{"guid": "6d223574-3def-4154-b02d-202f88f67594:240e6858-8a8c-447a-81a3-1ec7045b0070", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2025:8723200220.1", "spisova_znacka": "22Co/48/2024", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 22Co/48/2024 z 30. 9. 2025", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Prešov z 30. septembra 2025, sp. zn. 22Co/48/2024, ECLI:SK:KSPO:2025:8723200220.1", "identifikacne_cislo": "8723200220", "sud": {"guid": "sud_155", "nazov": "Krajský súd Prešov", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-presov"}, "sudca": "JUDr. Viera Kandriková", "sudca_id": 443, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-viera-kandrikova-443", "datum_vydania": "2025-09-30", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/240e6858-8a8c-447a-81a3-1ec7045b0070", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2025:8723200220.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSPO:2025:8723200220.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSPO:2025:8723200220.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Prešov\n22Co/48/2024\n8723200220\n30. 09. 2025\nJUDr. Viera Kandriková\nECLI:SK:KSPO:2025:8723200220.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nKrajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Kandrikovej a členov\nsenátu JUDr. Michala Boroňa a JUDr. Marianny Hirkovej v spore žalobcu: A. A., nar. XX.XX.XXXX,\nbytom A. XXXX/XX, XXX XX B., zastúpeného JUDr. Mgr. Martinou Tomasovou, advokátkou so sídlom\nFrancisciho 3288, 058 01 Poprad, proti žalovanej: C. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXXX/XXX, XXX\nXX B., zastúpenej JUDr. Nikolou Tudajovou, advokátkou so sídlom Levočská 5112/26A, 058 01 Poprad,\no zaplatenie 5.030,- eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Poprad\nč. k. 21C/8/2023-109 zo dňa 03.06.2024, takto jednohlasne\nrozhodol:\nI. Potvrdzuje rozsudok vo výrokoch II. a III.\nII. Priznáva žalovanej voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %, o\nvýške ktorej rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením.\nodôvodnenie:\n1. Okresný súd Poprad (ďalej „súd prvej inštancie“ alebo ,,súd“) napadnutým rozsudkom rozhodol\nnásledne:\n,,I. Konanie v sume 80,- eur z a s t a v u j e .\nII. Žalobu z a m i e t a .\nIII. Žalovanej p r i z n á v a voči žalobcovi náhradu trov konania v plnom rozsahu s tým, že súd\nrozhodne o trovách konania uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.“\n2. V odôvodnení súd prvej inštancie konštatoval, že v predmetnom konaní sa žalobca žalobou domáha,\naby súd zaviazal žalovanú na zaplatenie sumy 5.030,- eur s príslušenstvom, titulom vrátenia peňažnej\npôžičky. Podaním zo dňa 23.03.2024 zobral žalobca žalobu v rozsahu 80,- eur späť, s čím žalovaná\nsúhlasila. Žalovaná sa v konaní bráni tým, že so žalobcom neuzavrela žiadne zmluvy o pôžičkách.\nVychádzajúc z vyjadrení a listinných dôkazov súd prvej inštancie zistil skutkový stav, podľa ktorého je\nnesporné, že žalobca poukázal na účet žalovanej v období od januára 2022 do septembra 2022 sumu\nspolu 5.030,- eur. Je nesporné, že žalobca a žalovaná boli v partnerskom vzťahu, a to do novembra 2022,\ns tým, že od augusta 2022 žili v spoločnej domácnosti. Obe strany však tvrdia odlišne, kedy vzťah začal.\nPodľa žalobcu až od júna 2022, podľa žalovanej začiatkom roka 2022. Podľa názoru súdu prvej inštancie\nide o subjektívny náhľad na vec každej sporovej strany, ktorý je ovplyvnený aj daným súdnym konaním.\nK tvrdeniam neboli navrhované dôkazy ani výsluchy svedkov. Zásadne táto skutočnosť, obdobie kedy\nzačali bývať, nemala na právne posúdenie veci vplyv. Po odchode žalobcu zo spoločnej domácnosti,\nžalobca v mobilnej komunikácii vyzval žalovanú na vrátenie sumy 4.945,- eur (č.l. 15 súdneho spisu) 1.200,- eur, 1.600,- eur, 600,- eur za zrkadlá, 500,- eur za depozit do štúdia, 600,- eur nájom, 200,- eur\nna diskotéku, 165,- eur železá, 80,- eur za bosu. Žalovaná odpovedala, že si všetko prejde, čo poslal a\nvráti do posledného centu s tým, že 600,- eur si má prísť odlepiť do štúdia. Táto náhla reakcia žalovanej\n\nnasledovala deň po predžalobnej výzve zo strany žalobcu. Dňa 07.12.2022 zaslal žalobca žalovanej\npredžalobnú výzvu, v ktorej vyzval žalovanú na vrátenie dlžnej sumy 5.025,- eur do 31.01.2023 (č.l. 17\nsúdneho spisu). Žalovaná listom zo dňa 16.12.2022 žalobcovi oznámila, že si nie je vedomá žiadnych\npôžičiek a podľa nej ide len o reakciu na ukončenie vzťahu. Ďalšie skutočnosti ohľadom odovzdávania\nvecí žalobcovi za prítomnosti osôb, ne/agresívne správanie boli pre posúdenie veci irelevantné. Preto\nsúd prvej inštancie vo vzťahu k týmto skutočnostiam považoval vypočúvanie navrhovaných svedkov za\nnadbytočné, nehospodárne, zaťažujúce procesné konanie, keďže nevedeli o skutočnostiach týkajúcich\nsa prevodu peňazí.\nSúd prvej inštancie dospel k záveru, že v predmetnej veci žalobca preukázal, že na účet žalovanej\npoukázal postupne 5.030,- eur. Pre existenciu zmluvy o pôžičke však nestačí preukázať odovzdanie\na prijatie peňazí, ale aj vôľu strán, že dlžník peniaze v dohodnutej dobe, ktorá nebola preukázaná,\npri vzniku záväzku, má vôľu vrátiť a že vôľa vrátenia je v čase poskytnutia pôžičky daná. Žalobca\nsúdu nepredložil žiadny dôkaz (napr. svedka, účel platby v platobnom príkaze, vzájomnú písomnú\nkomunikáciu a pod.) o vôli žalovanej v čase odovzdania a prijatia peňazí, že tieto v dohodnutej dobe\nvráti. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno, keď nepreukázal, že poskytol žalovanej na účet pôžičky,\nnepreukázal dohodu vrátenia peňazí v relevantnom čase odoslania platby, ani v jednom prípade ich\nneoznačil pri prevode, že ide o pôžičku. V bežnom platobnom styku je to obvyklý modus označiť účel\nplatby, a v prospech koho je platba realizovaná. Dôkaz, na ktorom žalobca stavia procesný útok predložená mobilná komunikácia, je z obdobia až po ukončení vzťahu, t.j. niekedy po novembri 2022,\npreto nie je možné ňou preukazovať vôľu žalobkyne (žalovanej, pozn. odvolacieho súdu) v čase, keď jej\npeniaze boli poskytnuté. Preto podľa názoru súdu prvej inštancie žalobca neuniesol dôkazné bremeno\no existencii zmluvy o pôžičke medzi ním a žalovanou, z titulu ktorej je žalovaná povinná žalovanú sumu\nžalobcovi vrátiť. Nebol preukázaný žiaden záväzkový vzťah. Súd prvej inštancie je toho názoru, že\nžalobca iba tvrdil, že poskytoval pôžičky žalovanej na jej podnikanie. Aj keby súd vzal do úvahy, že jej\nposkytol peniaze na podnikanie v čase rozbiehania živnosti žalovanej, to neznamená, že sa dohodli\nna vrátení peňazí, keďže boli vo vzťahu, ktorý napredoval až tak, že žalobca sa vzdal svojho bytu v\nprospech nájmu a vzápätí vzťah aj náhle skončil. Nie každé poskytnutie peňažných prostriedkov sa viaže\nna povinnosť tieto peňažné prostriedky vrátiť. Pre peňažné plnenie môže existovať akýkoľvek iný právny\ndôvod (darovanie, plnenie z inej zmluvy), prípadne sa môže jednať i o plnenie bez právneho dôvodu, čo\nzrejme v čase poskytnutia peňazí, sa súd domnieva, že to tak aj bolo. Predmetné konanie nie je konaním\no tom, aký bol partnerský vzťah medzi nimi, ale konanie, kde predmetom je vrátenie pôžičky, preto je na\nžalobcovi, aby uniesol dôkazné bremeno, preukázal vznik pôžičkového vzťahu a tým preukázal splnenie\npodstatných náležitostí Zmluvy o pôžičke. Neexistuje písomná zmluva o pôžičke, ani svedkovia.\nNa záver súd prvej inštancie dodal, že právna zástupkyňa žiadala, aby žalovaná predložila daňové\npriznanie z roku 2022, avšak o tento dôkaz mohla požiadať skôr v rámci plynutia lehôt v zmysle §\n167 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len ,,CSP“) a táto lehota uplynula a\nuplynula aj sudcovská koncentrácia. Údaj o vzniku živnostenského oprávnenia je údajom vyplývajúcim\nz verejného registra, prístupný každému. Súd prvej inštancie bol preto toho názoru, že o tento dôkaz\nmohlo byť požiadané skôr, preto súd nevykonal tento dôkaz, pretože by došlo k odročeniu pojednávania.