Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 3CoCsp/7/2025 z 9. 9. 2025
Citácia: rozsudok Krajského súdu Prešov z 9. septembra 2025, sp. zn. 3CoCsp/7/2025, ECLI:SK:KSPO:2025:8723200433.3
Krajský súd Prešov | 3CoCsp/7/2025 | ECLI:SK:KSPO:2025:8723200433.3 | 2025-09-09 | Rozsudok
Oblasť práva: Občianske právo – Spotrebiteľské zmluvy
Citované ustanovenia: CSP
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/d7be2d2e-369a-4104-9b41-78ade7f0b8ee
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2025:8723200433.3

Súd:
Spisová značka:
Identifikačné číslo súdneho spisu:
Dátum vydania rozhodnutia:
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ:
ECLI:

Krajský súd Prešov
3CoCsp/7/2025
8723200433
09. 09. 2025
JUDr. Eva Šofranková
ECLI:SK:KSPO:2025:8723200433.3

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šofrankovej a členov
senátu JUDr. Mariany Muránskej a JUDr. Martina Barana v spore žalobcu: Chytrý nájem s.r.o., so
sídlom Chotíkov 479, 330 17 Chotíkov, Česká republika, IČO: 29 158 958 konajúci na území Slovenskej
republiky prostredníctvom organizačnej zložky Chytrý nájem s.r.o. - organizačná zložka, so sídlom
Pohranická 391, 951 01 Štitáre, IČO: 48 223 832, právne zastúpený: JUDr. Peter Matejov, advokát, so
sídlom Hollého 12, 949 01 Nitra, proti žalovaným: 1./ P. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXXX/X, XXX
XX W., 2./ C. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXXX/X, XXX XX W., 3./ V. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom M.
XX/XX, XXX XX W., žalované v 1./ a 3./ rade právne zastúpené: JUDr. Michal Petrík, LL.M., advokát so
sídlom Dostojevského 12, 058 01 Poprad, o zaplatenie sumy 81.185,08 Eur s prísl., o odvolaní žalobcu
a žalovaných v 1./ a 3./ rade proti rozsudku Okresného súdu Poprad č.k. 17Csp/7/2023-453 zo dňa 30.
októbra 2024, takto jednohlasne
rozhodol:
I. Potvrdzuje rozsudok vo výroku IV.
II. Zrušuje rozsudok vo výrokoch II., III., V. a v rozsahu zrušenia vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Poprad (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol, cit.:
„I. Konanie o zaplatenie istiny 18.056,- eur z a s t a v u j e.
II. Žalovaní v 1./, 2./ a 3./ rade s ú p o v i n n í zaplatiť žalobcovi istinu 40.360,08 eur s 5%-ným p. a.
úrokom z omeškania od 22.03.2023 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku
s tým, že plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu plnenia povinnosť ostatných žalovaných.
III. Žalovaní v 1./, 2./ a 3./ rade s ú p o v i n n í zaplatiť žalobcovi istinu 22.769,- eur s 5%-ným p. a.
úrokom z omeškania od 22.03.2023 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku
s tým, že plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu plnenia povinnosť ostatných žalovaných.
IV. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a.
V. Žiadna zo strán sporu n e m á na náhradu trov konania právo.“
2. Rozhodnutie právne odôvodnil ustanovením § 3 ods. 1 a 2, § 39, § 52, § 546, § 574 ods. 1, § 657
zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“).
3. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že žalobca so žalovanou v 1./ rade ako dlžníkom
uzatvoril Zmluvu o pôžičke č.X dňa XX.XX.XXXX, č. X dňa XX.XX.XXXX, č. X dňa XX.XX.XXXX, č.
X dňa XX.XX.XXXX, č.X dňa XX.XX.XXXX a žalovaní v 2./ a 3./ rade zabezpečili záväzky zo zmlúv
ručením. Zmluvy o pôžičke boli riadne uzavreté, podpísané zmluvnými stranami a peniaze titulom zmluvy
o pôžičke boli použité na financovanie kúpy pozemku a výstavbu rodinného domu, ktorú zhotovovala

spoločnosť Ekonomické stavby s.r.o. pre žalovanú v 1./ rade na základe uzatvorenej zmluvy o dielo.
Nebolo sporné, že istiny poskytnutých pôžičiek vo výške 26.880 Eur, 12.000 Eur, 5.416,08 Eur, 51.000
Eur, 22.769 Eur boli použité na financovanie kúpnej ceny pozemku a cien za dielo - stavbu rodinného
domu. Žalovaní v 1./ až 3./ rade si boli plne vedomí ako bude zo strany veriteľa naložené s požičanými
finančnými prostriedkami, a preto súd uzavrel, že pokiaľ dlžník akceptuje, že predmet pôžičky, úveru
bude priamo vyplatený osobe, ktorej chce dlžník poskytnúť plnenie, ktoré má byť financované pôžičkou,
úverom, uvedené nespôsobuje neplatnosť zmlúv o pôžičkách resp. úverových zmlúv. Zmluvy o pôžičke
boli platné právne úkony v časti poskytnutej istiny pôžičiek. Preto pokiaľ dlžník nevrátil poskytnuté
pôžičky na základe výzvy veriteľa, je dôvodné zaviazať žalovanú v 1./ rade ako dlžníka a žalovaných v
2./ a 3./ rade titulom ručiteľského záväzku na zaplatenie zostatku nesplatenej istiny zo zmlúv o pôžičke
vo výške 40.360,08 Eur a 22.769 Eur (výrok II. a III.). Súd zohľadnil, že predmetom konania bol pôvodný
nárok vo výške 81.185,08 eur a po čiastočnom späťvzatí žaloby vo výške 18.056 eur, predmetom
konania zostal nárok vo výške 63.129,08 eur. Ktorému súd vyhovel.
