Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 28CoP/23/2024 z 8. 4. 2025 Citácia: uznesenie Krajského súdu Prešov z 8. apríla 2025, sp. zn. 28CoP/23/2024, ECLI:SK:KSPO:2025:8724201286.2 Krajský súd Prešov | 28CoP/23/2024 | ECLI:SK:KSPO:2025:8724201286.2 | 2025-04-08 | Uznesenie Oblasť práva: Rodinné právo – Starostlivosť o maloletých Citované ustanovenia: CMP, CSP, ZoR Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/aa14bed8-83ab-4913-a876-623fe1b1627c Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2025:8724201286.2 Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI: Krajský súd Prešov 28CoP/23/2024 8724201286 08. 04. 2025 JUDr. Zuzana Biščáková ECLI:SK:KSPO:2025:8724201286.2 Uznesenie Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Biščákovej a členiek senátu JUDr. Ingrid Kalinákovej a JUDr. Kataríny Morozovej Nemcovej v právnej veci starostlivosti súdu o I. J. Y., T.. XX.XX.XXXX, H. O. I., zastúpenú v konaní kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny C., pochádzajúcu z matky I.. D.M. Y., T.. X.X.XXXX, H. W. XXXX/XXA, C., právne zastúpenej advokátskou kanceláriou Mgr. Miloš Čičmanec, s.r.o., so sídlom Jilemnického 5778/43, Poprad a otca C. Y., T.. X.X.XXXX, H. W. XXX/X, C., zastúpeného splnomocnencom N.. Q. C., H. Z. XXXX/XX, C., v konaní o návrhu matky na úpravu rodičovských práv a povinností, o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Poprad č. k. 28P/12/2024-217 zo dňa 3.7.2024, takto rozhodol: Z r u š u j e rozsudok vo výrokoch III., IV., V., VII. a vec v rozsahu zrušenia vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. odôvodnenie: I. Predmet konania 1. Matka podala návrh na úpravu rodičovských práv a povinností k maloletej dcére. Žiadala, aby súd maloletú dcéru zveril do jej osobnej starostlivosti s tým, že ona bude maloletú zastupovať a spravovať jej majetok a zaviazal otca na úhradu výživného vo výške 450 eur mesačne. II. Obsah napadnutého rozhodnutia 2. Okresný súd Poprad ako súd prvej inštancie („ďalej len súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že, cit.: „ „I. Z v e r u j e maloletú J. Y., T.. XX. XX. XXXX, do osobnej starostlivosti matky I.. D. Y., T.. XX. XX. XXXX. II.Obaja rodičia s ú o p r á v n e n í a p o v i n n í mal. dieťa zastupovať v bežných veciach a spravovať jeho majetok. III.Otec C. Y., T.. XX. XX. XXXX, j e p o v i n n ý prispievať na výživu mal. J. Y. sumou 310 eur mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred matke, za obdobie od podania návrhu, t. j. od 25. 03. 2024, do budúcna, odo dňa doručenia tohto rozsudku otcovi. IV.Prevyšujúcej časti návrh matky na určenie výživného z a m i e t a. V.Dlžné výživné za obdobie od 25. 03. 2024 do 30. 06. 2024 v sume 240 eur povoľuje otcovi splácať v mesačných splátkach po 40 eur mesačne, počnúc mesiacom august 2024, spolu s bežným výživným, vždy do 15. dňa v mesiaci matke, až do úplného zaplatenia dlhu, a to pod stratou výhody splátok. VI.Styk otca s maloletým dieťaťom n e u p r a v u j e . VII.Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania“. 3. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že maloletú zveril do osobnej starostlivosti matky s tým, že obaja rodičia sú oprávnení a povinní maloletú zastupovať a spravovať jej majetok, pričom styk otca s maloletou neupravil, pričom vychádzal z dohody rodičov. Spornou ostala otázka výšky vyživovacej povinnosti zo strany otca. Pri určení vyživovacej povinnosti vychádzal z odôvodnených potrieb maloletej, ktoré ustálil vo výške 550 eur mesačne a životnej úrovne otca, pričom vychádzal z mesačných výdavkov otca, ktoré uhrádza. 