\nZároveň v zmysle vyššie odôvodnených dôvodov pre zamietnutie žaloby, tieto skutočnosti neboli pre\nposúdenie veci relevantné.\n3. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 a 2 CSP. Zaviazal na\nnáhradu trov konania neúspešného žalobcu voči úspešnej žalovanej. Keďže žalovaná odovzdala bosu\nžalobcovi v sume 80,- eur, išlo o nepatrnú sumu voči žiadanej sume, preto súd prvej inštancie považoval\nv danom konaní za úspešnú žalovanú.\n4. Proti tomuto rozsudku podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie z dôvodov uvedených v § 365\nods. 1 písm. b), f) a h) CSP. Žalobca nesúhlasil s tým, ako sa súd prvej inštancie vysporiadal s jeho\nzákladným argumentom, ktorý uvádzal v priebehu celého súdneho konania a zároveň v podanej žalobe,\na síce, že žalobca komunikoval ohľadom vrátenia pôžičky – peňažných prostriedkov so žalovanou\nformou správ cez aplikácie E. a F. a to dňa 08.12.2022, kde žalobca popísal žalovanej niektoré sumy,\nktoré požičal žalovanej, konkrétne 600,- eur na zrkadlá, 500,- eur na depozit do štúdia, 600,- eur na\nnájom žalovanej, 200,- eur keď žalovaná nemala a išla na diskotéku, 165,- eur na železa do štúdia,\n80,- eur na bosu, ďalej žiadal vrátiť sumu 1.200,- eur a 1.600,- eur. Na uvedenú komunikáciu žalovaná\nreagovala svojou bezprostredne písomne prejavenou vôľou tak, že žalobcovi všetko jedného dňa vráti.\nŽalobca už pri podaní žaloby k uvedenému predložil do súdneho spisu aj listinný dôkaz a to komunikáciu\nprostredníctvom F. a E. medzi ním a žalovanou. Súd prvej inštancie sa týmto listinným dôkazom žiadnym\n\nspôsobom nevysporiadal a nevyhodnotil ho. Pokiaľ by súd prvej inštancie venoval uvedenému listinnému\ndôkazu náležitú pozornosť, tak by sa to prejavilo nielen v odôvodnení napádaného rozhodnutia, a\nto v rozsahu minimálne v rozsahu zhodnotenia tohto prejavu vôle žalovanej v čase, keď uvedená\nbezprostredná komunikácia prebehla medzi sporovými stranami, ale aj v rozsahu vôle žalobcu, teda že\ntu bola aj vôľa žalobcu, aby mu boli vrátené peňažné prostriedky zo strany žalovanej. Súd prvej inštancie\nvšak úplne rezignoval a tento prejav vôle ani jednej zo sporových strán nevyhodnotil.\nNamietal, že súd prvej inštancie pochybil, keď síce v bode 25. napádaného rozhodnutia citoval z\ninternetovej komunikácie zo dňa 8.12.2022, kde uviedol doslovné vyjadrenie žalovanej cit.: “Všetko si\nprejdem co si kí poslal enboj a jedného dňa do posledného centu ti vrátim“ a následne tiež že cit.: “Tých\n1600 eur tu vrátim. Ti“ (čo sa nachádza na č.l. 15-16 súdneho spisu), avšak ďalej v rámci zhodnotenia\ndôkazov, právneho posúdenia a následného vyhodnotenia tohto dôkazu, súd prvej inštancie bližšie\nžiadnym spôsobom tento dôkaz – emailovú komunikáciu, v ktorej jednoznačne žalovaná prejavila určito\nsvoju vôľu vrátiť všetko žalovanému, právne nevyhodnotil a nezaujal žiaden právny názor. Tento dôkaz\nostal zo strany súdu bez povšimnutia, resp. súd prvej inštancie zaujal k uvedenému podľa názoru\nžalobcu laxný postoj, keď k tomuto uviedol právny názor obsiahnutý v jednej vete a síce, že predložená\nmailová komunikácia vznikla v čase po ukončení vzťahu – niekedy v novembri 2022, preto nie je\nmožné ňou preukazovať vôľu žalovanej v čase, keď jej peniaze boli poskytnuté. Uvedené nie je možné\npovažovať za dostatočné odôvodnenie prijatého záveru súdu prvej inštancie. S uvedeným právnym\nnázorom žalobca v žiadnom prípade nemôže súhlasiť a považuje ho za nesprávny, nakoľko takto bola\nvyjadrená bezprostredná vôľa žalovanej, keďže táto si bola a stále je vedomá finančnej pôžičky zo strany\nžalobcu. Až následne oslovenie právneho zástupcu žalovanou, viedlo žalovanú k zmene jej primárneho\nzámeru vrátiť požičané peňažné prostriedky žalobcovi, čo sa následne premietlo do jej písomného\nvyjadrenia dňa 16.12.2022. Žalobca poukázal na to, že súd prvej inštancie žiadnym spôsobom neposúdil\ntento rozpor v 2 odlišných vyjadreniach vôle tej istej osoby - žalovanej. Respektíve jednoducho sa\npriklonil k vyjadreniu a tvrdeniu žalovanej a zhodnotil jej modifikovaný prejav vôle. Na druhej strane však\nnevyhodnotil prejav vôle žalobcu a to vrátiť peňažnú pôžičku.\nŽalobca nesúhlasil ani s tým, čo súd prvej inštancie uviedol v bode 45. napádaného rozhodnutia, cit.:\n„ Pre existenciu zmluvy o pôžičke však nestačí preukázať odovzdanie a prijatie peňazí, ale aj vôľu\nstrán, že dlžník peniaze v dohodnutej dobe, ktorá nebola preukázaná, pri vzniku záväzku, má vôľu vrátiť\na že vôľa vrátenia je v čase poskytnutia pôžičky daná“. Tu žalobca poukázal na to, čo uviedol už v\nrámci konania pred súdom prvej inštancie, že so žalovanou bol od samotného okamihu odovzdania požičania jednotlivých peňažných čiastok dohodnutý na tom, že žalovaná vráti tieto plnenia, keď ju o\nto žalobca požiada, resp. že žalovaná požičané peniaze žalobcovi raz vráti. Žalobca presne nielen v\njeho písomných podaniach, ale i v rámci svojho výsluchu na pojednávaní dňa 3.6.2024 popísal, z akých\ndôvodov poskytoval pôžičku žalovanej, a tiež ako bol dohodnutý so žalovanou pokiaľ ide o vrátenie\npeňazí. Tieto požičiaval za účelom podnikateľskej činnosti žalovanej, nie ako si prispôsobuje žalovaná\na síce na domácnosť. V tejto súvislosti žalobca odkázal na ustanovenie § 563 Občianskeho zákonníka.\nK zmluve o pôžičke žalobca uviedol, že táto nemusí mať písomnú formu, keďže zákon to ani nevyžaduje.\nAko uviedol v podanej žalobe, medzi žalobcom a žalovanou existovala ústna dohoda. A dokonca aj\nsamotný úmysel a skutočná vôľa oboch strán v čase ich ústneho dojednania o pôžičke finančných\nprostriedkov existovala. Žalobca vyzval žalovanú na vrátenie požičaných vecí a peňažných prostriedkov.\nSamotná skutočnosť, že žalovaná spočiatku súhlasila, že všetko vráti žalobcovi /čo vyplýva z predloženej\nkomunikácie/ a neskôr už na písomnú predžalobnú výzvu – pokus o mimosúdny zmier, reagovala\nodlišným spôsobom, svedčí iba o špekulácií zo strany žalovanej a účelovej obrane po jej poučení inou\nosobou.\nŽalobca uviedol, že písomným podaním zo dňa 7.12.2022 vyzval žalovanú prípisom „Predžalobná\nvýzva – pokus o mimosúdny zmier“ na vrátenie pôžičky, resp. na zaplatenie dlžnej sumy s tým, že\nžalovanú vyzval na vrátenie dlžnej sumy najneskôr do 30.1.2023. Na čo žalovaná svojim prípisom zo\ndňa 16.12.2022 a žalobcovi doručený dňa 4.1.2023 označeným ako „ Vyjadrenie k predžalobnej výzve\n– pokus o mimosúdny zmier“ žalobcovi oznámila, že predmetnú výzvu považuje za nedôvodnú. Teda i\nv tomto ohľade žalobca naplnil literu zákona, keď žalovanú vyzval na plnenie – teda vrátenie požičanej\nsumy a zároveň určil lehotu splatnosti, teda lehotu /najneskôr do 30.1.2023/, do ktorej žiada vrátiť\npožičané peniaze, keďže od začiatku tohto záväzkového vzťahu medzi žalobcom a žalovanou nešlo\no poskytnutie daru, ako to celé subjektívne, a predovšetkým zištne a účelovo vníma žalovaná, ale o\npôžičku, ktorú žalobca požaduje vrátiť späť.\nŽalobca poukázal tiež na to, že nie je možné prisvedčiť a uveriť tvrdeniu žalovanej, ktorému uveril, resp.\nsa priklonil aj súd prvej inštancie, keď žalovaná na otázku právneho zástupcu žalobcu na pojednávaní\ndňa 3.6.2024: „Vyjadrite sa k Vašej komunikácií, keď ste uviedli, že žalobcovi vrátite 1.600,- eur“,\n\nžalovaná odpovedala, že: „Napísala som to v období, keď som bola psychicky na dne a chcela som\npokoj. bol agresívny“ /na str. 5 zápisnice o pojednávaní zo dňa 3.6.2024/. Respektíve na vyjadrenie jej\nprávne zástupkyne zo dňa 28.02.2023, kde v závere podania uvádza: „žalovaná sa nikdy nezaviazala,\nže mu vráti hnuteľné veci, ale len z dôvodu, aby mala pokoj od žalobcu, mu vráti všetky veci, ktoré mala“.\nAgresívne správanie sa žalobcu voči žalovanej nikdy nebolo preukázané, dokonca samotná žalovaná\nodovzdávala hnuteľné veci žalobcovi tak, že ich vyložila pred bytový dom, resp. chodbu v bytovom dome,\nkde si ich žalobca prevzal za prítomnosti iných osôb konkrétne p. G. G. a teda k ich osobnému stretnutiu\nani nedošlo. Preto je iba účelovou a ničím nepodloženou obranou žalovanej to, že teraz keď chce žalobca\nvrátiť pôžičku, fabuluje a vytvára o sebe obraz týranej osoby, resp. takej, ktorá bola psychicky na dne.