Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 12Co/1/2025 z 17. 7. 2025 Citácia: rozsudok Krajského súdu Prešov z 17. júla 2025, sp. zn. 12Co/1/2025, ECLI:SK:KSPO:2025:8723200075.1 Krajský súd Prešov | 12Co/1/2025 | ECLI:SK:KSPO:2025:8723200075.1 | 2025-07-17 | Rozsudok Oblasť práva: Občianske právo – Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam Citované ustanovenia: CSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/4e96cd93-954e-4525-a69b-a85813b7065b Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2025:8723200075.1 Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI: Krajský súd Prešov 12Co/1/2025 8723200075 17. 07. 2025 JUDr. Katarína Krochtová ECLI:SK:KSPO:2025:8723200075.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Krochtovej a členov senátu JUDr. Andreja Radomského a JUDr. Romana Lajoša, v spore žalobcov: 1) A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XXX/XX, E., 2) F. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XXX/XX, E., proti žalovanému: Mesto Svit, Hviezdoslavova 268/32, Svit, IČO:00 326 607, za účasti intervenientov na strane žalovaného: 1) G. B. H., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XX, E., 2) G. G. H., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XX, E., obaja právne zastúpení: JUDr. Viktor Novýsedlák, advokát so sídlom Dlhé hony 5777/17, Poprad, IČO: 42 029 538, o určenie práva na užívanie časti parcely I. XXX/X vo vlastníctve žalovaného, o odvolaní žalobcov proti rozsudku Okresného súdu Poprad č. k. 19C/5/2023 – 240 zo dňa 13.05.2024, takto rozhodol: I. Potvrdzuje rozsudok. II. Žalovanému a intervenientom na strane žalovaného v 1. a 2. rade priznáva voči žalobcom v 1. a 2. rade náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. odôvodnenie: 1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Poprad (ďalej len „súd prvej inštancie“ a „súd“) rozhodol tak, že vo výroku I. žalobu zamietol, vo výroku II. žalovanému náhradu trov konania nepriznal a vo výroku III. intervenientom v 1. a 2. rade priznal voči žalobcom v 1.a 2. rade nárok na 100 %-nú náhradu trov konania, ktoré budú vyčíslené samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku. 2. Súd svoje rozhodnutie právne odôvodnil podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, § 123 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“), § 137 písm. c) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“). 3. V dôvodoch rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že žalobcovia žiadali určiť vo svoj prospech právo na užívanie časti parcely I. XXX/X vo vlastníctve žalovaného pre realizáciu šikmej, pozdĺžne s hranicami susediacich pozemkov orientovanej príjazdovej cesty na miestnu komunikáciu umiestnenej na tejto parcele, vo vzdialenosti 0,5 m od parcely I. XXX/XXX, pred parcelou v ich vlastníctve č. I. XXX/XXX. Žalobcovia uviedli, že žalovaný mu v liste zo dňa 03.05.2021 nepriznal toto právo na užívanie časti parcely podľa projektovej dokumentácie, ktorá nie je v rozpore so stavebným ani iným zákonom z dôvodu, že projektová dokumentácia nezohľadňovala súhlas žalovaného č. XXXX/XXX zo dňa 14.12.2020, udelený pánovi susedovi žalobcu pre nadmerne veľký rozšírený vjazd o nájazdový oblúk umiestnený pred parcelou žalobcov I. XXX/XXX. Žalobcovia tvrdili, že nepriznanie práva na užívanie časti šírky parcely vo vlastníctve žalovaného je diskriminačné a nespravodlivé. Okrem iného tvrdili, že na miestnu komunikáciu môžu prechádzať len cez časť parcely č. I. XXX/X, nakoľko na časti tejto parcely sa nachádza aj chodník a vjazd na miestnu komunikáciu. Na miestnu komunikáciu vychádza z parcely č. I. XXX/XXX šikmo, pozdĺžne s hranicami susediacich pozemkov tak, ako všetci ostatní vlastníci tejto radovej zástavby. Keďže parcela č. I. XXX/ 1 je vo vlastníctve žalovaného, prejazd na miestnu komunikáciu sa môže uskutočňovať len cez uvedenú parcelu. Akékoľvek nakladanie s parcelou č. I. XXX/X preto prináleží vždy len žalovanému. Žalovaný diskriminačným spôsobom udelil súhlas