"}], "citovane_v": []}