\nŽalobca namietal, že súd prvej inštancie znemožnil uplatňovať žalobcove práva, keď nevykonal dôkazy\nnavrhnuté žalobcom, keď tieto v závere pojednávania dňa 3.6.2024 zamietol, a následne uvedené\npremietol do bodu 47. napádaného rozhodnutia. Ako dôvod zamietnutia vykonania navrhnutého dôkazu\n– predloženie daňového priznania z roku 2022 žalovanou súd prvej inštancie uviedol odkaz na\nustanovenie § 167 CSP /sudcovská koncentrácia/ s tým, že o tento dôkaz mohol žalobca požiadať skôr,\npreto súd prvej inštancie tento dôkaz nevykonal, pretože by došlo k odročeniu pojednávania a ďalej\nuviedol, že tieto skutočnosti neboli pre posúdenie veci relevantné. Žalobca nesúhlasil s týmto postupom\nsúdu a jeho právnym názorom, nakoľko tento návrh na vykonanie dôkazu navrhol nie na poslednom\npojednávaní dňa 3.6.2024 ako mylne uvádza súd prvej inštancie, ale už v jeho písomnom podaní zo\ndňa 21.3.2023, teda ihneď v rámci svojho prvého vyjadrenia k vyjadreniu žalovanej, a preto z jeho\nstrany nebola porušená sudcovská koncentrácia, naopak žalobca sa presne riadil pokynom súdu prvej\ninštancie. Zároveň žalobca poukázal na to, že práve predloženie daňového priznania je podstatné i\npre samotné meritórne rozhodnutie, keďže ako tvrdí žalobca, žalovaná nemala príjem z podnikateľskej\nčinnosti taký, ktorý by postačoval na jeho prevádzku a zariaďovanie, čo by sa preukázalo vykonaním\ntohto dôkazu. I z výsluchu samotnej žalovanej vyplynula ochota predložiť daňové priznanie za rok 2022,\npreto žalobcovi nie je zrejmý postup súdu.\nŽalobca tvrdí, že súd prvej inštancie sa nesprávne vysporiadal s tvrdením žalobcu v súvislosti s\npožičanými finančnými prostriedkami na podnikateľské aktivity a účely žalovanej, nakoľko žalobca\npožičal peňažné prostriedky už dňa 3.1.2022 /bankovým prevodom/ a žalovaná si otvorila živnosť dňa\n5.1.2022. Túto živnosť ukončila ku dňu 31.1.2023, teda následne po rozchode so žalobcom. Teda i z\nuvedeného je nepochybné a zrejmé, že tieto podnikateľské aktivity boli ukončené z dôvodu nedostatku\nfinancií žalovanej na podnikanie po tom, čo žalobca odmietol ďalej financovať podnikateľské aktivity\nžalovanej a rozišli sa.\nŽalobca nesúhlasil ani s tým, čo uvádza súd prvej inštancie v bode 43. napádaného rozhodnutia, keď\nuvádza, že k tvrdeniam neboli navrhované dôkazy ani výsluchy svedkov. Uvedené konštatovanie súdu\nprvej inštancie nemá oporu v samotnom obsahu súdneho spisu, keď návrhy na dokazovanie boli riadne\nuplatnené, a tiež boli navrhované výsluchy viacerých svedkov, dokonca na výsluchu niektorých svedkoch\nako napr. sl. A. a G. G. žalobca zotrval aj na pojednávaní, a ich vykonanie súd prvej inštancie zamietol.\nPráve sl. H. A. vedela o tom, že žalobca požičiaval peniaze žalovanej, nakoľko žalobca svedkyni hovorí\nvšetko, a tieto skutočnosti mohla žalobcovi dosvedčiť tak, ako svedok G. G., ktorý bol prítomný pri\nodovzdávaní vecí.\nŽalobca naďalej trvá na výsluchu svedkov, ktoré uvádza vyššie – sl. H. A., a G. G., ktorých výsluchy\nsúd prvej inštancie zamietol, keď sa vyslovil, že to, aký bol vzťah medzi žalobcom a žalovanou, či\nbol alebo nebol agresívny žalobca pri odovzdávaní vecí, nie je pre dané konanie relevantné, a nie je\npodstatné to, kedy spoločne začali bývať, nakoľko pre dokazovanie a na právne posúdenie uvedené\nnemá vplyv. S týmto žalobca nemôže súhlasiť, nakoľko práve zodpovedanie týchto otázok by prinieslo\nzásadné zodpovedanie podstatných otázok - vecí relevantných pre posúdenie a správne rozhodnutie\nvo veci. Keďže žalovaná tvrdila, že sa žalobcu bála, nakoľko mal byť údajne agresívny, a čo žalobca\nvýslovne poprel, a preto volala policajnú hliadku, bolo nevyhnutné tieto dôkazy vykonať. Z obsahu spisu\nje preukázateľne zrejmé, že nakoniec policajná hliadka nebola privolaná, dokonca ani samotná žalovaná\ntakýto dôkaz nedokázala predložiť. Teda je to opäť iba účelové prispôsobenie žalovanej.\nŽalobcovi nebolo zrejmé, cit.: „ako je možné, keď sa ma dotyčná žalovaná bála a podala na mňa\noznámenie o mojom údajnom zlom správaní voči nej a že som sa jej mal údajne vyhrážať, ako je možné,\nže mi poslala sms, že si mám prísť pre veci? To sa ma už nebála? Ja žalobca – som v jej byte vôbec\nnebol a ani som sa jej nevyhrážal, dokonca som na meniny pre jej dcérku a jej sestre dal darček na\nchodbe bytu, kde mi nechala moje veci a v tom čase tam bol aj svedok G. D., ktorého som chcel mať pri\nsebe ako svedka, nakoľko som vedel, že žalovaná si vymýšľa a nevedel som predvídať jej správanie.“\nAj na jeho výsluchu trvá a navrhol, aby v prípade vrátenia veci na nové konanie a rozhodnutie, tento\nbol predvolaný a vypočutý vo veci. Dokonca mu jej rodina písala, že aby sa so žalovanou udobril. No\n\non už nechcel, lebo zistil aká vypočítavá je žalovaná a dozvedel sa, že ho chcela iba využiť tak, ako\nvyužila viacerých mužov. Naďalej popiera, žeby bol s ňou v blízkom priateľskom vzťahu /ako rodina,\nako sa vyjadrila žalovaná/ od januára 2022, nakoľko žalovaná bola v tomto období vo vzťahu s p. A..\nToto vedia dosvedčiť aj jeho známi, ako napríklad svedok A. C., ktorá pracuje ako čašníčkou a táto vie\ndosvedčiť, že žalovaná chodievala s p. A. A. do reštaurácie, mali k sebe blízky vzťah, čo prejavovali aj\nna verejnosti, a bolo to na začiatku roka 2022. Dokonca ho žalovaná nepozvala na oslavu svojich XXXXXX narodenín, ktoré mala X.X.XXXX, kde mu uviedla, že chce mať okolo seba dôležitých ľudí. Teda\nsama seba spochybňuje vo svojich tvrdeniach. Z uvedeného je zrejmé, že v tom čase bol v kontakte so\nžalovanou iba ako s kamarátkou, a nebol dôvod na to, aby jej niečo daroval, resp. aby jej dával peniaze\nna domácnosť.\nŽalobca namietal, že súd prvej inštancie sa nevysporiadal ani s vyjadrením žalovanej, ktoré žalovaná\nvyslovila, resp. napísala k položke „zrkadlá“, keď uviedla, že „mám si prísť odlepiť zo štúdia 600,-eur“.\nAj v tomto prípade vôľa žalovanej bola daná a jednoznačná, teda vrátiť mu uvedenú položku. Aj s takto\nvyjadrenou vôľou sa súd prvej inštancie nesprávne vysporiadal a nesprávne vyhodnotil vôľu žalovanej.\nKeďže žalovaná iba tvrdila, že svoju vôľu vrátiť všetko žalobcovi prejavila iba preto, že bola psychicky\nna dne a bála sa žalobcu, pretože mal byť údajne voči nej agresívny, čo žalobca výslovne poprel, tak\npráve z uvedeného dôvodu súd mal vykonať dôkaz a to výsluchy svedka sl. A. a p. G., ktorí boli prítomní\npri tom, keď sl. H. I. mala odovzdať osobné veci žalovanému, teda k osobnému kontaktu vôbec nedošlo.\nV rámci tohto výsluchu svedok mal tiež sa vyjadriť aj k poskytovaniu peňažných pôžičiek. Z uvedeného\ndôvodu nie je možné súhlasiť s právnym názorom súdu, že vypočúvanie týchto svedkov bolo irelevantné,\nnadbytočné a nehospodárne.\nŽalobca opätovne poukázal na to, že pokiaľ žalovaná uvádza, že sa mala báť žalovaného a z toho\ndôvodu podala na žalobcu trestné oznámenie, tak k uvedenému uvádza, že partnerský vzťah bol\nukončený v 11/2022, žaloba bola podaná dňa 18.1.2023, trestné oznámenie až dňa 4.3.2023 /ktoré\nnakoniec ako vyplýva zo súdneho spisu je trestným oznámením ako podozrenie z prečinu „ohováranie“,\nktoré následne bolo postúpené odboru všeobecnej vnútornej správy na príslušný Okresný úrad, ktoré\nv súčasnosti nie je ani ukončené/, teda 2 mesiace po podaní žaloby a dokonca viac ako 4 mesiace\npo rozchode partnerov. I z uvedeného žalobca celé toto správanie žalovanej vníma iba ako účelovú\nobranu žalovanej na podanú žalobu, a tomuto uveril dokonca i samotný súd prvej inštancie. Dokonca\nsa ani nepreukázalo tvrdenie žalovanej, že dňa 8.12.2022 privolala policajnú hliadku OO PZ z dôvodu,\nže žalobca mal byť agresívny.