{"guid": "e95d4a7c-3fd3-4420-9d6e-6b46d9e5c179:1ecb46c1-ab9e-40f1-a8c9-dbc217d2a947", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2025:8723201635.1", "spisova_znacka": "25CoPr/2/2024", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 25CoPr/2/2024 z 11. 2. 2025", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Prešov z 11. februára 2025, sp. zn. 25CoPr/2/2024, ECLI:SK:KSPO:2025:8723201635.1", "identifikacne_cislo": "8723201635", "sud": {"guid": "sud_155", "nazov": "Krajský súd Prešov", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-presov"}, "sudca": "JUDr. Marian Hoffmann, PhD.", "sudca_id": 481, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-marian-hoffmann-phd-481", "datum_vydania": "2025-02-11", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdené"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Neplatnosť skončenia pracovného pomeru"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2001/311", "nazov": "ZP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/311-2001"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/1ecb46c1-ab9e-40f1-a8c9-dbc217d2a947", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2025:8723201635.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSPO:2025:8723201635.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSPO:2025:8723201635.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Prešov\n25CoPr/2/2024\n8723201635\n11. 02. 2025\nJUDr. Marian Hoffmann, PhD.\nECLI:SK:KSPO:2025:8723201635.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nKrajský súd v Prešove, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariana Hoffmanna, PhD. a\nčlenov senátu JUDr. Jany Burešovej a JUDr. Eduarda Valenčina, v právnej veci žalobkyne: A. B. A.,\nnar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. XXX/XX, XXX XX D., právne zastúpená.: JUDr. Ing. Adrián Cupák,\nadvokát so sídlom Dr. Goldbergera 249/1, 089 01 Svidník, proti žalovanej: Základná umelecká škola,\nUl. Komenského 807/27, Svidník, Komenského 807/27m 089 01 Svidník, IČO: 36 158 291, právne\nzastúpená: JUDr. Martin Staroň, advokát so sídlom Hlavná 89, 080 01 Prešov, o určenie neplatnosti\nskončenia pracovného pomeru, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k.\n29Cpr/14/2023-297 zo dňa 20.05.2024, takto\nrozhodol:\nI. P o t v r d z u j e rozsudok súdu I. inštancie.\nII. P r i z n á v a žalobkyni nárok na úplnú náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanej.\nodôvodnenie:\n1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd I. inštancie“) rozsudkom č.k. 29Cpr/14/2023-297 zo dňa\n20.05.2024 rozhodol tak, že:\nI. Skončenie pracovného pomeru žalobkyne výpoveďou zo strany žalovanej podľa § 63 ods. 1 písm. b)\nZákonníka práce zo dňa 05.09.2022, doručené žalobkyni dňa 05.09.2022 j e n e p l a t n é a pracovný\npomer žalobkyne u žalovanej naďalej trvá.\nII. P r i z n á v a žalobkyni voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške\nktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo\nveci samej.\n2. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že súd I. inštancie zistil tento skutkový stav:\n3. Žalobkyňa dňa 14.10.2013 uzatvorila so žalovanou pracovnú zmluvu v predmete pracovného pomeru,\nuzatvorenú na dobu určitú počas práceneschopnosti riaditeľa školy s uvedením druhu práce výchovnovzdelávacej činnosti, ktorú vykonáva učiteľ základnej umeleckej školy.\n4. Žalovaná nerozporovala, že od roku 2013 do roku 2019 so žalobkyňou uzatvorila celkovo 8\npracovných zmlúv na dobu určitú.\n5. Dňa 25.07.2019 (č.l. 9) žalovaná oznámila žalobkyni, že dňa 31.08.2017 uzatvorila pracovnú zmluvu\nna dobu určitú do 31.08.2019. Nakoľko v školskom roku 2019-2020 s ňou nepočítajú, oznámila, že s ňou\npracovný pomer skončí 31.08.2019 uplynutím doby určitej. Žalobkyňa listom zo dňa 21.08.2019 (č.l. 11)\nvyzvala žalovanú na predloženie dodatku, resp. novej pracovnej zmluvy na dobu neurčitú, lebo inak sa\n\njej pracovný pomer od 01.09.2019 bude automaticky riadiť ustanoveniami poslednej pracovnej zmluvy\nzo dňa 31.08.2017. Poukázala na to, že jej pracovný pomer v zmysle vyššie uvedeného oznámenia\nžalovanej sa nekončí a to s poukazom na ust. § 48 Zákonníka práce, v zmysle ktorého je pracovný\npomer na dobu určitú možno dohodnúť najdlhšie na 2 roky a to opätovne najviac 2 x v rámci 2 rokov.\n6. Žalovaná podaním zo dňa 13.09.2019 (č.l. 14) oznámila žalobkyni, že jej pracovný pomer sa predlžuje\nod 01.09.2019 na dobu neurčitú s tým, že dohoda o zmene dojednaných podmienok, ako aj podrobnejší\nobsah náplne budú podpísané a dohodnuté pri jej nástupe do zamestnania. Súdu bola predložená\npracovná zmluva zo dňa 31.08.2017 s tým, že žalobkyňa dňom 01.09.2017 bola prijatá do pracovného\npomeru na dobu neurčitú v predmete činnosti učiteľa základnej umeleckej školy.\n7. Podaním zo dňa 15.02.2022 (č.l. 26) žalobkyňa požiadala o nástup na pôvodné pracovisko po\nukončení rodičovskej dovolenky.\n8. Podaním zo dňa 28.02.2022 (č.l. 13) žalovaná oznámila, že s jej žiadosťou v plnom rozsahu súhlasí.\nDňa 24.03.2022 (č.l. 10) bola medzi stranami sporu uzatvorená dohoda o zmene pracovných podmienok\ns účinnosťou od 31.05.2022 s tým, že jej pracovný čas bol určený na 18,75 hodín týždenne bez prestávok\ns uvedením priamej výchovno-vzdelávacej činnosti 11,50 hodín týždenne. Z predloženej pracovnej\nnáplne zo dňa 31.05.2022 podpísanej oboma stranami sporu vyplýva, že žalobkyňa vykonávala činnosť\nsamostatného pedagogického zamestnanca so splnením kvalifikačných predpokladov vysokoškolského\nvzdelania druhého stupňa (č.l. 162).\n9. Zo záznamu z prerokovania pracovnej náplne úväzku pedagogického zamestnanca po nástupe\ndo pracovného pomeru po ukončení rodičovskej dovolenky zo dňa 31.05.2022 vyplýva, že žalobkyňa\nnastúpila do zamestnania 24.03.2022, v uvedený deň súhlasila s dočerpaním starej dovolenky a s\nnástupom do práce dňa 31.05.2022 na 50 % úväzok na pozíciu učiteľa základnej umeleckej školy\nv zmysle uzatvorenej a menovanou podpísanej dohody o zmene pracovných podmienok. V zmysle\nvyjadrenia žalobkyne, táto si pracovnú náplň prečítala, nemala k nej žiadne námietky, avšak nesúhlasila\ns úväzkom na vykonávanie korepetícií, ktoré nespadá pod pracovnú činnosť učiteľa základnej umeleckej\nškoly. Riaditeľ žalobkyňu oboznámil o jej zaradení do predmetovej komisie - akordeón, k čomu nemala\nvýhrady, zároveň ju vyzval na oboznámenie sa s pokynmi PK, termínmi koncertov, skúšok, plánovaných\nakcií a pokynmi z poslednej pracovnej porady. Žalobkyňa odmietla podpísať úväzok pedagogického\nzamestnanca, pracovnú náplň, ako aj oznámenie o výške a zložení funkčného platu (č.l. 171).