4. O trovách konania rozhodol podľa § 52 CMP. 5. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie právne odôvodnil ustanovením čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, čl. 5 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov ( ďalej len „zákon o rodine“), § 26 zákona o rodine, § 28 ods. 1 zákona o rodine, § 62 ods. 1, ods. 2, ods. 5 zákona o rodine, § 75 ods. 1 zákona o rodine, § 77 ods. 1 zákona o rodine, § 78 ods. 1 zákona o rodine. III. Odvolanie, vyjadrenie účastníkov konania 6. Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie matka, a to proti výroku III., IV. a V., ktorými súd určil výživné na maloleté dieťa. Argumentovala tým, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Namietala, že súd v odôvodnení napadnutého rozsudku v bodoch 1 - 21 len zhrnul skutočnosti vyplývajúce z návrhu matky, vyjadrenia otca, vyjadrení účastníkov počas konania a ostatných dôkazov. V odôvodnení rozhodnutia absentuje úvahu súdu, akým algoritmom sa riadil pri určení výšky výživného na maloletú v sume 310 eur mesačne. Súd len stroho konštatoval mesačné náklady matky, jej príjem 783,34 eur, výšku odôvodnených výdavkov na maloletú 550 eur, výšku príjmu otca 55 eur a výšku jeho výdavkov 1486 eur. Súd prvej inštancie správne uviedol v odôvodnení rozsudku kritéria určenia vyživovacej povinnosti k maloletému dieťaťu, tieto kritéria však neaplikoval. Súd neuviedol, akým spôsobom dospel k určeniu výživného vo výške 310 eur mesačne a z toho dôvodu považuje rozsudok za arbitrárny, neurčitý a hlavne nepreskúmateľný. Súd sa taktiež nevysporiadal s tým, že výlučnú starostlivosť o maloletú zabezpečuje matka, otec je len v sporadickom kontakte s maloletou dcérou. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku nie je zrejmé, ako súd vzal do úvahy mieru osobnej starostlivosti matky o maloletú, keďže celá starostlivosť je výlučne na matke. Matka starostlivosti o dcéru prispôsobuje aj svoj pracovný režim, keďže maloletá má pretrvávajúce zdravotné problémy a z tohto dôvodu je často vylúčená z predškolského kolektívu, čo matke bráni sa riadne zamestnať. K majetkovým pomerom otca matka uviedla, že je nespochybniteľné, že je vlastníkom viacerých nehnuteľností v meste C. Z. U. Š.. Súčasne je od roku 2021 podielovým spoluvlastníkom nehnuteľností v katastrálnom území I., na ktorých je aktuálne realizovaná, skoro pred dokončením, rozsiahla výstavba bytových domov spoločnosťou I. M. G.. M.. B.., v ktorej vystupuje ako spoločník a konateľ. Podľa slov otca je jeho účasť v tejto spoločnosti len formálna, aby mohol realizovať všetky formality. Toto tvrdenie otec žiadnym spôsobom nepreukázal. Otec je spoločníkom a konateľom vo viacerých spoločnostiach, ktoré sú podľa jeho slov nevýnosné, pričom treba poukázať na to, že je rozdiel medzi účtovnou a skutočnou hodnotou majetku spoločnosti. Dôkazom toho je aj to, že jeho spoločnosti Y. M., G..M..B.. Z. C. U., G..M..B.. majú vo výlučnom vlastníctve bez zaťaženia nebytové priestory v lukratívnej časti mesta C.. Otec je taktiež prevádzkovateľom tzv. X., ktorý je na trhu dlhé roky a je baštou pre miestnu mládež. Tvrdenie otca o jeho príjme vo výške 55 eur a jeho mesačných výdavkoch vo výške 1486 eur sa zdajú pochybné. Maloletá J. by sa mala podieľať na životnej úrovni svojich rodičov a nemala byť mať nárok len na nevyhnutnú starostlivosť. Odôvodnené výdavky maloletej sú v značnej miere navýšené výdavkami na jej zdravotnú starostlivosť a častú absenciu z detského kolektívu, čo si vyžaduje celodennú starostlivosť matky. Matka poukázala aj na