\nŽalobca zotrval na svojich tvrdeniach a poprel, žeby požičané finančné prostriedky mali slúžiť na\nspoločné bývanie ako rodiny, nakoľko ako uviedol, rodinu netvorili. Žalobca reálne spoločne býval\nso žalovanou 20 dní, a v tomto čase viac menej všetko uhrádzal žalobca, vynakladal financie aj na\nvoľnočasové aktivity. Takisto poukázal na nepravdivé a zavádzajúce tvrdenie žalovanej, že sa starala\no jeho A.. dcéru v čase, keď on bol pracovne v zahraničí. Je to úplne absurdná situácia, ktorú si\nvymyslela žalovaná, ktorá v niekoľkých jej písomných vyjadreniach fabuluje a podľa reakcií žalobcu na\njej vyjadrenia, následne mení a prispôsobuje jej vyjadrenia. Toto správanie žalovanej je vidno aj z toho,\nako menila svoje vyjadrenia vo vzťahu k A.. dcére žalobcu. Žalobca opätovne poukázal na to, že financie\nboli požičiavané od 1/2022, teda v čase, keď žalobca so žalovanou ešte ani spoločne nebývali, teda\nnemohli slúžiť na účel spoločného bývania. Tieto tvrdenia žalovanej postrádajú akúkoľvek elementárnu\nlogiku. Z uvedeného dôvodu súd prvej inštancie sa nesprávne vysporiadal aj s touto otázkou, ktorú obe\nsporové strany iným spôsobom vykladajú.\nPreto aj vzhľadom na vyššie uvedené a tiež z predložených dokladov žalobcom – detaily platieb, ktoré\nsú súčasťou súdneho spisu, je evidentné, že okrem 2 platieb /v mesiaci 8,9/2022/ všetky prevody peňazí\nboli realizované ešte pred začatím partnerského vzťahu a spoločného bývania. Peňažné prostriedky\nnemohli a ani neboli poukazované na účel spoločného súžitia, ale na podnikateľské aktivity žalovanej.\nŽalobca popiera tvrdenie žalovanej a síce, že sa žalovaná mala starať o mal. dcéru žalobcu v čase,\nkeď tento bol pracovne v zahraničí a z toho titulu, že by mali byť finančné prostriedky spotrebované na\nzabezpečenie rodiny, ktorú v tom čase tvorili žalobca a žalovaná, nakoľko o A.. dcéru žalobcu sa v čase\njeho pobytu v zahraničí starala žalobcova ex manželka, veď nakoniec ide o A. osobu. Výslovne žalobca\ntieto tvrdenia žalovanej popiera, ako aj to, žeby finančné prostriedky mali byť použité na bežný chod\ndomácnosti, voľnočasové aktivity, oblečenie. Pokiaľ nejaké takéto výdavky vznikli, tak to bolo až v období\nod 8/2022 a tieto vo väčšej miere znášal samotný žalobca, keď bol na území SR v období od 8/2022.\nŽalobca aj naďalej trvá na tom, že 2-mesačné spolužitie 2 osôb nemožno považovať za partnerský\nvzťah v takom rozsahu, aby sa dalo hovoriť o rodine tak, ako to uvádza žalovaná. K tvrdeniu žalovanej,\nže suma 600,- eur mala byť použitá na účel nájmu a spotrebovanie na spoločnú domácnosť, žalobca\nuvádza, že na tento účel nemohli a neboli použité, nakoľko v čase zaslania ani spoločne nežili. Ide o\n\núčelovú obranu žalovanej. Žalobca tiež poukázal na to, že pokiaľ by si žalovaná nebola vedomá toho,\nže si požičala od žalobcu finančné prostriedky, tak by mu na účet ani len čiastkovo /100,- eur/ nevracala.\n5. K odvolaniu žalobcu podala vyjadrenie žalovaná, ktorá s jeho odôvodnením v celom rozsahu\nnesúhlasila a odvolanie považovala za nedôvodné, nakoľko súd prvej inštancie správne a úplne\nzistil skutočný stav veci a následne vychádzal zo správneho právneho posúdenia veci, keď žalobu\nzamietol. Podľa žalovanej nebolo zo strany žalobcu unesené dôkazné bremeno, to znamená, že nebolo\npreukázané, že došlo k vzniku záväzkového vzťahu, a teda poskytnutiu pôžičky. Žalovaná poukázala\nna hlavné závery odôvodnenia rozsudku, s ktorými sa v plnom rozsahu stotožňuje, a to bodoch 43.,\n44. a 45.\nVo vzťahu k tvrdeniam žalobcu o nevykonaní jeho navrhnutých dôkazov – svedkov, listinných dôkazov,\na hodnotení všetkého v neprospech žalobcu a vzbudzovaní pochybností o nestrannosti súdu žalovaná\nuviedla, že navrhovaní svedkovia sa nevedeli vyjadriť k podstate sporu – údajnému vzniku záväzkového\nvzťahu - pôžičke; že listinné dôkazy nepreukázali žalobcom tvrdenú vôľu žalovanej o „vrátení peňazí “ pri\nvzniku údajného pôžičkového vzťahu; a že u žalobcu ide o subjektívny pocit, že všetko bolo hodnotené\nv neprospech a že súd bol v predmetnom konaní nestranný. Žalovaná má za to, že žalobca sa v konaní\nvôbec nevyjadril k podstate sporu – preukázaniu pôžičkového vzťahu, ale len k súvislostiam pre toto\nkonanie nepodstatným.\nVo vzťahu k ignorovaniu dôkazu, z ktorého jednoznačne vyplýva, že žalovaná sľubuje zaplatenie\nžalovanej čiastky, žalovaná uviedla, že v rámci konania pred súdom prvej inštancie vysvetlila okolnosti\npredmetnej sms komunikácie (rozrušenie), a teda že táto sms znamenala, že vráti všetko žalobcovi, aby\nmala od neho pokoj; z tejto sms nevyplýva, že žalovaná chce vrátiť „požičané“ peniaze. To, čo žalobcovi\ndala späť, bola jej dobrá vôľa a nie povinnosť. Účelovo nezmenila svoju vôľu – všetko čo mala, po\nukončení vzťahu so žalobcom, mu dala späť.\nVo vzťahu k žalobcom predloženej komunikácii žalovaná uviedla, že žalobca nepredložil žiadnu\nrelevantnú komunikáciu, ktorá by preukazovala vznik pôžičky, a že predmetná komunikácia je z\nneskoršieho obdobia a nie je možné ňou preukazovať údajnú vôľu žalovanej „o vrátení“ pri poskytovaní\npeňazí – tak ako to konštatoval súd prvej inštancie. Žalobca v konaní nepreukázal dohodu so žalovanou,\nže išlo o pôžičku, ktorá bude vrátená – neuniesol dôkazné bremeno.\nK zamietnutiu vykonania dôkazu - predloženie daňového priznania za rok 2022, žalovaná uviedla, že v\npodaní zo dňa 21.03.2023 žalobca navrhoval predložiť daňové priznanie za rok 2021 – kedy žalovaná v\nďalšom vyjadrení argumentovala tým, že v roku 2021 nepodnikala. Žalobca mal možnosť žiadať súd o\nvykonanie dôkazu – daňového priznania za rok 2022 už skôr, ako na konanom pojednávaní. Okrem toho\nžalovaná má za to, že predmetný dôkaz nie pre toto konanie podstatný – teda nijako sa ním nepreukáže\nsplnenie podstatných náležitostí pre platné uzatvorenie pôžičkového vzťahu.\nPodľa žalovanej ukončenie jej podnikateľskej činnosti nemalo nič spoločné s tým, že so žalobcom\nukončila vzťah, ale k ukončeniu došlo v súvislosti s tým, že ako matka J. A. detí si potrebovala nájsť\ntakú prácu, ktorá by časovo viac vyhovovala potrebám jej rodiny.\nVo vzťahu k zavolaniu hliadky – dňa 08.12.2022 – žalovaná poukázala na jej písomné vyjadrenie zo\ndňa 17.08.2023.\nVo vzťahu k navrhovaným svedkom sl. A. (sestra žalobcu) žalovaná uviedla, že sám žalobca v odvolaní\ntvrdí, že jej hovorí všetko, teda uvedená svedkyňa by vedela vypovedať o veciach iba sprostredkovane –\nteda o veciach, ktoré jej sám žalobca povedal. Vo vzťahu k navrhovaným svedkom G. G. – sám žalobca\nv odvolaní udáva, že sa vie vyjadriť iba k odovzdaniu vecí a nie k vzniku údajných pôžičiek. Výsluch\nuvedených svedkov by bol nehospodárny, lebo by sa nevedeli vyjadriť k podstate prevodu peňazí.\nŽalobca bol počas vzťahu so žalovanou veľmi žiarlivý, aj keď nemal na to dôvod – to že sa nevysporiadal\ns rozchodom, tak ako tvrdí žalovaná, preukazujú aj žalobcove vyjadrenia týkajúce sa svedkyne A. C., p.\nA., či tvrdenia o narodeninovej oslave, ktoré nemajú v tomto konaní žiaden význam. Ich výsluch by bol\nnehospodárny, lebo by sa nevedeli vyjadriť k podstate prevodu peňazí.\nVo vzťahu k svedkovi K. A. žalovaná uviedla, že ho nepozná a nikdy sa s ním nestretla ani nijako\nnekomunikovala – čiže si ani nič objednať nemohla. Jeho výsluch by bol nehospodárny, lebo by sa\nnevedel vyjadriť k podstate prevodu peňazí.\nVo vzťahu k podaniu trestnému oznámeniu žalovaná uviedla, že toto nebolo podané ako reakcia na\npodanie žaloby zo strany žalobcu, ale z dôvodu stupňovania sa ohovárania žalovanej žalobcom nielen\nv jej rodinnom kruhu, kruhu priateľov, ale aj v jej pracovnej oblasti.\nŽalovaná zotrváva na svojich tvrdeniach, že počas partnerského spolužitia jej žalobca posielal peniaze\n– nie ako pôžičky na jej podnikateľskú činnosť – ale z dôvodu zabezpečenia chodu domácnosti – nákupy\npotravín a drogérie, výlety a neskôr, keď žili v spoločnej domácnosti u žalovanej na nájom. Žalovaná\n\nďalej udáva, že od januára do augusta sa žalovaná neustále presúvala do bytu žalobcu a následne\ndo svojho bytu – podľa toho, či bol žalobca na Slovensku a až v auguste sa dohodli, že sa žalobca\npresťahuje k nej. Všetky žalované peniaze boli spotrebované na chod domácnosti.