{"guid": "015cc9d2-1df0-4088-bca2-7f2841551aa8:688eb670-0f8d-4ef1-9222-38deef4b5256", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2026:7723203363.3", "spisova_znacka": "28CoP/57/2026", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 28CoP/57/2026 z 3. 9. 2026", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Prešov z 3. septembra 2026, sp. zn. 28CoP/57/2026, ECLI:SK:KSPO:2026:7723203363.3", "identifikacne_cislo": "7723203363", "sud": {"guid": "sud_155", "nazov": "Krajský súd Prešov", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-presov"}, "sudca": "JUDr. Zuzana Biščáková", "sudca_id": 1152, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-zuzana-biscakova-1152", "datum_vydania": "2026-09-03", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdené"], "oblast": ["Rodinné právo"], "podoblast": ["Vyživovacie povinnosti"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2005/36", "nazov": "ZoR", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/36", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/36-2005"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/688eb670-0f8d-4ef1-9222-38deef4b5256", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2026:7723203363.3", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSPO:2026:7723203363.3", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSPO:2026:7723203363.3/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Prešov\n28CoP/57/2026\n7723203363\n03. 09. 2026\nJUDr. Zuzana Biščáková\nECLI:SK:KSPO:2026:7723203363.3\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nKrajský súd v Prešove, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Biščákovej a členiek\nsenátu JUDr. Ingrid Radomskej a JUDr. Márie Benkovej, v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté deti\nA. A., nar. XX.X.XXXX a B. C. A., nar. X.X.XXXX, zastúpených v konaní kolíznym opatrovníkom Úradom\npráce, sociálnych vecí a rodiny Michalovce, pochádzajúcich z matky D. E. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom F.\nXX, G., právne zastúpenej advokátskou kanceláriou JUDr. Simona Marcinová, s.r.o. so sídlom Námestie\nslobody 13, Michalovce a otca D. H. A., nar. X.X.XXXX, bytom I. XXXX/XX, G., právne zastúpeného\nJUDr. Lukášom Holodňákom, advokátom so sídlom Kpt. Nálepku 8, Michalovce, v konaní o návrhu otca\nna zmenu vyživovacej povinnosti, o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Michalovce č. k.\n29P/69/2023-773 zo dňa 20.1.2026, takto\nrozhodol:\nI. P o t v r d z u j e rozsudok.\nII. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.\nodôvodnenie:\nI. Predmet konania\n1. Predmetom konania je návrh otca na zmenu rozsudku Okresného súdu Michalovce pod sp.\nzn.. 2P/175/2019 zo dňa 11.3.2020 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach sp. zn.\n8CoP/148/2020 zo dňa 27.11.2020 v bode III. v časti určenia výživného na maloleté deti, tak, že výživné\nzo strany otca neurčuje.\nII. Obsah napadnutého rozhodnutia\n2. Okresný súd Michalovce, ako súd prvej inštancie (ďalej len „súd prvej inštancie“) v danej veci\nnapadnutým rozsudkom rozhodol tak, že:\nI. M e n í rozsudok Okresného súdu Michalovce, č.k. 2P/195/2019-161 zo dňa 16.1.2020 v spojení\ns opravnými uzneseniami č.k. 2P/175/2019-172 zo dňa 24.2.2020 a č.k. 2P/175/2019-198 zo dňa\n11.3.2020 v spojitosti s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach 8CoP/148/2020 zo dňa 27.11.2020 vo\nvýroku III tak, že výživné zo strany otca na maloleté deti A. A., nar. XX.X.XXXX a B. C. A., nar. X.X.XXXX\npočas trvania striedavej osobnej starostlivosti n e u r č u j e.