to, že o tom, že súd pristúpil k určeniu výživného len formalisticky svedčí aj odôvodnenie v bode 30 napadnutého rozsudku, kde uvádza, že výživné vo výške 450 eur mesačne by mohlo byť určené len pri preukázaných výdavkoch maloletej vo výške 800 až 850 eur mesačne. Namietala, že výživné na maloletú by malo zodpovedať životnej úrovni otca, ktorý platením vyššieho výživného prispeje len k rozvoju maloletej dcéry. Otec taktiež uvádzal, že prispieva na zabezpečovanie potrieb svojej matky sumou vo výške 150 eur mesačne, je potrebné zdôrazniť, že výživné na maloleté dieťa má prednosť pred ďalšími vyživovacími povinnosťami. Matka v odvolacom návrhu žiadala, aby odvolací súd napadnutý rozsudok vo výrokoch III., IV. a V. zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. 7. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu matky uviedol, že je potrebné zdôrazniť, že celkovú starostlivosť o maloletú J. zabezpečuje hlavne matka, otec sa s dcérou stretáva nepravidelne podľa svojich pracovných možností. Pri určení výšky vyživovacej povinnosti na maloleté dieťa sa okrem príjmu povinného rodiča prihliada aj na jeho majetkové pomery a jeho možnosti a schopnosti. Maloletá J. má zvýšené náklady z hľadiska zdravotného stavu. Otec dieťaťa má podnikateľské aktivity v rôznych odboroch a taktiež je majiteľom viacerých nehnuteľností a pozemkov. S poukazom na uvedené ponechávajú rozhodnutie o výške výživného na úvahu odvolacieho súdu. 8. Otec vo vyjadrení k odvolaniu matky uviedol, že napadnutý rozsudok považuje za zákonný a správny a navrhuje, aby ho odvolací súd potvrdil. IV. Hodnotenie odvolacieho súdu 9. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) ako súd odvolací po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP ), oprávneným subjektom - účastníkom konania v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 písm. d/,g/ CSP) po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody, preskúmal napadnuté rozhodnutie bez viazanosti rozsahom (§ 65 CMP) a dôvodmi odvolania (§ 66 CMP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) a dospel k záveru, že rozsudok v jeho napadnutých a súvisiacich výrokoch, t. j. vo výrokoch III., IV., V. a závislého výroku VII. o trovách konania je potrebné zrušiť podľa § 389 ods. 1 písm. b), c) CSP a v súlade s ustanovením § 391 ods. 1 CSP vec v rozsahu zrušenia vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. 10. Predmetom prieskumu odvolacieho konania, vzhľadom na odvolacie námietky matky maloletej vyjadrujúce nesúhlas so skutkovými zisteniami a právnym záverom súdu prvej inštancie, sa stala rozhodnou otázka úpravy výkonu rodičovských práv a povinností vo vzťahu k úprave výživného (výroky III., IV. a V.) a závislý výrok VII. o trovách konania. 11. Odvolací súd po oboznámení sa s obsahom súdneho spisu, rozsahom vykonaného dokazovania a skutkovými zisteniami súdu prvej inštancie, zohľadňujúc námietky odvolateľky - matky považuje skutočný stav za nedostatočne zistený pre spravodlivé rozhodnutie vo veci. V nadväznosti na uplatnené odvolacie námietky odvolateľky odvolací súd uvádza, že neúplné zistenie skutočného stavu veci považuje za nesprávny procesný postup, ktorým znemožnil účastníkom konania, aby uskutočňovali im patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Tento nedostatok zároveň nemožno odstrániť v odvolacom konaní dodržiavajúc zásadu dvojinštančnosti súdneho konania. V prejednávanom prípade sa de facto presúva dokazovanie na odvolací súd, proti záverom ktorého účastníci konania nie sú oprávnení podať riadny opravný prostriedok. Za daného stavu odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok v jeho napadnutých častiach postupom vyplývajúcim z ust. § 389 ods. 1 písm. b) CSP a v rozsahu zrušenia vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Svoje rozhodnutie argumentuje nasledovne. 