\nŽalovaná nepoprela, že žalobcovu dcéru má v starostlivosti jeho exmanželka, ale uviedla, že žalobcovu\ndcéru si viackrát brala k seba na noc, chodili na výlety, nakoľko dobre vychádzala so žalovanej dcérami;\ndokonca v septembri 2022 žalobcovej dcére zorganizovala narodeninovú oslavu – kúpila jej tortu a\ndarčeky, nakoľko žalobca v tom čase nebol na Slovensku\nŽalovaná nesúhlasila s tvrdením o selektívnom prístupe súdu, ale v súdnom konaní sa žalobca\nvôbec nevyjadroval k podstate sporu – preukázaniu vzniku pôžičkového vzťahu – ale vyjadroval sa k\nskutočnostiam, ktoré pre daný spor neboli podstatné – a ku ktorým sa v krátkosti vyjadrila aj žalovaná, ale\nlen z opatrnosti. Zaslanie sumy 100,- eur zo strany žalovanej žalobcovi nebolo z titulu vrátenia pôžičky.\nNa základe vyššie uvedeného žalovaná navrhla odvolaciemu súdu, aby rozhodnutie súdu prvej inštancie\npotvrdil ako vecné správne, a priznal žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu\n100 %.\n6. V odvolacej replike žalobca nesúhlasil s vyjadrením žalovanej k podanému odvolaniu a v plnom\nrozsahu sa pridržiaval svojho odvolania. Zároveň uviedol, že žalovaná si z odvolaním napadnutého\nrozsudku vytiahla iba tie časti, ktoré sa jej hodia pre jej účelovú obranu a vyhýbanie sa povinnosti\nvrátiť peňažné prostriedky, ktoré jej požičal žalobca. V ostatnom v podstate opakoval a precizoval svoje\nargumenty uvádzané v odvolaní.\nTvrdenie žalovanej o tom, že sa ho bála však nezodpovedá objektívnej realite, nakoľko ešte dňa\n30.11.2022 žalovaná napísala žalobcovi formou komunikácie F. /ktorá dávno je súčasťou súdneho spisu/\nnasledovne: „Bez toho, aby som im čokoľvek povedala. Ale koniec koncov ja kašlem na všetkých čo\nsi myslia. Ja viem ako vnímam ja teba. Tých 1600 eur tu vrátim. Ti. Pekný večer.“ A následne o tri\ndni neskôr t.j. 4.12.2022 otec žalovanej p. K. I. zaslal cez aplikáciu A. žalobcovi fotku z hokeja a k\ntomu komunikáciu, z ktorej je zrejmé, že žalovaná spolu s jej otcom, jej dcérami a dcérou žalobcu a\njej právnej zástupkyne sú na hokejovom zápase v B.. Z uvedenej fotky nie je zrejmá žiadna obava ani\nstrach žalovanej zo žalobcu, na ktorý neustále upriamuje pozornosť. Naopak žalovaná sa usmieva. Je\npredsa nelogické, aby žalovaná súhlasila s vyhotovením fotografie a dokonca sa na nej usmievala, a\nsúhlasila so zaslaním fotografie žalobcovi, pokiaľ mala mať z neho údajne strach. Jeho dcéra bola so\nžalovanou nie z dôvodu, že by žalovaná zabezpečovala starostlivosť o ňu, ale z dôvodu, že žalovaná\nmala v teň deň meniny /4.12. - Barbora/, a teda žalovaná pozvala dcéru žalobcu a svoje dcéry do mesta\nna program a potom na hokej.\nZ vykonaného dokazovania absolútne nevyplýva žiadna okolnosť, ktorá by preukazovala, žeby žalobca\nmal byť údajne agresívny k žalovanej, žeby ju mal ohovárať pred okolím a jej známymi, v pracovnej\noblasti. Nakoľko toto ani nevyplynulo z vykonaného dokazovania, a to z uznesenia OR PZ Poprad zo\ndňa 4.4.2023 pod ČVS:ORP-320/PP-PP-2023, kde príslušný orgán odovzdal vec Okresnému úradu,\nodboru všeobecnej vnútornej správy Poprad, na prejednanie priestupku alebo iného správneho deliktu,\navšak o tomto do dnešnému dňa nie je rozhodnuté.\nNa rozdiel od žalovanej žalobca trvá na vykonaní dôkazov – výsluchov svedkov ako aj predloženie jej\ndaňového priznania za rok 2022. Žalobca poukázal na to, že žalovaná v jej vyjadrení k odvolaniu klame,\npokiaľ tvrdí, že nepozná navrhnutého svedka p. K. A., dokonca že sa s ním nikdy nestretla ani nijako\nnekomunikovala, nakoľko sa s ním stretla najmenej 2x, raz na rodinnej oslave, kde žalobca zoznámil\nžalovanú so svedkom. Na uvedenej oslave prvýkrát prebehla komunikácia medzi žalovanou a svedkom\no tom, že by žalovaná chcela zhotoviť držiak na fly jogu. Následne druhýkrát svedok p. K. A. prišiel\nosobne do štúdia žalovanej, kde mu žalovaná osobne ukázala, kde chce zavesiť držiak na fly jogu a\ndohodla so svedkom zhotovenie. Keď bolo potrebné zaplatiť sumu 160,- eur na železo, 80,- eur na háky\na vrták do betónu, tak žalobca povedal žalovanej, že je potrebné to uhradiť. Žalovaná okríkla žalobcu, že\nprečo jej to stále pripomína, že ona momentálne nemá peniaze, nech to zaplatí, a ona mu to vráti koncom\nmesiaca. Žalobca uvedené uhradil prevodom z účtu, k vráteniu zo strany žalovanej nikdy nedošlo.\nŽalobca nesúhlasil s vyjadrením žalovanej, že všetky peniaze mali byť spotrebované na chod\ndomácnosti. Zotrval na svojich tvrdeniach a popieral, že by požičané finančné prostriedky mali slúžiť\nna spoločné bývanie ako rodiny, nakoľko ako uviedol, rodinu netvorili. Žalobca reálne spoločne býval\nso žalovanou 20 dní, a v tomto čase viac-menej všetko uhrádzal žalobca, vynakladal financie aj na\nvoľnočasové aktivity. Takisto poukazoval na nepravdivé a zavádzajúce tvrdenie žalovanej, že sa starala\no jeho maloletú dcéru v čase, keď on bol pracovne v zahraničí. Zdôraznil, že financie boli požičiavané\nod 1/2022, teda v čase, keď žalobca so žalovanou ešte ani spoločne nebývali, teda nemohli slúžiť na\núčel spoločného bývania. Tieto tvrdenia žalovanej postrádajú akúkoľvek elementárnu logiku.\n\nI vyjadrenia žalovanej, že ona mala uhrádzať všetky výdavky, sa nezakladajú na pravde, o čom žalobca\npredložil výpis z účtu za obdobie august 2022, z ktorého je zrejmé, že on uhrádzal všetky výdavky okrem\niného aj na voľnočasové aktivity.\nPokiaľ žalovaná uviedla, že zaslanie sumy 100,- eur nebolo z titulu vrátenia pôžičky, tak i v danom\nprípade žalovaná zavádza súd. Pokiaľ by si žalovaná bola vedomá toho, že nič nie je povinná vrátiť\nžalobcovi, neposiela by mu žiadne finančné prostriedky. Čiastočným vrátením pôžičky vo výške 100,- eur\nžalovaná iba potvrdila skutočnosť, že sa zaviazala žalobcovi vrátiť finančné prostriedky z titulu pôžičky,\nčiastočne mu už plnila a teda si je plne vedomá jej záväzku voči žalobcovi.\n7. V odvolacej duplike sa žalovaná sa v plnom rozsahu pridŕžala svojich ústnych a písomných vyjadrení v\nrámci konania pred prvostupňovým súdom a rovnako tvrdení uvedených vo vyjadrení k odvolaniu, ktoré\nv podstate opakovala. Zo strany žalobcu nebolo preukázané, že došlo k vzniku záväzkového vzťahu,\na teda poskytnutiu pôžičky.\nŽalovaná vo vzťahu k dôkazu, že sľubuje zaplatenie žalovanej čiastky - že v rámci konania pred\nprvostupňovým súdom vysvetlila okolnosti predmetnej sms komunikácie (rozrušenie), a teda že táto sms\nkomunikácia znamenala, že vráti žalobcovi všetko čo má, aby mala od neho pokoj; z tejto sms nevyplýva,\nže žalovaná chce vrátiť „ požičané “ peniaze. V čase sms komunikácie so žalobcom bola pod tlakom a\nv citovom rozrušení z rozchodu a najmä následného správania žalobcu, kedy pochopila slová žalobcu,\nže keď je s ním, bude mať všetko a že keď s ním nebude, o všetko príde.\nVo vzťahu k predloženej fotodokumentácii žalovaná uviedla, že uvedená fotografia nie je preukázaním\ntvrdeného pôžičkového vzťahu a že žalovaná nesúhlasila so zaslaním fotografie žalobcovi.\nŽalovaná nesúhlasí s tvrdením žalobcu, že vykonané dokazovania OČTK nič nepreukázalo, ale\npoukazuje na jeho záver – odovzdanie veci OÚ Poprad na prejednanie priestupku, nakoľko z\ndokazovania vyplynula existencia dôvodného podozrenia, že došlo k spáchaniu priestupku.\nŽalovaná naďalej vypočúvanie navrhovaných svedkov považuje za nadbytočné, nehospodárne a\nzaťažujúce, nakoľko ani jeden svedok sa nevie vyjadriť k údajnému vzniku záväzkového vzťahu pôžičke. Vo vzťahu k svedkovi K. A. žalovaná navyše udáva, že si ho nepamätá – na spomínanej oslave\nbolo veľa nových ľudí, s veľa ľuďmi sa bavila o fly joge, ale u nikoho si sama nikdy služby týkajúce sa\nfly jogy neobjednala.\n8. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom\nstanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému\nje odvolanie prípustné (§ 355 CSP), preskúmal rozsudok v napadnutej časti, ako aj konanie mu\npredchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§\n385 CSP a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli a webovej\nstránke odvolacieho súdu a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.