\nII. Vo zvyšnej časti návrhy navrhovateľa z a m i e t a.\nIII. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania.\n\n3. Krajský súd v Prešove rozsudkom č. k. 28CoP/16/2025-559 zo dňa 15.5.2025 potvrdil rozsudok vo\nvýroku II. a zrušil rozsudok vo výrokoch I. a III. a vec v rozsahu zrušenia vrátil súdu prvej inštancie na\nďalšie konanie a nové rozhodnutie.\n4. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že:\nI. M e n í rozsudok Okresného súdu Michalovce, č.k. 2P/195/2019-161 zo dňa 16.1.2020 v spojení\ns opravnými uzneseniami č.k. 2P/175/2019-172 zo dňa 24.2.2020 a č.k. 2P/175/2019-198 zo dňa\n11.3.2020 v spojitosti s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach 8CoP/148/2020 zo dňa 27.11.2020 vo\nvýroku III tak, že výživné zo strany otca na maloleté deti A. A., nar. XX.X.XXXX a B. C. A., nar. X.X.XXXX\npočas trvania striedavej osobnej starostlivosti n e u r č u j e.\nII. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania.\n5. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že určenie výživného zo strany\notca by nebolo na mieste. Maloleté deti sú u svojich rodičov rovnakú dobu, rodičia majú porovnateľné\npríjmy a výdavky. Každý z rodičov zabezpečuje potreby maloletých detí počas jeho osobnej starostlivosti\nv plnej výške.\n6. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie právne odôvodnil ustanovením § 62 ods. 1, ods. 2, ods. 3, ods.\n4, ods. 5, ods. 6 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov ( ďalej len\n„zákon o rodine“), § 65 ods. 1, ods. 2 zákona o rodine, § 75 ods. 1 zákona o rodine, § 76 ods. 1 zákona\no rodine, § 78 ods. 1, ods. 3 zákona o rodine, § 121 Civilného mimosporového poriadku, čl. 3 Dohovoru\no právach dieťaťa, čl. 24 ods. 2 Charty základných práv Európskej únie, čl. 5 zákona o rodine.\n7. Súd prvej inštancie o trovách konania rozhodol podľa § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov\nkonania nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.\nIII. Odvolanie, vyjadrenie účastníkov konania\n8. Proti tomuto rozsudku podala odvolanie matka maloletých detí. Matka v odvolaní argumentovala\ntým, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Matka\nnamietala, že súd nezohľadnil u otca princíp potenciality príjmu. Poukázala na to, že pri určovaní výšky\nvýživného má súd vychádzať nielen z príjmu rodičov a odôvodnených potrieb maloletých detí, ale aj\nzo schopností, možností a majetkových pomerov povinného. Otec nepracuje len poberá výsluhový\ndôchodok a teda má možnosť a schopnosti sa zamestnať a dosahovať ďalší príjem. Z vykonaného\ndokazovania vyplýva, že príjem matky za rok 2025 bol vo výške 1387,29 eur mesačne a príjem otca\nvo výške 1419,96 eur mesačne, pričom matka tento príjem dosahuje výkonom pracovnej činnosti,\nje riadne zamestnaná na trvalý pracovný pomer a nemá možnosť dosahovať vedľajší príjem. Otec\nmá možnosť dosahovať vedľajší príjem. Otec v konaní nepredložil žiadnu lekársku správu z ktorej\nby vyslovene vyplývalo, že trpí tak závažnými zdravotnými problémami, ktoré by mu znemožňovali\nzamestnať sa a dosahovať vedľajší príjem a tým zabezpečiť lepšie podmienky pre maloleté deti. Matka\nďalej zdôraznila, že ona má vyššie náklady spojené s cestovaním do práce, vhodným oblečením, aj\ncelkovou úpravou. Ona sa podieľa aj vyššou mierou na nákladoch na maloleté deti. Maloletým deťom\nuhrádza úrazové poistenie, chodí s nimi na výlety resp. dovolenky aj do zahraničia. Otec takéto aktivity\ns maloletými deťmi nevykonáva. Z uvedeného vyplýva, že zrušenie vyživovacej