4. V prevyšujúcej časti ohľadne uplatnenej zmluvnej pokuty a v časti uplatneného úroku z omeškania
súd prvej inštancie žalobu zamietol ako nedôvodnú (výrok IV.). V danej veci išlo o spotrebiteľský vzťah
a zmluvy o pôžičkách sú zmluvy spotrebiteľské podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Posúdením
obsahu zmlúv o pôžičkách dospel k záveru, že zmluvy o pôžičke v časti týkajúcej sa ustanovení bodov
2.1., 2.2., 2.3., 2.4. sú absolútne neplatné zmluvné dojednania pre rozpor s dobrými mravmi. Súd
bol toho názoru, že dojednanie splatnosti pôžičiek cca 3 mesiace vzhľadom na výšku pôžičiek je v
rozpore s dobrými mravmi. Už pri podpise zmlúv o pôžičkách bolo zrejmé, že nie je reálne možné, aby
dlžník pôžičku v lehote splatnosti vrátili, a to ani prihliadnuc na žalobcov tvrdený charakter pôžičiek tzv.
preklenovací úver do doby získania iných úverov. Ustanovenie čl. 2.2. zmlúv o pôžičkách o zmluvnej
pokute je v rozpore s dobrými mravmi, keď vzhľadom na krátku splatnosť a výšku pôžičiek bolo viac
ako pravdepodobné, že dlžník bude mať povinnosť platiť zmluvnú pokutu. Ustanovenie čl. 2.3. zmlúv o
pôžičke o úroku z omeškania je v rozpore s dobrými mravmi, keď vzhľadom na krátku splatnosť a výšku
pôžičiek vzniká automaticky omeškanie dlžníka a povinnosť platiť úroky z omeškania. Ustanovenie čl.
2.4. zmluvy o pôžičke týkajúce sa zmluvnej pokuty a úrokov z omeškania je v rozpore s dobrými mravmi.
Zmluvné dojednania v č. 2.1., 2.2, 2.3, 2.4, pre rozpor s dobrými mravmi sú absolútne neplatné zmluvné
dojednania. Žalobcovi tak nebolo možné priznať plnenie titulom zmluvných pokút i úroku z omeškania
podľa neplatného zmluvného dojednania.
5. V konaní žalobca navrhoval rozhodnúť rozsudkom pre uznanie tvrdiac, že žalovaná v 1./ rade
uznala nárok žalobcu. Súd prvej inštancie návrhu nevyhovel vzhľadom na ustanovenie § 283 Civilného
sporového poriadku, pretože na strane žalovaných vystupujú tri subjekty a žalovaní v 2./ a 3./ rade nárok
žalobcu neuznali. Na vydanie rozsudku pre uznanie bolo potrebné, aby nárok žalobcu uznali všetci
žalovaní, keď nejde o samostatné spoločenstvo.
6. Proti rozsudku vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti (IV.) podal v zákonnej lehote
odvolanie žalobca. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok v tejto časti zrušil a vec vrátil súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie, alternatívne aby rozsudok v napadnutej časti zmenil s tým, že žalovaný
v 1. rade, žalovaný v 2. rade a žalovaný v 3. rade sú povinní zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 40.360,08
Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% p.a. zo sumy 51.000 Eur odo dňa 31.12.2021 do
27.12.2023 (t.j. suma 5.079,04 Eur), zo sumy 50.360,08 Eur odo dňa 28.12.2023 do 23.1.2024 (t.j. suma
186,26 Eur), zo sumy 49.360,08 Eur odo dňa 24.1.2024 do 26.2.2024 (t.j. suma 229,90 Eur), zo sumy
48.360,08 Eur odo dňa 27.2.2024 do 27.3.2024 (t.j. suma 198,74 Eur), zo sumy 47.360,08 Eur odo dňa
28.3.2024 do 25.4.2024 (t.j. suma 188,14 Eur), zo sumy 46.360,08 Eur od 26.4.2024 do 27.5.2024 (t.j.
suma 203,22 Eur), zo sumy 45.360,08 Eur od 28.5.2024 do 24.6.2024 (t.j. suma 173,98 Eur), zo sumy
44.360,08 Eur od 25.6.2024 do 23.7.2024 (t.j. suma 176,22 Eur), zo sumy 43.360,08 Eur od 24.7.2024
do 23.8.2024 (t.j. suma 184,13 Eur), zo sumy 42.360,08 Eur od 24.8.2024 do 23.9.2024 (t.j. suma 179,89
Eur), zo sumy 41.360,08 Eur od 24.9.2024 do 22.10.2024 (t.j. suma 164,31 Eur), zo sumy 40.360,08 Eur
od 23.10.2024 do zaplatenia, a to všetko v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku, pričom plnením
jedného zo žalovaných v 1. rade alebo v 2. rade alebo v 3. rade zaniká v rozsahu plnenia povinnosť
druhého žalovaného. Ďalej aby odvolací súd v časti uplatneného úroku z omeškania zmenil rozsudok
tak, že žalovaný v 1. rade, žalovaný v 2. rade a žalovaný v 3. rade sú povinní zaplatiť žalobcovi istinu
vo výške 22.769,- Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% p.a. zo sumy 22.769,- Eur odo dňa
22.3.2022 do zaplatenia, a to všetko v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku, pričom plnením

jedného zo žalovaných v 1. rade alebo v 2. rade alebo v 3. rade zaniká v rozsahu plnenia povinnosť
druhého žalovaného. Zároveň žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v časti
výroku týkajúceho sa nepriznanej zročnej časti úrokov z omeškania zmenil s tým, že žalovaný v 1.