\n10. Žalovaná dňa 30.06.2022 (č.l. 56) v zmysle ust. § 237 ods. 2 písm. c) Zákonníka práce požiadala\nzákladnú odborovú organizáciu o prerokovanie organizačnej zmeny pre nedostatočný počet žiakov pre\nškolský rok 2022/2023. Súčasný počet zamestnancov školy je 37, z ktorých je 6 nepedagogických\na 9 učiteľov skupinového vyučovania. Škola mala 4 učiteľov hry na akordeón a 3 učiteľov spevu a\nhlasovej výchovy. Po vykonanej organizačnej zmene bude celkový počet zamestnancov 35, z toho 6\nnepedagogických zamestnancov, 8 učiteľov skupinového vyučovania (pani C. končí pracovný pomer\nku koncu školského roka). Počet učiteľov hry na akordeón 3 a učiteľov spevu a hlasovej výchovy\n2. O tejto organizačnej zmene riaditeľ základnej umeleckej školy plánuje rozhodnúť s účinnosťou od\n01.09.2022. Z predloženej zápisnice zo dňa 30.06.2022 (č.l. 57) nesporne vyplýva, že dňa 30.06.2022\nbol návrh uvedenej organizačnej zmeny prerokovaný. Dňa 31.08.2022 (č.l. 67) bol vypracovaný\nzáznam z prerokovania úväzku pedagogického zamestnanca, v zmysle ktorého žalobkyňa nastúpila\ndo zamestnania po letnej dovolenke dňa 31.08.2022 s tým, že v novom školskom roku klesol počet\nžiakov základnej umeleckej školy z 860 na 672. Vzhľadom na uvedené bol vypracovaný nový úväzok pre\nnový školský rok 2022/2023, ktorý bol menovanej predložený. Ponuka vykonávať pedagogickú činnosť\nučiteľa základnej umeleckej školy bola znížená na 21,74 % úväzku v rozsahu 5 hodín týždenne s\nmožnosťou uzatvoriť ďalší pracovný pomer v rozsahu 28,26 % úväzku, teda na 6,5 hodiny týždenne\ns druhom dohodnutej práce korepetítor. Keďže žalobkyňa s uvedeným návrhom nesúhlasila, riaditeľ\nžalovanej sa rozhodol menovanej dať čas na rozmyslenie do 04.09.2022, nakoľko dňom 05.09.2022\nzačína nový školský rok. Žalobkyňa odmietla ponúknutý úväzok pedagogického zamestnanca, ústne\nsúhlasila s nižším 21,74 % úväzkom, teda 5 hodín týždenne priamej výchovno-vzdelávacej činnosti, k\npodpisu dohody o zmene dojednaných podmienok nedošlo. Prílohou uvedeného záznamu bol aj návrh\ndohody o zmene pracovných podmienok zo dňa 31.08.2022 s novou pracovnou zmluvou s účinnosťou\nod 01.09.2022 pre dohodnutý druh práce korepetítor základnej umeleckej školy.\n\n11. Dňa 05.09.2022 (č.l. 66) riaditeľstvo základnej umeleckej školy rozhodlo o organizačnej zmene,\nktorou sa zrušila pracovná pozícia učiteľa základnej umeleckej školy - učiteľ hry na akordeón, učiteľ\nspevu a hlasovej výchovy pre nedostatočný počet žiakov. Žalobkyni škola nemá možnosť poskytnúť\nprácu zodpovedajúcu kategórii pedagogického zamestnanca v pozícii učiteľa základnej umeleckej školy,\nučiteľ hry na akordeón, učiteľ spevu a hlasovej výchovy. Žalobkyňa odmietla ponuky zamestnávateľa\nvykonávať pedagogickú činnosť učiteľa základnej umeleckej školy na znížený pracovný úväzok s\nmožnosťou uzatvoriť ďalší pracovný pomer s úväzkom dohodnutej práce korepetítor.\n12. Dňa 05.09.2022 (č.l. 67) riaditeľ žalovanej doručil základnej odborovej organizácii žiadosť o\nprerokovanie výpovede z pracovného pomeru so žalobkyňou, ktorú predseda odborovej organizácie\nprevzal 05.09.2022 a dňa 05.09.2022 aj predložil riaditeľstvu oznámenie o prerokovaní výpovede zo\nstrany zamestnávateľa s tým, že túto berie na vedomie spolu s predloženou prezenčnou listinou zo\ndňa 05.09.2022. Zároveň bol súdu predložený záznam z prerokovania predošlého záznamu, žiadosti a\nvýpovede pedagogického zamestnanca zo dňa 05.09.2022, kedy riaditeľ žalovanej opätovne žalobkyni\npredložil ponuky, ku ktorým sa nevyjadrila, teda ponuku vykonávať pedagogickú činnosť učiteľa\nzákladnej umeleckej školy na 21,74 % úväzok v rozsahu 5 hodín týždenne s možnosťou uzatvoriť ďalší\npracovný pomer v rozsahu 28,26 % úväzku v pozícii korepetítor, s čím však žalobkyňa nesúhlasila.\n13. Žalovaná ukončila pracovný pomer so žalobkyňou v zmysle ust. § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka\npráce dňa 05.09.2022 (č.l. 12) z dôvodu organizačnej zmeny, ktorým sa zrušila pozícia učiteľa\nzákladnej umeleckej školy pre zníženie celkového počtu zamestnancov a s tým, že vzhľadom na prijatú\norganizačnú zmenu žalobkyňa odmietla ponuku zamestnávateľa v zmysle vyššie uvedenej zmeny.\nŽalobkyňa podaním zo dňa 02.01.2023 oznámila žalovanej, že trvá na ďalšom zamestnávaní, nakoľko\nvyššie uvedenú výpoveď považuje za neplatnú. Podľa predloženej správy Mesta Svidník (č.l. 100)\nbol celkový počet žiakov základnej umeleckej školy žalovanej v školskom roku 2021/2022 - 845 a\nv školskom roku 2022/2023 - 781. Z výkazu o základnej umeleckej školy (č.l. 73) predkladanému\nMinisterstvu školstva, vedy, výskumu a športu SR k 15.09.2022 vyplýva počet študujúcich v hudobnom\nodbore hra na akordeón a spev v rozsahu 77 detí, kým k 17.09.2021 to bolo 94 detí.\n14. Podľa zoznamu novoprijatých žiakov vypracovaných žalovanou (č.l. 77) bol v školskom roku\n2021/2022 prijatých celkovo 42 detí a to v odbore spev 6 detí, v zborovom speve 5 detí a v hre na\nakordeón 6 detí s prípravnou hudobnou výchovou 14 detí, kým v školskom roku 2021 to bol spev - 1 žiak,\nzborový spev - 1 žiak, hra na akordeón - 3 žiaci a prípravná hudobná výchova - 11 žiakov, s celkovým\npočtom žiakov 36.\n15. S poukazom na námietku žalobkyne nedodržaním postupnosti zo strany riaditeľa pri výpovedi z\npracovného pomeru v súlade s čl. 10 bodu 8 kolektívnej zmluvy platnej na rok 2022 boli súdu predložené\nlistiny, z ktorých vyplýva, že v kvalifikačnom odbore žalobkyne, konkrétne hre na akordeón v pozícii\npedagogického zamestnanca učiteľa základnej umeleckej školy pôsobí A. E. E., u ktorého prvý pracovný\npomer vznikol zmluvou zo dňa 31.08.2016 s účinnosťou od 01.09.2016 s uzatvorením na dobu určitú do\n31.08.2017 a následne zmluvou zo dňa 31.08.2017 na dobu neurčitú od 01.09.2017. Pri vyučovacom\npredmete spev a zborový spev vznikol pracovný pomer s A. A. na základe pracovnej zmluvy zo dňa\n28.02.2019 s účinnosťou od 01.03.2019 do 31.08.2019, ďalej na základe dohody o zmene pracovných\npodmienok na dobu do 31.08.2020 a dohodou o zmene pracovných podmienok zo dňa 31.08.2020 na\ndobu neurčitú.\n16. Žalobkyňa v rámci svojej výpovede uviedla, že po návrate z rodičovskej dovolenky mal každý z\npedagogických zamestnancov nadčasové hodiny, 3 učitelia odišli do dôchodku, teda aj pri poklese\nžiakov došlo k vyváženému stavu, kedy každý učiteľ mal čo učiť. Sama mohla vykonávať aj neodbornú\nčinnosť pedagogického zamestnanca, keďže aj iní pedagogickí zamestnanci učili v odbore, na ktorý\nnemali kvalifikačný predpoklad. Taktiež učila aj obligátny nástroj, teda časť tých hodín, ktoré vyučovala\nzamestnankyňa D. A. ako nepedagogický zamestnanec jej mohlo byť doplnených do jej pracovného\núväzku, keďže vykonávala polovičný úväzok pedagogického zamestnanca. Všetky zmeny alebo dohody\no zmene pracovných podmienok jej boli predkladané bez dátumu a tomu predchádzal celý postoj\nriaditeľa, ktorý smeroval k tomu, že sa jej chcel zbaviť napriek tomu, že v škole pôsobila 9 rokov, 6 rokov\nriadne učila a 3 roky bola na rodičovskej dovolenke. Keď sa začala pýtať na svoje možnosti nástupu na\npracovné miesto po rodičovskej dovolenke, bolo jej zo strany riaditeľa oznámené, že už nikdy nebude\nvykonávať pedagogickú činnosť na uvedenej škole, že nech si zoberie harmoniku. Preto aj pristupovala\n\npri návrhu zmeny dohody pracovných podmienok tak, že nesúhlasila s korepetíciami, ktoré predtým aj\nriadne vykonávala. Celý postup riaditeľa školy bol účelový, aby nemohla ďalej na škole pôsobiť.\n17. Riaditeľ žalovanej vo svojej výpovedi uviedol totožné skutočnosti ako vo vyjadreniach k žalobe,\ntýkajúce sa postupnosti prijatej organizačnej zmene, výpovede žalobkyni, vrátane ponuky inej vhodnej\npráce. Doplnil, že po návrate z rodičovskej dovolenky sa so žalobkyňou dohodli na zmene pracovných\npodmienok z dôvodu nemožnosti uspokojiť potreby školy. Pokiaľ boli vytýkané nadčasy zamestnancov,\nbolo to z dôvodu, že škola nemala dostatok finančných prostriedkov a preto si nadčasy zamestnanci\nčerpali v tzv. vedľajších prázdninách, teda počas veľkonočných prázdnin. Úväzok žalobkyne po\norganizačnej zmene bol určený v súlade so zákonom o pedagogických zamestnancoch a v tomto\nprípade základný úväzok žalobkyne bol doplnený o úväzok korepetítora, teda mala vykonávať 5\nhodín týždenného pracovného času priamej pedagogickej činnosti a 6,5 hodiny úväzku korepetítora,\nkeďže už na základe pôvodnej pracovnej zmluvy ju nemohol zamestnávať. Pokiaľ ide o nadčasové\nhodiny, tieto sú vykonávané učiteľmi hry na akordeón, husle, klavír a gitaru, ktoré sa čerpajú v tzv.