povinnosti zo strany\notca nie je spravodlivé a je to v rozpore s najlepším záujmom maloletých detí. Matka ďalej namietala,\nže súd v rozsudku opätovne neprihliadol na majetkové pomery otca, ktoré sú oveľa lepšie v porovnaní\ns majetkovými pomermi matky. Matka nevlastní žiadnu nehnuteľnosť a je výlučnou vlastníčkou osobného\nmotorového vozidla zn. Ford Fiesta rok výroby 2014. Otec je vlastníkom bytu, ktorého trhová hodnota\npredstavuje minimálne sumu 100 000 eur. Matka vo svojom odvolacom návrhu žiadala, aby odvolací\nsúd rozhodol tak, že výrok I. napadnutého rozsudku zmení tak, že návrh otca zamieta.\n\n9. Otec vo svojom vlastnom vyjadrení k odvolaniu matky poukázal na rozhodnutie Krajského súdu\nv Košiciach č. k. 8CoP/148/2020-239 zo dňa 27.11.2020, ktorý sa už vysporiadal s majetkovými pomermi\na potencialitou u obidvoch rodičov. Ďalej uviedol, že je toho názoru, že príjem matky nekorešponduje\ns matkinými schopnosťami a možnosťami (vysokoškolské vzdelanie II. stupňa v odbore ekonomika,\npracovala v banke, pracovala ako účtovníčka, je o 9 rokov mladšia ako otec, aktívne komunikoval v AJ,\nNJ). Matka by mohla mať príjem od 2500 do 5000 eur mesačne v čistom aj viac. Otec ďalej doplnil,\nže potencialita príjmov povinného z hľadiska výživného na dieťa má postihovať najmä situácie, kedy\nje povinný z výživného bez prostriedkov, vyhýba sa práci a preto nemôže a nechce plniť vyživovaciu\npovinnosť. On dobrovoľne vyživovacou povinnosť voči maloletým deťom plní v rámci svojich možností\na schopností. Od posledného rozhodnutia o výživnom došlo u matky k navýšeniu jej príjmu o 748 eur,\nďalej poberá šesť mesiacov z roka prídavky na deti vo výške 120 eur, výživné od otca 100 eur. Matka\nmá taktiež príjem z nezávislej činnosti ku ktorému sa priznala počas konania a to príjem od priateľa\nza maľovanie ľadových plôch na hokejových štadiónoch, pričom to nijako nezdokladovala. Otec ďalej\npoukázal na to, že on má zvýšené výdavky z dôvodu jeho zlého zdravotného stravu, platí si mesačne\nfitnes centrum 28 eur a vhodné športové oblečenie na cvičenie. Má vyššie výdavky na celkovú úpravu\nako matka, častejšie holenie a strihanie. Napriek tomu, že matka poberala daňový bonus aj prídavky\nna deti doteraz odmieta platiť komunálny odpad za deti. On má vyššie výdavky za stravu, energiu,\nvodu, matka má obedy v práci a býva s priateľom. On má zvýšené náklady na maloleté deti, začínajú\na končia školský rok, keď sú u otca, čo súvisí s vyššími nákladmi, ako sú šaty, košeľa, čokolády a kvety\npre učiteľov. Zamestnávateľ prispieva matke na obedy a 275 eur na rekreáciu. Matkine auto má nižšie\nnálady na spotrebu a prevádzku. K spochybňovaniu jeho zdravotného stavu matkou, uviedol, že u neho\nstále pretrváva a bude pretrvávať nepriaznivý zdravotný stav a obmedzená možnosť zamestnať sa,\nčo preukázal lekárskymi správami štyroch nezávislých odborných lekárov. Matka sa snaží účelovo\nzľahčiť otcove zdravotné problémy. Otec ďalej namietal tvrdenie matky o tom, že jeho majetkové pomery\nsú lepšie v porovnaní s majetkovými pomermi matky. Uviedol, že od posledného rozhodnutia súdu\no výživnom on uhrádza matke výživné vo výške 100 eur. Medzi ním a matkou maloletých detí došlo\ndňa 23.3.2020 k vyporiadaniu BSM, kde matka získala 1373 eur sporenie B. C. A., 6000 eur sporenie\nna meno D. E. A., 3500 eur vyporiadanie za jeho auto, 25000 eur matkine vlastné prostriedky, 15000\neur polovica z predaja domu po vyplatení pôžičky. Matka si z uvedených finančných prostriedkov kúpila\ntrojizbový luxusný byt, ktorý účelovo prepísala na svoju matku. Matka doposiaľ nepredložila žiadny\ndôkaz o tom, že matke spláca pôžičku. Matka vlastní auto v hodnote 3500-4000 eur. Ďalej matka\nnadobudla finančné prostriedky odchodom z J. a to odstupné plus sporenie na dôchodok, plus príspevky\nzamestnávateľa na dôchodok, doplnkové dôchodkové sporenie. Otec poukázal aj na účty matky v banke\na obratom na nich. Jeho majetkové pomery sa od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti nezmenili.