rade, žalovaný v 2. rade sú povinní zaplatiť žalobcovi úroky z omeškania vo výške 481,33 Eur, úroky
z omeškania vo výške 438,90 Eur a úroky z omeškania vo výške 5% p.a. zo sumy 2.000,- Eur odo
dňa 30.4.2022 do 28.2.2023 (t.j. suma 83,56 Eur), zo sumy 1.172,- Eur odo dňa 1.3.2023 do 10.5.2023
(t.j. suma 11,40 Eur), zo sumy 344,- Eur odo dňa 11.5.2023 do 22.6.2023 (t.j. suma 2,03 Eur), úroky z
omeškania vo výške 5% p.a. zo sumy 5.416,08 Eur odo dňa 17.8.2021 do 22.6.2023 (t.j. suma 411,77
Eur), zo sumy 4.760,08 Eur odo dňa 23.6.2023 do 30.8.2023 (t.j. suma 123,24 Eur), zo sumy 3.760,08
Eur odo dňa 31.8.2023 do 2.10.2023 (t.j. suma 17,- Eur), zo sumy 2.760,08 odo dňa 3.10.2023 do
30.10.2023 (t.j. suma 10,59 Eur), zo sumy 1.760,08 Eur odo dňa 31.10.2023 do 24.11.2023 (t.j. suma
6,03 Eur), zo sumy 760,08 Eur odo dňa 25.11.2023 do 27.12.2023 (t.j. suma 3,44 Eur), a to všetko v
lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku, pričom plnením jedného zo žalovaných v 1. rade alebo v
2. rade zaniká v rozsahu plnenia povinnosť druhého žalovaného.
7. K (ne)platnosti bodov 2.1., 2.2., 2.3., 2.4. v zmluvách o pôžičkách žalobca ako odvolateľ uviedol,
že proti vyslovenému názoru súdu prvej inštancie o krátkej dohodnutej lehote splatnosti 3 mesiacov
svedčí samotná platná právna úprava, konkrétne Zákon o spotrebiteľskom úvere (zákon č. 129/2010
Z.z.), ktorý výslovne ako jednu z možných výnimiek zo spotrebiteľských úverov definuje pôžičky so
splatnosťou dokonca kratšou ako tri mesiace, pričom neurčuje žiadnu konkrétnu výšku pôžičky. Je
preto pre žalobcu neprijateľné, aby súd sám subjektívne vyhodnotil zmluvné dojednanie súladné so
zákonom ako rozporné s dobrými mravmi, navyše s odkazom na skutočnosť (výška pôžičky), ktorú
zákon žiadnym spôsobom nešpecifikuje. Ďalej žalobca namietal aj ničím nepodložený názor súdu o
„automatickom“ omeškaní dlžníka a o nereálnej možnosti dlh vyrovnať vo vopred dohodnutej splatnosti.
V priebehu doterajšieho konania bolo preukázané a stranami sporu nerozporované, že predmetné
pôžičky boli zo strany žalobcu poskytnuté žalovanej v 1. rade ako preklenovacie pôžičky t.j. za účelom
preklenutia v danom okamihu nedostatku finančných prostriedkov žalovanej na vykonanie jednotlivých
etáp stavby rodinného domu. Z uvedeného vyplýva, že nebolo stranami automaticky očakávané, či
vôbec a ktorú etapu výstavby rodinného domu bude žalovaná financovať prostredníctvom žalobcu.
Skutočnosť, že žalovaná prestala z vlastných, žalobcom ani zhotoviteľom stavby nezavinených dôvodov
spĺňať podmienky pre čerpanie hypotekárneho úveru, nemôže byť ex post použitá v neprospech
samotného žalobcu pre účely posúdenia (ne)primeranosti dohodnutej lehoty splatnosti poskytnutých
preklenovacích pôžičiek. Vzhľadom na uvedené nemôže obstáť rozhodnutie súdu prvej inštancie o
„posunutí“ zmluvne platne dohodnutej splatnosti až od podania žaloby vo veci samej, ale súd prvej
inštancie, uznajúc dôvodnosť uplatnených istín mal priznať žalobcovi príslušenstvo podľa žaloby, t.j. odo
dňa nasledujúceho po zmluvne dojednanom termíne splatnosti jednotlivých zmlúv o pôžičkách.
8. Pokiaľ by bola otázka (ne)platnosti dojednania lehoty splatnosti vyhodnotená súdom prvej inštancie
ako právne správna, nemôže obstáť rozhodnutie súdu o určení splatnosti až dňom podania samotnej
žaloby, nakoľko už s podaním žaloby predložil žalobca ku každej jednej uplatnenej pôžičke hneď viacero
výziev a upozornení. Na základe uvedených dôvodov mal potom súd prvej inštancie pri stanovení lehoty
splatnosti jednotlivých pôžičiek vychádzať v súlade s citovaným znením zákona a určiť splatnosť prvého
dňa potom, čo žalobca žalovaných o splnenie dlhu požiadal.
9. Podľa názoru žalobcu postupoval súd prvej inštancie nesprávne aj v súvislosti s príslušenstvom,
týkajúcim sa splatených istín z jednotlivých pôžičiek, ktoré boli uhradené žalovanými v priebehu konania
vo výške 18.056 Eur, nakoľko súd zamietol vo výroku IV. napadnutého rozsudku žalobu v príslušenstve
týchto splatených istín, t.j. v časti zročných úrokov z omeškania. Súd prvej inštancie mal priznať žalobcovi
aj uplatnené zákonné zročné úroky z omeškania s ohľadom na jednotlivé čiastočné úhrady žalovanými,
a to tak, ako to žalobca riadne špecifikoval a dokonca aj vyčíslil v spomenutom Podaní žalobcu zo dňa
24.10.2024.
10. K zamietnutiu návrh žalobcu na vydanie rozsudku pre uznanie uviedol, že v priebehu konania žalobca
svojim podaním zo dňa 04.06.2024 a aj následne opakovane na pojednávaniach pred súdom prvej
inštancie navrhoval, aby súd rozhodol proti žalovanej v 1./ rade rozsudkom pre uznanie z dôvodu, že boli
splnené všetky zákonné podmienky na vydanie takéhoto rozsudku. V konaní sa podľa názoru žalobcu
nejednalo na strane žalovaných o nerozlučné ani o nútené spoločenstvo. V danom spore preto nebolo
potrebné na vydanie rozsudku pre uznanie nároku, aby nárok žalobcu uznali všetci žalovaní, pretože je

založené samostatné spoločenstvo žalovaných, v ktorom ide o samostatné práva a povinnosti a každý
koná sám za seba v zmysle ustanovenia § 76 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok.