\nvedľajších prázdninách. Svedkyňa D. A. mala okrem pracovného pomeru administratívnej činnosti\nuzatvorený pracovný pomer na pedagogickú činnosť, kedy sa vychádzalo z ust. § 83 zákona o\npedagogických zamestnancoch, v zmysle ktorého si pedagogický zamestnanec mal doplniť svoje\nkvalifikačné predpoklady v lehote 4 rokov od uzatvorenia pracovného pomeru a túto činnosť vykonávala\niba do 01.11.2022. Pokiaľ ide kvalifikačné predpoklady žalobkyne uviedol, že táto mala kvalifikačné\npredpoklady na hru na akordeón na úrovni konzervatória. Pokiaľ ide o zborové dirigovanie na úrovni Bc. a\npokiaľ ide o spev na úrovni druhého stupňa vysokoškolského štúdia. Ďalej sa vyjadroval ku kvalifikačným\npredpokladom pedagóga Cichej, ktorá vyučovala spev a zborový spev, A. A., ktorá mala kvalifikačný\npredpoklad na spev.\n18. Svedkyňa D. A. vo svojej výpovedi uviedla, že pôsobila ako administrátor a 4 roky vykonávala\nna polovičný úväzok aj výchovno-vzdelávaciu činnosť, konkrétne pri obligátnom nástroji keyboard. Po\nukončení platnosti zmluvy ostala na svojej pôvodnej pozícii, teda výkonu administratívnej činnosti. Pred\n4 rokmi bola zo strany školy oslovená, či by neprijala pozíciu pedagóga z dôvodu ukončenia umeleckého\nvzdelania prvého a druhého stupňa hry na klavír. Bola to pre ňu výzva a hodnotí toto obdobie ako\npozitívne. Keďže toto obdobie pominulo, vrátila sa na svoje pôvodné miesto. Pedagogickú činnosť\nvykonávala iba do konca októbra roku 2022. K otázke organizačnej zmeny sa vyjadriť nevedela, keďže\ndo toho zainteresovaná nebola.\n19. Svedkyňa E. F. uviedla, že bola zamestnancom žalovanej a bola účastná na všetkých rokovaniach\nso žalobkyňou. Boli to 4 rokovania, ktoré sa uskutočnili po ukončení rodičovskej dovolenky žalobkyne\n24.03.2022, ďalej po jej nástupe do práce po vyčerpaní dovolenky 31.05.2022, kedy jej bol ponúknutý\núväzok s tým, že mala vykonávať polovicu priamej pedagogickej činnosti a polovicu korepetície. Ďalšie\npracovné stretnutie sa uskutočnilo pred začiatkom školského roka 31.08.2022 za prítomnosti všetkých\nučiteľov. Na uvedenom stretnutí jej bol ponúknutý opätovne úväzok, aby vykonávala polovičný úväzok\npriamej vzdelávacej činnosti s doplnením úväzku na vykonávanie korepetície. Žalobkyňa súhlasila iba\ns úväzkom vzdelávacej činnosti. Čakalo sa však na jej vyjadrenie do 02.09.2022, kedy prebehla ďalšia\nporada. Dňa 05.09.2022 riaditeľ školy zvolal pracovné stretnutie po začatí školského roka niekedy v\npoobedňajších hodinách, kde opätovne jej bola ponúknutá dohoda o zmene pracovnej zmluvy pokiaľ\nide o priamu výchovno-vzdelávaciu činnosť s doplnením novej pracovnej zmluvy o vykonávanie práce\nkorepetítora, s čím nesúhlasila.\n20. Svedok A. F. E. uviedol, že od januára 2020 je okrem toho, že pôsobí ako učiteľ hry na gitare aj\npredsedom odborov s tým, že 30.06.2022 bol predložený zo strany riaditeľa školy návrh plánovanej\norganizačnej zmeny vzhľadom na klesajúcu tendenciu, ktorá bola prerokovaná. Dňa 31.08.2022 boli\nprerokované úväzky pedagógov a dňa 05.09.2022, kedy žalobkyňa nebola ochotná prijať zmenu\npracovnej zmluvy, žiadosť o prerokovanie jednak organizačnej zmeny a jednak výpovede. Tieto boli\npredložené niekedy pred obedom dňa 05.09., na obede boli tieto dokumenty prerokované s ostatnými\nčlenmi výboru a po 14tej hodine bola žalobkyni daná výpoveď. Súdu, ako aj svedkovi bola predložená\nčitateľná kópia žiadosti o prerokovanie výpovede zo dňa 05.09.2022, ktorý potvrdil, že uvedenú žiadosť\nprevzal dňa 05.09.2022 a prevzatie potvrdil svojim vlastnoručným podpisom.\n21. Svedok G. H. uviedol, že pôsobí ako člen výboru základnej odborovej organizácie a ako učiteľ na\nnástroj husle. Dňa 30.06.2022 výbor prerokoval plánovanú organizačnú zmenu, ďalšie stretnutie bolo\n\n31.08., ktorého sa nezúčastnil a dodatočne bol oboznámený 02.09., kedy boli oboznámené úväzky\nzamestnancov a 05.09. bolo ďalšie rokovanie výboru, ktorého sa zúčastnili všetci 3 členovia, kde bola\nprerokovaná výpoveď žalobkyne, ako aj organizačná zmena.\n22. Na takto zistený skutkový stav súd I. inštancie aplikoval ust. § 61 ods. 1, 2, 3, 4 zákona č. 311/2001\nZ.z. v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákonník práce“), § 62 ods. 1, 2, 3, 4, 5, 6, 7, 8 Zákonníka\npráce, § 63 ods. 1, 2, 3, 4, 5, 6 Zákonníka práce a § 231, § 157 Zákonníka práce. Súd I. inštancie takto\nzistený skutkový stav takto právne posúdil:\n23. Medzi stranami nebolo sporné, že pracovný pomer žalobkyne prvý krát u žalovanej vznikol na\nzáklade pracovnej zmluvy zo dňa 14.10.2013, ktorý bol opakovane predlžovaný viacerými pracovnými\nzmluvami, naposledy pracovnou zmluvou zo dňa 31.08.2017 s účinnosťou od 01.09.2017, kedy\nvykonávala výchovno-vzdelávaciu činnosť učiteľa základnej umeleckej školy s uvedením kvalifikačných\npredpokladov vysokoškolského vzdelania druhého stupňa ako učiteľ hry na akordeón a učiteľ spevu a\nhlasovej výchovy.\n24. Zároveň nebolo sporné, že žalobkyňa po skončení rodičovskej dovolenky v roku 2022 v čase\nprebiehajúceho školského roka nastúpila do práce a so žalovanou uzatvorila dohodu o zmene\npracovných podmienok s účinnosťou od 31.05.2022 s tým, že mala vykonávať 50 % úväzok priamej\nvýchovno-vzdelávacej činnosti, teda v rozsahu 11,5 hodiny týždenne. K uvedenej zmene pracovnej\nzmluvy došlo z dôvodu, že v čase prebiehajúceho školského roka musel byť pracovný úväzok žalobkyne\nupravený s prihliadnutím na konkrétne potreby žalovanej z dôvodu nástupu žalobkyne do práce v čase\nprebiehajúceho školského roka, pričom v súlade s ust. § 7 ods. 3 zákona č. 138/2019 o pedagogických\nzamestnancoch riaditeľ školy určuje úväzok priamej výchovno-vzdelávacej činnosti pedagogickému\nzamestnancovi maximálne na obdobie 1 školského roka.\n25. Uvedená organizačná zmena bola žalovanou prijatá z dôvodu výrazného poklesu žiakov základnej\numeleckej školy v školskom roku 2022/2023, čo nesporne vyplýva nielen zo správy Mesta Svidník,\nale aj z predloženého výkazu žalovanej predkladaného Ministerstvu školstva, vedy, výskumu a športu\nSlovenskej republiky v porovnaní so školským rokom 2021/2022. Kým v školskom roku 2021/2022 bolo\nv hudobnom odbore spev prijatých 6 žiakov, zborový spev - 5 žiakov, hra na akordeón - 6 žiakov a\nv prípravnej hudobnej výchove - 14 žiakov, v školskom roku 2022/2023 bolo prijatých 1 žiak na spev\na zborový spev, akordeón - 3 žiaci a na prípravnú hudobnú výchovu - 11 žiakov, teda v odboroch\nzodpovedajúcich kvalifikačným predpokladom žalobkyne.