č. XXXX/XXX vlastníkovi susediaceho pozemku, na ktorom je postavený rodinný dom na parcele č. I. XXX/XXX takým spôsobom, že uvedeným súhlasom zasiahol do pokojového stavu a zaužívaných zvyklostí všetkých okolitých rodinných domov na ulici D. tým, že na základe tohto súhlasu susediaci vlastník obmedzuje vjazd a výjazd žalobcov z pozemku pred jeho rodinným domom. Tento súhlas taktiež zvýhodňuje susedovi vjazd na jeho pozemok zo severnej strany komunikácie, čím na úkor žalobcov znevýhodňuje vjazd na ich pozemok z južnej strany komunikácie, čo je tiež diskriminačné. Tento nájazdový oblúk obmedzuje žalobcov vyhýbaním sa tomuto nájazdovému oblúku pri plnohodnotnom užívaní šírky ich pozemku pred nehnuteľnosťou pri vjazde na pozemok. Všetci vlastníci nehnuteľností tejto radovej zástavby vrátane suseda žalobcu majú právo na plnohodnotné užívanie šírky časti parcely žalovaného č. I. XXX/X so šírkou ich pozemkov pre šikmé, pozdĺžne, s hranicami pozemkov orientované vjazdy k ich nehnuteľnostiam. Len žalobcovia nemajú takéto právo, lebo žalovaný im ponížil šírku časti parcely I. XXX/X asi o 1,2 m pre vjazd na ich pozemok, čím ich značne obmedzil. Totiž v radovej zástavbe so šírkami súkromných pozemkov 7,8 m je každý centimeter dobrý. Okrem toho žalobcovia tvrdili, že súhlas, ktorý žalovaný udelil ich susedovi, je v rozpore s dobrými mravmi, pretože sused žalobcu si súhlas žalovaného č. XXXX/XXX vysvetľuje po svojom ako právo na miesto odpratávania snehu zo svojej príjazdovej cesty a právo na odstavovanie áut za odstavným miestom žalobcov. Pán sused robí schválnosti žalobcom pri vjazde a výjazde na ich pozemok, ktoré sú v rozpore s § 49 ods. d) zákona č. 372/1990 Zb. 4. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že žalobcovia sú bezpodieloví spoluvlastníci parc. č. XXX/XXX o výmere 461 m2 - zastavaná plocha a nádvorie a stavby rodinného domu súp. č. XXX postaveného na tejto parcele, všetko zapísané na liste vlastníctva č.XXXX pre Okres C., Obec E., Katastrálne územie E.. Žalovaný je vlastníkom parcely I. XXX/X a intervenienti sú bezpodielovými spoluvlastníkmi parcely I. XXX/XXX, všetko k.ú. E.. Jedná sa o susediace parcely a v prípade žalobcov a intervenientov aj o priamych, vedľa seba bývajúcich susedov. 5. Súd ďalej konštatoval, že vo veci bolo vykonané pomerne rozsiahle dokazovanie. Súd zamietol žalobu pre nedostatok naliehavého právneho záujmu žalobcov na predmetnej určovacej žalobe. Mesto je výlučným vlastníkom pozemku parc. C-KN XXX/X a ako vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním. Žalobcovia aj žalovaný majú v tomto prípade rovnaké vlastnícke práva a povinnosti a poskytuje sa im rovnaká právna ochrana. Nie je na mieste, aby si žalobcovia akýmkoľvek spôsobom podmieňovali, či vynucovali od druhého vlastníka – žalovaného, aby s pozemkom, ktorý má vo svojom výlučnom vlastníctve, nakladal podľa pokynov žalobcov. Vo vzťahu k žalobcom nebola zo strany žalovaného preukázaná žiadna žalobcami tvrdená diskriminácia. Žalovaný bol k žalobcom ústretový, ale podanej žiadosti nebolo možné vyhovieť z dôvodu, že žalobcovia nedoložili potrebné podklady a dokumentáciu pre ďalšie pokračovanie v konaní s cestným správnym orgánom. Bolo potrebné zabezpečiť vyhotovenie projektovej dokumentácie autorizovaným projektantom a obrátiť sa so žiadosťou o vydanie stanoviska k tejto dokumentácii na Oddelenie investičných činností, územného plánovania a životného prostredia Mestského úradu vo Svite, ako na príslušný cestný správny orgán, pričom po schválení technického riešenia by žalovaný pripravil súhlas vlastníka pozemku s vybudovaním vjazdu pre stavebné konanie. Nebolo preukázané, aby žalovaný odmietol vydať žalobcom obdobný súhlas ako intervenientom. U žalobcov by tak šlo o vybudovanie úplne nového vjazdu na pozemok, zatiaľ čo u intervenientov šlo o rozšírenie vjazdu. 