\nOtec vo svojom vyjadrení žiadal, aby odvolací súd potvrdí napadnutý rozsudok vo výrokoch I. a II.\n10. Otec vo vyjadrení k odvolaniu matky, podaného prostredníctvo jeho právneho zástupcu uviedol, že\nk princípu potenciality príjmu, považujú za podstatné uviesť, že matka má vysokoškolské vzdelanie,\npričom vykonáva prácu, ktorá nevyžaduje dosiahnutie žiadneho vysokoškolského vzdelania, teda matka\nvykonáva činnosť, ktorá nezodpovedá jej vzdelaniu a ak by vykonával činnosť zodpovedajúcu jej\nvzdelaniu, dosahovala by vyšší príjem. Navyše súd prvej inštancie potvrdil skutočnosť, že nie je\nsprávna uplatniť potencialitu príjmu u otca, pretože nejde o prípad, kedy by otec účelovo znižoval svoj\npríjem, zámerne sa vyhýba práci, či inak skresľuje svoje majetkové pomery, aby platil nižšie výživné.\nV súčasnosti je čistý príjem matky vo výške 1450 eur, teda vyšší ako príjem otca. Za dôležité je potrebné\nuviesť, že otec má dostatočný príjem na to, aby zabezpečil všetky životné potreby pre seba aj maloleté\ndeti, aj napriek tomu, že nevykonáva momentálne žiadnu prácu a jeho príjmom je výsluhový dôchodok.\nOtec, prostredníctvom svojho právneho zástupcu žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil.\n11. Matka vo vyjadrení k vyjadreniu otca poukázala na bod 24 odôvodnenia rozsudku Krajského súdu\nv Prešove, že: „ ak má otec za tom, že jeho životná úroveň je nižšia jeho nižším príjmom má možnosť\nsi tento príjem zvýšiť nájdením si práce resp. akejkoľvek vhodnej brigády.“ Argumenty otca o tom, že si\nnemôže nájsť prácu z dôvodu zdravotných problémov chrbtice a nedostatkom kvalifikácie sú nedôvodné.\nZ lekárskych správ predložených otcom nevyplývajú také diagnózy, ktoré by ho vylučovali z pracovnej\nčinnosti. V žiadnej lekárskej práve nie je uvedené, aby nemohol vykonávať určité druhy práce z dôvodu\nzdravotného obmedzenia alebo zdravotného rizika. K argumentom otca, že matka nevykonáva prácu\nadekvátnu k jej vzdelaniu, matka namietala, že od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti zmenila\nzamestnanie, v ktorom dosahuje vyšší príjem, a to aj z dôvodu neustále sa zvyšujúcich nákladov na\nmaloleté deti. Jej súčasné zamestnanie vyžaduje vysokoškolské vzdelanie a aj komunikáciu v anglickom\n\njazyku. Otec nevykonáva žiadnu pracovnú činnosť, len poberá výsluhový dôchodok, z čoho vyplýva, že\nmá možnosť dosahovať ďalší príjem a preto je možné a zároveň nevyhnutné uplatniť princíp potenciality\npríjmu u otca. Matka zároveň uviedla, že nesúhlasí s tvrdením otca, že otec má nižší príjem ako matka.\nZ vykonaného dokazovania vyplynulo, že príjem matky za rok 2025 predstavuje sumu 1387,29 eur\na príjem otca za rok 2025 sumu 1419,96 eur mesačne. Ďalej uviedla, že otec účelovo klame a zavádza\nsúd, pretože ona nevlastní žiadny nehnuteľný majetok a z hnuteľných vecí je len výlučnou vlastníčkou\nosobného motorového vozidla zn. Ford Fiesta, ktorého aktuálna hodnota je 3000 eur. Matka v tomto\nvyjadrení opakovane uvádzala rovnaké skutočnosti, ako vo svojom odvolaní. Matka zotrvala na svojom\nodvolacom návrhu a žiadala, aby odvolací súd rozhodol tak, že zmení výrok I. napadnutého rozsudku\ntak, že návrh otca zamieta.