\n26. S poukazom na uvedené, riaditeľ žalovanej požiadal základnú odborovú organizáciu pri základnej\numeleckej škole vo Svidníku dňa 30.06.2022 o prerokovanie plánovej organizačnej zmeny znížením\npočtu učiteľov hry na akordeón a učiteľa spevu pre nedostatočný počet žiakov v školskom roku\n2022/2023, ktorá bola prerokovaná odborovou organizáciou taktiež dňa 30.06.2022. Rozhodnutie o\norganizačnej zmene bolo prijaté dňa 05.09.2022, ktorým bola zrušená pracovná pozícia učiteľa základnej\numeleckej školy - učiteľa hry na akordeón a spevu a hlasovej výchovy. Z uvedeného rozhodnutia\nvyplýva, že žalobkyni nie je možné poskytnúť prácu zodpovedajúcu jej kvalifikačným predpokladom\nučiteľa základnej umeleckej školy v hre na akordeón a spevu a hlasovej výchove, s tým, že neprijala\nponuku inej vhodnej práce.\n27. Súd I. inštancie tak mal za nesporne preukázané, že došlo k rozhodnutiu žalovanej o prijatí\norganizačnej zmeny, ktorým bola zrušená pracovná pozícia učiteľa základnej umeleckej školy, konkrétne\nučiteľa v odbore hry na akordeón a spevu a hlasovej výchovy.\n28. Na základe výsledkov vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žalovaná prijala\norganizačnú zmenu, ktorou zrušila pracovnú pozíciu učiteľa základnej umeleckej školy - učiteľ hry na\nakordeón, učiteľ spevu a hlasovej výchovy, zodpovedajúcu kvalifikačným predpokladom žalobkyne,\nktorej ponúkla inú, vhodnú prácu, konkrétne zmenu pracovnej zmluvy so znížením úväzku priamej\nvýchovno-vzdelávacej činnosti v rozsahu 5 hodín týždenne s návrhom novej pracovnej zmluvy a\ndoplnením úväzku v súvislosti s výkonom činnosti korepetítora. Pokiaľ žalobkyňa uvedenú ponuku\ninej, vhodnej práce neprijala, potom žalovaná mala splnené hmotno-právne ako aj procesnoprávne\npodmienky na výpoveď z jej pracovného pomeru v súlade s ust. § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce\nvýpoveďou zo dňa 05.09.2022.\n\n29. V zmysle vyššie uvedeného, by potom bola splnená ponuková povinnosť inej, vhodnej práce zo\nstrany žalovanej žalobkyni, pokiaľ túto nemohla zamestnávať na základe pracovnej zmluvy ponukou\ndohody zmeny pracovnej zmluvy priamej výchovno-vzdelávacej činnosti v rozsahu 5 hodín s doplnením\njej úväzku o prácu korepetítora, ktorá zodpovedala jej kvalifikačným predpokladom. Samotná žalobkyňa\nvo svojej výpovedi potvrdila, že túto činnosť v čase svojho pôsobenia u žalovanej aj riadne vykonávala.\n30. Žalovaná po realizácii predbežného právneho posúdenia a výsluchu strán sporu doplnila\nargumentáciu, že žalobkyňa nebola kvalifikovaným pedagogickým zamestnancom pre odbor spev a\nhlasová výchova v čase marec roku 2019.\n31. Súd I. inštancie na uvedené podanie reagoval na pojednávaní konanom dňa 20.05.2024 doplnením\nsvojho právneho posúdenia s tým, že žalovaná uvedené skutkové tvrdenie doplnila v rozpore so\nzásadou sudcovskej koncentrácie v zmysle ust. § 153 CSP s tým, že prípadná absencia kvalifikačných\npredpokladov žalobkyne vykonávať činnosť pedagogického zamestnanca - učiteľa základnej umeleckej\nškoly v hre na akordeón a v odbore spev a hlasová výchova by bola osobitným výpovedným dôvodom\npodľa § 63 ods. 1 písm. d) Zákonníka práce, pre ktorý však žalobkyni výpoveď zo dňa 05.09.2022 daná\nnebola.\n32. Pokiaľ žalovaná vo výpovedi zo dňa 05.09.2022 jednoznačne vymedzila právny dôvod skončenia\npracovného pomeru so žalobkyňou, potom je vylúčené, aby tento následne dopĺňala vo svojich\nvyjadreniach k žalobe. V zmysle ust. § 61 ods. 2 Zákonníka práce je totižto vylúčené, aby dôvod\nvýpovede bol dodatočne menený.\n33. Uvedené tvrdenie je v hrubom rozpore s dôkazovým materiálom predloženým žalovanou, ako aj zo\nsamotnej výpovede štatutára žalovanej, ktorý uviedol, že žalobkyňa mala kvalifikačné predpoklady pri\nhre na akordeón na úrovni konzervatória, pokiaľ ide o zborové dirigovanie na úrovni bakalára a pokiaľ\nide o spev na úrovni druhého stupňa vysokoškolského štúdia.\n34. Podľa § 11 ods. 1 písm. c) zákona č. 138/2019 Z.z. je vyžadovaným stupňom vzdelania pre\nučiteľa základnej umeleckej školy, ako aj korepetítora najmenej vyššie odborné vzdelanie, teda\nžalobkyňa spĺňala kvalifikačné predpoklady pre vykonávanie činnosti učiteľa základnej umeleckej školy\nv odbore hre na akordeón a v odbore spev a hlasová výchova. V danom prípade neobstojí akákoľvek\nargumentácia žalovanej, ktorá nedostatok kvalifikačných predpokladov zdôvodňovala právnou úpravou\nVyhlášky 637/2009 Z.z., ktorá ustanovovala kvalifikačné predpoklady a osobitné kvalifikačné požiadavky\npre jednotlivé kategórie pedagogických zamestnancov, ktorá bola účinná iba do 31.08.2019 a zrušená\nzákonom č. 138/2019 o pedagogických zamestnancoch, vrátane Vyhlášky č. 173/2023, ktorá nadobudla\núčinnosť 01.09.2023, teda takmer rok po výpovedi, ktorú žalovaná žalobkyni dala pred nadbytočnosť.\nUvedené nové skutkové tvrdenie žalovanej sú v rozpore aj s predloženou pracovnou náplňou\npodpísanou stranami sporu dňa 31.05.2022, v ktorej sa konštatuje, že žalobkyňa spĺňa kvalifikačné\npredpoklady pre výkon práce učiteľa základnej umeleckej školy v rámci ukončeného vysokoškolského\nštúdia druhého stupňa, ale aj zo samotného postupu žalovanej pri realizácii tzv. ponukovej povinnosti.\nPokiaľ podľa žalovanej žalobkyňa nespĺňala kvalifikačné predpoklady učiteľa základnej umeleckej školy\nv odbore spev a hlasová výchova, ako jej mohol byť potom ponúknutý úväzok priamej výchovnovzdelávacej činnosti v uvedenom kvalifikačnom odbore v rámci tzv. ponukovej povinnosti v zmysle ust.\n§ 63 ods. 2 Zákonníka práce (viď. č.l. 64 a 65).\n35. Okrem iného, v zmysle ust. § 14 ods. 5 zákona č. 138/2019 Z.z., nesplnenie kvalifikačných\npredpokladov sa oznamuje pedagogickému zamestnancovi alebo odbornému zamestnancovi písomne.\nAk pedagogický zamestnanec alebo odborný zamestnanec nesúhlasí s výsledkom posúdenia splnenia\nkvalifikačných predpokladov, požiada o preskúmanie posúdenia Regionálny úrad školskej správy a ak\ns výsledkom posúdenia nesúhlasí, požiada o preskúmanie posúdenia Ministerstvo školstva s tým, že\npodľa § 14 ods. 1 citovaného zákona splnenie kvalifikačných predpokladov posudzuje zamestnávateľ.\nZo strany žalovanej však nebol predložený žiaden listinný dôkaz preukazujúci, žeby táto písomne\noznámila žalobkyni, že v zmysle zákona č. 138/2019 Z.z. nespĺňa kvalifikačné predpoklady pre výkon\nčinnosti učiteľa základnej umeleckej školy v odbore hre na akordeón, resp. v odbore spev a hlasová\nvýchova.\n\n36. V zmysle vyššie uvedeného je potom irelevantná akákoľvek argumentácia žalovanej o splnení, resp.\nnesplnení kvalifikačných predpokladov žalobkyne na výkon činnosti učiteľa základnej umeleckej školy v\npríslušnom odbore v konaní o neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou pre nadbytočnosť\nv zmysle ust. § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce.\n37. Zákonník práce síce umožňuje zamestnávateľovi, aby reguloval počet a kvalifikačné zloženie svojich\nzamestnancov tak, aby to zodpovedalo jeho potrebám, na druhej strane, ale aj realizácia tejto možnosti\nzamestnávateľa nesmie mať znaky diskriminácie. I keď o nadbytočnosti konkrétneho zamestnanca\nrozhoduje výlučne zamestnávateľ, je povinný dbať o to, aby všetkým dotknutým zamestnancom\nnachádzajúcim sa v rovnakej situácii vytvoril rovnaké podmienky pre prijatie ich osobného rozhodnutia\na aby im dal rovnakú možnosť ponúkané miesto buď prijať alebo neprijať, prípadne sa rozhodnúť inak.\nZamestnávateľ teda aj v čase pred výberom konkrétneho nadbytočného zamestnanca musí konať v\nsúlade so zásadou rovnakého zaobchádzania a žiadneho zamestnanca nesmie v porovnaní s inými\nzamestnancami diskriminovať. Tým samozrejme nie je v ničom popreté, ani obmedzené jeho finálne\noprávnenie rozhodnúť o výbere toho zamestnanca, ktorý je preň nadbytočný. (rozhodnutie Najvyššieho\nsúdu SR zo dňa 25.04.2019 pod sp. zn. 3Cdo/234/2018).