6. Podľa názoru súdu prvej inštancie žalobcovia s poukazom na § 137 písm. c) CSP nemali pri podaní žaloby a v čase rozhodnutia súdu naliehavý právny záujem na predmetnej určovacej žalobe. Vykonaným dokazovaním súd zistil, že žalobcovia majú na svoj pozemok pohodlný bezproblémový prístup, ktorému nič nebráni. Aj bez žalobcami požadovaného určenia sa ich právne postavenie nijako nezhorší, lebo na svoju parcelu číslo XXX/XXX majú bezproblémový vjazd z oboch strán ulice D. aj v súčasnosti. Bez požadovaného určenia ich právne postavenie nie je nijako ohrozené alebo neisté. 7. Pri skúmaní existencie naliehavého právneho záujmu ide o posúdenie, či podaná žaloba je vhodný (účinný a správne zvolený) procesný nástroj ochrany práva žalobcu, či sa ňou môže dosiahnuť odstránenie spornosti práva. Taká žaloba má preventívny charakter, ktorý sa pri určovacej žalobe vyžaduje a úspešnosť žalobcovho určovacieho žalobného návrhu odstraňuje právnu neistotu v jeho postavení, pretože znamená vyriešenie obsahu spornosti právneho vzťahu alebo práva medzi sporovými stranami. Najvyšší súd Slovenskej republiky judikoval, že naliehavý právny záujem je daný predovšetkým tam, kde by bez tohto určenia bolo právo žalobcu ohrozené alebo kde by bez tohto určenia sa stalo právne postavenie žalobcu neistým, (napr. R 17/1972), pričom žaloba o určenie nie je spravidla opodstatnená tam, kde je možné žalovať na splnenie povinnosti ( § 137 CSP). 8. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 CSP. Úspešný žalovaný si trovy konania neuplatnil. Uplatnili si ich intervenienti na strane žalovaného a s poukazom na zásadu úspechu, keďže vystupovali na strane žalovaného, im ich súd v celom rozsahu priznal. Ich právny záujem na výsledku tohto konania je nesporný, nakoľko vyhovením žalobnému návrhu by sa zasiahlo do existujúceho stavu a došlo by k zhoršeniu ich postavenia tým, že by mali zhoršený príjazd na svoju parcelu č. XXX/XXX z miestnej komunikácie, nachádzajúcej sa na parcele žalovaného č. XXX/X. 9. Proti výrokom I. a III. rozsudku súdu prvej inštancie podali odvolanie žalobcovia z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP. 10. Žalobcovia namietali, že podľa projektovej dokumentácie majú právo na dané užívanie parcely žalovaného a ich žiadosť preto nemôže znamenať neoprávnený zásah do vlastníckeho práva žalovaného. Žalobcovia majú právo si umiestniť odstavné miesto na svojom pozemku podľa vlastného uváženia a spojiť ho s miestnou komunikáciou jednoduchým a bezpečným spôsobom. Preukázané diskriminačné nakladanie s nehnuteľnosťou žalovaného tiež nie je nakladanie v medziach zákona, a teda malo byť dôvodom pre vyhovenie žalobe. 11. Podľa názoru žalobcov súd prvej inštancie nesprávne posúdil nedostatok naliehavého právneho záujmu, pretože žalobcovia majú rovnaké právo na užívanie parcely KNC XXX/X vyhradenej na vstup na odstavné miesto pred ich nehnuteľnosťou tak isto, ako to majú ostatní vlastníci pred svojou nehnuteľnosťou v radových zástavbách. Žalobcovia uviedli, že majú vyhradenú časť parcely žalovaného o šírke 7,8 m pred svojím rodinným domom na vstup na svoj pozemok a táto časť parcely žalovaného nie je vyhradená na vstup na pozemok intervenientov. Preto došlo diskriminačným spôsobom k neoprávnenému zásahu do práva žalobcov užívať danú časť parcely žalovaného. Intervenienti majú tiež vyhradenú svoju časť parcely žalovaného pred svojou nehnuteľnosťou na vstup na ich pozemok. Ak by žalobcovia nepodali žiadosť žalovanému o majetkovoprávne vysporiadanie, ani by sa nedozvedeli o tom, že časť parcely pred ich domom, ktorá je vyhradená na vstup na ich pozemok, bola daná do užívania intervenientom. Z tohto dôvodu žalobcovia nesúhlasili s názorom súdu, že nedošlo k žiadnej diskriminácii. Ide o nesprávne skutkové zistenie, pretože na základe predložených dôkazov je povinnosťou súdu skúmať objektívne dôvody na udelenie diskriminačného súhlasu. 12. Žalobcovia ďalej namietali aj nesprávne posúdenie veci súdom prvej inštancie vo vzťahu k projektovej dokumentácii, ktorú predložili žalovanému na schválenie. Podľa ich názoru táto bola vypracovaná v súlade so žalobným petitom. Žalobcovia v priebehu konania poukazovali na diskriminačné zaobchádzanie žalovaného voči nim, čoho dôkazom je zápisnica zo dňa 25.03.2024 vo veci udelenia diskriminačného súhlasu. 