11. Proti rozsudku s výnimkou výroku I. a IV. podali v zákonnej lehote odvolanie žalované v 1./ a 3./
rade. Navrhli, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku II. a III. zrušil a vrátil vec súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Podľa žalovaných nárok žalobcu nie je dôvodný
nakoľko žalobca si uplatňuje nárok z titulu zmlúv o pôžičke, č. X. až č. X. ktoré sú absolútne neplatné
pre rozpor so zákonom podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Uviedli, že žalobca nemal v čase uzavretia
zmlúv so žalovanou v 1./ oprávnenie poskytovať pôžičky na bývanie spotrebiteľom a jeho konanie bolo v
rozpore so zákonom alebo tento zákon obchádzalo podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Naviac zmluvy
o pôžičke č. X až č. X. nespĺňajú legálnu definíciu pôžičky podľa ustanovenia § 657 Občianskeho
zákonníka a v prejednávanej veci nejde o zmluvný vzťah pôžičky. Žalobca totiž nikdy žalovanej v 1./
rade neprenechal finančné prostriedky (nepreviedol na jej účet ani reálne neodovzdal žiadne finančné
prostriedky). Žalobca za žalovanú v 1./ rade plnil 3. osobe - spoločnosti Ekonomické stavby, s.r.o..
Odvolateľky ďalej uviedli, že žalobca pred uzavretím zmluvy o pôžičke č. X až č. X.. uviedol žalované do
omylu týkajúceho sa podmienok poskytnutia finančných prostriedkov. Bolo zrejmé a logické, že žalovaná
v 1./ rade pri prezentovanej ponuke žalobcu, ktorá mala byť bez úrokov a poplatkov sa rozhodla vybrať si
produkt od žalobcu. Avšak v konaní bolo preukázané, že žalobca neposkytoval pôžičky zdarma, ale išlo
jednoznačne o zavádzané klamanie spotrebiteľa v otázke zmluvných podmienok, kde jednotlivé zmluvy
obsahovali skrytý úrok vo forme zmluvných pokút a tým žalovaná v 1./ rade bola pred uzavretím zmlúv
o pôžičke č. 1 až č. 5. preukázateľne uvedená do omylu.
12. K odvolaniu žalovaných v 1./ a 3./ rade podal vyjadrenie žalobca. K námietke žalovaných o
neexistencie oprávnenia žalobcu na poskytovanie pôžičiek uviedol, že táto obrana nemá žiadnu oporu
v právnom poriadku SR, dokonca ani v žiadnych výkladoch príslušných právnych predpisov. Ako
už žalobca opakovane v priebehu súdneho sporu zdôrazňoval, z predložených zmlúv o pôžičkách
jasne a nepochybne vyplýva, že žalobca ako veriteľ sa zaviazal poskytnúť žalovanej v 1./ rade ako
dlžníkovi pôžičku bez úroku a bez akýchkoľvek poplatkov s lehotou splatnosti menej ako tri mesiace.
Vzhľadom na uvedené platí, že zmluvy o pôžičkách uzavreté so žalobcom s dohodnutými podmienkami
(bezúrokovosť, bezpoplatkovosť, splatnosť kratšia ako tri mesiace; účelovosť - výstavba nehnuteľnosti)
nie je možné definovať ako spotrebiteľské úvery, pretože jednotlivé zmluvy o pôžičkách spĺňajú
nielen jednu, ale hneď viacero zákonných výnimiek definovaných v ustanovení § 1 ods. 3 zákona č.
129/2010 Z.z., pričom žalobca nemá ani status iného veriteľa. Žalobca rovnako odmieta aj tieto tvrdenia
žalovaných, nakoľko v žiadnom prípade sa zo strany žalobcu nejedná o úvery na bývanie podľa zákona
č. 90/2016 Z.z.. Z platnej právnej úpravy zmluvy o pôžičke v skutočnosti nevyplývajú akékoľvek reštrikcie
autonómnej vôle zmluvných strán dohodnúť si účel, na ktorý si dlžník požičiava finančné prostriedky od
svojho veriteľa. Rovnako tak zákon žiadnym spôsobom neobmedzuje ani nezakazuje veriteľovi slobodne
a vážne sa rozhodnúť, komu pôžičku poskytne, na aký účel alebo bez ohľadu na účel použitia pôžičky
dlžníkmi. Preto úvahy žalovaných o tom, že v danom prípade nešlo zo strany žalobcu o pôžičky, sú
právne bezvýznamné a účelové.
13. K odvolaniu žalobcu podali vyjadrenie žalované v 1./ a 3./ rade. Poukázali na nález Ústavného súdu
ČR I.ÚS 2337/21, konkrétne bod 23, 24 a 26. Z komunikácie žalovanej v 1./ rade so svedkyňou P. S. na
čl. 232 zo dňa 31.08.2021 vyplýva, že žalovaná v 1./ rade nebola schopná zaplatiť tzv. 1 pôžičku a mala
z nej platiť zmluvné pokuty a napriek vedomosti o tomto stave žalobca žalovanej v 1./ rade poskytoval
ďalšie a ďalšie finančné prostriedky zmluvy o pôžičke č. 1 až č.5. vedomý si, že tieto nie je schopná
vrátiť v lehote 3 mesiacoch.
14. K vyjadreniu žalovaných v 1./ a 3./ rade podal vyjadrenie žalobca. Zdôraznil, že z vyjadrenia
žalovaných nie je zrejmé, k akým námietkam žalobcu (zrejme v jeho odvolaní) by sa mal samotný obsah
vyjadrenia žalovaných vzťahovať, keďže v ňom absentujú akékoľvek právne relevantné zdôvodnenia.
Pokiaľ sa žalované riadne oboznámili s celým obsahom predmetného nálezu Ústavného súdu ČR,
museli zistiť, že v danom konkrétnom prípade (spore) sa jednalo o odlišnú skutkovú ako aj právnu
situáciu, pre ktorú nie je možné názory ústavného súdu (podľa žalobcu jednoznačne nesprávne)
aplikovať na tento spor medzi žalobcom a žalovanými. Ďalej uviedol, že žalovaná v 1. rade bola bonitná
a jej finančná kondícia umožňovala, aby žalobca posúdil a následne poskytol preklenovaciu pôžičku,
keďže z uvedených zistení bolo evidentné, že žalovaná v 1. rade bude schopná pôžičku žalobcovi riadna
a včas vrátiť.

15. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34
C.s.p. zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „C.s.p.“), vzhľadom na včas podané
odvolanie, preskúmal rozhodnutie v napadnutom rozsahu, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle
zásad vyplývajúcich z ustanovenia § 379 a nasl. C.s.p., bez nariadenia pojednávania (§ 385 C.s.p. a
contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaných je dôvodné a odvolanie žalobcu dôvodné nie je.
16. Z obsahu spisu vyplýva, že dňa 20.11.2019 bola medzi žalovanou v 1./ rade ako objednávateľom a
spoločnosťou Ekonomické stavby, s.r.o. ako zhotoviteľom uzatvorená Zmluva o dielo č. XXX/XX (ďalej
len „Zmluva o dielo“), na základe ktorej sa zhotoviteľ zaviazal, že za dohodnutú cenu (117.736 Eur)
objednávateľovi zrealizuje stavbu rodinného domu (č.l. 206 súdneho spisu). Dňa 26.05.2020 bol medzi
účastníkmi Zmluvy o dielo uzatvorený Dodatok č. XXX/XX/X (č.l. 395 súdneho spisu), ktorým sa okrem
iného zmenila pôvodne dohodnutá cena diela (na sumu 119.952 Eur).
17. Z obsahu spisu ďalej vyplýva, že dňa 23.03.2021 bola medzi žalobcom ako veriteľom, žalovanou v
1./ rade ako dlžníkom a žalovaným v 2./ rade ako ručiteľom uzatvorená Zmluva o pôžičke č. XXXXXXX
(ďalej len „Zmluva o pôžičke č. X“), na základe ktorej žalobca poskytol žalovanej v 1./ rade pôžičku vo
výške 26.880 Eur, ktorú sa žalovaná v 1./ rade zaviazala splatiť do 28.06.2021 (č.l. 10). Uvedené finančné
prostriedky boli zo strany žalobcu vyplatené spoločnosti Ekonomické stavby, s.r.o. dňa 30.03.2021.
18. Dňa 29.04.2021 bola medzi žalobcom ako veriteľom, žalovanou v 1./ rade ako dlžníkom a žalovaným
v 2./ rade ako ručiteľom uzatvorená Zmluva o pôžičke č. XXXXXXX (ďalej len „Zmluva o pôžičke č. X.“)
na základe ktorej žalobca poskytol žalovanej v 1./ rade pôžičku vo výške 12.000 Eur, ktorú sa žalovaná
v 1./ rade zaviazala splatiť do 05.08.2021 (č.l. 26). Uvedené finančné prostriedky boli zo strany žalobcu
vyplatené spoločnosti Ekonomické stavby, s.r.o. dňa 07.05.2021.
19. Dňa 14.05.2021 bola medzi žalobcom ako veriteľom, žalovanou v 1./ rade ako dlžníkom a žalovaným
v 2./ rade ako ručiteľom uzatvorená Zmluva o pôžičke č. XXXXXXX (ďalej len „Zmluva o pôžičke č. X“)
na základe ktorej žalobca poskytol žalovanej v 1./ rade pôžičku vo výške 5.416,08 Eur, ktorú sa žalovaná
v 1./ rade zaviazala splatiť do 16.08.2021 (č.l. 40). Uvedené finančné prostriedky boli zo strany žalobcu
vyplatené spoločnosti Ekonomické stavby, s.r.o. dňa 18.05.2021.
20. Dňa 28.09.2021 bola medzi žalobcom ako veriteľom, žalovanou v 1./ rade ako dlžníkom a žalovaným
v 2./ a žalovanou v 3./ rade ako ručiteľmi uzatvorená Zmluva o pôžičke č. XXXXXXX (ďalej len „Zmluva
o pôžičke č. X“) na základe ktorej žalobca poskytol žalovanej v 1./ rade pôžičku vo výške 51.000 Eur,
ktorú sa žalovaná v 1./ rade zaviazala splatiť do 30.12.2021 (č.l. 52). Uvedené finančné prostriedky boli
zo strany žalobcu vyplatené spoločnosti Ekonomické stavby, s.r.o. dňa 04.10.2021.
21. Dňa 21.12.2021 bola medzi žalobcom ako veriteľom, žalovanou v 1./ rade ako dlžníkom a žalovaným
v 2./ a žalovanou v 3./ rade ako ručiteľmi uzatvorená Zmluva o pôžičke č. XXXXXXX (ďalej len „Zmluva
o pôžičke č. X“) na základe ktorej žalobca poskytol žalovanej v 1./ rade pôžičku vo výške 22.769 Eur,
ktorú sa žalovaná v 1./ rade zaviazala splatiť do 21.03.2022 (č.l. 63). Uvedené finančné prostriedky boli
zo strany žalobcu vyplatené spoločnosti Ekonomické stavby, s.r.o. dňa 22.12.2021.