\n38. V danom prípade však žalobkyňa argumentovala, že žalovaná pri výpovedi zo dňa 05.09.2022 konala\nv rozpore s kolektívnou zmluvou platnou na rok 2022, konkrétne v rozpore s čl. 10 bod 8. Z čl. 10 bodu\n8 kolektívnej zmluvy totižto vyplýva, že riaditeľ školy pri rozviazaní pracovného pomeru podľa § 63 ods.\n1 písm. a) a b) Zákonníka práce zohľadní túto postupnosť: písm. a) zamestnanci spĺňajúci nárok na\nstarobný alebo invalidný dôchodok, b) nekvalifikovaní zamestnanci, c) zamestnanci, ktorých vzdelanie\nnie je využiteľné pre potreby organizácie a d) podľa postupnosti nástupu do organizácie (od najnižšieho\npočtu odpracovaných rokov).\n39. V zmysle ust. § 231 Zákonníka práce, odborový orgán uzatvára so zamestnávateľom\nkolektívnu zmluvu, ktorá upravuje pracovné podmienky, vrátane mzdových podmienok a podmienky\nzamestnávateľa, vzťahy medzi zamestnávateľmi a zamestnancami výhodnejšie, ako ich upravuje tento\nzákon, alebo iný právny predpis, ak to tento zákon, alebo iný pracovný predpis výslovne nezakazuje.\nNároky, ktoré vznikli z kolektívnej zmluvy jednotlivým zamestnancom sa uplatňujú a uspokojujú ako\nostatné nároky zamestnancov z pracovného pomeru.\n40. Pokiaľ žalovaná argumentovala právom zamestnávateľa rozhodnúť o výbere toho zamestnanca,\nktorý je preň nadbytočný, táto podmienka by bola splnená iba za predpokladu, ak v dôsledku prijatej\norganizačnej zmeny by sa stali nadbytoční viacerí zamestnanci; čo však podľa žalovanej splnené nebolo.\n41. Pokiaľ však ide o výpoveď zamestnancovi v zmysle ust. § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce, bola\nžalovaná povinná dodržať postupnosť pri výpovedi, upravenú v kolektívnej zmluve čl. 10 bodu 8.\n42. V súvislosti s výpoveďou žalovanej prichádzala do úvahy iba aplikácia čl. 10 bodu 8 písm.\nd), teda žalovaná bola povinná zohľadniť postupnosť nástupu do organizácie od najnižšieho počtu\nodpracovaných rokov.\n43. Súdu I. inštancie boli predložené listinné dôkazy, z ktorých nesporne vyplýva, že v odbore hry na\nakordeón a spev a hlasová výchova, ktoré zodpovedali kvalifikačným predpokladom žalobkyne pôsobili\nna pracovnej pozícii učiteľa základnej umeleckej školy A. E. E. a A. A., ktorých prvý pracovný pomer v\npozícii zamestnanca vznikol 31.08.2016, resp. 31.08.2019. Teda u žalovaného mali odpracovaný nižší\npočet rokov ako samotná žalobkyňa, ktorá pracovala pre žalovanú od 14.10.2013.\n44. Súd I. inštancie nevychádzal z predložených dohôd o brigádnickej činnosti študentov, uzatvorenej\ns A. A., predtým I., z dôvodu, že dohodu o brigádnickej práci študentov nie je možné považovať za\npracovný pomer v zmysle ust. § 42 Zákonníka práce, ktorý sa zakladá písomnou pracovnou zmluvou\nmedzi zamestnávateľom a zamestnancom. Aj v prípade započítania počtu rokov, ktoré zamestnankyňa\nA. A. odpracovala pre žalovanú, na základe dohody o brigádnickej činnosti, opätovne by súd I. inštancie\nmusel konštatovať, že počet ňou odpracovaných rokov u žalovanej je nižší ako u žalobkyne. Na základe\nvyššie uvedených skutočností, preto súd I. inštancie dospel k jednoznačnému záveru o neplatnosti\nvýpovede žalovanej žalobkyni podaním zo dňa 05.09.2022 podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce\n\npre rozpor s čl. 10 bodom 8 písm. d) kolektívnej zmluvy platnej v roku 2022 a preto žalobe v plnom\nrozsahu vyhovel.\n45. Pokiaľ ide o návrhy na doplnenie dokazovania v zmysle návrhu žalobkyne podaním zo dňa\n23.04.2024, tieto súd I. inštancie zamietol z dôvodu, že ich vykonanie by nemalo vplyv na právne\nposúdenie ňou uplatneného nároku o neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou zo dňa\n05.09.2022.\n46. O nároku na náhradu trov konania bolo rozhodnuté podľa § 255 ods. 1 CSP a úspešnej žalobkyni\nvoči neúspešnej žalovanej bol súdom I. inštancie priznaný nárok na náhradu trov konania v rozsahu\n100 %, o výške ktorých bude rozhodnuté podľa § 262 ods. 2 CSP v lehote do 60 dní po právoplatnosti\nrozhodnutia vo veci samej.\n47. Proti rozsudku súdu I. inštancie podala včas odvolanie žalovaná. V podanom odvolaní napáda\nrozsudok súdu I. inštancie v oboch jeho výrokoch, a to z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f)\nCSP, nakoľko súd I. inštancie podľa žalovanej dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym\nskutkovým zisteniam a z dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP, pretože rozhodnutie súdu I.\ninštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa žalovanej jedinou podmienkou, ktorú\nžalovaná nesplnila podľa právneho názoru súdu prvej inštancie a ktorá podľa právneho názoru súdu\nprvej inštancie spôsobila neplatnosť skončenia pracovného pomeru, bola skutočnosť, že žalovaná pri\nskončení pracovného pomeru výpoveďou podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce so žalobkyňou\nnepostupoval v zmysle Kolektívnej zmluvy platnej na rok 2022 a porušil čl. 10 bod 8 kolektívnej zmluvy,\nz ktorého vyplýva, že riaditeľ školy pri rozviazaní pracovného pomeru podľa § 63 ods. 1 písm. a) a\nb) Zákonníka práce zohľadní postupnosť: a) zamestnanci spĺňajúci nárok na starobný alebo invalidný\ndôchodok, b) nekvalifikovaní zamestnanci, c) zamestnanci, ktorých vzdelanie nie je využiteľné pre\npotreby organizácie, d) podľa postupnosti nástupu do organizácie (od najnižšieho počtu odpracovaných\nrokov).\n48. Základná odvolacia námietka žalovanej spočíva v tom, že o výbere zamestnanca, ktorý je\nnadbytočným, rozhoduje výlučne zamestnávateľ a súd nie je oprávnený preskúmavať rozhodnutie\nzamestnávateľa, ani nie je oprávnený zaoberať sa platnosťou rozhodnutia o organizačnej zmene,\npretože takéto rozhodnutie nie je právnym úkonom. (viď rozsudok NS ČR sp. zn. 2Cdom/l130/1997).\n49. Výber nadbytočného zamestnanca patrí výlučne zamestnávateľovi, pričom ani súd nemôže\npreskúmať, prečo sa zamestnávateľ rozhodol skončiť pracovný pomer práve s týmto zamestnancom.\n50. Žalovaná má za to, že súd I. inštancie nesprávne právne posúdil vec, keď uprednostnil Kolektívnu\nzmluvu pred citovanou súdnou praxou a takto prakticky obmedzil právo zamestnávateľa na slobodný\nvýber zamestnanca, s ktorým hodlá skončiť pracovný pomer výpoveďou podľa § 63 ods. 1 písm. b)\nZákonníka práce.\n51. Žalovaná je na rozdiel od súdu I. inštancie toho právneho názoru, že práve čl. 10 bod 8 Kolektívnej\nzmluvy je diskriminačným ustanovením, ktorí uprednostňuje zamestnancov prijatých skôr (teda aj\nžalobkyňu) pred zamestnancami prijatými neskôr, a to bez ohľadu na ich vzdelanie, prax ako aj výkony.\n52. Ďalej v podanom odvolaní žalovaná poukazovala na kvalifikačné predpoklady u žalobkyne\na uvádzala, že s poukazom na uvedené, pokiaľ by odvolací súd vyhodnotil čl. 10 bod 8 kolektívnej\nzmluvy ako platný a že tento má prednosť pred judikatúrou najvyšších súdnych autorít, tak riaditeľ školy\npri rozviazaní pracovného pomeru podľa § 63 ods. 1 písm. a) a b) Zákonníka práce mal zohľadniť\npostupnosť: a) zamestnanci spĺňajúci nárok na starobný alebo invalidný dôchodok, b) nekvalifikovaní\nzamestnanci, c) zamestnanci, ktorých vzdelanie nie je využiteľné pre potreby organizácie, d) podľa\npostupnosti nástupu do organizácie (od najnižšieho počtu odpracovaných rokov).