13. Nesprávne posúdenie veci žalobcovia vzhliadli aj v závere súdu o nedostatku naliehavého právneho záujmu. Podľa nich súd neskúmal druhý naliehavý právny záujem žaloby, a to je mať právo na bezpečný nediskriminačný výjazd zo svojho odstavného miesta. Žalobcovia preukázali, že rozšírený vjazd intervenientov v rozsahu situačného nákresu, príloha spisu č.1, zasahuje (koliduje) do bezpečného výjazdu žalobcov podľa pôdorysu spevnenej plochy, príloha spisu č. 2. 14. Z uvedeného vyplýva, že bez požadovaného určenia na realizáciu prístupovej cesty k odstavnému miestu podľa projektovej dokumentácie spevnenej plochy, sa neodstráni spornosť v užívaní tejto časti parcely žalovaného intervenientami a žalobcami, ktorá bráni pohodlnému a bezproblémovému vstupu na odstavné miesto žalobcov, pričom bude pokračovať diskriminačné užívanie tejto časti parcely intervenientami, ktorí ju vôbec nepotrebujú na bezproblémový vjazd. 15. Žalobcovia pociťujú právnu neistotu ohľadom zlomyseľného zneužitia časti parcely žalovaného v užívaní intervenientami pred ich nehnuteľnosťou, ktoré bráni pohodlnému a bezproblémovému vstupu žalobcov na ich odstavné miesto. Je tu teda nebezpečenstvo vzniku nepokojného stavu pred ich nehnuteľnosťou. Bez požadovaného určenia práva na realizáciu prístupovej cesty k odstavnému miestu podľa projektovej dokumentácie sa nezabráni neistote zneužitia tejto časti parcely. Intervenienti môžu odhadzovať sneh pred nehnuteľnosť žalobcov do akejkoľvek vzdialenosti, aby tým úplne zamedzili vstup žalobcov na ich odstavné miesto, z čoho vyplýva, že právne postavenie žalobcov na bezpečný výjazd a ochranu pokojného stavu je v tomto prípade ohrozené. Ak tam nebude viditeľne zrealizovaná spevnená plocha spájajúca odstavné miesto žalobcov, tak potom intervenienti tam nebudú mať vizuálne obmedzenie na zlomyseľné účely. 16. Nesprávne právne posúdenie spočíva aj v konštatovaní súdu o tom, že žalobcovia majú na svoj pozemok pohodlný a bezproblémový prístup, ktorému nič nebráni. Podľa žalobcov súd prvej inštancie uvedenú okolnosť neskúmal. V tejto súvislosti žalobcovia zopakovali, že v súčasnosti existujú objektívne neistoty, ktoré bránia pohodlnému a bezproblémovému prístupu k odstavnému miestu (nie pozemku). 17. Na základe uvedených skutočností žalobcovia navrhli, aby odvolací súd zmenil výroky I. a III. napadnutého rozsudku tak, že určí, že žalobcovia majú právo na užívanie časti parcely č. I. XXX/X vo vlastníctve žalovaného pre realizáciu šikmej, pozdĺžne s hranicami susediacich pozemkov orientovanej príjazdovej cesty na miestnu komunikáciu umiestnenej na parcele č. I. XXX/X, vo vzdialenosti 0,5 m od parcely č. I. XXX/XXX, pred parcelou vo vlastníctve žalobcu č. I. XXX/XXX. Zároveň žiadali, aby im bola priznaná plná náhrada trov konania voči intervenientom. 18. K odvolaniu žalobcov podali vyjadrenie intervenienti, v ktorom uviedli, že v žiadnom právnom predpise nie je dané právo žalobcov užívať parcely žalovaného a žalobcovia ani v žalobe žiadny takýto právny predpis neuvádzajú. Je zjavné, že žalobcovia si vynucujú existenciu práva na užívanie cudzieho pozemku, avšak takéto právo im zo zákona dané nie je. V tomto konaní je predmetom žalobcami stanovený petit o tom, že súd má určiť právo na užívanie časti parcely KNC č. XXX/X vo vlastníctve žalovaného pre realizáciu príjazdovej cesty na miestnu komunikáciu v prospech žalobcov. Pri takomto type petitu súd nie je povinný skúmať súhlas udelený inému subjektu na užívanie pozemku. Predmetom tohto konania nemôže byť narúšanie pokojného stavu intervenientov skúmaním súhlasu. Intervenienti preto navrhli, aby odvolací súd rozsudok vo všetkých výrokoch potvrdil a zároveň zaviazal žalobcov na náhradu trov odvolacieho konania voči intervenientom v rozsahu 100 %. 