{"guid": "2420a2ad-9710-4d94-a896-4c3ca8238e47:6c292e06-11e1-424d-ae9b-bd2fbc822fd8", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2025:8724201802.2", "spisova_znacka": "26Co/15/2025", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 26Co/15/2025 z 11. 11. 2025", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Prešov z 11. novembra 2025, sp. zn. 26Co/15/2025, ECLI:SK:KSPO:2025:8724201802.2", "identifikacne_cislo": "8724201802", "sud": {"guid": "sud_155", "nazov": "Krajský súd Prešov", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-presov"}, "sudca": "JUDr. Jana Jančíková", "sudca_id": 1411, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-jana-jancikova-1411", "datum_vydania": "2025-11-11", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Spoluvlastníctvo"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/6c292e06-11e1-424d-ae9b-bd2fbc822fd8", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2025:8724201802.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSPO:2025:8724201802.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSPO:2025:8724201802.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Prešov\n26Co/15/2025\n8724201802\n11. 11. 2025\nJUDr. Jana Jančíková\nECLI:SK:KSPO:2025:8724201802.2\n\nUznesenie\nKrajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Jančíkovej a sudkýň JUDr.\nMarianny Hirkovej a JUDr. Viery Kandrikovej v spore žalobcu: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D.\nE. XXXX/XXX, XXX XX C., proti žalovaným: 1/ AMHERST, s. r. o., so sídlom Pionierska 40, 080 05\nPrešov, IČO: 31 668 178, 2/ Norte Real Estate s. r. o., so sídlom Pionierska 40, 080 05 Prešov, IČO:\n55 878 695, obaja žalovaní zastúpení: F.&F. G., H., so sídlom E. XX, XXX XX I., IČO: XX XXX XXX,\na A., H., so sídlom J. XX, XXX XX C. - H., IČO: XX XXX XXX, o určenie spoluvlastníckeho práva\na o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, o odvolaní žalovaných proti uzneseniu Okresného súdu\nPoprad č. k. 21C/40/2024 – 311 zo dňa 30.6.2025 takto\nrozhodol:\nZ r u š u j e uznesenie v časti II. výroku, ktorým procesným stranám náhradu trov konania nepriznal\na v rozsahu zrušenia v r a c i a vec súdu prvej inštancie na nové konanie a rozhodnutie.\nodôvodnenie:\n1. Okresný súd Poprad (ďalej len ako „súd prvej inštancie“) uznesením č. k. 21C/40/2024-311 zo dňa\n30.6.2025 v I. výroku konanie zastavil a v II. výroku procesným stranám náhradu trov konania nepriznal.\n2. V odôvodnení súd prvej inštancie skonštatoval, že dňa 11.06.2025 žalobca doručil späťvzatie\nžaloby, kde žalobca uviedol, že po podaní žaloby jeho právo na vrátenie pôžičky bolo uspokojené a\nprávo nadobudnúť spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnostiach bolo medzi stranami sporu zmenené v\nposkytnutie finančného plnenia v prospech žalobcu predstavujúceho náhradu škody z dôvodu odopretia\nžalobcovi získať spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnostiach a s tým spojený zisk ich predajom tretím\nosobám. Žalobca preto podaním zobral žalobu späť z dôvodu splnenia peňažného záväzku vrátiť\npôžičku, žiadal zastavenie konania a priznanie náhrady trov konania v rozsahu 100%, alternatívne aby\nžiadnej strane sporu nárok na náhradu trov konania nepriznal. Žalovaní súhlasili so späťvzatím žaloby\na navrhli priznať im náhradu trov konania v rozsahu 100%.\n3. Po citácii ust. § 144, § 145 ods. 1 a § 146 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok\n(ďalej len ako „CSP“) súd konanie zastavil a podľa ust. § 256 ods. 1, § 257 a § 262 ods. 1 CSP vzhľadom\nna urovnanie záväzkov medzi stranami, ktoré vzťahy boli podľa súdu prvej inštancie v celom rozsahu\nusporiadané, rozhodol o nároku na náhradu trov konania tak, že ich stranám sporu nepriznal.