22. Všetky uzatvorené Zmluvy o pôžičkách obsahovali článok II, ods. 2.2, v zmysle ktorého, cit: „Zmluvné
strany sa dohodli pre prípad omeškania dlžníka so splatením jeho záväzku v zmysle čl. II, ods. 2.1
zmluvy, že dlžník zaplatí veriteľovi zmluvnú pokutu vo výške 0,1 % denne z dlžnej istiny pôžičky, a to
odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti pôžičky až do úplného splatenia istiny pôžičky.“ Obsahovali tiež
článok II, ods. 2.3, v zmysle ktorého, cit: „Zmluvné strany ďalej dohodli pre prípad omeškania dlžníka
so splnením jeho záväzku v zmysle čl. II. ods. 2.1 tejto zmluvy, že dlžník zaplatí veriteľovi zákonný
úrok z omeškania z dlžnej istiny pôžičky vo výške stanovenej právnym predpisom upravujúcim úroky z
omeškania, a to odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti pôžičky až do úplného splatenia istiny pôžičky.“
Napokon tiež obsahovali článok II, ods. 2.4, v zmysle ktorého, cit: „Dlžník vzal podpisom tejto zmluvy
na vedomie upozornenie veriteľa, že tento nevyhnutne potrebuje požičané finančné prostriedky vrátiť v
termíne splatnosti, nakoľko ich má po uplynutí tohto termínu viazané iným spôsobom, a preto je medzi
stranami dojednaná zmluvná pokuta za prípadné omeškanie dlžníka.“

23. Z obsahu spisu ďalej vyplýva, že žalovaná v 1./ rade pred podaním žaloby vykonala nasledujúce
úhrady:
dňa 18.08.2021 úhrada vo výške 15.000 Eur,
dňa 06.12.2021 úhrada vo výške 5.000 Eur,
dňa 10.02.2022 úhrada vo výške 10.000 Eur,
dňa 29.04.2022 úhrada vo výške 10.000 Eur.
24. Po podaní žaloby dňa 31.01.2023, vykonala žalovaná nasledujúce úhrady:
dňa 28.02.2023 úhrada vo výške 828 Eur,
dňa 10.05.2023 úhrada vo výške 828 Eur,
dňa 22.06.2023 úhrada vo výške 1.000 Eur,
dňa 30.08.2023 úhrada vo výške 1.000 Eur,
dňa 02.10.2023 úhrada vo výške 1.000 Eur,
dňa 30.10.2023 úhrada vo výške 1.000 Eur,
dňa 24.11.2023 úhrada vo výške 1.000 Eur,
dňa 27.12.2023 úhrada vo výške 1.400 Eur,
dňa 23.01.2024 úhrada vo výške 1.000 Eur,
dňa 26.02.2024 úhrada vo výške 1.000 Eur,
dňa 27.03.2024 úhrada vo výške 1.000 Eur,
dňa 25.04.2024 úhrada vo výške 1.000 Eur,
dňa 27.05.2024 úhrada vo výške 1.000 Eur,
dňa 24.06.2024 úhrada vo výške 1.000 Eur,
dňa 23.07.2024 úhrada vo výške 1.000 Eur,
dňa 23.08.2024 úhrada vo výške 1.000 Eur,
dňa 23.09.2024 úhrada vo výške 1.000 Eur,
dňa 22.10.2024 úhrada vo výške 1.000 Eur.
25. Podľa ustanovenia § 52 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzatvorenia Zmlúv,
Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so
spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce
právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej
strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo
účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak
mali použiť normy obchodného práva. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej
zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická
osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej
činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
26. Podľa ustanovenia § 1 ods. 1 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene
zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov
(ďalej len „Zákon o ochrane spotrebiteľa“) v znení účinnom v čase uzatvorenia Zmlúv, tento zákon
upravuje práva spotrebiteľov a povinnosti výrobcov, predávajúcich, dovozcov a dodávateľov, pôsobnosť
orgánov verejnej správy v oblasti ochrany spotrebiteľa, postavenie právnických osôb založených alebo
zriadených na ochranu spotrebiteľa (ďalej len „združenie“) a označovanie výrobkov cenami.
Podľa ods. 2, tento zákon sa vzťahuje na predaj výrobkov a poskytovanie služieb, ak k plneniu dochádza
na území Slovenskej republiky alebo ak plnenie súvisí s podnikaním na území Slovenskej republiky.
27. Podľa ustanovenia § 1 ods. 3 písm. i) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v
znení účinnom v čase uzatvorenia Zmluvy o pôžičke (ďalej len „Zákon o spotrebiteľských úveroch“),
spotrebiteľským úverom nie sú úver bez úroku a bez ďalších poplatkov.
28. Podľa ustanovenia § 24 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase
uzatvorenia Zmluvy o pôžičke, na iných veriteľov a na zmluvy o úvere alebo pôžičke, ktoré nie sú
spotrebiteľským úverom a ktoré sú poskytované inými veriteľmi spotrebiteľom, sa vzťahujú ustanovenia
§ 1 ods. 2 druhej vety, § 2, 3, 4, 6, § 7 ods. 1, 2, 16 až 42, § 8, 8a, § 9 ods. 1, ods. 2 písm. a) až v), ods.
9 až 11, § 11, 12, 14, 16, 17, 19, § 20 ods. 2 až 8, § 23 a 25.

29. Súd prvej inštancie správne vyhodnotil vzťah založený Zmluvou o pôžičke č. X. až X ako vzťah
spotrebiteľský, nakoľko uvedené Zmluvy boli v zmysle ustanovení § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka
zmluvami spotrebiteľskými. Predmetné Zmluvy o pôžičkách sú zmluvami spotrebiteľskými vzhľadom
na subjekty zmluvy, teda sa na ne a na vzťahy z nich vyplývajúce vzťahujú normy týkajúce sa
spotrebiteľského práva. Uvedené je dôvodom k tomu, aby súdnej kontrole boli podrobené aj zmluvné
dojednania majúce charakter podmienok spôsobujúcich značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Pritom by nemali byť žiadne pochybnosti o tom, že
spotrebiteľ je slabšou zmluvnou stranou, či už z dôvodu neinformovanosti alebo vyjednávacej pozície
pri pokuse dosiahnuť zmenu už vopred naformulovanej zmluvy.
30. Na vyššie uvedenom názore nič nemení ani skutočnosť, že by vzhľadom na bezúročnosť poskytnutej
pôžičky nešlo o spotrebiteľský úver v zmysle ustanovenia § 1 ods. 3 písm. i) Zákona o spotrebiteľských
úveroch. Na uvedený vzťah sa naďalej vzťahujú ustanovenia Občianskeho zákonníka ako aj ustanovenia
Zákona o ochrane spotrebiteľa.