\n9. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v\nktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie\nodvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal\nsuspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a\npovinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.\n10. So zreteľom na obsah odvolania žalobcu bol v odvolacom konaní preskúmavaný výrok II.\nnapadnutého rozsudku, ktorým súd prvej inštancie žalobu v prevyšujúcej časti zamietol, ako aj súvisiaci\nvýrok III. o trovách konania. Keďže výrok I., ktorým bolo konanie v časti o zaplatenie 80,- eur zastavené\nnebol napadnutý odvolaním, nebol preto v odvolacom konaní predmetom preskúmavania a ako taký\nnadobudol právoplatnosť.\n11. Žalobca podal odvolanie z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f), e) a h) CSP, teda že súd\nprvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvej\ninštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, a že rozhodnutie\nsúdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Pri rozhodovaní odvolacieho\nsúdu o odvolaní proti napadnutému rozsudku je odvolací súd viazaný ako rozsahom odvolania, tak aj\ndôvodmi podaného odvolania (ktoré strana môže meniť a dopĺňať len do uplynutia odvolacej lehoty).\nOdvolateľ v podanom odvolaní fakticky svojím dispozičným úkonom vymedzuje nielen rozsah, ale aj\ndôvody preskúmavacej činnosti odvolacieho súdu.\n\n12. Vo vzťahu k namietanému pochybeniu podľa § 365 ods. 1 písm. e) CSP odvolací súd uvádza,\nže vyhodnotenie potenciálnej relevancie navrhovaného dôkazu, ako aj prípustnosti jeho vykonania je\núlohou a doménou súdu. Súd pochybí, ak zamietne návrh na vykonanie dôkazu, ktorý je spôsobilý\npriniesť ďalšie relevantné skutkové zistenia a ktorého vykonanie je prípustné, pretože takýmto postupom\nsťažuje dôkaznú pozíciu strany sporu, čo môže nespravodlivo rezultovať v neunesení jej dôkazného\nbremena a neodôvodnene sa vzďaľuje od želanej a možnej miery zistenia skutkového stavu. Tento\nodvolací dôvod však odvolací súd považoval za nedôvodný.\n13. Vo vzťahu k odvolacej námietke o zamietnutí vykonania dôkazu - predloženiu daňového priznania\nza rok 2022 z dôvodu porušenia sudcovskej koncentrácie, odvolací súd konštatuje, že v podaní zo\ndňa 21.03.2023 (č.l. 40 súdneho spisu) žalobca síce navrhoval predložiť daňové priznanie, ale za rok\n2021, a to s argumentáciou, že žalovaná nemala na začiatku podnikania (od konca roka 2021) žiadnu\nklientelu a preto ani nemala príjem z tejto činnosti, a teda ani príjem na zaplatenie depozitu. V roku\n2021 žalovaná nepodnikala, o čom svedčí výpis zo živnostenského registra, so vznikom oprávnenia na\nprevádzkovanie športových zariadení a zariadení slúžiacich na regeneráciu a rekondíciu od 05.01.2022\n(č.l. 59 súdneho spisu). Odvolací súd sa stotožňuje so súdom prvej inštancie, že žalobca mal možnosť\nžiadať súd prvej inštancie o vykonanie dôkazu – daňového priznania za rok 2022 už skôr, ako na\npojednávaní konanom dňa 03.06.2024 (rub č.l. 106 súdneho spisu). Skutočnosť, že samotná žalovaná\nna pojednávaní uviedla, že je ochotná predložiť daňové priznanie za rok 2022, nie je relevantná. Ako\nuž uviedol odvolací súd vyššie, súd rozhoduje o prípustnosti vykonania dôkazu. Správny je i záver súdu\nprvej inštancie, že predmetný dôkaz nie je pre posúdenie veci relevantný, keďže zistenie, či žalovaná\nsvojou podnikateľskou činnosťou si dokázala alebo nedokázala zabezpečiť príjem na chod prevádzky\na podnikania, nijako nepreukáže splnenie podstatnej náležitosti pre platné uzatvorenie pôžičkového\nvzťahu, a to dohodu žalobcu a žalovanej o vôli žalovanej v čase odovzdania peňažných prostriedkov\nvrátiť tieto prostriedky žalobcovi v dohodnutej dobe.\n14. Za nedôvodné považoval odvolací súd aj odvolacie námietky žalobcu vo vzťahu k zamietnutiu návrhu\nna vykonanie dôkazu výsluchom svedkov H. A. a G. G.. Z obsahu zápisnice o pojednávaní zo dňa\n03.06.2024 (rub č.l. 106 súdneho spisu) vyplýva, že svedkyňa H. A. bola navrhnutá žalobcom za\núčelom vypočutia ohľadom skutočnosti, že žalobca nebol agresívny voči žalovanej a nebola privolaná\npolicajná hliadka v tejto súvislosti, ako aj k odovzdaniu veci žalobcovi H. I.. G. G. mal zase vypovedať\nako svedok o odovzdávaní veci žalobcovi. Zo zápisnice vyplýva, že súd prvej inštancie uviedol, že\nvýsluch svedkov navrhnutých žalobcom nepovažoval za neúčelný a uznesením zamietol návrhy na\nvykonanie dokazovania. Aj podľa odvolacieho súdu výsluch uvedených svedkov by bol nehospodárny,\npretože vychádzajúc z tvrdení žalobcu, títo by sa nevedeli vyjadriť k podstatnej otázke v tomto konaní existencii dohody strán sporu o vrátení pôžičky zo strany žalovanej. Ich výpoveď sa mala týkať len vzťahu\nžalobcu k žalovanej po poskytnutí peňažných prostriedkov a odovzdania vecí žalovanou žalobcovi, teda\nskutočnostiam, ktoré nemali na právne posúdenie veci vplyv. Pokiaľ žalobca v odvolaní tvrdí, že svedok\nsa mal vyjadriť aj k poskytovaniu peňažných pôžičiek, uvedený dôvod na pojednávaní zo strany žalobcu\nneodznel, ako to vyplýva zo zápisnice z predmetného pojednávania.\n15. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP sa týka chyby v zisťovaní skutkového stavu\nveci súdom prvej inštancie spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre jeho\nrozhodnutie, je nesprávne, t. zn. musí ísť o skutkové zistenie, na základe ktorého vec posúdil po právnej\nstránke a ktoré je nesprávne v tom zmysle, že nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi\nchybami skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže príčinou\nnesprávnych (v zmysle nedostatočných) skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v dôsledku\nktorého zisťoval iné skutočnosti, príp. zisteným skutočnostiam prisudzoval iný právny význam.\n16. Skutkové zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v\nsúlade s § 191 ods. 1 CSP (Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky\ndôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo,\nvčítane toho, čo uviedli strany sporu), a to vzhľadom na to, že buď vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z\nvykonaných dôkazov alebo prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo,\nalebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas\nkonania najavo.\n\n17. Nesprávne sú i také skutkové zistenia, ktoré založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu,\nkeď je logický rozpor v hodnotení dôkazov (v úsudku medzi porovnávanými skutočnosťami), príp.\npoznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán sporu alebo, ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti\n(dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti alebo, keď výsledok hodnotenia dôkazov\nnezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 185 - § 211 CSP. Pri hodnotení\ndôkazov je potrebné zohľadniť aj iné okolnosti, ako sú vzájomná nadväznosť, súlad alebo rozpor\nmedzi skutočnosťami, ktoré z vykonaného dôkazu vyplývajú a podobne. Skutkové zistenie ako výsledok\nhodnotenia dôkazov nemôže byť zásadne správne, ak hodnotenie dôkazov súdom prvej inštancie\nnezodpovedá § 191 ods. 1 CSP, lebo hodnotil každý dôkaz len jednotlivo a nie aj v ich vzájomnej\nsúvislosti. Skutkové zistenie nie je správne ani vtedy, ak medzi vykonaným dôkazom (jeho obsahom) a\nz neho vyvodeným (čiastkovým) skutkovým záverom, je zrejmý nesúlad.\n18. V danom prípade odvolací súd po oboznámení sa so spisovým materiálom dospel k záveru, že\nvšetky skutkové zistenia vychádzajúce zo žalobcom predložených listín a to platobných príkazov L.\nC., H. (č.l. 7 až 13 súdneho spisu), fotodokumentácie online komunikácie medzi stranami sporu (č.l.\n14 až 16 súdneho spisu spisu), predžalobnej písomnej komunikácie medzi stranami sporu (č.l. 17\naž 18 súdneho spisu spisu), Zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru ,,F. B.