\n4. Žalovaní v zákonom stanovenej lehote proti uzneseniu a to proti II. výroku o trovách konania podali\nodvolanie, pretože rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia (§\n365 ods. 1 písm. f) CSP) a zároveň súd prvej inštancie nedostatočným odôvodnením napadnutého\nuznesenia znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k\nporušeniu práva na spravodlivý proces (§ 365 ods. 1 písm. b) CSP).\n5. Žalovaní poukázali, že žaloba bola podaná predčasne v čase, keď pôžička, na ktorú naväzoval\nžalobca svoj nárok na určenie spoluvlastníckeho práva, nebola splatná, čo konštatoval Mestský súd\n\nKošice v rozsudku č. k. 77C/10/2024-226 zo dňa 10. apríla 2025, kde uviedol, že nebolo preukázané,\nže spoločnosť Norte Investment, s. r. o. na základe písomnej zmluvy o pôžičke zo dňa 03.02.2022 (č.\nl. 103) požičala žalovanému v 1/ rade sumu 659.500,- € so splatnosťou pôžičky 31.12.2026. Žaloba\nbola podľa žalovaných zjavne nedôvodná, pretože žalobca neuviedol žiadne skutočnosti, ktoré by\npreukazovali dôkazmi existenciu akejkoľvek dohody, ktorá by odôvodňovala podanie žaloby na určenie\nspoluvlastníckeho práva k dotknutej nehnuteľnosti. Žalovaní po celú dobu konania poukazovali na to,\nže zo skutkových tvrdení žalobcu nevyplýva, na základe akého právneho vzťahu by mal nadobudnúť\nspoluvlastnícke právo k nehnuteľnosti, keďže zo zmluvy o pôžičke mu vzniklo len právo na vrátenie\npožičaných finančných prostriedkov. Žalovaní v tejto súvislosti upriamili pozornosť na rozhodnutie ÚS\nSR sp. zn. III. ÚS 288/2015-57, ale aj na uznesenie súdu prvej inštancie vydané v tejto veci dňa 5.\nfebruára 2025 týkajúceho sa návrhu na vydanie zabezpečovacieho opatrenia v súvislosti s možným\nnárokom na náhradu škody, ktorá mala byť spôsobená žalovanými žalobcovi na základe rovnakého\nskutkového stavu, kde konštatoval, že: „žalobca doposiaľ predloženou dokumentáciou k návrhu na\nnariadenie zabezpečovacieho opatrenia neosvedčil právny vzťah medzi sporovými stranami a to dohodu\nštatutárnych zástupcov spoločnosti K. A. H. a žalovaného v 1/, že po nadobudnutí vlastníckeho práva k\nnehnuteľnostiam žalovaným 1/ sa žalobca stane spoluvlastníkom v akomkoľvek pomere k celku. Nie je\ntak osvedčený hmotnoprávny vzťah pre poskytnutie ochrany relevantným dôkazom. Poskytnutie pôžičky\nako takej, ako účelová investícia na financovanie a realizáciu projektu nie je nadobúdací titul.“\n6. Ďalej v odvolaní žalovaní poukázali na podanie žalobcu, kde sám priznal, že žalobu podal z dôvodu,\naby si vynútil predčasné splatenie pôžičky žalovanými, nakoľko zároveň podal návrh na vyznačenie\npoznámky v katastri nehnuteľnosti, čím spôsobil, že žalovanému 2/ vznikala každým dňom značná\nškoda, nakoľko podaná žaloba spôsobila neistotu na strane potencionálnych záujemcov o kúpu bytov\nv predmetnej nehnuteľnosti a tiež nárast vstupných nákladov pri realizácii stavby. Žalovaní preto boli\nnútení zaplatiť predčasne nesplatnú pôžičku, aby eliminovali škodlivé následky žalobcom podaných\nnedôvodných žalôb na ich podnikanie. Žalovaní preto považujú konanie žalobcu za odporujúce\nprincípu dobrých mravov a následné rozhodnutie súdu prvej inštancie o nepriznaní povinnosti nahradiť\nžalovaným trovy konania za odporujúce princípu spravodlivosti.\n7. Žalovaní tiež dodali, že súd prvej inštancie svoje rozhodnutie o nepriznaní povinnosti nahradiť trovy\nkonania z dôvodov hodných osobitného zreteľa (§ 257 CSP) vôbec neodôvodnil, čo je v rozpore s\nprávom žalovaných na súdnu ochranu a spravodlivé súdne konanie.\n8. Žalovaní odvolaciemu súdu navrhli, aby uznesenie v jeho napadnutej časti zrušil a vec vrátil súdu\nprvej inštancie na nové konanie a rozhodnutie.\n9. Žalobca sa k odvolaniu nevyjadril.\n10. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie žalovaných bolo podané\noprávnenou osobou v zákonom stanovenej lehote (§ 359 a § 362 ods. 1 prvá veta CSP), viazaný dôvodmi\nodvolania (§ 380 CSP), bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP výklad opaku) dospel k záveru, že\nodvolanie žalovaných je dôvodné.\n11. So zreteľom na obsah odvolania, v odvolacom konaní bol preskúmavaný len napadnutý výrok\no trovách konania, a preto výrok uznesenia, ktorým súd prvej inštancie zastavil konanie, v odvolacom\nkonaní preskúmavaný nebol a ako taký nadobudol právoplatnosť.\n12. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd\nv rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie\npo právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny\núradník.\n13. Podľa ust. § 256 ods. 1 CSP ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu\ntrov konania protistrane.\n14. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné\nosobitného zreteľa.\n\n15. V sporovom konaní sa povinnosť nahradiť trovy konania spravuje predovšetkým zásadou úspechu\nv konaní (zásada zodpovednosti za výsledok sporu), ktorá je premietnutá v ust. § 255 CSP a uplatní\nsa tak, že neúspešná strana sporu je povinná nahradiť úspešnej strane trovy konania, ktoré jej vznikli.\nÚspech v konaní treba chápať teda v závislosti od výsledku súdneho sporu, pričom pod úspechom treba\nrozumieť úspech v zmysle procesného výsledku. Plný úspech na strane žalobcu je stav, keď súd žalobe\nv celom rozsahu vyhovie, a naopak žalovaný je úspešný vtedy, ak súd žalobu v celom rozsahu zamietne.\n16. Ak dôjde k zastaveniu sporového konania v dôsledku späťvzatia žaloby, je povinnosťou súdu\nskúmať pri rozhodovaní o náhrade trov konania procesnú zodpovednosť pri zastavení konania na oboch\nstranách. Ak jedna procesná strana zaviní, že konanie musí byť zastavené, pričom o veci nemôže byť\nrozhodnuté tak, aby sa zistilo, či bola žaloba podaná dôvodne, vzniká jej zásadne povinnosť nahradiť\ndruhej procesnej strane trovy konania.\n17. Súd prvej inštancie nárok na náhradu trov konania nepriznal žiadnej zo strán sporu z dôvodu\nurovnania vzťahov medzi stranami sporu, kedy zrejme súd prvej inštancie práve urovnanie vzťahov\nmedzi stranami sporu považoval za dôvod hodný osobitného zreteľa podľa ust. § 257 CSP.\n18. V prvom rade odvolací súd musí skonštatovať danosť odvolacieho dôvodu podľa ust. § 365 ods.\n1 písm. b) CSP týkajúci sa nesprávneho postupu súdu spôsobujúceho porušenie práva odvolateľa\nna spravodlivý proces. Medzi zložky práva na spravodlivý proces (right to fair trial) možno zaradiť\npredovšetkým právo na prístup k súdu, právo na súd zriadený zákonom, právo na nezávislý a nestranný\nsúd, právo na zákonného sudcu, právo na prejednanie sporu v primeranej lehote, právo na riadne\npoučenie o procesných právach a povinnostiach, právo byť vypočutý, právo navrhovať dôkazy a\nvyjadrovať sa k nim, kontradiktórnosť konania, rovnosť zbraní, zákaz prekvapivých rozhodnutí, zákaz\nľubovôle, právo na vyporiadanie sa so všetkými relevantnými skutočnosťami v konaní zo strany súdu,\nprávo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, právo na preskúmanie rozhodnutia. Porušenie ktoréhokoľvek\nčiastkového práva strany sporu postupom súdu síce predstavuje pochybenie súdu, avšak o naplnenie\ntohto odvolacieho dôvodu v pôjde iba vtedy, ak nesprávny procesný postup súdu dosiahne určitú\nintenzitu, ktorá odôvodní záver o tom, že celé konanie sa nejaví ako spravodlivé.