31. K odvolacej námietke žalobcu týkajúcej sa zamietnutia vydania rozsudku pre uznanie odvolací
súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci sp. zn. 7Cdo 179/2020 zo
dňa 30.11.2021, v zmysle ktorého v spotrebiteľskom spore možno za relevantný prejav spotrebiteľa,
že uznáva nárok dodávateľa (§ 282 Civilného sporového poriadku) považovať iba jednoznačný,
pochybnosti nevyvolávajúci prejav spotrebiteľa, ku ktorému pristúpil až po osobitnom poučení súdom v
zmysle § 292 písm. b) Civilného sporového poriadku. Bez takéhoto poučenia súdom samo vyjadrenie
spotrebiteľa, že „si je vedomý dlhu“ a „chce dlžnú sumu zaplatiť“ nemožno považovať za uznanie nároku.
32. V prejednávanej veci nedošlo k jednoznačnému prejavu žiadneho zo žalovaných smerujúceho k
uznaniu nároku žalobcu. Z uvedeného dôvodu nebol zo strany konajúceho súdu dôvod na vydanie
rozsudku pre uznanie.
33. Žalobca v podanom odvolaní namietal záver súdu prvej inštancie o neplatnosti bodu 2.1 Zmluvy
o pôžičke č. X až X. K splatnosti pôžičiek uvedených v Zmluvách uviedol, že názor súdu o nereálnej
možnosti dlh vyrovnať vo vopred dohodnutej splatnosti a o automatickom omeškaní dlžníka nie je ničím
podložený. V tejto súvislosti treba prisvedčiť súdu prvej inštancie v tom smere, že vzhľadom na výšku
jednotlivých pôžičiek bolo dojednanie o ich splatnosti v rozpore s dobrými mravmi. Jednotlivé požičané
sumy (vo výškach 26.800 Eur, 12.000 Eur, 5.416,08 Eur, 51.000 Eur a 22.769 Eur) bolo v zmysle Zmlúv
potrebné vrátiť v lehote kratšej ako 3 mesiace. Napriek tomu, že žalovaná v 1./ rade ako dlžníčka
nevrátila ani prvú pôžičku, žalobca jej poskytoval ďalšie a ďalšie pôžičky, ktoré mala vrátiť v rovnako
krátkych intervaloch. Z vykonaného dokazovania tiež vyplýva, že žalovaná v 1./ rade nebola vhodný
klient na poskytnutie úveru v bankových inštitúciách (bod 25 odôvodnenia napadnutého rozsudku). Z
vyššie uvedené teda jednoznačne vyplýva, že v čase uzatvorenia jednotlivých Zmlúv nebolo možné ani
len predpokladať, žeby žalovaná poskytnuté pôžičky v dojednanej splatnosti vrátila. Vzhľadom na vyššie
uvedené preto dospel súdu prvej inštancie k správnemu záveru o neplatnosti zmluvného dojednania v
bode 2.1 Zmluvy o pôžičke č. X až X. V súvislosti s neplatnosťou daného zmluvného dojednania súvisí
aj správny záver o neplatnosti dojednania v bode 2.3, ktorým sa zákonný úrok z omeškania podmieňuje
nesplnením povinnosti vyplývajúcej z neplatného zmluvného dojednania v bode 2.1.
34. Žalobca v podanom odvolaní ďalej namietal záver súdu prvej inštancie o neplatnosti bodov 2.2 a 2.4
Zmluvy o pôžičke č. X až X. Uvedené body Zmlúv upravujú zmluvnú pokutu vo výške 0,1 % denne z
dlžnej istiny pôžičky, a to odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti pôžičky až do úplného splatenia istiny
pôžičky. Podľa názoru odvolacieho súdu sú dané body Zmlúv neplatné z dôvodu neplatnosti súvisiaceho
bodu 2.1 Zmlúv a taktiež pre rozpor s dobrými mravmi, ako na to súd prvej inštancie už správne poukázal,
a to vzhľadom na krátku splatnosť jednotlivých pôžičiek v porovnaní s výškou poskytnutých pôžičiek.
Vzhľadom na vyššie uvedené tak dospel súd prvej inštancie k správnemu záveru aj o neplatnosti
zmluvných dojednaní uvedených v bodoch 2.2 a 2.4 Zmluvy o pôžičke č. X. až X.
35. Vzhľadom na neplatnosť ustanovenia o dobe splatnosti bolo potrebné v konaní zistiť, kedy bola
žalovaná v 1./ rade ako dlžník povinná poskytnuté plnenie vrátiť.

36. Podľa ustanovenia § 563 Občianskeho zákonníka, ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený
právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho
o plnenie veriteľ požiadal.
37. Treba prisvedčiť súdu prvej inštancie, že za výzvu veriteľa na plnenie sa bude v danom prípade
považovať doručenie žaloby žalovaným. Žalobca ako odvolateľ síce namieta, že žalovaným ku každej
Zmluve o pôžičke adresoval výzvy na zaplatenie, avšak nepreukázal, žeby uvedené výzvy žalovaným aj
reálne doručil. Preto má odvolací súd zato, že súd prvej inštancie rozhodol správne, pokiaľ za moment
výzvy veriteľa na zaplatenie považoval doručenie žaloby žalovaným a za prvý deň omeškanie deň po
doručení takejto žaloby.
38. Vzhľadom na vyššie uvedené rozhodol súd prvej inštancie správne, pokiaľ žalobcovi nepriznal nárok
na príslušenstvo (úroky z omeškania) za obdobie pred podaním žaloby na súde.
39. Ďalšie odvolacie argumenty žalobcu považoval odvolací súd pre rozhodnutie vo veci samej za
nepodstatné. I podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov súd nemusí
dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam,
prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do
všetkých detailov sporu uvádzaných stranami. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď
na každú jednu poznámku, či pripomienku strany, ktorá ju nastolila. Je však nevyhnutné, aby bolo
reagované na podstatné a relevantné argumenty strán (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR II.ÚS
251/04,III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09 a podobne). Na ďalšiu argumentáciu odvolateľa, už nespôsobilú
ovplyvniť posúdenie veci a zachádzajúcu do zbytočných podrobností, teda odvolací súd nepovažoval
za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.