\nIV. Hodnotenie odvolacieho súdu\n12. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok,\nďalej len „CSP“), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom\n- účastníkmi, v ktorých neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej\ninštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané\nodvolania majú zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP), a že odvolatelia použili zákonom prípustné\nodvolacie dôvody, preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie bez viazanosti rozsahu (§ 65\nCMP), a dôvodmi odvolania (§ 66 CMP), s prihliadnutím na prípadné vady konania, iba ak by mali za\nnásledok nesprávne rozhodnutie vo veci, bez potreby zopakovania alebo doplnenia dokazovania (§ 68\nCSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), keď miesto a\nčas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke odvolacieho\nsúdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 CSP) a dospel k záveru, že rozsudok je\npotrebné potvrdiť postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny.\n13. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu s poukazom na obsah preskúmavaného rozsudku\na argumenty predostreté v odvolacom konaní bolo posúdiť, či sú splnené zákonné podmienky na\ndané skutkové okolnosti pre neurčenie vyživovacej povinnosti otca počas trvania striedavej osobnej\nstarostlivosti o maloleté deti.\n14. Podľa § 387 ods. 1, 2 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo\nvýroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého\nrozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého\nrozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.\n15. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku i konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k\nzáveru, že súd prvej inštancie v prejednávanej veci po doplnení dokazovania nariadenom odvolacím\nsúdom dostatočne zistil skutočný stav, posúdil ho podľa správnych zákonných ustanovení Zákona o\nrodine a zákonne rozhodol. Súd prvej inštancie vykonal všetky dôkazy významné pre rozhodnutie, v\nsúlade s § 191 ods. 1 CSP vyhodnotil dôkazy, odôvodnenie rozsudku je presvedčivé a s jeho závermi\nsa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje. Odvolací súd nemal pochybnosti o správnosti rozhodnutia\nsúdu prvej inštancie a zdôrazňuje, že do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania,\naby sa súd stotožnil s jeho právnymi názormi a teda za porušenie tohto základného práva nemožno\npovažovať neúspech, resp. nevyhovenie návrhu v konaní. Úvaha súdu prvej inštancie vychádza zo\nsprávnych skutkových zistení a na nich nadväzujúce právne závery, ktoré zjavne nie sú svojvoľné,\nneudržateľné a ani neboli prijaté v zrejmom omyle konajúceho súdu, ktorý by poprel zmysel a podstatu\npráva na spravodlivý proces. Odvolací súd dodáva, že súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky\nnastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne\nobjasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia súdu, ktoré stručne a jasne\nobjasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne\nrealizované základné právo účastníka na súdnu ochranu, resp. právo na spravodlivé súdne konanie. Súd\nprvej inštancie sa dôsledne a precízne vysporiadal so všetkými podstatnými skutočnosťami týkajúcimi\nsa odôvodnených potrieb maloletých detí, ako aj porovnaním životnej úrovne oboch rodičov a ich\nargumentmi predostretými počas konania na súde prvej inštancie. Odvolací súd ďalej konštatuje, že\nrozsudok súdu prvej inštancie obsahuje náležitosti rozsudku podľa § 220 ods. 2 CSP a dodáva, že\n\nlen odlišný názor účastníka vo vzťahu k hodnoteniu dôkazov a úvahám súdu uvedený v odôvodnení\nnapadnutého rozsudku nečiní rozhodnutie nezákonným a nepreskúmateľným.