\n19. Účelom odôvodnenia rozhodnutia je vysvetliť postup súdu a dôvody jeho rozhodnutia. V súlade\ns § 220 ods. 2 CSP musí súd v odôvodnení rozhodnutia podať výklad opodstatnenosti a zákonnosti\nvýroku rozhodnutia a musí sa vyporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový\npostup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený s poukazom na zistené rozhodujúce skutočnosti,\nale tiež s poukazom na ním prijaté právne závery. Povinnosť súdu rozhodnutie náležite odôvodniť je\nodrazom práva strany sporu na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu,\nktorý sa zaoberá so všetkými právne relevantnými dôvodmi, ako aj so špecifickými námietkami strany\nsporu. Odôvodnenie rozhodnutia súdu nižšej inštancie musí byť zároveň dostatočným podkladom pre\nuskutočnenie prieskumu v opravnom konaní. Porušením uvedeného práva strany sporu na jednej strane\na povinnosti súdu na strane druhej sa strane sporu (okrem upretia práva dozvedieť sa o príčinách\nrozhodnutia práve zvoleným spôsobom) odníma možnosť náležite skutkovo aj právne argumentovať\nproti rozhodnutiu súdu v rámci využitia prípadných riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkov.\n20. Preto odovlací súd konštatuje, že súd prvej inštancie sa nielenže nevysporiadal s tvrdeniami žalobcu\nuvedených v späťvzatí žaloby v kontexte s argumentáciou žalovaných vo vyjadrení k späťvzatiu, ale\ntiež v súlade s citovanou právnou úpravou neuviedol, ktorá procesná strana zavinila zastavenie konania,\nktoré v konaní vzišlé najavo skutočnosti považoval za dôvody hodné osobitného zreteľa a ak uvedenou\nskuťočnosťou malo byť urovnanie vzťahov, na základe čoho mal urovnanie vzťahov strán sporu za\npreukázané.\n21. V danom prípade žalobca zobral žalobu späť a navrhol konanie zastaviť. K náhrade trov konania\nžalobca navrhol, aby mu súd náhradu trov konania priznal alternatívne, aby ich nepriznal žiadnej zo\nstrán sporu. Vo svojom podaní žalobca uviedol, že v súdnom konaní sa domáhal ochrany svojho\nporušeného práva, nakoľko sa nestal spoluvlastníkom nehnuteľností a súčasne mu nebola vrátená\npôžička poskytnutá za účelom nadobudnutia spoluvlastníckeho podielu na nich, pričom pôžička mu\nbola vrátená po podaní žaloby a právo nadobudnúť spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnostiach bolo\nmedzi stranami sporu zmenené v poskytnutie finančného plnenia v prospech žalobcu ako náhrada škody\nz dôvodu odopretia žalobcovi získať spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnostiach a s tým spojený zisk\n\nich predajom tretím osobám. Podľa žalobcu žalovaní konali v rozpore s pôvodnou dohodou strán sporu\na výlučne svojim konaním zavinili porušenie práva žalobcu.\n22. Žalovaní vo vyjadrení k späťvzatiu žaloby uviedli, že neboli účastníkmi zmluvného vzťahu titulom\nzmluvy o pôžičke, od ktorej žalobca odvodzoval svoje právo na nadobunutie spoluvlastníckeho\npodielu k nehnuteľnostiam, pričom zdôraznili, že už dňa 11.7.2024 došlo k vráteniu pôžičky, no\nnapriek tomu žalobca pokračoval vo vedení sporu. Žalovaní tiež popreli, že by došlo k zmene\nuvádzanej žalobcom, kedy mu žiadne finančné plnenie neposkytli. Žalovaní tiež dodali, že žalobca\nničím nepreukázal tvrdenie o poskytnutí pôžičky za účelom nadobudnutia spoluvlastníckeho podielu\nna nehnuteľnosti, čo konštatoval aj súd prvej inštancie v uznesení o zamientutí návrhu žalobcu na\nnariadenie zabezpečovacieho opatrenia.\n23. Bez pochýb možno konštatovať, že k zastaveniu konania došlo z dôvodu späťvzatia žaloby\nžalobcom. Avšak pre určenie strany, ktorá procesne zavinila zastavenie konania, je potrebné posúdiť\ndôvod, pre ktorý žalobca učinil späťvzatie žaloby, najmä s prihliadnutím na správanie žalovaných, ktorí\nmohli žalobcovi jeho nárok počas súdneho konania uspokojiť.\n24. Súd prvej inštancie uviedol, že došlo k urovnaniu záväzkov medzi stranami sporu a že sú vzťahy strán\nsporu v celom rozsahu usporiadané. K uvedenému však odvolací súd zistil, že daná skutočnosť nebola\nbez pochýb preukázaná. Z obsahu súdneho spisu je zrejmé, že žalobca požičal zmluvou o pôžičke ((č.