“ zo dňa 19.08.2021\n(č.l. 47 súdneho spisu), Výpisu zo Živnostenského registra žalovanej (č.l. 59 spisu) a vyjadrení strán\nsporu v priebehu konania, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil, sú správne a majú oporu\nvo vykonanom dokazovaní a v konaní súdu prvej inštancie nebol zistený žiaden z vyššie uvedených\ndôvodov preukazujúci nesprávne zistenie skutkového stavu. Súd prvej inštancie náležite zistil skutkový\nstav veci, preto tento odvolací dôvod nie je daný.\n19. Odvolací nepovažuje za dôvodnú odvolaciu námietku žalobcu, že súd prvej inštancie sa žiadnym\nspôsobom nevyporiadal s online komunikáciou medzi stranami sporu prostredníctvom aplikácii F. a E.\na tento dôkaz nevyhodnotil. Z odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie je zrejmé, že súd prvej\ninštancie uviedol online komunikáciu strán sporu s fotodokumentáciou medzi dôkazmi, na základe\nktorých zistil skutkový stav, odcitoval vyjadrenie žalovanej z 08.12.2022 v rámci online komunikácie\nstrán sporu a následne ju vyhodnotil ako dôkaz, ktorý vzhľadom na obdobie, kedy ku nej došlo (niekedy\npo novembri 2022), nepreukazuje skutkové tvrdenie žalobcu o vôli žalovanej vrátiť požičané peňažné\nprostriedky v čase, keď jej boli poskytnuté.\n20. K námietke nesprávneho právneho posúdenia § 365 ods. 1 písm. h) CSP odvolací súd uvádza, že\nprávnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje\nkonkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu\npri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O omyl ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis\nalebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych\nskutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery (pozri napr. Najvyšší súd SR, sp.zn. 7Cdo/7/2010)\n21. Podľa § 657 Občianskeho zákonníka, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené\npodľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého\ndruhu.\n22. Podľa čl. 8 CSP strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci\na podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.\n23. Podľa § 150 ods. CSP, strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce\nskutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.\n24. Podľa ustanovenia § 657 Občianskeho zákonníka zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi\nveci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci\nrovnakého druhu. Z citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že pre uzavretie dohody o pôžičke\nsa nevyžaduje písomná forma, takže táto zmluva môže byť uzavretá i ústne alebo konkludentným\nspôsobom. Podstatnou náležitosťou obsahu takejto dohody je okrem označenia zmluvných strán,\npredovšetkým určenie predmetu pôžičky; z obsahu zmluvy musí vyplynúť i povinnosť dlžníka vrátiť veci\nrovnakého druhu (peňazí). Keďže táto zmluva je reálnou zmluvou (kontraktom), k jej uzavretiu zákon\nvyžaduje i skutočné odovzdanie predmetu pôžičky veriteľom dlžníkovi. Dokiaľ k odovzdaniu peňazí\n\nnedôjde, medzi zmluvnými stranami právny vzťah z pôžičky nevznikne. (Uznesenie Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky, sp.zn. 1Cdo 78/2010 zo dňa 23.5.2012)\n25. Bezprostredný ekonomický cieľ, konkrétne ekonomické skutočnosti, ktoré sú motívom ľudského\nsprávania vedúceho k vzniku záväzku, nazýva teória kauzou zmluvy. Kauzou zmluvy o pôžičke je\nposkytnutie vecí určitého druhu (najmä peňazí), teda samotná pôžička. Napriek tomu, že Občiansky\nzákonník neuvádza povinnosť zmluvných strán vyjadriť v záväzkoch kauzu zmluvy (§ 495 OZ), kauza\nbýva v zmluve o pôžičke vždy vyjadrená, pretože je imanentnou súčasťou jej podstatných náležitostí.\nKauza má zásadný význam predovšetkým v procesnej fáze dokazovania. Ak napríklad veriteľ preukáže,\nže dlžníkovi poskytol peňažné prostriedky, avšak nepreukáže z akého dôvodu (kauzy) má dlžník\npovinnosť peniaze vrátiť, môže byť tento záväzok posúdený ako darovanie a žalobný návrh veriteľa\nzamietnutý. (PAGÁČ, Ľubomír. § 657 [Podstatné náležitosti]. In: ŠTEVČEK, Marek, DULAK, Anton,\nBAJÁNKOVÁ, Jana, FEČÍK, Marián, SEDLAČKO, František, TOMAŠOVIČ, Marek a kol. Občiansky\nzákonník II. 2. vydání. Praha: C. H. Beck, 2019, s. 2428, marg. č. 1.)\n26. Predpokladom úspechu v sporovom konaní je unesenie dôkazného bremena na tvrdené skutočnosti,\npričom dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností nesie tá strana sporu, ktorá z existencie týchto\nskutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky. Nesplnenie dôkaznej povinnosti má za\nnásledok neunesenie dôkazného bremena, ktorým sa rozumie procesná zodpovednosť strany za to,\nže jej tvrdenia neboli preukázané. V tejto súvislosti považuje odvolací súd za potrebné poukázať na už\nustálenú judikatúru týkajúcu sa povinnosti strán tvrdiť rozhodujúce skutočnosti a ich dôkaznej povinnosti,\nktorá je už notorietou, a podľa ktorej samotná skutočnosť, či strana v konaní vystupuje na strane žalobcu\nalebo žalovaného, nemá priamy vplyv na jej povinnosť tvrdiť rozhodujúce skutočnosti a predložiť alebo\noznačiť dôkazy na svoje tvrdenia. Rozdelenie bremena tvrdenia a dôkazného bremena medzi stranami\nv spore závisí na tom, ako vymedzuje právna norma práva a povinnosti strán. Odvíja sa teda od\nhmotného práva. Skutočnosti navodzujúce žalované právo musí tvrdiť žalobca, zatiaľ čo okolnosti toto\nprávo vylučujúce sú záležitosťou žalovaného. Bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno vystihuje aktuálnu\nskutkovú a dôkaznú situáciu konania. V priebehu sporu sa môže meniť, teda môže dochádzať k jeho\nprerozdeľovaniu. Pri posudzovaní dôkazného bremena na strane tej-ktorej strany treba rešpektovať\naj tzv. negatívnu dôkaznú teóriu, teda, že z pravidla, že každý preukazuje iba svoje vlastné tvrdenia,\nexistuje výnimka vychádzajúca z faktu, že po nikom nemožno spravodlivo požadovať, aby preukázal\nreálnu neexistenciu určitej právnej skutočnosti. Je potom na žalovanom, aby preukázal skutočnosti\nvylučujúce žalobcom uplatnené právo, z čoho plynie, že dôkazné bremeno prechádza na protistranu,\nteda na žalovaného (v tejto súvislosti pozri napr. uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 6Cdo 81/2010\nzo dňa 31.05.2010)\n27. Správne súd prvej inštancie vyložil obsah dôkaznej povinnosti veriteľa, keď uviedol, že v súdnom\nkonaní sa od veriteľa, ktorý žaluje na splnenie dlhu zo zmluvy o pôžičke, vyžaduje nielen preukázanie\nkonsenzu veriteľa a dlžníka o uzavretí zmluvy o pôžičke, ale aj preukázanie prenechania druhovo\nurčených vecí veriteľom dlžníkovi. Odvolací súd dodáva, že aj zo súdnej praxe vyplýva, že dôkazné\nbremeno ohľadom tvrdenia, že bola uzavretá zmluva o pôžičke, a že podľa nej bolo dlžníkovi plnené,\nspočíva na veriteľovi.\n28. Odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že žalobca poskytnutie pôžičky žalovanej\nnepreukázal. S poukazom na výklad uvedený v bode 24. odôvodenia tohto rozsudku odvolací súd\nzdôrazňuje, že ak sa žalobca žalobou domáhal splnenia dlhu žalovaného zo zmluvy o pôžičke, bol\npovinný preukázať nielen skutočnosť, že žalovanej v období od januára do septembra 2022 previedol\nna účet finančné prostriedky vo výške spolu 5.030,- eur (táto skutočnosť bola v konaní preukázaná\na nebola sporná), ale aj svoje tvrdenie, že so žalovanou uzavrel zmluvu o pôžičke, teda, že sa so\nžalovanou dohodol, že jej finančné prostriedky v celkovej výške 5.030,- eur požičia na podnikateľské\núčely a žalovaná sa zaviazala mu ich vrátiť. Dôkazné bremeno ohľadom tvrdenia, že bola uzavretá\nzmluva o pôžičke, a že podľa nej žalovanej plnil, spočíva totiž na žalobcovi. Žalobca písomnú zmluvu o\npôžičke nepredložil. Svoju žalobu založil na tom, že so žalovanou uzavrel ústnu zmluvu o pôžičke, na\nzáklade ktorej jej požičal žalovanú sumu. Tvrdil, že výpismi z účtu preukázal, že došlo k reálnemu plneniu\nmedzi žalobcom a žalovanou, pričom žalovaná prejavila svoju vôľu vrátiť všetko, čo žalobca požaduje, a\nto potom ako ju žalobca vyzval vrátiť finančné prostriedky písomnou predžalobnou výzvou z 07.12.2022,\nako aj správami prostredníctvom komunikačných služieb Viber alebo Instagram zo dňa 08.12.2022.