12. Zo zisteného skutočného stavu súdom prvej inštancie vyplývajú tieto závery. Maloletá J. pochádza z partnerského vzťahu svojich rodičov, ktorí žili v spoločnej domácnosti do 1.1.2022. Zo spoločnej domácnosti sa odsťahovala matka s maloletou dcérou. Momentálne žije matka spolu s maloletou dcérou a maloletým synom, pochádzajúceho z predošlého vzťahu matky, v trojizbovom byte v jej osobnom vlastníctve. Otec sa o maloletú dcéru zaujíma, stretáva sa s ňou po dohode s matkou. Otec od odchodu matky zo spoločnej domácnosti prispieval na výživu maloletej dcéry sumou vo výške 230,-eur mesačne. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku k majetkovým a príjmovým pomerom otca uviedol, že jeho príjem je vo výške 55 eur mesačne. Otec aktuálne žije z poskytnutej pôžičky (výška pôžičky nebola zisťovaná), prevádzkuje potraviny, kde má zamestnancov. Otec je spoločne s ešte jednou osobou konateľom a spoločníkom v spol. Y. M., G..M..B.. Z. G.. I. M. G..M..B., pričom práve v spol. I. M. G..M..B., ako fyzická osoba zabezpečuje všetky potrebné povolenia spojené s výstavbou rodinných domov. Podľa jeho vyjadrenia túto prácu vykonáva bez mzdy a provízia mu bude vyplatená až po ukončení stavby a predaji novopostavených nehnuteľnosti v k. ú. I.. Je tiež vlastníkom 4 garáži, pričom len jednu využíva pre svoje motorové vozidlo. Ostatné 3 využíva na uskladnenie vecí zo svojich prevádzok a potravín ako sklad. Okrem toho je vlastníkom nehnuteľnosti v U. Š., ktorej hodnota v čase kúpy (2021) bola 90 000 eur. Uvedené skutočnosti v konaní pred súdom prvej inštancie neboli žiadnym spôsobom preukázané. 13. Vzhľadom na zistený skutočný stav súdu prvej inštancie je možné konštatovať, že odvolacie námietky matky maloletej k stanovenému rozsahu výživného sú dôvodné. Zo zisteného skutočného stavu nie je totiž možné prijať záver v prvom rade o reálnych schopnostiach a možnostiach otca ako povinného rodiča. Odvolací súd konštatuje, že ak otec tvrdí že je podnikateľ, je teda rodičom, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti. 14. Podľa ustanovenia § 62 ods. 1, 2 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. 15. Podľa § 63 ods. 1 Zákona o rodine, rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima. 16. Podľa § 63 ods. 2 Zákona o rodine, u rodiča, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, súd neberie do úvahy výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť alebo ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť v takom rozsahu v súvislosti s touto činnosťou, a možnosti a schopnosti povinného posudzuje podľa predpokladaného príjmu, aký by povinný dosiahol, ak by tieto výdavky nerealizoval. 17. Podľa § 63 ods. 3 Zákona o rodine, ak to majetkové pomery povinného rodiča dovoľujú, za odôvodnené potreby dieťaťa možno považovať aj tvorbu úspor. V takom prípade súd uvedie pri určení výživného sumu výživného, ktorá je určená na tvorbu úspor a uloží povinnému rodičovi, aby túto sumu poukazoval na osobitný účet maloletého dieťaťa, ktorý v prospech neho zriadi rodič, ktorému bolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti. Na nakladanie s prostriedkami na účte maloletého dieťaťa je potrebný súhlas súdu. 18. Podľa § 75 ods.1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. 