19. Žalovaný k odvolaniu žalobcov uviedol, že rozsudok súdu prvej inštancie je spravodlivý, bol vydaný zákonným spôsobom a zároveň spĺňa všetky materiálne aj formálne náležitosti vyžadované CSP. Žalobcovia namietali údajné „diskriminačné nakladanie s nehnuteľnosťou“, ktorá je vo výlučnom vlastníctve žalovaného, ktorý má právo s ňou nakladať podľa vlastného uváženia v medziach zákona. Tiež uviedol, že žiadna diskriminácia žalobcov nebola preukázaná. V súvislosti s novými dôkazmi, ktoré žalobcovia predložili k podanému odvolaniu, tieto považuje žalovaný za irelevantné, pretože v zmysle CSP prostriedky procesného útoku a obrany, ktoré neboli v konaní pred súdom prvej inštancie uplatnené, možno v odvolaní použiť len za určitých podmienok, ktoré neboli naplnené. Na základe toho navrhol potvrdiť rozsudok súdu prvej inštancie. 20. K vyjadreniu intervenientov a žalovaného podali vyjadrenie žalobcovia, v ktorom uviedli, že právo na realizáciu príjazdovej cesty umiestnenej vo vzdialenosti 0,5 m od parcely I. XXX/XXX pred svojim domom majú z dôvodu, lebo nedostali rovnaké právo ako iní vlastníci v radovej zástavbe. Tvrdenie žalovaného, že nakladal so spornou časťou parcely pred domom žalobcov podľa vlastného uváženia, nie je pravda, lebo žalovaný nakladal s touto spornou časťou parcely podľa uváženia intervenientov. Sporná časť pozemku, ktorá je určená na rozšírený vjazd pre intervenientov, je výlučne umiestnená pred domom žalobcov. Žalobca súhlasil s primeranou mierou diskriminácie, aby si intervenienti rozšírili vjazd pred domom žalobcov do vzdialenosti 0,5 m od parcely I. XXX/XXX, a nie do vzdialenosti 1,2 m preto, lebo žalobca vtedy jazdil a aj v súčasnosti jazdí na svoje odstavné miesto do vzdialenosti 0,5 m od parcely č. I. XXX/XXX tak, ako to ukázal vo videozázname č. X. 21. Žalobcovia namietali, že žalobu podali voči žalovanému, preto považujú za nespravodlivé, aby intervenientom hradili trovy konania. Intervenienti netvoria nerozlučné spoločenstvo so žalovaným, a preto nemajú právo na náhradu trov konania od žalobcov. 22. Žalobcovia poukázali aj na to, že žalovaný nakladal s rozšíreným vjazdom na parcele žalovaného I. XXX/X pred domom žalobcov dvakrát v rozpore so zákonom. Prvý krát v rozpore so zákonom o rovnakom zaobchádzaní, lebo žalovaný nenakladal s touto parcelou podľa vlastného uváženia, ale podľa úplného uváženia intervenientov. Druhý krát v rozpore s ust. § 5 Občianskeho zákonníka, keď zapríčinil zrejmý a trvalý zásah do pokojného stavu pred domom žalobcov. 23. K vyjadreniu žalovaného intervenienti uviedli, že žalobný nárok žalobcov nie je daný z dôvodu absencie naliehavého právneho záujmu. Okrem toho v konaní nebolo preukázané žiadne diskriminačné zaobchádzanie zo strany žalovaného voči žalobcom. Tiež súhlasili s argumentáciou žalovaného ohľadom predloženia nových dôkazov zo strany žalobcov, že tieto by súd nemal vziať do úvahy a mal by uplatniť koncentračnú zásadu. Preto navrhli napadnutý rozsudok potvrdiť. 24. Vo vyjadrení k vyjadreniu žalobcov žalovaný zotrval na doterajšej argumentácii. 25. V ďalšom vyjadrení sa intervenienti vyjadrili k vyjadreniu žalobcov. Uviedli, že žalobcovia už majú k svojmu domu zrealizovaný jeden vjazd a v tomto konaní sa domáhajú druhého. Intervenienti majú len jeden vjazd, ktorý sa realizuje na základe povolenia od žalovaného. Zároveň žalobcom nikto nebráni prechádzať cez časť parcely XXX/X, ktorá je predmetom povolenia pre intervenientov, a teda majú zato, že žalobcom sa nedeje žiadna nespravodlivosť. Podľa názoru intervenientov žalobcovia nie sú diskriminovaní, nakoľko majú umožnený vjazd k svojmu domu rovnako, ako všetci ostatní susedia. Okrem toho intervenienti poukázali na to, že žalovaný je verejná právnická osoba a pri vydávaní povolenia, ktoré žalobcovia neustále napádajú, vychádzal zo správnej úvahy, ktorá sa v danom prípade zhodovala s požiadavkou intervenientov. 26. Žalobcovia zaslali súdu ešte jedno doplňujúce vyjadrenie. Okrem iného namietali, že mali byť prizvaní na miesto obhliadky vykonanej komisiou výstavby žalovaného, aby sa vyjadrili k rozšírenému vjazdu pre intervenientov. 27. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (355 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z § 379 a násl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcov nie je dôvodné. Oznámenie o verejnom vyhlásení rozsudku bolo v súlade s § 219 ods. 3 v spojení s § 378 ods. 1 CSP zverejnené na úradnej tabuli a webovej stránke Krajského súdu v Prešove. 28. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte nesprávne zisteného skutkového stavu a nesprávneho právneho posúdenia veci. Skúmal, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (viď rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II.ÚS 78/05). 29. Podľa názoru odvolacieho súdu súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav, zo zistených skutočností vyvodil správny právny záver a svoje rozhodnutie zdôvodnil v rozsahu, ktorý obstojí v konfrontácii s požiadavkami kladenými na kvalitu súdnych rozhodnutí. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité odôvodnenie súdu prvej inštancie. Vzhľadom na to, že odôvodnenia rozhodnutí súdu prvej inštancie a odvolacieho súdu nemožno posudzovať izolovane (II. ÚS 78/05, III. ÚS 264/08, IV. ÚS 372/08), pretože prvoinštančné konanie a odvolacie konanie z hľadiska predmetu konania tvoria jeden celok, odvolací súd v plnom rozsahu odkazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku a len na zdôraznenie dodáva: 30. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O omyl ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery (pozri napr. Najvyšší súd SR, sp. zn. 7 Cdo 7/2010). Táto odvolacia námietka naplnená nebola. 31. Nesprávne skutkové zistenia sú také zistenia, na základe ktorých súd vec posúdil po právnej stránke a ktoré v podstatnej časti nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní. Dochádza k tomu vtedy, ak súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov alebo z vyjadrení strany nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo alebo rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli dôkazmi preukázané alebo vyšli najavo, opomenul. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd založil na chybnom hodnotení dôkazov. Vykonané dôkazy hodnotí súd podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. Vyhodnotenie vykonaných dôkazov súd uvedie v odôvodnení rozsudku podľa § 220 ods. 2 CSP. Voľné hodnotenie dôkazov súdom prirodzene neznamená ľubovôľu hodnotenia. Súd hodnotí jednotlivý dôkaz z hľadiska jeho dôležitosti, zákonnosti a pravdivosti. Po individuálnej selekcii následne súd hodnotí všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti. K nesprávnym skutkovým zisteniam z vykonaných dôkazov súd dospeje nesprávnym vyhodnotením dôležitosti alebo pravdivosti dôkazov, alebo porušením pravidiel formálnej logiky. Ani táto odvolacia námietka naplnená nebola. 32. Predmetom odvolacieho prieskumu bol rozsudok súdu prvej inštancie o zamietnutí žaloby pre nedostatok naliehavého právneho záujmu žalobcov na určení práva na užívanie časti parcely I. XXX/X vo vlastníctve žalovaného v katastrálnom území E., okres C.. 33. Žalobcovia namietali nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie ohľadom neexistencie naliehavého právneho záujmu a tiež nesprávne vyhodnotenie diskriminácie žalobcov oproti ich susedom, ktorým žalovaný dal súhlas na užívanie parcely v jeho vlastníctve. 34. V kontexte odvolacích námietok žalobcov odvolací súd uvádza, že súd vždy predtým, než meritórne posudzuje konkrétnu vec, ktorej petit (žalobný návrh) znie na určenie, či tu právo je alebo nie je (určovacia žaloba), musí posúdiť, či strana žiadajúca o poskytnutie súdnej ochrany, má na danom určení naliehavý právny záujem. 35. Podľa § 137 písm. c) CSP, Žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu. 36. Pri posudzovaní naliehavého právneho záujmu súdy skúmajú to, či žalobca rozsudok o určení práva skutočne potrebuje a či záver súdu v danej veci je spôsobilý odstrániť stav právnej neistoty žalobcu. Účelom naliehavého právneho záujmu je pripustiť vecné prejednanie len takých určovacích žalôb, ktoré majú pre žalobcov význam, čím sa sleduje to, aby bola súdna ochrana poskytovaná rozumne (napr. rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 482/2021). 