\nl. 101) spoločnosti Norte Investment, s. r. o. peniaze na účel financovania kúpy nehnuteľnosti a táto\nspoločnosť zmluvou o pôžičke (č. l. 97) požičala žalovanému 1/ peniaze, ktoré žalovaný bol povinný\nvrátiť svojmu veriteľovi (nie žalobcovi) do 31.12.2026. Podľa bankových výpisov pôžička žalobcovi\nbola vrátená dňa 17.7.2024 aj s úrokmi(č. l. 180, 181). Predmetom tohto súdneho konania však\nbolo určenie vlastníckeho práva žalobcu k nehnuteľnostiam v podiele 1/3 z celku, a nie zaplatenie\npôžičky. Taktiež čo sa týka urovnania vzťahov, žalobca tvrdil, že právo nadobudnúť spoluvlastnícky\npodiel na nehnuteľnostiach bolo medzi stranami sporu zmenené v poskytnutie finančného plnenia\nv prospech žalobcu ako náhrada škody z dôvodu odopretia žalobcovi získať spoluvlastnícky podiel\nna nehnuteľnostiach. Uvedené tvrdenia žalovaní však popreli. Odvolací súd tiež zistil, že žalobca síce\nk návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia predložil listiny, ale ich obsahom sú len návrhy\nmimosúdnych dohôd resp. návrh zmluvy o investičnej príležitosti. Vzhľadom na tvrdenia žalovaných,\nže žalobcovi žiadne fiančné plnenie poskytnuté nebolo, skutočnosť vysporiadania vzťahov strán sporu\na urovnania záväzkov je zatiaľ sporná.\n25. Odvolací súd sa preto nateraz nestotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, že sa aplikácia ust. §\n257 CSP javí vhodnou na zmiernenie zásady zodpovednosti za zastavenie konania.\n26. Ustanovenie § 257 CSP predstavuje odchýlku od zásady zodpovednosti za výsledok a tiež od zásady\nzodpovednosti za zavinenie (§ 256 CSP). Aplikácia citovaného zákonného ustanovenia prichádza do\núvahy v prípadoch, keď sú naplnené všetky predpoklady pre priznanie náhrady trov konania, avšak\nsúd dospeje k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov konania\nbuď sčasti alebo vôbec neprizná. Už zo slovného znenia uvedeného ustanovenia vyplýva, že ide o\nustanovenie výnimočné, ktoré má súdu umožniť, aby pri rozhodovaní o náhrade trov konania mohol\nprihliadať k zvláštnostiam jednotlivých konkrétnych prípadov. Jedným z rozhodujúcich hľadísk je aj to,\naby sa takéto rozhodnutie nejavilo ako neprimeraná tvrdosť voči strane, a aby neodporovalo dobrým\nmravom. Výnimočnosť prípadu môže spočívať jednak v okolnostiach danej veci ako aj v okolnostiach\nna strane strán sporu. Vždy je pritom potrebné zvážiť okolnosti konkrétneho prípadu na oboch stranách\nsporu, vrátane dôvodov, ktoré viedli k uplatneniu nároku na súde, postoj strán v priebehu konania a\npod.. Uvedené ustanovenie preto nie je možné vykladať tak, že je naň možné prihliadnuť kedykoľvek\nbez zreteľa na základné zásady rozhodovania o trovách konania a nepriznať tak náhradu trov úspešnej\nstrane sporu, vždy musí ísť o celkom výnimočný prípad. Použitie § 257 CSP teda vyžaduje použitie\nužšieho testu primeranosti, v ktorom budú zohľadnené práva oboch sporových strán, čo vyžaduje\nprihliadnutie nielen na pomery toho subjektu, ktorý sa aplikácie tohto ustanovenia dovoláva, ale aj\nna pomery toho, ktorý má byť aplikáciou tohto zákonom ako výnimočne aplikovateľného ustanovenia\ndotknutý.\n27. Odvolací súd tiež zdôrazňuje, že mnohé prípady a ich špecifické okolnosti môžu byť netypické,\nčo však nezbavuje súd povinnosti urobiť všetko pre spravodlivé riešenie. Spravodlivosť musí byť v\n\nprocese, ktorým súd interpretuje a aplikuje právo, vždy prítomná ako hodnotový činiteľ. Spravodlivosť\nje hodnotovým princípom, ktorý je spoločný všetkým demokratickým právnym poriadkom. Nad každým\nvytváraním súdneho rozhodnutia sa nesie dvojaký imperatív: rozhodnutie musí byť nielen zákonné, ale\npredovšetkým spravodlivé, preto úlohou súdu je nazerať na zákon aj cez prizmu spravodlivosti.