19. Podľa § 35 CMP, je súd povinný zisťovať skutočný stav veci, ktorý je podkladom pre rozhodnutie. Znamená to, že súd je povinný zistiť v konaní skutočný stav veci, ktorý je mierou čo najbližšieho priblíženia sa hmotnoprávneho rozsahu práv a povinností a právom chránených záujmov. 20. Podľa § 36 CMP, súd je povinný vykonať aj iné dôkazy, ako navrhli účastníci, ak je to potrebné na zistenie skutočného stavu veci. 21. Základnou podmienkou správneho určenia výživného je vyhodnotenie nákladov na dieťa. Vyhodnotenie nákladov sa urobí reálne tak, aby vystihovalo potreby dieťaťa ku dňu vyhlásenia rozsudku. Samozrejme, že pri stanovení výšky mesačných nákladov sa prihliada na nevyhnutné náklady (bývanie, stravovanie, ošatenie, hygienické potreby, drogéria, zdravotná starostlivosť, školské potreby, náklady, ktoré súvisia so školskou a záujmovou činnosťou, náklady na mobilný telefón, pomerná časť nákladov na bývanie). Súd pri posudzovaní otázky zahrnie do oprávnených nákladov aj náklady na voľnočasové aktivity tak, aby dieťa sa podieľalo na životnej úrovni rodiča. Vyčíslenie nákladov a následne stanovený rozsah výživného musí zodpovedať tým mesačným nákladom, ktoré maloleté dieťa má. Následne pri stanovení rozsahu však súd musí prihliadnuť aj na mieru osobnej starostlivosti o dieťa zo strany oboch rodičov . Súd musí samozrejme prihliadať aj na zvýšené náklady súvisiace so zdravotným stavom dieťaťa, ak boli v konaní zistené a preukázané. 22. Odvolací súd poukazuje na to, že v konaní o výživnom platí pre maloletých vyšetrovacia zásada. a teda, ak má súd preukázané, že majetkové pomery povinného rodiča to dovoľujú, za odôvodnené potreby možno považovať aj tvorbu úspor § 63 ods. 3 Zákona o rodine. 23. Súd svoje rozhodnutie pri zisťovaní možností a schopností otca ako povinného pri stanovení jeho príjmu, odôvodňuje v bodoch 28 a 29 súdneho rozhodnutia. Vzhľadom na dané zistenia a tvrdenie otca o jeho príjme a schopnostiach a možnostiach, ktoré by mali byť reálne, je nevyhnutné najprv uzavrieť, či otec je osobou, ktorá má príjem z inej než závislej činnosti, ak áno, potom je dôvodné aplikovať pri stanovení rozsahu zákonné ustanovenia § 63 ods. 1, 2 Zákona o rodine. Z rozhodnutia súdu prvej inštancie nie je celkom zrejmé, akým spôsobom sa súd vyrovnáva s otázkou preukázania zo strany otca podkladov na zhodnotenie jeho pomerov vo vzťahu k ustáleniu príjmov otca maloletej. Ak je teda súd povinný zistiť reálne schopnosti a možnosti povinného rodiča, musí dostatočným spôsobom mať preukázané jeho príjmy, jeho majetkové pomery, jeho životnú úroveň. V danej veci je teda potrebné náležitým spôsobom pristúpiť k zisteniu reálnych schopností otca a následne ustáliť jeho príjem. Pri predložení dokladov potom súd skúma mieru dôvodnosti výdajov a musí tak prehodnotiť predpokladaný príjem, aký by povinný dosiahol, ak by iné než nevyhnutné výdavky nerealizoval. Súd má povinnosť vyvodiť schopnosti a možnosti povinného z predpokladaného príjmu získaného navýšením jeho daňového základu o sumu uplatnených, ale nie nevyhnutných výdavkov. Súd je oprávnený si zisťovať stav na účtoch povinného rodiča. Súd následne môže posúdiť, či otec napríklad zámerne neznižuje svoj príjem a môže sa tak vyhýbať plneniu vyživovacej povinnosti, ale takýto zámer je možné prijať až potom, čo sa dôsledne zhodnotia jeho príjmy a jeho výdaje. V zmysle ustanovenia § 63 ods. 1, 2 Zákona o rodine je povinnosťou súdu práve podľa ust. § 63 ods. 2 skúmať a hodnotiť charakter výdavkov, spoľahlivo zistiť, či skutočne išlo vzhľadom na predmet podnikania o výdavky nevyhnutné, potrebné na zabezpečenie, dosiahnutie a udržanie príjmov. Nie