\nŽalovaná uzavretie zmluvy o pôžičke poprela, pričom tvrdila, že poskytnuté peňažné prostriedky mali\n\nbyť ,,spotrebované“ za účelom zabezpečenia chodu domácnosti, ktorú tvorila so žalobcom a ich\nmaloletými deťmi, minimálne medzi augustom až novembrom 2022 a kedy sa žalobca mal presťahovať\nku žalobkyni.\n29. Ak súd prvej inštancie vyhodnotil, že žalobcom predložená mobilná komunikácia z obdobia až\npo ukončení vzťahu, t.j. niekedy po novembri 2022, teda už po poskytnutí finančných prostriedkov\nnepreukazuje konsenzus medzi stranami sporu, že platby poskytnutých peňažných prostriedkov súvisia\nso zmluvou o pôžičke, kde veriteľom z pôžičky bol žalobca a dlžníkom žalovaná, odvolací súd s týmto\nzáverom súhlasí. Nespochybňuje pritom, že žalobca previedol na účet žalovanej predmetné finančné\nprostriedky s úmyslom ich žalovanej požičať, dospel však záveru, že samotné uzavretie zmluvy o pôžičke\nsa žalobcovi preukázať nepodarilo, keď nepredložil žiaden dôkaz o vôli žalovanej v čase odovzdania\na prijatia peňažných prostriedkov, že tieto v dohodnutej dobe vráti, ako správne konštatoval súd prvej\ninštancie. To, že žalobca vo svojich písomných podaniach a v rámci svojho výsluchu na pojednávaní\npopísal, z akých dôvodov poskytoval pôžičku žalovanej (na podnikateľský účel) a tiež ako bol dohodnutý\nso žalovanou, pokiaľ ide o vrátenie peňazí, nepostačovalo.\n30. Odvolací súd, vychádzajúc zo súdom prvej inštancie zistených skutočností, dospel k záveru,\nže žalobca nepreukázal uzavretie zmluvy o pôžičke so žalovanou, a teda nepreukázal, že právnym\ndôvodom dlhu, ktorého zaplatenia sa od žalovanej domáha, je práve poskytnutie pôžičky. Nepreukázal,\nako sám tvrdí, že bol dohodnutý na tom, že žalovaná vráti plnenia, keď ju o to žalobca požiada, resp.\nže žalovaná požičané peniaze raz vráti.\n31. K odvolacím námietkam žalobcu týkajúcich sa neodôvodnenosti rozsudku súdu prvej inštancie\nodvolací súd konštatuje, že porušením práva na spravodlivý súdny proces sa rozumie taký závadný\npostup súdu, ktorý má za následok znemožnenie realizácie tých procesných práv strany sporu, ktoré\njej poskytujú predpisy upravujúce civilný proces. O procesnú vadu, ktorá má za následok nesprávny\nprocesný postup v zmysle § 389 ods. 1 písm. b/ CSP ide najmä vtedy, ak súd v konaní postupoval v\nrozpore so zákonom, prípadne ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi a týmto postupom\nznemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva.\n32. Je potrebné uviesť, že požiadavka na riadne, úplné odôvodnenie rozhodnutia predstavuje zásadu\nspravodlivého procesu, vyplýva to aj z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva. Judikatúra tohto\nsúdu však nevyžaduje, aby na každý argument strany aj taký, ktorý nie je pre rozhodnutie významný,\nbola daná v odôvodnení rozhodnutia odpoveď. Špecifická odpoveď sa vyžaduje na taký argument, ktorý\nje pre rozhodnutie rozhodujúcim (Ruiz Torija c./ Španielsko z 09.12.1994, séria A, č. 303-A; Hiro Balanic./\nŠpanielsko z 09.12.1994, séria A, č. 303-B).\n33. Odvolací súd konštatuje, že v tomto prípade súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého\nrozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, opísal priebeh konania, výsledky vykonaného\ndokazovania, vysvetlil, čoho sa žalobca domáhal, čo uvádzala žalovaná na svoju obranu, čím strany\nsporu argumentovali v konaní pred súdom prvej inštancie. Súd v odôvodnení svojho rozsudku citoval\nprávne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil svoje právne závery o\nnedôvodnosti žalovaného nároku pre neunesenie dôkazného bremena k skutkovému tvrdeniu o dohode\nstrán sporu na zmluve o pôžičke. Uviedol, že ďalšie skutočnosti tvrdené žalobcom neboli už pre\nposúdenie veci relevantné. Prijaté právne závery náležite vysvetlil spôsobom, z ktorého je zrejmé,\nakými úvahami sa riadil. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie nevyplýva\njednostrannosť, ani taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov,\nktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu.\n34. Do práva na spravodlivý proces však nepatrí právo strany sporu, aby sa súd stotožnil s jej\nprávnymi názormi a predstavami, navrhovaním a hodnotením dôkazov, ani aby prebral a riadil sa\nním predpokladaným výkladom všeobecne záväzných predpisov, rozhodol v súlade s jeho vôľou a\npožiadavkami, ale ani právo vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (porovnaj napr.\nIV. ÚS 252/2004, I. ÚS 50/2004, II. ÚS 3/1997, II. ÚS 251/2003). Skutočnosť, že strana sporu nesúhlasí\ns argumentáciou súdu, neznamená arbitrárnosť rozhodnutia ani jeho nepreskúmateľnosť.\n35. I podľa už konštantnej judikatúry tak národných ako aj nadnárodných súdov, súd nemusí dať\nodpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný\n\nvýznam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali\ndo všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí\ndať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však\nnevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania (porovnaj\nnapríklad rozhodnutia ÚS SR II. ÚS 251/04, III. ÚS 209/04, II. ÚS 200/09 a podobne). Na ďalšiu\nargumentáciu odvolateľa, už nespôsobilú ovplyvniť posúdenie rozsudku súdu prvej inštancie, odvolací\nsúd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.\n36. Z týchto dôvodov odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku II. ako aj v súvisiacom\nvýroku III. o trovách konania ako vecne správny v zmysle ust. § 387 ods. 1, 2 CSP.\n37. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1\nCSP, keď v odvolacom konaní v celom rozsahu úspešnej žalovanej bol voči neúspešnému žalobcovi\npriznaný nárok na náhrada trov odvolacieho konania v rozsahu 100%, o výške ktorej bude rozhodnuté\nsamostatným uznesením postupom podľa § 262 ods. 2 CSP.\n38. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote\ndvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý\nrozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia\nopravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).\nDovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.\nDovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).\nDovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.\n2 CSP).\nPodanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu\ntreba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného\npredpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné\ndoručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).\nV dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v\nakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne\n(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "21C/8/2023", "guid": "d6af0b5a-5602-4b4c-b72c-46f2024183ed:ede3a84e-de3f-4be6-8d5f-a101a2e34f4c", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:6ab0f494-bded-45ab-bec8-2fb63d54492d", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 200/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 200/09 z 19. 5. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-05-19", "citacie_n": 5114, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6ab0f494-bded-45ab-bec8-2fb63d54492d"}, {"guid": "ussr:ecc2c3e4-eeac-4702-900c-25ee145982fd", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 251/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 251/04 z 19. 4. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-04-19", "citacie_n": 5412, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ecc2c3e4-eeac-4702-900c-25ee145982fd"}, {"guid": "ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 209/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 209/04 z 23. 6. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-06-23", "citacie_n": 17647, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc"}], "citovane_v": []}