\n16. Odvolací súd nezistil v tejto veci dôvod pre ktorý by nemal súhlasiť s podstatou argumentácie\npoužitej súdom prvej inštancie na podporu ním zvoleného postupu. Práve pre správnosť a objektívnu\nargumentačnú presvedčivosť takto súdom prvej inštancie predostretých dôvodov by tak zásadne\npostačovalo len konštatovanie správnosti dôvodov súdu prvej inštancie odvolacím súdom odvolaním\nsa na ne (§ 387 ods. 2 CSP). Odvolací súd na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku preto\npoukazuje len na určité najzásadnejšie aspekty, ktorými reaguje na argumenty oboch rodičov v odvolaní\n(§ 387 ods. 3 CSP).\n17. Konanie pred súdom prvej inštancie a pred odvolacím súdom tvorí jeden celok a určujúca spätosť\nrozsudku odvolacieho súdu s potvrdzovacím rozsudkom vytvára ich organickú jednotu. Ak odvolací súd\nv plnom rozsahu odkáže na dôvody rozhodnutia súdu prvej inštancie, stačí ak v odôvodnení rozsudku\niba poukáže na relevantné skutkové zistenia a stručne zhrnie právne posúdenie veci; rozhodnutie\nodvolacieho súdu v sebe tak zahŕňa po obsahovej stránke aj odôvodnenie rozsudku prvej inštancie,\ns ktorým tvorí jeden celok (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/40/2018 zo dňa\n18.07.2018).\n18. Zo zisteného skutočného stavu súdom prvej inštancie vyplýva, že rozsudkom Okresného súdu\nMichalovce pod sp. zn. 2P/175/2019 zo dňa 11.3.2020 bolo manželstvo rodičov rozvedené a maloleté\ndeti boli zverené do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov v týždňových intervaloch s dňom\na hodinou striedania starostlivosti piatok 18.00 hod. Bolo určené, že trvalým bydliskom maloletých\ndetí bude bydlisko otca na adrese I. XX, G.. Súd určil otcovi povinnosť prispievať na výživu každého\nz maloletých detí sumou vo výške 50 eur mesačne z dôvodu výrazného rozdielu v príjmoch rodičov.\nPríjem otca bol vo výške 1051,29 eur mesačne titulom výsluhového dôchodku a príjem matky zo\nzamestnania bolo v o výške 661,73 eur mesačne.\n19. Súdom prvej inštancie bola v konaní zistená zmena príjmových pomerov na strane otca, ako aj matky\nmaloletých detí. Príjem otca z výsluhového dôchodku v čase začatia konania bol vo výške 1227,43 eur\na od 1.7.2024 vo výške 1405,41 eur. Príjem matky za obdobie od 8/2023 do 12/2023 bol v priemere vo\nvýške 1362,92 eur v čistom, za obdobie roka 2024 vo výške 1393,54 eur v čistom a za obdobie roka 2025\nvo výške 1387,29 eur v čistom. Matka žije v spoločnej domácnosti s partnerom, ktorý sa spolupodieľa na\núhrade výdavkov za domácnosť. K zmene bytových pomerov na strane matky, ani otca od posledného\nrozhodnutia súdu o výživnom nedošlo.\n20. Odvolací súd zotrváva na svojom právnom názore, tak ako to už uviedol v predchádzajúcom\nrozsudku v tejto právnej veci (rozsudok č. k. 28CoP/16/2025-559 zo dňa 15.5.2025), že pri nariadení\nstriedavej osobnej starostlivosti o maloleté dieťa, zákon nechápe ako pravidlo, neurčenie výživného. Súd\nmusí vychádzajúc, z vyšetrovacej zásady, vždy skúmať aké sú majetkové a príjmové pomery na strane\noboch rodičov (teda životná úroveň oboch rodičov) a rozhodnúť v záujme dieťaťa. Samozrejme v prvom\nrade musia byť podrobne zistené odôvodnené potreby maloletého dieťaťa a výdavky s tým spojené.