\n28. S poukazom na vyššie uvedené zdôvodnenie odvolací súd v súlade s ustanovením § 389 ods. 1\npísm. b) a § 391 CSP uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku o trovách konania zrušil\na vec vracia súdu prvej inštancie na nové rozhodnutie. Úlohou súdu prvej inštancie v novom rozhodnutí\no trovách konania bude posúdiť, ktorá sporová strana zavinila zastavenie konania, pričom v prípade\npotreby aplikuje ust. § 150 ods. 2 CSP, a následne po ustálení strany povinnej na náhradu trov konania\nposúdi, či je možná aplikácia podľa ust. § 257 CSP, pričom uvedené ustanovenie neznamená len to, že\nv zásade sa úspešnej strane neprizná žiadna náhrada trov konania, ale zistené a preukázané dôvody\nhodné osobitného zreteľa môžu výšku nároku na náhradu trov konania len modifikovať. Zároveň súd\nprvej inštancie svoje rozhodnutie náležite, zrozumiteľne a presvedčivo odôvodní v súlade s ust. § 220\nods. 2 CSP.\n29. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3 : 0..\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP)\nPodľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej\nalebo ktorým sa konanie končí, ak\na) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,\nb) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,\nc) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný\nzástupca alebo procesný opatrovník,\nd) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,\ne) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo\nf) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné\npráva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.\nPodľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.\nPodľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.\nPodľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia\nodvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané\nopravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej\nopravy.\nPodľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému\nrozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie\npovažuje za nesprávne (dovolacie dôvody - § 421 a § 422 CSP)) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací\nnávrh).\nPodľa ust. § 125 ods. 1 a 2 CSP podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo\nv elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie\npodľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe\nautorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie\nsa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.\nPodľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a\niné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.\n\nPodľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je\na) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,\nb) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické\nvzdelanie druhého stupňa,\nc) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený\nosobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa\npredpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a\nak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.\nPodľa ust. § 160 ods. 2 CSP dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum\nprávnej pomoci.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "21C/40/2024", "guid": "cc29b3d0-c68c-475d-b45c-e95b4387abf9:63a6a82d-7c1a-4b33-938d-c4afd435c3f7", "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:7d786ac1-03df-4301-afb8-a595f9ea76cc", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:3.US.288.2015.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 288/2015", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 288/2015 z 25. 11. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-11-25", "citacie_n": 541, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.288.2015.1"}], "citovane_v": []}