37. V zhode s názorom súdu prvej inštancie je aj odvolací súd toho názoru, že na určovacej žalobe tak, ako ju formulovali žalobcovia, nie je naliehavý právny záujem. Ten by bol daný vtedy, ak by sa určovacou žalobou odstránila spornosť práva tak, aby potom nemuseli nasledovať ďalšie súdne konania. Elimináciu ďalšieho súdneho konania v sebe spravidla zahŕňa žaloba na splnenie povinnosti. V prípade žalôb na plnenie súd vždy ako predbežnú otázku posúdi (ne)existenciu práva. Napríklad pri žalobe na vydanie veci (žaloba na plnenie) súd ako predbežnú otázku posúdi, či žalobca má hmotné právo (vlastnícke právo) odôvodňujúce vydanie veci. Na druhej strane typickým príkladom určovacej žaloby je žaloba o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti. V okolnostiach takých prípadov žalobca tvrdí, že je vlastníkom veci, hoci zápis v katastri nehnuteľností svedčí žalovanému. V prípade, ak súd žalobe vyhovie, na základe súdneho rozhodnutia kataster nehnuteľností zapíše ako vlastníka veci žalobcu. Tým sa odstráni spornosť práva a právne postavenie žalobcu sa tak stane istým, keďže právny stav (zápis v katastri nehnuteľností) bude totožný so stavom skutočným (žalobca ako skutočný vlastník veci). 38. V prejednávanej veci nejde o žalobu na určenie právnej skutočnosti (§ 137 písm. d) CSP), pretože právo na užívanie parcely vo vlastníctve žalovaného nevyplýva žalobcom zo žiadneho právneho predpisu. Pri určovacej žalobe podľa § 137 písm. c) CSP súd musí vždy skúmať naliehavý právny záujem. Ten si žalobcovia vykladajú po svojom, že v prípade nevyhovenia žalobe budú v právnej neistote, keďže intervenienti sa voči nim dopúšťajú zlomyseľného konania v súvislosti s odpratávaním snehu, pri parkovaní, pri vjazde na svoj pozemok a podobne. Z takýchto hľadísk sa naliehavý právny záujem neposudzuje. Inými slovami žalobcovia zvolili nesprávny žalobný petit. Na základe takto formulovaného určovacieho petitu nemôžu dosiahnuť úspech v spore, pretože na ňom nemajú naliehavý právny záujem. V takýchto prípadoch má vždy prednosť žaloba na splnenie povinnosti. Ani tá však apriori neprináša úspech v spore, pretože zásadný význam majú stranami navrhnuté dôkazy, ktoré vykonáva a posudzuje súd, ktorý následne dôkazy vyhodnotí a dospeje k istému záveru. To znamená, že žalobcovia v danej veci nezvolili správny prostriedok na ochranu svojich práv. 39. Pokiaľ ide o námietky žalobcov týkajúce sa ich diskriminácie (nerovné zaobchádzanie), je potrebné rozlišovať medzi priamou diskrimináciou a nepriamou diskrimináciou. Priamou diskrimináciou je každé rozdielne zaobchádzanie s osobami, ktoré sa nachádzajú v porovnateľnej situácii. Inými slovami priamou diskrimináciou je, ak s rovnakým sa za totožných podmienok zaobchádza rozdielne a s takým, čo si vyžaduje odlišný prístup sa v porovnaní s takým, čo odlišný prístup nevyžaduje, zaobchádza rovnako. Pri diskriminácii je zásadným hľadiskom práve porovnateľnosť situácie. Nepriamou diskrimináciou je navonok neutrálna situácia s nepriaznivým dopadom na chránenú skupinu (titulom pohlavia, náboženského vyznania alebo viery, rasy, príslušnosti k národnosti alebo etnickej skupine, zdravotného postihnutia, veku, sexuálnej orientácie, manželského stavu a rodinného stavu, farby pleti, jazyka, politického alebo iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, majetku, rodu alebo iného postavenia alebo z dôvodu oznámenia kriminality alebo inej protispoločenskej činnosti). 40. V danom prípade sa žalobcovia cítia znevýhodnení oproti intervenientom, ktorým žalovaný dal obdobný súhlas na rozšírenie vjazdu na ich pozemok z miestnej komunikácie vo vlastníctve žalovaného. V prípade intervenientov však šlo len o rozšírenie vjazdu, zatiaľ čo u žalobcov by šlo o vybudovanie úplne nového vjazdu. K tomu bolo potrebné predložiť zodpovedajúcu projektovú dokumentáciu, čo však žalobcovia úplne nesplnili dôvodiac tým, že projektová dokumentácia je správna. V zhode s názorom súdu prvej inštancie, ktorý je vyjadrený v bode 10. odôvodnenia rozhodnutia, je aj odvolací súd toho názoru, že vykonaným dokazovaním nebolo zistené odlišné zaobchádzanie. Keďže súd prvej inštancie sa v označenom bode 10. odôvodnenia dostatočne zaoberal otázkou diskriminácie žalobcov, nemožno ich námietku o nepreskúmateľnosti rozhodnutia považovať za opodstatnenú. 41. Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie správne skúmal existenciu naliehavého právneho záujmu na žalobcami uplatnenej určovacej žalobe, z pohľadu § 137 písm. c) CSP. Zároveň súd prvej inštancie, berúc do úvahy skutkové zistenia, konštatoval, že v danom prípade nebolo identifikované diskriminačné konanie žalovaného. 42. Pokiaľ žalobcovia namietali, že súd prvej inštancie neskúmal druhý naliehavý právny záujem na určovacej žalobe, ktorým je právo na bezpečný nediskriminačný výjazd zo svojho odstavného miesta, je potrebné uviesť, že žiadne procesné pravidlá neurčujú povinnosť súdu skúmať druhotný naliehavý právny záujem. Ide o subjektívny názor žalobcov, ktorý nemá oporu v právnej úprave. Ak súd nezistí existenciu naliehavého právneho záujmu na určovacej žalobe, túto zamietne bez toho, aby skúmal iné skutkové okolnosti, pod ktorými si žalobcovia predstavujú druhý naliehavý právny záujem. 43. Žalobcovia k podanému odvolaniu pripojili aj nové dôkazy, t. j. videozáznamy č. 1 a 2. Na uvedené dôkazy odvolací súd neprihliadal, nakoľko nespĺňajú podmienky podľa § 366 CSP. Aby odvolací súd na nové prostriedky procesného útoku alebo procesnej obrany (tzv. novoty) mohol prihliadnuť, museli by sa týkať procesných podmienok, vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, ak by nimi malo byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo by ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Žiadna z týchto skutočností splnená nebola a žalobcovia ju ani netvrdili. 44. Odvolatelia tiež namietali, že žalobu podali voči žalovanému, a preto by nemali platiť trovy konania intervenientom. 45. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na uznesenie Ústavného súdu SR č. k. IV. ÚS 442/2022 z 20. septembra 2022, v ktorom bolo vyslovené: „Ústavne udržateľným je taký postup Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorý sa pri rozhodovaní o priznaní nároku na náhradu trov dovolacieho konania intervenienta riadi procesným úspechom tej sporovej strany, popri ktorej sa na konaní intervenient zúčastňuje“. 46. Je nepochybné, že intervenienti do konania vstúpili na strane žalovaného. Do konania predložili relevantnú argumentáciu. Ich právny záujem na výsledku sporu je zjavný, keďže požiadavka žalobcov by sa ich ako bezprostredných susedov týkala. Navyše aj rozhodujúce skutkové tvrdenia žalobcov úzko súviseli s konaním žalovaného vo vzťahu k intervenientom. Z tohto dôvodu potom sú žalobcovia povinní nahradiť účelne vynaložené trovy konania intervenientom vystupujúcim na strane úspešného žalovaného. 47. Žalobcovia predostreli odvolacie námietky takého charakteru, ktoré neboli spôsobilé inak vyhodnotiť skutkový alebo právny stav odvolacím súdom. Preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP. 48. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní neboli žalobcovia úspešní, a preto im náhrada trov nepatrí. V odvolacom konaní bol úspešný žalovaný a intervenienti na strane žalovaného, ktorí majú právny záujem na výsledku sporu, nakoľko súhlas žalovaného na vybudovanie vjazdu pre žalobcov by sa ich ako bezprostredných susedov týkal. Na základe toho odvolací súd úspešnému žalovanému a intervenientom vystupujúcim na jeho strane, priznal voči žalobcom plnú náhradu trov odvolacieho konania. Zároveň odvolací súd nezistil žiadne výnimočné okolnosti ani dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali odklon od zásady zodpovednosti za výsledok v spore v zmysle aplikácie § 257 CSP. 49. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 CSP v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).