\nSúdom prvej inštancie boli podrobným spôsobom zistené odôvodnené potreby maloletých detí, ako aj to,\nktorý z rodičov sa akým rozsahom podieľa na úhrade potrieb detí, okrem základných výdavkov spojených\ns výživou, čo samozrejme znáša každý rodičov samostatne v čase osobnej starostlivosti o dieťa.\n21. Z dikcie zákonného ustanovenie § 62 ods. 6 zákona o rodine, samozrejme v nadväznosti aj na\nostatné ustanovenia zákona o rodine upravujúce vyživovaciu povinnosť rodičov k maloletým deťom, je\nzrejmé, že súd pri posúdení toho, či je potrebné určiť vyživovaciu povinnosť k maloletým deťom zvereným\ndo striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov musí vychádzať z troch základných podmienok a to\ndĺžky osobnej starostlivosti každého z rodičov pri striedavej starostlivosti, porovnania životnej úrovne\noboch rodičov a odôvodnených potrieb maloletých detí. Súd prvej inštancie správne právne uzavrel,\nže zo zisteného skutočného stavu nie je dôvodné určiť výživné na maloleté deti zo strany otca.\nMaloleté deti sú zverené do rovnomernej striedavej starostlivosti oboch rodičov, pričom rodičia sa rovným\ndielom podieľajú na úhrade ich potrieb. Namietané skutočnosti zo strany matky, že ona sa vo väčšom\nrozsahu podieľa na úhrade odôvodnených potrieb maloletých detí z dôvodu, že s deťmi absolvuje\nvýlety a dovolenky v zahraničí nemôže byť dôvodom pre určenia vyživovacej povinnosti zo strany otca.\nSpôsob, akým každý z rodičov zabezpečuje trávenia voľného času maloletými deťmi je výsostne jeho\n\nrozhodnutím a nemožno na tom stavať povinnosť druhého rodiča prispievať zvýšeným výživným, najmä\nza situácie, keď bolo zistené, že otec sa deťom riadne venuje, pričom preferuje iný spôsob trávenia\nvoľného času s deťmi.\n22. Súdom prvej inštancie bolo skutočne zistené, že životná úroveň oboch rodičov je v zásade rovnaká.\nOdvolacie námietky oboch rodičov smerujúcich k tomu, že životná úroveň druhého rodičia je vyššia,\na preto je dôvodné určenie výživného, odvolací súd vyhodnotil ako nedôvodné. Skutočnosť, že otec\nbýva v dvojizbovom byte a matka v trojizbovom byte nemožno vyhodnotiť ako rozdielnu životnú úroveň\nrodičov. Podstatným je fakt, že obaja rodičia majú zabezpečené riadne bytové podmienky pre výchovu\na starostlivosť o maloleté deti. Námietky matky spočívajúce v tom, že otec je vlastníkom bytu v ktorom\nbýva, pričom jej byt je vo vlastníctve jej rodičov, nemožno považovať za relevantné predovšetkým\ns ohľadom na skutočnosť, že splácania pôžičky rodičom matka doposiaľ súdu nepreukázala a taktiež\nk tomu, že z pôžičky, ktorú jej rodičia poskytli na kúpu bytu má splatiť len polovicu. Z tohto pohľadu\nsa javí ako nanajvýš nepravdepodobné, ak by aj matka rodičom pôžičku na kúpu bytu nesplácala, aby\nnemohla spolu s deťmi v danom byte naďalej bývať.\n23. Rovnaká životná úroveň oboch rodičov bola zistené aj z hľadiska ich príjmov a výdavkov. Odvolacie\nnámietky matky spočívajúce v tom, že otec nepracuje len poberá výsluhový dôchodok, teda je potrebné\npri príjme otca uplatniť potenciálny príjem, keďže si môže nájsť prácu resp. brigádu, odvolací súd\nvyhodnotil ako nedôvodnú. Výsluhový dôchodok si nemožno zamieňať za nejaký sociálny príspevok\nštátu ako podporu v nezamestnanosti resp. v hmotnej núdzi. Otec poberá výsluhový dôchodok, keďže\nsplnil zákonom stanovené podmienky, a to službu v armáde po zákonom stanovenú dobu, po skončení\nktorej štát z dôvodu špecifickosti, spoločenskej významnosti a náročnosti tohto zamestnania priznáva\nvýsluhový dôchodok. Výška výsluhového dôchodku otca je zároveň dostatočná na zabezpečenie riadnej\nstarostlivosti o maloleté deti.