40. Vzhľadom na vyššie uvedené preto odvolací súd rozsudok vo výroku IV. o zamietnutí žaloby v
prevyšujúcej časti ako vecne správny podľa ustanovenia § 387 ods. 1 a 2 C.s.p. potvrdil.
41. K odvolaniu žalovaných v 1./ a 3./ rade je potrebné uviesť nasledovné:
42. Žalované v prvom rade namietali samotnú platnosť Zmluvy o pôžičke č. X až X. Neplatnosť zmlúv
odôvodňujú tým, že žalobca nemal oprávnenie na poskytovanie pôžičiek na bývanie. V súvislosti s
uvedeným však odvolací súd poukazuje na odôvodnenie súdu prvej inštancie v bodoch 71 až 74, s
ktorým sa odvolací súd (v časti reflektujúcej platné uzatvorenie zmlúv) stotožňuje. Veriteľ (žalobca) ako
aj dlžník (žalovaná v 1./ rade) sa v uzatvorených zmluvách dohodli na podstatných náležitostiach, pričom
ako už odvolací súd vyššie uviedol, žalobca pri uzatváraní zmlúv vystupoval v pozícii dodávateľa (z
Obchodného registra vyplýva, že predmetom jeho podnikania je poskytovanie úverov alebo pôžičiek) a
žalovaná v 1./ rade v pozícii spotrebiteľa. Vzhľadom na uvedené, ako aj na náležité odôvodnenie súdu
prvej inštancie, s ktorým sa odvolací súd stotožňuje, je odvolacia námietka týkajúca sa neplatnosti zmlúv
nedôvodná.
43. Súd prvej inštancie mal za preukázané, že medzi žalobcom ako veriteľom a žalovanou v 1./ rade
ako dlžníčkou boli uzatvorené Zmluvy o pôžičke č. X až X. Žalobca v podanej žalobe však uviedol aj
inú zmluvu o pôžičke, ktorá mala byť uzatvorená ešte pred Zmluvami č. X až X, konkrétne zmluvu o
pôžičke č. XXXXXXX, pričom nároky z nej nemali byť predmetom tohto súdneho konania. Žalobca si
však v zmysle žaloby na splatný nedoplatok z tejto zmluvy započítal časť úhrady (vo výške 2.170,70
Eur) vykonanej žalovanou v 1./ rade dňa 18.08.2021.
44. Žalované v 1./ a 3./ rade už v priebehu konania namietali, že žalobca nevie vyčísliť istinu, ktorú od
žalovaných žiada a taktiež, že nie je im zrejmé, čo žiada zaplatiť. Z obsahu odôvodnenia nevyplýva,
ako sa súd prvej inštancie vysporiadal s tvrdením žalobcu o uzatvorenej zmluvy o pôžičke č. XXXXXXX,
čo je podľa názoru odvolacieho súdu pre rozhodnutie vo veci samej dôležité, nakoľko na úhradu
pohľadávky z tejto zmluvy mala byť použitá časť úhrady žalovaných zo dňa 18.08.2021. Z výpočtu
dlžnej sumy súdom prvej inštancie pritom vyplýva, že súd prvej inštancie sa s týmto „skorším dlhom“
a opodstatnenosťou započítania časti úhrady stotožnil, avšak svoje rozhodnutie nijakým spôsobom
neodôvodnil. Z napadnutého rozhodnutia tiež vyplýva, že súd prvej inštancie sa tiež stotožnil so
započítaním časti úhrady na zmluvnú pokutu zo Zmluvy o pôžičke č. X (vo výške 949,90 Eur), čo si však

priamo protirečí so záverom súdu o neplatnosti zmluvných podmienok uvedených v bodoch 2.1 až 2.4
Zmluvy o pôžičke č. X až X.
45. Vzhľadom na vyššie uvedené má odvolací súd zato, že súd prvej inštancie jednoznačne neustálil,
z čoho presne pozostáva dlh žalovaných vzhľadom na uzatvorené zmluvy, na neplatnosť zmluvných
dojednaní o zmluvnej pokute a po zohľadnení jednotlivých úhrad žalovaných.
46. Súd prvej inštancie v II. a III. výroku napadnutého rozsudku zaviazal žalovaných, okrem iného, na
úhradu úrokov z omeškania. V uvedenej súvislosti však nezohľadnil jednotlivé úhrady žalovaných po
podaní žaloby. Vzhľadom na jednotlivé úhrady, by sa tak mala istina, z ktorej bude úrok z omeškania
vyčísľovaný, postupne zmenšovať. Rovnako sa bude meniť časové obdobie, za ktoré má žalobcovi úrok
z omeškania patriť.
47. Vzhľadom na uvedené skutočnosti a odvolacie dôvody, odvolací súd v súlade s ustanovením § 389
ods. 1 písm. b) C.s.p. rozsudok vo výrokoch II., III. a v súvisiacom výroku o trovách konania V. zrušil a
v rozsahu zrušenia vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Po vrátení veci súd prvej inštancie
ustáli, z čoho pozostáva dlh žalovaných (taktiež na základe akých právnych titulov), pri zohľadnení
relevantných právnych predpisov upravujúcich spotrebiteľský vzťah v zmysle ustanovenia § 52 a nasl.
Občianskeho zákonníka, Zákona o ochrane spotrebiteľa, prípadne sa vysporiada s možnosťou aplikácie
Zákona o spotrebiteľských úveroch v zmysle ustanovenia § 24 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch.
Súd prvej inštancie ďalej určí dlh žalovaných s prihliadnutím na jednotlivé úhrady pred a po podaní
žaloby. Jednotlivé úhrady žalovaných tiež zohľadní pri určovaní prípadného úroku z omeškania, hlavne
pri určovaní výšky istiny, z ktorej sa úrok priznáva, ako aj pri určovaní obdobia, za ktoré ten ktorý úrok
z omeškania patrí.
48. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie tiež o všetkých trovách konania, vrátane trov
odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 C.s.p.).
49. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 C.s.p.).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).