\n53. Žalovaná ako zamestnávateľ v zmysle horeuvedeného zohľadnila, že žalobkyňa bola\nzamestnancom, ktorého vzdelania nie je využiteľné pre potreby organizácie, a zohľadnil postupnosť u\nžalobkyne a preto si ako zamestnávateľ v rámci výberu zamestnanca vybral práve ju ako zamestnanca\nna prepustenie z pracovného pomeru pri organizačnej zmene.\n\n54. Vzhľadom na uvedené odvolateľka žiadala, aby odvolací súd rozsudok súdu I. inštancie zrušil a vec\nmu vrátil na ďalšie konanie resp. zmenil napadnutý rozsudok súdu I. inštancie tak, že žalobu zamieta\na prizná žalovanej náhradu trov prvoinštančného, ako aj odvolacieho konania v plnom rozsahu.\n55. K podanému odvolaniu sa vyjadrila listom zo dňa 07.08.2024 žalobkyňa, kde citovala\nkomentár § 231 Zákonníka práce: „Zákonník práce výslovne deklaruje, že cieľom kolektívneho\nvyjednávania je výhodnejšia úprava najmä pracovných a mzdových podmienok v porovnaní\nso zákonom. Zákonník práce nešpecifikuje, ktoré pracovnoprávne nároky možno v kolektívnej\nzmluve upraviť výhodnejšie.“ (BARANCOVÁ, Helena, KRIŽAN, Viktor. § 231 [Podmienky sociálneho\ndialógu zamestnávateľa a odborovej organizácie, odchylná právna úprava kolektívnych zmlúv]. In:\nBARANCOVÁ, Helena a kol. Zákonník práce. 3. vydanie. Bratislava: C. H. Beck, 2022, s. 1477, marg.\nč. 3.)\n56. Žalobkyňa uviedla, že žalovaná ďalej argumentuje, že so žalobkyňou by nemohla ukončiť pracovný\npomer, aj keby bola nespokojná s výkonom jej práce. Toto jej tvrdenie je však v rozpore so Zákonníkom\npráce, keďže pracovný pomer možno ukončiť:\na) dohodou,\nb) výpoveďou,\nc) okamžitým skončením,\nd) skončením v skúšobnej dobe.\n57. Podľa žalobkyne zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď, ak neuspokojivo plní pracovné\núlohy a zamestnávateľ ho v posledných šiestich mesiacoch písomne vyzval na odstránenie nedostatkov\na zamestnanec ich v primeranom čase neodstránil (§ 63 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce).\nŽalobkyňa uvádza len ako príklad, že existujú aj iné spôsoby skončenia pracovného pomeru. Preto\nnerozumie vyjadreniu žalovanej. Počas viac ako desiatich rokov, čo bola v pracovnom pomere u\nžalovanej, nikdy nebola žiadnym spôsobom napomenutá za neuspokojivé plnenie pracovných úloh. Je\nzjavné z celého konania, ale aj z odvolania, že žalovaná (resp. štatutárny zástupca) má voči nej averziu\na jeho cieľom bolo od jej návratu z rodičovskej dovolenky (čo spomína aj v odvolaní) ukončiť s ňou\npracovný pomer, čo preukazuje napríklad list žalovanej zo dňa 25.07.2019.\n58. Čo sa týka platnosti právneho úkonu, na ktorý poukazuje žalovaná, cituje žalobkyňa § 17\nods. 3 Zákonníka práce: „Neplatnosť právneho úkonu nemôže byť zamestnancovi na ujmu, ak\nneplatnosť nespôsobil sám. Ak vznikne zamestnancovi následkom neplatného právneho úkonu škoda,\nje zamestnávateľ povinný ju nahradiť.“\n59. Samotná kolektívna zmluva pojednáva len o skončení pracovného pomeru podľa § 63 ods. 1 písm.\na) a b) Zákonníka práce, avšak žalovaná sa snaží vytvoriť dojem, že to platí pri akomkoľvek skončení\npracovného pomeru zo strany zamestnávateľa.\n60. Aj keby sa zobralo do úvahy absurdné tvrdenie žalovanej, že by sa odpočítala materskú, resp.\nrodičovská dovolenka od dĺžky trvania pracovného pomeru, žalobkyňa pracovala u žalovanej dlhšiu dobu\n(po prepočte na dni) ako p. E. (ako príklad uvádza, že od 15.12.2015 do 10.3.2017, nie sú „plné“ dva\nroky, ako sa domnieva žalovaná, keďže robí prepočet na roky). Aj to svedčí o diskriminačnom konaní\nštatutárneho zástupcu voči žalobkyni, keď uvádza zjavne nepravdivé skutočnosti. Čo sa týka pani A., aby\nsa dala aplikovať logika žalovanej (o počte odpracovaných rokov), je potrebné zohľadniť počet hodín,\nresp. odpracovaný týždenný čas, nakoľko pani A. nepracovala na tzv. „plný“ úväzok (prvé roky pracovala\nna základe dohody o brigádnickej práci študentov).\n61. Čo sa týka kvalifikačných predpokladov (bod II. odvolania), dovoľuje si žalobkyňa citovať stanovisko\nMinisterstva školstva, vedy, výskumu a športu SR zo dňa 29.11.2016: „Absolvovaním vysokoškolského\nštúdia prvého stupňa na Kyjevskej národnej univerzite kultúry a umenia v študijnom odbore umenie v\nšpecializácii zborové dirigovanie spĺňate kvalifikačné predpoklady na vyučovanie predmetov Hlasová\nvýchova a Spev na úrovni vysokoškolského vzdelania prvého stupňa.“ K výkladu žalovaného k § 14\nzákona č. 138/2019 o pedagogických zamestnancoch poukazuje len na slová uvedené v § 14 „za\nsprávne zaradenie ... podľa predložených kvalifikačných predpokladov.“ Nie je žalobkyni zrejmé, na\nzáklade akého výkladu dospela žalovaná k záverom uvedeným v odvolaní. Avšak je dôležité poukázať na\ninú skutočnosť, a to prečo žalovaná uvádza tieto skutočnosti až v odvolacom konaní (resp. v poslednom\n\nvyjadrení v konaní pred súdom I. inštancie), keď uvedený dokument (resp. dokumenty ako diplomy\na pod.) má od roku 2016. Do doby, keď jej žalovaná dala výpoveď z pracovného pomeru, spĺňala\nžalobkyňa kvalifikačné predpoklady? Nehovoriac o tom, že p. A. vyučovala bez splnenia kvalifikačných\npredpokladov v čase, keď žalobkyňa bola vo výpovednej dobe, ako aj potom až do konca školského\nroka 2022/23.\n62. Žalobkyňa uvádza, že už vôbec nerozumie, prečo žalovaná poukazuje na možnosť skončenia\npracovného pomeru z dôvodu, že vzdelanie žalobkyne nie je využiteľné pre potreby organizácie.\nŽalovaná disponuje všetkými dokumentmi, ktoré jednoznačne preukazujú kvalifikačné predpoklady\nžalobkyne pre potreby výučby u žalovanej. Vôbec nerozumie, ako môže žalovaná poukazovať na úplne\niný dôvod výpovede, než ktorý uviedla vo výpovedi zo dňa 05.09.2022. Počas celého konania sa k\nuvedenému dôvodu nevyjadrovala. Žalovanej predložila diplom, aj iné doklady potrebné na vyučovanie\nna základnej umeleckej škole. Poukazuje aj na dokument Pracovná náplň zo dňa 31.05.2022, kde sám\nštatutárny zástupca žalovaného uvádza jej profesijnú kvalifikáciu.\n63. Vzhľadom na uvedené žalobkyňa navrhuje, aby odvolací súd potvrdil odvolaním napadnutý rozsudok\nsúdu I. inštancie ako vecne správny a priznal jej nárok na náhradu trov odvolacieho konania.\n64. K vyjadreniu žalobkyne podala repliku žalovaná, kde zotrvala na svojich predchádzajúcich\nvyjadreniach a na podanom odvolaní. Vo vyjadrení poukázala na rozsudok Najvyššieho súdu ČR pod\nsp.zn. 2Cdom/1130/1997, označila ho za dlhoročnú súdnu prax, podľa ktorej o výbere zamestnanca,\nktorý je nadbytočným, rozhoduje výlučne zamestnávateľ. Žalovaná má za to, že v kolektívnej zmluve síce\nmožno upraviť pracovné a mzdové podmienky výhodnejšie, ako je upravené zákonníkom práce, avšak\nnemožno obmedzovať právo zamestnávateľa na výber zamestnanca, ktorý sa stane nadbytočným.\nVýber zamestnanca, ktorý sa stane nadbytočným, sa nepovažuje za pracovnú alebo mzdovú\npodmienku. Teda v kolektívnej zmluve upravenej poradie prepúšťaných zamestnancov nemožno\nv kolektívnej zmluve upraviť výhodnejšie ako v zákone. Zotrval na svojom odvolacom návrhu.\n65. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 379, § 380 ods. 1, 2 CSP a bez\nnariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 (a contrario) CSP rozsudok okresného súdu podľa §\n387 ods. 1, 2 CSP potvrdil ako vecne správny. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie\nsúdu I. inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2, ak sa odvolací súd v celom\nrozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len\nna skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie\nsprávnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Po preskúmaní veci odvolací súd dospel k záveru,\nže okresný súd vykonal všetky potrebné dôkazy, vyvodil z nich správne skutkové zistenia, dôkazy\nvyhodnotil jednotlivo, ako aj vo vzájomných súvislostiach a takto zistený skutkový stav aj náležite posúdil\npodľa relevantných právny noriem vzťahujúcich sa na danú vec. Súd dal odpoveď na všetky podstatné\notázky, ktoré sa vzťahujú k posúdeniu uplatneného nároku žalobkyne.\n66. Po oboznámení sa s obsahom spisu, ako aj napadnutým rozhodnutím okresného súdu odvolací\nsúd konštatuje, že rozhodnutie okresného súdu je vecne správne, rozhodnutie je nielen dostatočne\npodrobné a presvedčivé, ale je jasné a zrozumiteľné a logickým spôsobom sa vysporiadava so všetkými\nrelevantnými otázkami a aspektami, teda spĺňa zákonné kritériá odôvodnenia uvedené v ust. § 220\nods. 2 CSP a je aj v súlade s relevantnou rozhodovacou praxou súdov Slovenskej republiky, ako aj\npríslušnou judikatúrou. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami\nsúdu pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej. Okresný súd neporušil\nprávo na spravodlivý proces, pretože v hodnotení skutkových zistení neabsentuje žiadna relevantná\nskutočnosť, alebo okolnosť, tak ako to namieta žalovaná vo svojom odvolaní. Naopak, okresný súd\nich správnym spôsobom posúdil a v celom rozsahu aj náležite vyhodnotil rešpektujúc formálnu logiku.\nOkresný súd sa zaoberal všetkými podstatnými námietkami strán sporu a vo veci rozhodol spravodlivo\na zákonne. Z vyššie uvedených dôvodov považoval odvolací súd za zákonný a správny aj súvisiaci výrok\no trovách konania, ktorý súvisel s úspechom žalobkyne v konaní pred súdom I. inštancie.\n67. Ako vyplýva z judikatúry Ústavného súdu, iba skutočnosť, že sa odvolateľ s právnym názorom\nvšeobecného súdu nestotožňuje, nemôže viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti\nrozhodnutia súdu, teda k porušeniu práva na spravodlivý proces (uznesenie Ústavného súdu SR\nz 08.06.2006 sp.zn. I ÚS 188/06).\n\n68. Na doplnenie rozsudku súdu I. inštancie k podstatnej odvolacej námietke žalovanej týkajúcej\nsa posúdenia platnosti aplikácie čl. 10 bod 8 kolektívnej zmluvy platnej na rok 2022 u žalovanej\nodvolací súd uvádza: Kolektívna zmluva a jej právna povaha je upravená v zákone č. 2/1991 Zb.\no kolektívnom vyjednávaní. Kolektívna zmluva predstavuje dvojstranný záväzkový pracovnoprávny\núkon, pričom jej obsahom je úprava individuálnych a kolektívnych vzťahov medzi zamestnávateľmi\na zamestnancami, t.j. normatívna časť kolektívnej zmluvy a úprava práv a povinností zmluvných\nstrán, teda záväzková časť kolektívnej zmluvy. Osobitosť kolektívnej zmluvy spočíva v tom, že napriek\ntomu, že ide o dvojstranný záväzkový pracovnoprávny úkon medzi konkrétnymi zmluvnými stranami,\nkolektívna zmluva je zároveň aj normatívnym právnym aktom, z ktorého vznikajú priame právne\nnároky bližšie neurčenému počtu subjektov. Nároky, ktoré vznikli z kolektívnej zmluvy zamestnancom\nsa uplatňujú a uspokojujú rovnako ako nároky zamestnancov z pracovného pomeru, t.j. ide o tzv.\npriame pracovnoprávne nároky. Vo svojej záväzkovej časti má kolektívna zmluva štandardný charakter\nzmluvného vzťahu, v ktorom zmluvným právam jednej zmluvnej strany korelujú zmluvné povinnosti\ndruhej zmluvnej strany. Obsahovo kolektívnu zmluvu upravuje\n§ 231 Zákonníka práce, podľa ktorého\nodseku 1 odborový orgán uzatvára so zamestnávateľom kolektívnu zmluvu, ktorá upravuje pracovné\npodmienky, vrátane mzdových podmienok a podmienky zamestnávania, vzťahy medzi zamestnávateľmi\na zamestnancami, vzťahy medzi zamestnávateľmi alebo ich organizáciami a jednou organizáciou,\nalebo viacerými organizáciami zamestnancov výhodnejšie, ako ich upravuje tento zákon alebo iný\npracovnoprávny predpis, ak to tento zákon alebo iný pracovnoprávny predpis výslovne nezakazuje,\nalebo ak z ich ustanovení nevyplýva, že sa od nich nemožno odchýliť.\n69. V aplikačnej praxi sa pre určenie povahy kolektívnej zmluvy uplatňuje dvojfázový test posudzovania,\nktorý v sebe zahŕňa dva okruhy odlišných kritérií: procesnoprávnych kritérií (vychádzajúcich z ustanovení\nzákona o kolektívnom vyjednávaní v nadväznosti na národné právne predpisy i medzinárodné\ndokumenty a test hmotnoprávnych kritérií vychádzajúci predovšetkým zo Zákonníka práce a ostatných\npracovnoprávnych predpisov. Pokiaľ ide o test procesnoprávnych kritérií, ten sa odvíja od dodržania\npodmienok, ktoré na uzatváranie kolektívnej zmluvy kladie zákon o kolektívnom vyjednávaní, najmä\nvzhľadom na začatie samotného procesu a jeho priebeh podľa ust. § 8 ods. 1, 2 a 3 zákona\no kolektívnom vyjednávaní. Nedodržanie procesného postupu podľa zákona o kolektívnom vyjednávaní\nnemôže zakladať predpoklad uzatvorenia kolektívnej zmluvy napriek súčasnému dodržaniu ostatných\nhmotnoprávnych podmienok vo vzťahu k posudzovaniu kolektívnej zmluvy.\n70. Splnenie procesnoprávnych kritérií a založenie právnej domnienky o uzatvorení kolektívnej zmluvy\nv procese kolektívneho vyjednávania podľa § 8 zákona o kolektívnom vyjednávaní predstavuje možnosť\naplikácie druhej časti testu v podobe testovania hmotnoprávnych kritérií kladených na posúdenie\ndokumentu ako kolektívnej zmluvy. Stanovenie hmotnoprávnych kritérií sa odvíja od jednotlivých\nosobitných právnych predpisov, najmä Zákonníka práce a zákona o kolektívnom vyjednávaní, pričom\nza najdôležitejšie hmotnoprávne kritériá možno považovať\n- oprávnený subjekt na uzatvorenie kolektívnej zmluvy – zmluvnej strany kolektívnej zmluvy\n- formu právneho úkonu – kolektívnej zmluvy\n- predmet úpravy kolektívnej zmluvy (okruh spoločenských vzťahov, ktoré má kolektívna zmluva\nupravovať)\n- vznik právnych následkov práv a povinností.\n71. Pokiaľ ide o predmet a obsah kolektívnej zmluvy a žalovanou namietanú nemožnosť v rámci\nkolektívnej zmluvy upraviť otázku pravidiel pre zamestnávateľa pri rozviazaní pracovného pomeru podľa\n§ 63 ods. 1 písm. a) a b) Zákonníka práce resp. systém postupnosti pri zohľadňovaní podaných výpovedí,\nk tejto základnej odvolacej námietke odvolací súd uvádza, že sa s ňou nestotožnil, táto odvolacia\nnámietka nie je dôvodná.\n72. Aj odborná literatúra (Zákon o kolektívnom vyjednávaní, komentár, autori Jozef Toman, Marek\nŠvec a Simona Schuszteková, vydavateľstvo Wolters Kluwer, 2016) medzi typický predmet úpravy\nkolektívnych zmlúv uvádza aj ustanovenia týkajúce sa vzniku a zániku pracovnoprávneho vzťahu, tzn.\nindividuálne a kolektívne vzťahy medzi zamestnancami a zamestnávateľmi možno prostredníctvom\nkolektívnych zmlúv použiť aj na situácie, kedy kolektívna zmluva bude riešiť výhodnejšie vznik a zánik\npracovnoprávneho vzťahu, napr. aj zánik pracovnoprávnych vzťahov z podnetu zamestnanca alebo\nzamestnávateľa.\n\n73. Komentárová literatúra teda uvádza aj otázku úpravy pravidiel pri organizačných zmenách resp.\nvýpovediach podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce ako typický predmet úpravy v kolektívnych\nzmluvách.\n74. Odvolací súd sa stotožnil s právnym posúdením veci súdom I. inštancie, rovnako považoval\nkolektívnu zmluvu, resp. jej čl. 10 bod 8 kolektívnej zmluvy platnej u žalovanej na rok 2022 za platný\na nevidel dôvod, pre ktorý by na tento právny úkon mal nahliadať ako na neplatný alebo odporujúci\nzákonu.