každý výdaj povinného rodiča, aj keď je inak uznaný daňovými predpismi, je z hľadiska jeho podnikania nevyhnutný do tej miery, že by nebolo možné od neho odôvodnene požadovať, aby z takto vynaložených prostriedkov prednostne plnil svoju zákonnú vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu. V tejto súvislosti je nutné uviesť, že podľa ust. § 63 ods. 1 je stanovená zákonná povinnosť rodičovi, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, aby povinne súdu preukázal svoje príjmy. Ukladá sa mu povinnosť predložiť poklady pre zhodnotenie svojich majetkových pomerov, povinnosť umožniť súdu zistiť i ďalšie skutočnosti potrebné pre rozhodnutie o výživnom sprístupnením údajov, ktoré sú chránené podľa zvláštnych predpisov. Termínom podklady pre zhodnotenie majetkových pomerov je možno rozumieť najmä peňažné denníky, účtovníctvo, účtovné závierky a ďalšími skutočnosťami potrebnými pre rozhodnutie môžu byť oznámenia peňažných ústavov, u ktorých má vedené účty, oznámenie čísla účtov a podobne. Môžu sa napríklad využiť aj znalecké posudky z odboru ekonómie a podobne. Ak je potrebné, môže kontaktovať aj správcu dane pre overenie údajov, ktoré povinný poskytol. 24. V ďalšom konaní súd prvej inštancie doplní dokazovanie pre reálne zistenie a následné ustálenie príjmov otca v hore naznačenom smere s prihliadnutím na podiel matky na výžive dcéry, na celkovú životnú úroveň oboch rodičov, pri komparácií oprávnených výdajov maloletej. Pri určení rozsahu výživného sa musí tiež vyrovnať s mierou osobnej starostlivosti matky a premietne ju do plnenia vyživovacej povinnosti zo strany matky, zistí majetkové pomery oboch rodičov, zároveň vezme do úvahy argumentáciu účastníkov konania prednesenú v rámci konania pred súdom prvej inštancie, ale aj v rámci odvolacieho konania a túto v rámci rozhodnutia vyargumentuje. Dôsledné zistenie a ustálenie príjmu rodičov, ako aj oprávnených potrieb maloletého dieťaťa a riadne odôvodnenie výšky priznaného výživného je potrebné aj z dôvodu posúdenia, či došlo k relevantnej zmene pomerov zakladajúcej dôvod na prípadnú zmenu rozhodnutia v budúcnosti. Predovšetkým sa zameria na dôsledné zistenie otcovho priemerného mesačného príjmu. V prvom rade je potrebné, aby sa súd prvej inštancie dôsledne zaoberal podnikateľskými aktivitami otca. V konaní bolo zistené, že otec je spoločníkom a konateľom viacerých spoločností, kde otec uvádzal, že jeho podnikanie je v strate, čo žiadnym spôsobom súdu nepreukázal. Súd je povinný zistiť reálny stav výsledkov hospodárenia spoločnosti, v ktorých otec figuruje ako spoločník alebo konateľ, a to spôsobom, ktorý už odvolací súdu popísal vyššie. Otec v konaní ďalej uvádzal, že svoje výdavky, ako aj kúpu nehnuteľnosti D. U. Š. financoval na základe pôžičky od známeho, ktorému ju spláca. Uvedené skutočnosti je otec povinný súdu preukázať. Nelogickým sa odvolaciemu súdu zdá aj vyjadrenie otca v tom smere, že v spoločnosti I. M. G..M..B.. je spoločníkom a konateľom len formálne a nemá z toho žiaden príjem. Uvedené je potrebné, aby otec súdu preukázateľne vysvetlil, poprípade je potrebné vypočuť v tomto smere ako svedka v konaní ďalšieho spoločníka danej spoločnosti. Nemožno v tomto smere považovať za uveriteľné tvrdenie, že je podielovým vlastníkom nehnuteľnosti v katastrálnom území I., bez toho aby sa podieľal na ich financovaní. Otec je zároveň vlastníkom viacerých nehnuteľností ako fyzická osoba, a to bytu v ktorom aktuálne býva , troch garáži v širšom centre mesta, pričom v konaní nepreukázal, ako a kedy tieto nehnuteľnosti nadobudol a na aký účel