\n24. Matka vo svojom odvolaní poukazovala zároveň na odôvodnenie rozsudku Krajského súdu\nv Prešove (rozsudok č. k. 28CoP/16/2025-559 zo dňa 15.5.2025), že: „ ak má otec za tom, že jeho\nživotná úroveň je nižšia jeho nižším príjmom má možnosť si tento príjem zvýšiť nájdením si práce\nresp. akejkoľvek vhodnej brigády.“ Odvolací súd k uvedenému uvádza, že uvedené konštatovanie\nmatky je vytrhnuté z kontextu. Odvolací súd vo svojom predchádzajúcom rozsudku v tejto veci, touto\nargumentáciou reagoval len na odvolací návrh otca, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej\ninštancie tak, že matke určí povinnosť prispievať na výživu maloletých detí sumou 50 eur na každé jedno\ndieťa mesačne k rukám otca od doby podania návrhu na zrušenie výživného t. j. od 21.08.2023.\n25. Z týchto dôvodov odvolací súd potvrdil rozsudok postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 387 ods.\n1 CSP ako vecne správny.\n26. Odvolací súd žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania postupom\nvyplývajúcim z ustanovenia § 396 ods. 1 CS v spojení s ustanovením § 52 CMP.\n27. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona číslo\n757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov § 393 ods. 2 CSP).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote\ndvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý\nrozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia\nopravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).\nDovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.\n2 CSP).\n\nPodanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu\ntreba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného\npredpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné\ndoručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).\nDovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.\nDovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).\nV dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v\nakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne\n(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).\nPodľa § 376 ods. 1 CMP v spojení s § 370 ods. 1 CMP ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá\nvykonateľný exekučný titul, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná\nako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu\nrozhodnutia.\nAk povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, ktorým bola upravená\nvyživovacia povinnosť, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995\nZ.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "29P/69/2023", "guid": "bf84fbe7-be30-461f-acd9-9e05a648657c:ba46b7f9-5a5f-498c-9359-53b3c550fe87", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "f62c44ec-be09-48ad-9674-eb140a3b081a:87d75675-f7d8-46b6-9681-0452a53f373b", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2018:2117206489.1", "spisova_znacka": "5Cdo/40/2018", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/40/2018 z 17. 7. 2018", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2018-07-17", "citacie_n": 84, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:2117206489.1"}, {"guid": "774a3fde-7832-48d6-928f-69f6cd5dd265:c562a73b-2eed-4b64-ad36-55d7a4ba5f5f", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2020:0019205862.1", "spisova_znacka": "8CoP/148/2020", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 8CoP/148/2020 z 26. 11. 2020", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2020-11-26", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2020:0019205862.1"}], "citovane_v": []}