\n75. Pokiaľ odvolateľ poukazoval na aplikovateľnú judikatúru Českého najvyššieho súdu a skutočnosť,\nže o výbere zamestnanca, ktorý je nadbytočným rozhoduje výlučne zamestnávateľ, súd I. inštancie\npoukázal rovnako na aplikovateľný rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pod sp.zn.\n7Cdo/144/2019 zo dňa 29.09.2020, ktorý pri svojej rozhodovacej činnosti aj zohľadnil. Aj podľa názoru\nodvolacieho súdu nebola porušená autonómia zamestnávateľa pri organizačných zmenách u žalovanej.\nRozhodnutie o organizačných zmenách patrilo aj v preskúmavanom prípade výlučne žalovanej resp.\njej štatutárovi, aj s poukazom na klesajúci počet žiakov v aktuálnom školskom roku, v ktorom došlo\nk výpovedi žalobkyne z organizačných dôvodov. Pokiaľ sa v kolektívnej zmluve žalovaná rozhodla\ndodržiavať určité pravidlá resp. postupnosť, jedná sa o dobrovoľný záväzok, ktorý na seba žalovaná\nv kolektívnej zmluve prebrala a ktorý znamená určité systémové nastavenie pri organizačných zmenách.\nTakýmto záväzkom nedošlo k narušeniu autonómie žalovanej ako zamestnávateľa rozhodnutiu\no organizačných zmenách. Pokiaľ sa však žalovaná rozhodla v kolektívnej zmluve nastaviť určité\nsystémové pravidlá pri realizovaní organizačných zmien a tieto pravidlá resp. záväzky pre ňu plynúce\nz kolektívnej zmluvy v posudzovanom prípade nedodrží, žalobkyni vznikol konkrétny individuálny\npracovnoprávny nárok z porušenia tejto kolektívnej zmluvy, keďže postup pri rozviazaní pracovného\npomeru dohodnutý v kolektívnej zmluve nebol zo strany žalovanej dodržaný.\n76. Pokiaľ ako ďalšiu odvolaciu námietku poukazovala žalovaná na nesplnenie kvalifikačných\npredpokladov u žalobkyne, s touto námietkou sa vysporiadal súd I. inštancie v bode 63 napádaného\nrozsudku, na uvedené skutkové tvrdenia, ktoré doplnila žalovaná až v priebehu prvoinštančného konania\npodľa § 153 CSP neprihliadal, pretože boli v rozpore so zásadou sudcovskej koncentrácie konania, ako\nto uviedol v napádanom rozsudku. Naviac je potrebné uviesť, že nesplnenie kvalifikačných predpokladov\nje situáciou, kedy je daný iný právny dôvod skončenia pracovného pomeru, ako bol daný vo výpovedi\nžalobkyni. Je vylúčené v zmysle ust. § 61 ods. 2 Zákonníka práce, aby dôvod výpovede bol dodatočne\nmenený.\n77. V zmysle ustanovenia § 153 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok platí, cit. „Na\nprostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusí\nsúd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších\núkonov súdu.“\n78. Účelom sudcovskej koncentrácie konania je zabrániť tomu, aby strany zdržiavali spor neskoro\nvykonanými procesnými úkonmi. Nie je želateľné, aby strana sporu predkladala skutkové tvrdenia\nalebo dôkazné návrhy až na pojednávaní, čo by mohlo znamenať zmarenie účelu už nariadeného\npojednávania a požiadavku na vytýčenie ďalšieho pojednávania. Nemožno však vylúčiť, že predloženie\nskutkového tvrdenia alebo dôkazného návrhu až na pojednávaní je v konkrétnom prípade dôvodné,\nnapr. ak je bezprostrednou reakciou na nové skutočnosti, ktoré vyplynuli z vykonaného dokazovania. V\nprípade žalovaného sa však nejednalo o bezprostrednú reakciu na nové skutočnosti.\n79. Rovnako sa odvolací súd stotožnil s aplikáciou čl. 10 bodu 8 písm. d) kolektívnej zmluvy\nsúdom I. inštancie v zmysle citovaného ustanovenia kolektívnej zmluvy „Riaditeľ školy pri rozviazaní\npracovného pomeru podľa § 63 ods. 1 písm. a) a b) Zákonníka práce zohľadní túto postupnosť:\npísm. d) podľa postupnosti nástupu do organizácie (od najnižšieho počtu odpracovaných rokov).“\nTento záväzok zamestnávateľa vyplývajúci z kolektívnej zmluvy aj podľa názoru odvolacieho súdu nie\nje možné spravodlivo vyložiť iným spôsobom, ako tým ako ho aplikoval aj súd I. inštancie a síce,\nktorý zo zamestnancov pôsobil najdlhšie ako kvalifikovaný učiteľ základnej umeleckej školy v pozícii\nzamestnanca u žalovanej. Žalobkyňa pracovala pre žalovanú od 14.10.2013. Na rovnakej pracovnej\npozícii iní učitelia základnej umeleckej školy v pozícii zamestnanca pracovali od 31.08.2016 resp.\n\n31.08.2019. Súd I. inštancie rovnako správne podľa názoru odvolacieho súdu nepristúpil na započítanie\ndohôd o brigádnickej činnosti študentov u iných zamestnancov, ktoré nie je možné považovať za\npracovný pomer v zmysle ust. § 42 Zákonníka práce.\n80. Z vyššie uvedených dôvodov je rozhodnutie súdu I. inštancie, vrátane jeho výroku o trovách konania\nvecne správne, a preto ho odvolací súd podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.\n81. Žalobkyňa bola v odvolacom konaní úspešná a z tohto dôvodu jej patrí proti žalovanej náhrada trov\nodvolacieho konania v plnom rozsahu (§ 355 ods. 1 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP). Odvolací súd\npreto priznal žalobkyni nárok na úplnú náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanej. O jej výške\nrozhodne súdny úradník po právoplatnosti tohto rozsudku.\n82. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0. (§ 393 ods.\n2 posledná veta CSP)\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote\ndvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý\nrozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia\nopravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).\nDovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.\n2 CSP).\nPodanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu\ntreba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného\npredpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné\ndoručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).\nDovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 CSP v dovolacom konaní zastúpený\nadvokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).\nV dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v\nakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne\n(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "29Cpr/14/2023", "guid": "ab1b232b-959e-47aa-8547-398f67a51ede:c30e7800-2889-4763-96e2-01250346d92d", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:251e6c54-67ec-4fc3-80b4-d003bd473a9e", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 188/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 188/06 z 8. 6. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-06-08", "citacie_n": 2017, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:251e6c54-67ec-4fc3-80b4-d003bd473a9e"}, {"guid": "df44e0f0-caeb-4268-9198-0dd06eb10afc:7b84f204-8623-4f3f-a409-0a9642abc40e", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2020:3516207877.1", "spisova_znacka": "7Cdo/144/2019", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/144/2019 z 28. 9. 2020", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2020-09-28", "citacie_n": 10, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2020:3516207877.1"}, {"guid": "1f81b576-f269-4c19-b4d2-baec0c52e7e4:f99bae27-b48f-4f4a-a1a1-6a9bb602b76a", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2019:3112213850.1", "spisova_znacka": "3Cdo/234/2018", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/234/2018 z 24. 4. 2019", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2019-04-24", "citacie_n": 43, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2019:3112213850.1"}], "citovane_v": []}