slúžia, samozrejme okrem bytu, v ktorom býva. 25. Otec je taktiež povinný riadne preukázať svoje výdavky a to predložením zmluvy o hypotekárnom úvere, zmluvy o úveroch, potvrdenie o platení odvodov do zdravotnej a sociálnej poisťovne, potvrdenie o platení inkasa. Uvedené výdavky otca je súd prvej inštancie povinný skúmať nielen z dôvodu preukázania výdavkov otca, ale aj z hľadiska posúdenia jeho celkových majetkových pomerov a životnej úrovne otca. 26. Zhrnúc teda vyššie uvedené, odvolací súd konštatuje neúplne alebo nesprávne zistený skutočný stav veci. Predovšetkým v prípade pomerov na strane otca absentuje hlbšie skúmanie. V zmysle uvedeného vzhliadol odvolací súd nesprávnosť záverov súdu prvej inštancie, čo sa usiloval zdôvodniť v predchádzajúcich bodoch odôvodnenia. Každopádne, bez riadneho vyporiadania sa so zákonnými kritériami určovania výživného, učinil súd prvej inštancie svoje rozhodnutie nepreskúmateľným. Pokiaľ sa v posudzovanej veci v odôvodnení svojho rozhodnutia súd prvej inštancie týmito podstatnými skutočnosťami nezaoberal, nevyhodnocoval ich a rozhodnutie odôvodnil len stručnou všeobecnou konštatáciou, ním prijaté rozhodnutie týkajúce sa vyživovacej povinnosti otca voči maloletému dieťaťu je nedostatočné, nezrozumiteľné a nepreskúmateľné. V novom rozhodnutí posúdi súd prvej inštancie opätovne nielen príjmové pomery na strane otca, ale aj jeho celkovú životnú úroveň a rozhodne o určení vyživovacej povinnosti otca k maloletej dcére v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona o rodine. 27. Odvolací súd tiež poukazuje na ustanovenie § 36 CMP, podľa ktorého súd je povinný vykonať aj iné dôkazy, ako navrhli účastníci, ak je to potrebné na zistenie skutočného stavu veci. Z obsahu spisu je zrejmé, že súd prvej inštancie nepostupoval v súlade s citovaným zákonným ustanovením, preto odvolací súd akceptoval odvolacie námietky a dospel k záveru, že súd prvej inštancie pri rozhodovaní o výživnom vychádzal z nedostatočne zisteného skutočného stavu a pri vykonaní dokazovania nedodržal postup podľa ustanovenia § 36 CMP. 28. Z uvedených dôvodov odvolací súd podľa § 389 ods. 1 písm. b/ a c/ CSP zrušil rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch III., IV., V. a VII. a podľa § 391 ods. 1 CSP vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Nedostatočné odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie v napadnutej časti spôsobuje jeho nepreskúmateľnosť v tejto časti, pričom ide o pochybenie, ktoré nie je možné napraviť v odvolacom konaní. Naviac, v danom prípade odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie neúplne zistil skutočný stav veci, čím vznikla potreba aj doplnenia dokazovania súdom prvej inštancie. 29. Po vrátení veci je úlohou súdu prvej inštancie náležite sa zaoberať predostretými výhradami odvolacieho súdu a opätovne vo veci rozhodnúť, pričom svoje rozhodnutie súd odôvodní podľa požiadaviek zákonodarcu uvedených v ust. § 220 ods. 2 CSP a v zmysle hmotnoprávnych kritérií, ktoré ukladá predovšetkým zákon o rodine. 30. V novom rozhodnutí pritom prvoinštančný súd rozhodne zároveň aj o náhrade trov konania vrátane trov tohto odvolacieho konania (§ 396 ods. 1 CSP). 31. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona číslo 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov § 393 ods. 2 CSP). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Podľa § 376 ods. 1 CMP v spojení s § 370 ods. 1 CMP ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, ktorým bola upravená vyživovacia povinnosť, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).